cií národných podnikov vôbec, jednak že financovaním prevádzky ČSSZ bola poverená Investičná baníka, n. p., ktorá tiež jediná môže poskytnúť investorom potrebné prostriedky úverom, čím je daný predpoklad pre vzájomnú koordináciu plnenia plánu z hľadiska vecného a plnenia finančného, a zaručená kontrola riadneho použitia úverov investormi Prechodné ťažkosti spočívajúce v menšej pohyblivosti peňažného styku medzi peňažným ústavom a vzdialenejšími stavebnými závodmi sa postúpme odstraňujú.
Úpravou fakturovania a preplácania stavieb docieli sa poriadok vo financovaní prevádzky našich ČSSZ. Závodom uložená je povinnosť vyúčtovať v rámci daných možností presne a v presných časových obdobiach prevedené práce, taktiež stavebníkom bola uložená povinnosť, aby v krátkej lehote vyúčtované práce preplácali, čím sa docieli zmiernenie úverového napätia na účte u peňažného ústavu, čo bude mať tiež vliv na čiastočne sníženie stavebných nákladov o úroky.
Vybudovanie podnikového rozpočtovníctva je ešte v štádiu príprav, bez tohto zatiaľ nie je možná správna finančná kontrola plnenia plánu.
Pri budovaní orgánov pre tieto finančné úkoly narážame na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorý odstraňujeme čiastočne odborným školením.
Verejnosť ako aj zodpovedné politická miesta často poukazujú na vysoké stavebné náklady, ktoré často prevyšujú úradné odhady nákladov, vzaté ako smerné hodnoty v plánovaní. Je pravdou, že oproti rokom pred II. svetovou vojnou staviame priemerne 6 často až 8 krát drahšie.
V mzdovej složke spôsobujú zdraženie predovšetkým zvýšené sociálne náklady spojené s dvíhaním sociálnej úrovne stavebného robotníctva. Tieto zvýšené náklady musia sa kompenzovať zvyšovanou výrobnosťou. Ďalším činiteľom, ktorý čiastočne zvyšuje mzdové náklady, je rozšírenie administratívy v dôsledku zavedenia plánovaného riadenia výroby. Oba tieto faktory participujú aj na zdražení stavebných materiálií, ktoré však okrem toho zvyšujú finančný náklad i v dôsledku celkového stúpnutia cenovej hladiny, takže za dnešného stavu sa ešte vecné a finančné plnenia vzájomne v smysle plánovaných kvót nekryjú.
Sjednotenie finančného a vecného plnenia vytvorí sa zavedením kalkulačných noriem
na podklade presných úkolových rozpisov. Behom tohoto roku budú všetky stavby prekalkulované podľa takéhoto nového sadzobníka prác a ustálená bude režijná složka pre kalkulácie národných podnikov stavebných.
Záverom pri posúdení predpokladov stavebnej výroby musím ešte zdôrazniť disparitu medzi plánovaným zvýšením kapacity stavebnej výroby ako výrobného celku a medzi zvýšením kapacity výroby takých priemyselných odvetví, na ktorých je stavebná výroba priamo odvislá.
Kým v niektorých odvetviach priemyslu je plánované zvýšenie výrobnosti proti roku 1937 len cca o 10%, má stavebná výroba zvýšený úkol proti rokom predvojnovým cca o 100%. je tu teda v niektorých prípadoch pomer až 1:10.
Táto okolnosť bude neustále ovlivňovať pružnosť stavebnej výroby, nedovolí nám skrátiť dobu stavieb na ideálne minimun a bude vo verejnosti budiť klamný dojem, - keď v dobách "špičkovej potreby" niektorých stavebných materiálov najmä v pridruženej výrobe bude musieť byť stavebné tempo brzdené, - tak ako tomu bob v predošlej stavebnej sezóne, keď napr. nebol včas potreby dostatok skla, paluboviek, inštalačného materiálu a pod.
Tomuto nedostatku budeme čeliť dokonalejším plánovaním sortimentov, stavebného materiálu už pre rok 1950 a presnejšou časovou organizáciou dodávok pre stavebnú výrobu a obzvlášť správnym časovým zaraďovaním nových stavebných akcií do stavebnej výroby.
Správne zaraďovanie nových úkolov stavebnej výroby do plánu musí vylúčiť prechodné zjavy prebytku alebo nedostatku! niektorého stavebného materiálu. Z tohoto hľadiska je vysvetliteľným aj dočasný prebytok cementu a tehál v našej výrobe, lebo zaraďovanie stavieb do plánu výroby nebolo dosť koordinované s výrobou týchto materiálov.
Kým v roku 1948 bytové stavby vo väčšine prípadov boly až do 90% týmito materiálmi vydotované, alebo aj prevedené po tak-zvanú úroveň (gleichu), - t. i. bola spotreba tehál a cementu maximálna.. Naproti tomu vzhľadom na to, že v roku 1949 nebolo možné ešte započať takmer žiadne nové bytové akcie, ostáva určitá časí výrobnej kapacity týchto stavebných hmôt dočasne prebytočnou.
Podobne už v roku 1948 bolo možné konštatovať, že kým na počiatku sezóny, keď sa
stavby rozostavovaly, bol nedostatok cementu, neskôr keď sa stavby dostaly z laze základov, bol prebytok cementu a aby tento prebytok sa v skladoch tovární nehromadil, prípadne neskazil, musel byť neskôr prideľovaný i na také akcie neplánované, ktorými potom bola narušená rovnováha v potrebe iných stavebných hmôt na stavbách plánovaných.
V roku 1948 nebola dodávka dreva na Slovensku ťažkým problémom, toho roku však javí sa drevo ako úzky materiálový profil a je ho nedostatok preto, že väčšina hrubých stavieb potrebuje toho času previesť krovy a vo zvýšenej miere materiál na práce tesárske a stolárske.
Z uvedeného je zrejmé, že v zaraďovaní nových stavebných prác do prevádzacích plánov musí byť medzi novými akciami určitý fázový odsun už i z ohľadu na práce posiaľ rozostavané, ktorý bude vyrovnávať dnešné nesrovnalosti v nárazových potrebách niektorých stavebných hmôt.
Všetkými týmito opatreniami chceme dosiahnuť čím skôr, aby naša stavebná výroba sa stala výrobou priemyselnou. Musia o nej platiť slová nášho prezidenta Gottwalda: "vyrábať, - to znamená vnašom sektore - stavať rýchlejšie, lepšie a lacnejšie". (Potlesk)
Priznávam, že sme od toho ešte ďaleko, ale prvé kroky sa učinily a ich výsledok nás oprávňuje k nádejam, že svoj úkol zvládneme. Ale bez pomoci pracujúceho ľudu a jeho orgánov, bez pomoci politických strán, najmä KSČ, odborových a makových organizácií boly by naše snaženia málo účinné.
Preto apelujem na všetky tieto organizácie, aby nám boly nápomocné v našom úsilí o zvyšovanie produktivity práce, zavádzanie údernického hnutia a socialistického súťaženia. (Potlesk)
Vážené plénum!
V mojej zpráve som rozobral hlavné problémy a dnešný organizačný stav našej stavebnej výroby a poukázal som aj na zvýšené úlohy nášho stavebníctva v ďalšom hospodárskom rozvoji Slovenska.
Predpoklady pre organizovanie stavebnej výroby sme dostali až po februári minulého roku. Stavebná výroba prežíva dnes skutočne revolučné zmeny v organizácii, v premene výrobných foriem, v sociálno-politickom uvedomení a odbornej kvalite svojich zamestnancov a v svojom poslaní v našom plánovanom hospodárstve vôbec.
Rozvoj kapacity stavebnej výroby musí
byť revolučný, lebo i stavebno-investičné úlohy z roka na rok búrlivé stúpajú.
V stavebníctve máme ešte veľa nevyriešených problémov. Stavebné náklady sú ešte stále vysoké. Stavba jednej bytovej jednotky stojí priemerne 450-500 tisíc Kčs, čo znamená, - že ak by užívateľ bytu mal platiť primerané nájomné pri 4% úrokovaní investovaného nákladu, činilo by to ročne 18-20 tisíc Kčs. To je nemožný stav.
Vysoké stavebné náklady nie sú však len problémom stavebnej výroby. Uviedol som už, že u stavieb bytových a pozemných pripadá až 50% nákladu na práce remeselnícke. Cenový index u týchto prác je dnes veľmi nerovnomerný a ďaleko prevyšuje index základných stavebných prác. Napríklad u zámočníckych prác je index 520, u natieračských 620, u inštalatérskych 605 atď.
Teda jedným z hlavných problémov dnes bude aj nájsť také formy a zvýšiť tak kapacitu výroby remeselných prác, aby zodpovedala potrebám v stavebníctve.
Pri závere zdôrazňujem, že naše stavebníctvo je na ceste revolučného prerodu, slávny február 1948 znamenal preň významný obrat, ktorým dostalo predpoklady pre zbavenie sa škodlivého balastu z kapitalistických čias a verím, že sa stavebná výroba stane pri svojom revolučnom napredovaní za krátko rovnocenným partnerom ostatným vyspelejším výrobným odvetviam.
Len za týchto predpokladov je možné, aby sa splnily úkoly industrializácie Slovenska a zvýšenia životnej úrovne ľudu, podľa príkazov našej vlády a smerníc prezidenta republiky. (Potlesk)
Podpredseda Granatier:
Ďakujem pánu povereníkovi za prednesené expozé a oznamujem, že podľa rozhodnutia Predsedníctva rozprava o tomto expozé bude na niektorom najbližšom zasadnutí Slovenskej národnej rady.
Ďalej oznamujem, že podľa usnesenia Predsedníctva plenárne zasadnutie prerušujem s tým, že budeme v ňom pokračovať o 15. hodine popoludní.
(Zasadnutie prerušené ad 13: 15 hod. do 15: 15 h. )
Predseda Šmidke: (cengá): Pokračujeme v prerušenom zasadnutí
pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa usnášať.
Oznamujem, že bola rozdaná
zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení Vysokej škody múzických umení v Bratislave.
Nasleduje druhý bod programu, ktorým je
rozprava o expozé predsedu Sboru povereníkov Dr. Gustáva Husáka v zastúpení povereníka výživy o otázkach výjavy, odznelom na 9. zasadnutí Slovenskej národnej rady dňa 7. apríla 1949.
K rozprave sa prihlásili títo páni poslanci:
pani Adela Záturecká.
Ján Sinaj,
Anton Komora.
Jozef Viceník a
František Sidor.
Dávam slovo prvej rečnícke, pani Adele Zátureckej,
Poslankyňa Záturecká:
Slávna Slovenská národná rada!
Keď hovoríme v dnešnej rozprave o problémoch výživy, treba uviesť niektoré poznatky, bez ktorých by sme nedospeli k správnym záverom.
Treba konštatovať, že určité nedostatky prechodného rázu, ktoré sa prejavily poťažne prejavujú v niektorých článkoch výživy, majú pôvod predovšetkým v tom, že vytvárame novú spoločnosť, vychovávame človeka vyššej životnej úrovne, ktorý má zvýšené požiadavky.
Pravdou je, čo konštatoval vo svojom expozé pán predseda Sboru povereníkov, že "v dôsledku šafárenia činiteľov bývalej DS v rezorte výživy prvé tri roky po oslobodení bola výživa obyvateľstva na Slovensku jedným z najboľavejších miest". Domáca reakcia špekulovala totiž poraziť nás cestou organizovaných neúspechov na tomto najzraniteľnejšom mieste, aby mohla tvrdiť, že si potrebujeme znova zavolať ich pánov, aby nám vládli. No vďaka veľkej akcii, najmä na organizačnom poli podarilo sa nám po februári situáciu zachrániť a ďalšie zlepšenie dosiahli sme najmä v poslednej dobe, o čo sa účinne pričinil práve pán predseda Sboru povereníkov. No naše nedostatky koniec koncov boly zavinené
najmä piatimi, desiatimi a ďalšími rokmi pred nami, lebo boly zavinené nedostatkami kapitalistickej sústavy a jej chaotičnosťou vyplývajúcou z nerovnomerného rozdeľovania národného dôchodku.
Náš človek, ktorý žije na prelome dejín, na prechode z kapitalizmu do vyššieho stupňa vývoja ľudskej spoločnosti socializmu -rýchle sa dožaduje pomerov a podmienok, ktoré pre neho chystáme v socializme, on, ktorému sa otvárajú nové radostné perspektívy lepšieho života - pociťuje už úzkym ten životný rámec, do ktorého bol vtesaný za kapitalizmu a ktorý sme ešte nestačili behom tých krátkych štyroch rokov odstrániť, a na tomto úseku nášho vývoja požiadavky ľudu sú už vyššie, ako je produktivita práce daná tým stavom výrobných síl. ktorý sme zdedili z kapitalizmu.
Pán predseda vlády Anton Zápotocký začiatkom apríla t. r. povedal: "Naša výroba a jej technické vybavenie zďaleka nezodpovedá tým požiadavkám, ktoré na ňu kladie spôsob nášho života a naša životná a kultúrna ú roveň. S rozvojom vzdelania a kultúry stúpajú tiež požiadavky. U nás sa požiadavky so všetkých strán široko rozvinuly. Predbehly ďaleko našu technickú výrobu a produktivitu práce. Len zvýšená produktivita nám umožní plniť zvýšené požiadavky. "
A k tomuto môžme dodať: aby sme dosiahli vyššiu produktivitu práce, je potrebný, väčší rozvoj výrobných síl; preto bola naša dvojročnica, preto máme päťročnicu, preto prevádzame industrializáciu Slovenska, preto to naše vypäté budovateľské úsilie, preto to naše hnutie za splnenie nadplánu, preto naše údernícke hnutie, preto naše socialistické súťaženie, preto naše brigádnické hnutie, preto ústretové plánovanie. Toto sú nové formy pracovných metód, pomocou ktorých chceme robiť viac a viac, pomocou ktorých chceme zvýšeným tempom odstraňovať tie nedostatky, ktoré sme zdedili.
Životná úroveň nášho ľudu stúpa, stúpajú aj jeho potreby veď u nás nepociťujeme len zvýšené potreby hospodárske, ale i sociálne a kultúrne. Nám nepostačuje ten stav bytov, ktorý máme, my chceme bývať lepšie, nám nepostačuje ten stav sociálnych zariadení, ktorý máme, my sa chceme o zdravie a sociálne potreby lepšie starať a nám nepostačujú ani tie náklady tlačeného slova, ktoré máme, hoci sme si ich od dôb predmníchovskej republiky zmnohonásobili, nám nestačia kníhtlačiarne tlačiť knihy,
ktoré sú stále, rozobrané, nám nestačia divadlá a kiná, ktoré sú mnoho dní vopred vypredané.
Aj keď požiadavky sociálneho a kultúrneho rázu sú. ako hovorím, tiež vystupňované nad možnosti dané výrobnými silami, nakoľko potreba výživy človeka je potrebou primárnou - javia sa nám pomerné nedostatky v tomto úseku veľmi vypukle a preto sa im venuje toľká pozornosť nielen so strany politických činiteľov, ale aj so strany celej verejnosti.
Nemôže tu byť reč o absolútnom nedostatku, ale len o nedostatku pomernom a my nechceme tento nedostatok riešiť na účet človeka pracujúceho, ako tomu bolo v prvej republike Vtedy, keď boly robotníkovi snižované mzdy, keď bol ako nezamestnaný vyhadzovaný na ulicu, keď mu vláda poskytovala žobračenky, vtedy keď takýmto stavom bola kúpna sila pracujúcich vrstiev podviazaná, takže bol snížený tlak konzumentov na trhy.
Za dôb našej meštiackej demokracie, mali sme státisíce nezamestnaných a ďalšie státisíce polozamestnaných teda tých, čo si nemohli zadovážiť ani najnutnejšie články výživy. Boly to doby, v ktorých pracujúci človek chodil s prázdnymi vreckami okolo plných výkladných skrini. Bol to stav, aký dnes panuje vo Francúzsku a iných zmarshalizovaných štátoch.
Vidíme teda, že ten veľký dopyt po pracovnej sile, tá skutočnosť, že u nás nieto nezamestnaných, tá skutočnosť, že u nás má každý peniaze a za tie peniaze chce si hneď aj nakupovať - zväčšilo nám rady konzumentov o veľké státisíce; to je stav, ktorý predtým u nás nikdy nebol, to je stav, ktorý hovorí, že ideme likvidovať odvekú slovenskú biedu, lebo u nás má každý pracovitý človek možnosť zárobku.
Hovorili sme o produktivite práce. Pre nasýtenie úseku výživy voláme po zvýšení výrobnosti u roľníka, voláme po zvýšení výnosu rolí a po zavedení hospodársky pokročilejších foriem do poľnohospodárskej výroby. V úseku výživy pociťovali by sme natrvalo nedostatky. keby nám naši roľníci gazdovali stále tak ako otcovia a dedovia. O tom niet sporu, že naše poľnohospodárstvo je zaostalé a že musíme hľadať veľmi rýchle cesty k náprave.
Súčasne s týmto dožadovala by som sa pre potreby výživy špecializácie niektorých dvorov našich štátnych majetkov, ktoré nám majú účinne napomáhať pri regulácii trhu.
Veď nie je potrebné, aby sa na štátnych majetkoch vyrábalo doslova všetko, štátne majetky musia plniť svoje poslanie predovšetkým v odstraňovaní úzkych profilov našej výživy. Nazdám sa, že od štátnych majetkov, najmä pre také veľké konzumné strediská ako je Bratislava, právom očakávame, aby sa orientovaly na chov dojníc, veľkovýkrm ošípaných a na pestovanie krmovín, aby sa potom mohlo na štátne majetky prisadiť napríklad to množstvo teliec. ktoré už nevládzu z chovateľských príčin prisadiť roľníci, lebo tieto telce nám potom na veľkú škodu našej živočíšnej produkcie unikajú na čierny výsek.
Na štátnych majetkoch malo by sa konečne začať s hromadným vysadzovaním ovocných stromov na obvodoch svojich pozemkov, lebo každý zameškaný rok znamená nenahraditeľné straty. Štátne lesy maly by na rôznych nevyužitých úbočiach, svahoch a rúbaniskách zakladať plantáže lesných plodín. Toto sa veľmi rýchle rozmnožuje a už budúcim rokom mali by srne veľké množstvo týchto plodín, čo predstavuje jednak veľkú vitamínovú hodnotu pre výživu a pretože z cudziny máme na to objednávky v cenných valutách, predstavuje to i veľký národohospodársky prínos.
Priemyslu výživy dotkla by som sa len v jednom: na Slovensku potrebujeme veľké množstvo chladiacich zariadení, potrebujeme vybudovať chladiarne a mraziarne, no potrebujeme chladiace pulty pre naše mliekárne a mäsiarov. Pre sber lesných plodín, poťažne pre zmrazenie na mieste ich výskytu. ako aj pre distribúciu mrazenej zeleniny a ovocia potrebujeme mraziace boxy, len tak zaistíme našim gazdinám možnosť výdatne a ľahko variť cez zimné mesiace.
Pokiaľ sa týka plnenia smluvných záväzkov u roľníkov zo skúseností, ktoré som si nadobudla v bratislavskom kraji, môžem potvrdiť to, čo vo svojom expozé povedal pán predseda Sboru povereníkov Dr. Husák: Plán výkupu je reálny, je pre produkciu únosný a je i organizačne prevoditeľný. " Nie je pravdou to, čo by nám radi nahovorili bohatí sedliaci a naši nepriatelia, že dodávkami roľníka preťažujeme, áno preťažujeme nie takého, ktorý nechová toľko, akoby podľa svojich výrobných podmienok chovať mal.
Terajšie pomerne dobré výsledky výkupu dosiahli sme zavedením lepších organizačných a administratívnych opatrení, nakoľko
môžeme povedať, že až do výstavby krajských národných výborov plány plnenia neboly všade rozpísané a na miesto systému bola improvizácia. Tie nedostatky, ktoré sa ešte tu a tam vyskytnú, majú pôvod v rôznych triednych a príbuzenských vzťahoch, s ktorými musíme po našich dedinách každodenne svádzať boj.
Túto príležitosť používam k tomu, aby som zdôraznila ten veľký výkon, ktorý nám podali tak mnohí funkcionári a zamestnanci našich krajských, okresných a miestnych národných výborov a vyživovacích komisií. Keď chceli mať tieto veci v poriadku, pracovali bez ustania vo dne v noci a nemajú túto prácu nad čas zaplatenú. Pán predseda Sboru povereníkov vo svojom expozé hovoril o dobudovaní aparátu referátov výživy a zásobovania na krajských a okresných národných výboroch. Je žiadúce splniť tento sľub a posilniť najmä okresné národné výbory, kde sa práca s takým počtom personálu, aký tam je, nedá v distribúcii zvládnuť. Keď si porovnáme stav našich okresných národných výborov a stav okresných národných výborov v zemiach českých, sme povinní vďakou a uznaním tomu malému počtu nášho úradníctva, ktoré túto prácu zvládlo a podalo ďaleko väčší výkon.
Terajší stav úrody obilovín, zemiakov a kukurice v dôsledku výdatných májových dažďov javí sa byť veľmi dobrým a keďže aj skludzeň krmovín na západnom Slovensku prebehla tak, že počas kosby nepršalo, máme zaistenú aj krmovinársku základňu pre dobytok.
Ešte niečo, a to o čiernom obchode. My, ktorí ho máme možnosť sledovať, vidíme jeho veľký pokles, ktorý je zapríčinený zavedením voľného predaja v štátnych obchodoch, ďalej pomerne dobrou distribúciou mlynských výrobkov, veď dnes už prakticky nikto nekupuje po dedinách na čierno obilie, ako bolo donedávna bežným zjavom, no a nie v poslednom rade za ostrenie čierneho obchodu vďačíme orgánom hospodárskej kontrolnej služby. Tým orgánom, proti ktorým sa u niektorých ľudí vytvorily priam predsudky, no naša verejnosť málo vie o tom, že sú to ľudia, ktorí jej zachraňujú ťažké miliónové hodnoty a že sú to ľudia, ktorí napriek tomu, že sú odbornými, mnohokrát skúšanými ľuďmi, so širokou znalosťou rôznych predpisov, vyhlášok a nariadení, so znalosťou tých najrozličnejších výrobných postupov, pracujú za veľmi nízke platy a pracujú za ťažkých existenč-
ných podmienok, čoho by si naša vedúce kruhy malý povšimnúť, lebo ten, od koho žiadame také služby ako od HKS, má morálny nárok na väčšie ocenenie svojej práce.
Dovoľte mi, aby som na záver mohla citovať to, čo nám povedal na slávnom IX. sjazde KSČ prezident republiky Klement Gottwald: "Ruku v ruke s rozšírením a zľavnením výroby bude možné zlepšovať zásobovanie obyvateľstva potravinami a spotrebným priemyslovým zbožím Terajší stav, kedy máme najmä v potravinách, v textile a v obuvi viazané hospodárstvo a kedy sme v týchto veciach mohli uvoľniť trh len v obmedzenom rozsahu a pritom pomerne za vysoké ceny, tento stav neni ani ideálny ani trvalý, je to východisko z núdze a prechodné. Našou politikou do budúcnosti bude podľa možnosti ďalšie a ďalšie tovary uvoľňovať a ceny na voľnom trhu snižovať. Ako rýchle to budeme môcť prevádzať a kedy budeme v stave viazané hospodárstvo vôbec zrušiť a ceny zjednotiť, to závisí jednak od rastu priemyselnej výroby, od presného plnenia smluvných dodávok našich roľníkov, ako i od rozvoja zahraničného obchodu. " (Potlesk)
Predseda Šmidke:
Ďalším rečníkom je pán poslanec Ján Sinaj.
Dávam inú slovo.
Poslanec Sinaj:
Slávna Slovenská národná rada!
Na deviatom zasadaní pléna Slovenskej národnej rady dňa 7. apríla tohoto roku vypočuli sme expozé pána predsedu Sboru povereníkov Dr. Husáka za rezort výživy Pán predseda Sboru povereníkov podal vo svojom krátkom, ale výstižnom expozé jasný obraz o vyživovacej situácii Slovenska, ako sa nám ona javí na poli prvovýroby na prahu päťročného plánu a na počiatku nového hospodárskeho roku.
Ak si uvedomíme, že rok 1948 bol jeden z najťažších rokov, v ktorom sme museli prekonávať následky katastrofálneho sucha z roku 1947 a ktoré sa nám v minulom roku odzrkadlovaly v úplnej svojej nahote, potom len s potešením môžme vziať na vedomie konštatovanie pána predsedu Sboru povereníkov Dr. Husáka, že vyživovacia situácia na Slovensku nastúpila vzostupnú tendenciu. Toto konštatovanie je tým potešiteľnejšie, ak si uvedomíme, že na prekonanie následkov katastrofálneho sucha
bolo treba vyvinúť tú najväčšiu energiu a trpezlivosť, ale bolo treba hlavne nájsť pochopenie a porozumenie na všetkých stranách, na ktoré následky katastrofálneho sucha bezprostredne doliehaly. Zvládnutie všetkých ťažkostí bolo preto prvoradé, aby bolo zabránené preneseniu katastrofy v pôdohospodárskej výrobe do sektorov iného výrobného odvetvia a napokon, aby neskončila katastrofou celonárodného hospodárstva, ktorú by bolo možno ťažko odstrániť, keby vyživovacie ťažkosti boly prenesené medzi pracujúci ľud v podobe sníženia pracovnej morálky. Vďaka nášmu ľudu vedúci činitelia nášho verejného života našli porozumenie tak na strane konzumentov, ako aj na strane producentov a tak vzájomnou pomocou podarilo sa všetky ťažkosti zvládnuť a náš, do značnej miery rozvrátený, zásobovací systém upevniť.
Dnes, vďaka Bohu a rozvahe nášho človeka, prekonali sme všetky, do cesty sa nám stavajúce ťažkosti a nastupujeme cestu podstatného zlepšovania našej vyživovacej situácie po všetkých kútoch nášho Slovenska. A som pevne presvedčený, že ak sa nám podarí uchovať tohoročnú úrodu, to jest, ak doteraz v dobrom stave nachodiaca sa úroda nebude postihnutá nepredvídanou prírodnou katastrofou, budeme môcť pri rozumnej hospodárskej a vyživovacej politike zabezpečiť každému jednotlivcovi nášho národa v nastávajúcom období ešte nepomerne väčšiu skyvu chleba a zbaviť tým všetkých našich pracujúcich pomerne značnej starosti, kde zaobstarať kúsok chleba pre seba a svoju rodinu. Nebude to práca jednoduchá, ale pri dobrej vôli a vzájomnom porozumení verím, že sa nám to podarí.
Ak porovnáme čísla uvedené v expozé pána predsedu Sboru povereníkov Dr. Husáka v ktoromkoľvek rezorte vyživovacieho sektoru, vidíme, že plnenie kontingentov, predpísaných jednotlivým producentom, v sektore prvovýroby, z mesiaca na mesiac stúpa, čo nesporne je dobrým výhľadom pre budúcnosť a zaisťuje, že v tom prípade, že naša nádej kladená do tohoročnej úrody nebude sklamaná bude vzostupná tendencia našej vyživovacej situácie nielen uchovaná, ale i podstatne zvýšená.
Toto mesačné percentuálne stúpanie plnenia dodávkových smlúv najlepšie nasvedčuje tomu, že naši roľníci začínajú chápať a brať vážnejšie svoje povinnosti a až na ojedinelé výnimky usilujú sa splniť svoje občianske povinnosti poctivo a svedomite.
pokiaľ je to ovšem v ich moci a pokiaľ príroda ich predpoklady vlastnej produkcie nesklamala. Poznám mnohé i také prípady, kedy roľník splnil predpísaný mu dodávkový kontingent aj na úkor svojej samozásobiteľskej dávky, aby tým dokázal, že sa vie vžiť do situácie tých, ktorí svojou výživou sú na neho odkázaní. Vďaka Bohu, že máme takýchto roľníkov väčšinu a že na druhej strane sú v malej menšine tí, ktorí svoje dodávkové povinnosti plnia len pod nátlakom verejnej správy a nevedia sa v núdzi rozdeliť.
Slávna Slovenská národná rada! Celkom správne konštatuje pán predseda Sboru povereníkov Dr. Husák vo svojom expozé, že zlepšenie vyživovacej situácie na Slovensku môže ďakovať v značnej miere zlepšeniu organizácie výkupu a distribúcie potravných článkov. Zlepšená organizácia výkupu i distribúcie potravných článkov zamedzila značný únik na čierny trh, ktorý umožňoval jedným, aby svoje výrobky speňažovali za zvýšené ceny a naopak druhých ubíjal, lebo museli niesť i časť bremena prvých a tým zaťažovali svoje hospodárstva až do krajnosti. Zlepšená distribúcia za zvýšenej kontroly naproti tomu stratila kanály, ktorými unikaly pod pultami potravné články nadobudnuté plnením dodávkových smlúv producentami.
Slávna Slovenská národná rada!
Nemôže byť sporu o tom, že výrobné a dodávkové smluvy v značnej miere ujasnily nášmu producentovi-roľnikovi rozhľad o jeho budúcich povinnostiach. Daly mu aspoň čiastočný prehľad a možnosti plánovité sa pripraviť na dobu praktického plnenia dodávkovej smluvy pri odovzdávaní kontingentov, pokiaľ ovšem čas medzi podpísaním dodávkovej smluvy na jednej strane a praktickým plnením tej istej smluvy na strane druhej je dostatočne dlhý, aby príprava mohla byť i prakticky prevedená.
Pretože tento spôsob plánovitej poľnohospodárskej prvovýroby je u nás v počiatkoch, t. j. v počiatočnom štádiu, je preto celkom samozrejmé, že v praktickom živote dochádza k mnohým nežiadúcim tvrdostiam. A to tým väčším tvrdostiam tam. kde miestni činitelia z rôznych príčin nemôžu alebo nechcú pochopiť ducha výrobnej a dodávkovej smluvy. Ako to aj pán predseda Sboru povereníkov Dr. Husák vo svojom expozé hovorí, ešte ani dnes nie sú ojedinelé prípady, že miestni činitelia z dodávkovej smluvy, ktorá má pomáhať roľníkovi plniť