Národní shromáždění republiky Československé 1951.
I. volební období. 7. zasedání.
571.
Vládní návrh,
kterým se předkládá Národnímu shromáždění republiky Československé k projevu souhlasu smlouva mezi Československou republikou a Maďarskou lidovou republikou o právní pomoci v občanských a trestních věcech, podepsaná v Budapešti dne 6. března 1951, jakož i závěrečný protokol, který tvoří její doplňující část
Návrh schvalovacího usnesení.
Národní shromáždění republiky československé souhlasí se smlouvou mezi československou republikou a Maďarskou lidovou republikou o právní pomoci v občanských a trestních věcech, podepsanou v Budapešti dne 6. března 1951, jakož i se závěrečným protokolem, který tvoří její doplňující část.
V Praze dne 3. května 1951.
Předseda vlády: A. Zápotocký v. r.
Opis.
S m l u v a
medzi československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci
v občianskych a trestných veciach.
PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY
a PREZIDENTSKÁ RADA MAĎARSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY
ŽELAJÚC SI, ABY ÚZKE A TRVALÉ PRIATEĽSTVO MEDZI OBOMA ĽUDOVÝMI DEMOKRACIAMI, BUDUJÚCIMI SOCIALIZMUS A BOJUJÚCIMI ZA ZACHOVANIE SVETOVÉHO MIERU, BOLO POSILNENÉ AJ NA POLI PRÁVNICKEJ SPOLUPRÁCE, ROZHODLI SA, ŽE UZAVRÚ SMLUVU O PRÁVNEJ POMOCI V OBČIANSKYCH A TRESTNÝCH VECIACH.
NA TEN ÚČEL VYMENOVALI ZA SVOJICH ZMOCNENCOV:
PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY
JUDr. Štefana Raisa
ministra spravodlivosti Československej republiky
PREZIDENTSKÁ RADA MAĎARSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY
JUDr. Erika Molnára
ministra spravodlivosti Maďarskej ľudovej republiky,
KTORÍ VYMENIVŠÍ SI PLNOMOCENSTVA A ZISTIVŠÍ ICH V DOBREJ A NÁLEŽITEJ FORME, DOHODLI SA NA TÝCHTO USTANOVENIACH:
T i t u l I.
PRÁVNA POMOC V OBČIANSKYCH PRÁVNYCH VECIACH.
Časť I. Veci občiansko-právne.
Hlava I.
Právna ochrana.
článok 1.
Príslušníci jednej Strany majú na území druhej Strany rovnakú zákonnú ochranu, pokiaľ ide o osoby a majetok, ako tuzemci môžu na súde druhej Strany slobodne a nerušene vystupovať a podávať návrhy (žaloby) za rovnakých podmienok ako tuzemci.
Hlava II. žiadosti o doručenie a dožiadania.
Článok 2.
(1) Súdy Strán si poskytujú vzájomne právnu pomoc výkonom žiadostí o doručenie a dožiadaní v občianskych právnych veciach. Pri poskytovaní právnej pomoci súdy Strán postupujú v priamom styku podľa ďalších ustanovení.
(2) žiadosti o doručenie a dožiadanie môže odoslať ktorýkoľvek súd oboch Strán; na prijatie a vybavenie sú na oboch Stranách príslušné okresné súdy. Na zasielanie spisov a na vydanie odpisov zo spisov sú na území oboch Strán príslušné súdy, ktoré konaly vo veci v prvej stolici.
(3) Ak súd dožiadaný o doručenie alebo o inú právnu pomoc je nepríslušný, postúpi dožiadanie z úradnej povinnosti príslušnému súdu a upovedomí o tom dožadujúci súd.
(4) PO vybavení žiadosti o doručenie alebo o inú právnu pomoc, zašle dožiadaný súd spisy dožadujúcemu súdu alebo mu oznámi prekážky vybavenia.
Článok 3.
(1) Dožiadanie musí obsahovať označenie dožadujúceho, ako aj dožiadaného súdu, veci, v ktorej sa žiada o právnu pomoc, ďalej mená účastníkov, ich zamestnanie, bydlisko, po prípade miesto pobytu, mená ich zástupcov a konečne žiadanú právnu pomoc.
00 V žiadosti o doručenie treba uviesť presnú adresu príjemcu a druh spisu, ktorý sa má doručiť.
Vybavenie žiadostí o doručenie a dožiadaní.
Článok 4.
(1) Dožiadaný súd vykoná doručenie spôsobom predpísaným vlastným právnym poriadkom pre doručenie tuzemských spisov toho istého druhu, ak je spis určený na doručenie spísaný v jazyku dožiadanej Strany alebo je k nemu pripojený overený preklad v tejto reči. Inak odovzdá dožiadaný súd spis adresátovi, ak ho dobrovoľne príjme.
(2) Ak nemožno adresátovi na uvedenej adrese doručiť, dožiadaný súd urobí opatrenie potrebné na zistenie adresy.
článok 5.
Doručenie sa preukáže podpisom príjemcu, datom, ako aj potvrdením, opatreným podpisom a pečiatkou súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) oprávneného na výkon doručenia, alebo potvrdením súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) oprávneného na výkon doručenia, z ktorého sú zrejmé výkon, spôsob a čas doručenia. Prevzatie spisu môže súd potvrdiť aj v zápisnici.
článok 6.
(1) Dožiadaný súd je povinný pri vybavení dožiadania postupovať podľa zákonov svojho štátu a použiť donucovacie prostriedky, ktoré používa pri vybavovaní podobných dožiadaní súdov svojho vlastného štátu. Na žiadosť dožadujúceho súdu môže dožiadaný súd postupovať podľa žiadaného zvláštneho konania, pokiaľ to nie je v rozpore s donucovacími predpismi práva dožiadanej Strany.
(2) Dožiadaný súd oznámi dožadujúcemu súdu na jeho žiadosť miesto a čas úkonu, ktorým sa má vybaviť dožiadanie.
Článok 7.
O) Za výkon žiadosti o doručenie a o inú právnu pomoc Strany nebudú žiadať trovy ani poplatky; to platí aj o poplatkoch svedkov a znalcov a o trovách súdnej ohliadky. Tieto trovy znáša dožiadaná Strana.
(2) Poštové poplatky znáša Strana, na území ktorej poplatky vzniklý.
(3) Dožiadaný súd oznámi dožadujúcemu súdu výšku poplatkov a trôv uvedených v odseku l, aby ich mohol vybrať od osoby povinnej ich nahradiť. Sumy takto vybrané patria dožadujúcej Strane.
článok 8.
Doručovanie vlastným príslušníkom.
Obe Strany sú oprávnené vykonať doručenie vlastným príslušníkom svojimi diplomatickými alebo konzulárnymi zástupcami. Pri doručovaní diplomatickými alebo konzulárnymi zástupcami nemožno použiť donucovacie prostriedky.
Hlava III.
Zábezpeka na trovy.
Článok 9.
Príslušníkov jednej Strany, ktorí vystupujú na súdoch druhej Strany ako účastníci (žalobci, navrhovatelia) alebo vedľajší účastníci, pokiaľ bývajú na území niektorej zo Strán, nemožno zaviazať na složenie akejkoľvek zábezpeky, depozitu alebo preddavku z toho dôvodu, že sú cudzinci, ani preto, že v tuzemsku nemajú bydlisko alebo pobyt.
Exekúcia pre trovy konania.
Článok 10.
(1) Ak účastník (žalobca, navrhovateľ) alebo vedľajší účastník, oslobodený od povinnosti složiť zábezpeku, depozit alebo preddavok, bol zaviazaný na území jednej Strany nahradiť trovy konania, príslušný súd na území druhej Strany nariadi na základe tohto rozhodnutia exekúciu na vymáhanie týchto trôv bezodkladne..
(2) Trovami konania rozumejú sa aj trovy potvrdenia, prekladu a overenia, spomenutých v článku 11.
Článek 11. Súd obmedzí svoje zkúmanie na to, či:
a) rozhodnutie, na základe ktorého sa žiada o nariadenie exekúcie, je podľa předloženého potvrdenia sudu, ktorý vo věci konal v prvej stolici, právoplatné a vykonatelné,
b) část rozhodnutia obsahujúca výrok o trovách a potvrdenie podľa bodu a) sú opatřené překladem do jazyka Strany, na území ktorej sa má exekúcia nariadiť.
Článok 12.
Návrh na nariadenie exekúcie, ktorá sa má vykonat' na území druhej Strany, možno podat:
a) na sude, ktorý vyniesol rozhodnutie o trovách, alebo na sude, ktorý vo věci rozhodol v prvej stolici; tento sud zašle návrh spôsobom uvedeným v článku 2 příslušnému sudu druhej Strany,
b) priamo na sude druhej Strany příslušném na nariadení exekúcie.
Článok 13.
(1) Sud nariadí exekúciu pře trovy konania bez vypočutia účastníkov aj keď navrhovateľ nesložil preddavok na trovy exekučného konania. Proti rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia nariadená, je však přípustný opravný prostriedok podľa práva Strany, na území ktorej bola exekúcia nariadená.
(2) Trovy potvrdenia a překladu ako aj overenia uvedených v článku 11 určí — podľa toho, na území ktorej zo Stráň vznikly — sud, ktorý vo věci konal v prvej stolici, popřípadě sud příslušný na nariadenie exekúcie; naposledy uvedený sud určí aj trovy návrhu na nariadenie exekúcie.
Hlava IV.
Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov.
Článok 14.
Příslušníci jednej Strany požívajú na území druhej Strany výhody oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako tuzemci.
Článok 15.
(1) Potvrdenie o osobných, rodinných, zárobkových a majetkových pomeroch vydá příslušný sud alebo úřad (orgán verejnej sprá-
vy) Strany, na území ktorej má navrhovatel' bydlisko alebo pobyt.
(2) Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo pobyt na území žiadnej zo Stráň, postačí potvrdenie vydané alebo ověřené příslušným diplomatickým, alebo konzulárnym úradom domovského státu navrhovateli.
(3) Sud, ktorý rozhoduje o přiznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov, môže — ak to považuje za potřebné — vyžiadať doplňujúce vysvětleme od sudu alebo úřadu (orgánu verejnej správy), ktorý potvrdenie vydal.
*
Článok 16.
Ak příslušný sud přiznal oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov příslušníkovi jednej Strany, toto právo sa vzťahuje na všetky úkony konania, počítájúc v to aj exekučně úkony.
Článok 17.
(1) Ak příslušník jednej Strany, ktorého bydlisko alebo miesto pobytu je na území ktorej koľvek zo Stráň, žiada o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov, alebo o bezplatné zastúpenie před súdom druhej Strany, môže tuto svoju žiadosť predniesť do zápisnice na okresnom sude príslušnom podľa jeho bydliska alebo podľa pobytu. Sud zašle zápisnicu s potvrdením uvedeným v článku 15 odsek las ostatnými přílohami předloženými účastníkem spôsobom uvedeným v článku 2, příslušnému sudu druhej Strany. Ak je sud, ktorému došla zápisnica nepříslušný, postúpi ju příslušnému sudu a upovedomí o tom súčasne sud druhej Strany.
(2) Zápisnica má byť spísaná v řeči toho sudu, na ktorom sa spisuje.
(3) Účastník môže súčasne s žiadosťou o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov podat' tiež do zápisnice návrh na začatie příslušného konania (žalobu) a uviesť dôkazy na jeho podopretie.
H l a v a V. Overovanie listín.
Článok 18.
Listiny, ktoré na území jednej Strany spísal alebo vystavil a svojou úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou opatřil sud alebo administratívny úřad, alebo osoba požívajúca verejnú dôveru v medziach svojej zákonnej pravomoci, nepotřebujú na použitie na území druhej Strany overenie ani superlegalizáciu.
K
H l a v a VI. Zasielanie matričných listín.
článok 19.
(1) Strany sa zaväzujú, že si zašlú výpisy z matrík, vzťahujúce sa na zápisy vykonané o príslušníkoch druhej Strany po dni účinnosti tejto smluvy.
(2) Výpisy z matrík treba vyhotoviť spôsobom predpísaným v matričných zákonoch a v ostatných právnych predpisoch Strany, ktorá výpisy zasiela. Výpisy treba vystaviť a zaslať bez prekladu a bezodplatne každý tretí mesiac.
(3) Matričné úrady Strán zašlú na žiadosť úradov a súdov druhej Strany žiadané matričné výpisy na úradnú potrebu bez poplatkov a dávok.
(4) Zasielanie výpisov sa vykoná diplomatickou cestou.
článok 20.
Ak zapíšu úrady jednej Strany do matriky dodatočný zápis alebo opravu týkajúcu sa príslušníka druhej Strany, treba zaslať spôsobom uvedeným v článku 19 druhej Strany overený výpis z matriky obsahujúci tiež dodatočný zápis alebo opravu.
časť II. Ustanovenia rodinného práva.
Hlava VII.
Uznanie súdnych rozhodnutí v manželských veciach.
Článok 21.
(1) Právoplatné rozhodnutie súdu jednej Strany o rozvode alebo o neplatnosti manželstva alebo o určení, či je alebo nie je manželstvo, budú uznané na území druhej Strany bez ďalšieho konania, ak v čase, v ktorom sa rozhodnutie stalo právoplatným, aspoň jeden z manželov bol príslušníkom Strany, ktorej súd vydal rozhodnutie a súd druhej Strany nevydal už predtým právoplatné rozhodnutie vo veci samej.
(2) Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na rozhodnutia, ktoré boly vydané pred účinnosťou tejto smluvy.
Článok 22. Vyhlásenie za mŕtveho, dokázanie smrti.
(1) Vyhlásiť nezvestnú osobu za mŕtvu alebo vykonať dôkaz smrti patria do právomoci súdu Strany, príslušníkom ktorej bola táto osoba v čase, keď sa stala nezvestnou.
(2) Súd ktorejkoľvek zo Strán je oprávnený vyhlásiť za mŕtveho aj príslušníka druhej Strany:
a) na návrh osoby, ktorá chce uplatniť nárok z dedičského alebo z manželského práva majetkového na nehnuteľnosť nezvestného, ktorá je na území tejto Strany;
b) na návrh manžela, ak tento býva v čase podania návrhu na území tejto Strany.
(3) Vyhlásenie za mŕtveho sa spravuje domovským právnym poriadkom nezvestného aj v prípadoch uvedených v odseku 2.
článok 23.
Zistenie alebo zapretie otcovstva.
O tom, či manžel je otcom dieťaťa ženy žijúcej s ním v manželstve, rozhoduje domovské právo manžela platné v čase narodenia dieťaťa. Ale ak zomrel manžel už pred narodením dieťaťa, je rozhodujúce právo Strany, ktorej príslušníkom bol manžel v čase svojej smrti. Ak nemožno zistiť štátnu príslušnosť manžela v čase narodenia dieťaťa, po prípade v čase smrti manžela, rozhoduje právo jeho naposledy známej štátnej príslušnosti.
článok 24.
Právny pomer medzi dieťaťom nevydatej ženy a mužom považovaným za jeho otca.
Právny pomer medzi dieťaťom nevydatej ženy a mužom, ktorého treba považovať za otca dieťaťa, sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bolo dieťa v čase svojho narodenia.
Článok 25.
Na konanie vo veciach o zistenie alebo zapretie otcovstva je povolaný súd Strany, ktorej právo sa má použiť v smysle ustanovení článkov 23 a 24, alebo súd príslušný podľa bydliska účastníkov, pokiaľ ich bydlisko je na území tej istej Strany.
Článok 26. Osvojenie.
(1) Vydať výrok o osvojení patrí do právomoci súdov (úradov) tej Strany, ktorej príslušníkom je osvojiteľ.
(2) Ak je osvojenec príslušníkom druhej Strany a ak sa vyžaduje podľa zákonov tejto Strany jeho privolenie, alebo privolenie jeho zákonného zástupcu alebo súdu (úradu), je tiež potrebné tieto privolenia zaobstarať.
(3) Zrušenie osvojenia spravuje sa právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom je osvojenec v čase zrušenia osvojenia.
Poručenstvo a opatrovanstvo.
Článok 27.
Pre poručenstvo nad príslušníkmi Strán sú príslušné — pokiaľ táto smluva neustanovuje iné — domovské súdy a úrady.
Článok 28.
Ak je potrebné opatrenie poručenského súdu v záujme príslušníka jednej Strany, ktorého bydlisko, po prípade pobyt, alebo majetok je na území druhej Strany, upovedomí o tom bezodkladne súd druhej Strany domovský súd, v naliehavom prípade môže však pri súčasnom upovedomení domovského súdu urobiť neodkladné opatrenie aj sám, a to s účinkami časové obmedzenými do rozhodnutia domovského súdu. Domovský súd upovedomí o svojich opatreniach súd, ktorý nariadil dočasné opatrenia.
Článok 29.
(1) Súd (úrad) jednej Strany môže svoju poručenskú právomoc nad maloletým alebo opatrovancom, ktorého bydlisko alebo pobyt alebo majetok je na území druhej Strany, celkom alebo zčasti preniesť na poručenský súd tejto Strany. Prenesenie právomoci sa stane účinným až vtedy, keď dožiadaný poručenský súd (úrad) prenesú právomoc výslovne príjme a upovedomí o tom dožadujúci súd (úrad).
(2) Poručenský súd (úrad) vykonáva prenesenú právomoc podľa vlastných právnych predpisov; o spôsobilosti na práva o na povinnosti a na právny úkon platí aj v tomto prípade právo domovského štátu maloletého alebo opatrovanca. Poručenský súd (úrad) v prenesenej pôsobnosti nie je oprávnený vydávať rozhodnutia, ktoré sa týkajú osobného stavu; ak poručenský súd (úrad) rozhoduje o poručenskom schválení alebo povolení na uzavretie manželstva maloletého, potrebnom podľa jeho domovského práva, môže rozhodovať v prenesenej právomoci.
Článok 30.
(1) Povinnosť prijať poručníctvo alebo opatrovníctvo sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom je peračník alebo opatrovník.
(2) Právne pomery medzi poručníkom a poručencom, po prípade opatrovníkom a opatrovancom sa spravujú právnym poriadkom
Strany, ktorej poručenský súd (úrad) ustanovil poručníka alebo opatrovníka.
Časť III.
Dedičstvo.
Hlava VIII.
Všeobecné ustanovenia.
Článok 31.
Príslušníci jednej Strany sú čo do spôsobilosti urobiť alebo zrušiť závet o majetku, ktorý je na území druhej Strany, po prípade o práve, ktoré sa tam má uplatniť, ako aj čo do spôsobilosti ich dedičským právom nadobúdať, postavení na roveň vlastným príslušníkom druhej Strany; imanie a práva prechádzajú na nich za rovnakých podmienok ako na vlastných príslušníkov.
článok 32.
Príslušníci jednej Strany, ktorí uplatňujú na území druhej Strany nároky z dedičského práva, musia mať dedičskú spôsobilosť ako podľa práva rozhodného pre dedičské právne pomery (Čl. 33 a 34), tak aj podľa svojho domovského práva.
H l a v a IX. Dedenie a závet.
Článok 33.
Dedičské pomery sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v Čase smrti.
Článok 34.
Ak právo Strany, na území ktorej je majetok, stanoví o nakladaní určitým majetkom obmedzenia aj pre tuzemcov, spravujú sa dedičské právne pomery právnym poriadkom Strany, na území ktorej je tento majetok.
článok 35.
Hnuteľná odúmrť pripadne Strane, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase smrti, nehnuteľná odúmrť však Strane, na území ktorej je nehnuteľnosť.
Článok 36.
Forma urobenia alebo zrušenia závetu sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase, keď závet urobil alebo zrušil; postačí však, ak sú zachované formálne predpisy právneho poriadku Strany, na území ktorej bol závet urobený alebo zrušený.
článok 37.
Spôsobilosť urobiť alebo zrušiť závet, ďalej právne účinky nedostatku vôle (lesť, omyl, atď. ) sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase keď prejav urobil.
Hlava X. Ustanovenia o právomoci a o konaní.
Článok 38.
(1) Hnuteľné dedičstvo prejednávajú súdy Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase smrti (domovské súdy); nehnuteľné dedičstvo a dedičstvo, o ktorom platí osobitné ustanovenie (čl. 34) prejednávajú súdy Strany, na území ktorej je dedičstvo (miestne súdy).
(2) Ustanovenie odseku l platí obdobne o sporoch vzniknutých z dedičských nárokov.
článok 39.
(1) Ak zomrie na území jednej Strany príslušník druhej Strany, príslušný miestny súd alebo úrad je povinný upovedomiť o úmrtí bezodkladne príslušný konzulárny úrad druhej Strany a oznámiť mu všetko, čo je mu známe o dedičoch, o ich bydlisku (pobyte) a adrese, o podstate a cene dedičstva, ako aj o prípadných závetoch. To isté platí, ak sa miestny súd alebo úrad dozvie o tom, že príslušník druhej Strany, ktorý zomrel mimo územia Strán, zanechal majetok v tuzemsku.
(2) Ak nastala smrť v tuzemsku, treba k upovedomeniu pripojiť overený odpis predbežného vyšetrenia a opatrenia.
(3) Ak sa konzulárny úrad Strany, ktorej príslušníkom bol zomrelý, dozvie o smrti skôr, upovedomí o tom miestny súd alebo úrad.
článok 40.
Konzulárne úrady oboch Strán môžu y dedičských veciach zastupovať svojich príslušníkov bez plnomocenstva svojimi orgánmi alebo zmocnencami na súdoch a úradoch druhej Strany, pokiaľ sú títo neprítomní a neustanovili si iného zmocnenca.
Článok 41.
(1) Závet vyhlási príslušný súd alebo úrad Strany, na území ktorej je závet. Overený odpis závetu a zápisnice o stave a obsahu závetu, po prípade o jeho vyhlásení — na žiadosť aj pôvodný závet — treba zaslať domovskému súdu alebo úradu poručiteľa, poprípade súdu alebo úradu druhej Strany, ktorý vo veci konal.
(2) Ustanovenie odseku l platí obdobne o výsluchu svedkov ústneho závetu a o zápisnici o tom spísanej.
článok 42.
(1) Súdy alebo úrady Strany, na území ktorej je dedičstvo príslušníka druhej Strany, sú povinné urobiť podľa vlastného práva opatrenie potrebné na zabezpečenie a správu dedičstva.
(2) Konzulárny úrad druhej Strany musí byť bezodkladne upovedomený o opatreniach uvedených v odseku 1. Konzulárny úrad môže svojim orgánom alebo zmocnencom spolupôsobiť pri výkone takýchto opatrení. Tieto opatrenia možno na žiadosť konzulárneho úradu pozmeniť, odložiť alebo zrušiť.
(3) Na dožiadanie domovského súdu alebo úradu (čl. 38) treba opatrenie urobené podľa odseku l zrušiť.
Článok 43.
Pokiaľ táto smluva neustanovuje iné, treba hnuteľné dedičstvo, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie článku 42, vydať alebo dať k dispozícii konzulárnemu úradu Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ, pod podmienkou, že pohľadávky štátu boly zaplatené alebo boly zaistené a že príslušný úrad udelil podľa platných predpisov vývozné povolenie. O ďalšom konaní platí domovský právny poriadok poručiteľa.
Článok 44.
Ak podľa práva niektorej zo Strán nemusí byť začaté konanie o prejednaní dedičstva z úradnej povinnosti a dedičia preukážu náležitým spôsobom oprávnené nároky na dedičstvo, ako aj to, že sa o rozdelení a prevzatí dedičstva dohodli, konečne že príslušné súdy alebo úrady druhej Strany prejavily súhlas s upustením od vydania, netreba dedičstvo alebo jeho časť vydať konzulárnemu úradu. V tomto prípade nie je potrebné prejednať dedičstvo.
Článok 45.
Ak sú na konaní o prejednaní dedičstva zúčastnení ako dedičia, odkazovníci alebo ako veritelia príslušníci Strany, na území ktorej je dedičstvo, alebo ak sú takí účastníci, ktorí, hoci nie sú príslušníkmi tejto Strany, ale majú na jej území bydlisko, môže príslušný miestny súd alebo úrad zadržať hnuteľné dedičstvo alebo jeho primeranú časť, do toho času, kým príslušný súd o týchto nárokoch právoplatne nerozhodne. Miestny súd alebo úrad určí na
uplatněme týchto nárokov lehotu v trvaní najmenej troch a najviac šiestich mesiacov; vyhláška o tom musí byť uveřejněná na území oboch Stráň spôsobom predpísaným na uverejnenie úradných vyhlášek. Ak nebol uplatněný nárok v určenej lehote, nemožno dedičstvo z tohto dôvodu ďalej žadržať. Ak příslušný súd přiznal nároky právoplatné, môže miestny súd alebo úrad vydať hnuteľnosti, ktoré patria príslušníkom vlastného státu alebo osobám, ktoré majú bydlisko v tuzemsku, priamo oprávneným osobám na miesto konzulárnemu úradu.
článok 46.
(1) Ak je hnuteľné dedičstvo príslušníka jednej Strany na území druhej Strany, môže ktorýkoľvek dedič alebo odkazovník žiadať, aby toto hnuteľné dedičstvo prejednal súd tejto druhej Strany.
(2) Na žiadosť vydá súd vyhlášku, ktorou vyzve dedičov, odkazovníkov a iných účastníkov, aby v lehote najmenej troch a najviac šiestich mesiacov prihlásili svoje nároky, ako aj aby oznámili prípadné námietky proti prejednaniu dedičstva súdom uvedeným v odseku l, v určenej lehote, lebo inak prejedná súd dedičstvo bez zreteľa na ich nároky. Túto vyhlášku treba uverejniť na území oboch Strán spôsobom predpísaným na uverejnenie úradných vyhlášok; odpis vyhlášky treba bezodkladne zaslať príslušnému súdu a konzulárnemu úradu domovského štátu poručiteľa, ako aj známym dedičom, odkazovníkom a iným osobám, ktoré si robia nárok. Trovy uverejnenia vyhlášky znáša žiadateľ.
(3) Ak v lehote určenej vyhláškou neboly prihlásené nároky alebo vznesené námietky proti prejednaniu dedičstva súdom uvedeným v odseku l, nemožno vydať hnuteľné dedičstvo (článok 43) a dedičstvo potom prejedná súd podľa procesných predpisov vlastného štátu.
(4) Ak osoby uvedené v odseku 2 vzniesly námietky proti prejednaniu dedičstva súdom uvedeným v odseku l, treba konanie po uplynutí lehoty uvedenej vo vyhláške bezodkladne zastaviť a ďalší postup sa spravuje ustanovením článkov 43 až 45.
Článok 47.
Ak zomrie príslušník jednej Strany na ceste na území druhej Strany a ak tam nemal bydlisko alebo pobyt, treba veci, ktoré mal so sebou, bez akéhokoľvek ďalšieho konania vydať k dispozícii konzulárnemu úradu.
Časť IV.
Výkon rozhodnutí
v občianskych právnych
veciach.
H l a v a XI. Vykonateľné rozhodnutia.
Článok 48.
(1) Strany uznávajú vzájomne za vykonateľné právoplatné rozhodnutia vydané v konaní p občianskych právnych veciach (včítane ustanovení o exekúcii), pokiaľ sa tieto týkajú majetkových nárokov, ktorých právny dôvod vznikol po účinnosti tejto smluvy.
(2) Na žiadosť ministra spravodlivosti jednej Strany môže minister spravodlivosti druhej Strany priznať vykonateľnosť aj takému právoplatnému rozhodnutiu súdu, pokiaľ sa týka majetkových nárokov, ktorých právny dôvod vznikol pred účinnosťou tejto smluvy a pokiaľ tieto rozhodnutia ukladajú platenie:
a) na úhradu osobných potrieb (výživného) na základe zákona alebo právneho úkona,
b) náhrady škody vzniknutej z ublíženia na zdraví následkom sníženia pracovnej alebo zárobkovej schopnosti alebo vzniknutej osobe, ktorá má následkom smrti osoby povinnej na jej výživu nárok na úhradu osobných potrieb (na výživné),
c) náhrady inej škody vzniknutej zo zakázaného činu,
d) odmeny za prácu konanú na základe pracovnej smluvy uzavretej medzi jednotlivcami,
e) náhrady škody vzniknutej osobe podliehajúcej národnému (povinnému sociálnemu) poisteniu z opomenutia prihlasovacej povinnosti alebo z nedostatočného plnenia tejto povinnosti.
(3) Ustanovenia odseku 2 sa nevzťahujú na úroky sročné pred účinnosťou tejto smluvy a v prípade opakujúcich sa dávok nevzťahujú sa ani na splátky, ktorých sročnosť nastala pred účinnosťou tejto smluvy.
Článok 49.
Ustanovenia článku 48 ods. l neplatia na rozhodnutie vzťahujúce sa
a) na Strany, na socialistické právnické osoby (verejné korporácie, verejné ústavy a podniky Strán, družstvá pracujúcich) alebo vôbec na imanie, na ktorom sú zúčastnené alebo ktoré spravujú;
b) na majetkové nároky vzniknuté zo zahraničného obchodu prevádzaného na základe