§ 71. Spojenie niekoľkých vecí.
Súd môže spojiť na spoločné konanie, poprípade i rozhodnutie, veci, ktoré sú u neho začaté a spolu súvisia, či už medzi tými istými alebo inými účastníkmi.
§ 72. Zmena návrhu.
účastníci môžu za konania meniť svoje návrhy vo veci samej. Súd nepripustí zmenu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohly byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Vzatie návrhu zpäť, uznanie
a vzdanie sa nároku, súdna
pokonávka.
§ 73.
Ak je na začatie konania potrebný návrh účastníka, navrhovateľ môže vziať návrh zpäť, kým súd nezačal konať vo veci samej. Ak vzatie návrhu zpäť dôjde rozhodujúcemu súdu neskoršie, najneskoršie však do rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd rozhodne o vzatí návrhu zpäť, a ak mu prizná účinnosť, konanie zastaví.
§ 74.
Kým súd nerozhodol vo veci samej, zaviazaný môže na súde nárok uznať a oprávnený sa môže na súde svojho nároku vzdať. Súd rozhodne, či prejavu účastníka prizná účinnosť. Ak uzná prejav za účinný, nevydá o tom osobitné usnesenie, ale rozhodne podľa prejavu účastníka.
§ 75.
Pokiaľ to povaha veci pripúšťa, účastníci môžu skončiť konanie aj súdnou pokonávkou. Súd rozhodne o schválení pokonávky. O pokonávku, ktorú možno schváliť, má sa súd vždy pokúsiť.
§ 76.
Súd neprizná účinnosť vzatiu návrhu zpäť, uznaniu alebo vzdaniu sa nároku a neschváli pokonávku, ak sa prejav účastníka prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu. Ak súd neprizná prejavu účinnosť alebo ak neschváli pokonávku, pokračuje v konaní.
Nečinnosť účastníkov. § 77.
Nečinnosť účastníkov neprekáža pokračovať v konaní.
§78.
(1) Ak účastník v danej lehote nepodal vyjadrenie alebo sa, hoci bol predvolaný na výsluch, neustanovil, predpokladá sa, že sa nemieni vyjadriť.
(2) Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať jeho súhlas.
§79.
Ak sa riadne predvolaný účastník neustanovil na ústne pojednávanie, pojednáva sa y jeho neprítomnosti; ale ak dôjde k odročeniu pojednávania, treba účastníka znova predvolať.
Prerušenie konania. §80.
(1) Ak účastník, ktorý nie je zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom, zomrie, stratí procesnú spôsobilosť alebo sa nemôže zúčastniť na konaní pre trvalejšiu prekážku, súd posúdi, aké vhodné opatrenie má urobiť.
(2) Súd môže konanie prerušiť alebo ustanoviť opatrovníka a v konaní pokračovať. Súd ustanoví opatrovníka a pokračuje v konaní najmä vtedy, ak by sa prerušením zmaril účel konania alebo ak by vznikla ostatným účastníkom nepomerná ujma.
(s) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú primerane, ak nastaly okolnosti uvedené v odseku l u zákonného zástupcu, ktorý nebol zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom.
§81.
Prerušenie má ten účinok, že sa nekonajú pojednávania a že lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§82.
(1)I keď súd konanie nepreruší, lehoty neplynú (§81) pre toho, kto zomrel alebo stratil procesnú spôsobilosť a nebol v konaní zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom, kým nie je ustanovený opatrovník alebo kým niekto nevstúpi namiesto nebo do konania.
(2) Toto ustanovenie sa použije primerane, ak nastanú také okolnosti u zákonného zástupcu, ktorý nie je zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom.
§83.
Súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránily prekážky, ktoré spôsobilý prerušenie. Po odpadnutí prekážky pokračuje súd z úradnej povinnosti v konaní a lehoty začnú plynúť znova.
Lehoty. §84.
Ak zákon neustanovuje určité lehoty, má súd určiť na vykonanie procesných úkonov primeranú lehotu. Súd môže lehotu, ktorú určil, z dôležitých dôvodov predĺžiť alebo skrátiť.
§85.
(1) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, ktorého sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením odpovedá dňu, ktorého sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak tento deň v poslednom mesiaci lehoty chýba, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(3) Ak koniec lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.
(4) Dni poštovej dopravy sa do lehoty nezapočítavajú.
§ 86. Navrátenie do predošlého stavu.
(1) Ak účastník alebo jeho zástupca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal procesný úkon, ktorý mu prislúchal, a preto bol z tohto úkonu vylúčený, môže sa domáhať navrátenia do predošlého stavu.
(2) Návrh na navrátenie do predošlého stavu treba podať do pätnásť dní odo dňa, keď odpadol dôvod zmeškania, a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon, pokiaľ je to podľa povahy veci možné. O návrhu rozhodne usnesením súd, na ktorom sa mal zmeškaný úkon vykonať, a to — ak to považuje za potrebné — po ústnom pojednávaní.
(3) Návrh nemá odkladný účinok. Avšak súd, ktorý o ňom rozhoduje, môže na žiadosť účastníka i bez vypočutia odporcu nariadiť odklad konania alebo exekúcie, ak sa podľa prednesených údajov javí pravdepodobným, že návrh bude mať úspech. Na žiadosť účastníka môže súd odklad odvolať.
§ 87. Nazretie do súdnych spisov.
(1) účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdnych spisov, vynímajúc zápisnice o poradách súdu, a môžu si z nich urobiť odpisy alebo výpisy.
(2) Tretie osoby môžu nazrieť do súdnych spisov a urobiť si z nich odpisy alebo výpisy len so svolením predsedu senátu.
ŠIESTY DIEL. DOKAZOVANIE.
Dokazovanie všeobecne, § 88.
(1) Účastník má navrhnúť a označiť dôkazné prostriedky, ktorými chce dokázať pravdivosť jednotlivých skutkových tvrdení.
(2) Súd z úradnej povinnosti zadováži a vykoná aj také dôkazy, ktoré nenavrhol žiadny účastník, ak sú pre rozhodnutie významné.
§ 89.
Skutočnosti všeobecne známe a skutočnosti, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti, zásadne netreba dokazovať. Avšak súd podľa potreby účastníkov na tieto skutočnosti upozorní.
§ 90.
Netreba dokazovať skutočnosti, pre ktoré zákon ustanovuje domnienku. Vyvrátiť domnienku je prípustné, pokiaľ to zákon nevylučuje.
§ 91.
Zvyklosti platné v určitom mieste alebo odbore, stanovy právnických osôb, miestne a iné podobné osobitné predpisy treba dokazovať, iba pokiaľ nie sú súdu známe.
§ 92.
Ak rozhodnutie závisí od toho, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok a kto ho spáchal, je súd viazaný čo do týchto okolností obsahom právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia trestného súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) v trestnej veci.
§ 93.
Pri zisťovaní skutkového stavu zhodnotí súd výsledky vykonaného dokazovania, berúc starostlivo do úvahy všetko, čo vyšlo najavo alebo čo sa stalo za konania, v to počítajúc, čo účastníci za konania uviedli.
§ 94.
Ak je nárok istý čo do základu, ale jeho výšku nemožno buď vôbec bezpečne zistiť alebo len s nepomernými ťažkosťami, môže ju súd určiť podľa voľného uváženia.
§ 95.
(1) Dokazovanie vykonáva rozhodujúci súd, ktorý však môže zo závažných dôvodov o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd.
(2) Na pripravenie rozhodnutia senátu môže i predseda senátu dať vykonať dožiadaným súdom jednotlivé dôkazy, ktorých vykonanie priamo senátom by robilo ťažkosti.
(3) V odôvodnených prípadoch môže senát vykonaním jednotlivých dôkazov poveriť predsedu alebo niektorého člena senátu.
§ 96.
(1) Dožiadaný alebo poverený sudca vo veci, o ktorej sa má rozhodnúť po ústnom pojednávaní, upovedomí účastníkov o pojednávaní nariadenom na dokazovanie, ak sa vopred nevzdali práva účasti.
(2) Neprítomnosť riadne upovedomených účastníkov neprekáža vykonať dôkazy.
§ 97.
Predseda senátu oznámi výsledky dokazovania, ktoré vykonal dožiadaný alebo poverený sudca.
§ 98.
Senát môže v každom prípade nariadiť, aby sa vykonané dôkazy doplnily alebo pred ním opakovaly.
§ 99. Dôkazné prostriedky.
(1) Dôkazné prostriedky sú všetky prostriedky spôsobilé na zistenie pravdy; najmä sú to svedkovia, znalci, listiny a ohliadka.
(2) Tie isté prostriedky možno použiť na spravdepodobnenie.
Svedkovia. § 100.
(1) Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť na súd a vypovedať ako svedok.
(2) Riadne predvolanému svedkovi, ktorý bez náležitého ospravedlnenia nesplní túto občiansku povinnosť, môže súd uložiť náhradu spôsobených trov a pokutu do 5000 Kčs. Ak sa svedok neustanoví ani na opätovné predvolanie, môže mu súd uložiť náhradu ďalších trov, opätovnú pokutu a dať ho predviesť na jeho trovy. Vymožené pokuty pripadajú štátu.
(3) Ak svedok dodatočne ospravedlní svoje neustanovenie sa, môže súd vyslovené následky neustanovenia sa zrušiť.
§ 101.
Pred výsluchom súd poučí svedka o dôvodoch, pre ktoré nemožno ho vyslúchať a pre ktoré by mohol odoprieť svedectvo, a o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčovať. Ďalej ho poučí o význame svedeckej výpovede s hľadiska občianskej cti a o trestných následkoch krivej výpovede.
§ 102.
Ako svedka nemožno vyslúchať toho, kto by výpoveďou:
a) prezradil štátne tajomstvo;
b) porušil štátom výslovne uloženú alebo štátom uznanú povinnosť mlčanlivosti, pokiaľ ho od nej neoslobodil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho má túto povinnosť.
§ 103.
(1) Svedok môže odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Jeho blízkymi osobami sú jeho manžel, osoby, ktoré sú s ním alebo s jeho manželom príbuzné buď v priamom alebo pobočnom pokolení včítane až do bratranca (sesternice), a iné osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti ako členovia rodiny; príbuzenskému pomeru sa rovná pomer založený osvojením.
(2) Svedok musí oznámiť súdu dôvod odopretia výpovede. O oprávneností odoprieť výpoveď rozhodne súd, ktorý svedka vyslúcha.
(3) Svedkovi, ktorý bez udania dôvodu alebo po neuznaní predneseného dôvodu odoprie svedčiť, hoci bol upozornený na následky, môže súd uložiť náhradu trov spôsobených odopretím výpovede a pokutu do 5000 Kčs. Vymožené pokuty pripadajú štátu.
§ 104.
Na začiatku výsluchu spýta sa súd svedka na jeho meno, priezvisko, vek, rodinný stav, zamestnanie, bydlisko, ďalej na jeho pomer k účastníkom, poprípade aj na iné okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho hodnovernosť. Potom sa dá svedkovi príležitosť, aby súvislé uviedol všetko, čo vie o predmete výsluchu. Svedkovi treba dať otázky potrebné na vysvetlenie a doplnenie výpovede, najmä na objasnenie, odkiaľ má svoje vedomosti.
§ 105.
Svedka vyslúcha predseda senátu, členovia senátu, prokurátor a so súhlasom predsedu účastníci a znalci môžu dávať svedkovi otázky.
§ 106.
Predseda senátu môže svedkovi zakázať, aby bol prítomný pri prejednávaní veci.
§ 107.
O) Svedok má nárok na náhradu potrebných hotových výdavkov a ušlej odmeny za prácu. Nárok svedka zaniká, ak ho svedok neuplatní najneskoršie do troch dní po svojom výsluchu, a ak nedôjde k výsluchu, do troch dní po tom, keď mu to bolo oznámené.
(2) O svedčenom rozhodne predseda senátu; usnesenie o tom sa nedoručuje.
Znalci. § 108.
(1) Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, súd priberie zpravidla po vypočutí účastníkov jedného alebo viac znalcov, aby podali posudok.
(2) Namiesto znalca pribratého pôvodne môže súd pribrať iného znalca.
(3) Súd môže tiež požiadať príslušné úrady (orgány verejnej správy) alebo ústavy, aby podaly alebo preskúmaly znalecký posudok.
§ 109.
Za znalca nemožno pribrať toho, u koho sa vyskytuje dôvod obdobný dôvodu, pre ktorý je vylúčený sudca. Znalec je povinný oznámiť súdu skutočnosti nasvedčujúce jeho vylúčeniu; ak to neurobí, zodpovedá účastníkom za trovy ktoré tým zavinil.
§ 110.
(1) Znalcovi možno uložiť, aby posudok podal písomne.
(2) Niekoľko znalcov možno vypočuť spoločne; znalci môžu podať spoločný posudok.
§ 111.
(1) Znalec má nárok na náhradu hotových výdavkov spojených so znaleckým výkonom a na primeranú odmenu (znalečné).
(2) O znalečnom rozhoduje predseda senátu; ak znalec nevyúčtoval svoje nároky do konca konania alebo v lehote určenej predsedom, rozhodne o nich z úradnej povinnosti. Rozhodnutie o znalečnom sa doručí aj znalcovi.
§ 112.
Ustanovenia §§ 100 až 105 platia pre znalca primerane. Ako znalec je povinný byť činný len ten, kto je ustanovený ako stály prísažný
znalec pre odbor, znalosť ktorého je potrebná na posúdenie závažných skutočností, a ten, kto taký odbor vykonáva ako svoje povolanie.
Listiny. § 113.
(1) Súd môže uložiť účastníkovi, o ktorom je podľa výsledkov doterajšieho konania známe, že má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil.
(2) Ak účastník bezdôvodne odoprie listinu predložiť, súd použije proti nemu ustanovenia o právnych následkoch bezdôvodného odopretia svedeckej výpovede.
§ 114.
(1) Súd môže aj tretej osobe uložiť, aby mu listinu, ktorú má, predložila na nazretie. Ak súd po nazretí zistí, že listinou možno dokázať okolnosť dôležitú pre objasnenie skutkového stavu, vykoná listinou dôkaz.
(2) Ak tretia osoba bezdôvodne odoprie predložiť listinu súdu na nazretie, súd použije proti nej ustanovenia o právnych následkoch bezdôvodného odopretia svedeckej výpovede.
l 115.
(1) O predložení listiny účastníkom a tretími osobami platia obdobne ustanovenia §§ 102 a 103.
(2) O nároku tretích osôb na náhradu platí obdobne ustanovenie § 107.
§ 116.
Súd môže sám zadovážiť listinu od iného súdu alebo od úradu (orgánu verejnej správy).
§ 117.
Na vykonanie dôkazu na ústnom pojednávaní oznámi súd obsah predloženej listiny alebo jej príslušnej časti účastníkom a vyzve ich, aby sa o nej vyjadrili.
§ 118.
(1) Verejnými sú listiny, ktoré vydaly československé súdy alebo úrady (orgány verejnej správy) v medziach svojej právomoci a v predpísanej forme, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými zákonnými predpismi vyhlásené za verejné.
(2) Verejné listiny podávajú, pokiaľ nie je dokázaný opak, dôkaz o pravdivosti toho, že nariadenie alebo vyhlásenie v nich obsiahnuté vydal ich výstavca, ako aj toho, čo je v nich osvedčené alebo potvrdené.
(3) Každá iná listina je súkromnou listinou, ktorú súd zhodnotí ako iný dôkazný prostriedok.
Ohliadka.
§ 119.
Súd po prípadnom vypočutí účastníkov určí, v akom smere a akým spôsobom sa vykoná ohliadka.
§ 120.
(1) O povinnosti účastníkov a tretích osôb predložiť predmet ohliadky, poprípade o ich po- * vinnosti dať súhlas na vykonanie ohliadky, platia obdobne ustanovenia §§ 113 až 115.
(2) O nároku tretích osôb na náhradu platí obdobne ustanovenie § 107.
§ 121.
Ohliadku predmetu nemožno vykonať, ak by bola spojená s prezradením štátneho tajomstva alebo s porušením štátom výslovne uloženej alebo štátom uznanej povinnosti mlčanlivosti
§ 122. Ostatné dôkazné prostriedky.
Spôsob vykonania dôkazov inými dôkaznými prostriedkami určí súd podľa ich povahy.
Zabezpečenie dôkazov. § 123.
Pred začatím konania možno na žiadosť účastníka, a za konania i z úradnej povinnosti zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že dôkaz nebude možné neskoršie vykonať vôbec alebo iba s veľkými ťažkosťami.
§ 124.
(O Návrh na zabezpečenie dôkazu sa podáva na rozhodujúcom súde a v naliehavom prípade, alebo ak sa konanie dosiaľ nezačalo, na okresnom súde, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.
(2) V návrhu na zabezpečenie dôkazu treba uviesť odporcu, poprípade dôvod, prečo ho nemožno uviesť, ďalej označiť skutočnosti, ktoré sa majú dokázať, a dôkazné prostriedky.
§ 125.
Zabezpečenie dôkazu vykoná sudca spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý ide. Pozve naň navrhovateľa a jeho odporcu, ak je známy.
§ 126.
Trovy zabezpečenia dôkazu, vykonaného pred začatím konania, znáša navrhovateľ. Tým nie
je dotknutý jeho prípadný nárok na ich náhradu v neskoršom konaní.
SIEDMY DIEL. TROVY KONANIA.
Povinnosť znášať a nahradiť
trovy konania.
§ 127.
Pokiaľ nie je ustanovené inak, znáša každý účastník sám bez nároku na náhradu trovy spojené so svojimi procesnými úkonmi a trovy úkonov, ktoré v jeho záujme nariadil súd z úradnej povinnosti.
§ 128.
O) Súd môže uložiť složenie preddavku účastníkovi, v záujme ktorého z úradnej povinnosti nariadil úkon vyžadujúci trovy, alebo účastníkovi, ktorého procesný úkon dal k trovám podnet.
(2) Ak tento preddavok nebol včas složený, súd posúdi, či sa má zamýšľaný procesný úkon predsa vykonať a preddavok exekúciou vymáhať alebo či sa má od procesného úkonu upustiť.
(3) štátu nemožno uložiť, aby složil preddavok alebo akúkoľvek zábezpeku.
§ 129.
Účastník má nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, počítajúc v to trovy právneho zastúpenia, ak mal proti odporcovi úplný úspech vo veci; súd mu môže priznať náhradu všetkých trov aj vtedy, ak mal neúspech iba v pomerne ne patrnej časti nároku alebo ak výška jeho nároku závisela od voľného uváženia alebo od dôkazu znalcami. Inak súd trovy pomerne rozdelí, poprípade vzájomne zruší.
§ 130.
Súd môže výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi uložiť, aby znášal bez nároku na náhradu svoje trovy konania, počítajúc v to trovy právneho zastúpenia, alebo ich časť, i keď mal v konaní úspech.
§ 181.
Účastník je povinný nahradiť trovy odporcovi, ktorý nedal príčinu na uplatnenie nároku na súde a včas ho uznal.
§ 132.
Účastníkovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo zmocnencovi môže súd uložiť, aby znášali bez nároku na náhradu alebo nahradili trovy, vzniknuté náhodou, ktorá sa im prihodila, alebo ktoré spôsobili svojím zavinením, najmä zbytočnou rozvláčnosťou podaní, oneskorenými prednesmi alebo ich zmenou, nepravdivými tvrdeniami alebo neodôvodnenými návrhmi.
§ 133.
Trovy procesných úkonov prokurátora a dôkazov ním navrhnutých znáša štát bez nároku na náhradu. Tým nie sú dotknuté ustanovenia o trovách účastníkov v ich vzájomnom pomere.
§ 134.
Niekoľko účastníkov.
(1) Ak je niekoľko účastníkov, znášajú trovy podľa pomeru účastenstva vo veci.
(2) V rovnakom pomere sú účastníci oprávnení požadovať náhradu trov, poprípade povinní ich nahradiť.
Trovy súdnej pokonávky, zrušeneho alebo zastaveného konania.
§ 135.
Ak sa konanie medzi účastníkmi skončilo súdnou pokonávkou a ak nebolo o trovách ujednané nič iné, trovy sa vzájomne zrušujú.
§ 136.
Trovy zrušeného alebo zastaveného konania sa vzájomne zrušujú. Avšak ten, kto má vinu na tom, že sa konanie muselo zrušiť alebo zastaviť, je povinný nahradiť trovy konania.
Rozhodnutie o náhrade trov konania.
§ 137.
O náhrade trov konania rozhoduje súd z úradnej povinnosti. Ak rozhodnutie o náhrade trov závisí od výsledku konania vo veci samej, súd rozhodne o náhrade až v rozhodnutí, ktorým bola vec v príslušnej stolici úplne vybavená.
§ 138.
(1) Trovy upraví súd podľa sadzieb vydaných nariadením ministra spravodlivosti.
(2) Pri vyhlasovaní rozhodnutia môže si súd vyhradiť, že trovy určí v písomnom vyhotovení rozhodnutia. V tomto prípade senát môže sveriť úpravu trov členovi senátu, ktorému bolo uložené vypracovať rozhodnutie.
§ 139.
Rozhodnutie o náhrade trov je vykonateľné vždy až po nadobudnutí právoplatnosti.
Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov. Ustanovenie zástupcu. § 140.
(1) Súd prizná účastníkovi na jeho žiadosť na čas ďalšieho konania oslobodenie od súdnych poplatkov, ak účastník nie je už oslobodený podľa poplatkových predpisov, poprípade aj oslobodenie od preddavkov a iných výdavkov na súdne úkony (ďalej len "preddavky"), ak by účastník nemohol znášať tieto trovy bez ohrozenia potrebnej vlastnej výživy alebo výživy osôb, ktorým má podľa zákona poskytovať úhradu na osobné potreby; rovnaké oslobodenie prizná súd na žiadosť právnickej osobe alebo úradne ustanovenému orgánu pre správu majetkovej podstaty, ak potrebnú úhradu nemožno zadovážiť z prostriedkov právnickej osoby alebo majetkovej podstaty zastupovanej úradne ustanoveným orgánom.
(2) Oslobodenie od preddavkov možno priznať i bez oslobodenia od súdnych poplatkov, alebo aj len čiastočne.
§141.
Súd neprizná oslobodenie podľa § 140, ak sa uplatňovanie alebo obrana práva javia svojvoľnými alebo zrejme bezúspešnými, alebo ak sa dá dôvodne predpokladať, že uplatňovaný nárok bol účastníkovi postúpený len preto, aby sa dosiahlo oslobodenie.
§142.
(1) Ak sú tu podmienky § 140 ods, l a ak je to potrebné na ochranu účastníka, právnickej osoby alebo úradne ustanoveného orgánu pre správu majetkovej podstaty, ustanoví im súd na ich žiadosť zástupcu. Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, určí jeho osobu krajské sdruženie advokátov v obvode súdu príslušného vykonať procesné úkony.
(2) Usnesenie o ustanovení takéhoto zástupcu nahradzuje procesné plnomocenstvo.
§143.
(1) Priznať oslobodenie podľa § 140 alebo ustanoviť zástupcu podľa § 142 možno len vtedy, ak účastník predloží súdu potvrdenie miestneho národného výboru a ak ide o súdneho chránenca, potvrdenie poručenského (opatrovanského) súdu o osobných rodinných, majetkových a zárobkových pomeroch; právnickej osobe alebo úradne ustanovenému orgánu pre správu majetkovej podstaty možno priznať oslobodenie alebo ustanoviť zástupcu len vtedy, ak predložia súdu potvrdenie príslušného dozorného orgánu.
(2) Podrobné predpisy vydá vláda nariadením.
§144.
(1) Ak ide o uplatňovanie práva ešte len zamýšľané, môže priznať oslobodenie alebo ustanoviť zástupcu ktorýkoľvek okresný súd; inak súd, na ktorom sa konanie začína alebo sa koná.
(2) Priznané oslobodenie je účinné ku dňu podania žiadosti.
§145.
(1) Priznané oslobodenie súd odníme, poprípade i so zpätným účinkom, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že tu neboly podmienky určené zákonom alebo že tieto podmienky zanikly.
(2) Ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že tu neboly podmienky určené zákonom pre ustanovenie zástupcu alebo že tieto podmienky zanikly, súd zruší ustanovenie zástupcu a účastníkovi uloží dodatočne nahradiť výdavky zástupcu; ak je zástupcom advokát, i zaplatiť jeho odmenu.
§146.
(1) Ak bolo odporcovi účastníka oslobodeného od súdnych poplatkov a preddavkov, ktory sám takto nebol oslobodený, uložené celkom alebo zčasti nahradiť trovy, súd určí zvlášť trovy alebo ich časť, ktoré má tento neoslobodený odporca nahradiť účastníkovi, a zvlášť trovy alebo ich časť, ktoré má zaplatiť štátu.
(2) Ak sa konanie medzi týmito účastníkmi skončilo súdnou pokonávkou, je pre určenie trov, ktoré má odporca oslobodeného účastníka zaplatiť štátu, rozhodujúci obsah súdnej pokonávky vo veci samej.
(3) Pri vzájomnom zrušení trov konania medzi týmito účastníkmi určí súd sumu trov, ktorú má odporca oslobodeného účastníka zaplatiť štátu.
§147.
Vo veciach týkajúcich sa oslobodenia a ustanovenia zástupcu rozhoduje predseda senátu bez ústneho pojednávania.
PIATA HLAVA.
ROZHODNUTIA.
§ 148. Forma rozhodnutí.
Pokiaľ nie je v zákone ustanovené ináč, rozsudkom sa rozhoduje vo veci samej tam, kde sa rozhoduje po ústnom pojednávaní. Inak sa rozhoduje usnesením.
PRVÝ DIEL. ROZSUDOK.
§ 149. Obsah a druhy rozsudkov.
(1) Rozsudok má vyčerpať celý predmet konania.
(2) Súd však môže rozsudkom rozhodnúť, ak je to účelné, najpvr oddelene i len o časti predmetu konania.
(3) Ak je predmet konania sporný čo do základu i čo do výšky, súd môže najprv rozsudkom rozhodnúť o základe; ak uzná základ za opodstatnený, pokračuje v konaní až po právoplatnosti tohto rozsudku.
§ 150. Stav rozhodný pre rozsudok.
(1) Pre rozsudok je rozhodný stav v čase jeho vynesenia.
(2) Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť i povinnosť plniť dávky, ktoré sa stanú sročnými až po vynesení rozsudku.
Lehota na plnenie. § 151.
(1) Ak sa v rozsudku uloží povinnosť plniť, určí súd na splnenie povinnosti lehotu pätnásť dní.
(2) V odôvodnených prípadoch môže súd určiť kratšiu alebo dlhšiu lehotu, poprípade vysloviť, že záväzok sa má splniť v splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti určí.
(8) Ak je predmetom záväzku plnenie opakujúcich sa dávok, ktoré sa stanú sročnými po vynesení rozsudku, treba v rozsudku určiť deň plnenia.
§ 152.
(1) Lehoty na plnenie sa počítajú odo dňa doručenia rozsudku.
(2) Ale ak bol podaný opravný prostriedok proti rozsudku bez predbežnej vykonateľnosti, lehota na plnenie sa počíta od právoplatnosti rozsudku.
§ 153. Viazanosť súdu rozsudkom.
Súd je viazaný svojím rozsudkom, len čo ho vyhlásil.
§ 154.
Účasť sudcov na vynesení rozsudku.
Na vynesení rozsudku sa môžu zúčastniť iba sudcovia, za účasti ktorých sa ústne pojednávanie skončilo.
§ 155. Porada a hlasovanie.
(1) Pri porade a hlasovaní senátu nesmie byť prítomný okrem sudcov a zapisovateľa nikto iný. O porade a hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica.
(2) Sudcovia z ľudu hlasujú pred sudcami z povolania, a to mladší pred staršími. Predseda hlasuje naposledy.
(3) Na rozsudok je potrebná väčšina hlasov. Všetci členovia senátu sú povinní hlasovať, i keď boli prehlasovaní v niektorej predbežnej otázke.
§ 156.
Vyhlásenie a doručenie rozsudku.
(1) Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlási ho predseda senátu.
(2) Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky.
(3) Vyhlásenie sa má stať zpravidla po skončení ústneho pojednávania; ak to nie je možné, možno na vyhlásenie rozsudku odročiť ústne pojednávanie najviac na čas pätnásť dní.
(4) Vyhlasuje sa úplné znenie výroku a podstatné dôvody, ako aj poučenie o opravnom prostriedku.
(5) Rozsudok treba účastníkom vždy doručiť.
Vyhotovenie rozsudku. § 157.
Vyhotovenie rozsudku má po úvodných slovách "V mene republiky" obsahovať.
a) označenie súdu a mená a priezviská sudcov, ktorí sa zúčastnili na vynesení rozsudku;
b) mená a priezviska účastníkov, ich zamestnanie, bydlisko a postavenie v konaní, mená a priezviská ich zákonných zástupcov alebo
zmocnencov;
c) predmet konania;
d) deň vyhlásenia;