vých investorských sektoroch pre roky 1947 a 1948, teda pre 2RP tieto výsledky: (Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Granatier. )

A) Stavby plánovaných sektorov.

1. Bytové stavby priemyslu včítane výživy. Plán 6. 162 byt. jedn.

Plnenie úplne dokončenými stavbami

1. 800

Plnenie rozostavanými a obývateľnými stavbami 1. 187

Plnenie ostatnými rozostavanými stavbami 1. 635: 2 = 817 3. 804 byt. jedn. t. j. 62. 0%

2. Verejná správa a doprava (štát, štátne podniky a samospráva):

Plán 2. 838 byt. jedn.

Plnenie úplne dokončenými stavbami

748

Plnenie rozostavanými a obývateľnými stavbami 973

Plnenie ostatnými rozostavanými stavbami 1. 293: 2 = 646 2. 367 byt. jedn. t. i. 83. 5%

3. Obnova v súkromnom sektore (jednotné akcie a jednotlivci):

Plán 6. 000 byt. jedn.

Plnenie úplne dokončenými stavbami

5. 430

Plnenie rozostavanými a obývateľnými stavbami 3. 782

Plnenie ostatnými rozostavanými stavbami 4. 236: 2 = 2. 118 11. 330 byt. jedn. t. j. 189. 0%

A. Stavby plánovaných sektorov spolu: Plán 15. 000 byt. jedn.

Úplne dokončené stavby 7. 968

Rozostavané a obývané stavby 5. 942 Rozostavané a neobývané stavby 3. 538

17. 501 byt. jedn. t. j. 116. 7%.

B Stavby povolené podľa zákona č. 42/1947 (z miestnych zdrojov a výnimky) (tam nebol plán):

Stavby úplne dokončené 4. 358

Stavby rozostavané a obývané 2. 569 Stavby rozostavané a neobývané 3. 913: 2 = 1. 957 8. 884 byt. jedn.

C. Nepovolené (čierne) bytové novostavby. Stavby úplne dokončené 3. 591

Stavby rozostavané a obývané 2. 816 Stavby rozostavané a neobývané 3. 566: 2 = 1783 8. 189 byt. jedn.

Celkový výsledok v bytovom stavebníctve (A + B + C):

Stavby úplne dokončené 15. 927

Stavby rozostavané ale už obývané 11. 326 Stavby rozostavané a neobývané 7. 321 34. 574 byt. jedn.

Na jeden rok pripadá teda produkcia okrúhle 17. 300 bytových jednotiek.

U bytových rekonštrukcií (opravy) javí sa tento výsledok:

Plán 35. 000 byt. jedn.

Plnenie dokončenými opravami 27. 938

Plnenie rozostavanými opravami 9. 428: 2

4. 714 32. 652 byt. jedn.

t. j. 93. 0%

Reálne by bolo treba toto vecné plnenie snížiť, keďže nie každou opravou sa získala bytová jednotka.

Celková súvaha stavebnej výroby v skupine bytových stavieb v r. 1947 a 1948 jasne dokazuje jednak značný tlak so strany verejnosti, menovite súkromníkov v smere získavania nových bytov, v dôsledku čoho sa plánovacie zámery veľmi ťažko uplatňujú, jednak značnú skrytú stavebnú kapacitu v stavebníctve, s ktorou pri plánovaní bytových stavieb v prípade potreby možno počítať.

Pri zisťovaní výsledkov, docielených v r. 1947 a 1948, sa žiada zistiť, v akom štádiu sa nachádza bytová obnova.

Odhliadnuc od menších opráv, ktoré možno považovať z veľkej časti za zlikvidované, bolo treba v obnove podľa pôvodného stavu škôd na bytových stavbách nahradiť okrúhle 30. 000 byt. jedn.

Podľa výsledku sčítania bytových stavieb bolo nahradených v r. 1945 a 1948 1. 374 byt. jedn.,

v r. 1947 a 1948 úplne dokončenými stavbami 5. 480 byt. jedn.,

v r. 1947 a 1948 rozostavanými a obývateľnými stavbami 3. 782 byt. jedn. Rozostavané a v r. 1949 zaplánované stavby 6. 030 byt. jedn. Celkom 16. 616 byt. jedn.

Predpokladá sa, že v r. 1949 zaplánované rozostavané jednotky budú v r. 1949 aj dokončené a že sa podarí v tomto roku mimo plánu previesť obnovu ďalších asi 900 bytových jednotiek.

Zostane preto v ďalších rokoch v obnove ešte nahradiť asi 12. 500 bytových jednotiek, z čoho určitý počet bude. riešený presunom majiteľov zničených domov do priemyslu.

Z priebehu plnenia plánu v stavebných investíciách vidíme, že nastalo tu značné zlepšenie po víťaznom februári 1948, kedy bolo stavebníctvo až na 80% znárodnené. Pre dvojročný plán však znárodnenie stavebníctva prišlo už neskoro a tak jeho, skutočný efekt sa mohol prejaviť v zlepšenom plnení a skutočne sa i pretavil až v 2. polovici stavebnej sezóny r. 1948. Znárodnením stavebníctva však boly vytvorené predpoklady pre úspešné plnenie 5RP. Pokým bolo stavebníctvo v rukách súkromných podnikateľov, nebolo v ňom možné plánovať, odstraňovať roztrieštenosť stavebných akcií a znemožniť prevádzanie stavieb na čierno. Mnohí stavebníci si pri sostave plánu počínali nezodpovedne tým, že proti prísnemu príkazu plánovacej služby stavebné akcie nedrobiť a netrieštiť rozptyľovali disponibilné finančné a materiálové prostriedky dané im nadriadenými orgánmi na neúmerne veľký počet objektov, ktorých stavebná doba sa tým nehospodárne predĺžila. Situáciu z rozdrobenosti stavebných akcií veľmi zhoršily stavby prevádzané mimo plánu, ktoré plnenie plánovaných stavieb značne poškodily. Čsl. stavebné závody sa mohly začať organizačne vytvárať až uprostred stavebnej sezóny r. 1948. Hoci už v plnení plánu sa prejavilo značné zlepšenie, toto zlepšenie nastalo najmä sústredením výrobnej kapacity na uprednostemé stavebné akcie plánu.

Dosiaľ v našom stavebníctve neboly ešte použité nové výrobné formy charakteristické pre výrobu priemyslovú, ale boly používané väčšinou len formy malovýrobné. Z celkovej stavebno-investičnej kvóty pripadá asi 80% na práce remeselné, z toho u stavieb pozemných a bytových až 45-50%. Táto roztrieštená malovýroba je veľmi citlivá na akékoľvek hospodársko-politické zásahy a jej výrobnosť v poslednom čase klesá. To je jednou z hlavných príčin, prečo sme dosiaľ veľa stavieb, najmä bytových nemohli dokončiť a odovzdať do užívania. Remeselné práce v stavebníctve povážlivo zaostávajú. Situácia tu bola v dvojročnici zhoršená ešte tým, že to malé množstvo jestvujúceho inštalačného materiálu, ktoré sme mali pre plán k dispozícii, sa z časti dostalo na stavby čierne. Organizačne nedostatky na stavbách a nehospodárne zachádzanie s materiálom spôsobilý nízku výrobnosť a neustále zvyšovanie stavebných nákladov. S nízkou výrobnosťou v stavebníctve úzko súvisí doterajšia nepostačujú-

ca hospodársko-politická uvedomelosť stavebných zamestnancov.

Pre nedostatočné plánované podklady v stavebníctve, malý operatívne plány v rokoch 1947 a 1948 mnoho nedostatkov. Nemožnosť vybilancovať materiálové a pracovné potreby plánu podľa krajov a podľa kratších časových období spôsobilo časté poruchy v dodávkach stavebnín. Výroba stavebných hmôt nebola časové zladená a nestačila kryť materiálové potreby stavebných investícií.

Situáciu v nedostatku stavebnín v minulých rokoch značne zhoršila nedostatočná kontrola hospodárenia týmito hmotami. Potreba stavebných hmôt bola. v r. 1947 krytá v železe asi na 60%. v cemente na 75% a v tehlách na 70%. V r. 1948 boly skutočné nároky na základné stavebné hmoty kryté v železe na 75%. v cemente na 95%, v tehlách na 100% a v dreve na 70%. V tehlách sa v r. 1948 krytie potreby značne zlepšilo najíma tým, že na mnohých miestach na Slovensku boly stavebnými podnikmi, ľudovou správou a i súkromníkmi vybudované početné poľné teheľne. Najhoršiu situáciu sme mali v inštalačnom materiále, kde sme mali v niektorých druhoch krytie len na 25 - 30%. Týkalo sa to najmä tlakovej liatiny a ústredného kúrenia. Táto skutočnosť mala nepriaznivý vliv na dokončovanie menovite veľkých nájomných domov a verejných budov. Početné už skoro dokončené stavby ostal v nepoužívaná len preto, lebo v nich nemohly byť uskutočnené inštalačné práce, vodovod, kanalizácia, centrálne kúrenie, plyn a iné.

Stavebníctvo počas dvojročnice zápasilo s nedostatkom pracovných síl, u ktorých bola plánovaná priemerná potreba krytá len na 70 - 80%. Také nedostatočné krytie podľa potreby plánu bolo u nekvalifikovaných robotníkov - u odborných pracovných síl bola situácia v krytí oveľa horšia. Keď po znárodnení stavebníctva v roku 1948 nedostatok pracovných síl ohrozoval splnenie plánu, menovite v stavbách priemyslových, bol podľa rezolúcie predsedníctva Ústredného výboru KSS z augusta 1948 organizovaný Povereníctvom soc. starostlivosti, Československými stavebnými závodmi a ľudovou správou, za podpory KSS intenzívny nábor stavebných robotníkov. Tento nábor sa previedol v mesiacoch auguste a septembri 1948 a jeho efekt sa dostavil v značnom zvýšení plnenia plánu u priemyslových stavieb.

Jednou z hlavných príčin nesplnenia plánu v stavbách priemyslových, hoci na tieto stavby sme po znárodnení stavebníctva prednostne sústredili kapacitu stavebnej výroby, bolo, že stavby priemyslové sme nemali a ešte dnes nemáme dostatočne technicky pripravené. Menovite chýbajú podklady pre vypracovanie projektu, ktoré má dodať investor. Projekčná nepripravenosť stavieb znemožňuje včasné objednávky materiálu, sťažuje úkolovanie prác na stavbách a snižuje využitie pracovných síl a tým i produktivitu práce a zdražuje stavby.

Vychádzajúc z týchto skúseností, naše stavebníctvo sa musí pridržiavať usnesení predsedníctva ÚV KSČ, že stavby možno začať len vtedy, keď sú projekčné dokonale pripravené.

Vyššie som poukázal na hlavné príčiny nesplnenia plánu v stavebníctve, a sú to súčasne tie prekážky, na ktoré sa budenie musieť v 5RP sústrediť a postupne ich likvidovať.

4. Niekoľko poznámok k plneniu plénu stavieb verejných, národnej spotreby a stavieb priemyslových.

Stavby verejné a národnej spotreby: V rámci 2RP boly odstránené vojnové škody na všetkých štátnych budovách, aby sa tieto daly používať.

Aký bol rozsah týchto prác vyjadrený v Kčs, je zrejmé z nasledujúceho prehľadu o preliminovaných a prestavaných nákladoch v rokoch 1947 až 1948.

Druh stavieb	Preliminované		Prestavané
	1947	1948	1947	1948
Rekonštrukcie	81, 700. 000	169, 067. 000	110, 894. 000	279, 315. 000
Novostavby	253, 300. 000	184, 320. 000	122, 870. 000	245, 000. 000
Spolu:	335, 000. 000	353. 387. 000	233, 764. 000	524. 315. 000
Spolu v 2RP. - % splnenia	688, 387. 000		758, 079. 000 plnenie 110 %.

Školské stavby: Z celkom poškodených a zničených školských budov o kapacite 0. 597 učební po prevedení opráv a rekonštrukcií sa získava 10. 406 učební.

Novostavby škôl I. a II. stupňa prevedené boly o celkovom náklade 89. 670. 000. Kčs, pričom sa vystavalo 39 budov a 162 učební. Drevené stavby škôl postavené nákladom 14 mil. Kčs, pričom sa postavilo 25 budov a 89 učební. Drevené detské opatrovne postavené boly nákladom 24 mil. Kčs, pričom sa postavilo 20 budov a 36 učební. Prevedené boly stavby drevených internátov pre 480 vysokoškolských študentov v Bratislave, celkovým nákladom cca 20 mil. Kčs, pričom bolo postavených 16 objektov.

Dokončené boly murované vysokoškolské internáty v Horskom parku a vo Wilsonovej ulici pre 1. 032 chovancov, nákladom 36 mil. Kčs.

Budovy pre účely zdravotné: V rokoch 1047 - 1948 dokončené boly stavby v štátnych nemocniciach celkovým nákladom Kčs 66, 500. 000. -, čo reprezentuje 368 postelí. Rozostavané ostaly stavby nemocničné a štátne domy ľudového zdravia v celkovom

náklade 125 mil. Kčs. čím sa získa ďalších 516 postelí.

Stavby sociálne. Prevedené boly adaptácie kaštiela v Hlohovci pre štátov výchovný ústav a prístavba štát. detského domova v Košiciach, celkovým nákladom Kčs' 8, 500. 000. -.

Verejné budovy: Dokončené boly stavby súdnych budov v Púchove, Žiline a prístavba finančných úradov v Lipt. Sv. Mikuláši. Započaté boly stavby administratívnych budov pre Povereníctvo techniky v Bratislave nákladom 40 mil. Kčs a Pre Povereníctvo sociálnej starostlivosti nákladom 47 mil. Kčs. Zahájená bola tiež novostavba okresného súdu v Novej Bani, dostavba kaštiela v Smoleniciach a budovy pre finančné a colné úrady.

Štátne obytné domy: V rokoch 1947 1948 dokončené boly novostavby štátnych obytných domov pre štátnych zamestnancov celkovým nákladom 52 mil. Kčs, pričom sa získalo 121 bytov.

Stavby vodohospodárske: Válečné roky 1944-1945 značily pohromu pre vodohospodárske stavby na Slovensku. Lodný stavebný park aj s dielňami bol zničený. Bazé-

ny v prístave bratislavskom aj Dunaj boly zatarasené vrakmi a železnými konštrukciami.

Hotové hydroelektrárne v Starých Horách, Dolnom Jelenci a v Ladcoch boly po deštrukciách vyradené z prevádzky. Na prívodných kanáloch hotových a rozostavaných bolo zničených v trati Púchov-Trenč. Teplá 15 mostov o celkovej dĺžke 670 m.

V rámci 2RP bol úplne rekonštruovaný prístav v Bratislave, prevedené najsúrnejšie regulačné práce na Dunaji. Váhu v súvise s výstavbou hydrocentrál, na Morave atď.

Z hydrocentrál bola daná do prevádzky v júni 1947 hydrocentrála v Ilave a do konca roku 1948 bola stavebne dokončená nová hydrocentrála v Dubnici.

V rozostavených hydrocentrálach pri Kostolnej, Novom Meste n/V., Hornej Strede n/V. a na priehrade v Ústí nad Oravou sa pokračovalo.

V druhej polovici roku 1948 bola započatá stavba hydrocentrály pri Dobšinej.

V rámci 2RP boly prevádzané výskumné práce na Čiernom Váhu. Vyhotovené boly generálne projekty na hydrocentrálu pri Skalke a v trati Váhu Piešťany - Šala, ďalej projekt hydrocentrál pri Kysaku a Svidníku a štúdie využitia Váhu v trati Žilina - Pov. Bystrica, Krpeľany - Vrútky. Pre priehradu na Váhu pri Nosiciach sa započalo s výskumnými prácami.

Z uvedeného je jasné, že ťažisko vodných stavieb sa prenáša na akcie potrebné pre dnešný hospodársky rozvoj a spriemyselnenie Slovenska. Cesty a mosty:

Činnosť Povereníctva techniky v obore cestnej správy sa v dvojročnici vzťahovala na správu, udržovanie ciest štátnych a vicinálnych a na rekonštrukciu vojnou zničených mostov.

Dnešná sieť štátnych ciest na Slovensku má celkovú dĺžku 8. 325. 1 km (nepočítajúc úseky udržované obcami).

Z uvedenej dĺžky pripadá na cesty s ťažkou bezprašnou vozovkou 572. 4 km, so strednou bezprašnou vozovkou 764. 0 km, s ľahkou bezprašnou vozovkou 364. 0 km a s vozovkou štrkovanou 6. 624. 7 km.

Sieť vicinálnych ciest má celkovú dĺžku 7. 620. 5 km.

Z toho je bezprašné upravených len 88. 8 km.

Mostov je na štátnych cestách 4. 022 o celkovej dĺžke 37. 884 m. Z toho počtu bolo

za vojny zničených 1. 216 mostov o celkovej dĺžke 22. 927 m.

Mostov vicinálnych je 2. 401 o celkovej dĺžke 17. 752 m. Z toho bolo za vojny zničených 820 mostov o celkovej dĺžke 8. 080 m. Cesty a mosty:

Po vojne stála cestná správa jednak pred úlohou krátkodobou - zabezpečiť čo najsúrnejšou provizórnou obnovou zrúcaných mostov a núdzovou opravou vozoviek plynulosť cestnej dopravy - jednak pred úlohou dlhodobou - previesť definitívnu obnovu mostov spolu s riadnou obnovou vozoviek, previesť bezprašnú úpravu vozoviek ako aj prestavbu a doplnenie cestnej siete podľa potrieb motorickej dopravy.

Hoci cestná správa musela prekonávať značné prekážky, predovšetkým nedostatok materiálu, vystavala do konca roku 1946, t. j. do začiatku dvojročnice 580 solídnych provizórií mostných z dreva z časti aj železa a aj 76 definitívnych mostov. Zabezpečila tým až na niekoľko málo výnimok nerušenú dopravu na štátnych cestách. Obnova vozoviek však pokročila v tom čase pre materiálové nedostatky len veľmi málo. Z celkových 1. 437 km živičných vozoviek podarilo sa opraviť len 565 km. Len na 37 ton vozoviek bolo možné zriadiť obnovovací náter, hoci bolo potrebné, aby týmto náterom bola opatrená aspoň polovica týchto vozoviek.

V dvojročnici, ktorá stála v podstate už v znamení definitívnej obnovy, vystavala cestná správa 135 definitívnych mostov štátnych a 244 vicinálnych a obnovila tak 3. 703 m mostov, čo je z hrubá 12% zrúcaných mostov. V rámci obnovy vozoviek sa zriadilo na štátnych cestách 296 km obnovovacích náterov a prevalcovalo asi 1. 120 km štrkovaných ciest. Vystavalo sa, alebo od základu zrekonštruovalo 52 km štátnych ciest, z čoho sa 36 km opatrilo už zároveň ťažkou bezprašnou vozovkou. Na vicinálnych cestách sa za tú dobu prevalcovalo 286 km a zrekonštruovalo od základu 277 km ciest.

Nedokončených zostalo a prešlo teda do päťročenky 214 km novostavieb a rekonštrukcií štátnych ciest, 103 štátnych mostov a 20 vicinálnych.

Z prelimimovaných 1. 274 mil. Kčs v dvojročnom pláne sa spotrebovalo okrúhlo 1. 192 mil. Kčs, čo predstavuje okrúhlo 93. 5%-né plnenie finančné. Tieto práce prevedené na našich cestách a mostoch však zďaleka ne-

stačia kryť potreby našej zničenej a zanedbanej cestnej siete. Priemyslové stavby:

Výstavba nových priemyselných podnikov je jedným najdôležitejším prostriedkom k industrializácii Slovenska.

Ako bolo uvedené v prehľade o výsledku 2RP, program výstavby priemyslu nebol v rokoch 1947 a 1948 splnený.

Aké boly príčiny tohto výsledku?

Boly to príčiny jednak všeobecné, ktoré vôbec zapríčinily nesplnenie 2RP v stavebníctve. Predovšetkým dvojročný plán v stavebníctve bol investičným plánom. Bol to vlastne výpis investícií a nebol ani v najmenšom zladený so stavebnou výrobou a jej možnosťami. Nemohlo byť tomu ani inak, nakoľko stavebníctvo bolo v súkromných rukách a nebolo prostriedkov ako zistiť výrobné možnosti niekoľko sto súkromných firiem. Tieto firmy preberaly práce bez ohľadu na svoje možnosti, hľadajúc len ľahký konjunkturálny zárobok a nebolo možnosti prinútiť ich plniť prevzaté záväzky, tým viac, že boly čiastočne aj objektívne príčiny, ktoré plnenie týchto záväzkov v kapitalistickom duchu zdržovaly.

Po februári 1948 nastal obrat v tom smysle, že znárodnené stavebníctvo vo vedomí svojich povinností k štátu, snažilo sa splniť plán, aj keď všetky objektívne prekážky razom nemohly byť odstránené.

Predovšetkým bola to v r. 1948 a je to ešte aj dnes už spomenutá nedostatočná technická príprava výstavby. Ďalším činiteľom bola nedostatočná kapacita a nedostatok skúseností pri budovaní priemyselných stavieb, lebo v minulosti sa tieto stavby prevádzaly na Slovensku len v minimálnom rozsahu.

Akého zlepšenia dosiahlo sa behom roku 1948 a v prvom roku 5RP?

Predom je treba spomenúť, že operatívny pian na rok 1949 v priemysle bol už aspoň čiastočne upravený v spolupráci so stavebníctvom a preto všetky nové továrne, ktoré sa začínajú stavať, majú v tomto roku previesť len prípravné práce tak, aby stavby mohly v roku 1950 v plnom tempe pokračovať.

Cez toto zámerné rozloženie úkolov ešte aj v roku 1949 dochádza k zjavom, že vybrané miesto továrne neni všetkými činiteľmi schválené a regulačne vyriešené a dochádza k nepríjemným zdržaniam v projekčnej práci. Znárodnené stavebníctvo si vlak

vytvorilo orgán na rýchle a operatívne zdolanie projekčných úkolov zriadením "Stavoprojekt"-u a vďaka tomu, investičný program v priemysle bude môcť byť v roku 1949 z prevážne väčšej časti úspešne splnený.

Iné materiálne predpoklady pre zdolania stavebných úloh sú tiež dané tým, že väčšina priemyslových stavieb má v pláne absolútnu prioritu a tak im prislúcha aj priorita v dodávkach stavebného materiálu, pracovných síl a inventáru.

Aby bol dostatočný prehľad v plnení plánu, sledujú sa najvýznačnejšie stavby obzvlášť starostlivé a každá porucha je operatívne odstraňovaná. Sú to tzv. vybraté stavby, ktoré sa sverené obzvláštnej pozornosti nielen stavebníctvu, ak aj orgánom ľudovej správy. KSS a ROH-u. Takýchto stavieb máme dnes na Slovensku 110.

V minulých predsjazdových dňoch boli sme svedkami niekoľkých radostných udalostí. Bolo to odovzdanie nových fabrík a technických diel výrobe.

Boly to:

Elektropraga, Dolný Kubín - Hydrocentrála, Dubnica - Mostárňa, Brezno.

V roku 1949 odovzdá sa celý rad nových veľkých i menších priemyslových podnikov do prevádzky, ako napr.: tehelňa v Sučanoch, Košiciach - továreň Krížik. Prešov - Ocelana, Bratislava - ČKD. Turč. Sv. Martin, slieváreň - Tesla. Lipt. HrádokSev. Krompachy - Slovena, Rajec a rad menších priemyselných objektov.

Ostáva ešte jedna otázka, ktorá pokladám za potrebnú plénu Slovenskej národnej rady osvetliť. Vytýkal sa nášmu stavebníctvu, že dlho a draho stavia. S otázkou ceny sa budem zapodievať na inom mieste. Je treba tu povedať niekoľko slov o stavebných lehotách, v súvislosti s priemyselnou výstavbou. Keď čítame priamo zázračné výsledky rýchlosti vo výstavbe priemyslu v SSSR a proti tomu srovnávame naše tempo, uvidíme tu, okrem už uvedených nedostatkov dve príčiny našej zaostalosti.

Za prvé, je to ešte nedostatočná úroveň uvedomelosti nášho obyvateľstva o význame výstavby priemyslu a za druhé, to je nízky stupeň mechanizácie stavieb u nás.

Prvá príčina nepotrebuje ďalšieho výkladu na tomto mieste a sme (presvedčení, že sa skoro zlepší.

Druhá príčina však je hmotného rázu a je treba sa s ňou vyporiadať. Keďže staveb-

níctvo je kľúčom k spriemyselneniu Slovenska, je treba, aby mu boly dané výrobné prostriedky také, aké si to moderná výroba zasluhuje.

Kto bol v SSSR, videl, že na veľkých dôležitých stavbách všetky ťažké práce vykonávajú stroje, traktory, žeriavy, veže, betónové továrne, bagre. To sú prostriedky, ktoré umožňujú skrátenie stavebných lehôt.

Ako to vyzerá u nás? - Nákladné autá, miešačky, výťahy, to je normálna výstroj našich stavieb. Teda je treba, aby sme venovali tejto otázke potrebnú pozornosť a aby bol strojný investičný program stavebníctva zaradený medzi prioritami výroby kovopriemyslu.

5. Perspektívy v stavbách verejných, národnej spotreby a bytových,

Prv, než prikročím k hlavným úlohám stavebníctva v 5RP, chcem sa zmieniť o niektorých problémoch stavieb verejných, národnej spotreby a stavieb bytových v našom ďalšom budovateľskom rozvoji. Stavby kultúrne.

Zákon č. 241/1948 Sb. o 5RP ustanovuje okrem rozvoja výroby tiež zvýšenie kultúrnej úrovne pracujúceho ľudu, treba preto považovať primeraný investičný program

kultúry za súčasť hospodárskej výstavby štátu.

Povereníctvo školstva, vied a umení pripravilo dlhodobý investičný plán so zreteľom na špeciálne potreby každého druhu škôl, vedeckých a iných ústavov. Pritom treba mať na zreteli, že tento plán iste presahuje rámec prvej päťročnice, no svojím zameraním sleduje úkoly, ktoré spoluutvárajú a podmieňujú hospodárske budovanie štátu.

Treba si uvedomiť, že napr. funkcia materských škôl je funkcia sociálna, odborné školstvo je súčasťou priemyselného budovania, hospodárske školstvo že priamo podmieňuje výsledky poľnohospodárskej výroby, čo platí aj o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach a stavby internátov súvisia úzko s bytovou výstavbou.

Investičné potreby školské priemietnuté do dlhodobého plánu boly vyčíslené celkovou sumou cca 3. 6 miliárd Kčs. Predmníchovská ČSR nebudovala materské školy, ktoré sa teraz stály novým výchovným a sociálnym programom obnovenej republiky. Celkom má byť na Slovensku na 3. 348 materských škôl, z čoho doteraz bolo vybudovaných 875.

Školských budov I. stupňa má byť ešte postavených na 1. 500, aby sa dosiahlo želateľného počtu 3. 781 budov. Škôl nižších stredných (meštianskych) by malo byť na Slovensku 930, no doteraz je ich na 400.

Najväčší nedostatok na Slovensku má školstvo odborné, najmä základné odborné (učňovské školy), ktoré trpia nedostatkom tak vlastných budov, ako aj nedostatočným vecným vystrojením. Školská správa plánuje zriadenie namiesto 40 drobných učňovských škôl 33 veľkých základných škôl nákladom cca 890 miliónov Kčs.

Program výstavby hospodárskeho školstva predpokladá ešte vybudovanie 151 nových budov nákladom 270 miliónov Kčs.

Vysoké školstvo je na Slovensku väčšinou núdzové umiestené aj v súkromných budovách.

Týka sa to najmä Vysokej školy technickej v Bratislave, ktorej posluchárne sú rozložené po celom meste. Celkový program na výstavbu tejto vysokej školy bol vyrátaný čiastkou 700 miliónov Kčs. z čoho bola už započatá novostavba budovy teoretických ústavov s ústrednou knižnicou.

Tak isto Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach je iba provizórne umiestená v rôznych budovách.

Rezort školský kladie prvoradý dôraz na vybudovanie vysokých škôl a pre prvý 5RP požadoval zaistiť pre tento účel na 500 miliónov Kčs pri etapovom budovaní najmä týchto akcií:

Novostavieb pre vysoké školy technické v Bratislave a v Košiciach, stavby rektorátu, kvestúry, knižnice a Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity. Pedagogickej fakulty, prístavby Vysokej školy obchodnej v Bratislave a novostavby administratívnej budovy Lekárskej fakulty v Košiciach.

Súčasný nedostatok ubytovania študentstva a stravovanie študujúceho dorastu si vyžiada realizovanie školských internátnych budov počtom asi 54. Teraz je na Slovensku 7 vysokoškolských a 43 stredoškolských internátov, spolu teda 50. pričom vyhovuje svojmu účelu iba 25 budov, takže treba ešte postaviť 29 internátov.

V obore vied a umenia sa javí potreba dobudovania najmä štátnych observatórií v Hurbanovom a na Skalnatom Plese, vybudovanie výskumného ľudovovýchovného ústavu a ústredného štátneho archívu v Bratislave, dobudovanie Slovenskej národnej