5. zasadnutie SNR dňa 12. novembra 1948.
23
rozkvet pôdohospodárskej literatúry a o-
svety. Tento zákonodarný akt Slovenskej
národnej rady zapadne preto systematic-
ky do rámca sústavnej starostlivosti ľudo-
vodemokratického zriadenia o naše pôdo-
hospodárstvo.
Príležitosti tejto novelizácie pôvodnej
normy o Slovenskej akadémii vied a ume-
ní využíva zákonodarca aj k tomu, aby
upravil - ako sa to ukázalo potrebným a
odôvodneným - symetrické členenie jed-
notlivých tried Akadémie. Deje sa tak
tým. že v 1. triede (kultúrnovednej) dote-
rajšia sekcia historicko-jazykovedná sa
rozčleňujúce na dve sekcie: historickú a ja-
zykovednú. Zároveň sa pre názov socio-
grafickej sekcie volí priliehavejší názov:
sekcia sociologická. Podobne v III. triede
(umeleckej) sa doterajšia sekcia divadel-
no-filmová rozčleňuje na dve samostatné
sekcie: divadelnú a filmovú.
Počas rokovania výborov vyskytly sa
návrhy, aby sa pri tejto novelizácii upra-
vily aj iné detailné otázky, týkajúce sa
organizácie Slovenskej akadémie vied a
umení. Pretože tieto otázky neboly pri-
pravené a dohodnuté, boly odkázané na
prípravu a prerokovanie so zainteresova-
nými činiteľmi.
Výbory okrem vyššie uvedených ob-
sahových zmien previedly na texte ná-
vrhu túto úpravu:
V čl.. I. nahradily slová "nahradzuje
týmto znením" slovami "mení a znie".
V čl. II. opravily názov "povereník
školstva a osvety" na nový uzákonený
názov: "povereník školstva, vied a ume-
ní" a za tento názov vsunuly slová "po
dohode".
Výbory právny a kultúrny takto upra-
vený návrh zákona, ktorým sa mení a do-
plňuje nariadenie o Slovenskej akadémii
vied a umení, predkladajú Slovenskej ná-
rodnej rade s odporúčaním na uzákone-
nie.
Zpráva rozpočtového výboru:
Rozpočtový výbor prerokoval návrh
zákona, ktorým sa mení a doplňuje naria-
denie o Slovenskej akadémii vied a umení
na schôdzke dňa 19. októbra 1948.
Podľa odôvodnenia návrhu prevede-
ním navrhnutého zákona sa zvyšujú dote-
rajšie finančné náklady na Slovenskú aka-
démiu vied a umení o sumu 500. 000- Kčs
ročne. Doteraz činí tento náklad 3, 000. 000
Kčs na doterajších dvanásť sekcií Akadé-
mie, t. j. 250. 000 Kčs ročne na jednu sek-
ciu. Preto takýto náklad si vyžiada zria-
denie a udržovanie novej sekcie: pôdo-
hospodárskej.
Rozčlenením doterajších dvoch sekcií
na štyri, vzniká podľa dôvodenia Sboru.
povereníkov nová finančná potreba ako
na jednu úplne novú sekciu, t. j. 250. 000
Kčs.
Úhrnný náklad spojený s vykonáva-
ním zákona 500. 000. - Kčs sa zaraďuje -
ako to vyhlásil výborom zástupca Povere-
níctva školstva, vied a umení - do rozpo-
čtu tohto Povereníctva na rok 1949.
Výbor tiež zistil, že na texte návrhu
treba previesť zmeny, ktoré sú už uveda-
né v zpráve výborov právneho a kultúr-
neho.
Vzhľadom na zaistenie potrebného fi-
nančného nákladu, ktorý je pomerne ma-
lý, usniesol sa rozpočtový výbor navrh-
núť Slovenskej národnej rade, aby tento
návrh zákona odhlasovala.
Podpredseda SNR Štefan Kušík:
Nasleduje rozprava o prednesenej
zpráve.
K slovu sa prihlásil pán poslanec Mar-
tin Lenko.
Dávam mu slovo.
Poslanec SNR Martin Lenko:
Slávna Slovenská národná rada !
Dnes, keď rokujeme o novele nariade-
nia Slovenskej národnej rady č. 22/1946;
zo dňa 8. februára 1946, a po vypočutí
dôvodovej zprávy, ako ju výbory právny,
kultúrny a rozpočtový podaly, považujem
za potrebné zaoberať sa aspoň stručne.
výsledkami práce a životom Slovenskej
akadémie vied a umení od jej založenia,
aby tým sa ukázalo, ako táto inštitúcia
pre náš život kultúrny a vedecký a na
základe vedeckom i hospodársky v našich
nových pomeroch ľudovodemokratického
zriadenia je potrebná a že iniciatíva Sbo-
ru povereníkov pri podávaní návrhu zá-
kona, ktorým sa mení a doplňuje nariade-
nie č. 22, bola cieľavedomá a pre samú
Slovenskú akadémiu vied a umení, ako
aj pre ďalší vývoj nášho kultúrneho a
vedeckého života a práce prospešná.
Slovenská akadémia vied a umení bola
založená nariadením Slovenskej národnej
rady č. 22/1946 zo dňa 8. februára 1946.
24
5. zasadnutie SNR dňa 12. novembra 1948.
Jej poslanie vymedzuje sa v § 1 v tom
smysle, aby všestranne zveľaďovala ve-
dy a umenia, najmä so zreteľom na slo-
venskú kultúru a prírodu.
Správa Slovenskej akadémie vied a
umení podujala sa hneď na organizova-
nie vytýčených úloh v primeraných for-
mách, a to zorganizovaním vedeckých ú-
stavov a vydavateľskej činnosti.
Jednou z najpodstatnejších úloh Slo-
venskej akadémie vied a umení je orga-
nizovanie, napomáhanie a umožňovanie
vedeckej práce v najširšom slova smysle.
Starostlivosť o vedeckú produkciu sú-
streďuje sa v jednotlivých vedeckých
ústavoch. Doteraz vybudovaly sa dôklad-
nejšie vedecké ústavy vlastivedného cha-
rakteru, ako je jazykovedný, literárno-
historický, historický, národopisný ústav.
Organizačne dobudovať treba ústav ze-
mepisný a sociologický. Okrem týchto
vlastivedných ústavov organizačne dobre
účinkuje filozofický ústav a slovanský
ústav. Ústavy pracujú za vedenia svojich
predsedov, ktorými sú univerzitní profe-
sori. Vlastnú prácu konajú mladší vedec-
kí pracovníci, ktorí spínajú vo svojich
odboroch konkrétne vedecké úlohy. Ich
prvoradou úlohou je zapĺňať v slovenskej
vedeckej produkcii tie medzery, ktoré vy-
žadujú kolektívnu prácu viacerých odbor-
níkov, prípadne široký okruh spolupra-
covníkov. Okrem toho vedecké ústavy
Slovenskej akadémie vied a umení sú or-
ganizačnými strediskami, v ktorých sa
sbieha evidencia vedeckej práce a zasa
naopak, z ktorých vychádza iniciatíva a
popudy aj pre pracovníkov, stojacich mi-
mo Akadémiu, ale spolupracujúcich s ú-
stavmi.
Organizácia vedeckých ústavov Slo-
venskej akadémie vied a umení javí sa
v slovenských pomeroch ako nóvum. Po-
dlá doterajších skúseností sa však uká-
zalo, že existencia takýchto ústavov má
mimoriadne veľký význam pre rozmno-
ženie a prehĺbenie slovenskej vedeckej
tvorby. Po niektorých úsekoch dostáva sa
Slovenská akadémia vied a umení do ta-
kého štádia pracovného, ktoré bude ro-
biť slovenskému vedeckému snaženiu iba
česť. Pri jednotlivých ústavoch podrob-
nejšie poukážem na dosiahnuté výkony,
prípadne na ďalšie ciele a úlohy.
Činnosť filozofického ústavu Akadémie
Ústav bol založený dňa 1. januára
1946. Predsedom ústavu je Dr. Igor Hru-
šovský. Administratívnym riaditeľom je
Dr. Stanislav Felber, asistentom Dr. Juraj
Cíger.
Ako úlohu stanovil si filozofický ústav
Akadémie vied a umení spracúvanie ak-
tuálnych filozofických problémov, spracú-
vanie histórie slovenskej filozofie, vydá-
vanie monografií o význačných zjavoch
filozofických v histórii. V rámci tohto
programu vyšlý už prácou filozofického
ústavu tieto práce: Hrušovský: "Engels
ako filozof", Mikleš: Izák Caban, sloven-
ský atomista v XVII. storočí, časopis Phi-
losophica Slovaca, I. diel, a kniha Dr. Sta-
nislava Felbera, Vedomie a podvedomie-
Mimo to pripravil filozofický ústav do tla-
če tieto práce: Philosophica Slovaca II. a
III. diel, a prácu Dr. Juraja Cígera: O prin-
cípoch univerzálnej vedy Renného Des-
cartesa- Filozofický ústav koná mimo iné-
ho i každý týždeň pracovnú schôdzku
o aktuálnych problémoch filozofických
nielen pre členov, ale aj interných pra-
covníkov.
Činnosť jazykovedného ústavu.
Jazykovedný ústav sa so zreteľom na
naliehavejšie potreby, úlohy slovenskej
jazykovedy člení na tri oddelenia: dialek-
tologické, pre spisovný jazyk a pre fo-
netiku. Dialektologické oddelenie má vy-
konávať sústavný výskum slovanských
nárečí, pričom sa má osobitná pozornosť
venovať aj jazykovým stykom slovensko-
českým, slovensko-ukrajinským, sloven-
sko-poľským, slovensko-chorvátskym,
slovensko-maďarským a slovensko-ne-
meckým. Zavŕšením práce v tomto odde-
lení má byť podrobný atlas slovenského
jazyka, slovník slovenských nárečí, sú-
stavná slovenská dialektologia a podrob-
né nárečové monografie. Doteraz sa získa-
lo 150. 000 lístkov pre slovník sloven-
ských nárečí. V prázdninách 1947 zapo-
čal sa sústavný nárečový výskum a do-
teraz sa získal materiál z 1. 434 obcí podľa
špeciálneho dotazníka, obsahujúceho na
1. 800 hesiel. Okrem toho podnikol sa ná-
rečový výskum medzi Slovákmi v Maďar-
sku v marci a apríli 1946 a medzi Slovák-
mi v Juhoslávii v auguste a v septembri
1947. Dotazníkový materiál sa systematic-
5 .zasadnutia SNR dňa 12. novembra 1918
25
ky triedi a spracúva, takže sa ráta s tým,
že v rámci päťročnice bude atlas sloven-
ského jazyka v rukopise úplne hotový.
Okrem toho Dr. Stole vypracoval obsiahlu
monografiu o slovenských nárečiach v
Maďarsku a chystá v roku 1949 monogra-
fiu o slovenských nárečiach v Juhoslávii.
V rámci päťročnice dokončí monografiu
o spišských nárečiach so zvláštnym zre-
teľom na pôvod východnej slovenčiny
vôbec.
Ďalším veľkým podujatím jazykoved-
ného ústavu je slovník spisovného jazy-
ka, ktorý bude podkladom pre stabilizá-
ciu spisovného úzu slovenského. Slovník
sa koncipuje na podklade obrovského ma-
teriálu, až 700. 000
vyexcerpovaných líst-
kov, a v koncepte je hotový až po písme-
no P.
V ústave sa pracuje aj na Slovensko-
ruskom prekladovom slovníku. Čiastka od
A - O je vysádzaná a zalomená. Slovník
bude vychádzať v sošitoch.
V rámci jazykovedného ústavu má sa
organizovať práca, smerujúca k sostave-
niu veľkej gramatiky spisovného jazyka,
má sa venovať náležitá pozornosť normo-
vaniu spisovného jazyka, pristúpi sa
k prácam na rozmanitých odborných ter-
minológiách a okrem toho sa majú sosta-
vovať praktické slovníky slovensko-ino-
slovanské. Okrem toho vo fonetickom od-
delení ústavu venuje sa pozornosť syste-
matickému pestovaniu vzornej sloven-
skej výslovnosti a jej systematickému
vedeckému výskumu.
Publikačnú činnosť jazykovedného
ústavu zdržiavaly technické okolnosti,
ktoré sa vymykajú z rámca rozhodovania
Slovenskej akadémie vied a umení. Vyda-
né boly dve jazykovedné publikácie, a to
Dr. Jozef Ružička: Z problematiky slabi-
ky a prozodických vlastností. K vývinu
hornonemeckého slova, univ. profesor Dr.
Isačenko: Fonetika spisovnej ruštiny,
univ. profesor Dr. Ján Stanislav: Slovan-
skí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť
vo Veľkomoravskej ríši. V tlači sú: univ.
profesor Dr. Weingart: Československý
typ cirkevnej slovenčiny, univ. profesor
Dr. Kořínek: Úvod do všeobecného jazy-
kospytu, univ. profesor Dr. Paulíny: De-
jiny spisovnej slovenčiny, Dr. J. Stole:
Nárečie troch slovenských ostrovov
v Maďarsku V sérii knižnice jazyková
kultúra sa tlačí brošúrka o reforme slo-
venského pravopisu. V tlači je tiež troj-
ročný časopis Linguistica Slovaca IV. -
VI. ročník 1946, 1947, 1948.
Činnosť literárnovedného ústavu Sloven-
skej akadémie vied a umení.
Úlohou literárnovedného ústavu Slo-
venskej akadémie vied a umení je vše-
stranný výskum dejín slovenskej litera-
túry, ako aj riešenie všeobecných teore-
tických otázok literatúry v súvise s kon-
krétnym skúmaním vývinu slovenského
písomníctva. V prvých rokoch bola čin-
nosť ústavu značne hatená nepriaznivými
podmienkami a rušivými udalosťami po-
sledných vojnových rokov. Po prekonaní
týchto ťažkostí a po reorganizácii ústav
vstúpil do obdobia intenzívnej činnosti.
Ústav venuje svoju pozornosť vý-
skumnej činnosti, a to prevážne mono-
grafickému skúmaniu otázok slovenskej
literatúry. Okrem toho prepracoval a roz-
šíril metodologickú štúdiu: Problém vý-
vinnej periodizácie slovenskej literatúry.
Pri príležitosti stého výročia prvého
vydania Sládkovičovej Maríny, bola v ú-
stave pripravená a vydaná faksimilia Ma-
ríny, sprevádzaná štúdiou k dnešnej pro-
blematike Maríny. Okrem týchto prác sa
v ústave sústavne sleduje i cudzia litera-
túra, o ktorej sa referuje v odborných ča-
sopisoch a dennej tlači.
Vedecko-výskumná činnosť literárne-
ho ústavu Akadémie v uvedených sekto-
roch je výsledkom organizácie práce pre
jednotlivé konkrétne úlohy. Okrem spolu-
práce interných pracovníkov v ústave,
udržiava sa úzky pracovný styk s počet-
nými externými spolupracovníkmi. Pred-
pokladá sa, že táto spolupráca s ústavom
sa v budúcnosti ešte rozšíri a prehĺbi.
Činnosť národopisného ústavu.
Po zriadení národopisného ústavu vy-
týčil si tento program, ktorý shrňuje pre-
dovšetkým systematické sbieranie a opi-
sovanie všetkých výtvorov slovenskej ľu-
dovej kultúry. Sosbieraný materiál od-
borne spracúvať a publikovať a takto pri-
praviť materiál pre atlas slovenskej ľudo-
vej kultúry. Ústav vykonal niekoľko vý-
skumov drotárskych obcí v okrese Veľká
Bytča. Okrem toho bol vykonaný výskum
duchovnej kultúry Slovákov v Maďarsku
a v Juhoslávii.
26
5. zasadnutia SNR dňa 12. novembra 1948.
Činnosť slovanského ústavu Akadémie.
Po zriadení slovanského ústavu Slo-
venskej akadémie vied a umení prikročil
tento v prvom rade k výskumu slovinskej
a srbochorvátskej ľudovej drámy. Ďal-
šie úlohy slovanského ústavu pozostáva-
jú predovšetkým z referovania o vedec-
kých publikáciách slavistických, z vydá-
vania špeciálneho časopisu, venovaného
slovanským otázkam a publikácií vedec-
kých i popularizačných o slovanskom
svete.
Činnosť zemepisného ústavu.
Ústav bol založený počiatkom roku
1946. Predsedom sa stal univerzitný pro-
fesor Dr. Jan Hromádka. Ako vedecký
pracovník pracoval v ústave Dr. Dominik
Polakovič. Okrem neho pracovali v ústa-
ve štyria externí spolupracovníci.
Program zemepisného ústavu je syste-
matický zemepisný výskum Slovenska vo
všetkých zemepisných disciplínách. Roku
1946 sa sostavil a do všetkých ľudových
škôl na Slovensku rozposlal vlastivedný
dotazník, ktorým sa mal shrnúť najnovší
materiál pre jednotlivé práce, hlavne pre
spracovanie cestovného ruchu. Roku 1947
vyšlý z ústavu tieto práce: Dr. Štefan Fe-
kete: Tri prímestské osady na pravom
brehu Dunaja pri Bratislave, so stránky sí-
delnej. Univerzitný profesor Dr. Ján Hro-
mádka: Zemepis Sväzu sovietskych so-
cialistických republík.
Zamýšľaný časopis zemepisného ústa-
vu Geoqraphica Slovaca nebolo možné
vydať pre rozmanité nedostatky.
Ústav nie je dobudovaný. Nemá nate-
raz stálych zamestnancov, ani potrebné
technické vybavenie, ktoré by zabezpe-
čilo úspešnú činnosť. Toto zariadenie vy-
žiada si väčší finančný náklad, ktorý ne-
bolo možné doteraz v rámci doterajších
hospodárskych možností Akadémie za-
bezpečiť.
Činnosť sociologického ústavu.
Rámcové počíta sa aj s rozvinutím vý-
skumov na poli slovenskej sociológie. Za
týmto účelom bol zriadený formálne aj
ústav sociologický, predtým sociografic-
ký. Vlastná výskumná programovitá čin-
nosť nemohla sa rozvinúť pre nedostatok
povolaných odborných pracovníkov, kto-
rí by v rámci ústavu vykonávali všetky
vedecké a administratívne úlohy, vyplý-
vajúce z takéhoto systematického výsku-
mu.
Bolo by veľmi potrebné pracovať aj na
tomto poli. Správa Slovenskej akadémie
vied a umení hľadá možnosti, ako túto
medzeru zapínať.
Činnosť historického ústavu.
Historický ústav bol založený v roku
1946. Predsedom jeho je univerzitný pro-
fesor Dr. Branislav Varsik, riaditeľom Dr
František Bokes, asistentmi Dr. Ján De-
kan a Dr. Lamoš. Mimo týchto interných
pracovníkov ústav spolupracuje so 125
historikmi slovenskými, externými spolu-
pracovníkmi. Od roku 1946 ústav vydával
svoj časopis Historica Slovaca, roč. III. a
IV., V. a VI. Ďalej vydal z pera riaditeľa
Dr. Františka Bokesa Dejiny Slovenska a
Slovákov, ako IV. sväzok vlastivedy
Ústav má v programe, Monumentálne de-
jiny slovenské" za redakcie pánov uni-
verzitných profesorov Dr. Branislava Var-
síka s viacerými spolupracovníkmi, z kto-
rého doposiaľ vyšiel I. diel: "Slovensko
v praveku". Asistent ústavu Dr. Lamoš
vydal.. Sídelný zemepis Kremnice". Ústav
mal od založenia 11 pracovných porád
Vedľa publikačnej činnosti, ktorá v bu-
dúcnosti má v pláne vydať ďalšie sväzky
slovenských dejín, historický ústav pa-
mätá a vzal si do programu základnú otáz-
ku slovenských historikov, otázku archí-
vov na Slovensku, bez ktorých nemožno
v dejinách pracovať. Tejto otázke sa ve-
nuje asistent Dr. Lamoš.
V rámci päťročnice má ústav ešte ten-
to program:
Dr. J. Svetoň: Nový pohľad na osudy
slovenskej menšiny v Maďarsku.
Dr. František Bokes: Dejiny Slovenska
v rokoch 1918-1948.
Dr. E. Perfeckij: Dejiny Ruska v stre-
doveku, I. diel.
Dr. V. Ondrouch: Základy protohistó-
rie Československa.
Dr. V. Ondrouch: Staroveké dejiny.
Dr. A. Húščava; Liptovské archívy,
sväzok II (Nemecká Lupča).
Dr. Branislav Varsík: Dejiny Košíc
dva sväzky.
Dr. T. Lamoš: Domínium zvolenské.
Mimo ústavov je načim spomenúť slo-
venský náučný slovník.
V jeseni 1948 zriadila sa Kancelária
slovenského náučného slovníka, ktorá má
5. zasadnutie SNR dňa 12. novembra 1948.
27
slúžiť ako centrum obsiahlej organizačnej
práce okolo slovenského náučného slov-
níka. V súvislosti s tým bola vymenova-
ná už hlavná redakcia slovenského náuč-
ného slovníka, ktorej predsedom je uni-
verzitný profesor Dr. A. Štefánek, a ďal-
šími členmi univerzitní profesori: Dr. V.
Mucha, Dr. I. Karvaš, Dr. K. Rebro, Dr. A.
Mráz, Dr. Ing. Turecký, Dr. Konček. Hlav-
ná redakcia započala už svoju prácu. Pri
Slovenskom náučnom slovníku zaintere-
suje sa veľký, široký okruh vedeckých
pracovníkov všetkých odborov. V rámci
päťročnice pomýšľa sa vydať príručný, asi
6-sväzkový náučný slovník. Prvé sošity
vyjdú koncom roku 1949. Neskoršie hodlá
sa pristúpiť k veľkému encyklopedické-
mu slovníku, ktorý bude mať niekoľko de-
siatok sväzkov. Potreba slovenského ná-
učného slovníka je veľmi naliehavá. Ten-
to nedostatok sa pociťuje v kultúrnom
živote vôbec. Pri malom náučnom slovní-
ku sa bude prizerať pri výbere hesiel špe-
ciálne na slovenské potreby. Jednotlivé
heslá sa budú voliť so zreteľom na ich
vzťah k Slovensku.
Vydavateľská činnosť.
Vlastným nákladom vydala Slovenská
akadémia vied a umení od jej zriadenia
24 publikácií, v celkovom náklade 66. 700
exemplárov. Publikácie vyšli jednotlivé
v týchto odboroch: 3 publikácie vo vlasti-
vednom, 3 vo filozofickom, 3 v historic-
kom, 2 v jazykovednom., 4 v literárno-his-
torickom, 1 v pedagogickom, 2 v prírodo-
vednom, 2 v zemepisnom, 2 v lekárskom
a 2 iné spisy. Z tohto nákladu odpredala,
darovala a výmenou expedovalo Vydava-
teľstvo Slovenskej akadémie vied a ume-
ní 38. 762 exemplárov.
Do konca roku 1948 vyjde nákladom
Slovenskej akadémie vied a umení ďal-
ších 15 publikácií, v celkovom náklade
27. 000 exemplárov z týchto odborov:
1 publikácia z vlastivedného, 1 z filozofic-
kého, 4 z historického, 2 z jazykovedného,
1 z literárno-historického, 1 z prírodoved-
ného, 1 z technického a 4 vedecké časo-
pisy.
V rámci päťročnice rozhodla sa sprá-
va Slovenskej akadémie vied a umení
zvýšiť svoju činnosť a už v prvom roku
päťročnice, t. j. v roku 1949 plánuje sa vy-
danie 33 publikácií v celkovom náklade
57. 500 exemplárov Rozsah plánovaného
vydavateľského programu Slovenskej
akadémie vied a umení v rámci päťročni-
ce predstavuje vydanie asi 150 publikácií
v celkovom náklade asi 180. 000 exemplá-
rov.
Výmena vedeckých publikácii
do zahraničia.
Slovenská akadémia vied a umení už
od svojho založenia mala živý styk vý-
menný so zahraničím. Vymieňala svoje
vedecké publikácie za potrebné vedecké
knihy z cudziny. Výmenný styk sa rozši-
ruje čím ďalej viac, jednak zvyšovaním
edičnej činnosti Akadémie, ale hlavne
nadväzovaním nových stykov s ďalšími
zahraničnými vedeckými ústavmi.
Publikácie posielajú sa do 19 štátov, a
to do 156 vedeckých inštitúcií, ktorým sa
poslalo za posledné dva roky viac ako
1500 vydaní Akadémie a Akadémia dosta-
la od nich 1263 diel v 1763 sväzkoch.
Okrem toho všetky vydania, samozrej-
me podľa charakteru, posielajú sa ako dar
a čestné exempláre našej vláde, členom
Slovenskej národnej rady, členom Sboru
povereníkov a ostatným vedeckým a po-
litickým činiteľom u nás i v zahraničí. Slo-
venská akadémia vied a umení okrem
svojej vydavateľskej činnosti poriada, to-
tiž jej jednotlivé ústavy, za spoluúčasti
osvetovej rady mesta Bratislavy a
iných ustanovizní rozličné prednášky ve-
deckého charakteru. Tak sa usporiadaly
tri prednášky v roku 1948, prednáška o
Bielenskom a chystá sa cyklus prednášok
o roku 1948, na ktorom budú prednášať
zástupcovia stredoeurópskych národov:
Slovákov,
Čechov, Poliakov, Rumunov,
Maďarov, pre ktoré tento revolučný rok
je významným medzníkom v ich národ-
nom vývine.
Vedecké kníhkupectvo.
V decembri 1947 rozhodla sa správa
Akadémie utvoriť Kníhkupectvo vedec-
kej a náučnej literatúry v Bratislave na
Štúrovej ulici č. 7. Kníhkupectvo sa môže
pochváliť peknými výsledkami, čo dalo
podnet k utvoreniu filiálky v Košiciach.
Zriadením odbočiek vysokých škôl v Ko-
šiciach je dostačujúcim dôvodom, aby sa
otvorenie vedeckého kníhkupectva v Ko-
šiciach urýchlilo. Správa Akadémie hodlá
novozaloženie filiálky kníhkupectva v
28
5. zasadnutie SNR dňa 12. novembra 1948.
Košiciach uskutočniť v rámci päťročnice
začiatkom roku 1949.
Z uvedených heslovitých zpráv o čin-
nosti a o výsledkoch činnosti Slovenskej
akadémie vied a umení vysvitá, že uzáko-
nenie Slovenskej akadémie vied a umení
bolo naskrze prospešné rozvoju sloven-
ského kultúrneho života v jeho vedeckom
sektore.
Slávna Slovenská národná rada! Na-
ším želaním a cieľom je čo v najkratšom
čase dôjsť k socializmu. Ak z tohto aspek-
tu, v súvislosti s doterajšou činnosťou Slo-
venskej akadémie vied a umení uvažuje-
me o predloženom návrhu zákona, ktorým
sa mení a doplňuje nariadenie Slovenskej
národnej rady o Slovenskej akadémii vied
a umení, musíme priznať, že kultúrnej a
obzvlášť vedeckej činnosti je nám vo zvý-
šenej miere treba a že Slovenská akadé-
mia vied a umení takúto činnosť prevá-
dzala a v budúcnosti musí omnoho inten-
zívnejšie prevádzať. Bolo potrebné preto
nariadenie Slovenskej národnej rady č.
22/1946 novelizovať tak, aby Slovenská
akadémia vied a umení mohla byť nielen
reprezentatívnym, ale najmä produktív-
nym centrom slovenského vedeckého ži-
vota, slúžiaceho nášmu ľudu.
Odporúčame preto, aby slávna Sloven-
ská národná rada návrh Sboru poverení-
kov na novelizovanie nariadenia č. 22 tak,
ako ho príslušné výbory predkladajú na
uzákonenie, prijala a odhlasovala. (Po-
tlesk )
Podpredseda SNR Štefan Kušík:
K slovu sa prihlásila pani poslankyňa
Štefánia Pockódyová.
Dávam jej slovo.
Poslankyňa SNR Štefánia Pockódyová:
Slávna Slovenská národná rada!
Opierajúc sa o dôvody, ktorých závaž-
nosť je nesporná, vyjadrujem za Klub
poslancov Strany slovenskej obrody ú-
plný súhlas a jednohlasnú podporu ná-
vrhu za reorganizáciu Slovenskej akadé-
mie vied a umení v smysle utvorenia oso-
bitnej sekcie pôdohospodárskej v rámci
II. triedy prírodovedno-technickej.
Je radostné konštatovať, že naše - pô-
vodom staré - a rozvojom mladé pôdohos-
podárstvo, očitá sa - nie krokom, ale
priam skokom - na výške, ktorá si vynu-
cuje vedeckú bázu a že tieto jeho požia-
davky nachádzajú pohotové riešenie v za-
členení do vrcholnej našej vedeckej inšti-
túcie: Slovenskej akadémie vied a umení.
Nášmu pôdohospodárstvu dostáva sa
tak uznania ako sektoru, ktorého význam
pri všetkých presunoch a zmenách, či or-
ganizačných alebo technických, neklesá.
Nášmu pôdohospodárstvu sa tak umožňu-
je overiť a odôvodniť praktické poznatky
vedeckými metódami a vedecké bádanie a
odbornú činnosť vôbec vyskúmať a uplat-
niť v praxi v duchu nášho demokratické-
ho názoru na službu ľudu v uskutočňova-
ní našich hospodárskych snáh.
Očakávanie, že činnosť sekcie bude
doplnkom ku všetkým úsiliam, nech sú
už realizované akýmikoľvek zásahmi, na-
príklad inými formami gazdovania, me-
chanizáciou, plánovaním atď., a že ku
všetkým opatreniam, ktorými sme rástli
v pôdohospodárstve do šírky, pribúda
nové zameranie, cieľ, hĺbka.
Naše pôdohospodárstvo vedeckého
prameňa doteraz nemalo, súc odkázané
- zväčša nepriamo - na výpomoc cudzích.
Pocit menejcennosti, závislosti, akéhosi cu-
dzopasníctva, mal svoje následky v poma-
lom tempe pokroku na poli pôdohospo-
dárskom a ubíjal ambície nadaných a sna-
živých jednotlivcov, neposkytujúc im
podmienky vedeckej práce, primeraného
prostredia.
Kruh starostlivosti o vzdelanie najdôle-
žitejšieho činiteľa pôdohospodárskeho
podniku: roľníka, lesníka, bol uzavretý
vybudovaním patričných vysokých škôl.
Ich úspešné pôsobenie natŕča jednu ruku
po dobudovaní vedeckých ústavov, dru-
hou - prázdnou hľadalo doplnenie, ktoré
zriadením pôdohospodárskej sekcie Slo-
venskej akadémie vied a umení našlo.
Osobitne kladieme na srdce a odporú-
čame sekcii všímať si a zahĺbiť sa do špe-
ciálnych pomerov slovenského juhu, a to
jednak preto, že sme ho obchádzali, že
nám druhí dôkladnejším jeho prebádaním
na mnohé poukázali a konečne i preto, že
po rôznych presunoch na tomto území je
to v záujme upevnenia nášho živlu po-
trebné. Mám pritom na mysli nielen po-
mery pôdohospodárske, ale úlohu sekcie
vidím tu rozšírenú aj na iné odbory aka-
démie.
Očakávame, že sekcia bude svetlom,
prežiarujúcim od základu všetky osveto-