Pátek 28. ledna 1949

na Slovensku po voľbách v roku 1946. Tak bol prenesený triedny boj priamo do lona národných výborov, do orgánov štátnej moci. Funkcia národných výborov ako orgánov moci ľudu bola ohrozená, ich činnosť podviazaná Niet divu, že robotnícka trieda shromažďovala sily pracujúceho ľudu k tomu, aby s konečnou platnosťou vyriešila otázku moci, otázku orgánov tejto moci, otázku národných výborov.

Bolo nutné prikročiť k odstráneniu reakčných živlov, ktoré sústavne hamovaly prácu v národných výboroch, ukončiť boj vnútri nich upevnením pozícií pracujúceho ľudu. Bolo jasné, že vytvorený stav nemôže byť stály a jeden prechodným obdobím vo vývoji národných výborov. Toto obdobie skončilo februárom 1948. Likvidácia meštiackeho puču vo február 1948 viedla k vytlačeniu reakčných meštiackych skupín z verejného života, teda aj z národných výborov.

Zmena pomeru triednych síl. definitívne upevnenie moci robotníckej triedy a pracujúceho ľudu. znemožnenie obnovenia kapitalizmu vnútornými silami zbytkov meštiackej triedy zmení v nielen složenie, ale aj funkciu národných výborov, ktoré tak vstúpily do tretieho obdobia svojho jestvovania.

V prvom rade sa stály naše národné výbory jednoznačne orgánmi moci robotníckej triedy a ostatných spriatelených tried n vrstiev nášho obyvateľstva. Pritom vyniká vedúca úloha robotníckej triedy. Reakčné živly boly z nich navždy vylúčené. Tieto skutočnosti sa odrážajú samozrejme na ich složení. Ako orgány ľudovej moci sú ľudom kontrolované a ním sosaditeľné. Február nám otvoril naširoko cestu k socializmu a národné výbory sa stávajú dôležitým nástrojom budovania socializmu. Veď sú to národné výbory, od miestnych až po krajské, na ktoré sa opierame pri praktickom prevádzaní päťročného plánu, výstavby a prestavby nášho hospodárstva.

Národné výbory by ovšem nemohly splniť toto svoje poslanie, keby sa neopieraly o dôveru a práporu prevážnej väčšiny národa. O skutočnej dôvere ľudu v reorganizované národné výbory najlepšie svedčia výsledky volieb do Národného shromaždenia v máji minulého roku, ktoré môžeme považovať za potvrdenie správnosti tej cesty, ktorou sa daly po februári.

Je to teda budovateľská práca, ktorá stojí pred národnými výbormi. Sme presved-

čení, že zvládnu tie veľké úlohy, ktoré na ne ukladá päťročnica, keď budú čerpať z tých bohatých skúseností, ktoré od oslobodenia nadobudly.

Tieto skúsenosti sú nemalé. Veď naše národné výbory vedely vyriešiť mimoriadne složité problémy povojnovej rekonštrukcie a úspešne zdolaly úlohy, uložené im dvojročným plánom. Obzvlášť mnoho sa môžeme učiť z pracovných metód obdobia rekonštrukcie. Národné výbory vedely vtedy správne podchytiť nadšenie nášho ľudu nad oslobodením a usmerniť ho na konštruktívnu prácu. Vedely zbudiť tvorčiu iniciatívu tisícov našich občanov a nájsť vhodné organizačné formy pre ich uplatnenie. Odkázané mnohokrát len na seba vedely iniciatívne a samostatne riešiť složité problémy znovuvýstavby, skrátka povedané, uplatnily sa v plnej miere iniciatíva, samostatné rozhodovanie, pružnosť a osobná zodpovednosť funkcionárov národných výborov.

V období dvojročného plánu naučily sa naše národné výbory chápať celoslovenské a celoštátne súvislosti, nutnosť podriadenia miestnych záujmov celoštátnemu plánovaniu. Prvé dva roky plnenia plánu naučily sa naše ľudové orgány štátnej disciplíne a tomu, že je ich vlastným záujmom, keď sa podriadia záujmom celku.

Na týchto skúsenostiach môžu budovať národné výbory pri vstupe do päťročnice. Zvládnu predpísané úlohy, keď dokážu spojiť iniciatívu, rozhodnosť, smelosť v prekonávaní ťažkostí a osobnú zodpovednosť s vedením spolupatričnosti k väčšiemu celku nadriadenosti celoslovenských a celoštátnych záujmov. To znamená študovať, spojiť a využiť tie najlepšie skúsenosti z obdobia rekonštrukcie a dvojročnice. Takéto využitie skúsenosti zaistí ešte lepšie výsledky, aké dosiahly doteraz a umožní splnenie zvýšených nárokov päťročnice.

Tieto zvýšené nároky vyplývajúce z budovania socializmu vyžadujú aj prispôsobenie pracovných spôsobov narodných výborov aj funkcionárov. Vyplýva to konečne aj z tej skutočnosti, že sa národné výbory stávajú jediným vládnym a výkonným orgánom v obvode ich pôsobnosti. Systém referátov zavedený na krajských národných výboroch je prvým krokom k zavedeniu referátov aj u okresných národných výborov. Týmto krokom sa dostane aj okresným národným výborom tej organizačnej formy,

ktorá jedine vyhovuje terajším podmienkam.

Náplň týmto novým formám dávajú živí ľudia, ktorí sa musia vyznačovať solidnymi odbornými znalosťami a vysokou politickou vyspelosťou, keď majú svoje funkcie plne zaslať. To všetko je treba ešte doplniť novým štýlom práce: vecnosťou, podrobným skúmaním každého nadhodeného problému, zásadovosťou, ktorá nedopusti pri rozhodovaní žiadne postranné vlivy a konečne pružnosťou a istotou zásahu.

Perspektívy päťročného plánu aktivizujú v dosiaľ nebývalom merítku široké vrstvy pracujúcich Rozvíja sa veľké hnutie za splnenie plánovaných úloh a za ich prekročenie. Sľubne sa rozvíja socialistické súťaženie v závodoch. Národné výbory si získajú mimoriadne zásluhy pri plnení úloh päťročnice, keď dokážu podchytiť rozvíjajúcu sa iniciatívu pre splnenie a prekročenie plánovaných úloh, pre dokonalé využitie všetkých zdrojov a pre mobilizáciu všetkých skrytých rezerv materiálu a pracovných síl

Čo dokáže správne usmernená obetavosť občanov, to ukazuje príklad stavby školy v Devínskej Novej Vsi, ktorú postavia občania z vlastných síl, brigádami, od pálenia tehál, zemných prác. dobrovoľného dovozu stavebného materiálu až po mobilizáciu odborných pracovných síl z miestnych občanov. Nie je to ojedinelý prípad a ukazuje len na možnosti národných výborov pri mobilizácii skrytých rezerv a pri ich uplatnení na vhodnom mieste.

Takéto rozsiahle úlohy vyžadujú, aby funkcionári národných výborov boli odborne aj politicky na výške Márne dnes už tisíce členov a funkcionárov národných výborov, ktorí čestne s veľkým rozhľadom a k spokojnosti občanov vykonávajú svoje povinnosti. Nie sú však ojedinelé prípady, keď funkcionári národných výborov neplnia riadne svoje úlohy. Tu pripadá veľká povinnosť nadriadeným národným výborom, aby bedlivé skúmaly činnosť podriadených národných výborov a ich členov, aby ich vychovávaly a im pomáhaly prekonávať ťažkosti. Neposlednou povinnosťou krajských a okresných národných výborov je vychovávať schopných funkcionárov ľudovej správy, oddaných ľudovodemokratickej republike.

Budú musieť venovať veľkú pozornosť našim orgánom ľudovej správy na obciach, ktoré v mnohých prípadoch si ešte plne ne-

uvedomujú celý rozsah svoje i právomoci a tu a tam pripúšťajú, aby bola pokrivená hlavná smernica našej vlády, a síce podpora drobného a stredného roľníka na úkor dedinského boháča Pritom je treba, aby si uvedomily, že svojou každodennou činnosťou majú prispieť k ešte väčšiemu utuženiu sväzku robotníkov a roľníkov, ako základného predpokladu pre budovanie socializmu. Je práve prvoradou povinnosťou okresných národných výborov, aby dbaly na uplatnenie tejto zásady, hlavne pri rozvrhu kontinentov pre verejné zásobovanie miestnymi národnými výbormi. Nie menej dôležité je, aby pomohly miestnym národným výborom v tom, aby sa stály skutočne vedúcimi orgánmi v obci, aby sa stály skutočnými hospodármi obce, organizovaly uskutočnenie výrobného plánu, zaistily odvádzanie predpísaných kontigentov To všetko je len možné aktivizáciou všetkých členov národných výborov, stálym stykom s nimi a ich školením.

Sú to práve novozriadené krajské národné výbory, v ktoré vkladáme nemalé nádeje, že usmernia a povedú túto dôležitú výchovnú prácu. Ačkolvek nie je tomu ani mesiac, čo zahájily svoju činnosť, už dnes vidíme, aký mimoriadny krok vpred znamená ich zriadenie Doplnili sme sústavu našej ľudovej správy orgánom, ktorý v ideálnej miere spojuje v sebe veľkú rozhodovaciu právomoc s blízkosťou k ľudu a tak umožní pružné a rýchle riešenie aj závažných krajových problémov, bez ktorých by sme sotva mohli plniť úlohy päťročnice.

Prvé také skúsenosti máme iný pri plánovaní. Krajské plánovacie referáty vykonaly za tri týždne svojho jestvovania mimoriadne záslužnú prácu a pomohly našim ústredným plánovacím úradom upraviť plány tak, aby vyhovovaly záujmom krajov

Tieto veľmi dobré skúsenosti nás vedú k tomu záveru, aby sme čo najrýchlejšie aktivovali všetky referáty krajských národných výborov a tak im umožnili pracovať naplno.

Krajské národné výbory zápasia aj s mnohými počiatočnými ťažkosťami počínajúc umiestnením a končiac vybavením potrebným personálom Považujeme napríklad natrvalo za neúnosné, aby Krajský národný výbor v Bratislave bol umiestnený v šiestich budovách, roztrúsených po celom meste. Ostatné krajské národné výbory si sťažujú zas na nedostatok kvalifikovaných úradníkov.

Zriadenie krajských národných výborov a chystaná reorganizácia okresných národných výborov je podstatným posílením orgánov naše ľudovej správy, je viditeľným znakom konsolidácie národných výborov a celého nášho ľudovodemokratického zriadenia. Je teraz na nás, aby sme pomohli národným výborom všetkých stupňov plniť ich poslanie dôležitého nástroja pri budovaní socializmu. (Potlesk. )

(Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Anton Granatier o 16. 55 hod. )

Podpredseda SNR Granatier:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi a tým je pán poslanec Dr. Jozef Kyselý.

Poslanec SNR Dr. Kyselý:

Slávna Slovenská národná rada.

panie poslankyne a páni poslanci!

Na poslednom plenárnom zasadnutí predniesol pán povereník vnútra obsiahle expozé o krajskom zriadení, ako i o reorganizácii ľudovej správy. Bolo to v čase. keď ešte zákon o krajskom zriadení bol schválený iba vládou a v najbližších dňoch mal byť odhlasovaný Národným shromaždením. Dnes, po šiestich týždňoch, organizácia krajského zriadenia je už vo výstavbe a kto dnes navštívi sídla krajských národných výborov, vidí tam ruch, shon, obstarávanie najpotrebnejších vecí, aby jednotlivé referáty krajských národných výborov mohly čo najskôr odštartovať. Mal som príležitosť navštíviť niektoré úradovne krajských národných výborov a zistil som, že príslušní činitelia, ale najmä referenti krajských národných výborov sa všemožne starajú o vybudovanie svojho aparátu.

Pán povereník vnútra vo svojom expozé konštatuje, že zavedením krajského zriadenia nastane revolučná zmena v našej verejnej správe, že tu pôjde o základnú štrukturálnu zmenu našej správy v duchu Košického vládneho programu a v duchu našej Ústavy z 9. mája 1948. Keď chceme lepšie pochopiť, v čom bude spočívať uvedená revolučná zmena a aká bude štrukturálna zmena našej verejnej správy to nám najlepšie vysvitne vtedy, keď si porovnáme, ako vyzerala verejná správa v demokracii meštiackej a ako vyzerá vorejná správa v ľudovodemokratickom zriadení, resp. akú ju chceme a budeme mať po prevedení celkovej reorganizácie ľudovej správy. Dovoľte, aby som načrtol aspoň úchytkom.

ako vyzerala verejná správa vnútorná v prvej Republike. Pán povereník vnútra vo svojom expozé hovoril, že išlo o správu typu byrokratického, ktorý bol nášmu ľudu cudzí. Verejná správa vnútorná v prvej Republike spočívala predovšetkým na princípoch monokratických úradov, t. i. notariátov, okresných úradov a krajinských úradov, v čele ktorých stáli štátni úradníci. Tento princíp monokratického úradu bol do istej miery prelomený takzvanou samosprávou, čo v podstate nie je nič iné, ako iný druh štátnej správy s pomocou laického živlu. Pán povereník správne konštatuje, že táto pôsobnosť autonómnych sväzkov územnej samosprávy bola na oko veľmi rozsiahla, aspoň ako ona vyplývala z enumerácie v zákone, v podstate však táto samospráva bola naprosto nemohúcou a úplne odvislou na štátnej správe, a to najmä z dôvodov finančných a hospodárskych. Zadĺženosť našich obcí a miest je najlepším dokážem toho, ako v praxi vyzerala ich činnosť a ich bezvládnosť. Išlo tu teda o správu verejných vecí, jednak štátnymi orgánmi a jednak takzvanými samosprávnymi orgánmi. Bola tu dvojkoľajnosť verejnej správy celkom neodôvodnená, lebo štát nemôže mať odlišných záujmov od interesov svojich krajov, okresov, miest a dedín, preto v ľudovej demokracii niet ani rozporov, ani rozdielov medzi t. zv. samosprávou a štátnou správou, lebo verejná správa je ľudová a preto jednotná Ľudová demokracia musela z týchto dôvodov bezpodmienečne túto dvojkoľajnosť zrušiť. Nie je preto dnes rozdielu ani medzi takrečenou prenesenou pôsobnosťou obcí, t. j. tou pôsobnosťou, ktorú obce vykonávajú v mene štátu a z vôle štátu a ktorá im kedykoľvek mohla byť odňatá a nie je dnes preto ani rozdiel medzi takzvanou samostatnou pôsobnosťou obcí, ktorá vraj podľa meštiackeho ponímania prislúchala obciam ako čosi prirodzeného. Ako som už poznamenal, táto činnosť mohla byť vykonávaná vlastnými silami a vlastnými nákladmi, čo bol najväčší kameň úrazu celej tejto inštitúcie. Pokiaľ v monokratickom systéme verejnej správy prevládaly orgány, respektívne úradníci štátom jednostranne dosadzovaní, zatiaľ v ľudovodemokratickom zriadení dôsledne verejnú správu obstaráva orgán volený ľudom, to sú miestne, okresné a krajské národné výbory. A tu sa natíska otázka: prečo takáto forma verejnej správy nemohla byť v prvej Republike? Odpoveď na to je jednoduchá: verejná správa totiž tam v tom čase neslú-

žila širokým vrstvám ľudu, ale slúžila iba hospodárskym a finančným magnátom, ktorým slúžil štátny aparát a celá vtedajšia vládna politika, ako politika vládnucej triedy na úkor triedy pracujúcich. Záujmy týchto silných jednotlivcov boly v príkrom rozpore so záujmami ľudu a preto ľudové orgány nemohly mať rozhodujúci vplyv na riadenie svojich vlastných alebo ich samotných sa dotýkajúcich vecí. Princíp samosprávy túto hegemóniu nemohol ohroziť, lebo i volené orgány samosprávy boly doplňované štátom, nominovaním - a bolo bežným zjavom, že i v čele samosprávnych orgánov stál štátny úradník, ako to napríklad bývalo pri župnom zriadení a pri zemskom zriadení. V mestách štatutárnych činnosť samosprávy bola zámerne obmedzovaná takzvanými mestskými notárskymi úradmi, ktoré maly len štátnych úradníkov a ktorí mali proti orgánom samosprávy ďalekosiahlu právomoc, najmä právomoc prevádzať rozhodnutia orgánov samosprávy, ba mali dokonca v mnohých prípadoch i právo veta.

V dôsledku zľudovenia našej verejnej správy stáva sa prirodzeným dôsledkom, že ľudové orgány sú ľudom nielen volené, ale aj ním odvolávané a kontrolované Priečilo by sa zdravému rozumu a neslúžilo by to ku cti našej ľudovej správy, keby niekto nehodný mal sedieť v národnom výbore len preto, že mu neuplynulo ešte funkčné obdobie. Ľud musí mať možnosť odvolať takého člena, a nahradiť ho lepším a súcejším. V tomto smere čakáme na vhodnú zákonnú úpravu, ktorá, ako verím, nedá na seba dlho čakať.

V našom systéme ľudovej správy nemôže byť obava, žeby štát ako celok utrpel na svojich záujmoch a žeby krajové zriadenie malo byť len pestovaním akéhosi regionálneho lokálpatriotizmu. Takéto obavy mohly byť v kapitalistickom zriadení, kde išlo o záujmy nie štátne, ale triedne, kdežto v ľudovej správe, ktorá slúži pracujúcim, o takéto triedne záujmy nemôže ísť a môže tiež ísť len o parciálne záujmy obcí, okresov alebo krajov, ktoré dielčie záujmy samozrejme musia sa podriadiť záujmom vyšším alebo celku. Ľudovodemokratická správa vyznačuje sa aj jednoduchosťou. Zatiaľ čo v kapitalistickom systéme správu vykonávaly nielen takzvané úrady so všeobecnou pôsobnosťou, ale vykonávaly ju aj rôzne špeciálne úrady so špeciálnou pôsobnosťou. Mali sme nielen takzvanú vnútornú

správu, t. j. notariáty, okresné úrady, zemské úrady a ministerstvá, ale a, daňové úrady, školské úrady, úrady pre pozemkovú reformu, štátne - policajné úrady, železničné, banské poštové, vojenské a má a iné. Bol to systém veľmi komplikovaný, takže prostý občan sa v ňom naskrze nevyznal a bol odkázaný na odbornú pomoc. In konkreto celá táto spleť verí verejných súvisela aj s komplikovaným právnym poriadkom, čo bolo robené zámerne. Azda stačí poukázať v tomto smere len na daňový systém, kde už aj odborníci sa pomaly nevyznali v bežnom poriadku a praxi. Za takéhoto stavu vecí aj pomer občana k úradu bol nepriaznivý, ba často skoro apatický, je evidentné Občan so strachom, pocitami neistoty a nevôle obracal sa - keď už bol k tomu donútený okolnosť mu - na úrady. Veľmi vhodne takúto kalváriu opísal pán povereník vo svojom vyhlásení citáciou článku z Nového slova", kde je vyložená procedúra získania potvrdenia o daňových nedoplatkoch. Tieto chyby väzia pravda v starom právnom poriadku. Ale bolo by nesprávne hľadať túto chybu iba v samotnom právnom poriadku, lebo je známa zásada, že v rukách svedomitého úradníka i zlý zákon môže slúžiť k dobru a pravde obrana a naopak, že v rukám zlého úradníka i najlepší zákon nič nepomôže. Preto bude úlohou verejnej správy prevychovať a preškoliť úradníka v tom smere, aby nebol byrokratom, aby nehľadal spôsob ako sťažiť stránke vybavenie veci, aby nehľadal v zákone to, čo už vývojom času zmeravelo alebo odumrelo, ale aby sa vedel rýchle prispôsobiť daným okolnostiam a novým podmienkam života, ktorý, ako je známe, vždy predbieha platný právny poriadok. Z toho aspektu sa už u nás mnoho napravilo a za zásluhu kladiem to ponajprv tomu, že v našej ľudovej správe prevláda laický živel. ktorý so svojím smyslom riešiť veci praktický, ergo podľa zásad zdravého vidieckeho rozumu, ďaleko predstihuje úradnícky aparát, ktorý je zaťažený patinou starých metód úradovania. Systém ľudovej správy bude vyžadovať, aby na svojich miestach boli ľudia nielen odborne vzdelaní, ale aj politicky školení a bezpodmienečnou nutnosťou bude mať u nich takých ľudí, ktorí majú kladný postoj k ľudovodemokratickému zriadeniu a k výstavbe socializmu. Kvitujem, že i v tomto smere sa veľa vykonalo a školenie tak laikov, ako i odborných úradníkov je v plnom prúde a príde novšie. Nemusíme sa vonkoncom obávať toho. že v

čele referátov sú robotníci, roľníci a živnostníci. Je v nich toľko inteligencie a toľko životných skúseností, že svoje miesta zastanú naisto dobre. Veľká ruská Októbrová revolúcia ukázala, že z továrenských robotníkov stali sa výborní vojenskí vojvodcovia, hoci bez škôl pre generálny štáb, že robotníci vedení nielen politicky, ale i hospodársky zdravo myslieť a chápať.

Zriadením novej organizačnej složky ľudovej správy, krajských národných výborov, dobudováva sa u nás sytém ľudovej správy podľa zásad Košického vládneho programu a podľa Ústavy z 9. mája 1948, kapitola VI., v ktorej sú obsiahnuté zásady našej ľudovej správy. Najmä v tomto smere pre národné výbory je smerodajný paragraf 124 Ústavy, kde sú vypočítané úlohy národných výborov. Tento výpočet nevyčerpáva všetky úkoly a povinnosti národných výborov, ako to vyplýva zo slovíčka "najmä". Iniciatíva národných výborov preto nijako nie je ubíjaní, ale naopak veľmi vítaná a podporovaná. Tieto úlohy v citovanom paragrafe sú príkladmo vypočítané takto:

1. vydávajú všeobecné predpisy podľa zákonov a nariadení vlády a iných vyšších orgánov,

2. plánujú a vedú na svojom území hospodárske, sociálne a kultúrne budovanie,

3. zúčastňujú sa na vypracovaní a uskutočňovaní jednotného hospodárskeho plánu,

4. zabezpečujú predpoklady plynulej pôdohospodárskej a priemyselnej výroby,

5. starajú sa o zásobovanie u výživu obyvateľstva,

6. chránia štátny poriadok a starajú sa o miestnu bezpečnosť,

7. vykonávajú v medziach ustanovení zákonov trestnú právomoc.

Primerane k týmto úlohám v krajskom národnom výbore budú zriadené príslušné referáty, ktorých počet je jedenásť. Treba tu zdôrazniť, že národné výbory, ktoré vykonaly veľké dielo v čase neslobody, v boji proti okupantom, zhostily sa svojich úloh veľmi dobre i po oslobodení i keď bolo treba často prekonávať počiatočné ťažkosti a detské choroby. Ale najmä v sektore zásobovacom, plánovacom a pri uskutočňovaní 2 ročného plánu si počínaly národné výbory veľmi rozumne a iniciatívne. Jednako štruktúra miestnych a okresných národných výborov nebola postačujúca a bolo ju potrebné dobudovať zriadením krajských národ-

ných výborov. Najmä na Slovensku sa pociťoval tento nedostatok, kde pri okresnom národnom výbore, ktorý rozhodoval kolegiálne, v konečnej inštancii na Povereníctve vnútra rozhodovalo sa monokraticky. Došlo k anomáliám, že sbor národného výboru (plénum) rozhodol o nejakej záležitosti a toto rozhodnutie zmaril referent na Povereníctve vnútra jedným škrtom pera, pri čom nemohol poznať detaily, prečo príslušný sbor národného výboru rozhodol inak, než rozhodol referent. Je síce pravda, že v krajských národných výboroch tzv. referenti budú samostatne rozhodovať, ale predsa len pod kontrolou kolégia a pud kontrolou ľudu samého. Verím, že nieto obáv, že by na krajských národných výboroch bol obnovený byrokratický spôsob vybavovania agendy. Naopak, zriadením krajských národných výborov naša správa sa stane jednoduchá, lacná, rýchla, výkonná, pružná, hospodárna a decentralizovaná, lepšie rečeno dekoncentrovaná. Čo znamená oná dekoncentrácia či decentralizácia? V podstate značí to, že určité správne veci sa prevádzajú a vybavujú v nižších inštanciách. Vyššie složky správy majú byť tým odbremenené a správa má byť daná ternu orgánu na vybavenie, ktorý môže vec lepšie posúdiť z miestneho a i vecného hľadiska. Tým sa dosiahne sblíženie občana s úradom. Keď hovoríme o hospodárnosti ľudovej správy, to značí práca s najväčšou vecnou i osobnou úsporou Tu nás ešte očakávajú veľké úlohy, najmä zjednodušením kancelárskych a rokovacích poriadkov, zjednodušením účtovníctva, čo bude mať za následok reštrinkciu zamestnancov a tým aj zlepšenie hmotné a zaistenie úradníkov. Hovoriac o lacnosti mám na mysli tú skutočnosť, aby ľudová správa nezaťažovala zbytočne národný dôchod na úkor zvýšenia blahobytu ľudí. Preto úkolom verejnej správy nie je hamovať a podlamovať podnikanie, ale napomáhať a zbytočne neodčerpávať dôchodky.

Aká je teda a aká bude úloha národných výborov a ich pôsobnosť? V podstate možno povedať, že na národné výbory prejde všetka agenda, ktorú doteraz obstarávaly úrady verejnej správy, úrady finančné a iné špeciálne úrady. Okrem obyčajnej správy budú národné výbory tiež iniciatívne dávať podnety vyšším organizačným složkám verejnej správy, najmä na zákony a iné opatrenia. Tu sa majú využiť skúsenosti zástupcov ľudu pri aplikovaní zákonov. Ale nielen dávať podnety, ale aj dišputovať o dôležitých zákonných opatreniach a dávať

zlepšovacie návrhy tak, ako to bolo napríklad pri vydaní novej Ústavy. Takéto rozpravy o chystaných zákonoch sú veľmi vhodným prostriedkom na to, aby zákony slúžily záujmom ľudu, ale má to aj tú výhodu, že občan oboznamuje sa s obsahom zákona, s jeho duchom a tým, že má možnosť dávať pripomienky, cíti sa spolutvorcom zákona, čo má ďalekosiahly význam v tom zameraní, že občan má pozitívny postoj k právnemu poriadku, ktorého sa cíti byť sám spoluvlastníkom i spolutvorcom.

Ľudová správa nielen spravuje veci jej sverené, ale zasahuje aj do iných úsekov štátneho života. Donedávna tu bol tiež akýsi ostrov, ktorý dosiaľ nebol vývojom dotknutý a bolo ním súdnictvo. Dnes aj v tomto smere sa stala náprava, lebo naše súdnictvo je postavené na modernejšie princípy, t. j. na princípy ľudovosti, pribraním do súdnictva laických sudcov. A tu národným výborom pripadá nemalá úloha vybrať takýchto ľudových sudcov a menovať ich.

Veľmi ďalekosiahlou reformou v našej verejnej správe je pričlenenie správy finančnej do kompetencie národných výborov. Nejde len o obyčajné prenesenie kompetencie, lebo tento zásah je trochu hlbší a má za úkol zmeniť postoj poplatníka k jeho platobnej povinnosti, najmä zvýšením daňovej morálky. Bude vecou národných výborov vychovať občanov i po tejto stránke, aby si uvedomili, že platením daní a plnením povinností štátu robia službu sami sebe. Veď štát, ak má plniť svoje povinnosti, nezbytne potrebuje mať stály zdroj príjmov, ktoré v ľudovodemokratickom zriadení budú použité zasa v prospech ľudu. Toto prenesenie kompetencie finančnej správy na národné výbory má aj ten význam, že sa systém vyberania dávok a daní racionalizuje, hlavne sústredením v jedných rukách.

Nie menšie povinnosti očakávajú národné výbory na poli rozvíjania vlastnej hospodárskej činnosti, ktorú im zaručuje Ústava. Popri hospodárskej činnosti štátnej a družstevnej bude treba vybudovať aj hospodárenie komunálnych sväzkov Ak národné výbory majú splniť úkoly im sverené. k tomu nezbytne budú potrebovať dostatočný zdroj príjmov. Národné výbory nebudú stačiť na tieto prostriedky len z dotácií štátu, ale bude treba mať vlastné hospodárske zdroje, ktoré im umožnia dobré plánovanie a investovanie. Rozumie sa že táto hospodárska činnosť musí byť oddelená od vlastnej sprá-

vy, lebo podnikanie má v podstate odlišný charakter od správy. Komunálne podnikanie bude musieť byť vedené na zásadách obchodných Zriaďovanie takýchto podnikov nebude ťažké, lebo je tu dostatok konfiškovaného majetku a ďalší majetok sa prípadne získa vylúčením súkromného podnikania. Ale národné výbory budú mať za úlohu nielen spracovať svoj vlastný majetok a dobre na ňom šafáriť, ale zveľaďovať aj majetok štátny a národný a ho podporovať. Veľké úlohy očakávajú národné výbory najmä v tom smere, že bude treba prevychovať občana, pokiaľ ide o jeho pomer k štátnemu, resp. národnému majetku. Občan k nemu totiž musí mať taký pomer, ako keby to bol majetok jeho vlastný.

Nemalá práca čaká národné výbory aj na pomerne ešte málo zoranom úhore, pokiaľ ide o vzdelanie a kultúru obyvateľstva. Vzdelanie totiž nesmie byť výsadou len bohatých vrstiev, ale treba ho dožičiť hlavne tým zdravým vrstvám národa, ktoré svojou schopnosťou a inteligenciou sa preň zvlášť hodia. Nie majetkové pomery rodičov budú určovať, či žiak bude študovať na strednej, resp. vysokej škole, ale schopnosť, usilovnosť a nadanie žiaka. Kultúra sa musí opäť stať majetkom celého národa a preto národné výbory musia sa starať o to. aby občania mohli navštevovať kiná, počúvať rozhlas, chodiť do divadiel a vzdelávať sa. K tomu účelu budú slúžiť knižnice, kultúrne domy a iné spoločenské ustanovizne. Touto otázkou naraz vyrieši ľudová správa i druhý rovnako významný problém - problém racionálneho využitia voľnej chvíle a času no práci. A o ten šlo a musí ísť najmä dnes, keď mor alkoholu a začadených krčiem opäť ohrozuje zdravie celých generácií. Vypovedať boj proti alkoholu, otročiteľovi našich viesok a dedín, je preto vec veľmi vážna a ľudové orgány sa musia nad ňou zamyslieť. Čím tak urobia rýchlejšie a intenzívnejšie, tým skôr sa zaslúžia o zdravie národa a našej slovenskej verejnosti.

Hovorí sa, že najväčším majetkom človeka je zdravie. Nad zdravím človeka však nebedlí len lekár, keď už je človek chorý, ale o zdravie človeka pečuje predovšetkým prostredie, v akom žije, prostredie, v akom pracuje a spokojnosť človeka je azda najlepším liekom pre každú chorobu Starostlivosť o nemocných ľudí bude pripadať našim nemocniciam a ústavom národného poistenia, ale ťažisko našej zdravotnej politik musí prejsť na starostlivosť preventívnu,

ktorá starostlivosť taktiež pripadá národným výborom, ktoré musia veľkú starostlivosť venovať v prvom rade rekreačným strediskám, výstavbe parkov, kúpalísk, telovýchovných ihrísk a iných ustanovizní, ktoré slúžia k odpočinku po práci.

Veľké zmeny sa chystajú aj v starostlivosti sociálnej, ktorá agenda bude sústredená z rôznych úradov, spolkov a ústavov na národné výbory, takže i v tomto smere národné výbory budú v podstate vykonávať všetku sociálnu politiku v štáte. Takýto zákon je už v prípravných prácach.

Už teraz v niektorých sektoroch javí sa nám nedostatok pracovných síl. Úlohy 5 ročného plánu možno tento nedostatok ešte prehĺbia. Máme síce nateraz zvláštne úrady ochrany práce, ktoré sa starajú o mobilizáciu pracovných síl a o ich vhodné umiestnenie, ale podľa mojich vedomostí tieto úrady ochrany práce tiež budú začlenené do sústavy národných výborov, takže národné výbory budú o túto agendu obohatené. Ak sa národné výbory budú chcieť tohto úkolu zhostiť s úspechom, budú sa musieť predovšetkým starať o také zariadenia pomocné, ktoré umožnia všetkým ľuďom, aby sa do pracovného procesu začlenili. Pôjde najmä o vybudovanie jedální,, práčien a detských jaslí. Ďalšie veľmi významné úlohy národných výborov sú: chrániť ústavné práva občanov, chrániť a posilňovať ľudovodemokratické zriadenie, starať sa o národnú bezpečnosť, spolupôsobiť pri úlohách obrany štátu a iné a iné úlohy, ktoré nateraz snáď ani nemožno predvídať a ktoré sa v priebehu nášho veľkého budovateľského úsilia a štrukturálnej premeny celého štátu vynoria na povrch.

Načrtol som, panie poslankyne a páni poslanci, úlohy a pôsobnosť národných výborov. Učinil som tak preto, aby bolo zjavné, aká dôležitá funkcia v našom štáte a národnom živote pripadne národným výborom. Chcem k tomu ešte podotknúť, že národné výbory nesmú byť mŕtvym telesom, alebo, bezduchým mechanizmom, odkiaľ budú vychádzať výmery, ale že národné výbory budú tvoriť živý ľudia so smyslom pre povinnosť a so smyslom pre zodpovednosť. To prízvukujem preto, lebo bude veľká zodpovednosť na výbere členov národného výboru Do národných výborov budú sa môcť dostať iba ľudia najlepší, najčestnejší, najspoľahlivejší a najpracovitejší.

Zriadením krajských národných výborov nastáva ešte ďalšia štrukturálna zmena, a

to v činnosti miestnych a okresných národných výboroch. Ide o činnosť jednotlivých složiek národných výborov. Doterajší stav úradovaní miestnych a okresných národných výborov bol taký, že složky týchto národných výborov rozhodovaly kolegiátne, t. j. v komisiách, v rade a v pléne národných výborov. Zriadením krajských výborov nastáva tá zmena, že plenárne zasadnutia národného výboru prevádzajú len zásadnú politiku, kým takzvanú ostatnú činnosť, najmä administratívnu agendu vykonávajú výkonné složky, t. j. rada. predseda, referenti, a komisie. Rada svoju činnosť vykonáva prostredníctvom referentov, kdežto v sbore rozhoduje sa len o veciach, ktoré sú určené zákonom. Inak všetky práce krajských národných výborov vybavuje príslušný referent, ktorý je tiež volený. Prislúcha teda referentovi právo rozhodovať a činiť opatrenia v mene rady. Z toho vyplýva, že plenárne zasadnutia krajských národných výborov nebudú sa zaoberať administratívnou činnosťou, ale len usmerňovacou činnosťou a politikou krajských národných výborov, z čoho zasa vyplýva, že plénum je čisté politickým orgánom. Vlastný výkon verejnej správy vykonávajú horespomenuté výkonné složky krajských národných výborov. Z lono je zrejmé, že zákon o krajskom zriadení odčlenil činnosť politickú od činnosti správnej. Táto zmena je veľmi rozumná, lebo výkon administratívny v sboroch je veľmi zdĺhavý, ťažkopádny a nepružný. Tým sa u nás zavádza opäť monokratické rozhodovanie, pravda za celkom odlišných podmienok, ako tomu bolo v minulosti, lebo rozhodovanie monokratické prináleží nie úradníkovi, ale volenému zástupcovi ľudu, ktorý je zodpovedný príslušným sborom národných výborov a samému ľudu, ktorý ho má možnosť odvolať, ak by svoje postavenie zneužil, alebo ak by vykonával ho nesprávne. Táto štrukturálna zmena sa však nedotýka len krajských národných výborov, ale aj okresných a miestnych národných výborov, ktorých rozhodovanie má vláda upraviť obdobne ako je to u krajských národných výborov. Rekapitulujem: prvá štrukturálna zmena je odlúčenie politickej činnosti národných výborov od administratívnej činnosti, ďalej zaviedlo sa individuálne rozhodovanie vo verejnej správe a kolegiátne rozhodovanie prislúcha národným výborom len vo veciach zásadných, kdežto konkrétne opatrenia z toho vyplývajúce sú sverené jednotlivcom pod osobnou a politickou zodpovednosťou.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP