hého smluvného štátu. Návrh na priznanie takého oslobodenia môže byť prednesený do zápisnice u súdu, v obvode ktorého navrhovateľ býva. Zápisnica sa potom zašle priamo príslušnému súdu druhého štátu.

e) K hlave V. o overovaní listín (čl. 18).

Smluva ustanovuje, že sa k použitiu listín vystavených úradmi, súdmi alebo verejnými orgánmi jednoho zo smluvných štátov na území druhého smluvného štátu nevyžaduje overenie a vyššie overenie (superlegalizácia).

f) K hlave VI. o zasielaní matričných listín (čl. 19 a 20):

Obe smluvné strany si budú navzájom zasielať výpisy z matrík, vzťahujúce sa na zápisy o príslušníkoch druhej strany, vykonané po dni účinnosti smluvy. Okrem toho smluva predvída možnosť vyžiadať si bez poplatkov a dávok zasielanie aj iných matričných výpisov pre úradnú potrebu.

g) K hlave VII. o rodinnom práve (čl. 21 až 30):

V tejto hlave sú obsažené ustanovenia medzinárodného práva súkromého, hmotného aj procesného, z oboru práva rodinného. Skutočnosť, že sa zákonodarstvo oboch ľudových demokracií československej a maďarskej, navzájom priblížilo a v budúcnosti sa ešte viacej sblíži, dáva možnosť, aby sa pripustilo v každom zmluvnom štáte uznanie súdnych rozhodnutí vo veciach manželských, ktoré boly vydané súdmi druhého štátu. Táto hlava má tiež podrobné ustanovenia o vyhlásení za mŕtveho, o dokázaní smrti, o zistení alebo zapretí otcovstva, o právnom pomere medzi dieťaťom nevydatej ženy a mužom považovaným za jeho otca, o osvojení a o poručenstve a opatrovanstve.

h) K hlavám VIII. až X. o dedičstve (čl. 31 až 47):

Otázky dedičstva sú upravené podľa týchto zásad: príslušníci každého smluvného štátu sú postavení na roveň vlastným príslušníkom druhého štátu, pokiaľ ide o spôsobilosť urobiť alebo zrušiť záveť; hnuteľné dedičstvo prejednávajú súdy štátu, ktorého príslušníkom bol poručiteľ v čase smrti; nehnuteľné dedičstvo, ako aj dedičstvo podliehajúce určitým obmedzeniam prejednávajú súdy štátu, na území ktorého je dedičstvo. Konzulárnym úradom obidvoch štátov prislúchajú dôležité úkoly v konaní v dedičských veciach a v konaní o vydanie hnuteľného dedičstva.

ch) K hlavám XI. a XII. o výkone rozhodnutí v občianskych právnych veciach (48 až 57):

Právoplatné rozhodnutia vydané v občianskych právnych veciach o' majetkoprávnych nárokoch, ktorých právny dôvod vznikol po účinnosti smluvy, uznávajú sa navzájom za vykonateľné. Ak právny dôvod nároku vznikol pred účinnosťou smluvy, môže na žiadosť ministra spravodlivosti jednej strany minister spravodlivosti druhej smluvnej strany priznať vykonateľnosť právoplatnému rozhodnutiu, ktoré sa vzťahuje na majetkové nároky sociálnej povahy, ktoré sú v čl. 48 vypočítané. Výnimky zo všeobecnej zásady vzájomnej vykonateľnosti súdnych rozhodnutí sú stanovené v čl. 49. Ďalšie ustanovenia obsahujú formálneprávne predpisy, najmä o tom, aké doklady je treba predložiť na základe vykonateľného rozhodnutia vydaného v druhom štáte, a tiež o tom, z akých dôvodov sa odopiera nariadenie exekúcie. Súdnym rozhodnutiam sú postavené na roveň aj pokonávky uzavreté na súdoch.

K titulu II. o právnej pomoci v trestných veciach:

a) K hlave XIII. o extradičných trestných činoch (čl. 58 až 74):

Táto hlava upravuje materiálne aj formálne podmienky konania o vzájomnom vydávaní previnilcov. K vydaniu dochádza pre všetky činy, ktoré sú trestné podľa práva oboch smluvných strán a na ktoré je stanovený trest odňatia slobody, ak horná hranica trestnej sadzby je aspoň jeden rok, alebo ak ide o trest ťažší. Rozsah extradície je tedy vymedzený veľmi široko, ako to odpovedá úzkym a priateľským vzťahom oboch ľudovo-demokratických štátov. V súvislosti so zachovaním zásady nevydávania vlastných občanov je zabezpečené zavedenie trestného stíhania domovským štátom proti vlastným príslušníkom, ktorí na území druhého štátu spáchali extradičný trestný čin. K urýchleniu extradičného konania prispieva jednak zavedený medziministerský styk vo veciach extradičných, jednak lehoty stanovené na podanie dodatočného objasnenia, pre povinnosť prevziať vydanú osobu a pre dobu predbežnej väzby. K zabezpečeniu vzájomného vydávania previnilcov prispieva aj možnosť predbežného zatknutia skôr než dôjde žiadosť o vydanie, a to aj bez výslovnej žiadosti o zatknutie, ak sa súdy alebo iné úrady smluvných strán dozvedia o trestnom čine spáchanom na území druhej smluvnej strany. Ustanoveniami o odklade vydania a o dočasnom vydaní pamätuje sa na záujmy tuzemského trestného konania pri vydávaní previnilcov druhej smluvnej strane, článok 69 zachováva všeobecne uznávanú zásadu špeciality, že vydanú osobu možno stíhať

len pre trestné činy, pre ktoré bola vydaná. Trovy vydávacieho konania hradí strana, na území ktorej vzniklý. Výnimka z tejto zásady platí iba pri prevoze previnilcov vydávaných z tretieho štátu; trovy prevozu nahradí dožadujúca strana.

b) K hlave XIV. o inej právnej pomoci v trestných veciach (čl. 75 až 83):

Úzkym vzťahom medzi obidvoma susednými štátmi odpovedá zásada najrýchlejšieho priameho styku medzi súdmi a justičnými úradmi. Rozsah poskytovania právnej pomoci je čo najširší. Vzťahuje sa na doručovanie, na úkony prípravného trestného konania, na predvolanie svedkov a znalcov z územia druhého štátu, na dočasné odovzdanie osôb, ktoré sú vo väzbe a ktoré majú byť vypočuté na území druhého štátu ako svedkovia alebo znalci. Vydávanie doličných vecí je zaručené aj v prípadoch, kde previnilca nemožno vydať napr. pre smrť, útek a pod. V záujme rýchleho výkonu spravodlivosti na území oboch štátov je zvlášť uľahčená právna pomoc poskytovaním výpisov z registrov trestov a upravená pravidelná výmena trestných listov v štvrťročných obdobiach. Rovnako ako v občianskych právnych veciach, ani v trestných veciach trovy právnej pomoci sa vzájomne nenahradzujú.

K titulu III:

a) K hlave XV. o právnych informáciách (článok 84):

Vzájomná výmena právnych informácií je zabezpečená priamym medziministerským stykom.

b) K hlave XVI o záverečných ustanoveniach (čl. 85 až 89):

Vo vzájomných stykoch strany používajú každá svojho jazyka alebo jazyka ruského ako to odpovedá významu ruského jazyka ako jazyka vedúceho činiteľa mierového tábora a ako uznávaného jazyka v medzinárodných stykoch.

Smluva nadobudne účinnosť mesiac po výmene ratifikačných listín a zostane v platnosti po dobu 10 rokov. Po tejto dobe môže byť vypovedaná tak, že zostane v účinnosti rok po tom, čo ju jedna zo strán vypovie. Smluva je vyhotovená v slovenskom a v maďarskom znení a obe znenia sú autentické.

K záverečnému protokolu:

Aby súdy smluvných strán vedely, na ktorý súd druhej strany sa majú v jednotlivých prípadoch obracať, bolo dohodnuté, že si strany vzájomne oznámia, ako sú rozdelené obvody súdov a justičných úradov, ako aj zmeny, ktoré v tomto rozdelení v budúcnosti nastanú. Bod III. vysvetľuje niektoré pojmy užívané v texte smluvy; toto vysvetlenie je potrebná vzhľadom na určité rozdiele v československej a maďarskej právnickej terminológii. Záverečný protokol obsahuje ďalej niektoré bližšie ustanovenia k jednotlivým článkom smluvy.

Zvlášť závažné je ustanovenie záverečného protokolu o zriadení stálej československomaďarskej právnickej komisie, ktorá má riešiť otázky výkladu smluvy najmä ak nastanú zmeny v právnych predpisoch strán. Do pôsobnosti komisie patrí tiež výmena skúseností a vzájomnej informácie.

Státní tiskárna, n, p., závod 02. — 2965-51.