Slovenská národná rada 1949

Stenografický zápis

o priebehu 10. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, ktoré bolo dňa 9. júna 1949 v Bratislave.

(Začiatok zasadnutia o 11. 20 hod. )

Prítomní:

Predseda SNR Karol Šmidke.

Podpredsedovia SNR: Štefan Kušík, Anton Granatier, Dr. Ivan R o h a ľIľkiv a František Kubač.

Členovia Sboru povereníkov:

Predseda Sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák, podpredseda Sboru povereníkov Jozef Mjartan,

povereníci: Dr. Daniel Okáli. Dr. Ján Púll, Dr. Július V i k t o r y, univ. prof. Dr. Ondrej Pavlík, Ing. Samuel Takáč, Dr. Michal Falťan, Karol Bacílek, prof. Jozef Lukačovič, Milan Polák a Dr. Jozef Šoltész,

Podpredseda Najvyššieho kontrolného dvora Dr. Miloslav Takáč.

84 poslancov SNR.

Z Kancelárie SNR prednosta Kancelárie Dr. Vladimír Čičmanec.

Program

10. zasadnutia Slovenskej národnej rady dňa 9. júna 1949.

1. Expozé povereníka techniky prof. Jozefa Lukačoviča o niektorých problémoch technickej výstavby Slovenska.

2. Rozprava o expozé predsedu Sboru povereníkov Dr. Gustáva Husáka v zastúpení povereníka výživy o otázkach výživy, odznelom na 9. zasadnutí Slovenskej národnej rady dňa 7. apríla 1949.

3. Zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o zriadení Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

4. Zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o zriadení Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

5. Zpráva výborov právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového p návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR, ktorým sa zrušuje Správa majetkov pre pozemkovú reformu.

Predseda Šmidke (cengá):

Otváram 10. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa usnášať.

Oznámenia Predsedníctva:

Oznamujem, že Povereníctvo vnútra výmerom zo dňa 28. apríla 1949 značky 21412/4-1949-I v smysle § 10 zákona č. 168/ 1948 Sbierky na uprázdnený mandát poslanca Slovenskej národnej rady Jozefa Fraňu, ktorý sa mandátu vzdal, povolalo náhradníka Štefana Pavlíka.

Pán poslanec Štefan Pavlík bol na dnešné plenárne zasadnutie Slovenskej národnej rady pozvaný a má podľa § 100 Ústavy složiť poslanecký sľub.

Prosím, aby bol prečítaný text sľubu a aby pán poslanec po jeho prečítaní slovom "sľubujem" a podaním ruky složil sľub.

Prednosta Kancelárie SNR Dr. Čičmanec:

(číta):

"Sľubujem, že budem verný republike Československej, jej ľudovodemokratickému zriadeniu a odkazu Slovenského národného povstania. Budem zachovávať jej zákony a vykonávať svoj mandát podľa najlepšieho vedomia a svedomia na prospech ľudu, štátu a slovenského národa".

(Poslanec Pavlík podaním ruky predsedovi SNR a slovom "Sľubujem" skladá sľub. )

Predseda Šmidke:

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí ospravedlnili páni poslanci: Ondrej Beňo, Michal Chudík, Jozef Haša. Elena Chuťková, Ondrej Gombala. Kazimír Bezek a Pavol Styk.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady

podľa § 1 ods. 3 rokovacieho poriadku udelilo dovolenku pánu poslancovi Šimonovi Firákovi na dobu od 2. mája do 14. júna 1949.

Oznamujem, že poštou bola rozoslaná táto tlač:

Návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom: právnemu, kultúrnemu a rozpočtovému.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom: právnemu, kultúrnemu a rozpočtovému.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa zrušuje Správa majetkov pre pozemkovú reformu.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom: právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Zpráva výborov právneho, hospodárskosociálneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa zrušuje Správa majetkov pre pozemkovú reformu.

Stenografický zápis o priebehu 9. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.

Predseda Šmidke: (cengá): Prikročíme k prvému bodu dnešného rokovania, ktorým je:

expozé povereníka techniky profesora Jozefa Lukačoviča o niektorých problémoch technickej výstavby Slovenska.

Prosím pána povereníka, aby sa ujal slova. (Potlesk. ) Povereník techniky prof. Lukačovič:

Slávna Slovenská národná rada! Dnes Vám mám podať Zpráva o niektorých problémoch technickej výstavby Slovenska. Keďže už prvé dva roky nášho plánovaného hospodárstva ukázaly, že stavebníctvo patrí medzi základné hospodárske odvetvia pri výstavbe nášho štátu, budem

sa v svojom expozé zaoberať stavebníctvom hlbšie.

1. Stavebníctvo na Slovensku v minulosti.

Ako dnešný revolučný rozvoj stavebníct-

va na Slovensku je jedným z výrazov našej úspešnej cesty k socializmu, tak i v minulosti stavebníctva bok) zrkadlom spoločenskohospodárskych foriem života na našom území. Ako príklad uvediem tu pamiatky po niektorých väčších stavebných dielach ako boly: Kvádmi vybudovaný val proti kočovým Jazygom pozdĺž rieky Ipľa, ochranná to stavba vybudovaná zaiste otrokmi a vojnovými zajatcami v 1. a 2. storočí. Kaštiel v Stupave na "jantárovej ceste" z 2. storočia, stavaný tiež otrokmi a vojnovými zajatcami, význačný tým, že mal už ústredné kúrenie. Via calciata z 2. storočia, 3 m široká tufom dláždená cesta, vedúca z Panónie cez Ostrihom do Nových Zámkov je pamiatkou po vláde Rimanov na našom území. Stavbu prevádzali otroci a kvádski vojnoví zajatci. Mohol bych tu ďalej spomenúť stredoveké hrady ako typické príklady útlaku poddaného ľudu, opevnenia proti Turkom, stavbu miest ako výraz rozkvetu remesiel a obchodu, napokon stavby železničných tratí v rokoch 1848 až 1900, kde už pracovali námedzní robotníci a remeselníci a mnohé iné stavebné diela, charakteristické pre to-ktoré obdobie minulosti. Tieto príklady som uviedol ako obraz toho, že stavby minulosti skutočne vyjadrujú obraz súdobei vládnucej majetnej triedy a neboly vyvolané záujmami ani otrokov, ani poddaných, ani robotníkov. Široké vrstvy ľudu z týchto stavebných diel nič nemalý.

O stavebníctve ako o záležitosti verejnej, intervenovanej štátom a vychádzajúcej z časti i z potrieb pracujúcich, môžem sa však zmieniť až v období po prvej svetovej vojne. Len po roku 1918 sa situácia postupne menila, záujmy pracujúcich vrstiev sa vždy viac uplatňovaly, ovšem i tu ešte prevládaly záujmy súkromné. Vtedy bol vydaný zákon o stavebnom ruchu, zákon o sústavnej elektrifikácii, zákon o cestnom fonde, a iné veci. Zákon o cestnom fonde mal za úlohu zriadiť pevné, pre automobilizmus spôsobilé bezprašné vozovky, ale mal zaistiť i prácu pre nezamestnaných. Keď hovoríme o väčšom rozvoji stavebníctva v kapitalistickom hospodárstve prvej ČSR, i tu si musíme jasne uvedomiť jednu vec. Kapitalistické podnikanie a investície sú podmienené

buď okamžitým alebo najbližšie očakávaným ziskom. Jedine verejné investície boly robené s hľadiska dlohodobej potreby, ale aj tie boly prevážne prevádzané v záujme majetných vrstiev (napr. klasický príklad: úprava ulíc v Bratislave, kde v centrálnych, uliciach je dobrá dlažba a na periférii sa o robotnícke vrstvy vôbec kapitalistická Československá republika málo starala). Bez tejto hybnej sily by tu nebolo sni stavebných investícií. Len tak sa mohlo stať, že v takejto forme hospodárstva, v dobe blížiacich sa hospodárskych kríz alebo priamo v období hospodárskej krízy pre stavebníctvo chýbal najčastejšie investor. Len tak si vieme vysvetliť nepriaznivý vplyv, aký ponechalo kapitalistické hospodárstvo na stavebnej výrobe. Zadávacie podmienky pred rokom 1938 zakazovaly na stavbách používať stavebné stroje - stavebníctvo malo ostať trvalým ventilom pre nezamestnaných v dobách hospodárskych kríz.

Kde tu bola mechanizácia, ktorú žiadame od stavebníctva dnes? Kde tu boli odborní hospodársko-politicky vyspelí stavební inžinieri, technici a robotníci, keď vtedajšia vládnuca trieda degradovala stavebníctvo na podradnú hospodársku činnosť? S takýmto balastom kapitalizmu sme teda v roku 1948 začali organizovať našu znárodnenú stavebnú výrobu.

Až po roku 1945 sa stalo stavebníctvo vskutku verejnou záležitosťou a len dnes sa stavia výlučne pre záujmy pracujúcej pospolitosti. Vrcholným cieľom i nášho dnešného stavebníctva je zvýšenie životnej úrovne ľudu, a to uskutočňujeme plánovaním v stavebníctve.

2. Úlohy stavebníctva v dvojročnom hospodárskom pláne.

Keď sme vyhlásením dvojročného hospodárskeho plánu nastúpili cestu plánovitej hospodárskej výstavby nášho štátu, bolo to stavebníctvo, ktoré sa ukázalo byť najmenej pripravené pre plánovité hospodárstvo.

Hneď po oslobodení v r. 1945 musela byť prevedená u nás stavebná rekonštrukcia tých najdôležitejších vojnou zničených technických diel, letore podmieňovaly možnosť zavedenia normálneho hospodárskeho života. Tieto zpočiatku nárazovité povojnové rekonštrukčné práce sú charakteristické tým, že sa začaly prevádzať už organizovane, teda podľa rýchlo sostaveného plánu sa určily termíny prevádzania jednotlivých re-

konštrukčných prác a podľa plánu sa prideľovaly pracovné sily, potraviny pre pracujúcich, stavebné a pohonné hmoty, dopravné prostriedky a i. Na týchto hospodársky kľúčových rekonštrukciách sa muselo pracovať i za cenu zastavenia prípadne iných menej dôležitých stavieb.

Ale už v roku 1946 sa ukázaly prvé závažné prekážky možnosti plánovité riadiť stavebnú činnosť. Pre možnosť mobilizácie jestvujúcej stavebnej výroby chýbaly tie najzákladnejšie evidencie a štatistiky. So stavebnými strojmi sa nedalo plánovité a účelne disponovať, lebo tieto boly súkromným vlastníctvom. Stalo sa už vtedy jasným, že rozsiahle rekonštrukčné a budovateľské práce naše stavebníctvo len vtedy zvládne, keď sa nám podarí účelne a včas mobilizovať jestvujúce výrobné sily nášho stavebníctva, a keď hybnou silou nášho hospodárstva sa stane plán.

Keď sa začal v r. 1946 sostavovať 2RP, nemali sme pre stavebníctvo žiadne plánovacie podklady. Nebola známa kapacita stavebnej výroby, počet zamestnancov, počet a veľkosť jednotlivých stavebných podnikov, rozsah mechanizácie, index stavebných nákladov a produktivita práce. Smerné čísla finančné, materiálové, pre pracovné sily a ostatné znaky, podľa ktorých sa vypracovával operatívny plán stavebných investícií, musela plánovacia služba často len odhadovať. Toto si treba priznať, lebo len z tejto skutočnosti je správne posudzovať plán stavebníctva na rok 1947 a porovnávať pokrok, aký stavebníctvo za ďalšie dva roky nášho prvého hospodárskeho plánu urobilo. No napriek tomu plán v stavebníctve bol sostavený a pri jeho plnení sa ukázalo, že prevedené odhady sa v podstate málo líšily od skutočnosti

Ak bol dvojročný plán plánom obnovy. 1 z časti i výstavby nášho hospodárstva, platí to tým viac pre Slovensko. Na Slovensku na jednej strane vojnové škody boly oveľa väčšie ako v českých zemiach, na druhej strane dvojročný plán určil väčšie tempo výstavby Slovenska oproti českým zemiam, a to vytýčením prvoradého hospodárskeho cieľa Slovenska - jeho spriemyselnenia. Tieto skutočnosti kladív stavebníctvu na Slovensku mimoriadne úlohy, takého významu a rozsahu, aký hospodársky rozvoj Slovenska ešte nepoznal.

Z celkových investícií v ČSR uvedených v zákone o 2RP výškou 68. 88 miliárd Kčs bolo určené pre Slovensko 22. 14 miliárd Kčs teda 31, 6%. Pri tejto participácii Sloven-

ska na celoštátnych investíciách treba poznamenať, že investície na Slovensku predstavujú viac než tretinu národného dôchodku Slovenska, zatiaľ čo investície v celej republike činia asi pätinu národného dôchodku celoštátneho. Táto skutočnosť svedčí o našej hospodárskej politike, smerujúcej k vyrovnaniu hospodárskej a sociálnej úrovne Slovenska s českými zemami. Z celkovej investičnej kvóty Slovenska 22, 14 miliárd Kčs pripadlo na stavebné investície pôvodne 13, 9 miliárd Kčs teda až 63%, čo samo dokazuje, aké ohromné úlohy boly uložené v dvojročnici stavebníctvu na Slovensku. Boly to stavebné investície pre stavby priemyselné, poľnohospodárske, dopravné, bytové a verejné.

Najdôležitejšie složky stavebných investícií na Slovensku boly v 2RP okrem odstránenia vojnových škôd na objektoch všetkých sektorov:

v priemysle, kde sa mala previesť obnova vojnou zničených a poškodených továrenských budov, maly sa vybudovať nové závody najmä kovorobné, potom textilné, drevárske, chemické a potravinárske. Výstavbou týchto nových závodov nastúpili sme cestu spriemyselnenia Slovenska. V súvislosti s tým bolo uložené urýchlene pokračovať v rozostavaných veľkých vodných dielach na využitie vodnej energie, a to v hydrocentrálach a priehradách v rámci industrializácie Slovenska,

v bytových stavbách sa mala previesť rekonštrukcia 85. 000 vojnou poškodených bytov a výstavba nových 15. 000 bytov z väčšej časti ako náhrada za byty vojnou zničené. Stavebná činnosť mimo plánu.

Stavebné investície 2RP boly rozdelené vo forme operatívnych plánov na rok 1947 a 1948. Ďalšie požiadavky investorov a tlak nezaplánovaných stavebníkov počas dvojročnice bol však taký veľký, že bolo nutné povoliť stavebnú činnosť i mimo plánu. Aby sa tieto neplánované stavby nerozrástly do takých rozmerov, že by mohly narušiť plnenie samotného plánu, bolo povoľovanie neplánovaných stavieb usmernené osobitnými zákonnými normami a rozdelené v podstate do troch hlavných kategórií:

a) plán 2M a nadplán ľudovej správy.

b) stavby výnimkové,

c) stavby z miestnych zdrojov.

Plánom 2M umožnilo sa ľudovej správe, aby miestnymi pracovnými silami a z miestnych stavebných hmôt zlepšila také verejné stavebné zariadenia, ktoré vyžado-

valy len nepatrný počet kvalifikovaných stavebných robotníkov a nepatrné množstvo obhospodarovaného stavebného materiálu tak, aby pri tom nebolo narušené plnenie 2RP. Isto tu o zveľadenie obcí a okresov (úpravou obecných ciest, námestí, kúpalísk, potokov a ihrísk. Tu treba poznamenať, že voľný výklad pojmu "pracovné sily a stavebné hmoty z miestnych zdrojov" spôsobil, že mnohé obce v rámci 2M vykonaly práce, ktoré svojou povahou patrily do normálne plánovaných stavebných investícií. K týmto prácam používaly kvalifikované sily a obhospodarovaný stavebný materiál vo väčšom množstve než, plán predvídal a tak sa stalo, že často boly tieto práce prevádzané na úkor stavieb plánu.

Pre plán 2M sostavovaly obce a okresy na každý rok dvojročnice osobitný prevádzací plán, podobný prevádzaciemu plánu stavebných investícií 2RP. Tento plán schvaľovalo Povereníctvo vnútra.

V dvojročnici bolo plnenie stavebno-investičného plánu značne poškodené stavbami výnimkovými, stavbami z miestnych zdrojov a stavbami čiernymi. Tieto stavby nielen odčerpávaly viazané stavebniny a pracovné sily zo stavieb plánovaných, ale spôsobovaly i celkové zvyšovanie stavebných nákladov. Na čiernych stavbách sa platily čierne mzdy, čo sa často prenášalo i na stavby plánu. Až po znárodnení stavebníctva sme mohli na Slovensku radikálne siahnúť k odstraňovaniu ciferných miezd na stavbách a k zastavovaniu čiernych stavieb, a to u nášho znárodneného stavebníctva

3. Plnenie dvojročného plánu v stavebníctve.

Už vpredu som spomenul, že dvojročný plán pôvodne predpokladal na Slovensku stavebné investície v rozsahu 13. 9 miliárd Kčs, Podkalkulovanie niektorých stavieb, zvyšovanie stavebných nákladov a dodatočné postupné zaraďovanie ďalších stavieb do plánu spôsobilo, že pôvodná stavebnoinvestičná kvóta 18, 9 miliárd Kčs vzrástla počas dvojročnice na vyše 18 miliard Kčs.

Aby sme mali obraz o celkovej stavebnej činnosti na Slovensku v rokoch 1947 a 1948, je nutné, aby sme uvažovali o stavebnej činnosti prevedenej mimo plán a to plán 2M, nadplán ľudovej správy, stavby výnimkové, stavby z miestnych zdrojov, údržbu a stavby čierne.

Plán v stavebníctve bol v dvojročnici plnený v jednotlivých skupinách stavieb takto (náklad uvádzam v 1. 000 Kčs).

Plnenie plánu v stavbách bytových uvediem osobitne.

K prehľadu plnenia poznamenávam, že u priemyslových stavieb v r 1948 nebol hlásený súkromný sektor, ktorý obnášal 21, 560. 000- Kčs a u pôdohospodárskych stavieb v kvóte na rok 1948 sú obsažené stavby iba so stavebným nákladom nad 1 mil. Kčs.

Pri posudzovaní plnenia plánu v roku 1947 a 1948 treba uvážiť postupné zvyšovanie stavebných nákladov, takže vecné plnenie plánu v stavebníctve je o niečo nižšie ako vykazuje plnenie finančné.

Plnenie plánu v bytových stavbách.

Ako bolo už spomenuté v skupine bytových stavieb bol zákonom č. 192/1946 Sb. pre Slovensko stanovený úkol opatriť novostavbami 15. 000 bytových jednotiek a rekonštrukciami (opravami) 35. 000 bytových jednotiek.

spolu: 50. 000 bytových jednotiek.

Usnesením Sboru povereníkov z decembra r. 1946 bol uvedený počet bytových jednotiek rozvrhnutý na sektory stavebníkov takto:

1. Priemysel včítane výživy 6. 162 novostavieb a 1. 042 opráv.

2. Verejná správa (štát, štátne podniky a národné výbory) 2. 838 novostavieb a 302 opráv.

3. Obnova v súkromnom sektore a Fond národnej obnovy 6. 000 novostavieb a 33. 656 opráv.

Spolu: 15. 000 novostavieb. 35. 000 opráv. Vo finančnej kvóte vyjadrený úkol pred-

stavoval pôvodne sumu 4. 8 miliárd Kčs, ktorá bola dodatočne zvýšená o 50%, t. j. na sumu 7. 2 miliárd Kčs.

Rozdelenie plánovaného počtu bytových jednotiek na investorské sektory jasne ukazuje sociálne a hospodárske zameranie plánu bytových stavieb, keďže okrem bytových stavieb, ktorými maly byť odstránené ničivé následky vojny, a stavieb určených pre ubytovanie priemyslových zamestnancov a zamestnancov verejnej správy a dopravy iné bytové stavby plán neobsahoval.

Pri značnom rozsahu vojnových škôd na bytových stavbách (30, 000 zničených a 60. 000 poškodených bytových jednotiek) a pri plánovanej industrializácii Slovenska musíme takéto zameranie plánu bytových stavieb uznať za plne odôvodnené.

Keďže okrem stavieb plánovaných bolo prevádzaných aj mnoho bytových stavieb neplánovaných, a to jednak stavby z miestnych zdrojov a stavby výnimkové podľa zák. č. 42/1947, jednak stavby bez povolenia, teda stavby čierne, nebolo možné v rokoch 1947 a 1948 docielené výsledky zisťovať cestou normálnych hlásení v plnení plánu a preto boly zisťované zvláštnou sčítacou akciou, prevedenou koncom r. 1948 cestou Národnej bezpečnosti, pričom boly zisťované bytové stavby, uskutočnené v r. 1945 - 1948 a stavby v dobe sčítania rozostavané.

Pokiaľ ide o bytové novostavby, ak rozostavanú a neobývanú stavbu považujeme za polovičnú bytovú jednotku, vykazuje výsledok sčítania bytových stavieb v jednotli-