Poslanec Pollák:

Slávna Slovenská národná rada!

Úprava vlastníctva pasienkového majetku dostala sa konečne k trvalému a spravodlivému riešeniu na prospech všetkých roľníkov, za čím už dávno túžili.

Neporiadky a chyby okolo smutne známych urbárov z bývalých režimov konečne zmiznú natrvalo z našich obcí a príde blahodárne pôsobenie sjednotených roľníkov s vyšším zameraním a využitie doposiaľ mnohých nevyužitých a zanedbaných pastvín.

Pre nás roľníkov pastvisko, lepšie povedané dobré pastvisko, je východiskovým programom vo všetkom.

Dôležitosť tohto zákona je nám jasná a vítaná.

Bude potrebná len jeho jasná propagácia, aby sa vzbudilo nadšenie aj v sebeväčšom nedôvercovi. Väčší výťažok z pastvín je vlastne oddávna tichou prosbou nás všetkých roľníkov. Žiaľ, roľník sám koľkorazy v snahe dosiahnuť väčšej produkcie zamotal sa do urbárov natoľko, že zo svojej účasti bol nespokojný.

Nový zákon týchto neporiadkov poznať nebude, zákon nebude sledovať záujem jednotlivcov, ale záujem celku, a to vo výššej produktivite aj na pasienkoch, čo bude len k dobru nášmu roľníctvu. A z tohoto bude čerpať viac výživy pre dobytok, tak potrebný pre dodávky našej pracujúcej pospolitosti.

Toto je teda podstata veci a nepochybujeme, že výsledky sa ukážu v najkratšej dobe, čo bude slúžiť v prospech národa a nášho štátu

Prajem nášmu dnešnému zákonu mnoho zdaru a Božského požehnania. (Potlesk. )

Predseda Šmidke:

Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi pánu poslancovi Antonovi Komorovi.

Poslanec Komora:

Slávna Slovenská národná rada!

Keď mám prehovoriť k návrhu zákona o úprave pasienkového majetku urbárov a podobných právnych útvarov na Slovensku ako roľník, musím sa zmieniť o náhľade a spomienke, ktorú má malý a stredný roľník dnešnej doby na bývalé režimy; musím tak urobiť, nakoľko nate domáca skrytá reakcia hucká nás za hranicami zradcami slovenského pracujúceho ľudu, šušká a vybľakuje, že slovenskí roľ-

níci nevedia si osvojiť našu novú roľnícku politiku a že im novo roľnícke zákony nepasujú.

Je treba povedať nahlas, čo si myslíme, celej verejnosti.

Pokolenie Ursínvovo, Kvetkovo a Papánkovo má pravdu, preto, lebo oni za roľníka povážujú len dedinských boháčov, statkárov a veľkostatkárov. Nuž a títo veru naše nové zákony nemajú radi, lebo im nepasujú. Lež my malí a strední poctiví roľníci sme si vedomí, že len odstránením kapitalistickej buržoáznej moci v Československej republike, najmä naše spoločné víťazstvo s robotníckou triedou vo februári nad domácimi zradcami prinieslo celému pracujúcemu ľudu ovocie víťazného boja. Malému a strednému roľníkovi splnenie jeho dávnych, opravdivých túžob. Vyriešila sa do dôsledkov a detailov pozemková reforma, dnes pôda patri a patriť bude len tomu, kto na nej pracuje. Zákon č. 46/l948 je skutočne zákonom maloroľníckeho ľudu, ktorý spolu s celým radom nových roľníckych zákonov uzákonených vládou robotníkov a roľníkov rieši a odstraňuje odvekú krivdu, biedu, zaostalosť a úžeru páchanú na našom ľude feudálno-kapitalistickými a fašisticko-klerikálnymi režimami, po ktorých šľapajach chcela ísť i naša takzvaná bývalá demokratická strana.

Čo nevedeli vyriešiť a urobiť grófi, preláti, mocní agrárnici a takzvaní vodcovia, služobníci führera, za celé stáročia a desaťročia, to dokázal dnes náš režim, naša vláda za necelé štyri roky, ba možno povedať za rok po odstránení zradnej buržoázie z vlády. Mohli sme to urobiť preto, lebo dnes vládne sám robotník spolu s roľníkom, ktorý je stmelený v Komunistickej strane a v obrodenom Národnom fronte. Kapitalisti, bankári a veľkostatkári nevedeli vyriešiť boľavý problém našej dediny preto, lebo ho riešiť nechceli. Im vyhovoval taký stav, aký bol. Len v takých pomeroch mohli hromadiť zisky na biede a slzách malých roľníkov. Ich ospevovanie o svojráznosti dediny podobá sa škreku jastraba, ktorým chce vyplašiť zajačka, aby ho videl a tak mohol sožrať. Roľník je pilierom štátu, nám kričali a pritom mysleli na hlavný zdroj svojho hriešneho príjmu. Kresťanským svetonázorom volali ideu fašizujúceho klerikalizmu, ktorí hlásali, že miluj blížneho ako seba samého, znamená milovať a byť poslušný vo vše-

tkom najimperialistickejšej, najagresívnejšej, najbarbarskejšej vláde pohanov, vrahov a katov. Stádom nás volali a ako so stádom s nami nakladali. Dedina jedna rodina, volali, kde otcom a matkou mal byť veľkostatkár a bankár, deťmi dedinskí boháči, malí a strední roľníci sluhovia a slúžky, ktorí o biede a nedostatku, tak deti ako starci, polochorí alebo chorí museli otročiť na majetkoch urodzených veľkostatkárov a dedinských boháčov, pučom mnohorazy jeho jedlo by sa jedlom volať nemalo. Naše deti sama tubera, naše ženy predčasne starly a predčasne mrely. Nám hovoria o tejto skutočnosti drevené kríže na dedinských cintorínoch. Pozrime si tam dĺžku veku pochovaných a vidíme, čim chudobnejší kríž tým kratší život čítame. Tu odpočíva 42 ročná, tu 36 ročná, tu 29 ročná matka niekoľkých deti. Na týchto cintorínoch je mnoho spoločných hrobov matiek s deťmi A koľko je tu hrobov detí, mládencov a dievčat, ktorí mreli predčasne, lebo ich krv si vyžiadalo zlato tela kapitalistov Koľko detí sa potopilo, obarilo zagniavilo, spálilo, koľko sa mŕtvych predčasne narodilo, a to všetko robila tá prekliata otrocká robota, z ktorej tieklo zlato kapitalistovi a krv z mozoľov roľníkových, želiarových. Museli povstať všetci, ktorým sa ťažko žilo, ktorých tlačila, gniavila núdza, hlad a krivda, ktorých otročili bohatí a ich služebníci; všetci, celý národ musel ísť v ústrety ľuďom, ktorí za nich hynuli po žalároch, kde nejedného na smrť umučili preto, že bez nádeje na odmenu ukázal ľudu, kade vedie pravá cesta šťastia pre všetkých ľudí bez výnimky. Bez omylu vedeli naznačiť spôsob k vytúženej slobode a rovnoprávnosti. Nezakrývali a nezakrývajú smutnú skutočnosť, že je to cesta ťažká a tŕnistá, ako každá cesta vykúpenia a my dnes vidíme a cítime, že len táto cesta je pravá a nijaká iná. S týmito ľuďmi sme zvíťazili, s týmito ľuďmi môžeme ísť, s týmito ľuďmi pôjde a ide celý národ, sú to ľudia z ľudu, robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia. Títo ľudia to je naša vláda, náš Sbor povereníkov, naša Slovenská národná rada, ktorá vynáša spravodlivé zákony, rovnaké pre všetkých pracujúcich. Títo nezastali a nezastanú, kým nepremôžu všetku zlobu a lakomosť, neodstránia všetko zlo bývalých režimov, nesložia ruky, kým celý národ nezleje sa v jeden celok, v jednu dušu. Títo ľudia, to je náš

Gottwald, náš Široký, náš Ďuriš, to je naša Komunistická strana, náš obrodený Národný front. Taká je odpoveď uvedomelých malých a stredných roľníkov na sprosté reči skrytej reakcie.

Povereník Falťan vo svojom expozé dňa 28. januára tohto roku na konci povedal: "slovenskí roľníci nemajú žiadnej príčiny obávať sa nových poriadkov, ba naopak majú len všetky dôvody vítať a podporovať úsilie nášho režimu, ktorý buduje novú spoločnosť a stať na statočnej, poctivej práci bez kapitalistov, bez vykorisťovania". Návrh zákona o úprave pasienkového majetku urbárov a podobných právnych útvarov uisťuje nás o pravdivosť týchto slov. Nemáme žiadnych obáv, lebo zákon tento je jeden z ďalších zákonov, ktorý rovnako mena všetkým roľníkom, chovateľom dobytka. Tak malému jak strednému roľníkovi, alebo roľníkovi novousadlíkovi. Je to ďalšie ohnivo jednoty maloroľníckeho ľudu, je to ďalší krok k zvyšovaniu životnej úrovne samého roľníka, je to zákon ktorý nariaďuje, umožňuje a presvedčuje o správnosť obhospodarovania pasienkov, ktoré je možné len na základe zainteresovania všetkých roľníkov-chovateľov dobytka, čili na základe družstevnom. Tento zákon odstráni nedemokratické ponímanie javiace sa v organizácii urbariátov a komposesorátov Tento zákon bude učiť roľníka o výhodách družstevných, keďže na tomto základe sa budú obhospodarovať pasienky v rámci Jednotného roľníckeho družstva.

Návrh zákona je ďalším dôkazom likvidovania ustanovizní vyhovujúcich feudálno-kapitalistíckému zriadeniu. Tieto ustanovizne, i keď boly snáď v niektorej dobe feudalizmu akýmsi výdobytkom roľníkov, dnes sú prekážkou na ceste pokroku, ktorou chce ísť náš roľník dnešnej doby. Jeho práca musí prinášať úľavu, musí prestať byť len prácou otrockou, ale prácou, ktorá prináša jemu a celému ľudstvu stále lepší, krajší a veselejší život. Nemôžeme zostať na pol ceste Musíme ísť stále vpred k vytúženému cieľu - socializmu.

V štáte, kde vládne pracujúci ľud, tam niet hospodárskych kríz, niet nezamestnanosti, niet ožobračovania a na mizinu donášania poctivých, usilovných roľníkov. Kúpna sila je ďaleko väčšia, ako v ktoromkoľvek kapitalistickom režime. Preto je treba vyrábať viac, vyrábať skorej, vyrábať lepšie. Robotnici už nastúpili túto

cestu, nie väčšou drinou, nie dlhšou pracovnou dobou, ale odstránením fluktuácie a absencie, správnou deľbou práce, dobrými návrhmi, vynálezmi a spoločným úsilím docieľujú prekonávanie starých noriem. I roľníctvo musí na túto cestu nastúpiť a nastupuje. Sme si vedomí, že individuálna práca roľníka a jej primitívny spôsob robí ju ťažkou a nerentabilnou. My to dobre vieme a preto chceme mať viac strojov, dobrých nástrojov, viac umelého hnojiva, menej parciel a medzí, viac elektriny, motorov a traktorov, viac lepších lúk a pasienok, čo je podmienkou vyššej výdojnosti a kvalitného chovu dobytka, najmä oviec. Toto budeme môcť uskutočniť len vtedy, keď zaistíme slušné živobytie vyrábateľom priemyselných produktov, robotníkom a ich rodinám. Aby sme mohli spokojne a bezpečne pracovať a ovocie svojej práce so svojou rodinou užiť, musíme zaistiť slušnú výživu našej Národnej bezpečnosti a našej armáde, ktorá zaisťuje trvalú bezpečnosť nášho štátu. Musíme uživiť všetkých statočných inteligentov, duševne pracujúcich, lekárov, učiteľov, inžinierov a administratívnych potrebných úradníkov. Že tieto úlohy a povinnosti naše zvládneme je isté, lebo ideme pracovať novými spôsobmi. Likvidujeme pomaly ale iste konzervatívnosť našej dediny. Sbližujeme ju s mestom, odstraňujeme feudálne a kapitalistické spôsoby, sdružujeme sa malí a strední roľníci proti dedinským boháčom. Všetka táto práca znamená, že staviame na nových základoch novú budovu. Ak dnes pri stavbe tejto budovy nemáme ešte určité pohodlie, nie preto ho nemáme, že nechceme ho mať, alebo že si ho nevieme stvoriť, ale preto, že staviame, a staviame preto, že chceme sa mať a budeme sa mať lepšie, ako sme sa mali v starej, zhnitej budove kapitalizmu. Nemajú preto nijaké právo robiť nám výčitky, že ešte to, alebo ono je nie dobré. Tí ľudia, ktorí chceli žiť v starej zhnitej budove, lebo oni i v nej nejaký ten kútik pohodlia mali, zatiaľ veľká väčšina žila v chlievoch a pod odkvapom. Je najvyšší čas, aby sa prestali mýliť, aby poznali skutočnosť, že žiadne ich pozeranie z boku, žiadne pokrikovanie, hej nie takto, ale takto" nás v stavbe nepomýli. Je len v záujme ich samých, aby sa sami do práce zapojili, lebo len potom ich názor môže sa stať, keď bude úprimne myslený užitočnou radou. Len toto im

umožní, aby v tejto novej budove, budove socializmu, mohli sa stať spolubývajúcimi.

Každý nový zákon a jeho prevádzanie je ďalším poschodím našej budovy.

Zrušenie urbariálnych a komposesorátnych pasienok, utvorenie jednotného roľníckeho družstva je dôkazom nášho postupu, pri ktorom tak ako v boji boli sme jednotní s robotníkmi i v práci budeme, lebo chceme a budeme vyrábať viac, chceme sa mať lepšie.

Návrh zákona, podľa ktorého prechádzajú urbáriálne, komposesorálne a všetky pasienky vôbec na jednotné roľnícke družstvo, vítame. Vítame ho preto, lebo otvára nám ďalej cestu družstevníctva, odstraňuje rozpory a rozkoly rovnakých ľudí, prinesie ďalšie ovocie lepšieho života, čím priblíži nás k socializmu. (Potlesk. )

Predseda Šmidke:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Nasleduje hlasovanie.

Dávam hlasovať

o návrhu zákona o úprave právnych pomeroch pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

Osnova má 11 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho pán zpravodajca predniesol, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie. )

Ďakujem, to je jednomyselné.

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila tento zákon podľa návrhu výborov právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového, predneseného pánom zpravodajcom. (Potlesk. )

Tým je program dnešného plenárneho zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Slovenskej národnej rady svolá Predsedníctvo písomne.

Zasadnutie zakľučujem. (Koniec o 17, 50 hod. )

Číslo: 1838/prez. -2/1949.

Za správnosť tesnopiseckého zápisu:

Prednosta Kancelárie

Slovenskej národnej rady:

Dr. Čičmanec v. r.