obchodnej smluvy alebo dohody Strán o výmene tovaru;
c) na majetkové nároky, ktorých základom je poisťovací úkon, zmenka alebo šek.
Hlava XII. Nariadenie exekúcie.
Článok 50.
Ak je dlžník príslušníkom Strany, na území ktorej sa žiada o výkon rozhodnutia, podmienkou nariadenia exekúcie je, že nárok, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje, možno uplatniť aj podľa domovského práva dlžníka.
Článok 51.
(1) O nariadení exekúcie rozhodne príslušný súd Strany, na území ktorej sa má exekúcia vykonať.
(2) Návrh na nariadenie exekúcie treba podať na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, alebo na súde, ktorý je príslušný na jeho vybavenie. Návrh podaný na súde prvej stolice treba postúpiť súdu príslušnému na jeho vybavenie.
(3) Náležitosti návrhu na nariadenie exekúcie sa spravujú právnym poriadkom Strany, na území ktorej sa má exekúcia vykonať.
(4) K návrhu treba pripojiť overený preklad.
Článok 52.
K návrhu na nariadenie exekúcie treba pripojiť:
a) úplne vyhotovenie rozhodnutia; právoplatnosť rozhodnutia sa má preukázať verejnou listinou, pokiaľ nevyplýva zo samotného vyhotovenia;
b) pôvodné vyhotovenie alebo overené odpisy listín, z ktorých je zrejmé, že predvolanie alebo iné úradné opatrenie o začatí konania bolo dlžníkovi, ktorý do konania nevstúpil, včas a náležitým spôsobom doručené;
c) overené preklady listín uvedených v bodoch a) a b).
článok 53.
Ak má súd pri nariadení exekúcie pochybnosti, môže vyzvať navrhovateľa, aby sa vyjadril, alebo aby podľa potreby doplnil nedostatky návrhu a o návrhu môže vypočuť aj dlžníka. Okrem toho môže požiadať súd alebo úrad, ktorý vydal vykonateľné rozhodnutie, o vysvetlenie.
Článok 54.
(1) Dlžník môže podať proti nariadeniu exekúcie aj na súde, ktorý exekúciu nariadil,
také návrhy, ktoré možno proti nariadeniu exekúcie uplatňovať podľa právneho poriadku Strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vydané.
(2) Ak je dlžník príslušníkom Strany, na území ktorej sa nariadenie exekúcie navrhuje, môže v tomto konaní vzniesť aj také návrhy, ktoré by mohol uplatňovať len podľa svojho domovského práva.
(3) Inak platí o nariadení a o výkone exekúcie domovský právny poriadok súdu, na ktorom sa vedie konanie.
článok 55. Nariadenie exekúcie treba odoprieť:
a) ak súd, ktorý rozhodnutie vydal, prejednal vec na základe takého dôvodu príslušnosti, ktorý právny poriadok Strany, na území ktorej sa navrhuje nariadenie exekúcie, nepozná;
b) ak dlžník nevstúpil do konania a ak jemu alebo jeho zmocnencovi nebolo doručené včas predvolanie alebo úradné opatrenie o začatí konania, alebo ak sa tak stalo len vyhláškou alebo odchylne od ustanovení vo veciach právnej pomoci;
c) ak, je rozhodnutie v rozpore so skôr vyneseným právoplatným rozhodnutím medzi totožnými účastníkmi o tom istom nároku na území Strany, kde sa navrhuje nariadenie exekúcie. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prípad, ak sa podstatne zmenily okolnosti, na základe ktorých skoršie rozhodnutie určilo obsah alebo čas plnenia.
Článok 56.
O poplatkoch a trovách spojených s exekúciou platia rovnaké predpisy ako pri výkone rozhodnutí tuzemských súdov.
Článok 57.
Ustanovenia tejto hlavy o rozhodnutiach súdov platia obdobne o pokonávkách uzavretých na súdoch.
Titul II.
PRÁVNA POMOC V TRESTNÝCH VECIACH.
Časť V. Vydanie a prevoz previnilcov.
Hlava XIII. Extradičné trestné činy.
Článok 58.
(1) Strany sa zaväzujú, že si za podmienok určených touto smluvou na žiadosť vzájomne
vydajú previnilcov na vykonanie trestného stíhania alebo na výkon trestu.
(2) Vydanie sa povolí pre také činy, ktoré sú trestnými podľa práva oboch Strán a na ktoré je stanovený trest odňatia slobody ak horná hranica trestnej sadzby je aspoň jeden rok, alebo ak ide o trest ťažší.
(3) Vydanie sa povolí aj pre pokus a pre ktorúkoľvek formu a ktorýkoľvek spôsob účastníctva na spomenutých trestných činoch.
(4) Tento záväzok sa nevzťahuje na previnilcov, ktorí sú štátnymi občanmi dožiadanej Strany.
Článok 59. Výnimky z extradičnej
povinnosti. Vydanie sa nepovolí:
a) ak osoba, o vydanie ktorej sa žiada, spáchala trestný čin na území dožiadanej Strany;
b) ak dožadujúca Strana žiada vydanie pre taký trestný čin, trestnosť ktorého zanikla podľa práva dožiadanej Strany pre premlčanie trestného stíhania, pre premlčanie výkonu trestu, alebo v akéhokoľvek iného zákonného dôvodu;
c) ak (bol proti osobe, o vydanie ktorej sa žiada, na území dožiadanej Strany v trestnom konaní, zavedenom pre ten istý trestný čin, vynesený rozsudok, alebo ak sa toto trestné konanie zastavilo.
článok 60.
Trestné konanie na žiadosť druhej Strany.
(1) Strany sa zaväzujú, že na žiadosť druhej Strany zavedú trestné stíhanie podľa vlastných právnych predpisov proti svojim príslušníkom, ktorí na území druhej Strany spáchali extradičný trestný čin.
(2). Minister spravodlivosti tej Strany, ktorá žiada o uvedené konanie, upovedomí o tom ministra spravodlivosti druhej Strany a súčasne pripojí všetky údaje a dôkazy, ktoré sú o trestnom čine k dispozícií.
(3) Dožiadaná Strana upovedomí druhú Stranu o výsledku trestného stíhania a v prípade rozsudku, zašle tiež jeho odpis.
Článok 61. Formálne náležitosti žiadosti
o vydanie.
(1) Ministri spravodlivosti oboch Strán sa stýkajú v extradičných veciach priamo.
(2) K žiadosti o vydanie treba pripojiť rozkaz na zatknutie v pôvodine alebo v overenom odpise a ak ide o žiadosť o vydanie na výkon trestu, právoplatný rozsudok alebo iné rovnocenné súdne rozhodnutie. Tieto musia obsahovať popis skutkového stavu trestného činu, obzvlášť miesto a čas spáchania, právnu kvalifikáciu, text ustanovení právnych predpisov, ktoré sa majú použiť ako aj označenie trestu, ktorý prichádza do úvahy. Ak ide o majetkové trestné činy, treba uviesť výšku škody spôsobenú trestným činom, alebo škody, ktorá z činu môže vzniknúť.
(3) Podľa možnosti treba dožiadanej Strane zaslať opis osoby, o vydanie ktorej sa žiada — oznámiť miesto jej pobytu a jej štátne občianstvo — a ak sú k dispozícií zaslať aj jej fotografiu a odtlačky prstov.
Článok 62. Dodatočné objasnenia.
(1) Ak z dožiadania nie sú dostatočne zrejmé okolnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie žiadosti o vydanie, môže dožiadaná Strana žiadať o doplnenie žiadosti. Dožiadaná Strana môže určiť vhodnú lehotu — od jedného do dvoch mesiacov — na podanie doplňujúcich objasnení. Túto lehotu možno na odôvodnenú žiadosť predĺžiť.
(2) Ak dožadujúca Strana nepodá žiadané objasnenie v určenej lehote, dožiadaná Strana môže osobu, o vydanie ktorej sa žiada, prepustiť ma slobodu.
(3) Dožadujúca Strana nie je povinná oznámiť dôkazy o vine vyžadovanej osoby.
Článok 63.
Vydávacia väzba.
Len čo dôjde žiadosť o vydanie, musí sa
bez odkladu urobiť opatrenie na zatknutie
osoby, o vydanie ktorej sa žiada, okrem ak
by sa vydanie vopred javilo neprípustným.
Článok 64. Predbežné zatknutie.
(1) Obvinený alebo odsúdený musí sa vziať do predbežnej väzby skôr než dôjde žiadosť q vydanie, ak to dožadujúca Strana výslovne žiada a ak súčasne oznámi, že proti nemu bol vydaný rozkaz na zatknutie, právoplatný rozsudok, alebo iné rovnocenné súdne rozhodnutie, a že na tomto základe zamýšľa žiadať o jeho vydanie. Žiadosť o zatknutie môžu si príslušné súdy a úrady Strán zasielať priamo poštou, telegraficky, telefonicky alebo aj rozhlasom.
(2) Príslušné súdy alebo úrady Strán môžu aj bez takej žiadostí zatknúť osobu, zdržujúcu sa na ich území, ktorá podľa ich vedomosti spáchala extradičný čin na území druhej Strany.
(3) O vykonanom predbežnom zatknutí treba druhú Stranu upovedomiť bezodkladne.
Článok 65.
Prepustenie predbežne zatknutej osoby.
(1) Osobu zatknutú podľa článku 64 ods. 2 možno prepustiť na slobodu ak dožiadanej Strane nedôjde žiadosť podľa článku 64 ods. l do jedného mesiaca od odoslania oznámenia
o predbežnom zatknutí.
(2) Osobu zatknutú podľa článku 64 ods.
1 možno prepustiť na slobodu, ak nedôjde riadne vyhotovená žiadosť o vydanie dožiadanej Strane do dvoch mesiacov od odoslania oznámenia o predbežnom zatknutí.
Článok 66.
Odklad vydania. Ak je vyžadovaná osoba na území dožiadanej Strany stíhaná pre iný trestný čin alebo ak bola odsúdená pre iný trestný čin, možno vykonanie jej vydania odložiť až do skončenia konania, do odpykania alebo do odpustenia trestu.
Článok 67. Dočasné vydanie.
(1) Na odôvodnenú žiadosť dožadujúcej Strany možno dočasne vydať vyžadovanú osobu aj v prípade uvedenom v článku 66, najmä ak by odloženie vydania malo za následok premlčanie alebo inú závažnú ujmu pre trestné stíhanie.
(2) Po skončení úkonov trestného stíhania, pre ktoré došlo k dočasnému vydaniu, musí byť osoba dočasne vydaná, vrátená.
článok 68.
Postup pri viacerých žiadostiach o vydanie. Ak žiada o vydanie tej istej osoby pre ten istý trestný čin, alebo pre rôzne trestné činy okrem dožiadujúcej Strany aj iný štát, alebo niekoľko iných štátov,, rozhodne dožiadaná Strana, ktorej z týchto žiadosti vyhovie.
článok 69. Medze stíhateľnosti vydanej
osoby.
(1) Vydanú osobu nemožno bez súhlasu dožiadanej Strany trestne stíhať, potrestať, ani vydať tretiemu štátu pre trestný čin spáchaný pred vydaním, na ktorý sa vydanie ne-
vzťahuje. Súhlas nemožno odoprieť, ak ide o trestný čin, na ktorý sa podľa tejto smluvy vzťahuje vydávacia povinnosť.
(2) Súhlas nie je potrebný, ak vydaná osoba neopustí územie Strany, ktorej bola vydaná, do jedného mesiaca od skončenia trestného stíhania a ak bola odsúdená, do jedného mesiaca po odpykaní alebo po odpustení trestu, ako aj ak sa na toto územie vrátila. Do jednomesačnej lehoty sa nezapočítava čas, po ktorý vydaná osoba nemohla sa vzdialiť pre nezavinenú prekážku.
(3) Ak vydaná osoba dá pred súdom súhlas na nové trestné stíhanie, nie je potrebný ďalší súhlas. Overený odpis zápisnice o súhlase treba však zaslať Strane, ktorá osobu vydala.
článok 70. Omeškanie pri prevzatí.
Dožiadaná Strana je povinná oznámiť dožadujúcej Strane miesto a čas vydania osoby. Ak dožadujúca Strana neprevezme vydanú osobu do 15 dní od určenej lehoty, možno túto osobu prepustiť na slobodu.
článok 71.
Opätovné vydanie už pred tým vydanej osoby.
Ak sa vydaná osoba akokoľvek vyhne trestnému stíhaniu a ak sa znova zdržuje na území dožiadanej Strany, musí byť zatknutá na nové dožiadanie a bez ďalších formalít znova vydaná.
Článok 72. Prevoz.
(1) Strany sa zaväzujú, že na žiadosť druhej Strany prevezú cez svoje územie tie osoby, ktoré vláda niektorého tretieho štátu vydala tejto druhej Strane. Povinnosti na prevoz niet, ak by podľa ustanovení tejto smluvy nebola ani povinnosť na vydanie.
(2) žiadosť o prevoz treba vyhotoviť a predložiť ako žiadosť o vydanie.
(3) Súdy a úrady dožiadanej Strany vykonajú prevoz spôsobom, aký im najviac vyhovuje.
článok 73.
Oznámenie výsledkov trestného konania.
Dožadujúca Strana musí oznámiť vydávajúcej Strane výsledok trestného konania, ktoré vykonala proti vydanej osobe. Ak bol proti vydanej osobe vynesený právoplatný rozsudok, treba zaslať aj jeho odpis. Tento záväzok platí aj na prípady uvedené v článku 69 tejto smluvy.
Článok 74. Trovy vydania.
Trovy vzniknuté pri vydávanom konaní znáša Strana, na území ktorej vzniklý. Trovy prevozu musí však nahradiť dožadujúca Strana.
časť VI.
Iná právna pomoc v trestných veciach.
Hlava XIV. Všeobecné ustanovenia.
Článok 75.
(1) Justičné úrady Strán (súdy a prokuratúry) si poskytnú právnu pomoc v trestných veciach vybavovaním žiadostí o doručenie a dožiadaní. Pri vykonávaní tejto právnej pomoci stýkajú sa justičné úrady (súdy a prokuratúry) navzájom priamo.
(2) Právna pomoc sa vzťahuje na doručovanie predvolaní, rozsudkov a iných spisov v trestných veciach, na úkony prípravného trestného konania, napr. na výsluchy obvinených, svedkov a znalcov, na ohliadky, prehľadanie domu, odňatia vecí a ďalej aj na zasielanie trestných spisov a doličných vecí.
(3) žiadosti o doručenie a dožiadania môže odoslať ktorýkoľvek justičný úrad oboch Strán. Na prijímanie a vybavovanie týchto sú príslušné okresné súdy na území oboch Strán. Zasielanie spisov a vydávanie odpisov zo spisov na území oboch Strán prislúcha súdom, ktoré vo veci konaly v prvej stolici.
(4) Ak je súd, ktorému došla žiadosť o doručenie alebo dožiadanie, nepríslušný, musí dožiadanie postúpiť z úradnej povinnosti príslušnému súdu a podať o tom zprávu dožadujúcemu úradu.
(5) Po vybavení žiadosti o doručenie alebo dožiadania o inú právnu pomoc, dožiadaný súd zašle spisy dožadujúcemu súdu alebo mu oznámi prekážku vybavenia.
Článok 76. Vybavenie dožiadania.
(1) Dožiadaný justičný úrad postupuje pri vybavovaní dožiadania podľa zákonov svojho vlastného štátu. Na žiadosť dožadujúceho úradu môže dožiadaný úrad postupovať podľa žiadaného osobitného konania, pokiaľ to neodporuje právnym predpisom platným u dožiadanej Strany.
(2) Dožiadaný úrad oznámi dožadujúcemu úradu na jeho žiadosť miesto a čas úkonu, ktorým sa dožiadanie vybavuje.
článok 77. Odopretie právnej pomoci.
(1) Vybavenie dožiadania o právnu pomoc v trestných veciach možno odoprieť, ak:
a) o právnu pomoc sa žiada v trestnom konaní vedenom pre taký trestný čin, pre ktorý by vydanie nebolo prípustné;
b) vykonanie žiadaného úkonu na území dožiadanej Strany nepatrí do príslušnosti justičných úradov.
(2) Dožiadaná Strana je povinná vykonať prehľadanie domu a odňatie veci, len ak sa tieto úkony nedotýkajú práv tretích osôb.
článok 78. Predvolanie svedkov a znalcov.
(1) Proti svedkovi alebo znalcovi predvolanému z územia niektorej Strany, ktorý sa dobrovoľne ustanovil na 'územie druhej Strany — nech je príslušníkom ktoréhokoľvek štátu —, nesmie sa na tomto území zaviesť trestné stíhanie, ani vykonať jeho zatknutie pre trestný čin spáchaný skoršie, alebo pre 'jeho skoršie odsúdenie, a to ani z toho dôvodu, že je účastníkom trestného činu, ktorý je predmetom konania, v ktorom je vypočúvaný ako svedok alebo znalec.
(2) Svedok alebo znalec stratí túto výhodu, ak neopustí z vlastnej viny do jedného týždňa územie dožadujúcej Strany. Táto lehota sa počíta odo dňa, keď vyslúchajúci súd alebo úrad oznámi svedkovi alebo znalcovi, že jeho ďalšia prítomnosť už nie je potrebná.
Článok 79.
Dočasné odovzdanie osôb, ktoré sú vo väzbe.
(1) Ak je osoba predvolaná ako svedok alebo znalec vo väzbe na území dožiadanej Strany, minister spravodlivosti dožiadanej Strany môže zariadiť dopravenie tejto osoby na územie dožadujúcej Strany s tým, aby bola po 'výsluchu
čo najskôr vrátená.
(2) Za podmienok uvedených v článku 78 ministri spravodlivosti Strán vzájomne povolia prevoz osôb uväznených v treťom štáte, územím vlastného štátu tam i zpät, ak majú byť vypočúvané.
Článok 80.. Vydávanie doličných vecí.
(1) Veci, ktoré previnilec nadobudol trestným činom, pre ktorý sa o jeho vydanie žiada, alebo ktoré nadobudol ako protihodnotu za také predmety, ďalej veci, ktoré možno použiť ako
dôkazy usvedčujúce z trestného činu, ako aj každý iný dôkaz, musia byť vydané dožadujúcej Strane, a to aj v tom prípade, ak vydanie previnilca nemožno vykonať pre jeho smrť, útek alebo z iného dôvodu.
(2) Dožiadaná Strana môže dočasne zadržať veci, o vydanie ktorých sa žiada, ak ich potrebuje v nejakom trestnom konaní.
(3) Práva tretej osoby k týmto veciam ostávajú nedotknuté. Tieto veci po skončení súdneho konania musia sa vrátiť oprávnenému bezplatne. Ak oprávnenú osobu nemožno zistiť bez pochyby, treba veci vrátiť bezplatne dožiadanej strane.
článok 81.
Vzájomné oznamovanie rozsudkov.
(1) Strany sa zaväzujú, že si navzájom oznámia právoplatné trestné rozsudky, ktoré vydaly súdy jednej Strany proti príslušníkovi druhej Strany, okrem rozsudkov vydaných vojenskými súdmi.
(2) Oznámenie sa stane tak, že ministri spravodlivosti Strán navzájom si zašlú štvrťročne výpisy z registra trestov o týchto trestných rozsudkoch. Súčasne urobí minister spravodlivosti opatrenie, aby boly zaslané aj odtlačky prstov odsúdených osôb.
článok 82.
Oznámenie výpisov z registra trestov.
(1) Orgány trestnej evidencie Strán podajú justičným úradom druhej Strany na ich žiadosť priamo podanú, bezodplatne informácie z registra trestov.
(2) Rovnaké informácie si podajú orgány trestnej evidencie navzájom.
Článok 83.
Trovy právnej pomoci v trestných veciach.
Pri vybavovaní právnej pomoci v trestných veciach Strany znášajú všetky trovy vzniknuté na ich vlastnom území, včítane svedočného a znalečného, bez akéhokoľvek nároku na náhradu.
Titul III.
Hlava XV.
Právne informácie.
Článok 84.
Ministri spravodlivosti Strán si navzájom poskytnú na priamu žiadosť informácie o práve, ktoré platí alebo platilo na ich území.
Hlava XVI. Záverečné ustanovenia.
článok 85.
Vo vzájomných stykoch používajú Strany každá svojho jazyka, alebo jazyka ruského.
článok 86.
(1) Spisy vydané súdmi a úradmi Strán treba opatriť úradnou pečiatkou súdu alebo úradu, ktorý ich vydal.
(2) Strany používajú k žiadostiam o doručenie a k dožiadaniam dvojjazyčné tlačivá, ktorých texty si vzájomne oznámia.
článok 87.
Táto smluva sa má ratifikovať. Ratifikačné listiny budú vymenené v najkratšom čase v Prahe.
článok 88.
Táto smluva nadobudne účinnosť mesiac po výmene ratifikačných listín a zostane v platnosti po dobu desať rokov počítaných od dňa účinnosti.
Ak neoznámi ani jedna zo Strán do roka pred skončením tejto lehoty svoj úmysel zrušiť účinnosť tejto smluvy, zostane táto v účinnosti ešte rok po tom, čo ju jedna zo smluvných Strán vypovie.
Článok 89.
Táto smluva je vyhotovená v dvoch pôvodných rovnopisoch v jazyku slovenskom a v jazyku maďarskom. Obe znenia sú autentická.
Na dôkaz toho podpísali zmocnenci túto smluvu a opatrili vlastnou pečaťou.
Dané v Budapešti dňa 6. marca 1951.
Dr. Rais v. r.
Dr. Molnár v. r.
Záverečný protokol
k smluve medzi československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej
pomoci v občianskych a trestných veciach.
Zmocnenci československej republiky a Maďarskej ľudovej republiky dohodli sa pri podpise smluvy o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach na nasledovnom:
I.
Strany si vzájomne oznámia rozdelenie obvodov súdov a úradov a zmeny, ktoré v tomto rozdelení v budúcnosti nastanú.
II.
Ak podľa tejto smluvy treba nejakú listinu opatriť prekladom do jazyka druhej Strany, preklad treba overiť podľa ustanovení článku 18.
III.
Strany zisťujú, že v slovenskom texte smluvy uvedené výrazy "súdy a úrady" alebo "súdy (úrady)" a v maďarskom texte "vrchnosť", v slovenskom texte "účastník" a v maďarskom texte "strana", v slovenskom texte "oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov" a v maďarskom texte "oslobodenie od trov", v slovenskom texte "pobyt" a v maďarskom texte "stály pobyt", v slovenskom texte "overený odpis o predbežnom šetrení a opatrení (úmrtný zápis)" a v maďarskom texte "oznámenie o úmrtí", ako aj v slovenskom texte "dlžník" a v maďarskom texte "povinná strana", napokon v slovenskom texte výraz "trestný čia" a v maďarskom texte "zločin" sú rovnaké pojmy.
IV.
Ustanovenie článku 21 smluvy vzťahuje sa na súdne rozhodnutia v manželských veciach podľa § 230 československého občianskeho súdneho poriadku, ako aj na súdne rozhodnutia o tom, či manželstvo vzniklo alebo nie.
V.
V súvislosti s článkom 22 smluvy Strany zisťujú, že súd jednej Strany je oprávnený vyhlásiť za mŕtveho aj príslušníka druhej Strany, ak to navrhuje manžel nezvestnej osoby, a ak ho niet, jeho dieťa alebo rodič, a navrhovateľ
presídlil na územie druhej Strany podľa československo-maďarskej dohody, danej v Budapešti dňa 27. februára 1946, a nezvestný nemá na jej území majetok.
VI.
Strany zisťujú, že ustanovenia IV. časti smluvy sa nevzťahujú na rozhodnutia, ktoré sa týkajú takých podnikov, v ktorých neštátny záujem je založený na platných medzištátnych dohodách, uzavretých po 20. januári 1945.
VII.
V článku 49 bod a) v maďarskom texte uvedený výraz "verejné korporácie a verejné ústavy a podniky Strán a družstvá pracujúcich" spadá pojmové pod okruh socialistických právnických osôb, uvedených v článku 49 bod a) slovenského textu a v § 21 československého občianskeho zákonníka.
VIII.
Je dohoda v tom, že ustanovenia článku 59 sa vzťahujú aj na tie prípady, ak trestný čin je podľa maďarských právnych predpisov stíhateľný len na súkromý návrh a poškodený súkromný návrh nepodal včas, alebo ho platne odvolal, ako aj keď sa trestné konanie podľa maďarských právnych predpisov vedie nie na žalobu prokurátora, ale na žalobu súkromného účastníka.
IX.
Otázky výkladu tejto smluvy, najmä ak nastanú zmeny v ustanoveniach právnych predpisov oboch Strán, vyrieši Stála československomaďarská právnická komisia.
Výmena zkúseností a vzájomnej informácie (čl. 84) patria do pôsobnosti uveďenej komisie.
Tento záverečný protokol tvorí doplňujúcu časť súčasne podpísanej smluvy.
Dané v Budapešti dňa 6. marca 1951.
Dr. Rais v. r.
Dr. Molnár v. r.
Dôdová zpráva.
I. Všeobecná časť:
V dôsledku historického víťazstva Sovietskeho sväzu v druhej svetovej vojne a oslobodenia národov strednej a juhovýchodnej Európy slávnou Sovietskou armádou z fašistickej poroby boly vytvorené v tejto časti Európy štáty ľudovej demokracie. Pod vedením komunistických a robotníckych strán budujú socializmus po vzore Sovietskeho sväzu a s jeho bratskou pomocou. Československá republika a Maďarská ľudová republika, krajiny začlenené pevne do tábora mieru, demokracie a socializmu, vedeného nepremožiteľným Sovietskym sväzom, majú takto spoločné ciele, ktoré ich vedú k upevneniu bratskej spolupráce a k vytvoreniu úzkeho a trvalého priateľstva. Prejavuje sa to nielen vo vzťahoch hospodárskych a politických, vyjadrených československo-maďarskou smluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, ale aj v oblasti právnej nadstavby.
Politika prvej, buržoáznej československej republiky a politika horthyovského Maďarska, štátov, ktoré oba boly súčasťou bloku svetového imperializmu namiereného proti Sovietskemu sväzu, boly stavané proti sebe. Odpovedalo to záujmom vládnucich buržoáznych tried oboch krajín, predovšetkým ale záujmom vládnucich tried veľkých kapitalistických štátov Európy. Výrazom toho bol aj stav na poli vzájomných právnych stykov oboch štátov, ktoré boly až doteraz upravené v podstate iba haagskou procesnou úmluvou z roku 1907, ktorá dosiaľ viaže rad kapitalistických štátov. Záujmy vládnucich buržoáznych tried nedovoľovaly, aby medzi oboma susednými štátmi s mnohými vzájomnými vzťahmi a stykmi došlo k užšej úprave vzájomných právnych stykov.
Ako už predtým boly smluvne upravené právne styky medzi československou republikou a republikou Poľskou (smluva č. 89/1949 Sb. ), boly teraz postavené na nový základ aj vzájomné právne styky medzi československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou. Nová smluva, ktorá bola podpísaná v Budapešti dňa 6. marca 1951, je výrazom bratskej spolupráce a dôkazom sblíženia pracujúceho ľudu oboch krajín. Smluva je vhodným nástrojom pre úzku spoluprácu pri vzájomných právnych stykoch. Vyviera z totožnej hospodárskej základne oboch krajín, ktoré pod vedením Komunistickej strany Československa a Maďarskej robotníckej strany budujú urýchleným tempom socializmus, po vzore a s bratskou pomocou spoločného osloboditeľa, veľkého učiteľa a priateľa oboch krajín, Sovietskeho sväzu, vedeného sláv-
nou Všesväzovou komunistickou stranou (bolševikov), stranou Leninovou a Stalinovou.
II. Zvláštna časť:
československo-maďarská smluva o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Budapešti dňa 6. marca 1951, má celkom 89 článkov a jej doplňujúcu časť tvorí záverečný protokol o deviatich bodoch. Smluva sa delí na tri tituly: prvý upravuje právnu pomoc v občianskych právnych veciach, druhý právnu pomoc v trestných veciach a tretí obsahuje ustanovenia o poskytovaní právnych informácií, ako aj ustanovenia záverečné. Látka smluvnej úpravy je rozvrhnutá do 16 hláv.
K titulu I. o právnej pomoci v občianskych právnych veciach:
a) K hlav I. o právnej ochrane (čl. 1): Základnou zásadou smluvy je, že príslušníci
jednoho smluvného štátu sú na území druhého smluvného štátu postavení na roveň vlastným občanom, pokiaľ ide o právnu ochranu osoby a majetku a o prístup k súdom.
b) K hlave II. o žiadostiach o doručenie a dožiadaniach (čl. 2 až 8):
Pri vzájomnom poskytovaní právnej pomoci súdy oboch smluvných štátov stýkajú sa priamo. Jednotlivé ustanovenia tejto hlavy smluvy upravujú náležitosti dožiadaní o doručenie súdnych písomnosti a o poskytnutie inej právnej pomoci. Overený preklad doručovaných písomností je potrebný iba, ak sa žiada o doručenie vo zvláštnej forme. Náklady právnej pomoci nesie každý štát zo svojho a tieto sa navzájom nevyúčtovávajú. Okrem doručovania prostredníctvom súdov je možné doručovať vlastným štátnym príslušníkom na území druhého smluvného štátu prostredníctvom vlastných zastupiteľských úradov.
c) K hlave III. o zábezpeke na trovy (čl. 9 až 13):
Príslušník jednoho smluvného štátu, ktorý vystupuje pred súdom druhého štátu, nie je povinný skladať žiadnu procesnú zábezpeku. V dôsledku toho je súdne rozhodnutie o trovách konania, ku ktorým bol zaviazaný účastník oslobodený od povinnosti složiť zábezpeku, v druhom smluvnom štáte vykonateľné bez zvláštnych formalít.
d) K hlave IV. o oslobodení od súdnych poplatkov a preddavkov (čl. 14 až 17):
Kto má nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov v štáte, ktorého je príslušníkom, môže požívať výhody oslobodenia bez ďalšieho aj v konaní pred súdmi dru-