knižnice v Turč. Sv. Martine, vybudovanie štátneho historického múzea v Bratislave, v Košiciach a v Turč. Sv. Martine.

Musí sa dostavať budova pre činohru Národného divadla v Bratislave, plánovaná je novostavba oblastného divadla v Nitre a dobudovanie divadiel vo Zvolene a v Trnave, vybudovanie stánkov pre múzické umenie a pod. Stavby zdravotné:

Okrem stavieb školských jednou z najdôležitejších úloh stavebníctva pri stavbách národnej spotreby sú stavby nemocničné a zdravotné vôbec. Musíme si uvedomiť, že pre riadne zaistenie zdravia obyvateľov bolo by treba zriadiť na každých 100 osôb 1 nemocničnú posteľ, t. j. pre Slovensko cca 35. 000 postelí. Naproti tomu všetky doterajšie nemocnice a zdravotné ústavy reprezentujú len asi 15. 000 postelí, čo znamená, že nás čaká veľká úloha vybudovať v dohľadnej dobe nemocničné objekty s kapacitou 20. 000 postelí. Znamená to pri priemernom stavebnom náklade 400. 000. - Kčs na jednu posteľ, celkový náklad asi 8 miliárd Kčs.

Pre prvý 5RP máme na programe výstavbu nemocničných objektov v kapacite 4. 000 postelí, t, j. o celkovom náklade 1. 6 miliárd Kčs okrem klinických nemocníc v Bratislave, ktorých stavba sa musí zahájiť už v roku 1950 nákladom 280 mil. Kčs. Celkový náklad tejto klinickej nemocnice činí asi 1. 6 miliárd Kčs a má byť aj so všetkým príslušenstvom ako investičný celok dokončená do roku 1950. Okrem nemocničných objektov treba budovať aj ústavy národného zdravia do každého sídla ONV. Tieto ústavy budú slúžiť preventívnemu zabráneniu ochorenia a majú prevádzať ambulančné liečenie a liečebnú starostlivosť. Organizačne majú byť pričlenené k štátnym nemocniciam a majú organicky doplniť sieť zdravotnej služby pre všetky vrstvy obyvateľstva.

Doteraz máme vybudované len dva takéto ústavy a rozostavané je ďalších 6. pričom sa javí potreba ešte ďalších 90 týchto ústavov pri celkovom náklade cca 500 mil. Kčs. Okrem ústavov národného zdravia v sídlach ONV majú byť postupne vybudované aj obvodné ústavy národného zdravia ako služby ústavov v sídlach ONV. a to v každej väčšej obci v počte okrúhle 500. Celkový náklad týchto stavieb obnáša asi 1. 5 miliárd Kčs.

Organizácia zdravotnej služby vyžaduje

konečne zriadenie ďalších výskumných zdravotných ústavov aspoň pre každý kraj. ktoré by boly pobočkami hlavného štátneho zdravotného ústavu v Bratislave. 5 nových budov pre tieto ústavy si vyžadujú náklad asi 100 mil. Kčs.

Do rámca zdravotných stavieb zapadajú ešte investičné stavby kúpeľníctva, ktorých investorom je síce Riaditeľstvo štátnych kúpeľov, avšak po stránke technickej sa prevádzajú pod dohľadom Povereníctva techniky. Potrebu a rozsah týchto investícií nie je možno presne vyčísliť, keďže rozvoj kúpeľníctva obzvlášť na Slovensku vyžaduje obrovské budovateľské práce a stále modernizovanie jestvujúcich väčšinou už zastaralých a nevyhovujúcich kúpeľných a ubytovacích objektov.

Liečebné ústavy pričlenené ku kúpeľníctvu vyžadujú vybudovanie ešte ďalších 4. 000 postelí, okrem už spomenutých nemocničných postelí. Stavby sociálne:

Ďalším dôležitým sektorom stavebníctva sú stavby sociálne, z ktorých v 5RP musí byť dľa programu Povereníctva sociálnej starostlivosti zriadených: 53 učňovských domovov, príp. domovov mládeže,

88 oblastných a závodných jaslí, 17 detských domovov, 100 útulkov pre deti, 11 ústavov pre chybnú mládež, 1 výcvikové stredisko na preškolenie robotníkov na odborné práce,

3 zotavovne,

4 verejné práčne pre uľahčenie domácnosti pracujúcich žien.

Celkový náklad na realizáciu tohto programu obnáša cca 1 miliardu Kčs.

Väčšina týchto investícií súvisí s vybudovaním priemyslu a prevedú ich po väčšine jednotlivé závody Cesty a mosty:

Priemyslová výstavba Slovenska spolu s postupujúcou mechanizáciou práce a výroby prinášajú so sebou stály vzrast motorickej cestnej dopravy. Stav cestnej siete však neodpovedá týmto zvýšeným dopravným úlohám. Aby cestná sieť mohla plniť zodpovedne svoje úlohy, je potrebné:

a) asi do 7 rokov dokončiť definitívnu výstavbu mostov štátnych aj vicinálnych To predstavuje ročitú potrebu asi 600 mil. Kčs,

b) obnoviť priemerne každých 5 rokov asfaltový náter na stávajúcich čiernych vo-

zovkách. To predstavuje ročitý náklad asi 45 mil. Kčs,

c) prevalcovať každoročne aspoň 800 km najdôležitejších štrkovaných ciest, predovšetkým na autobusových linkách. To predstavuje ročitý výdavok asi 120 mil. Kčs,

d) bezprašné upraviť v najbližších 10 rokoch aspoň všetky prechodné úseky štátnych a vicinálnych ciest obcami, nákladom aspoň 400 mil. Kčs ročite,

e) zrekonštruovať 1. 250 km stavajúcich vicinálnych ciest nesjazdných za mokrého počasia motorovými vozidlami a od základu prestavať ďalších asi 1. 190 km týchto ciest nesjazdných pre autá aj za suchého počasia. Tento úkol vyžaduje najmenej ročitých 105 mil. Kčs po dobu 30 rokov.

Na splnenie všetkých uvedených úkolov treba ročite asi 1. 270 mil. Kčs.

Prostriedky plánu na rok 1949, ktorý pre tieto účely predvída len asi 514 mil. Kčs, podobne nevyhovujú, ako to bolo v rokoch 1947 a 1948. Nevyhovujú ani prostriedky, ktoré budeme asi mať k dispozícii v roku 1950, lebo pre rok 1950 sa tu predvída finančná kvóta, ako bola v roku 1949.

S takými čiastkami nebude možné pokračovať dosť rýchlo v definitívnej obnove mostov a vozoviek. Je tu nebezpečie, že dôjde často k dopravným poruchám, že budú zastavené mnohé autobusové linky, že mnohé potrebné linky nebudú môcť byť vôbec otvorené, že prevádzkové náklady motorových vozidiel budú stúpať, a že vzrastie aj percento odstavených vozidiel, ktoré už dnes činí u ČSD 46%. Je treba preto už v pláne na rok 1950 podstatnejšie zvýšiť pre cestné stavby stavebno-investičnú kvótu.

Vodohospodárske stavby.

Získanie elektrickej energie

Čím ďalej strmšie stúpajúca krivka spotreby elektrickej energie (v dôsledku rozmachu priemyslu, elektrifikácie dopravy, poľnohospodárstva a zásobovania drobných spotrebiteľov na dedinách) vyžaduje využívať predovšetkým tie zdroje energie, kde sa dá táto tou istou investíciou získať v čo najkratšom čase To je predovšetkým Váh. Získaná energia sa môže diaľkovým vedením rozviesť tam, kde jej je treba. Potom ide Hron, Poprad, Hornád, Nitra a ostatné východoslovenské rieky.

Výnimočné postavenie medzi slovenskými riekami má Dunaj, k výrobe elektric-

kej energie veľmi výhodná rieka (má veľké letné prietoky, t. j. v dobe, keď sú na iných tokoch nízke stavy). Vyžaduje však naraz veľké investície, inventár a štúdium jeho špecifických pomerov. Relatívne však sa na Dunaji energetická jednotka získa lacnejšie ako na iných slovenských riekach. Z energetického stanoviska treba v budúcnosti preto venovať pozornosť v prvom rade Váhu (Kraľovany, Kľačany, Nosice, úsek Žilina-Považská Bystrica. úsek PiešťanyŠala nad Váhom), Hron (Brezno. Zvolen), východoslovenským riekam (Kysak, Svidník) a na Dunaji stavbe jazu s elektrárňou pod Bratislavou a laterálnemu kanálu Žitným ostrovom s dvoma alebo troma, stupňami. Zásobovanie vodou priemyslu:

Rastúci priemysel vyžaduje úpravu prietokových pomerov aj na riekach po stránke energetickej menej výhodných (t. j. zvlášť prípad O n d a v y a aj iných východoslovenských riek) Preto bude treba zriadiť akumulačné nádrže na vyrovnanie prietokov vody v toku a zároveň aj na jeho využitie pre elektrickú energiu. Podobne aj na Nitre rozvoj priemyslu a tým aj potreba úžitkovej vody bude mať za následok stavbu akumulačných nádrží a ako súbežnú ale druhoradú vec aj stavbu priľahlej elektrárne. Zásobovanie vodou plavebných ciest:

Rozvoj vnútrozemskej plavby je stále ešte neurčitý. Je však pravdepodobný a na našich riekach uskutočniteľný ako súčasť zariadení na získanie energie. V á h sa dá splavniť až po Žilinu ako súčasť využitia energetického. Tým sa získa možnosť vedenia kanálu Odra-Dunaj cez Váh. lebo trať Žilina-Ostrava je k iným alternatívam veľmi krátka. Podobne aj na Dunaji zlepšenie plavebných pomerov môže nastať po vybudovaní laterálneho kanálu po Žitnom ostrove, ktorý bude slúžiť tak energetickým ako aj poľnohospodárskym účelom. Treba preto splavnenie Váhu aj Dunaja pomocou kanálov podporovať. Rozvoj priemyslu tiež nasvedčuje tomu. že sa bude musieť odľahčiť železnici. Zásobovanie vodou poľnohospodárskych podnikov:

To znamená odstránenie škodlivého prebytku a škodlivého nedostatku vôd. V tomto sektore musí sa predovšetkým venovať pozornosť nitrianskemu kraju a ju hovýchodnému Slovensku. Zvlášť nitriansky kraj je svojimi klimatic-

kými a pôdnymi pomermi predurčený stať sa po zásahoch a korekciach vo vodnom režime zlatým prútom Slovenska. Treba preto previesť závlahové a odvodňovacie práce, ochranu pred veľkými vodami a s tým súvisiace vybudovanie akumulačných a retenčných priestorov. Na juhovýchodnom Slovensku treba previesť zvlášť ochranu pred veľkými vodami v dolnom povodí Bodrogu, a to postavením hrádzí a potrebných akumulačných a retenčných priestorov. V súvislosti s tým sa dá previesť aj využitie vodnej energie. Avšak vhodné klíma a bonita pôdy si vyžaduje zásahy aj do zavodňovania a odvodňovania pozemkov a zvýšiť tak výnosnosť pôdy. Podobné úlohy sa očakávajú aj na Žitnom ostrove.

Zásobovanie vodou zdravotno-sociálno kultúrnych zariadení:

Treba sostaviť soznam zdrojov na zásobovanie vodou obyvateľstva, rezervovať tieto zdroje pre spomenuté účely a sostaviť plán na výstavbu zariadení a zásobovanie vodou. Treba vypracovať štúdie a časové plány kanalizácií miest a obcí. v súvislosti s rozvojom priemyslu. Treba previesť prieskum kúpeľných a minerálnych vôd a návrh na ich využitie. Ďalej treba sostaviť štúdiu a návrh na zriaďovanie kúpalíšť a rekreačných plôch. Konečne sa musí prikročiť k čisteniu odlpadných vôd z priemyselných podnikov a to najmä ta, m kde sa podniky stavajú a potom až u tých, čo sú v prevádzke.

Prečo som toto všetko spomínal?

Dosiaľ sa nevenovala dostatočná pozornosť skoordinovaniu všetkých predtým menovaných interesov na vodu. Každý záujemca plánoval len po svojej línii, bez ohľadu na ostatných. Aby toto prestalo, zriadená bola usnesením vlády zo dňa 21. XII. 1948 pri Povereníctve techniky Vodohospodárska kancelária pre povodie Dunaja, ktorá má za úkol sostaviť pre toto oovodie takzvaný štátny vodohospodársky plán, t. j. návrh na optimálne využitie vôd pozemných, vzdušných aj podzemných pre energetiku, plavbu, pôdohospodárstvo, priemysel, zdravotno-kultúrno-sociálne potreby, návrh na odstránenie škodlivých prebytkov ako aj škodlivých nedostatkov vodných, zladiť všetky záujmy navzájom a vypracovať časový a prioritný plán na dobu asi 15 rokov vo forme písomnej, mapovej a grafickej štúdie. Tento úkol sa má spraviť do konca roku 1950. Spomínam to za veľmi vážny

úkol, ktorý je prvoradý úkol tohoto druhu na Slovensku. Stavby bytové:

Na Slovensku sa v predvojnových rokoch stavalo ročne okrúhle 10. 500 bytov. Druhá svetová vojna zamedzila menovite po r. 1942 tento vývoj a jej konečné následky podstatne zhoršily stav bývania, keďže vojnovými udalosťami bolo úplne ako som sa zmienil zničených 80. 000 bytov a poškodených 60. 000 bytov, čím boly teda úplne zničené výsledky možnej trojročnej práce na bytovej výstavbe. Keď uvážime tento úbytok a súčasne si uvedomíme zameškanie v bytovej výstavbe vo vojnových rokoch 1942 -1940, a to jednak priškrtením výstavby v dobe vojny a viazaním stavebnej výroby pri rekonštrukčných prácach, bude nám jasné, že bolo treba zvláštnych zásahov so strany štátu do veci bytovej výstavby. Takýmito zásahmi boly zákony č. 86/1946 o obnove a čís. 41/1947 o bytovej výstavbe. Zákonný podklad pre riešenie otázky tu teda bol, v konečnom efekte bolo tu treba však počítať aj so stavebnou výrobou a s materiálovými možnosťami, a to nielen pre bytové, ale aj pre iné stavby a preto nemohlo byť riešenie bytovej otázky v 2RP pojaté v takom rozsahu, ako by to situácia vyžadovala.

Plán bytových stavieb v 5RP predpokladá, že v r. 1949 - 1958 sa prevedú bytové stavby na Slovensku za 12. 129 miliónov Kčs, čo je 34. 9 celoštátnej kvóty určenej na tento cieľ.

Podľa predbežného prevádzkového plánu bytových stavieb na rok 1949 má sa na účele bytových stavieb v prvom roku 5RP potrebovať 8, 000 miliónov Kčs. Pre ďalšie 4 roky 5RP budeme mať k dispozícii asi 10, 210 miliónov Kčs.

Ak sa podarí úspornými opatreniami a zlepšením výroby a produktivity práce v stavebníctve náklad na 1 bytovú jednotku snížiť, a to sa musí podariť a ak budú uprednostňované menšie bytové jednotky, bude možné v r 1950-1953 vystavať okrúhle 41. 200 bytových jednotiek, teda ročite priemerne nových 10. 300 bytových jednotiek.

Pri spomenutom zameškaní vo výstavbe bytov v r. 1942 - 1946 a pri uvážení toho, že v rámci bytovej, výstavby v r. 19501953 cca 30% stavieb pripadá, na bytovú obnovu, teda nahradzuje sa. Ten, úbytok bytov, musíme toto tempo bytových stavieb považovať za nedostatočné. Pritom treba uvážiť tiež dôsledky vnútorného osíďlovania, čo vyžaduje ďalšiu abnormálnu potrebu

že na južnom Slovensku, ktoré pre potreby vnútorného osídlovania má najväčší význam, bytová obnova doteraz takrečeno nebola ani zahájená.

Celková perspektíva v bytovom stavebníctve javí sa nám nasledovne:

Ak počet ročne vyprodukovaných bytových jednotiek za prvej ČSR (10. 500 byt. jednotiek) považujeme s hľadiska prirodzeného prírastku obyvateľstva, zvyšovania bytovej kultúry a tiež vzhľadom na nahradenie vekom sošlých bytov za dostatočný, malo sa od r. 1942-1948, teda v dobe regulovania stavieb, vyprodukovať. 78. 500 obyvateľných bytových jednotiek. K tomu pristúpi potreba nahradiť vojnou úplne zničené bytové jednotky v počte 30. 000, takže od roku 1942 do konca roku 1948 by sa bolo malo získať 103 500 bytových jednotiek.

Skutočnú produkciu v r. 1942-1944 možno odhadnúť na 15. 000 bytových jednotiek.

V r. 1945 - 1948 bolo podľa výsledku sčítania vyprodukovaných 30. 974

a v r. 1949 sa vyprodukuje okrúhle 16. 500 obývateľných bytových jednotiek, spolu teda

62. 474.

Javí sa preto koncom r. 1948 schodok okrúhle 41. 000

bytových jednotiek. Ak by sa mal tento

schodok odbúrať do konca prvej 5RP, muselo by sa ročite vyprodukovať 20. 750 bytových jednotiek, ak by však odbúranie trvalo do konca druhej 5RP, tak by sa malo ročite vyprodukovať 15. 050 bytových jednotiek.

6. Úlohy stavebníctva v 5RP.

V päťročnici má dosiahnuť hodnota stavebnej výroby v Republike 176. 9 miliárd Kčs, z čoho bude prevedené novostavieb asi za 135 miliárd Kčs. Z toho má byť uskutočnené na Slovensku stavebných investícií za 55 až 60 miliárd Kčs. Úlohy stavebníctva pri hospodárskej výstavbe Slovenska mimoriadne rýchlo stúpajú. Stavebná výroba na Slovensku sa má tak stupňovať, že jej hrubá hodnota dosiahne v r. 1953 15 miliárd Kčs ročnej kapacity.

Úhrnný prevádzací plán v stavebníctve pre rok 1949 bol vládou schválený 15. II. 1949. Podľa neho sa má v Republike v roku 1949 prestavať 30, 7 miliárd Kčs. z toho na Slovensku 9, 8 miliárd Kčs, t. j. 31, 9% V úhrnnom pláne sú uvedené všetky stavebné akcie, v ktorých sa má v roku 1949 pokračovať, ktoré sa majú dokončiť, alebo s ktorými sa má v tomto roku započať. Na jednotlivé skupiny stavieb pripadá tento finančný náklad:

V jednotlivých krajoch sa má v roku 1949 preinvestovať:

Finančný náklad stanovený pre stavebné investície na rok 1949 nie je plánovaný v cenách k 1 januáru 1948 ale v cenách platných koňom roku 1949, teda v cenách bežných.

V rolku 1949 sa má podľa úhrnného vykonávacieho plánu prestavať zaokrúhlene 9. 8 miliárd Kčs v cenách k 1. I. 1949: úloha daná plánom stavebníctva na rok 1949 je reálna a uskutočniteľná. Je treba však prísne dbať na to, aby sa celá stavebná výroba sústredila iba na stavby plánované a z nich zase v prvom rade na stavebné akcie kľúčového hospodárskeho významu.

V tomto roku máme plánovaných stavebných akcií 17. 098. istotne počet značný a s hľadiska plánu nezdravý. Treba si však uvedomiť, že z toho je 14. 112 akcií bytových a len 2. 986 akcií pripadá na stavby ostatné. Počet nových akcií, s ktorými sa má v roku 1949 započať je obmedzený na minimum a činí z celkového počtu iba 2, 605 stavieb. Z toho pripadá 803 stavieb na nové byty a ďalší značný počet na výkrmne pre ošípané.

Škodlivej nadmiernej roztrieštenosti stavieb sa ako to vidieť z plánu v tomto roku zväčša zbavíme. Stavby rozostavané prechádzajú na rok 1950 a na ďalšie roky do úplného dokončenia nákladom len 14 miliárd Kčs, takže neovplyvnia podstatne plánovanie stavebných investícií v ostatných rokoch 5RP. Úspechom tohoto roku bude, keď sa v ňom zbavíme silnej roztrieštenosti bytových stavieb.

Bytové stavby v pláne na rok 1949

Plán bytových stavieb pre prvý rok 5RP naväzuje na stav, v akom sa tieto stavby nachádzaly koncom roku 1948, a to v tom smysle, že v r. 1949 má byť podľa možnosti zlikvidovaná značná roztrieštenosť bytových stavieb. Preto boly do plánu pojaté hlavne rozostavané a neobývané bytové stavby približne v takom počte, ako ony rezultujú z výsledkov sčítania bytových stavieb prevedeného koncom roku 1948. Nové stavby sa plánujú len v takom počte, aby bola absorbovaná výroba montovaných domkov, pričom tieto domky majú byť použité výlučne pre ubytovanie zamestnancov priemyslu a zamestnancov verejnej správy v nových krajských sídlach okrem Bratislavy. Tento rozsah bytových stavieb je diktovaný aj disponibilitami v stavebných hmotách úzkeho profilu, a to v dreve a železe a taktiež prikázanou finančnou kvótou, ktorá bola pôvodne stanovená na 1. 662 mil. Kčs podľa plánu činí však 3. 009 mil. Kčs.

Plán obsahuje 803 bytových jednotiek novozahajovaných (montované domky).

17. 368 bytových jednotiek rozostavaných, 1. 199 bytových jednotiek rekonštruovaných (opravy)

spolu 19. 370 bytových jednotiek o 14. 112 stavebných akciách (stavebníkov).

Z uvedeného počtu bytových jednotiek pripadá na jednotlivé investorské sektory:

Z jednotlivcov - súkromníkov pripadá na sociálne slabšie vrstvy (robotníci, železničiari, verejní zamestnanci, roľníci, maloživnostníci) 84. 9%

na ostatných stavebníkov 15. 1%.

Vzhľadom na omeškanie, ktoré sa pri plnení bytových stavieb v rámci 2RP objavilo u bytových stavieb priemyslu, ďalej na stále panujúci veľký tlak so strany občianstva v smere dožadovania sa nových bytových stavieb a konečne vzhľadom na očakávané materiálové možnosti u cementu a u tehál zamýšľa sa v druhom polroku 1949 povoliť zahájenie cca 3. 000 nových drobných bytových stavieb, a to pre účele priemyslu a u súkromníkov v obnove v tom prípade, ak stavebník má vlastné finančné prostriedky, stavebné hmoty a pracovné sily k dispozícii.

7. Predpoklady k splneniu 5RP v stavebníctve.

Po vytýčení úkolov, aké ukladá stavebníctvu 5RP treba zaoberať sa otázkou, do akej miery je naša stavebná výroba pripravená na ich zvládnutie a upozorniť aj na potrebné opatrenia, a potrebné predpoklady, aby sme mohli prehlásiť, že splnenie úkolov najmä pre r. 1949 je možné očakávať.

a) Aká je štruktúra stavebníctva na prahu 5RP?

Po prvom roku, ktorý uplynul od znárodnenia v stavebníctve, uskutočnenom po februári r. 1948 zákonom č. 121/48 môžeme prehlásiť, že v zásade sa končí prvá etapa organizácie nášho najväčšieho nositeľa v v stavebníctve - Československých stavebných závodov, n. p. a prechádza sa na obdobie zhospodárnenia jeho činnosti, zkvalitnenia práce a vybudovania mohutného štípu socialistického sektoru stavebníctva. Tu budú na závody kladené stále vyššie požiadavky, zvlášť pokiaľ sa týka zlacnenia stavebnej výroby, urýchlenia stavebných prác a zväčšenia kapacity. Proti počiatočným ťažkostiam v roku minulom vidíme tu už v zásade zdravý organizmus a sú oprávnené nádeje, že vývoj tohto podniku pôjde správnou cestou.

O spracovanie celého úkolu delia sa dnes tieto obory stavebnej výroby:

1. Československé stavebné závody n. p. celoštátny, reprezentovaný na Slovensku Oblastnou správou, ktorý má zvládnuť 76 % celého objemu stavebnej výroby v

r. 1949.

2. Stavebné oddelenia národných podnikov priemyselných z oboru Povereníctva priemyslu a obchodu a Povereníctva výživy, na ktoré pripadajú 4% celkového objemu.

3. Štátna správa prevádzajúca stavby v réžii týchto rezortov:

a) Povereníctva dopravy

b) Povereníctva pôšt

c) Povereníctva pôdohospodárstva a po-

zemkovej reformy

d) Povereníctva techniky

e) Vojenskej správy.

Táto složka spolu (a - e) prevedie asi 7% celoročného úkolu stavebníctva.

4. Stavebné komunálne podniky,

5. Stavebné výrobné družstvá, ktoré spolu s komunálnymi podnikmi spracujú 6% objemu prác v r. 1949.

6. Súkromný sektor, zastúpený diplom. mur. majstrami, oprávnenými murármi, tesárskymi majstrami, oprávnenými tesármi a staviteľmi, spracuje 7% objemu

stavebnej výroby v r. 1949. Podľa uvedeného výpočtu pripadá teda na sektor socialistický, reprezentovaný složkami uvedenými pod 1-5 už 93% objemu úkolu na r. 1949, zatiaľ čo sektor súkromný (kapitalistický) spracuje len zvyšok t. j. 7% úkolu. (Potlesk. )

b) Organizácia jednotlivých sektorov.

j. ČSSZ n. p., ktorý svojím 76% podielom predstavuje složku zodpovednú za plnenie 3/4 plánu, je schopný prevziať toto plnenie. Bude treba dobudovať niektoré závody najmä tkzv. pridružnú výrobu, organizujúcu sa z konfiškovaných podnikov, hlavne remeselníckych. Podchytením remeselníckej výroby v tomto závode sa odstrá-