čelom našej roľníckej politiky bude dostať nášho roľníka vpred, vytiahnuť ho zo zaostalosti a úpadku. 5 RP má podstatne zvýšiť výrobu a výrobnosť roľníkovej práce. Aby sme si uvedomili, pred akou zodpovednou úlohou stojí náš budovateľský plán, aký je jeho hospodársky i politický význam, ako zvýši životnú úroveň nášho roľníka i celého národa, musíme sa najprv oboznámiť, aké smutné dedičstvo nám v slovenskom pôdohospodárstve zanechal kapitalizmus.

Je to v prvom rade veľká roztrieštenosť našej pôdy Na Slovensku máme 12, 143. 183 parciel a na jednu parcelu pripadá priemerne 0, 25 ha a na 1 poľnohospodársky podnik pripadne priemerne 32 takýchto parciel. Keď si uvedomíme, že určitá časť pôdy, je vo väčších súvislých celkoch, prichádzame na to, že práve u malých a stredných roľníkov je rozdrobenosť ďaleko vyššia nad tento priemer. Netreba ani podotýkať, ako sa ťažko a neproduktívne hospodári na týchto parcelách, ako sa na nich ťažko plánuje a zvyšuje výroba.

Druhé smutné dedičstvo je nedostatočná mechanizácia. Spomeniem tu niektoré stroje a porovnám ich s počtom strojov v českých zemiach. Dáta sú z konca roku 1948. Zatiaľ čo na Slovensku pripadá na 1000 ha ornej pôdy 0. 8 výbušných motorov, v českých krajinách pripadá 12. 1: elektromotorov na Slovensku pripadá na tú istú plochu 3. 5, v českých krajinách 88. 3; traktorov na Slovensku 0. 8, v českých krajinách 3. 4; trávnych kosačiek na Slovensku 1. 8. v českých krajinách 41. 6; obilných žacích strojov na Slovensku 0. 8, v českých krajinách 17. 9; samoviazačov - na Slovensku 0. 2, v českých krajinách 6. 9. Ten istý obraz dostaneme pri všetkých poľnohospodárskych strojoch.

Úroveň odborného vzdelania roľníkov je neutešená. Tu nám kapitalizmus zvlášť na Slovensku zanechal ťažké dedičstvo, lebo polofeudálny systém hospodárenia, ktorý sa u nás udržal prakticky až do prvej svetovej vojny, nemal veľké požiadavky na odbornú kvalifikáciu roľníka. Citeľným dôkazom toho je nedostatok odborných hospodárskych škôl. Zatiaľ čo v Školskom roku 1946/47 bolo v českých krajinách 263 poľnohospodárskych škôl, na Slovensku iba 36. Do týchto škôl chodilo na Slovensku 1498 žiakov, v českých krajinách 11. 923 žiakov. Jedna hospodárska škola na Slovensku pripadla na 77. 000 ha poľnohospodárskej pôdy. v českých krajinách na 17. 680 ha.

Tento nepomer je ešte väčší pri prepočítaní škôl na roľníckych obyvateľov. Na Slovensku pripadala jedna poľnohospodárska škola na 44. 448 roľníckych obyvateľov, kdežto v českých krajinách na 6. 771 roľníckych obyvateľov.

Toto je iba v hrubých rysoch naznačená situácia nášho pôdohospodárstva, ktorá však dá tušiť, pred akými úlohami stojíme.

Dovoľte mi teraz, niekoľko slov o cieľoch päťročného budovateľského plánu v pôdohospodárstve.

5 RP predpokladá, že sa slovenské pôdohospodárstvo postupne preorientuje z prevládajúcej výroby rastlinnej na výrobu živočišnú. Plochy chlebovín sa snížia o 4. 1 % oproti r. 1948 a plocha krmovín sa zvýši o 9%. Tým sa má zaistiť väčšia krmovinová základňa pre zvýšenie plánovaného počtu hospodárskych zvierat a ďalej zdokonalí sa tým i osevný postup, zaistí sa ozdravenie a odplevelenie našich rolí a tým zvýši sa aj ich úrodnosť

Avšak i pri týchto zvýšených plochách obilovín musí sa zvýšiť i výroba, nakoľko sa musia zvýšiť i výnosy; tak u pšenice zo skutočných 13. 4 q v roku 1948 na 17. 7 q, u raži z 12. 7 q v r. 1948 na 14. 4 q na 1 ha. Počet ovocných stromov sa zvýši o 1396 a veľká starostlivosť sa bude venovať obnove prestárlych vinohradov. V 5 RP bude realizovaný i plán na zlepšenie klimatických podmienok na južnom Slovensku, kde budú vysádzané lesné pruhy, vetrolomy a založené nové rybníky. Zavedieme rajonizáciu druhov a odrúd v každom kraji tak, aby sa pestovaly tie odrudy, ktoré sa pre ten kraj najlepšie hodia. Výnos cukrovky zvýšime z 230 q na 1 ha na 260 q. Plochy školiek rozšírime zo 190 ha na 375 ha.

Hlavný dôraz kladieme na živočíšnu výrobu jednak z toho dôvodu, že sa tým zvýši intenzita výroby malých a stredných roľníkov a zároveň zaistí lepšia výživa narodí hodnotnými bielkovými potravinami živočíšneho pôvodu. Tak výroba hovädzieho mäsa má sa zvýšiť o 81%, bravčového o 54%, výroba mlieka o 132% a výroba vajec o 167%.

Avšak táto zvýšená výroba neznamená, že o také percento sa zvýšia i stavy v 5 RP Hlavný doraz budeme klásť na zvýšenie úžitkovosti a tou dosiahnuť vyššej produkcie. Tým sa podstatne zmení štruktúra nášho poľnohospodárstva a dostane prirodzený smer. Orientácia na rastlinnú výrobu je nezdravá a škodlivá pre naše poľnohospodárstvo, Príčiny treba hľadať v kapitalizme,

ktorý podporoval veľkostatkársku obilnú politiku, ale zanedbával výrobu živočíšnu, následok čoho je, že klesol stav dobytka, tým i produkcia maštaľného hnoja, pôda sa vyčerpala a stratila na úrodnosti.

5 RP zaisťuje i stavebné investície v našom poľnohospodárstve, a to na 5. 040 mil. korún. Z toho 5 RP najväčší dôraz kladie na mechanizáciu nášho poľnohospodárstva a vychádza zo správneho predpokladu, že mechanizácia zvýši a zrentabilní našu poľnohospodársku výrobu. V päťročnici sa slovenskému poľnohospodárstvu dodá poľnohospodárskych strojov za 5 miliárd Kčs, z čoho bude 10. 000 traktorov. V mechanizácii hlavný dôraz budeme klásť na vybudovanie strojových a traktorových staníc.

So zvýšenou starostlivosťou bude sa v 5 RP prehlbovať odborné vzdelanie a výchova roľníckeho dorastu a roľníckych pracovníkov. V každom okrese sa vybuduje hospodárska škola, takže ich počet sa zvýši o 60, a ročne prejde cez ne 12. 000 žiakov. Vedľa toho budú sa poriadať odborné kurzy, najmenej 3. 000 ročne. V 5 RP každý rok sa vybuduje 18 putovných kín a veľký počet krátkych poučných filmov. Dedinské divadlo navštívi ročne 100 obcí a sohrá 300 predstavení. Priemerne ročne vybudujeme 25 kultúrnych domov. V 2000 obciach sa zriadia obecné knižnice. Zaistí sa i rekreácia roľníkov a pokrokoví roľníci, najmä mládež, ktorá sa zaslúži o pokrok v poľnohospodárskej výbore, bude vysielaná na exkurzie do cudziny.

Veľká pozornosť sa bude venovať najmä uľahčeniu práce dedinskej ženy, ktorá ako matka, gazdiná a pracovnica v poľnohospodárstve je veľmi zaťažená. Preto vo zvýšenej miere sa bude zavádzať mechanizácia do domácich prác, budú sa zriaďovať družstevné práčovne, detské útulky a jasle, družstevné pekárne, atď.

Priebehom 2 RP vyskytly sa rôzne nedostatky pri zvyšovaní poľnohospodárskej výroby a v odovzdávaní poľnohospodárskych produktov pre verejné zásobovanie. Preto tejto jari pristupujeme s dôkladnosťou a veľkou vážnosťou k plánovaniu v poľnohospodárskej výrobe, a to do najmenších podrobností. Často sa namieta, že plánovať roľnícku výronu je nemožné. Najmä že nie je možné zkontrolovať v 400. 000 podnikoch dodržiavanie osevných plôch, že nemožno presne zistiť početné stavy drobnejšieho zvieratstva, atď. Sme si dobre vedomí obtiaží, spojených s plánovaním v poľnohospo-

dárskej výrobe, ale sme tiež toho presvedčenia, že len plánovité zásahy a dobre uvážené akcie môžu dostať poľnohospodársku výrobu na tú koľaj, ktorá určuje potreby nášho hospodárstva v dohľadnej budúcnosti. Potrebujeme viac potravín živočíšneho pôvodu, viac mäsa, mlieka, vajec a tukov. Musíme preto plánovať celý rad zmien v osevných plochách a celý rad akcií vo výrobe živočíšnej, aby sme tradičný pomer výroby živočíšnej a rastlinnej 3 - 7 zmenili v budúcich 5 rokoch na pomer 5: 5, na pomer, vyhovujúci budúcim potrebám našich spotrebiteľských vrstiev.

Toto však je len jedna stránka plánovania. Plánujeme tiež preto, aby sme zvýšili produktivitu práce v poľnohospodárstve. Len dobre vypracovaný plán mechanizácie, len účelné hospodárenie stavebnými investíciami, len zintenzívnenie akcií, sledujúcich zlepšenie chovu zvieratstva, len všeobecným zdokonalením neužívania umelých hnojív, slovom len plánovanie nám zabezpečí zvýšenie produktivity roľníckej práce a tým aj životnej úrovne na našich dedinách. Bez plánu by naše poľnohospodárstvo stagnovalo. Len plán môže zabezpečiť, že sa hodnota produkcie za 5 rokov zvýši o 37%. Plán pomôže roľníkom zvýšiť produkciu a toto je tá obrovská výhoda, ktorú plánované hospodárstvo pre nášho roľníka prináša. Mnohí roľníci nepoznajú plán a nemajú k nemu dobrý pomer. Stotožňovali ho len s dodávkami pre verejné zásobovanie a videli v ňom akýsi pokus zasiahnuť do tajomstva ich malého gazdovstva. Tejto jari ideme s výrobným plánom až k roľníkovi. Chceme, aby sa každý roľník mohol oboznámiť k vyjadriť k svojim povinnostiam a k možnostiam, vyplývajúcim z plánu. S každým roľníkom budeme plánovanú výrobu kontrahovať

Tento postup, v ktorom sa celoslovenské čísla operatívneho vykonávacieho plánu na rok 1949 majú dostať až na polia a do stajní, je dlhý a namáhavý. Práve sme ukončili krajské poľnohospodárske plánovacie konferencie, kde sme zástupcov krajov a okresov podrobne oboznámili s úlohami, ktoré im ako krajským a okresným činiteľom osobne a tiež všetkým roľníkom ich kraja, poťažne okresu pripadajú. V tomto čase konajú sa už na Slovensku okresné poľnohospodárske plánovacie komisie a okresné plánovacie komisie zasadajú na svojich druhých schôdzkach. Vyhotovujú sa rozpisy úloh na jednotlivé obce, robia sa prípravy

pne svolanie miestnych plánovacích schôdzok a na ustanovenie miestnych plánovacích komisií. Tisíce politických funkcionárov, funkcionárov ľudových orgánov, družstiev, JSSR, tisíce ich úradníkov zaoberá sa a spoznáva svoje úlohy, vyplývajúce z pianu na rok 1949. Zabezpečuje sa kontrola plánu v kraji, v okresoch a po obciach. Dúfame, že výrobná problematika zaujme mysle našich roľníkov a prvou ich starosťou po obciach a okresoch bude riešiť otázky, ako včas odmietnuť pôdu, ako hladko rozdistribuovať hnojivá, ako previesť úpravu pastvín, ako zvýšiť výkon strojových družstiev, ako si obstarať kvalitného plemenníka, ako zlepšiť kŕmenie dojníc, ako organizovať spoločný boj proti škodcom na rastlinnej výrobe, boj proti moru hydiny, ako zasiať predpísané plochy olejnín a repy, ako zlepšiť ich pestovanie a dosiahnuť plánovaných výnosov

Plán nežiada od roľníkov nemožné veci. Úlohy na rok 1949 sa splniť dajú. Štátna správa výdatným spôsobom, mechanizáciou, prídelom umelých hnojív, pomocou pastvinárskych úprav, všestranným budovaním družstevníctva, dodávkami osív a plemenného materiálu zo štátnych majetkov a širokým roľníckym školením pomôže roľníkom splniť plán.

Všetka táto pomoc ako aj prídel priemyselných tovarov za úradné ceny je k dispozícii tej ohromnej väčšine našich roľníkov, ktorí takto chápu svoje úlohy v rámci plánu

Dovoľte mi, aby som sa podrobnejšie zmienil ešte o niektorých otázkach našej poľnohospodárskej politiky.

Deväť bodov prezidenti Republiky, ktoré predniesol na zasadnutí ÚVKSČ. sú hlavnými smernicami aj v našej pôdohospodárskej politike zabezpečiť výživu ľudu z vlastných zdrojov je hlavný a najdôležitejší príkaz. Vyžaduje od nášho pôdohospodárstva zmobilizovať všetky skryté rezervy vo výrobe i vo výkupe. K splneniu tejto hlavnej úlohy má slúžiť najmä veľkorysá mechanizácia pôdohospodárstva a zriaďovanie veľkovýkrmní ošípaných.

Dnes je už málo takých ľudí, ktorí by pochybovali o nutnosti i výhodnosti mechanizácie pôdohospodárskej výroby hoci ešte donedávna bolo ich dosť Nízky stav mechanizácie slovenského pôdohospodárstva je v úzkej súvislosti s nižšou výrobou a výrobnosťou práce slovenského roľníka.

Dvojročnicou započala sa rýchla mecha-

nizácia poľnohospodárkej výroby. Stav základných mechanizačných prostriedkov vyzerá takto U traktorov dosiahli sme koncom dvojročnice počet 4. 400 traktorov. Začiatkom dvojročnice mali sme v poľnohospodárstve asi 1. 800 traktorov. V dvojročnici bolo na Slovensko dodané 3 176 traktorov, teda o 394 menej, ako určoval plán. Plán splnený nebol z tých dôvodov, že v roku 1947 slovenské poľnohospodárstvo neodobralo 406 zaplánovaných traktorov. Samoviazačov bolo v 2 RP dodaných 590 kusov, len niečo viac ako 50% plánovaného počtu. Plán nebol splnený v dôsledku nízkeho odberu samoviazačov v roku 1947. V minulom roku bolo zo 400 plánovaných samoviazačov dodaných 370 kusov. V dodávkach kosačiek (7025) bol plán prekročený o 1 075 kusov. Je to o 2 355 kusov viac, ako sme mali pred dvojročnicou vôbec. Do konca dvojročnice bolo založených 56 stálych traktorových staníc s týmto základným strojovým vybavením traktorov 1. 024. samoviazačov 192 mláťačiek 184 Podľa dvojročného plánu mala byť traktorová stanica v každom okrese. Pre ťažkosti umiestňovanie bolo založených však len 56 stálych staníc. Stanice však pracoval y tiež v ostatných okresoch. V tomto roku zriadia sa traktorové stanice v každom okrese. Stavebný plán poľnohospodársky počíta s výstavbou 52 traktorových staníc. Aj keď tieto dohotovené nebudú, budú postavené aspoň najnutnejšie časti objektov, ktoré sa budú postupne dopĺňať pod vzrastom stanice. Koncom tohto roku má počet traktorov štátnych traktorových staníc dosiahnuť počtu 2. 000.

Mechanizáciu pôdohospodárstva budeme prevádzať najmä prostredníctvom štátnych stredových staníc a roľníckych strojových družstiev. Menšie stroje budú sa pridelovať do súkromného vlastníctva malých roľníkov

Štátne strojové stanice budú závodmi celoštátneho národného podniku, ktorý bude mať oblastné riaditeľstvo na Slovensku a prevezme funkciu doterajšieho Ústavu pre mechanizáciu pôdohospodárstva MEPOD na Slovensku má dnes 1348 zamestnancov, ktorých 1. 153 je priamo na štátnych traktorových staniciach. Koncom päťročnice traktorový park v štátnych strojových staniciach vzrastie na S 000. Stav zamestnancov v štátnych strojových staniciach vzrastie na najmenej 15. 000 osôb, to znamená, že bude treba vyškoliť najmenej 7. 000 traktoristov a vybudovať dielne a opravovne pre celý mechanizačný park

Štátnych strojových staníc i strojových družstiev. V tomto roku štátne strojové stanice budú mať asi 2. 000 traktorov, 6 krajských dielní a vo väčšine okresov opravovne a na každej strojovej stanici príručnú dielňu, to znamená, že ešte v tomto roku vzrastie počet zamestnancov štátnych strojových staníc na 3. 800 - 4. 100 zamestnancov. V tomto roku bude treba vyškoliť 2. 000 nových traktoristov, a to jednak pre štátne strojové stanice a jednak strojové družstvá, z čoho 600 traktoristov bude vyškolených do konci marca.

Štátne strojové stanice budú uzavierať smluvy o strojovej pomoci s obcami, pričom budú mať výhody a sľavy tie obce, ktoré plánovité prevádzajú svoje osevne plány, najmä zavedením trojpolia, čím sa umožní lepšie využitie strojov, ako aj tie obce, ktoré najmä špičkové práce, ako sú žatva, mlatba, kosba, vyorávanie zemiakov a jesenná orba a pod. budú vedieť zorganizovať tak, aby stroje v obci boly čo najlepšie využité.

Štátne strojové stanice budú vykonávať kontrolu a inštruktáž strojových družstiev a budú prostredníctvom strojových družstiev kontrolovať aj riadne využitie veľkých strojov, ktoré sú v rukách dedinských boháčov. Okrem toho budú štátne strojové stanice pomáhať orgánom ľudovej správy a štátnym agronomom pri kontrole osevného plánu v každom okrese. Detské nemoce v organizácii štátnych strojových staníc budeme musieť čím skôr prekonávať. Vybudujeme súčasne sústavnú kontrolu, či sú stroje riadne ošetrované a či sa neplytvá pohonnými látkami a či sú stroje maximálne využité. Dosiahneme to zavedením noriem a zorganizovaním súťaženia medzi jednotlivými stanicami i medzi jednotlivými traktoristami:

Pri všetkej starostlivosti o štátne strojové stanice nebudeme zanedbávať ani strojové družstvá, z ktorých však budeme musieť odstrániť všetky nezdravé zjavy, (ktoré sa u niektorých strojových družstiev udomácnily, ako zneužívanie družstevných strojov pre jednotlivcov, alebo používanie traktorov, ktoré majú slúžiť poľnohospodárskej výrobe, na iné ciele, najmä na povozníctvo.

Strojových družstiev bolo v dvojročnici zavedených 760, z toho v druhom roku dvojročnice 550. Počet traktorov strojových družstiev je asi 730. V tomto roku má byť založených ďalších 500 strojových družstiev.

To sú hlavné úlohy v našej mechanizácii.

na ktoré sa musia orientovať nielen všetky naše složky poľnohospodárskej správy, ale aj JSSR a všetky orgány ľudovej správy Sú to úlohy veľké a keď ich zvládneme, podstatne prispejeme k zvýšeniu výroby, zvýšeniu výnosov a k uľahčeniu práce nášho roľníctva a tým aj k uvoľňovaniu prebytočných pracovných sil z pôdohospodárstva. Veľké úlohy v rozvoji slovenského poľnohospodárstva pripadnú našim štátnym majetkom a štátnym lesom, ktoré sa teraz reorganizujú na národné podniky. Štátne majetky obhospodarujú dnes do 80. 000 ha pôdy. Hlavné úlohy štátnych majetkov sú-

1. pomáhať roľníkom pri zveľaďovaní výroby, ako dodávkou kvalitných šľachtených osív a plemenného dobytka.

2. byť vzorom roľníkom, ako docieliť vyšších výnosov lepšou organizáciou výroby a používaním moderných agrotechnických vy možeností,

3. zvyšovaním výroby pomôcť zásobovaniu obyvateľstva, najmä mäsom a mliekom.

Okolo spotrebných priemyslových centier budú sa budovať intenzívne hospodárstva. Akciu zdravotného detského mlieka, ktorú sme začali realizovať dodávkou 3. 000 litrov mlieka denne pre bratislavských kojencov, budeme rozširovať i na ostatné spotrebiteľské centrá. Na štátne majetky pripadajú dnes hlavné povinnosti pri veľkovýkrme ošípaných. Zo 120. 000 ošípaných, ktoré majú byť vykŕmené v tomto roku vo veľkovýkrmniach, pripadá na štátne majetky 80. 000 kusov.

Starý kapitalistický duch, ktorý ešte je na mnohých správach a dvoroch, odstránime širokým školením zamestnancov, zavedením pracovných noriem a prémií za dobré výkony a organizovaním súťaženia. Z bývalých bírešov urobíme uvedomelých priekopníkov vo zvyšovaní pôdohospodárskej výroby. Docielime to odborným školením zamestnancov, vyzdvihovaním vzorných pracovníkov na vedúce a zodpovedné miesta, budovaním kultúrnych klubov na štátnych majetkoch a pod.

Podnik štátne lesy vlastní dnes polovíc všetkých lesov na Slovensku. Jemu pripadá preto veľká zodpovednosť za ďalší rozvoj jeseného hospodárstva. Zalesňovanie pustých plôch a mechanizácia ťažby a dovozu dreva sú tie najhlavnejšie úlohy nášho lesníctva. V tomto smere robíme opatrenia pomocou lesodohliadacej služby aj v urbariálnych, obecných a družstevných lesoch, kde je stav

veľmi biedny. Všetkými prostriedkami budeme bojovať proti pľundrovaniu slovenských lesov a už V tomto roku chceme zorganizovať širokú akciu na zalesňovanie pustých plôch a súčasne na rozhraničenie plôch lesných a pasienkových. Tieto akcie budeme môcť previesť len v úzkej spolupráci s KNV a ONV a vyvolaním iniciatívy nášho dedinského ľudu.

Z iniciatívy prezidenta Republiky organizujeme veľkovýkrm ošípaných na štátnych a verejných majetkoch. Tento veľkovýkrm rozšírime aj zakladaním roľníckych družstiev pre vykŕm ošípaných na štátnych a verejných majetkoch. Tento veľkovýkrm rozšírime aj zakladaním roľníckych družstiev pre vykŕm ošípaných. V tomto roku chceme založiť 40 takýchto družstiev, ktoré uľahčia roľníkom plnenia dodávok pre verejné zásobovanie a ktoré súčasne odchovom ceckových prasiec pomôžu odstraňovať ťažkosti pri obstarávaní prasiec pre jednotlivých roľníkov.

Z iniciatívy podpredsedu vlády s. širokého organizujeme veľký chov hydiny, a to jednak na štátnych majetkoch a jednak zakladaním hydinárskych družstevných fariem. V tomto roku založíme 40 takýchto družstiev, ktoré vybavíme umelými liahňami. Chceme takto zvýšiť a zkvalitniť chov hydiny a najmä zvýšiť výrobu vajec. Treba konštatovať, že hydinárstvo na Slovensku je veľmi zanedbané a zaostalé. Príčinou toho je najmä nedostatočná veterinárna ochrana. Robíme opatrenia na boj proti moru hydiny, a to školením ošetrovateľov, ktorí budú po dedinách očkovať hydinu proti moru. Tak ako už prel 100 rokmi prišli naši rojnici k názoru, že pomocou družstiev si môžu lepšie pomôcť z ťažkostí, tak dnes prišli k presvedčeniu. že traktor alebo kosačka lepšie sa využije pri družstevnej držbe a tak príde čas, že pomocou družstva možno ľahšie a viac docieliť aj v poľnohospodárskej výrobe. Staré družstevné heslo - čo je jednému nemožné, to je všetkým ľahké - musí nájsť v našom poľnohospodárstve nové uplatnenie. Kapitalistický poriadok skrivil družstevnú myšlienku. Ľudovodemokratický režim musí družstevníctvo postaviť na nové základy. Budeme podporovať všetky družstevné formy, ktoré povedú k zvýšeniu poľnohospodárskej výroby a ktoré budú spočívať na správnych a zdravých družstevných základoch. Prvou našou úlohou v družstevníctve bude očistiť družstvá od všetkých nezdravých kapitalistic-

kých nánosov, dať ich plne do služieb malého a stredného roľníka a plánovaného hospodárstva a konečne odstrániť nezdravú roztrieštenosť pomocou vytvorenia jednotlivých družstiev. Jednotné družstvo na dedine vznikne slúčením všetkých existujúcich roľníckych družstiev.

Pri tejto príležitosti chcem sa na krátko zmieniť o jednej z najdôležitejších družstevných foriem v našom pôdohospodárstve, a to o spoločných pasienkoch. Je známe, že po zrušení poddanstva pri segregácii pánskych pozemkov od majetkov urbárnikov neboly lesy a pasienky dané do individuálnej držby a vlastníctva urbárnikom, ale len do spoločnej držby a spoločného užívania a tak máme na Slovensku dodnes vyše 3. 420 urbariálnych spolumajiteľstiev a spoločenstiev Na spoločné pasienky pripadá na Slovensku asi 209. 000 ha. Táto polofeudálna forma držby a užívania pasienkov udržala sa až doteraz. Sú to urbáre, komposesoráty a pasienkové spoločenstvá. Podpredseda vlády s. široký na poslednom zasadnutí ÚV KSS v týchto dňoch oznámil, že pristúpime k zlikvidovaniu týchto posledných zvyškov feudalizmu v našom pôdohospodárstve. Tieto spoločenstvá premeníme na ľudovodemokratické družstvá, v ktorých rozhodujúce slovo bude mať malý a stredný roľník a tým sa odstráni stará krivda spáchaná feudalizmom na drobných roľníkoch a želiaroch. K tejto úprave vedie nás nielen polofeudálna a kapitalistická forma, ktorá vytlačila z rozhodovania o práve pasenia tých najchudobnejších, ale núti nás k tomu aj potreba lepšej organizácie a lepšieho spravovania našich spoločných pastvín v záujme slovenského poľnohospodárstva a najmä dobytkárstva. V najbližšom čase predložíme našej roľníckej verejnosti návrhy, ako chceme previesť zmeny v doterajšej držbe pastvín a v organizácii nášho pastvinárstva vôbec.

Veľká úloha pripadá nášmu výskumníctvu, a to najmä v dokončení prieskumu pôdy, v organizovaní boja proti škodcom, v uplatňovaní nových poznatkov sovietskej pôdohospodárskej vedy, a to tak v rastlinnej ako aj živočíšnej výrobe.

Pri geonomickom prieskume Slovenska, pri vysadzovaní ochranných lesov proti vetrom, pri kanalizačných, odvodňovacích a zavodňovacích prácach na južnom Slovensku, pri zavádzaní trávopoľného systému, pri budovaní zootechnického ústavu atď., budeme dnes ťažiť z bohatých výsledkov so-

vietskej poľnohospodárskej vedy. Výsledky Mičurinových, Williamsových a Lysenkových prác musia si osvojiť aj slovenskí agronomi a poľnohospodárski pracovníci, ba dokonca i slovenskí roľníci.

Všetky tieto ako i mnohé tu nespomínané úlohy, spojené s výstavbou a prestavbou slovenského poľnohospodárstva, nezvládneme, ak nezainteresujeme na nich roľníkov a nezaistíme si ich aktívnu účasť a podporu. Podpredseda vlády s. Široký správne zdôraznil vo svojom referáte na ÚVKSS pred 5 dňami, že na poli zvýšenia technickej úrovne nášho pôdohospodárstva máme obrovské rezervy v tom. že veľmi často treba len zlomiť zarytý konzervativizmus na dedinách, aby sme bez akýchkoľvek investícií podstatne zvýšili výnos rastlinnej a živočíšnej výroby. To znamená, že treba školiť našich roľníkov a zvyšovať ich odborné vedomosti. V tomto smysle organizujeme školenie ľudových agronómov z radov mladých roľníkov a za tým cieľom organizujeme širokú prednáškovú akciu, ktorá práve v týchto dňoch prebieha po našich dedinách V 2. 000 dedinách budú prednášky v týchto dňoch o správnom obrábaní pôdy, o pestovaní kŕmnych plodín, o správnom hnojení, o mechanizácií o správnom kŕmení dobytka atď.

Plánovanie pôdohospodárskej výroby, jej zvyšovanie pomocou mechanizácie, elektrifikácie, pomocou intenzívnejšieho hospodárenia, úpravou lúk a pastvín, robí sa v prvom rade v záujme slovenského roľníka. Nepriateľmi a škodcami roľníkov sú všetci tí, ktorí znekľudňujú našu dedinu falošnými zprávami, ako by náš režim chcel prevádzať násilné a prekotné reformy proti vôli a záujmom roľníckeho ľudu. Vyššie výrobné formy, ako sú štátne strojové stanice, roľnícke strojové družstvá, družstevné výkrmne ošípaných, družstevné farmy hydiny, jednotné dedinské družstvá atď., nerobia sa a nebudú sa robiť proti vôli a zvlášť nie na škodu nášho roľníckeho ľudu. Nikoho nebudeme nútiť do družstiev. Naša úloha, pokiaľ ide o roľníctvo, je v tom, ako hovorí veľký učiteľ socializmu Engels, prebudovať malovýrobu v socialistickú formu veľkovýroby, ale bez násilia, predovšetkým ukazovaním dobrých vzorov a podporovaním družstevníctva. Ak sa dnes určitá časť roľníkov stavia s nedôverou, bojazlivo a neprívetivo k socialistickým snahám, to nie preto, že je socializmus škodlivý a pre roľníkov nebezpečný, ale preto, že znalosti roľníkov

o socializme sú nedostatočné a nesprávne, Socializmus, ktorý je naším cieľom, znamená aj v pôdohospodárstve viac strojov a menej mozoľov, viac hnojív, dobrých osív a sadív, vyššie výnosy, lepšie a účelnejšie organizovanie práce, lepšiu kvalitu dobytka, zkrátka viac a ľahšie vyrábať. Socializmus - ako hovorí Marx - neznamená odriekanie, obmedzovanie potrieb, ale naopak rozšírenie a všestranné uspokojenie hospodárskych i kultúrnych potrieb. Nič iné. len úprimné úmysly pomôcť nášmu pracujúcemu roľníkovi vedú nás v našej roľníckej politike. Slovenskí roľníci nemajú žiadnej príčiny obávať sa nových poriadkov, ba naopak majú len všetky dôvody vítať a podporovať úsilie nášho režimu, ktorý buduje novú spoločnosť a štát na statočnej a poctivej práci bez kapitalistov a bez vykorisťovania. Obrovská väčšina slovenských roľníkov žije

z poctivej a statočnej práce a preto nové cesty v pôdohospodárstve povedú ich k lepšiemu životu a krajšej budúcnosti (Potlesk. )

Predseda SNR Šmidke:

Ďakujem pánu povereníkovi za prednesené expozé a oznamujem, že podľa usnesenia Predsedníctva rozprava o tomto expozé bude na niektorom z najbližších zasadnutí Slovenskej národnej rady.

Nasleduje druhý bod programu:

rozprava o expozé povereníka vnútra Dr. Daniela Okáliho o organizácii, význame a potrebách verejnej správy na Slovensku, prednesenom na zasadnutí pléna dňa 17. decembra 1948.

K slovu sa prihlásili páni poslanci. Ing. Ondrej Kaboš. Dr. Jozef Kyselý, Irena Ďurišová, Rudolf Strechaj, Ján Šotkovský a Ignác Jančár.

Dávam slovo prvému rečníkovi, pánu poslancovi Ing. Ondrejovi Kabošovi.

Poslanec SNR Ing. Kaboš:

Slávna Slovenská národná rada!

Uplynulo niečo vyše mesiaca od expozé pána povereníka vnútra a nie celý mesiac od zahájenia činnosti krajských národných výborov

Táto doba je iste nedostačujúca k tomu, aby sme mohli hodnotiť výsledky činnosti tohto nového orgánu našej ľudovej správy. Môžeme však už hovoriť o našich prvých skúsenostiach, úspechoch aj o ťažkostiach, ktorých je iste nemálo pri organizácii našich krajských národných výborov a môže-

me ďalej použiť túto príležitosť k tomu, aby sme zaujali k niekoľkým zásadným otázkam, nadhodeným v expozé pána povereníka vnútra, naše stanovisko.

Praktické uskutočňovanie myšlienky krajských národných výborov vítanie mimo iné aj preto, lebo je vonkajším znakom definitívneho a neodvolateľného upevnenia sústavy národných výborov, ako formy vlády ľudu v našej Republike. Je treba plne súhlasiť s tým názorom, že to bolo skvelé ví-

ťazstvo pracujúceho ľudu na čele s robotníckou triedou vo februári minulého roku, ktoré vytvorilo predpoklady pre toto konečné spevnenie národných výborov ako špecificky československej formy vlády ľudu.

Je zvláštnym znakom našich národných výborov, že vyrástly z nášho prostredia nie na nejaký diktát zvonka, ale že sa vytvorily a mohly upevniť len preto, že vzniklý z potrieb utláčaného národa, ktorý v nich našiel organizačnú formu svojho odporu proti nemeckým okupantom a. ich slovenkým pomáhačom. Vznikly v najťažších časoch protifašistického boja, na popud Komunistickej strany Slovenska. Ako je známe, tento popud našej strany našiel nadšenú ozvenu v prevážnej väčšine národa a umožnil vytvoriť ilegálne národné výbory ako orgány národne-oslobodzovacieho boja. V národných výborov sa sišly všetky triedy národa až na tú skupinu slovenskej buržoázie, ktorá sa zapredala na život a na smrť Hitlerovskému Nemecku.

Niet teda pochybnosti o tom, že národné výbory vyrástly z vnútorných potrieb národno-osloboditeľského boja a že práve preto boly tou najvhodnejšou formou, najlepším nástrojom k vedeniu tohto boja. Dnes je u nás každému jasné, že bez národných výborov a bez Slovenskej národnej rady, ako ich vrcholného orgánu, nebolo by bývalo možné rozvinúť široké masové ilegálne protihitlerovské a protitisovské hnutie na Slovensku, nebolo by bývalo možné pripraviť Slovenské národné povstanie, nebolo by bývalo možné organizovať dočasnú vládu vo forme Sboru povereníkov a organizovať vojenskú obranu oslobodeného územia. V tomto období svojho vývoja, v období národne oslobodzovacom predstavovaly teda národné výbory jednotný Národný front ako blok robotníckej triedy, roľníctva, inteligencie, mestských stredných vrstiev a pokrokovej časti meštianstva, tej jej časti, ktorá videla svoj spoločný cieľ s robotníckou triedou v národnom oslobodení. Národné vý-

bory boly teda výrazom a formou národnej jednoty, Národného frontu v národne-oslobodzovacom boji.

Oslobodením Republiky mení sa aj funkcia národných výborov. Z orgánov boja proti okupantom menia sa v orgány vlády a tak vstupujú do ďalšieho obdobia svojho vývoja. Československá republika, oslobodená slávnou sovietskou armádou a našimi jednotkami v Sovietskom sväze sa obnovila ako ľudovodemokratický štát nového typu.

Zvláštnosť tohto nového štátneho útvaru spočívala po prvé v tom. že to bola nová, dosiaľ neznáma štátna forma. Ďalšia zvláštnosť bola v tom, že buržoázia stratila svoju vedúcu úlohu v novom štáte a na jej miesto nastúpila robotnícka trieda. Tretia zvláštnosť spočívala v tom, že buržoázia nebola úplne vytlačená z vlády. Bola to tá časť meštiackej triedy, ktorá v ilegálnych revolučných národných výboroch vytvorila blok s robotníckou triedou a s ostatnými pracujúcimi vrstvami a ktorej sa preto po oslobodení dostalo po ich boku miesta v nových orgánoch ľudovej moci, v národných výboroch. Organizačnou formou tohoto nového štátneho typu a ľudovej moci sa stávajú naše národné výbory, ktoré vyrástly z nášho domáceho prostredia v našich špecifických podmienkach protifašistického boja.

Víťazným skončením národno-osloboditeľského boja a dovŕšením meštiacko-demokratickej revolúcie boly dosiahnuté tie spoločné ciele, ktoré si vytýčili robotnícka trieda a jej spojenci na jednej strane, a časť slovenského meštiactva na druhej strane, keď sa dohodli na spoločnom postupe. Obdobie tejto triednej spolupráce sa muselo skončiť, lebo meštiacko-demokratická revolúcia pod vedením robotnícke i triedy prerastala v revolúciu socialistickú, v znárodnenie, v obmedzovanie a v postupné zatlačovanie kapitalistických živlov. Pred nedávnom niektorí ešte pokrokoví meštiaci zahájili preto zúrivý boj o stratené pozície, o návrat predmníchovskej meštiacko-demokratickej Republiky.

Národné výbory sa staly jedným z dôležitých kolbíšť, na ktorých sa tento boj odohrával. Útočilo sa zvonka na samotnú existenciu národných výborov za obnovenie starého právneho poriadku a zvnútra diskreditovaním národných výborov a ich zneužitím proti ich pôvodnému poslaniu. Tieto tendencie sa prejavily obzvlášť silne