Slovenská národná rada 1949

Stenografický zápis

o priebehu 8. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, ktoré bolo dňa 28. januára 1949 v Bratislave.

(Začiatok zasadnutia o 15. 30 hod. )

Prítomní: Predseda SNR Karol Šmidke.

Podpredsedovia SNR Anton Granatier, Dr. Ivan Rohaľ-Iľkiv, František Kubač.

Členovia Sboru povereníkov:

Predseda Sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák, podpredseda Sboru povereníkov Jozef Mjartan.

povereníci: Dr. Daniel Okáli. Dr. Ján Púll, univ. prof. Dr. Andrej Pavlík, Dr. Michal Falťan, Kazimír Bezek, Dr. Jozef S o l t é s z a profesor Jozef L uk a č o v i č.

Podpredseda Najvyššieho kontrolného dvora Dr. Miloslav Takáč.

83 poslancov SNR.

Z Kancelárie SNR: prednosta Kancelárie Dr. Vladimír Č i č m a n e c

Program

8. zasadnutia Slovenskej národnej rady dňa 28. januára 1949.

1. Expozé povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Dr. Michala F a lťa n a.

2. Rozprava o expozé povereníka vnútra Dr. Daniela O k á l i h o o organizácii, význame a potrebách ľudovej správy na Slovensku, prednesenom 17. decembra 1948.

3. Zpráva výborov právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o územnej organizácii okresov na Slovensku.

Predseda SNR Šmidke (cengá).

Otváram 8. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa usnášať.

Oznámenia Predsedníctva:

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí ospravedlnili páni poslanci: pán podpredseda SNR Štefan Kušík, plk. Dr. Anton R a š l a, Vojtech S o t á k, Jozef F r a ň o, Šimon F i r á k, Ondrej Labanský, Michal Chorváth a pán povereník Dr. Július V i k t o r y.

Oznamujem, že poštou bola rozoslaná táto tlač:

Návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o územnej organizácii okresov na Slovensku.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Stenografické zápisy o priebehu 6 a 7. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.

Zpráva výborov právneho, hospodárskosociálneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o územnej organizácii okresov na Slovensku

Predseda SNR Šmidke (cengá)

Prikročíme k prvému bodu dnešného programu, ktorým je

expozé povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy o sláve a pláne rozvoja slovenského pôdohospodárstva.

Prosím pána povereníka Dr. Falťana,

aby sa ujal slova. (Potlesk. )

Povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Dr. Falťan:

Slávna Slovenská národná rada, panie a páni, súdružky a súdruhovia!

Keď dnes tu, pred týmto slávnym sborom, mám podať výklad o slovenskom pôdohospodárstve, o jeho hlavných úlohách v 5 RP a najmä v prvom roku päťročnice, musím aspoň na krátko obrátiť Vašu pozornosť na blízku minulosť.

O Slovensku sa vždy hovorilo ako o krajine poľnohospodárskej. Toto tvrdenie je správne iba do tej miery, že väčšina slovenského ľudu žila, lepšie povedané živorila na pôde. Avšak Slovensku sa prisudzoval charakter poľnohospodárskej krajiny nie preto, že by malo vyvinuté formy poľnohospodárskej výroby, prípadne intenzívne poľnohospodárstvo, ale preto, že mu chýbal vyspelý priemysel. Slovom, poľnohospodársky charakter vyplýval z celkovej hospodárskej zaostalosti Slovenska.

Príčinu treba hľadať v úlohe, ktorú vládnuce triedy všetkých predchádzajúcich režimov prisúdily Slovensku zastávať v politickom a hospodárskom živote. V minulosti bolo Slovensko vždy len akýmsi doplnkom väčších štátnych a hospodárskych celkov, predovšetkým rezervoárom lacných pracovných síl. Za Rakúsko-Uhorska Slovensko nebolo agrárnou oblasťou, pretože bolo po pôdohospodárskej stránke najslabšou súčiastkou poľnohospodárskeho Uhorska. Feudálna uhorská šľachta budovala na Slovensku miesto priemyslových podnikov kaštiele a lovecké zámky. Až tesne pred prvou svetovou vojnou začal sa na slovenskom území budovať priemysel, bol to však priemysel prispôsobený vojnovým potrebám Rakúsko-Uhorska a jednak hospodárskym potrebám samotného Uhorska.

Po prvej svetovej vojne bol tento nepatrný priemysel postupne odbúravaný, pretože nemohol súťažiť s vyspelým priemyslom v českých krajinách. Za prvej Republiky viedly veľkoagrárne a veľkokapitalistické kruhy akademické diskúzie o tom, či sa má na Slovensku budovať priemysel, alebo či Slovensko má byť doplnkovou krajinou priemyselných českých krajín ako poľnohospodárska komora. Až tesne pred druhou svetovou vojnou vojnové prípravy podnietily výstavbu niekoľkých konjukturálnych podnikov pre obranu Republiky, čo však na hospodárskej štruktúre Slovenska máločo zmenilo.

Až v obnovenej ľudovodemokratickej Republike, keď moc prešla z rúk kapitalistov do rúk pracujúceho ľudu, keď bol kapitalizmus porazený a nastúpili sme cestu k socializmu, boly určené perspektívy rozvoja slovenského hospodárstva, konkretizované jednak v historickom industrializačnom programe Slovenska, ktorého priekopníkom je Komunistická strana Slovenska a menovite podpredseda vlády Široký a jednak v poľnohospodárskych reformách, ktoré tvo-

ria predpoklady pre rozvoj slovenskej pôdohospodárskej výroby.

Dovoľte mi, aby som prv, ako prejdem k rozboru najdôležitejších úloh nášho pôdohospodárstva pre najbližšiu dobu. obrátil Vašu pozornosť ešte na niektoré zásadné otázky našej roľníckej politiky. Položme si najprv otázku, či kapitalistický spoločenský poriadok dával nejaké výhľady na riešenie výrobných, sociálnych a či kultúrnych problémov nášho pôdohospodárstva a našej dediny? Skôr ako odpoviem, rozoberme v krátkosti situáciu nášho roľníctva za kapitalizmu. Tenká vrstva statkárov, veľkostatkárov a rôznych špekulantov vlastnila státisíce hetkárov pôdy, na ktorých hrdlačily státisíce bírešov, poľnohospodárskych robotníkov a malých roľníkov. Viac ako polovica slovenského roľníckeho ľudu boh priamo alebo nepriamo vykorisťovaná. Vykorisťovanie roľníka dosiahlo pred touto vojnou takého stupňa, že roľníctvo odovzdávalo 7% svojho celkového dôchodku v árendovnom vlastníkom pôdy, ktorí na nej nehospodárili, 15 - 20% na vysokých úrokoch .Zadĺženie dosiahlo nebývalej výšky. Špekulácia pri odpredaji roľníckych výrobkov okrádala roľníka o ďalšie desiatky percent jeho dôchodku, pričom štát neúmerne voči veľkostatkárom, bankárom a fabrikantom zaťažoval daniami drobného roľníka. Môžeme bez nadsádzky povedať, že roľníctvo v predmníchovskej Republike odovzdávalo viac ako 1/2 dôchodku kapitalivtickým vykorisťovateľom

Veľkostatkár mal výhody pri objednávaní osív, hnojív, pri nákupe i predaji plemenného materiálu. On vlastnil hlavné výrobné prostriedky, napr. celý traktorový park za prvej Československej republiky a za takzv. Slovenského štátu bol v rukách veľkostatkárov. Podľa ich potrieb a záujmov riadila sa i cenová politika: preferované boly ceny obilia, ale ceny dobytka, ošípaných, mlieka, vajec a hydiny boly nízke. Veľkostatkár rozhodoval v družstvách a využíval ich výhody. On bol chytrejší pri ulievaní sa zpod daňových povinností a pri odpisoch daní. On si vedel obstarať lacnejší úver, povolenie na pestovanie vysokorentabilných plodín ako tabaku a papriky a všetky podpory, výhody, poskytované štátom. A v akej situácii bola väčšina malých p. stredných roľníkov? Pri neľudskej drine sotva si udržali holý život. Hospodárske krízy raz z nedostatku, raz z kapitalistického nadbytku hnaly ich do náručia bánk, kto-

ré im dával v úver za úžernícky úrok. Každý deň boly na slovenských dedinách stovky exekúcií a majetkových bankrotov. Výsledkom bola proletarizácia slovenskej dediny, ktorá rozširovala rady nezamestnaných robotníkov o nových bezzemkov a dedinských poloproletárov.

Kapitalisti, statkári a boháči sa tešili z lacných pracovných síl, ale neuvedomili si, že slabá kúpna sila týchto širokých vrstiev národa je i pri pomerne nízkej výrobe hlavnou príčinou kapitalistických kríz. Cenovými operáciami chcel kapitalistický režim riešiť chronické krízy, z ktorých konieckoncov vždy mali osoh len statkári a dedinskí boháči (viď obilný monopol a ceny živočíšnych výrobkov). To bol bludný kruh kapitalizmu. Tento poriadok nedával malému a strednému roľníkovi žiadne perspektívy na riešenie výrobných, sociálnych a kultúrnych otázok v pôdohospodárstve. Kapitalizmus nevedel a nemohol dvíhať výrobu a výrobnosť práce v pôdohospodárstve bez toho, aby sa nedostal do rozporov so základnými princípami, na ktorých spočíval a preto nemohol ani vyriešiť tú príslovečnú slovenskú biedu, usalašenú najmä na slovenských dedinách.

Stará veľkoagrárna politika predstierala starostlivosť o drobný roľnícky ľud. Bola to však len agitácia, podobná špekulácii remeselného žobráka, ktorý vedome zmrzačí svoje dieťa, aby ho vodil po žobraní, ukazoval jeho úbohosť a z toho vytĺkal pre seba kapitál!. Tak aj agrokapitalizmus ožobračoval a mrzačil desaťtisíce slovenských roľníkov a potom ronil falošné slzy a predstieral

ľútosť nad roztrhanými halenami zrobotovaného roľníckeho ľudu.

Východisko z tejto beznádejnej situácie, v ktorej bola väčšina nášho roľníckeho ľudu, bol jedine spoločný boj robotníckej triedy a pracujúceho roľníctva proti kapitalizmu, jeho porážka a nastolenie nových ľudovodemokratických a socialistických poriadkov. Od oslobodenia až do februára minulého roku viedol sa boj medzi starými kapitalistickými silami, usilujúcimi o nastolenie starých poriadkov, o vrátenie politickej a hospodárskej moci veľkokapitalistov včítane veľkostatkárov a medzi silami ľudovými, robotníckymi a roľníckymi, usilujúcimi o nové, lepšie usporiadanie spoločnosti. Február rozhodol v prospech ľudu, v prospech socializmu. S porážkou kapitalistov bola spojená aj porážka veľkostatkárov a po februári boly ich hospodárske a politické pozície na rozhodujúcich úsekoch zlikvidované. Hovorím na rozhodujúcich preto, aby sme si uvedomili, že moc kapitalistických živlov, najmä na dedine, nebola úplne zlomená.

Dovoľte mi teraz niekoľko slov o výsledkoch pozemkovej reformy.

Stáročný boj roľníckeho ľudu o pôdu sme v podstate skončili. Konfiškácia nepriateľskej pôdy postihla 595 000 ha pôdy, z toho 295. 000 ha poľnohospodárskej a 800. 000 ha lesnej. Bola to hlavne pánska veľkostatkárska pôda, lebo z tejto výmery pripadlo 88. 7 % na veľkostatky s výmerou nad 50 ha a len 11. 3% na majetky á výmerou pod 50 ha. Prídelové pokračovanie na skonfiškovanej poľnohospodárskej pôde bolo prevedené takto:

Zvyšok skonfiškovanej pôdy poľnohospodárskej je pôda drobných Maďarov, ktorá sa teraz vyníma zpod konfiškácie podľa nariadenia Sboru povereníkov č. 26/1948 Sb. n. SNR a doteraz nepridelená pôda v niekoľkých nemeckých obciach (Spišská Belá, Nové Košariská, Nová Lipnica a Veľká

Bratislava), v ktorých komplikované pozemnoknižné pomery doteraz zdržaly schválenie prídelových plánov a vyhotovenie vlastníckych výmerov. Z 300. 000 ha skonfiškovanej lesnej pôdy pridelilo sa 400 vlastníckými dekrétmi:

V prídelovom pokračovaní na skonfiškovanej pôde riešila sa súčasne aj otázka osídlenia skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov. V rámci vnútornej kolonizácie na skonfiškovanej pôdohospodárskej pôde bolo osídlených celkom 5. 011 rodín. t. j. asi 23. 000 osôb. ktorým bola pridelená pôda o výmere 44. 822 ha a 1. 880 domov, priemerne 8. 94 ha pôdy na jednu rodinu. Vnútornou kolonizáciou bolo dotknutých celkom 281 obcí v 25 okresoch, z toho 260 maďarských obcí, 5 nemeckých a 13 slovenských.

Ďalšie korektúry v pozemkovom vlastníctve previedli sme revíziou prvej pozemkovej reformy, ktorou bolo získaných okrúhle 300. 000 ha pôdy. Doteraz bolo naložené s 257. 003 ha pôdy, z čoho je 82 000 ha poľnohospodárskej. Pre drobný prídel z týchto 82. 000 ha dostalo sa 9 527 prídelcom 14. 000 ha pôdy, zvyšok bol pridelený podniku Štátne majetky a iným verejným ustanovizniam alebo dočasne ponechaný národným podnikom. Z revízie získané lesy boly na 95% pridelené podniku Štátne lesy.

Aké hlboké zmeny boly prevedené pozemkovými reformami, vyplýva z týchto čísel. Z celkovej výmery pôdy na Slovensku 4, 680. 00 ha bolo skonfiškované a zrevidovane 852. 600 ha t. j. viac ako 18%. z čoho na poľnohospodársku pôdu pripadá 377. 400 ha, teda niečo viac ako 13% a na lesnú pôdu 475. 100 ha, čo je viac ako 26%.

Z celkovej všetkej pôdy skonfiškovanej a zrevidovanej 852. 600 ha pripadá na drobný poľnohospodársky prídel okrúhle asi 200. 000 ha, čo je asi 24%, na drobný lesný prídel 27. 658 ha. (3. 24%), na prídel štátnym majetkom 55. 000 ha (65%), na prídel Štátnym lesom 400. 000 ha (čo je 47%) a na prídel pre verejné účely 43. 000 ha (5%) a na ponechanie v správe a užívaní národných podnikov, študijných základín a pod. 56. 000 ha, čo je 6. 5%. Zvyšok je pôda drobných Maďarov, ktorá pridelená nebola. Z pôdy, získanej konfiškáciou a revíziou prvej pozjemkovej reformy, dostalo na Slovensku prídel 91. 575 osôb, čo je viac ako 1/3 roľníkov na Slovensku a priemerná výmera prídelu obnáša 2. 11 ha. Ďalej dostalo prídel lesa 460 prídelcov, t. j. obci a lesných družstiev s priemerným prídelom 00 ha.

Posledná etapa našej pozemkovej reformy výkupom špekulačnej pôdy a pôdy nad 50 ha podľa zákona 40/1948 Sb. je v behu. V nej získajú sa ďalšie tisíce ha pôdy pre náš pracujúci roľnícky ľud.

Pozemkovou reformou sme rozmnožili súkromné vlastníctvo jednej pätiny slovenských drobných roľníkov a bezzemkov na úkor tých, ktorí na pôde nepracovali. Ústavou sme zabezpečili súkromné vlastníctvo pracujúcich roľníkov do 50 ha. V zásade sme realizovali jeden zo základných princípov ľudovodemokratického zriadenia, aby pôda patrila tomu kto na nej pracuje. Avšak novo nadobúdatelia pôdy vzali na seba záväzok, že pôda v ich vlastníctve nebude prostriedkom špekulácie a bezpracných ziskov, ale výrobným prostriedkom k rozmnožovaniu bohatstva pracujúceho ľudu. Od nich dnes žiadame, aby túto pôdu starostlivo obrábali aby z nej racionálnym hospodárením vyťažili čo najviac pre výživu pracujúceho ľudu. Takisto nemôžeme dopustiť, aby tí, ktorým sme zaručili vlastníctvo pôdy až do výmery 50 ha, nezodpovedne sa obracali chrbtom k nášmu úsiliu o zvýšenie poľnohospodárskej produkcie, ba dokonca ho sabotovali. Od každého pracujúceho roľníka budeme dnes žiadať. aby vo vlastnom záujme i v záujme celého československého pracujúceho ľudu plnil výrobné i dodávkové povinnosti

Poľnohospodárska výroba na Slovensku za posledných 50 rokov nenaznačila skoro žiaden pokrok. Ostala ďaleko pozadu za zmechanizovanou a zautomatizovanou priemyselnou veľkovýrobou. Medzi týmito dvomi výrobnými sektormi je disparita, ale jej príčina nie je v cenách výrobkov, ale vo výrobnosti. Naša pôdohospodárska výroba je dnes stále na tom stupni, ako bola naša výroba obuvi u obuvníkov pred Baťom. Poľnohospodárska výroba ostala stáť, ostala pozadu a ten, kto je Dozadu - ako hovorí učiteľ socializmu Stalin - je bitý. Musíme sa postarať o to, aby slovenské pôdohospodárstvo nezaostávalo a aby slovenskí roľníci neboli bití.

Pozornosť našej poľnohospodárskej politiky sa musí teraz obrátiť na zvýšenie výroby a výrobnosti práce. Vyšších dôchodkov a tým i vyššej životnej úrovne náš roľník môže dosiahnuť len zvýšením výroby, nikdy nie špekuláciou m čierne ceny. Túto skutočnosť si musí náš roľnícky ľud uvedomiť. Je pravda, že cena mlieka napr. je nerentabilná pre toho, kto od kravy vydojí denne 2 litre mlieka, ale je rentabilná pre toho, kto vydojí denne 5 litrov mlieka. A tejto produkcie je možné dosiahnuť, len sa treba o to snažiť. Dnes nemôžeme posudzovať nikoho podľa toho, koľko hodín denne pracuje, ale podľa toho,

koľko denne vyrobí a dodá pre verejné zásobovanie. Nemôžeme chrániť a uprednostňovať mnohých z našich roľníkov preto, že pracujú 16 hodín denne a pritom dorábajú 2 a pol litra mlieka denne z jednej kravy a vyprodukujú 8-9 q obilia z ha, na pasienkoch majú miesto pastvy len krtince a bodľačie, ale budeme podporovať a pomáhať tým roľníkom, ktorí si svoju prácu budú vedieť zorganizovať a zintenzívniť tak, aby za 8 hodín vyrobili viac, ako predtým za l6.

Možnosti pre takýto rozvoj a rozmach našej poľnohospodárskej výroby tu sú, treba len, aby ich roľníci pochopili a chceli ich použiť. Obec, kde každá kravička alebo každá koza má svojho špeciálneho pastiera, je obec zaostalá, lebo plytvá s pracovnými silami, ktoré možno použiť k inej produktívnejšej práci, a to i v samom poľnohospodárstve, napr. na úpravu pasienkov, vysádzanie, ošetrovanie stromov a pod. Každý roľník, ktorý orie ľahkým pluhom na kravičkách, hoci môže použiť služieb traktora, neplní dobre svoje povinnosti voči národu a štátu, lebo nevyužíva výdobytkov našej techniky na zvýšenie výroby. Siatie rukou nie je hriechom len preto, že práca sejačkou sa dá previesť rýchlejšie, ale hlavne preto, že rukou sa vyseje ďaleko viac obilia. A o toto množstvo je ukrátený nielen pracujúci ľud, ale i sám roľník. Keď roľník čas, ktorý ušetrí tým, že bude kosiť kosačkou miesto rukou, investuje do svojho vzdelania, ošetrovania dobytka, zveľaďovania hydiny, ovocných stromov, zveľaďovania pastvín atď., zvýši nielen svoju produktivitu a životnú úroveň, ale dodá i viac výrobkov pre výživu celého národa. Roľník nemôže pestovať to, čo si od pradedov navykol, ale to, čo vzhľadom na pôdu a klimatické pomery je najvhodnejšie a čo zaistí jeho najvyššiu produkciu. Pestovať pšenicu na Kysuciach alebo na Orave a v ostatných horských oblastiach je práve také neúčelné, ako zapriahnuť kravu do koča.

Naši roľníci často sa sťažujú, že majú málo pôdy a že z nej nemôžu vyžiť. My však musíme konštatovať, že pôdy je dosť, aby stačila na pôde vyživiť celý národ a pritom aj zaistiť dobrú životnú úroveň toho počtu roľníkov, ktorý ostane po odčerpaní prebytočných pracovných síl. Pravdou však je, že na našej pôde sa málo urodí, že sa na nej neekonomicky a často i primitívne pracuje. Dnes na jednu pracovnú silu v pôdohospodárstve pripadá 1. 8 ha pôdy, teda pô-

da je preľudnená, hoci súčasne javí sa veľký nedostatok pracovných síl v stavebníctve, priemysle, v lesoch, atď. Toto je nezdravý zjav, ktorý musíme riešiť. V 5 RP industrializácia Slovenska dosiahne takého stupňa, že zamestná nových 100. 000 pracovných síl a tieto sily budú uvoľnené hlavne z pôdohospodárstva. Tým, že industrializácia odčerpá prebytočné sily z pôdohospodárstva, zvýši sa plocha pripadajúca na 1 pracovnú silu v pôdohospodárstve a tým sa zvýši i produktivita práce. Teda zpriemyselnenie Slovenska je jedným z kľúčov k zvýšeniu životnej úrovne nášho pracujúceho roľníka.

Že produkcia i produktivita práce v slovenskom poľnohospodárstve je nízka, dokazuje nám porovnanie s produktivitou v českých krajinách, kde je práve taká individuálna malovýroba. ako na Slovensku. Porovnajme si len niektoré čísla:

Tak v roku 1948 bol na Slovensku výnos pšenice 134 q na 1 ha, kdežto v českých krajinách 18 q na 1 ho Z produkcie pripadlo na Slovensku na 1 roľníka 305 kg, kdežto v českých krajinách 508 kg. Tu najlepšie vidieť ten veľký rozdiel produktivity práce, hoci je všeobecne známe že pšenica na Slovensku nemá horšie podmienky ako v krajinách českých Ešte výraznejšie je to v raži V r. 1948 bol na Slovensku priemerný výnos 12. 7 q na 1 ha, kdežto v zemiach českých 16 7 q. Produkcia na hlavu roľníka na Slovensku bola 151 kg, v krajinách českých 506 kg.

V hovädzom dobytku pripadlo v roku 1948 na Slovensku na 1000 roľníkov 527 kusov, v českých krajinách 1365 kusov. V ošípaných v tom samom roku pripadlo na Slovensku na 1 000 roľníkov 366 kusov, v českých krajinách 1111 kusov. Produkcia mlieka v roku 1948 bola na 1000 roľníkov na Slovensku 2. 913 hl, v krajinách českých 9722 hl. Aj v produkcii vajec je veľký rozdiel. Na hlavu jedného producenta sa vyrobilo v roku 1948 na Slovensku 78 kusov, v českých krajinách však 276. Treba poznamenať, že tieto rozdiely pred druhou svetovou vojnou boly ešte väčšie. Keby sme našu výrobnosť porovnávali s výrobnosťou iných pokrokových štátov, prišli by sme k zahanbujúcim záverom. A tu nám treba konštatovať, a to vážne a zodpovedne, že v tom väzí príčina zaostalosti a nizkej životnej úrovne slovenského roľníka a že jedine tu možno hľadať východisko z tejto situácie.

Povedal som už predtým, že hlavným ú-