to dobe nemožno ani hovoriť. Predsa na takom východnom Slovensku nebola ani jedna odborná hospodárska škola. V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť rok 1935 a dediny Čertizne a Haburu, kde som bol účastníkom aj ja. Obyvatelia týchto dedín veru nemilo spomínajú na tento rok. Ťažko im zabudnúť na tú krv, ktorá vystrikovala z ich otcov od úderov pendrekov. Stopy po tejto krvi môžeme vidieť ešte dnes na plafóne miestnosti, kde sa vyšetrovanie prevádzalo. Nejednému z nich pendrek četníka, takzvaného ochrancu pokoja, zlomil lebku. Táto krv vyliata bola preto, že roľníci ohradili sa proti nespravodlivostiam, ktoré sa na nich páchaly. Poslednú kravu exekútor bral z maštale sedemčlennej rodine. Dedina protestovala. Odpoveď bola - pohotovostný tisícčlenný oddiel četníctva, nemilosrdné bitie, nekonečné vyšetrovanie a väznica v Košiciach.

I tak časté exekúcie, možno povedať, že polofeudálna forma hospodárenia automaticky rozširovaly rady nových bezzemkov a dedinských proletárov, dedinskej chudoby. Toto nás spojilo s robotníckou triedou, ktorá tak ako my práve zápasila s nezamestnanosťou. Východisko bolo len jedno: spojiť sa a spoločnými silami začať boj proti kapitalizmu, boj o jeho porážku a nastolenie nových ľudovodemokratických, neskoršie socialistických poriadkov.

Až teraz, keď všetka moc a právo rozhodovania o našom osude prešlo z rúk kapitalistov do rúk pracujúceho ľudu, keď sme nastúpili cestu k lepšiemu zajtrajšku - k socializmu, vidíme perspeklívy rozvoja nášho hospodárstva. Ďurišove zákony, zákon o roľníckej dani, národné poistenie a rada iných zákonov sú pádnou odpoveďou všetkým reakčným silám, ktoré ešte pred februárom všemožne snažily sa rozbiť sväzok robotníckej triedy s malým a stredným roľníkom. Päťročný plán a tým preorientovanie pôdohospodárstva z výroby rastlinnej na výrobu živočíšnu, prehĺbenie odborného vzdelania a výchova roľníckeho dorastu a roľníckych pracovníkov, uľahčenie práce dedinskej ženy a riadneho plánovania a tým aj zvýšenie produktivity práce len zvýši životnú úroveň našich roľníkov. Preto vítame a podporujeme úsilie nášho režimu pri budovaní spoločnosti statočnej a poctivej práce bez kapitalistov a vykorisťovania.

A za eto vsjo my zemledelci serdečno

blagodarim Komunističeskej partii i jejo učitelju tovaryšu Stalinu.

Da zdravstvujet naša družba Čechoslovackoj respubliki i Sovjetskeho sojuza.

(Potlesk. )

(Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Anton Granatier o 12. 40 hod)

Podpredseda Granatier: Udeľujem slovo pánu poslancovi Jozefovi Dančákovi.

Poslanec Dančák:

Slávna Slovenská národná rada!

Dnes po dvojmesačnom odstupe od expozé povereníka pôdohospodárstva mám prehovoriť pred plénom Slovenskej národnej rady, najmä o tom, čo nám roľníkom priniesla obnovená Československá republika. Pravda je taká, že Slovensko až do nedávna bolo považované za krajinu výlučne poľnohospodársku. Pod týmto titulom demontovaly sa za prvej Československej republiky na Slovensku početné továrne, ako Krompachy atď. Bola to vtedy veľká a zásadná chyba, páchaná nielen na roľníckych vrstvách, ale hlavne na širokých vrstvách pracujúceho národa. Pre nedostatok zárobkových možností odchádzali naši najlepší bratia do zahraničia a zámoria, aby si tam v potu tváre zarábali na každodenný chlieb. Naše obce, mestá, kraje a celé Slovensko začínalo sa vyprázdňovať, naše polia zostávaly často úhorom, lebo pri slabej výnosnosti pôdy a pri nedostatočnom odbyte poľnohospodárskych výrobkov sa nevyplácalo robiť na pôde. Tým viacej, že v istých priemyselných strediskách výškytovaly sa lepšie zdroje pre trvalú prácu. Nastal útek z dedín do miest, útek často bez hlavy, a to všetko sa dialo na ťarchu nášho národného hospodárstva a najmä na ťarchu nášho roľníka.

Spomenutý stav pociťovali sme všetci až do roku 1945, kedy pozemková reforma vrátila nášmu malému a strednému roľníkovi pôdu. Dala mu ju do držby, do vlastníctva, aby na nej pracoval pre svoju rodinu a celý národ v obnovenom štáte Čechov a Slovákov. Prirodzene za 3-4 roky nemohly sa napraviť všetky chyby, ktoré sa predtým páchaly na slovenskom roľníkovi. Veď to, čo za stáročia neslobody sa ničilo, nemožno za niekoľko rokov napraviť. Preto bolo len pochopiteľné, že aj do poľnohospodárstva muselo sa zaviesť plánovanie, ktorého účinky pociťujeme najmä

od februára 1948, odkedy pod vedením Komunistickej strany sme nastúpili na cestu k socializmu.

Ako pán povereník vo svojom expozé povedal, že roľníctvu najlepšie pomôžeme vtedy, keď Slovensko čo najviac spriemyselníme, je pravda. Pôjde tu teraz iba o to, aby plánované hospodárstvo slúžilo záujmom nášho pôdohospodárstva so zreteľom na státisíce pracujúcich roľníkov na pôde a aby bolo v súlade s celkovým plánovaním bez ohľadu na to, o ktorý sektor pôdohospodárskej výroby ide. Na mysli mám práve sektor živočíšny. Ako vieme, päťročný plán kladie hlavný dôraz na živočíšnu výrobu, a to z viacerých dôvodov. Najsamprv má sa zvýšiť intenzita výroby malých a stredných roľníkov a súčasne sa zaistí lepšia výživa národa hodnotnými bielkovinovými potravinami živočíšneho pôvodu. Podľa plánu výroba mäsa má sa zvýšiť o 81 perc., bravčového mäsa o 54 perc., vyrába mlieka o 132 perc. a výroba vajec o 167 perc.

Keď skúmame tento plán, prichádzame na rozličné poznatky čo do spôsobu dosiahnuť plánovanú výrobu. Veľké klady prináša pre naše roľníctvo tým, že už nikdy viac sa nemusí báť, že to, čo docestoval, nebude môcť predať, prestane raz navždy okrádanie nášho roľníka všelijakými kšeftármi, ktorí po našich dedinách v čase prebytkov a nadprodukcie okrádali nášho roľníka a sami sa obohacovali, stavali si vily a roľník bedačil. Dnešné plánované hospodárstvo zaručuje nášmu roľníkovi odbyt a dáva mu istotu. No sú ešte nedostatky, ktoré si musíme priznať. Napríklad zlé a nepríjemné skúsenosti sme mali minulého roku pri rozpise dodávkových množstiev pre jednotlivých roľníkov, obce a okresy. Tým sa vlastne nesplnily ani predpoklady rozpisové a nie to výrobne. Svedkami takýchto prípadov sme boli aj v nedávnej minulosti. V istej obci na východnom Slovensku dostal roľník, ktorý vlastnil necelých 7 jutár pôdy, väčší kontingent na odovzdanie, ako roľník v tej istej obci s 20 jutrami pôdy. Samozrejme takáto nesrovnalosť pri ustaľovaní kontingentov neprinesie do obce medzi roľníkov súlad, ale iba podstatné zhoršenie pri plnení povinností voči národu a štátu, a tým viacej, že roľník s 20 jutrami pôdy bol predsedom dočasnej správnej komisie obce.

Veríme, že rozpisovým nedostatkom sa tohto roku vyhneme, lebo rozpis vlastne ustáľujú už výrobné smluvy aj v živočíšnej produkcii. Naproti tomu máme tu iné ťažkosti. Na prvom mieste treba uviesť nedostatok chlievneho priestoru. Roľník, ktorý predtým choval dve kravy, aby splnil svoj kontingent vo výrobe živočíšnej, musí chovať štyri kravy. Lenže nemá dosť miesta pre dve kravy, nie to ešte pre štyri. Keď v takomto prípade chce pribudovať chliev, nedostane nijaký stavebný materiál, lebo všetko je obhospodarované.

Podľa môjho skromného názoru sa v päťročnom pláne malo rátať s takýmito skutočnosťami a nazdávam sa, že ešte nie je neskoro v tomto smere pomôcť našim roľníkom. Pomôcť im musíme, lebo ak nebudú mať kde chovať viac kráv, viac ošípaných, potom nebudú môcť ani pri najlepšej vôli splniť svoju povinnosť vo výrobe živočíšnej.

Tu a tam dostane síce roľník menší prídel staviva, ale je to prídel taký minimálny, že ho spotrebuje na rozličné menšie opravy v poľnohospodárstve. Na prípadné rozšírenie stajne nemôže si ani pomyslieť a potom procedúra, kým dostane ten minimálny prídel cementu alebo dreva, trvá niekedy až tri mesiace. Nuž v tomto prípade bude nám treba všetkým hľadať možnosti na to, akým spôsobom by sme pomohli tým roľníkom, ktorí to so zvýšením živočíšnej produkcie myslia vážne.

Na druhom mieste spomínam zlo, ktoré do nášho roľníckeho života zaviedlo rodinkárstvo. Prejavuje sa to najmä pri určovaní jednotlivcov, kto kedy má odovzdať kravu alebo ošípanú pre verejné zásobovanie. Vyskytovaly sa často prípady, že roľník musel odovzdať vysoko telnú kravu, kým iný jeho sused mal dve alebo i viac a neodovzdal ani jednu, hoci v danom prípade stačila iba výmena. Prvý roľník by bol odovzdal kravu po otelení a ten druhý by bol odovzdal svoju kravu o niečo prv. Takto síce splnili obidvaja roľníci svoje povinnosti, no nazmar prišlo teľa a podľa štatistických záznamov vieme, že v minulom roku sme priali takýmto spôsobom o 24. 000 teliat. Takéto prípady boly aj u ošípaných. Prasnica tiež tesne pred vrhom musela ísť na porážku a keď ju rozsekli na dvoje, našli v nej až osem prasiec. Nuž nie je to obrovská škoda na našom hospodárstve? Tým väčšia, že takéto

škody v mnohých obciach spôsobilý rodinkárske pomery. Pre budúcnosť by som doporučoval, aby sa nebraly do úvahy rodinkárske záujmy, ale vždy a za každých okolností len práva a povinnosti v takom soskupení, aby to najlepšie slúžilo našej živočíšnej výrobe a zásobovacej politike.

Je hodne prípadov, že v jednotlivých obciach roľníci nedostali šatenky až po premnohých intervenciách. Ba stal sa aj prípad v istej obci, kde 30 roľníckych usadlostí vlani nedostalo ani jeden pár pracovnej obuvi. Nie je to správne a ja som pevne presvedčený, že takéto prípady sa v budúcnosti už nikdy nebudú opakovať.

Uviedol som tu niekoľko poznámok, o ktorých som pevne presvedčený, že tu v pléne Slovenskej národnej rady nájdu svoju živnú pôdu a že sa premenia postupne v plodonosný čin pre roľníka, ktorý je zásobovateľom celého nášho národa. Tieto slová chcem ešte podoprieť radostnou skutočnosťou na našej dedine Na dedine doteraz nepoznáme pokles pracovnej morálky. Naši roľníci pracujú všade radostne. Radostne pracujú preto, že majú radi svoj štát, svoju obnovenú ľudovodemokratickú republiku. Zdôrazňujem, že u roľníkov na Slovensku je dobrá, ba tá najlepšia pracovná morálka.

Túto pracovnú morálku si náš roľník aj naďalej udrží. Má iba jedno želanie, ktoré ja. ako syn roľníka a teraz aktívny roľník na pôde, chcem zdôrazniť na tomto slávnostnom mieste. Týmto želaním je, aby náš roľník cítil na každom kroku pochopenie pre jeho ťažkú prácu, prítuľnosť k jeho rodine a lásku k jeho každodenným potrebám. Ten roľník rád splnil a splní svoju povinnosť z presvedenia, len chce vidieť dobrú vôľu a pochopenie so strany štátu a jeho jednotlivých složiek ľudovodemokratickej správy. Svoju povinnosť bude plniť radostne a spontánne a nie pod tlakom všelijakých hrozieb a trestov. Roľník chce dobrovoľne plniť svojo povinnosti a nechce byť odstrkovaný, ale chce žiť v tej najlepšej shode so všetkými pracujúcimi robotníkmi a s celou pracujúcou inteligenciou. Keď toto všetko roľník pocíti aj v skutočnosti, čo sa začína blahodárne prejavovať od vydávania odberných listov na textil a obuv pre roľníkov, splní svoju povinnosť aj vo výrobe živočíšnej podľa päťročného plánu k spokojnosti ce-

lého národa a ľudovodemokratickej Československej republiky. (Potlesk. ).

Podpredseda Granatier (cengá): Zasadnutie Slovenskej národnej rady

prerušujem. Budeme v ňom pokračovať

o 15. hodine.

(Koniec 12. 55 hod. )

(V prerušovanom zasadnutí sa pokračovalo o 75. 25 hodine. )

Predseda Šmidke (cengá):

Oznamujem, že pokračujeme v prerušenom zasadnutí 9. pléna Slovenskej národnej rady a v rozprave o expozé povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Dr. Michala Falťana.

Udeľujem slovo pani poslankyne Elene Chuťkovej.

Poslankyňa Chuťková:

Slávna Slovenská národná rada, súdruhovia a súdružky!

Pán povereník Dr. Falťan vo svojom expozé zaoberal sa medzi iným i otázkou uľahčenia práce našej dedinskej ženy. Roľnícka žena ako matka, gazdiná a pomocnica v pôdohospodárstve je veľmi zaťažená, vyplýva to už z toho, že po stáročia bola skutočnou otrokyňou úplne bez práv, lebo feudálny a kapitalistický spoločenský poriadok nikdy nevenoval žiadnu pozornosť uľahčeniu práce a zlepšeniu sociálneho postavenia ženy na dedine, tak ako i celému roľníctvu na Slovensku.

Roľníci za bývalých spoločenských poriadkov žili veľmi biedne, ba vlastne len živorili, nemali žiadne predpoklady k slušnému životu, hoc kapitalisti sa snažili prestierať starostlivosť o malého a stredného roľníka. I keď za feudalizmu si roľníctvo produkovalo všetky spotrebné výrobky ako obuv a odev, kapitalizmus prudko zvýšenou priemyselnou produkciou týchto priemyselných výrobkov postupne odbúral domácu výrobu a odkázal roľníctvo kupovať ich na trhu bez toho, že by bol vytvoril finančné predpoklady k ich zakúpeniu so strany roľníkov. V obchodoch boly preplnené sklady textíliami a obuvou, ale roľník a jeho rodina chodili skoro bosí a otrhaní, lebo za tých niekoľko groši, ktoré dostal za svoje výrobky, si mohol kúpiť len tie najnutnejšie potreby pre domácnosť, ba často sa stávalo, je deti v zime nemohly ísť do školy, lebo si nemalý čo obuť.

Naše slovenské pomery môžu byť klasickým príkladom toho, ako kapitalistický poriadok topiaci sa vo svojich vnútorných rozporoch, nielen že nevedel vyriešiť rozvoj a rozmach roľníctva, zvýšiť jeho hospodársku a sociálnu úroveň, ale práve naopak nastávala postupná likvidácia malého a stredného roľníka tým, že na jednej strane sa vytvorila dobre známa slovenská bedač, dlžobou zaťažené rozkúskované políčka a na druhej strane vznikaly veľké veľkostatkárske a statkárske majetky. Ako dôsledok tejto biedy drobných a stredných roľníkov bolo neúmerné vysťahovalectvo z našich dedín. Zákon dopytu a ponuky veľmi tvrdo postihoval nášho roľníka pri predaji svojich domácich výrobkov, ako mlieka, masla, vajec, hydiny a podobne, ktoré si nemohol ponechať pre výživu svojej rodiny, ale bol nútený vo väčšine prípadov ich predať na trhu za mizerné ceny.

Táto bieda a ťažká situácia nášho roľníctva ďaleko viac postihovala roľnícku ženu, ktorá bola doslova otrokom na hospodárstve. Vykonávala všetky najťažšie práce v rodine, v domácnosti ako gazdiná a pri tom musela ešte pracovať na poľnohospodárstve. Obyčajne sa starala o veľmi početnú rodinu. Bola zbavená akýchkoľvek politických práv. Pri výdaji bola doslova predávaná tým, lebo jej cena bola hodnotená podľa počtu holdov. Celý jej život od mladosti až do hrobu bol zaťažený úmornou fyzickou prácou, zbavený akejkoľvek radosti zo života a šťastia.

Kapitalistický spoločenský poriadok sa vôbec nestaral odbremeniť ju modernými technickými vymoženosťami.

Po stránke kultúrnej bola neobyčajne zanedbávaná, nedostalo sa jej skoro ani najnutnejšej školskej výchovy. Svoj kultúrny život žila jedine v kostole a sedenie v kostole bolo súčasne aj jej odpočinkom po celotýždennej práci.

Víťazstvo pracujúceho ľudu, pod vedením Komunistickej strany Slovenska v národnej a demokratickej revolúcii, umožnené zásluhou Sovietskej armády a dovŕšené februárovým víťazstvom, vytvorily základné predpoklady a široké možnosti rozvoja nášho roľníctva, ale hlavne na to, že sa vo zvýšenej miere venuje a bude venovať pozornosť najmä uľahčeniu práce dedinskej ženy. Slová pána povereníka Dr. Falťana jasne vyjadrujú túto snahu našej vlády a Sboru pove-

reníkov skutočne a úprimne pomáhať roľníckym ženám tým, že sa bude zavádzať mechanizácia do domácich prác, budú sa zriaďovať družstevné prácne, detské útulky a jasle, družstevné pekárne, rekreácia atď.

Doterajšie všetky opatrenia, ktoré pomáhajú nášmu roľníctvu, v prvom rade pomáhajú roľníckej žene, mechanizácia pôdohospodárstva, špecializácia, komasácia, cenová a daňová politika, národné poistenie, rekreácia atď.

Treba zvlášť vyzdvihnúť, že už i v dvojročnom pláne začala sa roľníckej žene venovať pozornosť a to tým, že Ministerstvo zemedelstva v r. 1948 dalo 55 dekrétov na elektrické družstevné práčovne, z ktorých bolo továrňou dodané 39 a v tomto reku bude dodaných ostatných 19. Tak isto bolo pridelené roľníckym ženám 57 konzervovacích strojkov, 32 už bolo dodané a ostatných 25 dostaneme v tomto roku. Z nových pôdohospodárskych útulkov bolo zriadených na našich dedinách 40. Ďalej boly usporiadané kurzy šitia a varenia.

V rámci Nitrianskeho-Falťanovho programu Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dalo 20 obciam zariadenie pre pôdohospodárske útulky a 10 obciam pridelilo elektrické práčky. Na všetky tie nedostatky a ťažkosti uľahčiť prácu našej roľníckej žene sa v dvojročnici ešte tak veľmi mnoho neurobilo, bolo však treba prihliadať k daným možnostiam.

Päťročný plán venuje omnoho väčšiu pozornosť roľníckej žene. V roku 1949 má sa dodať na dediny 100 elektrických pračiek, 100 konzervovacích strojkov, 15 ohrievačov vody, bude zriadených 15 družstevných pekárni, 10 spoločných jedální, 165 pôdohospodárskych útulkov a 140 gazdinských kurzov.

Na poli poľnohospodárskej výroby zvlášť živočíšnej Sväz slovenských žien prevádza akciu zakladania hydinárskych družstevných fariem a roľnícke ženy bratislavského kraja sa už zaviazaly, že zriadia 20 družstevných hydinárskych fariem a v každom sa roľnícke ženy zaviazaly zriadiť jednu.

Hydinárskymi farmami ideme plánovite zvyšovať a zlepšovať produkciu hydiny. Chceme dokázať, že máme prostriedky proti chorobám hydiny, že choroby nie sú boží trest, ale že je to zaostalosť našej de-

diny. Roľníci dostanú dobré druhy kurčiat, čím sa zlepší celkový chov a prispeje k lepšej nosnosti sliepok, cieľavedome ideme zasahovať do produkcie vajec a nenecháme to náhode, že produkcia stúpne sama. A toto bude úlohou hlavne roľníckych žien.

Jednotný sväz slovenských roľníkov organizuje družstevné výkrmne ošípaných, kde naše roľnícke ženy idú tiež aktívne pomáhať.

Na poli zdravotnom a kultúrnom sa začína tak isto roľníckej žene venovať veľká pozornosť. Povereníctvo sociálnej starostlivosti venovalo na rekreáciu roľníckych žien 1, 600. 000. - Kčs. Rekreácia sa prevádza v 3 strediskách, v Trenčianskych Tepliciach, Lúčkach a na Sliači v 7 turnusoch, kde sa zrekreuje v každom turnuse 250 žien.Tuná sú naše roľnícke ženičky i liečené. Liečenie im hradí Jednotný sväz slovenských roľníkov. Živena - Sväz slovenských žien celú rekreáciu organizuje a vedie a posiela do každého turnusu svoju inštruktorku, ktorá venuje 2 hodiny denne odvete. Veľmi potešiteľný je zjav, že roľnícka žena, hoc po stáročia držaná v neuvedomelosti, dnes začína byť prístupná novému mysleniu, sama začína cítiť potrebu zvýšiť svoj kultúrny, politický a odborný prehľad, začína chápať zmenu, ktorá v našej Republike nastala. Začína sa zaujímať o divadlo, kino, knihy atď. Krásny príklad obetavosti našej roľníckej ženy sa ukázal na rekreácii v Trenčianskych Tepliciach: svoj cukor, ktorý dostávaly rekreantky na raňajky, z vlastnej iniciatívy darovaly bulharským deťom.

Traktorových kurzov sa už tiež zúčastnilo niekoľko roľníckych žien a tu sa začína nový pomer roľníckej ženy k práci, bez konzervativizmu, ktorý je hlavne na dedinách, že žene treba len varecha.

Na poli práce zlepšenia celkového postavenia roľníckej ženy nám treba ešte veľmi veľa urobiť.

Zveľaďovaním poľnohospodárskej výroby, modernými spôsobmi vôbec, budeme sostupne oslobodzovať našu roľnícku ženu na dedine a ukazovať jej nový lepší spôsob života.

Je nutné zvyšovať živočíšnu produkciu cestou družstevníctva, budovaním družstevných výkrmní ošípaných a hydinárskych fariem, teraz v rámci jednotných roľníckych družstiev, lebo práve živočíšna výroba bola na pleciach dedinskej ženy.

Mechanizovať domáce práce zriaďovaním družstevných elektrických pračiek, konzervovacích strojkov, družstevných pekárni, ohrievače vody, spoločné jedálne a podobne. Budovať jasle a pôdohospodárske útulky vybavené všetkými hygienickými opatreniami, ktoré veľmi uľahčia našim roľníckym ženám opateru svojich detí, budú pomáhať zachovávať zdravie mladej generácii a snížia vysokú úmrtnosť dojčat.

Veľkú pozornosť venovať osvetovej činnosti na dedine zriaďovaním gazdinských kurzov varenia, šitia, opatere detí a podobne. Umožniť roľníckym ženám, aby maly prístup ku všetkým kultúrnym hodnotám a tak sa prebúdzaly z dlhoročného spánku zaostalosti a konzervatívnosti, nachádzajúc nový smysel života.

Aktivizovať roľnícke ženy do politických orgánov a orgánov ľudovej správy, aby sa činne zapojily do riešenia všetkých otázok nášho vnútropolitického života pri výstavbe socializmu v našom štáte. Zvlášť ich zapojiť do mimoriadnych vyživovacích komisií, do riešenia otázok výkupu roľníckych produktov, čo veľmi pomôže našej vyživovacej správe pri riešení otázok výživy.

Vyberať roľnícke ženy do kurzov traktoristov, čo bude mať iste veľký význam pri mechanizácii nášho pôdohospodárstva a pri vytváraní nového typu pokrokovej dedinskej ženy.

Umožniť roľníckym ženám rekreáciu v čím väčšej miere a tým upevňovať zdravie našich roľníckych žien, čo bude v budúcnosti odrazené na zdraví ďalších generácií. Keď končím mojich niekoľko slov k expozé pána povereníka Dr. Falťana, chcem zdôrazniť slová nášho ľudového porekadla: "Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva" a naša roľnícka žena potrebuje cieľavedomú, ale rýchlu pomoc. (Potlesk. )

Predseda Šmidke:

Ďalším rečníkom je pán poslanec Pavol Ratkovský.

Udeľujem mu slovo.

Poslanec Ratkovský:

Slávna Slovenská národná rada, panie poslankyne a páni poslanci!

Takmer pred desiatimi týždňami, tu v pléne Slovenskej národnej rady počuli sme z úst pána povereníka Dr. Falťana obsiahle expozé o plánovanom rozvoji slovenského

pôdohospodárstva v päťročnici. Je viac ako isté, že slovenské pôdohospodárstvo, roľníctvo, bolo od samého prvočiatku, počas svojho pomalého vývoja veľmi zanedbávané. Pravda, často sa hovorilo a písalo o roľníckych bolestiach, možnostiach a právach rolníckeho stavu, no k spravodlivejšej náprave nedošlo. Dokonca, keď sa roľníci ohlasovali a prosebné prejavovali svoje boľasti, boli korbáčovaní, vyháňaní na panské robiť, otročiť, len aby sa pánsky mešec urodzenému, ako sa to vtedy hovorievalo, viac plnil a hromadil. Práve minulého roku v lete slávili sme prvú storočnicu zbavenia sa otroctva a poddanstva. (Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR K u b a č )

Ťažko znášali vtedajší grófi a statkári spravodlivejší údel pracujúcich roľníkov. Tvrdé mozolnaté ruky postupom času čím ďalej tým viac preberaly moc do svojich rúk. Nemali ustlané na ružiach ani za prvej Československej republiky, keď naši roľníci nemohli slušne odpredať svoje prebytky, lebo kapitalisti nechceli pustiť peniaze z hrsti a vykupovali od roľníkov len na veľké prosby obilie, za celkom až smiešne ceny 45-60 Kčs za 1 q. Čiastočne, i keď nie celkom uľahčiť chcel roľníctvu takzvaný monopol, ktorým sa mienilo čeliť častým hospodárskym krízam. No, nebolo to všetko. Vývin spravodlivosti sa týmto nijako nezastavil. Po nešťastnom Mníchove a Viedni, už i keď nie verejne, mnohí vedúci činitelia nášho verejného života pracovali v ilegalite za politické a hospodárske oslobodenie potlačených a za lepšie spolunažívanie s bratmi Cechmi.

Konečne túžobne očakávaný deň prišiel, zvíťazila spravodlivosť a my staviame dnes nový a šťastný domov Slovákov a Čechov v spoločnej Československej republike. Od tohto času začína nový vývoj a život aj slovenského pôdohospodárstva. Je len vecou cti a svedomia jednotlivých miestnych vedúcich po našich dedinách, aby spravodlivo prevádzali tento program. Politika dneška je dostať roľníka vpred výchovou a nie ako na mnohých miestach počujeme, od malých miestnych ešte neuvedomelých ľudí verejne hovoriť, že dnes pracujeme na zničenie roľníka. Starý kapitalistický duch takýmto spôsobom ťažko odstránime, ale školením a výchovou našich malých a stredných roľníkov dovedieme všetkých rohlíkov, ktorí ešte nechcú

s nami smýšľať, na správnu cestu. Účelným plánovaním veľmi zvýšime pálčivé a najťažšie problémy dnešného stavu. Nielen plánovaním, ale i kontrolou plánu, zvlášť spravodlivými rozpismi na dedinách vyvarujeme sa chýb. Nikto nie je neomylný, ale treba chyby snažiť sa naprávať. Po odbornej stránke povedané, plány, keď sú spravodlivo rozpísané, dajú sa splniť. Keď by sme tieto plány splnili, vyriešili by sme dnešnú ťažkú situáciu v zásobovaní ľahko.

Prídelom pôdy umožnili sme mnohým chudákom roľníkom dopracovať sa väčšieho kúska chleba. A tu musím priznať, že sa našli mnohí chamtiví roľníci, zvlášť na pohraničí, ktorí si sobrali prídel a pri tom všetkom už iný majetok mali. Takto sa potom stáva, že majú až dva majetky, ktoré samozrejmé nevládali a nestačia racionálne obrobiť.

Je celkom isté, že slovenský roľník ešte ani dnes nie je postavený na úroveň intenzívne a racionálne hospodáriaceho roľníka, lebo neposkytovala sa mu dostatočná možnosť odborného školenia. Výskumy pôdy doposiaľ neboly robené, alebo ak aj, tak veľmi málo, takže väčšina našich malých roľníkov, i keď hnojila umelými hnojivami, nevedela, či tá pôda potrebuje také, alebo onaké živiny a hnojivá. Vykonaním odborných výskumov pôdy značne by sane si poradili, uľahčili a zvýšili výnos úrody na poliach.

Máme ešte na našom Slovensku veľkú roztrieštenosť pôdy, ktorá sa iným spôsobom nedá odstrániť, ako komasáciou. Už na mnohých miestach drobní roľníci zo svojej vlastnej iniciatívy povymieňali si pozemky na obrábanie, čiže zceľovali sami, takže statočne využívajú veľkých výhod mechanizačných. Dokonca podali si ruku i k spoločnému obrábaniu pôdy a každý si berie podiel z úrody svojho majetku. Táto práca sa im ľúbi, lebo sa osvedčila. Máme však kraje kopcovité, kde je pôda štrkovitá a skalnatá, nedá sa mechanizačné všetko obrobiť. Tu by sme povedali, že treba zmeniť kultúru rastlinnú, ktorá však všade by sa neuplatnila, neosvedčila a nedoniesla by žiadúcej úrody. Poznám kopcovité, štrkovité kraje na Slovensku, kde sa obilninám lepšie darí, ako trávnym rastlinám. V týchto krajoch však máme ešte mnoho veľkých neobrobených medzí, ktoré toho času slúžia len ako sklad kameňa. Máme veľké skúsenosti, že odstránením takejto neúrodnej pôdy získame

veľmi dobrú pôdu na pestovanie rastlín. Teraz však následkom počutia o komasácii strácajú títo súkromní roľníci chuť do tejto práce a nečistia si tieto polia tak, ako v minulosti. Bolo by účelné v takýchto prípadoch riešiť komasačné veci podľa žiadostí zainteresovaných občanov. Mechanizačné a elektrifikačné možnosti, ktoré sa zavádzaní po našich dedinách, sú len na uľahčenie ťažkej roľníckej práce. Tieto určite donesú žiadúci a očakávaný úspech. Aj odbornými prednáškami, ktorých sa nášmu roľníctvu toho času na dedinách dostáva, značne sa zvýši výnos úrody kultúra na našich dedinách.

Kto má oči, musí vidieť, a ak má uši, musí počuť, že naša vláda dobre smýšľa i s roľníkom, a preto je len na roľníctve, aby túto snahu plne pochopilo a vynaložilo všetko úsilie na úspešné splnenie vytýčeného cieľa. Vysúkaním rukávov k práci a priaznivým počasím Božej prírody docielime všetkých úspechov na odstránenie nedostatkov, ktoré ešte u nás máme a tým úspešne splníme päťročný plán.

Prajeme tejto práci a snahe za spravodlivejšie spravovanie k dosiahnutiu lepšej životnej úrovne všetkých statočne pracujúcich a žijúcich v našej Československej republike mnoho zdaru a úspechov. (Potlesk. )

Podpredseda Kubač:

Udeľujem slovo pánu poslancovi Karolovi Tomašekovi.

Poslanec Tomašek:

Slávna Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia, panie a páni poslanci!

Na expozé pána povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Dr. Michala Falťana o stave a pláne rozvoja slovenského pôdohospodárstva, prednesenom v pléne Slovenskej národnej rady dňa 28. I. 1949, s hľadiska robotníka dovoľte mi povedať nasledujúce:

Za súčasného stavu vývoja ľudskej spoločnosti môžu riadiť ľudskú spoločnosť a vládnuť len 2 triedy. Trieda kapitalistická alebo trieda robotnícka, ktorá bojom za svoje životné záujmy proti kapitalistom bojuje zároveň aj za záujmy iných pracujúcich tiež roľníkov a takto získava v boji proti kapitalistickým vykorisťovateľom svojich prirodzených spojencov.

Náš roľnícky ľud videl a skúsil, ako sa vedie malému a strednému roľníkovi v takzvanej demokratickej spoločnosti, kde

majú v rukách moc veľkostatkári, fabrikanti a bankári.

Tento kapitalistický poriadok za bývalej Československej republiky odsabotoval prídel pôdy našim roľníkom v rámci prvej pozemkovej reformy. Na státisícoch hektároch pôdy statkárov a veľkostatkárov hrdlačilo státisíce bírešov, poľnohospodárskych robotníkov a malých roľníkov. Ďalej boli roľníci vykorisťovaní na árendovnom, na daniach a o ďalšie okrádanie roľníka a jeho dôchodku sa postarali rôzni špekulanti pri odpredaji roľníckych výrobkov.

Skrátka roľníka vedeli statkári, veľkostatkári, bankoví úžerníci a rôzni špekulanti zrovna tak dôsledne vykorisťovať, ako robotnícku triedu fabrikanti.

Za kapitalistických hospodárskych kríz trpel roľník zrovna tak ako robotník. V dobe vojny, ktoré kapitalizmus stále rodí preto, že nevie a nemôže vyriešiť problém hospodárskych kríz, sú ohrození roľník i robotník na svojich životoch a životoch svojich rodín, a okrem toho hrozí roľníkovi väčšia skaza jeho majetku.

Z príčin spoločného vykorisťovania a utrpenia za kapitalistického poriadku zrodil sa spoločný boj proti spoločnému nepriateľovi, kapitalistickým vykorisťovateľom. Tento spoločný boj sa markantne prejavil v slávnom Slovenskom národnom povstaní, v ktorom sa aktívne bojujúce masy regrutovaly z robotníkov, malých a stredných roľníkov. Táto národná a demokratická i evolúcia a oslobodenie našej Republiky Červenou armádou zaručily zriadenie nového ľudovodemokratického spoločenského poriadku.

Čo dáva a zaručuje nášmu malému a strednému roľníkovi tento nový ľudovodemokratický spoločenský poriadok, na čele ktorého stojí robotnícka trieda?

Robotnícka trieda od oslobodenia do februára 1948 spolu s malými a strednými roľníkmi urputne ale úspešne bojovala so starými kapitalistickými silami, usilujúcimi o nastolenie kapitalistických vykorisťovateľských poriadkov. V priebehu tohto boja bola prevedená konfiškácia pôdy zradcov, ktorá sa dostala do rúk roľníkov. Bola uskutočnená rada zákonov veľmi prospešných nášmu malému a strednému roľníkovi. Prostredníctvom Jednotného sväzu slovenských roľníkov a družstevných organizácií dala sa malým a stredným roľníkom plná možnosť vymknúť sa