sy potrebné na vykonanie tohto zákona sú oslobodené od poplatkov, daní a dávok, ako aj od obecnej dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností. ''

Výbory právny, hospodársko-sociálny a rozpočtový prerokovaly tento návrh zákona na spoločných schôdzkach v dňoch 6. a. 7. apríla 1949.

Výbory sa usniesly nimi upravený návrh predložiť Slovenskej národnej rade s odporúčaním, aby ho uzákonila. (Potlesk. )

Predseda Šmidke:

Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve.

K slovu sa prihlásil pán povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Dr. Michal Falťan a páni poslanci Dr. Vladimír Brežný. Pavol Pollák a Anton Komora.

Udeľujem slovo pánu povereníkovi Dr. Michalovi Falťanovi. (Potlesk. )

Povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Dr. Falťan:

Slávna Slovenská národná rada, panie a pánovia, súdružky a súdruhovia!

Máte pred sebou osnovu veľkého, neváham povedať historického významu. Dôvodov pre toto konštatovanie je niekoľko.

Ponajprv je treba poznamenať, že zákon rieši veľmi spletilé otázky urbárskych, spoločných a spoločne užívaných pasienkov, teda vlastníckych inštitúcií a útvarov, ktoré vzniklý ešte v dobe feudalizmu. Už celé desaťročia volá sa po úprave a riešení týchto vyše storočných zvyškov feudálnych čias, ktoré boly prekážkou rozvoja našej poľnohospodárskej výroby, najmä povznesenia dobytkárstva. Hoci sa veľa rečnilo a písalo už aj za prvej Republiky o význame pasienkov, o potrebe riešenia urbárskych a spoločných pastvín, neurobilo sa nič. Dnes si vieme vysvetliť, prečo po toľkých volaniach i sľuboch neprikročilo sa k riešeniu otázky pasienkov Bolo to z tej samozrejmej príčiny, že vládnuca trieda kapitalistov a veľkostatkárov nemala záujmu na riešení tých otázok, ktoré boly v záujme malých a stredných roľníkov. A riešenie otázky urbárskych a spoločných pasienkov je v záujme malých a stredných roľníkov. Urbárske a spoločné pasienky sú dôležitou základňou pre zveľadenie hospodárenia našich malých a stredných roľníkov. Po zlikvidovaní triedy veľkostatkárov je len samozrejmé, že

nás ľudovodemokratický režim pristupuje k riešeniu tejto, pre náš roľnícky ľud tak dôležitej otázky.

Prerokovávaná osnova zákona je organickým doplnkom nedávno vydaného zákona o jednotných roľníckych družstvách. Naša osnova naväzuje priamo na tento zákon tým, že urbárske, spoločné a spoločne užívané pasienky prechádzajú na jednotné roľnícke družstvá.

Dovoľte mi, aby som preto ponajprv sa zmienil o význame jednotných roľníckych družstiev

Družstevná myšlienka nie je pre slovenského roľníka ani cudzou ani novou myšlienkou. Prvé družstvá začali si tvoriť naši roľníci úž pred 100 rokmi. Je pravda, že túto peknú myšlienku znehodnotili a v očiach malých a stredných roľníkov znevážili statkári a kapitalisti, ktorí sa postupne zmocneli roľníckeho družstevníctva a urobili z. neho nástroj pre hájenie vlastných záujmov, často na škodu a proti záujmom drobného roľníckeho ľudu. Preto sa rozvoj družstevného hnutia zastavil. Za kapitalizmu sa družstevníctvo nestalo masovým hnutím širokých roľníckych vrstiev, ale obmedzilo sa na pomerne úzky kruh jednotlivcov. Silné družstevné centrály držaly úplne v područí a brzdily rozvoj družstevníctva na dedinách a stály sa kapitalistickými, obchodnými a špekulačnými spoločnosťami.

Ďalším smutným zjavom v našom roľníckom družstevníctve bola jeho veľká roztrieštenosť a nejednotnosť. Jednotné roľnícke družstvá, ktoré sa budú tvoriť po všetkých našich dedinách na základe dobrovoľnosti, majú za cieľ: sjednotiť roztrieštené družstevníctvo, získať pre družstevníctvo široké vrstvy malých a stredných roľníkov, majú z nášho družstevníctva odstrániť nedemokratické a nedružstevné prvky a zabezpečiť vedúce postavenie malému a strednému roľníkovi, a družstevnú myšlienku majú podľa potrieb roľníkov rozšíriť aj na nové úseky hospodárskej a kultúrnej činnosti na dedine, majú byť pomocníkom roľníkov pri zveľaďovaní živočíšnej i rastlinnej výroby podľa plánu. Jednotné roľnícke družstvá budú už nielen družstvami svojpomocnými, družstvami na obranu, ale družstvami aktívnej zveľaďovacej činnosti podľa potrieb plánu. Inak povedané, poslaním jednotných roľníckych družstiev bude pomáhať roľníkom zveľaďovať pôdohospodársku vý-

robu, plniť päťročný plán v pôdohospodárstve a pôsobiť na zvýšenie sociálnej a kultúrnej úrovne dediny.

Činnosť jednotného rolníckeho družstva bude spočívať.

1) v podporovaní a rozvíjaní mechanizácie poľnohospodárskej výroby.

Základom mechanizačnej činnosti jednotných roľníckych družstiev budú doterajšie strojové družstvá, ktoré sa včlenia do jednotných roľníckych družstiev. So štátnymi strojovými stanicami bude môcť jednotné roľnícke družstvo uzavrieť smluvu o vykonávaní orby, osevu a žatvy, prípadne iných prác, pokiaľ by vlastné stroje nestačily včas a dôkladne vykoná f tieto práce. Ďalej budú mať na starosti organizovanie susedskej pomoci. Jednotné roľnícke družstvo vypracuje plán strojových prác a rozvrh osevných plôch v obci tak, aby vlastné stroje alebo stroje štátnej strojovej stanice mohly byť účelne a hospodárne využité. Jednotné roľnícke družstvo bude taktiež môcť podľa sceľovacieho zákona vykonávať komasáciu najmä tam, kde sa komasáciou vytvoria podmienky pre lepšie usporiadanie pozemkovej držby, prípadne tam kde malí a strední roľníci by chceli zdokonaliť svoju výrobu spoločným obrábaním pôdy. Roľníci v jednotnom roľníckom družstve budú môcť sledovať význam mechanizácie, najmä ako používanie strojov zvyšuje výnosy a ako pôsobí na zvýšenie živočíšnej výroby tým, že stroj im nahradí časť ťažných zvierat kone a voly, namiesto ktorých môžu chovať kravy.

2) Činnosť jednotného roľníckeho družstva bude sa môcť rozvíriť i na rôzne opatrenia na zvýšenie úrodnosti pozemkov, ako je zriaďovanie rybníkov, spoločné zariadenia melioračné a závlahové, vysádzanie vetrolamov a pustých plôch.

3) Jednotné roľnícke družstvo bude vyvíjať starostlivosť o zveľadenie živočíšnej výroby, a to tým, že jednotné roľnícke družstvo bude sa starať o dobrý chov plemeníkov a prípadne organizovať umelé osemeňovanie zvierat. Ďalej bude sa môcť starať o úpravu lúk a pasienkov rozširovaním plôch poľných krmovín a zavádzaním trávopoľného systému. Jednotné roľnícke družstvo bude môcť účinne zabraňovať chorobám a nákazám domácich zvierat a najmä moru ošípaných a hydiny, a to zriaďovaním jednak družstevných fariem

hydiny, zriaďovaním družstevných výkrmní ošípaných, jednak organizovanou starostlivosťou o hygienickejšie ustájenie dobytka a ošípaných a družstevných teľatníkov. Bude môcť vyvíjať starostlivosť najmä o lepší spôsob kŕmenia zvierat. Bude sa môcť starať o sberne mlieka, masla, vajec a vybudovať kontrolu tučnosti mlieka. Organizovaním salašníctva bude môcť pôsobiť na zvýšenie chovu oviec. Jeho činnosť sa môže rozšíriť i na starostlivosť o drobnochov, najmä včelárstvo, králikárstvo atď.

4) Jednotné roľnícke družstvo bude sa starať o zveľadenie rastlinnej výroby najmä postupným zavádzaním jednotného osevného plánu, starostlivosťou o dobré obrobenie pôdy, o správne hnojenie, o správnu opateru animálnych hnojív, o správne prevedenie orby, najmä jesennej podmietky a hlbokej orby, starostlivosť o to, aby sa v obci používalo kvalitné osivo, vyčistené a dobre morené. Ďalej bude môcť organizovať hromadný boj proti škodcom a burine. Bude môcť vyvíjať starostlivosť a správnejšie ošetrovanie lúk a správne sušenie sena a podobne. Samozrejme, že starostlivosť jednotného roľníckeho družstva bude obrátená i na niektoré špeciálne kultúry, akými sú vinohrady, ovocinárstvo a zeleninárstvo, pestovanie papriky, olejnatých semien, priadnych rastlín, tabaku, ryže a podobne.

5) Starostlivosť jednotných roľníckych družstiev bude sa môcť rozvíjať i v smere zveľaďovania lesnej výroby, najmä vysádzaním pustých plôch, organizovaním odvozu dreva a sberu lesných plodín.

6) Jednotné roľnícke družstvo bude vyvíjať starostlivosť o elektrizáciu obce, o zriadenie vodovodov.

7) Veľké možnosti čakajú na jednotné roľnícke družstvo na poli starostlivosti o uľahčenie práce roľníckej ženy, a to najmä pomocou organizovania družstevných prádelní a zriaďovaním detských útulkov.

8) Jednotné roľnícke družstvo bude môcť uzavierať smluvy s dedinskými remeselníkmi, kováčmi, kolármi a podobne o vykonávaní remeselných prác pre členov jednotného roľníckeho družstva.

9) Jednotné roľnícke družstvo bude vyvíjať kultúrnu činnosť, a to budovaním kultúrnych domov, organizovaním kultúrnych a divadelných krúžkov, bude ob-

starávať zariadenie k premietaniu filmov, starať sa o vybudovanie miestneho rozhlasu a podobne. Bude sa taktiež môcť starať o odborné školenie a prednášky v obci, o podporovanie pokusníctva a výskumníctva v obci.

10) Konečne jednotné roľnícke družstvo bude organizátorom plánovania výroby i dodávok. Jednotné roľnícke družstvo bude môcť s jednotlivými roľníkmi uzavierať smluvy o výrobe a dodávke, bude sa starať o zabezpečenie predpokladov na splnenie plánu najmä obstarávaním osív, sadív, hnojív, moriacich prostriedkov, krmív a podobne. Prostredníctvom svojich orgánov bude môcť jednotné roľnícke družstvo prevádzať kontrolu, ako ten-ktorý roľník plní svoje výrobné i dodávkové povinnosti.

Toto sú úseky, na ktorých bude môcť jednotné roľnícke družstvo vyvíjať tú činnosť, ktorú členovia budú považovať za účelnú a potrebnú. Rozhodovanie o činnosti i bude v rukách samotných roľníkov. Treba len, aby si roľníci uvedomili, že jednotné roľnícke družstvá dávajú veľké možnosti rozvoja našej poľnohospodárskej výroby v záujme celého národa,

ale v orvom rade v záujme samotných roľníkov. V tomto roku chceme mať jednotné roľnícke družstvá alebo aspoň prípravné výbory v každej slovenskej dedine. V týchto dňoch začneme zakladať jednotné roľnícke družstvá v tých obciach, v ktorých máme strojové, prípadne iné družstvá, ktoré vyvíjajú činnosť, ktorá podľa zákona patrí jednotnému roľníckemu družstvu.

Dnes prerokovávaná osnova zapojí do tohto jednotného roľníckeho družstva i urbárske, spoločné a spoločne užívané pasienky.

Skôr, ako by som sa rozhovoril o príčinách, ktoré nás viedly k tomuto rozhodnutiu, treba sa mi zmieniť o terajšom stave v slovenskom pasienkárstve, čo nám uľahčí lepšie porozumenie týchto príčin.

Aký je terajší stav v pasienkárstve na Slovensku?

Podľa dát Štátneho štatistického a plánovacieho úradu máme na Slovensku spolu 580. 000 ha všetkých pasienkov.

Podľa sčítania poľnohospodárskych závodov rozdelenie pasienkov podľa doterajšieho delenia na výrobné oblasti v % celkovej plochy a plochy poľnohospodárskej je toto:

Tieto pasienky podľa vlastníctva delíme na pasienky súkromné a na pasienky spoločné a spoločne užívané. Prerokovávaná osnova zákona sa týka urbárskych, spoločných a spoločne užívaných pasienkov. Tieto predstavujú väčšinu slovenských pasienkov.

Keď sa pozeráme na tieto štatistické údaje, natíska sa nám otázka výnosnosti týchto pasienkov. Tu mi prichodí konštatovať smutnú skutočnosť, že produktivita týchto pasienkov, ako aj akosť trávnych porastov je žalostná.

Pasienky sú zarastené kriakmi a bezcennými lesnými drevinami, plné krtovísk, kamenia, jarkov a výmolov, často sú zamokrené a, zamorené bezcenným plevelom. Ušľachtilé traviny a ďateloviny sa vyskytujú len veľmi skromne. Pasienky poskytujú výživu pášucemu sa dobytku Jen v jarných mesiacoch.

Veď sa len pozrite napríklad na veľké pôdne komplexy pod Liptovskými hoľami a pod Tatrami, medzi Mikulášom a Popradom. Aká to ohromná pôdna rezerva a pritom aký to žalostný pohľad pre oko národohospodára. Veď okrem šedi vniká, smilky tuhej a bezcenného plevelu nenájdete tam takmer žiadnej cennej byliny. Nechce tam rásť ani les a pritom sú to plochy, ktoré by mohly podľa názoru odborníkov pri správnej agrotechnike a správnom zapojení do poľnohospodárskej výroby dať slušnú úrodu alebo pripadne možnosť dochovávať značné množstvo dobytka.

Takýto stav pasienkov nutne vyvolal nedostatok pasienkových plôch. Kde ich však získať? Roľník obrátil svoju pozornosť na lesy, kde dúfal nájsť doplnenie pasienkov pre obživu svojho dobytka a zvýšil tlak do lesov, na ktoré pozeral ako na lesy cudzie, lesy panské. Veľkoagrárni páni miesto toho, aby sa snažili o nápravu pasienkov, rozdávali lesy úzkemu kruhu svojich stúpencov, najmä v dobe kortešačiek. Následok tejto politiky bolo zničenie ohromných lesných komplexov, ochudobnenie lesného bohatstva a zhoršenie klimatických podmienok. Pritom odlesnené plochy sa za pár rokov octly v tom istom

stave ako pasienky. Pasienkov bolo i naďalej málo a tlak na lesy trvá dodnes.

Aby sa Vám moje tvrdenia nezdal v príliš všeobecnými a čiernymi, uvádzam, že v päťročnom pláne pre rok 1949 počíta sa s priemernou úrodnosťou pasienkov na Slovensku 9. 5 q krmu - počítajúc v suchej hmote - v priemere na, 1 ha. Nečudujme sa preto, že pre úplnú obživu jedného kusa dobytka je treba 1 až 2 a niekedy až 3 ha pasienkov. Aká je však prax v pasení u nás? Je známym zjavom, že na pasienkoch sa často pasie celý stav dobytka v obci bez ohľadu na ich výmeru a výnosnosť, pričom sa od pasienku žiada, aby dodal alebo celú obživu pášucemu sa dobytku (najmä na pasienkoch vzdialených), alebo aspoň základ kŕmnej dávky. Keďže pasienok za týchto podmienok prirodzene nemôže poskytnúť to čo sa od neho žiada, následok je veľmi nízka dojivosť kráv a z chovateľského hľadiska nemožný spôsob odchovu mladého dobytka, ktorý na jeseň prichádza z pasienkov horší, ako tam vyšiel na jar. A pritom vieme i to, že i na jar už bol špatný, lebo poznáme kvalitu kŕmenia tohto dobytka v zime.

Na dôkaz svojho tvrdenia o preťaženosti slovenských pasienok pasúcim sa dobytkom uvádzam tieto dáta:

Na Slovensku sa pasie obvykle do 700 tisíc kusov hovädzieho dobytka (z toho 70% kráv, 20% mladého dobytka a 10% volov a junčoviny), ďalej do 400. 000 oviec, okolo 50. 000 kôz a niečo koní. Keď prepočítame ovce a kozy na dorastlý dobytok, potom sa ročite na pasienkoch pasie asi do 800. 000 kusov dospelých hospodárskych zvierat, čo značí, že na 1 ha spoločného pasienku pripadajú priemerne 3 kusy pasúceho sa dobytka To je stav, ktorý pri terajšej funkcii pasienku a pri terajšej jeho hodnote presahuje dané možnosti až niekoľkonásobne.

Toto je v hrubých rysoch terajší stav pasienkov na Slovensku.

Prichodí sa nám teraz hlbšie pozrieť na skutočnosti, ktoré zavinily tento stav.

Odhliadnuc od klimatických a prirodzených podmienok, musíme vyzdvihnúť najmä tieto dve základné príčiny.

1) doterajšie organizačné a majetkoprávne pomer v na spoločných a spoločne užívaných pasienkoch a

2) zastaralý a nesprávny názor na funkciu pasienku a na jeho úlohu vo výrobnom procese.

Pokiaľ ide o prvú príčinu, poukazujem na zprávu zpravodajcu poslanca Dr. Rendeka. On Vám načrtol vo všeobecnej dôvodovej zpráve nielen historický a právny vývoj spoločných a spoločne užívaných pasienok, ale dotkol sa aj nedostatkov doterajších zákonných ustanovení, ktoré upravujú majetkové pomery, hospodárenie a užívanie pasienkov.

Nedostatky doterajšieho organizačného a právneho stavu spočívaly najmä v roztrieštenosti urbárskych podielov na nepatrné čiastky, v nezrovnalosti medzi stavom pozemnoknižným a stavom skutočným.

Ďalej vytvorené pasienkové spoločenstvá z bývalých urbárov podľa zák. čl. X 1913 svojou organizačnou stavbou sú ťažkopádne a ponechávajú všetky výsady dedinským boháčom. Z používania spoločných pasienkov sú vylúčení novousadlíci a bývalí želiari, hoci na druhej strane v pasienkových spoločenstvách i spolumajiteľstvách je veľa členov nechovateľov dobytka a nevoľníkov, ktorí svoje podiely dávajú za poplatky do užívania iným. A konečne v pasienkových spoločenstvách a spolumajiteľstvách je veľa členov s mnohými podielmi, ktorí organizáciu ovládajú, lebo na valných shromaždeniach sa hlasuje podľa nedemokratického a nedružstevného spôsobu - podľa počtu podielov - a nie podľa zásady -,, jeden člen jeden hlas".

Keď sa zamyslíme nad týmito nedostatkami, vidíme, že naša snaha dosiahnuť vyššia produktivitu týchto pôdnych rezerv stroskoce, ak by sme chceli zachovať doterajší právny a organizačný stav. Toto doterajšie usporiadanie odpovedalo pri svojom vzniku hospodárskym pomerom svojej doby t. j. ešte feudalizmu, zvlášť vzhľadom k extenzívnemu spôsobu roľníc-

keho hospodárenia, ale nemôže vyhovovať dnes ani s hľadiska politického, lebo dedinskí boháči ešte často rozhodujú o spoločných pasienkoch, ani s hľadiska hospodárskeho, lebo sa usilujeme o zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby.

Na ukážku pomerov v urbárskych spolumajiteľstvách uvedieme Vám týchto niekoľko náhodných prípadov.

Pasienkové spoločenstvo D o b š i n á, okres Dobšiná

má výmeru 2 350 ha 85 a 95 m2

počet členov 2. 045

Spolu podielov 23. 639. 320

1 podiel sa rovná: 0, 99 m2

Rozdelenie členov pódia počtu podielov je takéto:

do 500 podielov má 191 členov čo je 933%. členov,

do 1000 podielov má 152 členov čo je 7. 34% členov,

do 5000 podielov má 762 členov čo je 3726% členov, atď., atď.

Zkrátka 3 najmenší podielnici vlastnia po 36% dielov, 1 podielnik 43 podielov a 7 podielnikov po 96 podielov 36 podielov rovná sa 35 m2 a pre jeden kus dospelého dobytka je potrebné za dnešného stavu 10. 000 až 20. 000 m2

Pasienkové spoločenstvo Bojničky, okres Hlohovec

má výmery 50 ha 87 a 46 m2

počet členov 211

spolu podielov 93. 319

1 podiel sa rovná 544 m2

A rozdelenie členov zase také, že prevážna väčšina členov vlastní menej podielov a malá časť členov vlastní väčší podiel.

Pasienkové spoločenstvo Horná K r u p á, okres Hlohovec

Výmera pasienkov 22 ha 30 a 60 m2 Počet členov: 245

Spolu podielov: 3. 372

1 podiel sa rovná 6. 6 m2

Kto by vedel dokázať niečo za takéhoto stavu? Je možné produkovať viac v živočíšnej výrobe tam, kde jeden podiel robí 0. 99 m2? Je možné budovať obhospodarovanie pasienkov na takomto základe, na základe ktorého pri všetkých snahách za 35 rokov sa zorganizovalo len 16% pasienkových spolumajiteľstiev a ostatných 84%

sa nachádza doteraz v úplne chaotickom hospodárskom, organizačnom a právnom stave? Môžeme ponechať tento stav, keď štvrtina chovateľov - neurbárnikov nemá kde pásť svoj dobytok a právo pasenia svojho dobytka musí draho kupovať od urbárnikov, majúcich neprimerané množstvo podielov?

Odpoveď je jednoznačná: nie.

Stáli sme teda pred otázkou, ako tento stav napraviť. Po dlhom skúmaní tohto problému dospeli sme k názoru, že jediným a najvhodnejším spôsobom jeho vyriešenia je začlenenie pasienkov do jednotných roľníckych družstiev, ktorých členmi už zo zákona stanú sa doterajší vlastníci urbárskych nehnuteľností a ktorých členmi sa môžu stať aj ostatní chovatelia dobytka v obci.

Prečo tvrdím, že jediným a najvhodnejším spôsobom riešenia tohto problému je začlenenie pasienkov do jednotných roľníckych družstiev, to bude zrejmé z analýzy druhej základnej príčiny smutného stavu slovenských pasienkov.

Touto druhou príčinou trvalej nízkej produktivity pasienkov a neúspechov doterajších snáh na zvýšenie ich úrodnosti je doteraz sa udržujúci nesprávny názor na pasienok i lúku, ako na samostatné odvetvie poľnohospodárskej výroby organicky nezapojené do celkovej problematiky poľnohospodárskej výroby, kde sa ide samostatnou cestou i v obhospodarovaní i vo zveľaďovaní.

Prečo takéto chápanie poslania našich pasienkov a lúk v poľnohospodárskej výrobe je nesprávne, to nám dokázaly teoretické i praktické výsledky sovietskej poľnohospodárskej vedy a praxe, najmä práce Dokučajeva, Viliamsa a Lysenku. V čom spočívala základná chyba doterajšej pasienkárskej a lúkarskej politiky? V tom, že sme pozerali na pasienok a lúku ako na nemeniteľnú složku, to jest, že pasienok a lúka má byť na večné veky pasienkom alebo lúkou, na ktorej stačí robiť nanajvýš povrchné úpravy. Marx - Leninizmus učí nás dialekticky pozerať na funkciu pasienkov a lúk ako organickej súčiastky celého procesu poľnohospodárskej výroby. Výsledky sovietskej pôdohospodárskej vedy, najmä práce sovietskeho pôdohospodárskeho vedeckého pracovníka Viliamsa, nás učia ďalej tomu, že z pôdotvorných procesov najdôležitejším činiteľom sú biologic-

ké procesy rozkladu organickej hmoty pasienkovej a lúčnej pôdy. Do týchto procesov možno účinne zasahovať a usmerňovať ich podľa potreby. Keď včas a správne do týchto pôdotvorných procesov nezasiahneme, dôjde k zmene štruktúry pôdy, k degradácii, to jest k strate úrodnosti. Stav našich pasienkov je najvýraznejším dôkazom správnosti týchto tvrdení. Pôda našich pasienkov tým, že sme celé desaťročia do týchto pôdotvorných procesov nezasahovali a ich neusmerňovali, stratila hlavný príznak úrodnosti, to jest schopnosť dodávať rastline vodu a živiny rovnomerne po celú doba vegetačnej periódy.

Hlavným a skoro výlučným prostriedkom boja proti tomuto zjavu boly povrchové úpravy Vďaka sovietskej poľnohospodárskej vede, overenej praxou, je nám jasné, že táto povrchová úprava pasienku, bránenie, skarifikovanie, odmachovávanie, aj hnojenie umelými hnojivami, vápnenie a podobne bola v podstate len bojom s následkami, a nemohla docieliť základnú zmenu podmienok života pasienkového porastu. Napríklad pre odstránenie machu sa používajú umelé hnojivá (cyanid, dusíkaté vápno a podobne) za účelom jeho spálenia alebo odmachovače za účelom jeho vytrhávania a odstránenia z pasienkov Je jasné, že toto je typicky neproduktívny boj s následkami, lebo odstránením machu sme ešte vôbec nezneškodnili podmienky v pôde, ktoré umožňujú jeho tvorenie a mach bujnie ďalej. Umelé hnojivá dané na povrch mnohoročného pevného drnu môžu byť využité len v tenkej povrchovej vrstve pôdy, lebo celá hĺbka pôdy sa nachádza v takých nepriaznivých chemických a hlavne biologických podmienkach, že umelé hnojivo, i keď presiakne hlbšie do pôdy, nie je účinné, a prejde alebo do nerozpustného, pre rastlinu neprijateľného stavu, alebo sa vyplaví z pôdy. A tak je to s každým technickým zákrokom, prevádzaným v rámci povrchovej úpravy pasienkov.

Neúčinnosť týchto povrchových úprav, respektíve len ich krátkodobý účinok núti nás započať s hlbšou úpravou pasienkov, s orbou a s novuzatrávnením. Ale orba storočného drnu, nutnosť mnohonásobného jeho spracovania, potreba oživotvorenia a zúrodnenia celého profilu pôdy žiada vloženie veľkých prostriedkov a práce, ktoré neúmerne a neproduktívne zaťažujú pasienky. Neproduktívne preto, lebo

biologické procesy, ktoré spôsobilý neúrodnosť pasienku, trvajú ďalej a postupne a nevyhnutne vyvolávajú ten nepriaznivý stav pôdy, ktorý bol pred úpravou a pasienok treba znovu orať. Nutnosť jeho opakovania a nemožnosť udržania dobrej úrodnosti pasienku po dlhší čas s použitím len malých prostriedkov a málo práce, redukuje jeho význam na minimum.

Tento stav bude trvať vždy, pokiaľ kultúra pasienku nebude sliata v jeden organický celok s celou produkciou rastlinnou, pokiaľ pastvina bude mať povahu samostatnej doplnkovej výroby Toto je jadro Viliamsovho trávopolného systému. Aj na tomto pasienkárskom úseku lámeme zastaralé kapitalistické názory. V plánovanom hospodárstve nemôžeme si dovoliť luxus kultivovať pasienok kvôli pasienku. Podstatným znakom plánovaného hospodárstva je stále zvyšovanie poľnohospodárskej produkcie pri vynaložení najmenej prostriedkov a práce. V pasienkárstve môžeme tohoto docieliť iba tak, že pasienok organizačne včleníme do plánovaného roľného hospodárstva ako jeho nedielnu súčiastku, samozrejme tam, v tých miestach, kde je to možné. A tak trávny porast stane sa agrotechnickým prostriedkom udržania úrodnosti pôdy. Produktívna živočíšna výroba môže byť účelne orpanizovaná len za predpokladu vytvorenia zelenej krmovinovej bázy. Preto chceme včleniť pastviny do rastlinnej produkcie, obrábať ich vo forme dočasných poľných pasienkových lúk s občasným, ale plánovitým pestovaním cenných poľných kultúr. Obsadenie poľa lúčnym porastom po dobu 4-6 rokov pri správnej agrotechnike postačí, aby pôda bola obohatená činným humusom a rozpustnými živinami vytvorená drobtovitá štruktúra a bolo zlepšené hospodárenie s pôdnou vlahou. Na takejto pôde budú zabezpečené vysoké úrody cenných poľných plodín, čo nám úplne zaplatí stratu plôch, venovaných vytrvalým krmovinám.

Uskutočnenie tohto úmyslu narážalo na neprekonateľné prekážky pri terajšom organizačno-právnom stave na pasienkoch. Včlenením pasienkov do jednotných roľníckych družstiev tieto prekážky odstraňujeme a organicky zapojujeme obhospodarovanie pasienkov do iných složiek poľnohospodárskej výroby. Už jedine tým, že

pod jednu strechu dávame pasienky a traktor, urobíme prevrat v obhospodarovaní pasienkov. Začlenenie pasienkov do rastlinnej produkcie znamená orbu a kultiváciu pôdy terajšieho pasienku. Toto je fyzicky uskutočniteľné len pri použití plnej mechanizácie a hlavne práce traktoru. Družstvo bude vlastniť i pasienky i traktory. Logické je, že toho využije. Družstvo bude viac a viac zasahovať do všetkých odvetví poľnohospodárskej výroby, bude pod jednotným vedením, čo zaručuje, že pasienky sa organicky vlej ú do celého složitého komplexu poľnohospodárskeho podnikania ako jeho cenná a nedeliteľná súčiastka.

Shrňujem:

Uskutočnením tohto zákona

1) úplne odstránime terajší chaos v majetkoprávnych pomeroch na pasienkoch,

2) pasienky dáme do rúk životaschopnej organizácie s plyvom na poľnohospodársku produkciu v obci,

3) umožníme pasenie a odchov dobytka na pasienku aj tým roľníkom, ktorí doteraz nemali podiel na spoločných pasienkoch,

4) zabránime vykorisťovaniu malých a stredných roľníkov dedinskými boháčmi,

5) zväčšíme podiel na pastvine malého a stredného roľníka,

6) uskutočníme princíp demokratický a družstevný "jeden člen - jeden hlas",

7) zabezpečíme zveľadenie pasienkových plôch a trvalé zvýšenie ich úrodnosti a hodnotu porastu. Tým zabezpečíme zelenú krmovinovú základňu a vytvoríme predpoklady pre zveľadenie živočíšnej produkcie.

Pokiaľ ide o spomínané organické zápolenie pasienkov do poľného hospodárstva, tu sme o niečo predbehli tento zákon, lebo už začíname uskutočňovať akcie, výsledkom ktorých bude úplné včlenenie pasienkov do osevných postupov. Je tu napríklad reorganizácia obhospodarovania spoločných pasienkov v suchých a polosuchých oblastiach južného Slovenska a prechod na trávopoľný systém ich využitia v rámci boja proti suchu. Na pasienku zavedieme takzvaný krmovinový osevný postup, pri ktorom dve tretiny až tri štvrtiny plochy bude obsadené trvalými a jednoročnými krmovinami a jedna štvrtina až jedna tretina plochy - cennými poľ-