e) výrok;
f) odôvodnenie so stránky skutkovej a právnej s poučením o opravnom prostriedku.
§ 158.
(1) Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu.
(2) Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše za neho iný člen senátu; dôvod sa poznamená na vyhotovení rozsudku.
Oprava a doplnenie. § 159.
(1) Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné podobné zrejmé nesprávnosti v rozsudku alebo jeho vyhotovení, predseda senátu môže kedykoľvek bez ústneho pojednávania opraviť, a to aj z úradnej povinnosti. Opravu môže nariadiť i súd vyššej stolice.
(2) Opravné usnesenie sa doručí účastníkom, oprava sa vyznačí na vyhotovení rozsudku a podľa možnosti aj na rovnopisoch vyhotovenia už vydaných.
(3) Vykonávanie opravy nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku.
(4) Ale ak sa opravou rozsudku zmení jeho výrok, môže účastník dotknutý zmenou opravenú časť výroku napadnúť prípustným opravným prostriedkom v lehote počítanej od doručenia opravného usnesenia.
§ 160.
(1) Ak súd nerozhodol v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže ktorýkoľvek účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku žiadať o jeho doplnenie. V žiadosti treba uviesť určitý návrh na doplnenie. Súd rozhodne o žiadosti podľa povahy veci buď po ústnom pojednávaní alebo bez neho.
(2) Ak súd vyhovie žiadosti o doplnenie, vynesie vo veci doplňujúci rozsudok; ak nevyhovie, žiadosť usnesením zamietne.
(3) Na doplňujúci rozsudok sa inak použijú obdobne ustanovenia o rozsudkoch.
(4) Konanie o doplnenie nemá odkladný účinok na opravné prostriedky proti rozsudku ani na jeho vykonateľnosť.
§ 161. Právoplatnosť.
(1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, je právoplatný.
(2) Vzdanie sa opravného prostriedku je účinné, len ak sa stalo na súde po vyhlásení rozsudku.
§ 162. Zmena rozsudku.
Ak bol účastník právoplatným rozsudkom odsúdený plniť dávky, ktoré sa stanú sročnými až po vynesení rozsudku, a ak sa podstatne zmenily okolnosti, na základe ktorých určil súd výšku dávok alebo ich trvanie, môže ktorýkoľvek účastník podať návrh na zmenu určenej výšky dávok alebo ich trvania. Skorší rozsudok možno zmeniť iba s účinkami odo dňa podania návrhu.
Predbežná vykonateľnosť. § 163.
Predbežná vykonateľnosť sa bez ohľadu na opravný prostriedok vysloví vo výroku rozsudku odsudzujúceho na plnenie:
a) pracovného príjmu za čas najviac troch mesiacov;
b) náhrady a odmeny, ktoré náležia pôvodcom za použitie ich pôvodcovských práv, ako aj obdobných náhrad a odmien náležiacich výkonným umelcom a vedeckým pracovníkom za ich výkony;
c) úhrady osobných potrieb za čas najviac troch mesiacov pred začatím konania, ako aj jednotlivých dávok, ktoré sa stanú sročnými do právoplatnosti rozsudku;
d) v peniazoch alebo v iných veciach určených podľa druhu alebo v cenných papieroch, ak je záväzok preukázaný verejnou listinou;
e) na základe uznania nároku.
§ 164.
(1) Okrem prípadov uvedených v § 163 možno predbežnú vykonateľnosť vysloviť na návrh účastníka, ak by mu inak hrozilo nebezpečenstvo značnej a ťažko nahraditeľnej ujmy alebo ak je obava, že splnenie sa stane vôbec nemožným.
(2) Vyslovenie predbežnej vykonateľnosti podľa odseku l sa môže týkať celého nároku alebo jeho časti a možno ho viazať na složenie primeranej zábezpeky.
§ 165. Účinky súdnej pokonávky.
Súdna pokonávka, ktorú súd schválil, má účinky právoplatného rozsudku.
DRUHÝ DIEL.
USNESENIE.
§ 166. Viazanosť súdu usnesením.
(1) Súd je viazaný svojím usnesením, len čo ho vyhlásil, a ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo odovzdané na vyhotovenie.
(2) Súd nie je viazaný svojím usnesením, ktoré sa týka iba vedenia konania, najmä nie usnesením a nariadením o doručení (§§ 46 až 53), usnesením, ktorým sa upravuje priebeh konania, nariaďuje dokazovanie a určuje spôsob jeho vykonania (§§ 59, 64, 68, 71, 88, 95, 98, 106, 108, 110, 116, 118, 122), nariaďuje ústne pojednávanie a určuje iné termíny (§§ 61, 68), alebo urobí opatrenie na ich prípravu (§§ 62, 68).
§ 167. Vyhlásenie a doručenie.
(1) Usnesenie treba prítomným účastníkom vyhlásiť.
(2) Usnesenie treba doručiť účastníkom, ak majú proti nemu opravný prostriedok alebo právo viesť podľa neho exekúciu.
(3) účastníkom neprítomným pri vyhlásení treba okrem prípadov uvedených v odseku 2 doručiť usnesenie aj vtedy, ak to vyžaduje vedenie konania.
(4) Usnesenie, ktorým sa zamieta návrh účastníka bez vypočutia iných účastníkov, netreba týmto účastníkom doručovať.
§ 168. Písomné vyhotovenie.
(1) Písomné vyhotovenie usnesenia má obsahovať náležitosti uvedené v § 157 písm. a) až f); mená a priezviská účastníkov sa uvedú, len pokiaľ to vyžaduje povaha veci, o ktorej sa v usnesení rozhoduje.
(2) Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa usnesením úplne vyhovuje návrhu, ktorému iný účastník neodporoval.
§ 169. Vykonateľnosť.
Usnesenie je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, pokiaľ súd vzhľadom na zvláštne okolnosti prípadu neodložil jeho vykonateľnosť alebo pokiaľ zákon neustanovuje inak. To platí aj vtedy, ak sa má usnesenie vykonať inak než exekúciou.
§ 170.
Podporná platnosť ustanovení o rozsudku.
Na usnesenie sa inak použijú obdobne ustanovenia platné pre rozsudky.
ŠIESTA HLAVA. OPRAVNÉ PROSTRIEDKY.
§ 171.
Posudzovanie opravných prostriedkov.
Nesprávne pomenovaný opravný prostriedok treba posúdiť podľa jeho obsahu.
PRVÝ DIEL.
RIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY.
Prvý oddiel.
Odvolanie.
§ 172. Prípustnosť.
(1) Odvolanie je prípustné proti každému rozsudku okresného súdu. Nie je prípustné odvolať sa len proti dôvodom rozsudku.
(2) Ak sa súčasne nenapadá výrok rozsudku vo veci samej, je proti iným rozhodnutiam pojatým do výroku rozsudku, najmä proti rozhodnutiam o trovách konania a o procesnej námietke, opravným prostriedkom sťažnosť.
§ 173. Lehota na podanie odvolania.
(1) Na podanie odvolania je lehota pätnásť dní odo dňa doručenia rozsudku.
(2) Odvolanie nie je podané oneskorene, ak ho podala oprávnená osoba po uplynutí tejto lehoty iba preto, že sa spravovala nesprávnym poučením súdu, alebo ak ho podala v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia rozsudku priamo na odvolacom súde.
§ 174.
Osoby oprávnené podať odvolanie.
Odvolanie môže podať účastník alebo prokurátor.
Náležitosti. § 175.
Odvolanie možmo podať písomným podaním alebo ústne do zápisnice na súde, ktorý vyniesol rozsudok. Advokát alebo notár, i keď sú sami účastníkmi, môžu podať odvolanie iba písomne.
§ 176.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach podania obsahovať:
a) označenie rozsudku, proti ktorému sa podáva;
b) odvolací návrh;
c) dôvody, poprípade i nové skutkové tvrdenia a dôkazy.
§ 177.
Podporná platnosť ustanovení o k o n a n í na súde prvej stolice.
Pokiaľ z ďalších ustanovení nevyplýva iné, použijú sa pre konanie na odvolacom súde obdobne ustanovenia platné pre konanie na súde prvej stolice; nemožno však návrh na začatie konania vziať zpäť.
§ 178. Odkladný účinok.
(1) Ak oprávnená osoba podala včas odvolanie, napadnutý rozsudok až do vybavenia odvolania nestane sa právoplatným, a pokiaľ nejde o rozsudok predbežne vykonateľný, odkladá sa jeho vykonateľnosť.
(2) Ak sa rozsudok týka niekoľkých odporcov alebo niekoľkých nárokov so samostatným skutkovým základom a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektorých odporcov alebo niektoré nároky, nenapadnutá časť rozsudku nadobúda právoplatnosť.
Konanie o odvolaní. § 179.
(1) Ak je predseda senátu súdu prvej stolice toho názoru, že odvolanie je podané oneskorene alebo osobou neoprávnenou, alebo že je neprípustné preto, že napadá len dôvody rozsudku, predloží ho spolu so spismi a so zprávou o tom príslušnému odvolaciemu súdu. To isté urobí, ak sa márne pokúsil o odstránenie chýb odvolania (§§ 176, 45 ods. l a 2).
(2) Ak nejde o žiadny z týchto prípadov, predseda senátu zašle jeden rovnopis odvolania odporcovi odvolateľa. Odvolateľov odporca môže do pätnástich dní odpovedať na odvolanie písomným podaním alebo ústne do zápisnice (§ 175); o tom ho treba poučiť. Po uplynutí tejto lehoty alebo len čo došla odpoveď na odvolanie, predloží predseda senátu odvolanie spolu so spismi odvolaciemu súdu.
§ 180.
(1) V prípadoch uvedených v § 179 ods. l odmietne odvolací súd odvolanie usnesením bez ústneho pojednávania. Rovnako rozhodne, ak až ma ústnom pojednávaní zistí, že sú tu takéto podmienky.
(2) Ak je odvolací súd toho názoru, že odvolanie nie je podáme oneskorene alebo osobou na to neoprávnenou, alebo že nie je neprípustné preto, že napadá len dôvody rozsudku, doručí predseda odvolacieho senátu jedno vyhotovenie odporcovi odvolateľa. Odvolateľov odporca môže ma odvolanie odpovedať do pätnástich dní písomným podaním alebo ústne do zápisnice (§ 175), a to priamo na odvolacom súde; o tom ho treba poučiť.
(3) Ak odvolanie bolo podané priamo na odvolacom súde, postúpi ho predseda odvolacieho senátu súdu prvej stolice, aby postupoval podľa § 179 ods. 2.
§ 181.
Ak nebolo odvolanie odmietnuté bez ústneho pojednávania podľa § 180 ods. l, predseda senátu nariadi ústne pojednávanie.
§ 182.
Po otvorení ústneho pojednávania predseda senátu alebo ním poverený člen senátu prednesie podľa obsahu spisov súdu prvej stolice stav veci, ako aj doterajší priebeh konania, pokiaľ je to potrebné, aby sa porozumelo odvolaciemu návrhu a aby sa mohla preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia. Po tomto prednese a prípadných poznámkach prednesie predseda alebo ním poverený člen senátu obsah odvolania a odpovede; keď sa tak stalo, upozorní predseda účastníkov, že môžu svoje návrhy ústne odôvodniť.
§ 183.
(1) Odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil súd prvej stolice. Účastníci môžu predniesť aj skutkové okolnosti a ponúknuť dôkazy, ktoré neboly v konaní na súde prvej stolice ani uvedené ani ponúknuté. Odvolací súd môže nariadiť, aby sa dokazovanie vykonané na súde prvej stolice opakovalo.
(2) Odvolateľ môže až do skončenia odvolacieho pojednávania svoj návrh vo veci samej, urobený na súde prvej stolice, zmeniť, ak môžu byť výsledky konania na odvolacom súde v súvislosti s výsledkami konania na súde prvej stolice podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
(3) Až do skončenia odvolacieho pojednávania možno meniť i odvolacie návrhy i odvolacie dôvody. Súd môže rozsudok prvej stolice zrušiť, i keď je navrhovaná jeho zmena, a naopak.
(4) Súd však nepripustí zmenu podľa odsekov 2 a 3:
a) ak sa zmena týka účastníkov, proti ktorým odvolanie nesmerovalo;
b) ak sa zmena týka tých nárokov uplatňovaných v konaní, ktoré majú samostatný skutkový základ a neboly dotknuté odvolaním.
§ 184.
Odvolací súd prejedná vec v medziach odvolacích návrhov (§ 183 ods. 3 a 4). Pritom si všíma chyby konania na súde prvej stolice, len pokiaľ mohly mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Rozhodnutie odvolacieho súdu. § 185.
(1) Odvolací súd rozhodne zpravidla rozsudkom vo veci samej, a to tak, že rozsudok súdu prvej stolice potvrdí alebo zmení.
(2) Vo svojom rozsudku sa môže odvolací súd odvolať i na skutkový stav zistený súdom prvej stolice.
§ 186.
(1) Odvolací súd môže usnesením zrušiť rozsudok súdu prvej stolice a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a na rozhodnutie, ak sa súd prvej stolice nezaoberal v podstatných bodoch skutkovým stavom veci, vychádzajúc z iného právneho názoru než odvolací súd.
(2) Odvolací súd môže takto postupovať aj vtedy, keď zistí chyby konania uvedené v § 184 a ak by ich odstránenie vyžadovalo neúmerné doplnenie konania; ak to vyžaduje povaha veci, môže zrušiť i konanie na súde prvej stolice.
(3) Súd prvej stolice je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
§ 187. Trovy odvolacieho konania.
(1) Ustanovenia o trovách konania na súde prvej stolice platia i pre konanie odvolacie.
(2) Ak súd druhej stolice zmení rozsudok súdu prvej stolice, rozhodne aj o trovách predchádzajúceho konania; ak zruší rozsudok, poprípade i konanie súdu prvej stolice, uloží tomuto súdu, aby v novom rozhodnutí rozhodol aj o trovách opravného konania,
§ 188. Vzatie odvolania zpät.
Odvolateľ môže vziať odvolanie zpät do vynesenia rozhodnutia, od volacieho súdu. čo do účinnosti vzatia odvolania zpät platia primerane ustanovenia §§ 73 a 76.
§ 189. Doručenie rozhodnutia.
Po skončení odvolacieho konania vráti odvolací súd spisy súdu prvej stolice; súd prvej stolice doručí rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom.
Druhý oddiel. Sťažnosť.
Prípustnosť. § 190.
Proti usneseniu okresného súdu je prípustná sťažnosť, ak ide o usnesenie, ktorým je súd viazaný (§ 166).
§ 191.
Sťažnosť nie je prípustná proti usneseniu dožiadaného alebo povereného sudcu; avšak je prípustná, pokiaľ ju zákon nevylučuje, proti usneseniu dožadujúceho alebo poverujúceho súdu, ktorý rozhodol o ohradení sa postihnutej osoby.
§ 192.
Sťažnosť nie je prípustná proti rozhodnutiu:
a) ktorým bol vylúčený sudca (§ 22);
b) ktorým bolo vrátené podanie s pokynmi a poučením na odstránenie chýb podania (§ 45);
c) ktorým bola postúpená vec pre nepríslušnosť súdu po vypočutí účastníka (§56 ods. 1);
d) ktorým bol zamietnutý návrh na vylúčenie verejnosti (§§ 63, 68);
e) ktorým bola alebo nebola pripustená zmena návrhu (§ 72), alebo ktorým bola alebo nebola priznaná účinnosť prejavu účastníka o vzatí návrhu zpät (§ 73), uznaniu alebo vzdaniu sa nároku (§ 74), alebo ktorým bola alebo nebola schválená súdna pokonávka (§§ 40, 75);
f) ktorým bola predĺžená lehota alebo zamietnutý návrh na jej predĺženie (§ 84);
g) ktorým bolo povolené navrátenie do predošlého stavu (§ 86);
l
h) ktorým sa rozhodlo o svedočnom (§ 107) alebo o nárokoch tretích osôb na náhradu (§ 115 ods. 2, § 120 ods. 2);
ch) ktorým bolo povolené zabezpečenie dôkazu (§ 123);
i) ktorým bolo uložené složiť preddavok na trovy (§ 128).
§ 193.
Novoty.
Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy, pokiaľ z iných ustanovení nevyplýva iné a pokiaľ to povaha veci pripúšťa.
Konanie a rozhodnutie o sťažnosti.
§ 194.
(1) Súd prvej stolice môže sám vyhovieť sťažnosti, ak sa napáda sťažnosťou usnesenie, z ktorého nenadobudla doteraz právo osoba odchylná od sťažovateľa, alebo ak ide o usnesenie, ktorým bola uložená pokuta alebo nariadené predvedenie.
(2) Ak súd prvej stolice nemieni vyhovieť sťažnosti alebo ak sa napáda sťažnosťou aj iné usnesenie než usnesenie uvedené v odseku l, vykoná predseda senátu vyšetrenie, pokiaľ ho uzná podľa obsahu sťažnosti za potrebné, a predloží sťažnosť spolu so spismi súdu druhej stolice.
§ 195.
(O Súd druhej stolice rozhodne o sťažnosti usnesením zpravidla bez ústneho pojednávania.
(2). Ak to považuje súd druhej stolice za potrebné, nariadi vypočuť účastníkov alebo iné vyšetrenie; v prípadoch, kde sa rozhodlo v prvej stolici po ústnom pojednávaní, môže nariadiť i ústne pojednávanie.
§ 196.
Pokiaľ z ustanovení o sťažnosti nevyplýva iné, použijú sa pre sťažnosť obdobne ustanovenia platné pre odvolanie.
DRUHÝ DIEL.
MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY. Prvý oddiel Obnova konania.
Prípustnosť. § 197.
Právoplatné rozhodnutie vo veci samej možno napadnúť návrhom na obnovu konania;
a) ak sú tu nové skutočnosti, dôkazy alebo právoplatné rozhodnutie súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy), ktoré účastník nemohol bez svojej viny použiť v základnom konaní, alebo ak možno vykonať dôkazy nariadené v základnom konaní, pretože odpadly prekážky, ktoré vtedy bránily ich vykonaniu; z týchto dôvodov je obnova konania prípustná, len pokiaľ mohly privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej;
b) ak sa rozhodlo v neprospech účastníka v dôsledku trestného činu sudcu.
§ 198.
Súdnu pokonávku možno napadnúť návrhom na obnovu konania, pokiaľ možno dôvody obnovy vzťahovať podľa povahy veci i na súdnu pokonávku.
§ 199. Obnova konania nie je prípustná:
a) ak ide o rozhodnutie, ktorým sa vyslovilo, že tu manželstvo nie je, alebo ktorým sa vyslovila neplatnosť manželstva alebo rozvod, okrem ak by išlo o otázku dobromyseľnosti pri uzavieraní manželstva alebo viny na rozvode;
b) v konaní o vyhlásenie za mŕtveho alebo o dokázanie smrti, v konaní o prejednanie dedičstva, v konaní o súdne umorenie listín a v konaní exekučnom;
c) ak možno zrušenie alebo zmenu rozhodnutia dosiahnuť bez obnovy konania, nepočítajúc v to sťažnosť pre porušenie zákona, alebo ak je obnova konania vylúčená povahou veci.
Lehota na podanie návrhu. § 200.
(1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov.
(2) Lehota sa počíta odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v základnom konaní, poprípade schválenia súdnej pokonávky; ale ak sa účastník len neskoršie dozvedel o dôvode obnovy alebo ak ho len neskoršie mohol uplatniť, lehota sa počíta odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode obnovy alebo keď ho mohol uplatniť.
(3) Ak uplynulo päť rokov od času, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným, poprípade keď bola schválená súdna pokonávka, návrh na obnovu konania možno podať, len ak účastníkovi bola nezákonným postupom súdu odňatá možnosť konať na súde.
§ 201.
Pri zmeškaní lehoty na podanie návrhu na obnovu konania nie je prípustné navrátenie do predošlého stavu.
§ 202. Náležitosti návrhu na obnovu.
Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach podania obsahovať:
a) označenie rozhodnutia alebo súdnej pokonávky, proti ktorým smeruje;
b) uvedenie zákonného dôvodu obnovy;
c) skutočnosti dokazujúce zachovanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania;
d) určitý návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo súdnej pokonávky a na vynesenie nového rozhodnutia;
e) skutočnosti a dôkazy na odôvodnenie návrhu na obnovu konania.
§ 203. Príslušnosť súdu.
O návrhu na obnovu konania rozhoduje súd, ktorý rozhodol vo veci v prvej stolici.
§ 204.
Osoby oprávnené podať návrh na obnovu konania.
Návrh na obnovu konania môže podať účastník alebo prokurátor.
Konanie. § 205.
(1) Ak je návrh na obnovu konania podaný zrejme oneskorene alebo ak sa nezakladá na žiadnom zákonnom dôvode alebo ak obnova konania nie je prípustná podľa § 199, súd odmietne návrh usnesením bez ústneho pojednávania. Rovnako rozhodne, ak sa až na ústnom pojednávaní zistí, že sú tu také skutočnosti.
(2) Ak návrh podala osoba neoprávnená, súd ho odmietne usnesením po ústnom pojednávaní.
§ 206.
(1) Ak sa navrhuje obnova konania pre trestný čin uvedený v § 197 písm. b) alebo pre iný trestný čin, oznámi súd, pokiaľ sa ešte nezačalo trestné konanie, vec prokurátorovi a vyčká výsledok trestného konania.
(2) Keď trestný súd alebo prokurátor oznamuje súdu usnesenie, že sa konanie nezačalo alebo že sa zastavuje, označí výslovne dôvod, prečo sa tak stalo.
§ 207.
(O S konaním o návrhu na obnovu možno spojiť konanie vo veci samej.
(2) Ak súd rozhodol najprv o povolení obnovy, môže konať vo veci samej až vtedy, keď sa rozhodnutie o povolení obnovy stalo právoplatným.
§ 208.
(1) Ak sa z uplatňovaných dôvodov obnovy javí pravdepodobným, že návrh na obnovu konania bude mať úspech, môže súd na návrh účastníka i bez výsluchu odporcu usnesením nariadiť odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia alebo súdnej pokonávky.
(2) Súd môže takéto svoje usnesenie na návrh zrušiť.
(3) Proti usneseniam podľa odsekov l a 2 niet opravného prostriedku.
§ 209.
(1) Na konanie o návrhu na obnovu, počítajúc v to opravné prostriedky, sa inak použijú ustanovenia platné pre základné konanie.
(2) Vydržanie alebo premlčanie práva, ktoré nastalo za konania alebo po jeho skončení, nemožno uplatniť v konaní o obnovu na ujmu účastníka, v prospech ktorého bola povolená obnova.
(3) V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd o náhrade trov základného konania i konania o obnovu.
Druhý oddiel. Sťažnosť pre porušenie zákona.
§ 210. Prípustnosť.
(1) Generálny prokurátor môže proti právoplatnému rozhodnutiu občianskeho súdu podať sťažnosť pre porušenie zákona, ak je toho názoru, že v konaní alebo pri rozhodovaní bol porušený zákon.
(2) Pre chyby konania možno podať sťažnosť pre porušenie zákona iba vtedy, ak ide o veci, ktoré nepatria do právomoci československých súdov alebo aspoň súdov riadnych, alebo ak chyby konania malý za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(3) Sťažnosť pre porušenie zákona nemožno podať proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu.
§ 211. Podanie a náležitosti.
(O Sťažnosť pre porušenie zákona nie je viazaná lehotou. Podáva sa písomne na Najvyššom súde.
(2) Okrem všeobecných náležitostí podania musí sťažnosť obsahovať:
a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje;
b) údaj o tom, v čom sa vidí porušenie zákona, s náležitým odôvodnením;
c) určité vyjadrenie, či sa navrhuje iba výrok, že bol porušený zákon, alebo aj zrušenie či zmena pôvodného rozhodnutia a aká.
(3) Generálny prokurátor môže až do rozhodnutia o sťažnosti meniť jej dôvody a návrh.
§ 212.
Vyžiadanie súdnych spisov generálnym prokurátorom.
Generálny prokurátor si môže vyžiadať od ktoréhokoľvek súdu spisy o právoplatne skončenom konaní, aby mohol posúdiť, či sú tu dôvody na podanie sťažnosti pre porušenie zákona.
§ 213.
Odloženie vykonateľnosti pôvodného rozhodnutia.
Ak generálny prokurátor navrhuje aj zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia, Najvyšší súd môže i z úradnej povinnosti pred rozhodnutím o sťažnosti odložiť vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia.
Konanie a rozhodnutie Najvyššieho súdu. § 214.
(1) Najvyšší súd rozhodne o sťažnosti pre porušenie zákona rozsudkom bez ústneho pojednávania po vypočutí generálneho prokurátora.
(2) Najvyšší súd môže potrebné vyšetrenie nariadiť i z úradnej povinnosti.
§ 215.
(1) Najvyšší súd v rozsudku buď vysloví, že bol porušený zákon, alebo sťažnosť zamietne.
(2) Rozsudok treba odôvodniť; doručí sa generálnemu prokurátorovi, a ak je to možné, aj účastníkom alebo ich právnym nástupcom.
§ 216. Konanie na pôvodnom súde.
(1) Ak Najvyšší súd v rozsudku vyslovil, že bol porušený zákon, účastník alebo jeho právny nástupca môžu do pätnásť dní odo dňa doručenia rozsudku navrhnúť na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia.
(2) Ak Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre porušenie zákona a ak generálny prokurátor, účastník alebo jeho právny nástupca navrhli zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia, odkladá sa vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia do právoplatnosti nového rozhodnutia vo veci.
(3) Ak bol urobený návrh podľa odseku l alebo ak už generálny prokurátor podal taký návrh, urobí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, opatrenia vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu, súc pritom viazaný jeho právnym názorom. Na toto konanie sa použijú primerane ustanovenia platné pre obnovu konania.
§ 217.
Účinky rozsudku Najvyššieho súdu.
Okrem prípadu uvedeného v § 216 nemá rozsudok Najvyššieho súdu právny účinok na právne pomery účastníkov pôvodného konania. Právne pomery tretích osôb nemôžu byť dotknuté ani novým rozhodnutím vo veci, okrem ak im porušenie zákona bolo alebo muselo byť známe.
§ 218. Neprípustnosť návrhu na
zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia.
Návrh na zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia je neprípustný:
a) ak ide o rozhodnutie, ktorým sa vyslovilo, že tu manželstvo nie je, alebo ktorým sa vyslovila neplatnosť manželstva alebo rozvod, okrem ak ide o otázku dobromyseľnosti pri uzavieraní manželstva alebo viny na rozvode;
b) v konaní o vyhlásenie za mŕtveho alebo o dokázanie smrti;
c) ak možno zrušenie alebo zmenu chybného rozhodnutia dosiahnuť bez podania sťažnosti pre porušenie zákona, nepočítajúc v to obnovu konania, alebo ak je takýto návrh vylúčený povahou veci.
SIEDMA HLAVA. PREDBEŽNÉ OPATRENIA.
§ 219. Prípustnosť.
Súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby sa ešte pred rozhodnutím predbežne upravily pomery účastníkov, alebo ak je obava, že inak by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.
§ 220. Príslušnosť.
Predbežné opatrenie nariadi súd, na ktorom je začaté konanie vo veci samej. Ak sa konanie vo veci samej doteraz nezačalo, nariadi ho súd, ktorý by bol na začatie konania vo veci samej príslušný.
Obsadenie súdu a spôsob konania.
§ 221.
Konanie podľa tejto hlavy vykoná bez ústneho pojednávania súd v rovnakom obsadení ako vo veci samej; ak konanie vo veci samej nebolo doteraz začaté, vykoná konanie sudca.
§ 222.
Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh oprávneného účastníka; ak ide o konanie, ktoré sa začína z úradnej povinnosti, môže súd nariadiť predbežné opatrenie i bez návrhu.
§ 223.
O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd po vykonaní prípadne potrebného vyšetrenia, a ak to považuje za účelné a povaha veci to pripúšťa, i po vypočutí účastníkov alebo niektorého z nich. Ak sa to javí vhodným a povaha veci to pripúšťa, môže navrhovateľovi uložiť, aby složil primeranú zábezpeku.
§ 224.
V usnesení, ktorým súd nariadi predbežné opatrenie, určí lehotu, po uplynutí ktorej stráca predbežné opatrenie účinnosť; ak sa súdne konanie, o ktoré ide, doteraz nezačalo