z područia veľkostatkárov a dedinských boháčov

Spoločné úspechy robotníkov a roľníkov dosiahnuté v boli proti kapitalistickej reakciu prehlbovaly a upevňovaly svazok robotníckej triedy s malými a strednými roľníkmi. Táto skutočnosť sa prejavila v plnej veľkosti v slávnom februárovom víťazstve pracujúceho ľudu nad kapitalistickou reakciou Spojenectvo robotníkov a roľníkov, ktoré je základným predpokladom vybudovania socializmu sa vo februárovom víťazstve pracujúcich 1948 prehĺbilo a upevnilo do takej miery že kapitalistická reakcia ktorá sa pokúsila zvrátiť vývoj v našej Republike, zostala úplne izolovaná i u širokých más roľlníckeho ľudu. Výsledku februárového víťazstva pracujúcich sú veľké. Bola urýchlene prevedená pozemková reforma a našim roľníkom vydané vlastnícke dekréty na pôdu. Bola prevedená revízia prvej pozemkovej reformy a v prúde je vykúp špekulačnej pôdy. Bola uskutočnená rada dôležitých zákonov a nová ústava, ktorá roľníkom zaručuje vlastníctvo pôdy až do 50 ha. Bolo prevedene ďalšie ďalekosiahle znárodnenie priemyslu a obchodu Z verejného a politického života bola kapitalistická reakcia vylúčená. To sú len niektoré zásadné faktory, ktoré v rekordnom čase umožnilo previesť februárové víťazstvo pracujúcich. Toto víťazstvo vytvorilo perspektívy rýchleho budovania socializmu v našom štáte. Takéto sú teda výsledky spoločného boja svazku robotníkov a rolníkov proti kapitalistickým vykorisťovateľom.

Systém plánovania a veľkorysá plánovaná mechanizácia v pôdohospodárstve dáva našim roľníkom veľké perspektívy v zvyšovaní produkcii a rentability v pôdohospodárskej výrobe.

Teraz v ľudovodemokratickom zriadení môže roľník pracovať bez obáv, že veľkými úrokmi a daniami sa zadĺži a každodenného hosťa bude mať exekútora. Nemusí sa báť, že svoje výrobky nepredá alebo že ich musí predať pod cenou. Môže bez obáv budovať nové družstevníctvo, ktoré bude slúžiť len jemu, za riadenia a kontroly členstva malých a stredných roľníkov. Statkári a dedinský boháči sú z rozhodovania v týchto družstvách vylúčení. Strojové stanice, výkrmne, hydinárske farmy a iné formy výrobkov a práce len uľahčia našim roľníkom zvýšenie pro-

dukcie živočíšnej i rastlinnej a tým aj plnenie dodávok pre verejné zásobovania.

Robotnícka trieda a náš znárodnený priemysel majú čo plniť voči roľníckemu stavu v mechanizácii a elektrifikácii našich dedín. Vybudovať štátne a družstevne strojové stanice, na ktoré je treba poslať najlepších myšlienke socializmu bezvyhradne oddaných robotníkov zo závodov. Naše ľudovodemokratické a k socializmu spejúce spoločenské zriadenie nesleduje nič iné len úprimne úmysly pomôcť nášmu roľníckemu ľudu zo zaostalosti priviesť ho k vyšším formám hospodárenia viac a ľahšie vyrábať a zvyšovať jeho hmotnú a kultúrnu úroveň. Že naši roľníci vo veľkej väčšine pochopili budovanie nového spoločenského poriadku, toho dôkazom bol február 1948, ďalej kladné prijímanie nových foriem družstevníctva, kladné prijatie plánovania vo výrobe a v dodávkach poľnohospodárskych výrobkov a v poslednej dobe v plnení dodavok pre verejné zásobovanie.

Zo dňa na deň sa prehlbuje a upevňuje jednota pracujúcich miest a venkova, robotníkov a roľníkov. Účinky tejto jednoty sa prejavujú v plnení päťročného plánu a v odhaľovaní rozširovateľov falošných zpráv, záškodníkov nášho spoločného pokrokového napredovania.

Prehlbovaním a upevňovaním jednoty všetkých pracujúcich a dôsledným plnením päťročného plánu vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva, k čomu v nemalej miere prispejú i naši roľníci, prídeme skoršie k vytýčenému cieľu k socializmu (Potlesk )

Podpredseda Kubač:

Udeľujem slovo pánu poslancovi Dočkalovi.

Poslanec Dočkal: Slávna Slovenská národná rada! Expozé pána povereníka pôdohospodárstva je cenné nielen pre svoj informatívny raz, ale najmä pre svoju otvorenosť, s akou odhaľuje slabiny a nedostatky slovenského poľnohospodárstva . Prevážna väčšina nášho národa iste donedávna súdila, že slovenské poľnohospodárstvo je na výške, lebo veď v predmníchovskej Československej republike sa všeobecne tvrdilo, že Slovensko je a musí byť poľnohospodárskou zásobárňou Republiky. A teraz z expozé pána povereníka sa dozvedáme, že poľnohospodárske Slovensko je vlast-

ne slovenskou chudobou, lebo pri porovnaní s produktivitou v českých krajinách výnos pšenice na Slovensku v r. 1948 bol 13. 4 q na 1 ha oproti 18 q na 1 ha v českých krajinách, výnos raži na Slovensku 12. 7 q na 1 ha oproti 16 7 q na 1 ha v českých krajinách. A ešte nápadnejší je rozdiel v hospodárstve živočíšnom. Tu podľa slov pána povereníka v hovädzom dobytku pripadlo r. 1948 na Slovensku na 1000 roľníkov 527 kusov, v českých krajinách 1365 kusov, v ošípaných na Slovensku 366, v českých krajinách 1111 kusov 1000 roľníkov na Slovensku produkovalo v r 1948 2913 hl mlieka, v českých krajinách 9722 hl.

Naskutku, tento rozdiel v produktivite slovenského a českého poľnohospodárstva je zarážajúci. No súčasne núti premýšľať. Ako tomu odpomôcť? Ako zjednať nápravu? Našťastie, Slovensko ma dnes na čele poľnohospodárskej politiky mužov, ktorí chcú odpomôcť, ktorí chcú zjednať nápravu a ktorí slovenské poľnohospodárstvo chcú dostať na úroveň ktorá by sa priblížila úrovni poľnohospodárstva českého. Podľa expozé ma sa tak stať veľkorysou mechanizáciou poľnohospodárskej výroby a zvýšením odborného vzdelania našich roľníkov. Úmysel vybudovať v každom okrese hospodársku školu a usporadúvať ročne najmenej 3000 odborných kurzov, treba len vítať. No nebolo by hádam od veci usporiadať každoročne aj exkurzie slovenských roľníkov do českých krajín, kde na vzorných hospodárstvách by sa poučili o postupe prác a o racionálnej poľnohospodárskej výrobe vôbec. Na škodu by to iste nebolo a vynaložený náklad, spojený s vzorne organizovanou exkurziou, by sa časom iste rentoval.

Mechanizácia nášho poľnohospodárstva má pre náš štát nesporne neobyčajný význam. Veď môže podstatnou mierou prispieť na zvýšenie blahobytu nášho ľudu Preto treba vítať slová pána povereníka, že tejto otázke sa venuje i mimoriadna pozornosť v päťročnom pláne, podľa ktorého sa slovenskému poľnohospodárstvu dostane do 40 tisíc traktorov. Traktory a poľnohospodárske stroje vôbec uplatnia sa najmä na šírych rovinách nášho slovenského juhu, ktorý bude môcť lepšie plniť svoje poslanie: byť zásobárňou našej Republiky!

Hocako však doterajšie skúsenosti s na-

šou mechanizáciou sú uspokojivé, jednako len kde - tu na vidieku počuť i rozličné sťažnosti a želania Roľníci ponosujú si napríklad na privysoké poplatky, niekde na neochotu traktoristov rešpektovať želania roľníkov, niekde sú i nespokojní s preoranou pôdou. Sťažnosti počuť i na nedostatok drobných obrábacích strojov, hlavne kultivátorov Odporúčam všimnúť si týchto sťažností a želaní nášho roľníctva a tam, kde sú oprávnene im vyhovieť.

Značnú časť svojho expozé povereník pôdohospodárstva venoval plánovaniu, v poľnohospodárstve a celkom správne hovorí, že v každom kraji sa bude pestovať len to, čo pre ten-ktorý kraj najlepšie vyhovuje, čo vzhľadom na pôdne a klimatické pomery je najvhodnejšie a čo zaistí najvyššiu produkciu. Tu, žial, treba konštatovať, že v praxi nie všade sa postupuje podľa tejto zásady. Aby som však bol konkrétny, spomeniem túto skutočnosť.

O Žitnom Ostrove sa všeobecne súdi, že je to kraj obilnársky, že sa tam darí žito a pšenica. Pokiaľ ide o žito, v poriadku, tomu sa tam skutočne darí výborne, no o pšenici tento úsudok neobstojí Pšenici sa hádam nikde na rovine nedarí tak zle, ako práve na Žitnom Ostrove. Čo sa však na Žitnom Ostrove neobyčajne darí je ľan. Pravda, nie na celom Žitnom Ostrove, ale v strednej a východnej jeho časti, v okresoch Dunajská Streda a Čalovo. Pôda pre ľan je to vhodná vari preto, že je piesočnatá a že má hojnosť spodnej vody. Ľan na Žitnom Ostrove dosahuje takej výšky (110-120 cm) a takej kvality, ako nikde inde v Republike Vlani napríklad na Žitnom Ostrove sa urodilo toľko ľanu, že to znamenalo takmer 70 percent celkovej úrody ľanu na Slovensku A keďže ľan je aj veľmi výnosný roľníci na Žitnom Ostrove by ho veľmi radi pestovali.

Žiaľ tohoročný osevný plán pestovanie ľanu na Žitnom Ostrove veľmi obmedzil. Kým napríklad v okrese Dunajská Streda vlani zasiali ľan na takmer 1000 ha pôdy, tohto roku snížili túto plochu na niečo vyše 300 ha Tento postup je nie dosť dobre pochopiteľný, lebo súčasne podľa plánu sa má ľan pestovať aj v susedných okresoch šamorínskom a galantskom, kde predpoklady pre jeho pestovanie nie sú am zďaleka také priaznivé V okrese šamorínskom, hoci i tento je na Žitnom Ostrove, sa ľanu veľmi nedarí (Predsedníctva sa ujal predseda SNR Šmidke. ) a do-

sahuje len nepatrnej výšky 40 cm a aj pôda okresu galantského sa hodí viac pre pšenicu ako pre ľan. Keďže v okrese dunajsko-stredskom je ešte niekoľko desiatok hektárov pôdy na štátnych majetkoch neobrobených, prihováram sa, aby sa tu nezabudlo na laň a aby plocha na pestovanie lanu sa rozšírila čo najviac. Pestovanie ľanu je veľmi výnosné a nevyžaduje toľko námahy ako iné plodiny. Roľníci ho preto veľmi radi pestujú.

V súvislosti s pestovaním ľanu chcem sa aspoň stručne dotknúť otázky jeho spracovania, hoci je to už otázka viacmenej priemyselná. Slovenské ľanové družstvo v Novom Meste nad Váhom zamýšľalo vybudovať v Dunajskej Strede závod na spracovanie ľanu. Zakúpilo potrebné pozemky od statkára Dukesa, na ktorých zriadilo kanceláriu a na ktorých ľan aj voľne uložilo. Zamýšľalo vybudovať močidlá, no k práci sa nedostalo pre nerozriešenú otázku, či podnik ostane ďalej družstevným, alebo či bude poštátnený. Teraz bol podnik už poštátnený a o ľan sa stará Ľankonop. Tento začal ľan teraz odvážať vari do ľanovej továrni v Kežmarku. Hoci je potešiteľné, že so zásobami ľanu sa niečo robí, jednako len by sa malo uvažovať o tom, či podnik pre spracovanie ľanu by sa nemal vybudovať tam, kde je jeho surovinová báza, čiže na Žitnom Ostrove a to v Dunajskej Strede. Spracovať ľan tu, na mieste svojho pestovania, by bolo iste úspornejšie, ako keď sa dopravuje na stovky kilometrov ďaleko, do Kežmarku. Doprava tam si vyžaduje iste vysokého nákladu, ktorý by odpadol, keby ľan sa spracoval v Dunajskej Strede. O pracovné sily na Žitnom Ostrove by iste núdza nebola, tých je tam dostatok. A okrem toho urobilo by sa niečo aj pre okres, ktorý toľko prispieva na naše verejné zásobovanie.

Žitný Ostrov, ktorý so stránky poľnohospodárskej by pre zásobovanie nášho obyvateľstva mohol znamenať ešte viac, ako znamená, je veľmi zanedbaný. Zavinila to predovšetkým maďarská okupácia, kedy sa na Ostrove nerobilo doslova nič, ten koristilo. Za okupácie sa na Žitnom litrové nečistily zavodňovacie a odvoňovacie kanály, za okupácie sa nebágroval Dunaj, za okupácie sa vyrúbaly hádam tie posledné lesíky a stromy, čo tam ešte boly. A následok tohto počínania sa skoro dostavil. Vždy, keď sa zvýšila hladina Du-

naja, stúply spodné vody a nemajúc dostatočný odtok v znečistených kanáloch, zaplavily širé územia. Len vlani, práve včas žatvy, spodné vody v okrese dunajsko-stredskom zaplavily územie v rozlohe asi 4000 ha a spôsobilý tak obrovské škody na úrode. A ďalšie škody zaviňuje nedostatok lesov a stromov. To má za následok rýchle vysýchanie pôdy, vystavenej vetrom tak zo severozápadu, ako i z juhovýchodu. Treba len kvitovať, že v našom poľnohospodárskom pláne pomýšľa sa na nápravu i v tomto smere. Zalesňovanie, zakladanie rybníkov a systém vetrolamov môže ešte veľa zachrániť. Pri budovaní vetrolamov malo by sa však postupovať tak, že na Žitnom Ostrove by sa vysádzal rad stromov, najlepšie topoľov a to na vzdialenosť 1 km od seba. A rovnako asi na vzdialenosť 1 km by sa toto stromoradie preťalo ďalším stromoradím topoľov, takže Žitný Ostrov by tak získal vzhľadu akejsi nepravidelnej šachovnice. Odborníci tento systém vetrolamov na Žitnom Ostrove pokladajú nielen za dostatočný, ale sľubujú si od neho veľa v záujme ozdravenia poľnohospodárstva na Žitnom Ostrove.

V závere svojho expozé pán povereník zmienil sa stručne aj o našom poľnohospodárskom výskumníctve. Poľnohospodárske výskumníci vo je otázka veľmi dôležitá a treba jej venovať ustavičnú a bedlivú pozornosť. Vlaňajší pokus kollárovských presídlencov s pestovaním ryže ukázal, že možno u nás pestovať i také plodiny, aké pestoval sa nám v minulosti ani nesnilo. Presídlenci v Kollárove, Slováci to z békešskej a nyiregyházskej župy v Maďarsku, pestovali ryžu v povodí rieky Tisy, z ktorej rieky čerpali vodu na svoje ryžové polia. Bola to voda prúdiaca, teda studená. V Kollárove však zistili, že v kanáli, nachádzajúcom sa neďaleko obce je voda stojatá, teda oveľa teplejšia, ako tomu bolo v Maďarsku a že teda pestovať ryžu tu musí sa plne vydariť. Dlho sa nerozmýšľali a rozhodli sa vybudovať z obecného pasienku pri kanáli ryžovisko. Hoci so svojím plánom narazili na posmech miestneho maďarského obyvateľstva, nedbali, vo svojej práci vytrvali a dnes, možno povedať, dožili sa zadosťučinenia. Pokus s ryžou sa podaril a hoci lanské počasie nebolo jej pestovaniu práve priaznivé, predsa len poskytlo cenné skúsenosti, ako si počínať v budúcnosti. A tak dnes na

Slovensku bude sa ryža pestovať už na rozlohe 55 ha oproti 20 ha vlani. Aj samí presídlenci v Kollárove svoje ryžovisko z vlaňajších 12 ha zvyšujú na 25 ha. Treba im želať plného úspechu.

Z tejto príležitosti chcel by som venovať niekoľko slov našim presídlencom vôbec. Nech naši presídlenci priali zo Zakarpatskej Ukrajiny, z Rumunska, Juhoslávie, Bulharska alebo z Maďarska, napospol ukázali sa byť veľmi dobrými pracovníkmi, zaoberajúcimi sa zväčša poľnohospodárstvom. S rumunskými Slovákmi v českých krajinách napríklad sú spokojní natoľko, že by jedného pracujúceho rumunského Slováka nevymenili ani za 4 domáce pracovné sily. Ú nás sme zas svedkami toho, že presídlený Slovák v lete pracuje na svojom gazdovstve, v zime potom ide do bani. No, treba i konštatovať, že presídlení Slováci sú sväčša veľmi chudobní ľudia, ktorým sa často nedostáva ani toho najnutnejšieho. Rolí síce dostali u nás dosť, zväčša viac ako mali doma, no s ubytovaním už to nie je najlepšie a nemajú často ani to, čo by do hospodárstva potrebovali. Sú to predovšetkým záprahy a iné hospodárske potreby, sú to i kone a domáce zvieratstvo vôbec. Naši presídlení Slováci nie sú často zásobení ani najnutnejšími potrebami, ako sú postele a povlaky, bielizeň a šatstvo. Prihováram sa, aby tam, kde sa to dá, zahraničným Slovákom sa všemožne vychádzalo v ústrety.

Expozé pána povereníka pôdohospodárstva Strana slovenskej obrody víta a jej menom môžem vyhlásiť, že ju v plnej miere uspokojuje. (Potlesk. )

Predseda Šmidke:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu o expozé povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy za skončenú.

Prikročíme k tretiemu bodu programu, ktorým je:

zpráva výborov právneho, hospodárskosociálneho a rozpočtového a návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

Spoločným zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ignác Rendek.

Dávam mu slovo.

Poslanec Dr. Rendek:

Návrh Sboru povereníkov, o ktorom dnes Slovenská národná rada bude rokovať, zapodieva sa jedným z najvážnejších problémov nášho pôdohospodárstva, s proplémom spoločných pastvín..

Sbor povereníkov nám tento problém naširoko rozviedol v dôvodovej zpráve svojho návrhu.

Pasienky na Slovensku majú pre chov dobytka veľký význam, lebo malý a stredný roľník nemá obyčajne dosť svojich vlastných pasienkov, aby mohol celkom nezávisle na iných chovať svoj dobytok. Preto u nás nadobudly veľkého významu tzv. spoločné a spoločne užívané pasienky. Tieto pasienky predstavujú veľkú väčšinu slovenských pasienkov (asi 269. 000 ha) a ony sú to, na ktorých môžeme mať záujem pri plánovaní v pasienkárstve. Ostatné pasienky sa v celkovom množstve strácajú a nemajú pre organizáciu pasienkárstva na Slovensku väčšieho významu.

Pod spoločnými pasienkami rozumieme pasienky patriace spolumajiteľstvám a spoločenstvám bývalých urbárnikov, želiarov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, pasienky pridelené za pozemkovej reformy, alebo kúpené z voľnej ruky do spoločného užívania, pasienky vykrojené pri komasácii na spoločné užívanie, pasienky obecné, osadnícke a podobné.

Z vymedzenia pojmu spoločných pasienkov vyplýva, že tieto majú svoj pôvod v pomeroch poddanských

Ich vznik a vývoj je v stručnom náčrte tento:

Za feudalizmu jestvoval rozdiel nielen medzi osobami (šľachta na jednej strane a poddaní na drahej strane), ale i rozdiel medzi vecami, špeciálne nehnuteľnosťami. Boly nehnuteľnosti šľachtické a poddanské. Šľachtické majetky mohly mať v držbe len osoby šľachtické. Nehnuteľnosti poddanské neskôr nazývané urbárske, hoci tvorily vlastníctvo šľachty, nemohly byť vlastníkom bezprostredne užívané. Neužíval ich teda šľachtic, ale musely byť dané do spoločného užívania poddaným. Tu teda skutočný držiteľ, poddaný, nebol síce uznávaný vlastníkom, ale inak mal fakticky oprávnenie rovnajúce sa svojím rozsahom temer vlastníctvu. Okrem toho mali poddaní isté práva i na pôde šľachtickej, ktoré spočívaly hlavne v tom, že mali právo na pasenie dobytka, na sbiera-

nie a branie suchého dreva v lese a na sbieranie rákosia.

Rok 1848 priniesol poddaným slobodu osobnú i hospodársku. Zákonný článok IX/1848 zrušil poddanstvo, poddaní mali sa stať vlastníkmi pozemkov, ktoré obrábali a šľachticom mala dať krajina náhradu. Táto úprava vyslovila však len zásady, ktoré maly byť vykonané ďalšími zákonmi. K tomuto dochádza až roku 1853, kedy boly vydané dva zákony o úprave náhrady za poddanské záväzky a o spôsobe segregácie (oddelenia) poddanských nehnuteľností od pánskych nehnuteľností. Tento zákon nazývaný tiež urbárskym patentom dosiahol svojho vykonania až v zák. čl. LIII 1871. Segregácia sa vykonávala vo forme sporu, v ktorom sa zúčastnené strany dohodly o všetkých potrebných otázkach. Tieto takzvané urbárske dohody a segregačné spisy sú uložené na krajských súdoch.

Spoločné lesy, pasienky a rákosištia sa však nesegregovaly jednotlivým urbárnikom, ale vydeľovaly sa v nerozdelenom stave a stávaly sa príslušenstvom, doplnkom urbárskych a želiarskych teda roľníckych usadlostí. Toto príslušenstvo stávalo sa spoluvlastníctvom bývalých urbárnikov, bývalých poddaných.

Toto spoluvlastníctvo je jedným z charakteristických znakov veľkej väčšiny pasienkov po stránke organizačne-právnej a je dvojakého druhu: Pasienky sú jednak pozemnoknižným vlastníctvom jednotlivých spolumajiteľov, jednak sú pozemnoknižným vlastníctvom spolumajiteľstva ako celku.

V prvom prípade spoluvlastníci majú takzvané vlastnícke podiely: pasienok je ich vlastníctvom ale správa, manipulácia a úprava spoločného užívania patrí spolumajiteľstvu.

V druhom prípade spoluvlastníci majú len takzvané užívacie podiely; pasienok je vlastníctvom spolumajiteľstva, resp. pasienkového spoločenstva ako celku a jednotlivým členom prislúcha len spoločné užívanie pasienkov a s tým spojené práva. Nedostatky tohto právneho stavu a ich nepriaznivý vplyv na stav pasienkov a na chov dobytka videla už stará uhorská vláda a uznávajúc neobyčajný význam pasienkov, snažila sa rôznymi zákonnými opatreniami tento problém usporiada f. Najväčší význam po tejto stránke má zákonný článok XII/1894 o poľnom hospodárstve a poľnej polícii, ktorý v § 12 ur-

čil, že nedielne spoločné pasienky, počítajúc v to i pasienky bývalých urbárnikov a komposesorátov, možno rozdeliť len s povolením ministra orby.

Ale ani po vydaní tohto zákonného článku a iných opatrení nebol ešte jasne určený pojem spoločných pasienkov, lebo neboly dané bližšie smernice na pretvorenie spolumajiteľstva v životaschopnú organizáciu a nebol dostatočnou mierou zabezpečený dozor administratívnych vrchnosti, ani pokiaľ ide o pasienkový poriadok, ani vo veci správy a majetku spolumajiteľstva. Následok toho bol dlhší hmotný úpadok spolumajitelstiev, neracionálne využitkovanie, úplne zanedbanie a zničenie pasienkov.

Jedným z hlavných nedostatkov bolo to, že sa súčasne s obmedzovaním dispozičného práva s majetkom zákonodarstvo nepostaralo o vhodnú organizáciu. Jestvujúce spolumajiteľstva riadily sa podľa všeobecných súkromných predpisov tak, že napríklad na scudzenie spoločného pasienku, na jeho zaťaženie vecným právom, na premenu na inú kultúru a na jeho rozdelenie bol potrebný výslovný a platný súhlas každého pozemnoknižného vlastníka, čo bolo prakticky ťažko vykonateľné.

Bolo preto treba hľadať formu pre taká právnu organizáciu, ktorá by spojila spoluvlastníkov vo sväzok, v rámci ktorého by títo boli oprávnení spravovať svoje veci podľa záujmov chovu dobytka a aby táto organizácia bola životaschopnou, nie ťažkopádnou.

O takúto organizáciu sa pokúsil zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch. Tento nariaďuje povinné organizovanie všetkých spoluvlastníkov spoločných pasienkov v pasienkové spoločenstvá. Prednosti tohto zákona sú: bývali urbárnici sa organizovaním stávajú právnickou osobou, rozhodujú na valných shromaždeniach podľa väčšiny, presne sostavený menoslov, právo predsedu zastupovať spoločenstvo navonok, riadne stanovy a pasienkový poriadok, možnosť stáleho dozoru administratívnych úradov.

Zák. čl. X 1913 má však i mnohé nedostatky. Vzdor tomu, že od jeho vydania uplynulo už vyše 35 rokov, organizovalo sa dosiaľ len veľmi málo spolumajiteľstiev. Je ich spolu asi 491 a neorganizovaných t. j. starých a ťažkopádnych je ešte 2519. Vykonaniu tohto zákona bránilo mnoho skutočností a to hlavne preto, že

zorganizovanie spoločenstva je veľmi komplikované nesrovnalosťami medzi stavom pozemnoknižným a stavom skutočným. Zisťovanie jednotlivých, často na nepatrné čiastky rozdrobených podielov vyžaduje veľa času a námahy a naráža na neporozumenie samotných urbárnikov. Pri zakladaní pasienkového spoločenstva treba študovať staré urbárske dohody, segregačné spisy písané často cudzím jazykom a konečne v mnohých prípadoch treba spoliehať na pamäť starých spolumajiteľov.

Veľkým nedostatkom je drobenie jednotlivých urbárskych podielov až do nekonečna, ktorému ani úrady nemohly zabrániť. I keď zákon dával spoločenstvu práve a ukladal za povinnosť nedávať súhlas k prevodom v prípade, že sa podiel prevodom rozdrobí, v praxi sa to nedodržovalo. Podiely sa drobily ďalej, takže sú spoločenstvá, kde na 30-40 ha pasienkov sú stovky členov až s tisícinami podielov. Preto nie je vzácny prípad, že podielnik má právo pásť "pol nohy", "dve nohy", "raticu", alebo,, polratice" a pod. Keď tento podiel prevedieme na štvorcové siahy, ukáže sa, že nemá viac ako 20-30 štvorcových siah a sú aj podiely, ktoré majú 3-5 štvorcových siah.

Ďalšou veľkou vadou je i tá skutočnosť, že pasienkové spoločenstvo ostáva uzavreté pre nečlenov, ačkoľvek mnoho podielov je "mŕtvych" (podielnici sa vysťahovali do Ameriky a pod. ). Často sa stáva, že člen svoje podiely neužíva, ale predáva ich za drahé peniaze nepodielnikom. V mnohých prípadoch sú vlastníci podielov nezvestní, alebo sa o ne nestarajú a s ich podielmi manipuluje spoločenstvo. V mnohých obciach pasenie, na spoločnom oasienku stalo sa výsadou len polovice starousadlíkov, hoci od času zrušenia poddanstva sa do obce prisťahovalo mnoho roľníkov a títo nemajú právo na pasenie na spoločnom pasienku.

Právo pastvy, t. j. počet kusov dobytka, ktoré roľník mohol na pastvine pásť, bolo odstupňované podľa majetku (podielov). Naproti tomu povinnosti, najmä povinnosť osobne pracovať na zveľadení pastvín, bývalý zpravidla jednaké bez ohľadu na počet podielov. Je samozrejmé, že za takýchto pomerov malí a strední roľníci, t. j. väčšina roľníkov, nemohli byť spokojní s takýmto usporiadaním, čo prirodzene nevplývalo priaznivé na ochotu starať sa o zveľaďovanie pastvín. K tomu ešte, keď

podielnik svoje povinnosti neplnil, nebolo možné ho z urbáru vylúčiť.

Z uvedeného je zrejmé, že je najvyšší čas, aby sa tento zbytok poddanských čias odstránil. Preto Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy predložilo návrh na vydanie zákona o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktorý návrh tvorí predpoklady k lepšiemu hospodáreniu na našich pastvinách, a to tým spôsobom, že odstraňuje staré, polofeudálne vlastnícke pomery k pastvinám, odstraňuje roztrieštenosť čo do spoluvlastníckych útvarov a nahradzuje ich moderným, demokratickým a pružným jednotným družstvom.

Návrh, o ktorom rokujeme, je vybudovaný na týchto zásadách:

Všetky pasienky urbárske, komposesorátne a pasienky podobných právnych útvarov prechádzajú zo zákona do vlastníctva jednotných roľníckych duržstiev, zriaďovaných na základe zákona číslo 69/1949 Sb.

Členmi družstva sa stávajú automaticky zo zákona všetci doterajší spolumajitelia. Členmi sa nestávajú iba tí spolumajitelia, ktorí na pastvine nemôžu mať hospodárskeho záujmu (napr. tí, ktorí sa z obce odsťahovali), alebo tí, ktorí z družstva do 14 dní dobrovoľne vystúpia.

Zo samotného zákona o jednotných roľníckych družstvách vyplýva, že sa členom jednotného družstva môže stať každý roľník. Výbory však uznaly za potrebné - z dôvodu jasnosti a veľkej politickej závažnosti - doplniť návrh osobitným odsekom, v ktorom sa vyslovuje, že sa členom jednotného družstva môže stať, t. j. právo pastvy môže získať čo ten chovateľ dobytka, ktorý doteraz podielnikom v urbáre, v komposesoráte atď. nebol.

Do vlastníctva jednotných družstiev prechádza majetok slúžiaci prevážne na pasenie, ktorý patril bývalým urbárnikom, komposesorátom, pasienkovým spoločenstvám a podobným útvarom. Bývalým útvarom sa poskytne náhrada ako pri pozemkovej reforme. Pritom výbory uznaly za možné a vhodné, aby jednotné družstvá mohly brať do árendy obecné, spoločne užívané pasienky, ako aj aby jednotné družstvá mohly získavať pasienky z pozemkovej reformy. Toto však vy-

bory nepovažovaly za potrebné v texte zákona osobitne uvádzať.

Osnova sa dotýka takzvaných Šrobárovských pasienkov, patriacich štátnym lesom a prenajímaných celý rad rokov roľníkmi. Výbory však vzaly na vedomie, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v blízkej budúcnosti predloží návrhy na trvalé usporiadanie aj týchto pastvín.

Do vlastníctva jednotných družstiev neprechádzajú súkromné pastviny, i keď maly sebeväčšiu rozlohu.

Hospodárenie na pastvinách upraví pasienkový poriadok, ktorý vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Toto bude veľmi dôležitý akt, lebo rozhodujúce napokon je to, aby sa na pastvinách za zmenených pomerov hospodárilo lepšie ako doteraz. Preto pasienkový poriadok bude musieť umožniť demokratickú účasť všetkých členov na správe pastviny, musí poskytnúť právo pastvy len tým. ktorí si svoje povinnosti plnia, najmä ktorí sa osobnou prácou pričiňujú o zveľadenie pastvín. Pasienkový poriadok bude konečne musieť dať krajským národným výborom možnosti, aby mohly viesť hospodárenie na pastvinách a byť teda aj plne zodpovednými za zlepšenie našich pastvín.

V texte návrhu zákona previedly výbory tieto meritórne ako aj legislatívne-formálne zmeny:

V § 1 ods. 1, v štvrtom riadku v zátvorke za slovo "len" vsunuly výbory slovo "jednotné" s tým, že sa táto zmena prevedie dôsledne v celom návrhu.

Za ods. 2 vsnunuly výbory nový, tretí odsek tohto znenia:

"(3) Členom jednotného družstva môže sa stať dobrovoľne každý chovateľ dobytka, ktorý má bydlisko v obvode pôsobnosti jednotného družstva. "

Toto doplnenie pokladaly výbory za užitočné, aj keď by inak vyplývalo zo zákona o jednotných družstvách.

V § 2 písm. a) na konci nahradily sa slová "pre ktoré platí" slovami "ktoré upravuje".

Za písm. c) vložily výbory nové písm. d) tohto znenia:

,, d) hotovosti, cenné papiere a pohľadávky urbárov, komposesorátov a podobných právnych útvarov pochádzajúce z ich pasienkového hospodárenia. "

Tento doplnok považujú výbory za potrebný s poznamenaním, že ide o bežné finančné prostriedky dotknutých právnych útvarov.

V § 3 doterajšie odseky 1, 2 a 3 prečislovaly výbory na odseky 2, 3 a 4 a ako nový odsek (prvý) vložily ustanovenie tohto znenia:

"(1) Súčasne s prechodom vlastníctva k majetku uvedenému v § 2 na jednotné družstvo zanikajú urbáre, komposesoráty a podobné právne útvary, na ktoré sa vzťahuje zák. čl. X/1913. "

Vsunutie tohto ustanovenia považovaly výbory za potrebné, lebo iba zrušením tohto zákonného článku by nezanikly právne existujúce útvary na jeho základe už vytvorené.

Ods. 3 podľa nového prečíslovania so zreteľom na vsunutie nového ustanovenia písm. d) do § 2 sa upravuje takto:

"(3) Peňažné prostriedky a pohľadávky, uvedené v § 2 písm. c) a d), prechádzajú do vlastníctva jednotného družstva bez náhrady. "

Ods. 4 podľa nového prečíslovania upravily výbory takto:

"(4) Okresný súd zapíše vlastníctvo a iné práva k nehnuteľnému majetku uvedenému v § 2 na jednotné družstvo na jeho návrh, bez tiarch s odvolaním sa na tento zákon "

V § 4 v druhom riadku slovo "pastvinárskeho" výbory opravily na "pasienkového" a za slovo "majetku" vložily výbory v zátvorke odkaz na § 2.

V § 5 ods. 1 v druhej vete slová "verejnou vyhláškou, ktorú uverejni" boly nahradené slovami "vyhláškou uverejnenou".

V ods. 2 vo vedľajšej vete za slová, ktorá na" sa vsunulo slovo "nehnuteľnou'' a slová "ktorú uverejní" sa nahradily slovom "úvere menou".

V § 6 ods. 1 v prvej vete za slovom "spoluvlastníctva" sa vynechala spojka "a" a nahradila sa čiarkou.

V ods. 2 za slovom "vykonané" výbory upravily text takto:,, počnúc dňom 4. apríla 1947".

V § 7 slovo "pasienkoch" nahradily slovami "nehnuteľnom majetku uvedenom v § 2".

V § 9 celý text precizovaly výbory takto:

"Prevody majetku, právne úkony, písomnosti a pozemnoknižné žiadosti a zápi-