5. zasadnutie SNR dňa 12. novembra 1948.
29
vé a zveľaďovacie podujatia pôdohospo-
dárske a že menovite svojou publikačnou
činnosťou (za predpokladu dostatočnej do-
tácie) výplni patričný úsek prázdnoty na-
šej odbornej spisby.
Želáme si, aby vyrastajúc z našej slo-
venskej pôdy a nadväzujúc na osvedčené
vzory svojich predchodkýň v cudzine,
predstavovala dokonalú syntézu oboch ú-
spešne pracujúcu a dôstojne reprezentu-
júcu.
Menovite osožným jej bude pohľad
smerom na východ, kde Akadémia SSSR
svojou organizáciou, metódami, výsledka-
mi práce, rozsahom i obsahom svojho ú-
činkovania, najviac sa priblížila k potre-
bám a docieľuje maximálnych výsledkov
v smysle snáh: veda má slúžiť každoden-
nému životu. A aj o toto u nás ide.
Akadémia - akademik, nie inštitúcia
nehybná, skamenelá, nie človek načgatý
nezáživným mŕtvym kapitálom, nie veda,
zarastajúca mochom na nekultivovanej
pôde, ale ústav, ľudia a práca, ktorí budú
zodpovedať pojmu "dnešný".
Za túto a takúto pôdohospodársku
sekciu Slovenskej akadémie vied a umení
sa prihováram a jej zriadenie podporujem.
Podpredseda SNR Štefan Kušík:
K slovu sa prihlásil pán poslanec Mi-
chal Chorváth
Dávam mu slovo.
Poslanec SNR Michal Chorváth:
Slávna Slovenská národná rada!
V rámci svojej ústavnej právomoci za-
podieva sa dnes tento zákonodarný sbor
Slovenska dvoma dôležitými otázkami or-
ganizácie našej vedeckej práce. Z nich me-
novite novelizácia
nariadenia o založení
Slovenskej akadémie vied a umení vyža-
duje si plnú pozornosť práve tak Sloven-
skej národnej rady ako celej kultúrnej
verejnosti, lebo ňou dopĺňa sa činnosť tej-
to dôležitej, najvyššej slovenskej kultúr-
nej inštitúcie a umožňuje sa jej plné pô-
sobenie.
O význame Akadémie pre náš kultúr-
ny život bolo všetko podstatné povedané
pri schvaľovaní nariadenia o nej vo feb-
ruári roku 1946 a nie je žiadúce dnes to
opakovať pri pomerne neveľkej oprave
tohto zákona. Reči, ktoré tu odznely o čin-
nosti Akadémie, plne oprávňujú všetky
predpoklady, vyslovené pred vyše dvo-
ma rokmi. Je však na mieste práve teraz,
keď bola úspešne dokončená dvojročnica
a stojíme na prahu päťročnice, majúcej
nás previesť z ľudovodemokratického
provizória do socializmu, povedať si nie-
čo o našej kultúrnej politike, ktorej ú-
spešným produktom je Slovenská akadé-
mia vied a umení a jej doterajšia práca.
Nariadenie o Akadémii bolo Sloven-
skou národnou radou odhlasované vo
februári roku 1946, teda v počiatočnom
období našej ľudovej demokracie, ďaleko
ešte od toho, aby si plne uvedomila svo-
ju funkciu a aby prechod k socializmu po-
kladala za svoju najprednejšiu úlohu. Bo-
lo to obdobie našej politiky, keď česko-
slovenská, a najmä slovenská reakcia sú-
stredila celú svoju propagandu na voľby
v tej nádeji, že prostredníctvom nich bu-
de môcť zdržať dynamiku nášho vývinu a
stabilizovať naše hospodárske a sociálne
pomery na takom stupni, aby pre složku
kapitalistickú ostala dostatočná hospodár-
ska a politická báza, z ktorej bude môcť
podstatne ovplyvňovať beh udalostí. A
hoci sa jej tento cieľ nepodaril, musíme
predsa len uznať, že sa jej podarilo aspoň
na čas spomaliť náš vývin a práve v kul-
túre, v oblasti ideológie rozvinúť svoje
siete na časť nášho politicky neuvedome-
lého obyvateľstva.
A to malo svoj veľký význam, že na-
riadenie o založení Akadémie je nesené
duchom nekompromisným a že nová
vrcholná slovenská kultúrna inštitúcia už
podľa tohto nariadenia vylučovala mož-
nosť, že by sa stala útočišťom reakcie.
Naopak, z celého tohto nariadenia dýcha
vôľa stvoriť u nás akadémiu nového ty-
pu, ktorá hľadí do budúcnosti a bude rie-
šiť úlohy, ktoré jej kladie socialistická
budúcnosť.
Akadémie, ako ich poznáme u nesmier-
nej väčšiny národov, sú produktom roz-
voja buržoáznej vedy a buržoáznej formy
organizácie kultúry. Netreba zaznávať ne--
smierny podiel všetkých týchto akadémii
na rozvoji vedy zo stredovekých pozícií
do takých, aby mohly podstatne vplývať
na rozvoj buržoáznej spoločnosti, na ka-
pitalistickú industrializáciu a organizáciu
buržoázneho štátu. V súhlase s individua-
listickým charakterom spoločnosti stály
sa všetky tieto akadémie miestom indivi-
duálnych vedeckých úsilí jednotlivcov a
nositeľom presvedčenia, že veda je samo-
účelná, že je produktom individuálnej ge-
30
5. zasadnutie SNR dňa 12. novembra 1948,
niality a že spoločnosť nemá práva klásť
vede otázky, tým menej predpisovať jej,
60 si má vybrať za predmet skúmania.
V skutočnosti, pravda, tieto akadémie,
nakoľko boly vedecky produktívne, boly
v službách tej spoločnosti, ktorá ich vy-
držiavala, v službách kapitalistickej oli-
garchie. A tak, kým bola kapitalistická
spoločnosť revolučná, kým nebola ochro-
mená strachom o svoju existenciu, dovo-
ľovala oligarchia prevádzať akadémiám
vedecké skúmania, ktoré malý blahodarný
výsledok pre celé ľudstvo. Naopak, v ob-
dobí úpadku kapitalistickej spoločnosti
maly akadémie a vedci v nich často úlo-
hu veľmi neblahú, keď sa daly do služieb
vojnového stroja. Vcelku však možno
konštatovať, že nesmierna väčšina akadé-
mií mala v novšej dobe charakter rýdzo
reprezentatívny a na vývine vedy sa ú-
častnila v minimálnej miere.
Je len prirodzené, že vynikajúci kul-
túrni, najmä vedeckí pracovníci, plne si
zaslúžia spoločenskú prestíž. Nieto však
tiež pochybnosti, že táto prestíž je úmer-
ná významu ich vedeckej práce pre celé
ľudstvo. Buržoázne akadémie v najnovšej
dobe stály sa však v prevážnej väčšine in-
štitúciami na udeľovanie spoločenskej
prestíže bez akýchkoľvek zásluh.
Z dru-
hej strany, i keď takéto akadémie sú už
vedecky celkom neproduktívne, stávajú
sa pareniskami ideologickej reakcie a
autorita reakčných akademikov slúži len
na ohlupovanie nedostatočne uvedome-
lých ľudí.
Zákonodarca nariadenia o Slovenskej
akadémii vied a umení vychádzal priro-
dzene z celkom iných predpokladov, čo
sa v ňom veľmi jasne odráža. Naša Aka-
démia nemala byť akadémiou reprezenta-
tívnou, nemala slúžiť za dôkaz, že aj slo-
venský národ, ako všetky druhé, má tiež
svoju akadémiu práve takú zlú ako tie
druhé, ale mala byť akadémiou pracov-
nou. Vedľa vysokých škôl, ktoré vycho-
vávajú vedecký, technický a učiteľský do-
rast, ona sa mala stať strediskom vlastné-
ho vedeckého výskumu v ústavoch na
tieto ciele zriadených. Samo rozdelenie
tried a sekcii ukazuje, aký dôraz kládol
zákonodarca menovite ma vedy prírodné
a technické, doteraz na Slovensku veľmi
zanedbávané, ale tým potrebnejšie v sú-
vislosti s industrializáciou Slovenska a
celkovou novou štruktúrou spoločnosti.
Už tento poukaz svedčí, že iniciátori na-
riadenia nemysleli na vedu staršieho, bur-
žoázneho typu, ale na vedu, ktorá pod-
mieňuje novú kultúru, vyplývajúcu z no-
vej hospodárskej základne. Svedčí to ďa-
lej o tom, že veda v jednotlivých inštitú-
toch nemá sa pestovať spôsobom individua-
listickým, ale plánovitým rozvrhnutím
skúmania medzi kolektív vedeckých pra-
covníkov. Napokon celý ráz nariadenia
jasne naznačuje, že vedecké skúmanie
v ústavoch Akadémie nemá byť súkrom-
nou záležitosťou vedcov, ale že má byť
v súvislosti s technickými úlohami a
štátnym plánovaním, takže štátny úrad
môže prostredníctvom svojich odborných
plánovačov dávať ústavom vedecké úlohy,
potrebné riešiť s hľadiska potrieb technic-
kých. Nie je potrebné ani zahaľovať, že
vzorom nariadenia o Slovenskej akadémii
vied a umení boly akadémie Sovietske-
ho sväzu so svojim socialistickým charak-
terom vedeckej práce v celku i v podrob-
nostiach.
Hoci nariadenie o Akadémii nebolo
vcelku ešte vykonané, jej vedenie uro-
bilo doteraz podľa svojich možností vše-
tko, aby práca takéhoto rázu sa tu prevá-
dzala. Detailná organizácia Akadémie bo-
la prevedená podľa horeuvedených zásad
a vo svojich zriadených ústavoch má
Akadémia kolektív kvalifikovaných pra-
covníkov, ktorí pracujú plánovité. Aka-
démia nevyhýba sa ani úlohám, ktoré
štátne vedenie na Slovensku od nej poža-
dovalo, ba vedeckí pracovníci a kolektí-
vy vystupovali v tomto smysle iniciatív-
ne aj sami. Plný rozvoj práce hatilo mno-
ho okolnosti a výsledok ďaleko ešte ne-
môže uspokojiť naše požiadavky. No fakt
je, že pokrokový ráz prác Akadémie vycí-
tila veľmi dobre slovenská reakcia a ni-
kdy si neodpustila možnosť prekážať Aka-
démii, už či sabotážou, či priamym úto-
kom.
Treba si teda uvedomiť, aké možnosti
Akadémia poskytuje pre našu kultúru.
Okrem svojej vedeckej funkcie plní nám
Akadémia aj úlohu výchovnú, keď pre-
mieňa doterajší typ nášho vedeckého pra-
covníka na vedca socialistického. Bude
teda treba, aby kompetentné miesta ve-
novaly Akadémii zvýšenú pozornosť a po-
staraly sa o to, aby Akadémia mohla ko-
nečne pôsobiť teraz, v období prechodu
5. zasadnutie SNR dňa 12 .novembra 1948 31
k socializmu, v celom smysle nariadenia
o svojom založení.
Ja tu chcem vyzdvihnúť ten fakt, že
nariadenie o Akadémii svedčí, že naša
kultúrna politika bola prezieravá a správ-
na, keď už začiatkom r. 1946 sledovala
ciele, ktoré veľmi výrazne vystupujú
dnes v celej našej politike. Zdôrazňujem,
že Slovenská akadémia vied a umení je
prvá tohto typu v našom štáte a v tomto
chlade sa Slovensko stalo vzorom pre ce-
lý štát práve tak ako v striktnom sotrva-
ní na zásade štátnej školy a v hájení zá-
sady jednotnej školy, ktorých správnosť
potvrdily februárové a pofebruárové uda-
losti. Je v záujme Slovenska i štátu, aby
sme si túto iniciatívnosť zachovali aj pre
budúcnosť.
Zásluha, že tento zákonodarný sbor
Slovenska vedel tak prenikavo prispieť
k organizácii kultúrneho života Slovenska
i štátu, patrí Komunistickej strane Sloven-
ska. Bolo to možné preto, že práve tak
ako v iných otázkach sledovala kultúrno-
politickú líniu a pokladala oblasť kultúr-
nu za integrálnu súčasť života. Ona pre-
razila dnes už u nás všeobecne uznávanú
zásadu, že kultúrnu politiku nemožno od-
deľovať od oblasti hospodárskej a sociál-
nej a že aj klúčom k riešeniu kultúrnych
otázok na Slovensku je jeho industrializá-
cia. Ale hoci je jasná kultúrno-politická
línia potrebná vždy, ak v správe štátu ne-
má dôjsť ku katastrofe, tým potrebnejšia
je teraz, keď celý štát prechádza z pre-
chodného štádia ľudovodemokratického
do socialistického. Veď kultúrna politika
má byť tým faktorom, ktorý vedia funkcii
technických zmení mentalitu ľudí, stvorí
socialistického človeka a kolektívum a
pripraví nové ovzdušie, v ktorom má-
me žiť.
Je pravda, že aj kapitalistické štáty
malý zákony kultúrnej povahy, ktoré
podstatne zasahovaly do života každého
človeka. No k vynášaniu zákonov takejto
povahy pristupovaly kapitalistické štáty
len vtedy, keď ich k tomu donucoval tlak
života alebo hroziaca katastrofa, pričom
ich cieľom nebolo nikdy plánovane dosa-
hovať vyššiu kultúrnu úroveň, lež posta-
rať sa o záujmy kapitalistickej spoločno-
sti a o jej nerušené ďalšie trvanie. Kul-
túrna politika je možná len tam, kde exis-
tuje socialistické plánovanie alebo aspoň
plánovanie obrátené k socialistickému u-
strojeniu spoločnosti. Princíp "laissez
faire, laissez passer", opierajúci sa o ve-
deckú nepoznateľnosť sveta, na ktorom
koniec-koncov kapitalizmus spočíva, je
pravým opakom plánovania. Skutočná
kultúrna politika ako systém a súčasť ce-
kového plánu výstavby spoločnosti vo
sfére kultúrnej môže existovať len v so-
cializme a v socialistickej vede.
My teda, keďže sme odhodlaní dôjsť
k socializmu, nemôžeme sa uspokojiť po-
dľa vzoru kapitalistických štátov, že tu
i tam v nevyhnutnom prípade vynesieme
nejaký zákon kultúrnej povahy, ale musí-
me mať jasnú kultúrnopolitickú líniu ako
súčasť celkovej politiky. Socializmus, to
nie je len produkcia a distribúcia, to nie
je len zvýšenie hospodárskej úrovne člo-
veka, ale aj jasné uvedomenie pomeru
človeka ku spoločnosti, človeka k prírode
a cieľavedomá perspektíva v jeho práci.
Náš prezident Gottwald, ktorý ako vo
Všetkom, aj v tomto vyšiel z iniciatívny-
mi popudmi, dal aj pre oblasť kultúrnu
jasné smernice. Hovoriac niekoľkokrát
s kultúrnymi pracovníkmi, zdôraznil úlo-
hu zľudovenia vedy a umenia a celkovú
premenu kultúrneho činiteľa z dnešnej ex-
kluzivity na kult. činiteľa socialistické-
ho, aby sa tak jeho práca stala dielom pre
všetkých členov socialistickej spoločno-
stí. Hovoriac o potrebe vzniku novej in-
teligencie z robotníctva, zdôraznil, že až
ona bude vedieť zrušiť rozdiely v hodno-
tení práce rúk a umu, ako sme to zdedili
po spoločnostiach triednych. Úloha je te-
da jasná, treba len, aby sme vedeli vy-
užiť všetky nástroje, ktoré máme po ruke,
a stvoriť cieľavedomou prácou tie nové,
ktoré ešte nemáme. A tu je treba, aby si
tieto kultúrnopolitické myšlienky osvojili
nie len jednotliví úradní činitelia, nie len
jednotliví členovia Slovenskej národnej
rady, ale celý tento zákonodarný sbor
ako celok. Veď práve prevádzanie záko-
nodarnej činností v oblasti kultúrnej 'na
Slovensku je jedna z jeho najdôležitej-
ších úloh, uložených mu Ústavou. A keď-
že, ako som spomenul, nemožno oblasť
kultúrnu vytrhávať z celku politického
života, vplývať bude tento sbor svojou
činnosťou v takomto smysle veľmi hlbo-
ko do všetkých verejných záležitosti:
V tejto perspektíve nie je fakt, že sa Slo-
32
5. zasadnutie SNR dňa 12. novembra 1943
venská národná rada bude zapodievať
kultúrnymi otázkami známkou jej záko-
nodarného obmedzenia, ale naopak aj
známkou jej veľmi širokej politickej prá-
vomoci.
My môžeme s uspokojením konštato-
vať, že slovenské orgány zákonodarné aj
výkonné sledovaly, a to zasa predovše-
tkým zásluhou Komunistickej strany Slo-
venska, tieto intencie od svojho počiatku.
S takýmto cieľom boly poštátnené divad-
lá a ako viem, konajú sa prípravy na zria-
denie oblastných divadiel v dohľadnej bu-
dúcnosti. V takomto smysle bol prevzatý
do štátnej správy film ešte pred jeho zá-
konitým poštátnením. Takto sa zriadila
Umelecká a vedecká rada, aby vplývala
ideologicky na kultúrnych pracovníkov a
ich dielo. Takto sa organizovala štátna
osvetová služba na Slovensku. Takto
vzniklý celé stovky škôl ľudových, de-
siatky stredných a niekoľko škôl vyso-
kých. V tomto smere postupovala štátna
správa v oblasti kultúry a toto zasiate
zrno prinieslo až doteraz hojnú úrodu. Po-
mýšľa sa ďalej okrem iných dôležitých
opatrení menovite na zákon o Matici slo-
venskej, ktorým sa táto úctyhodná a po-
pulárna inštitúcia zmení na stredisko ľu-
dovýchovnej práce na Slovensku. Trúfam
si tvrdiť v plnom vedomí významu svo-
jich slov, že po uzákonení a prevedení
tohto opatrenia bude mať Slovensko
okrem Sovietskeho sväzu najlepšiu osve-
tovú službu na svete a dosiahneme v ľu-
dovýchovnom sektore maximum, čo za
týchto okolnosti môžeme dosiahnuť.
No toto všetko dnes, keď plánovité
chceme prejsť do spoločnosti socialistic-
kej, už nestačí. Vplyv nových inštitúcií
siaha len na ciele, pre ktoré boly určené,
a mimo nich ostávajú ešte celé veľké
hniezda, ktoré sú pareniskami buržoáznej
ideológie. Ešte stále je veľké množstvo in-
teligencie v štátnych úradoch a národ-
ných podnikoch, ktorá sa nazdáva, že mô-
že pokračovať vo svojich byrokratických
spôsoboch a že jej práva a povinnosti sú
navždy vypočítané v služobnej pragmati-
ke. Ešte vždy existujú vrstvy, ktoré sa na-
zdávajú, že si môžu žiť po starom. Ešte
vždy je na našich vysokých i stredných
školách mnoho učiteľov, ktorí si myslia,
že si môžu svoju náuku vykladať tak, ako
sa ju naučili u svojich buržoáznych uči-
teľov. Ešte vždy vychádzajú a verejne sa
predávajú knihy, ktoré otvorene a s opo-
vržením hovoria o vedeckom socializme
alebo kazia vkus a mravy prostých čita-
teľov. Nech si všetci títo ľudia nemyslia,
že o tom nevieme a že sa to bude do ne-
konečna trpieť. Hovoríme im celkom otvo-
rene, že možno vychovať novú inteligen-
ciu, inteligenciu socialistickú od najnižšej
až po najvyššiu v krátkom čase a potom
nech sú nie prekvapení, že či v úradoch,
či v slobodných povolaniach, či na učiteľ-
ských miestach všetkých stupňov bude
mať táto inteligencia prednosť pred tými,
čo odmietli doplniť svoje vzdelanie a pra-
covať na svojej premene v socialistického
inteligenta alebo intelektuála.
Dovoľte, aby som sa na tomto mieste
zastavil pri probléme našich vysokých
škôl, keďže to je inštitúcia, ktorá produ-
kuje inteligenciu. Nie je tajomstvom ani
pre človeka zotrvávajúceho v buržoáznej
ideológii, že vysoké školstvo kapitalistic-
kých štátov a aj naše, bohužiaľ, je dnes
v úbohom stave. Rozdelenie učebnej lát-
ky a jej materiál, zriadenie stolíc, organi-
zácia štúdia a skúšok, to je ešte vždy také
ako vtedy, keď vysoké školy neboly pre
masy mládeže z pracujúcich vrstiev, ale
pre pár bohatých jednotlivcov. Vysoká
škola vbije síce do mladého človeka
množstvo poučiek, ale zväčša bez zamie-
renia na život, takže v niektorých odbo-
roch absolvent odchádza z vysokej ško-
ly hlúpejší ako na ňu prišiel. Mnoho sa
mohlo napraviť tým, že učitelia pochopili
tieto nedostatky alebo výmenou učiteľov,
no bohužiaľ nestalo sa ani jedno v patrič-
nej miere. Miesto toho sme boli svedkami
toho, že vysoké školy nám vychovávaly
mládež reakčnú, odmietajúcu socializmus
a stavajúcu sa bojovne proti nemu. Čo
sme sa nažalovali na našu vysokoškolskú
a stredoškolskú mládež, že je indolentná,
neschopná, reakčná, vina však bola len
z malej čiastky na nej, hlavná chyba bola
v celom vysokoškolskom systéme a v uči-
teľskom sbore. Dosť konečne s touto po-
lovičatosťou a nedôslednosťou! Treba,
aby naše školské úrady čím skôr vypra-
covaly novú organizáciu vysokých škôl a
dozrely na učiteľský sbor, či je schopný
pre nové úlohy. Naše vysoké i stredné
školstvo musí byť naplnené novým du-
chom, ktorého základom je vedecký so-
cializmus. Nie je dnes čas diskutovať o
5. Zasadnutie SNR dňa 12 .novembra 1948.
33
autonómií vysokých škôl, keď skutočnosť
kričí o nových potrebách. Pôvodný smy-
sel autonómie vysokých škôl je v niečom
inom, v ochrane slobody vedeckého skú-
mania proti reakcii, nemá však miesto te-
raz, keď má ochraňovať reakciu proti po-
kroku a proti tlaku plného a skutočného
života.
Nie je a nemôže byť smyslom týchto
slov obracať sa príkro proti tým statoč-
ným učiteľom na vysokých školách, ktorí
snažia sa pracovať prísne vedecky a len
pre zlú organizáciu školy alebo nezáujem
verejnosti o vysokoškolské problémy do-
stali sa bez vlastnej viny do závoza. Tre-
ba im jasne povedať, čo dnešok od nich
požaduje a zaviazať ich prácou v takom-
to prehĺbenom vedeckom smysle a som
pevne presvedčený, že v krátkom čase vy-
rastú z mnohých z nich opravdoví socia-
listickí vedci a učitelia. Nikto konečne ne-
môže žiadať a ani nežiada od intelektuála,
aby bol kam vietor, tam plášť a je len pri-
rodzené, že ich cesta k socializmu bude
pozvoľná, no tým opravdovejšia. No roz-
hodne dnes nieto dôvodov, aby sme v bu-
dúcností trpeli na vysokých školách uči-
teľov ktorí zneužívajú svoje postavenie
na kazenie mládeže a hatenie výstavby
sosializmu. To nech je každému jasné
(Potlesk. )
Slávna Slovenská národná rada! Ho-
voril som tu o mnohých veciach, ktorými
sa tento sbor má zapodievať vo funkcii zá-
konodarnej alebo kontrolnej a hovoril
som aj o tých, ktorých riešenie nezávisí
od neho. Hovoril som náročky aj o tých
posledných, lebo napokon sa tohto sboru
týkajú všetky slovenské otázky a má
možnosť priamo alebo nepriamo ich riešiť
Som pevne presvedčený, že urobí ako ce-
lok všetko, aby v kultúrnej politike pre-
viedlo sa za pomoci Sboru povereníkov,
vlády a Národného zhromaždenia všetko,
aby Slovensko vykonalo svoj podiel na
výstavbe socializmu v našom štáte, aby
slovenský ľud v Československej republi-
ke dosiahol blahobytu a aby to dosiahol
ako ľud kultúrny, politicky uvedomelý a
preniknutý naozaj socialistickou humani-
tou (Potlesk. )
Predsedníctva sa ujal podpredseda
SNR František Kubač.
Podpredseda SNR František Kubač:
Keďže ďalších rečníkov niet prihláse-
ných, vyhlasujem preto rozpravu za skon-
čenú.
Nasleduje hlasovanie.
Dávam hlasovať
o návrhu zákona, ktorým sa mení a do-
plňuje nariadenie o Slovenskej akadémii
vied a umení.
Kto teda súhlasí s návrhom tak, ako ho
pán zpravodajca predniesol, nech zdvihne
ruku.
Zisťujem, že Slovenská národná rada
schválila tento zákon podľa návrhu výbo-
rov právneho, kultúrneho a rozpočtové-
ho, predneseného pánom zpravodajcom.
Podpredseda SNR František Kubač
(cengá)
Nasleduje piaty bod programu, ktorým
je
zpráva výborov právneho a hospodár-
sko-sociálneho a zpráva výboru rozpočto-
vého o návrhu poslanca Ľudovíta Benadu
a spoločníkov na vydanie zákona Sloven-
skej národnej rady o platoch členov Slo-
venskej národnej rady.
Spoločným zpravodajcom všetkých-
troch výborov je pán poslanec Vojtech.
Sekáč.
Dávam mu slovo
Poslanec SNR Vojtech Sekáč:
Slávna Slovenská národná rada!
Februárové udalosti rozhodly s koneč-
nou platnosťou prvý odsek nášho politic-
kého vývoja. Od tohto času zmenily sa
podmienky politickej práce a tým aj úlo-
hy poslancov Slovenskej národnej rady.
Pred februárom vyčerpávali sme sa pria-
mym politickým bojom s ostatnými stra-
nami, s ich buržoáznym vedením a reak-
čnou politikou. Po februári je úkolom po-
slancov starať sa o prehĺbenie jednoty
všetkého pracujúceho ľudu, o prehĺbenie
spojenectva medzi mestom a dedinou, o
znemožňovanie prehmatov, zlovôle a i ve-
domého rozvratníctva od zbytkov bur-
žoázne-reakčných elementov, ktoré u nás
sú. Avšak ešte väčším úkolom je pre na-
šich poslancov zanášať do más politiku
našej vlády, starať sa o jej uskutočňova-
nie, odstraňovať prekážky, organizovať
ľudovú iniciatívu, starať sa o hospodárske
a kultúrne potreby ľudu a napomáhať ich
konkrétne riešenie priamo na mieste.
Skúsenosti, denne získané medzi na-
šimi pracujúcimi, budeme musieť priná-
34
5. zasadnutie SNR dňa 12. novembra 1948.
šať sem, na fórum Slovenskej národnej
rady, aby sa tieto skúsenosti mohly pre-
javiť aj v jej zákonodarnej činností. Slo-
venská národná rada a jej činnosť musí
byť zrkadlom skúseností medzi pracujú-
cim ľudom, formovateľom potrieb a pria-
ní pracujúcich a ohniskom, v ktorom sa
sformujú, pretavia a vyjasnia všetky túž-
by a snahy nášho pracujúceho ľudu, kto-
ré národ cíti.
Pod zorným uhlom týchto nových úloh
zákonodarcov Slovenskej národnej rady
prerokovaly výbory právny a hospodár-
sko-sociálny a súčasne aj výbor rozpočto-
vý návrh poslanca Ľudovíta Benadu a
spoločníkov na vydanie zákona Sloven-
skej národnej rady o platoch členov Slo-
venskej národnej rady. Výbory si osvo-
jily dôvody navrhovateľov a návrh s ob-
sahovej stránky schválily. S hľadiska le-
gislatívno-právneho previedly výbory na
texte návrhu tieto zmeny:
V názve návrhu ako aj v §§ 1 a 3 na-
hradily pomenovanie "člen Slovenskej
národnej rady" na ústavnoprávne prilie-
havejšie pomenovanie "poslanec Sloven-
skej národnej rady".
V § 2 štylizáciu ods. 2 zmenily výbory
takto:
"(2) Podpredseda Slovenskej národnej
rady má okrem platu, uvedeného v § 1.
činovný prídavok 24. 000- Kčs ročne a re-
prezentačný prídavok 36. 000- Kčs roč-
ne. "
Slová "nepodrobený dani dôchodko-
vej" výbory vynechaly, lebo reprezentač-
ný prídavok podľa § 3 ods. 1 písm. c) zá-
kona č. 109/1947 Sb. o dani zo mzdy je od
tejto dani ex lege oslobodený. Slová toh-
to odseku sa aj prehodily kvôli konformi-
te s odsekom 1.
Výbory konštatovaly, že finančné pro-
striedky, ktoré budú spojené s výkonom
navrhnutého zákone, sú rozpočtové za-
bezpečené.
Výbory sa usniesly predložiť o tomto
návrhu zákona plénu Slovenskej národnej
rady spoločnú zprávu s návrhom, aby Slo-
venská národná rada tento návrh zákona
odhlasovala v znení, ako ho výbory upra-
vily.
Podpredseda SNR František Kubač:
Nasleduje rozprava o prednesenej
zpráve.
Kto sa hlási k slovu?
Pretože sa k slovu nikto neprihlásil,
rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.
Dávam hlasovať
o návrhu zákona o platoch poslancov
Slovenskej národnej rady.
Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho pán
zpravodajca predniesol, nech zdvihne ru-
ku.
Zisťujem, že Slovenská národná rada
schválila tento zákon podľa návrhu výbo-
rov právneho, hospodársko-sociálneho a
rozpočtového, predneseného pánom zpra-
vodajcom.
Podpredseda SNR František Kubač
(cengá):
Nasleduje šiesty bod programu, kto-
rým je
zpráva výborov právneho a hospodár-
sko-sociálneho o návrhu predsedu a po-
slanca Slovenskej národnej rady Karola
Šmidkeho a spoločníkov na vydanie zá-
kona Slovenskej národnej rady o Kance-
lárii Slovenskej národnej rady.
Spoločným zpravodajcom je pán po-
slanec Dr. Jozef Kyselý.
Dávam mu slovo.
Poslanec SNR Dr. Jozef Kyselý:
Panie poslankyne a páni poslanci!
Na dnešnom zasadnutí bola vám roz-
daná tlač č. 17, to je návrh predsedu a
poslanca Slovenskej národnej rady Karo-
la Šmidkeho a spoločníkov na vydanie
zákona o Kancelárii Slovenskej národnej
rady.
Tento návrh stal sa predmetom roko-
vania na dnešnom spoločnom zasadnutí
výboru právneho a hospodársko-sociálne-
ho, z ktorého vám podávam túto zprávu:
Doterajší výkonný orgán Slovenskej
národnej rady bol utvorený ešte v Koši-
ciach vo februári 1945 nariadením Pred-
sedníctva Slovenskej národnej rady číslo
2/1945 Sb. n. SNR ako Úrad Predsedníctva
Slovenskej národnej rady. V tom čase
Slovenská národná rada pokračovala na
oslobodenom území Slovenska vo svojej
zákonodarnej, vládnej a výkonnej právo-
mocí, ktorej sa ujala slávnym Slovenským
národným povstaním v roku 1944 v Ban-
skej Bystrici. Tomu primerane bola roz-
siahla a rôznorodá aj agenda Úradu Pred-
sedníctva Slovenskej národnej rady.
5. zasadnutie SNR dňa 12. novembra 1948.
35
Nová Ústava upravila ústavnoprávne
zriadenie Republiky a uzákonila sloven-
ské národné orgány. Menovite vymedzila
zákonodarnú pôsobnosť Slovenskej ná-
rodnej rady. Podľa toho dňom nadobud-
nutia účinnosti novej Ústavy upravila sa
aj agenda jej výkonného úradu. Tento no-
vý vývoj výkonného orgánu Slovenskej
národnej rady treba podložiť aj normatív-
ne. Predložený iniciatívny návrh pána
predsedu a pánov poslancov Slovenskej
národnej rady sleduje teda tento cieľ.
Shodne so stanoviskom navrhovate-
ľov výbor právny a hospodársko-sociál-
ny zaujaly stanovisko, že ak Slovenská
národná rada má úspešne plniť svoje úlo-
hy podľa novej Ústavy, musí mať v kaž-
dom smere vyhovujúcu výkonnú kancelá-
riu. Preto výbory prijaly podaný inicia-
tívny návrh zákona o Kancelárii Sloven-
skej národnej rady za základ svojho roko-
vania a po stránke obsahovej ho schvá-
lily.
Pri rokovaní o jednotlivých ustanove-
niach návrhu uznaly výbory za potrebné
previesť na texte zákona tieto zmeny:
V § 2 v druhom riadku vynechaly
spojku "a" za slovami "Slovenskú národ-
nú radu" a nahradily spojku čiarkou, tak-
že nateraz § 2 bude znieť takto:
"Kancelária obstaráva patričné úradné
výkony pre Slovenskú národnú radu, jej
predsedníctvo a výbory, " atď.
V § 3 ods. 2 slová "so súhlasom osob-
ného úradu zamestnanca" nahradily slo-
vami "po dohode s osobným úradom za-
mestnanca", aby Slovenskej národnej ra-
de ako zákonodarnému sboru bolo uľah-
čené získať pre svoju výkonnú kancelá-
riu zamestnancov, akých potrebuje, takže
§ 3 bude znieť potom, odsek (2), takto:
"Personál Kancelárie sa sostaví a do-
plňuje zásadne z radov štátnych a iných
verejných zamestnancov, povoláva ho
k výkonu služby v Kancelárii predsedníc-
tvo Slovenskej národnej rady po dohode
s osobným úradom zamestnanca v me-
dziach schváleného rozpočtu. "
K ustanoveniam § 5 výbory pozname-
návajú:
V dôsledku tohto zákona nebude mať
Kancelária Slovenskej národnej rady
vlastný osobný stav a zákon prikazuje
všetkých doterajších zamestnancov Úra-
du Predsedníctva Slovenskej národnej ra-
dy do osobného stavu Povereníctva vnú-
tra. Výbory považujú za samozrejmé, čo
vyplýva aj zo znenia § 5 ods. 2, že týmto
prechodom z jedného osobného stavu do
druhého nemôžu títo zamestnanci utrpieť
žiadnu ujmu na svojich právach a náro-
koch, ktoré si ako štátni zamestnanci na-
dobudli podľa platných právnych predpi-
sov.
Takto upravený návrh tohto zákona
predkladajú výbory právny a hospodár-
sko-sociálny Slovenskej národnej rade
s návrhom na uzákonenie.
Podpredseda SNR František Kubač:
Nasleduje rozprava o prednesenej
zpráve.
Kto sa hlási k slovu?
Pretože sa k slovu nikto neprihlásil,
rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.
Dávam hlasovať
o návrhu zákona o Kancelárii Sloven-
skej národne) rady.
Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho pán
zpravodajca predniesol, nech zdvihne ru-
ku.
Zisťujem, že Slovenská národná rada
schválila tento zákon podľa návrhu výbo-
rov právneho a hospodársko-sociálneho,
predneseného pánom zpravodajcom.
Tým je program dnešného plenárneho
zasadnutia vyčerpaný.
upozorňujem pánov poslancov, že po
skončení tohto plenárneho zasadnutia ma-
jú ustavujúce schôdzky tieto výbory:
inkompatibilitný, ostáva tu vo veľkej
zasedacej sieni,
úsporný a kontrolný vo výborovni č. I,
osídľovací vo výborovni č. II,
imunitný vo výborovni č. III.
Oznamujem, že najbližšie zasadnutie
pléna Slovenskej národnej rady svolá
Predsedníctvo písomne.
Zasadnutie zakľučujem.
(Koniec. 18. 30 hod. )
Č. 10. 311/III-1948.
Za správnosť tesnopiseckého zápisu:
Prednosta Kancelárie Slovenskej
národnej rady:
Dr. Čičmanec v. r.