hej až štvrtej časti, platia pre konanie v občianskych právnych veciach na riadnych súdoch.
§3. Právomoc riadnych súdov.
V občianskych právnych veciach, pokiaľ nie sú vyňaté z právomoci riadnych súdov, rozhodujú v prvej stolici okresné súdy, v druhej stolici krajské súdy. Najvyšší súd rozhoduje v prípadoch určených zákonom.
§4. Senát. Jediný sudca.
(1) Súdy vykonávajú súdnu moc zpravidla v senátoch.
(2) Pokiaľ podľa zákona vykonáva konanie jediný sudca (ďalej len "sudca"), má práva a povinnosti senátu a predsedu senátu.
§5. Účastníci.
Účastníkom konania je ten, o právach alebo povinnostiach koho sa má v konaní rozhodovať, alebo ten, kto môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach, alebo ten, koho zákon označuje za účastníka.
§6. Prokurátor.
(1) Ak sa prokurátor domnieva, že to vyžaduje ochrana záujmov štátu alebo pracujúcich, môže v ktoromkoľvek období vstúpiť do konania a potom je oprávnený na všetky procesné úkony, ktoré môže vykonať účastník podľa stavu konania.
(2) Súd upovedomí prokurátora, ktorý vstúpil do konania, o každom pojednávaní, o ktorom upovedomuje účastníkov, a doručí mu všetky písomnosti, ktoré sa doručujú účastníkom.
(3) Osobitné ustanovenia určujú, kedy môže prokurátor urobiť návrh na začatie konania.
§7. Návod a poučenie účastníkov.
Súd dáva pracujúcim potrebný návod na vykonanie ich úkonov na súde, poučuje ich o právnych následkoch spojených s týmito úkonmi alebo s ich opomenutím a dbá všestranne o to, aby pre nedostatok všeobecného alebo právnického vzdelania neutrpeli ujmu na svojich právach.
DRUHA HLAVA. SÚDY A SÚDNE OSOBY.
PRVÝ DIEL. PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU.
Všeobecný súd. § 8.
(1) Na konanie v prvej stolici je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému smeruje návrh, alebo — ak je takých účastníkov niekoľko — všeobecný súd jedného z nich.
(3) Ak niet účastníka, proti ktorému smeruje návrh, alebo ak sa konanie začína z úradnej povinnosti, je príslušný všeobecný súd účastníka, v záujme ktorého sa koná.
(3) Ak by bolo príslušných niekoľko súdov, rozhoduje výber navrhovateľa alebo predstihnutie.
§ 9.
Všeobecným súdom účastníka je súd, v obvode ktorého má účastník bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd jeho pobytu.
§ 10.
Ak československý občan nemá v československej republike všeobecný súd, možno začať konanie v jeho veci na súde, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko alebo pobyt.
§ 11.
(1) Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého je vec, na ktorú sa konanie vzťahuje; ak niet takej veci, súd, v obvode ktorého došlo k udalosti, z ktorej vznikol uplatňovaný nárok.
(2) Všeobecným súdom právnických osôb je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo; v pochybnosti sa za sídlo považuje miesto, kde sa vedie správa. Ak sa vec týka prevažne organizačne nižšej správy právnických osôb, je ich všeobecným súdom súd, v obvode ktorého je sídlo tejto správy. Minister spravodlivosti môže po dohode so zúčastnenými ministrami nariadením určiť, čo sa rozumie organizačne nižšou správou.
§ 12.
Určenie príslušnosti Najvyšším súdom.
Ak je nepochybné, že vec patrí do československej súdnej právomoci, a ak chýbajú podmienky príslušnosti alebo nemožno ich zistiť, príslušným je súd, ktorý určí Najvyšší súd.
§13.
Príslušnosť na procesné úkony, ktoré nevyžadujú rozhodovanie.
(1) Každý okresný súd je príslušný:
a) spisovať zápisnice, ktoré sú potrebné pre platnosť právnych úkonov;
b) doručovať oznámenia o výhrade odporu podľa § 51 občianskeho zákonníka; oznámenia sa doručujú do vlastných ruk;
c) overovať odpisy a podpisy.
(2) Tieto procesné úkony vykonáva sudca.
§14.
Trvanie príslušnosti. Príslušnosť súdu sa posudzuje podľa okolností, které sú tu v čase začatia konania, a trvá až do skončenia veci, i keď sa zmenily okolnosti, ktoré rozhodly o príslušnosti.
§ 15.
územný rozsah činnosti súdu.
(1) Súdy vykonávajú procesné úkony iba vo svojom obvode.
(2) Ale ak je nebezpečenstvo z omeškania alebo ak je to nevyhnutne potrebné pre riadne posúdenie veci, môže súd vykonať jednotlivé procesné úkony aj mimo svojho obvodu.
§ 16.
Dožiadanie.
(1) Ak je okresný súd dožiadaný iným československým súdom o vykonanie určitého procesného úkonu, je povinný vyhovieť dožiadaniu.
(2) Okresné súdy sú povinné vyhovieť dožiadaniu československých úradov (orgánov verejnej správy), pokiaľ to osobitné predpisy ustanovujú.
(3) Ak súd nemôže vykonať žiadaný procesný úkon vo svojom obvode a ak mu je známy príslušný súd, postúpi mu dožiadanie; inak dožiadanie vráti.
(4) Procesné úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca.
(5) Spory vzniknuté medzi dožadujúcim súdom (úradom, orgánom verejnej správy) a dožiadaným súdom rozhoduje krajský súd nadriadený dožiadanému súdu.
Prikázanie vecí inému súdu. Spory o príslušnosť a o právomoc. §17.
(1) Ak okresný súd nemôže konať v určitej veci, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, jeho
nadriadený súd prikáže vec inému okresnému súdu; ak sa má prikázať vec okresnému súdu v obvode iného krajského súdu alebo ak ide o prikázanie veci inému krajskému súdu, rozhodne o tom Najvyšší súd. (2) Rovnako sa postupuje na návrh účastníka alebo z podnetu súdu aj z dôvodov vhodnosti. Takýto návrh nemá odkladný účinok.
§ 18.
Spory o príslušnosť medzi okresnými súdmi, ako aj spory o právomoc medzi riadnymi a osobitnými alebo rozhodcovskými súdmi rozhoduje ich spoločný nadriadený krajský súd; ináč rozhoduje Najvyšší súd.
§19.
O prikázaní veci inému súdu (§ 17), spory o príslušnosť a spory o právomoc (§ 18) rozhoduje predseda senátu bez ústneho pojednávania.
§20.
Osobitný zákon ustanovuje, kto rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a úradmi (orgánmi verejnej správy).
DRUHÝ DIEL. VYLÚČENIE SÚDNYCH OSÔB.
§21. Dôvody vylúčenia sudcov.
(1) Sudcovia sú vylúčení z vykonávania sudcovského úradu, ak so zreteľom na ich pomer k veci alebo k účastníkom, k ich zákonným zástupcom alebo zmocnencom možno pochybovať o ich nepredpojatosti..
(2) Vo vyššej stolici sú okrem toho vylúčení sudcovia, ktorí sa zúčastnili na rozhodovaní alebo konaní v nižšej stolici.
§22. Rozhodovanie o vylúčení sudcov.
(1) Dôvody vylúčenia si všíma súd z úradnej povinnosti v každom období konania.
(2) účastník je povinný upozorniť súd na dôvody vylúčenia hneď, len čo sa o nich dozvedel.
(3) Len čo sa sudcovia dozvedeli o dôvode svojho vylúčenia, sú povinní zdržať sa ďalších sudcovských úkonov, pokiaľ nejde o úkony nepripúšťajúce odklad, a oznámiť to so svojím vy-
jadrením predsedovi súdu. Ak, sa vyskytol dôvod vylúčenia u predsedu súdu, oznámi to predseda súdu svojmu zástupcovi, a ak nemá zástupcu alebo ak by sa súd vylúčením predsedu stal neschopným usnášať sa, predsedovi nadriadeného krajského súdu; ak ide o predsedu krajského súdu, oznámi to predsedovi Najvyššieho súdu.
(4) Ak sudca (člen senátu, senát) o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, pridelí predseda súdu alebo jeho zástupca vec inému sudcovi (senátu) alebo určí do senátu miesto neho iného sudcu. Inak o vylúčení rozhodne iný senát toho istého súdu.
(5) Ak by sa okresný súd v dôsledku vylúčenia stal neschopným usnášať sa, rozhodne o vylúčení nadriadený krajský súd; ak ide o krajský súd, rozhodne Najvyšší súd.
(6) O vylúčení sa rozhoduje bez ústneho pojednávania.
§23. Vylúčenie iných orgánov.
O vylúčení pomocných súdnych orgánov a nesudcovských orgánov súdu platia ustanovenia §§ 21 a 22 primerane s tou odchýlkou, že o ich vylúčení rozhoduje predseda súdu.
TRETIA HLAVA. OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ.
PRVÝ DIEL. PROCESNÁ SPÔSOBILOSŤ.
§24. Kto má procesnú spôsobilosť.
Každý môže na súde ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v takom rozsahu, v akom sa môže vlastnými úkonmi zaväzovať.
§25.
Zastúpenie procesné nespôsobilého účastníka.
Procesné nespôsobilý účastník musí byť zastúpený zákonným zástupcom.
§26.
Preukaz oprávnenia na zastupovanie.
Zákonný zástupca je povinný, pokiaľ to ešte súdu nie je známe, pri svojom prvom procesnom úkone preukázať oprávnenie na zastupovanie, a ak je to potrebné, aj osobitné zmocnenie.
Skúmanie procesnej spôsobilosti a odstránenie jej nedostatku. § 27.
(1) Nedostatok procesnej spôsobilosti, zákonného zastúpenia a potrebného osobitného zmocnenia si všíma súd z úradnej povinnosti v každom období konania.
(2) Ak tento nedostatok možno odstrániť, dá súd pokyn na jeho odstránenie v primeranej lehote. Pritom môže pokračovať v konaní, ale nemôže vyniesť rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak nedostatok nemožno odstrániť alebo ak márne uplynula lehota na jeho odstránenie, súd zruší doterajšie konanie; ak sa konanie začalo na návrh, súd okrem toho návrh odmietne.
§ 28.
Nedostatok procesnej spôsobilosti alebo zákonného zastúpenia sa odstráni tým, že účastník, ktorý nadobudol procesnú spôsobilosť, pokračuje v konaní alebo zákonný zástupca vstúpi do konania bez toho, že by tento nedostatok vytýkali.
§ 29.
Ustanovenie opatrovníka. (1) Ak je nebezpečenstvo z omeškania, konajúci súd ustanoví procesné nespôsobilému účastníkovi, ktorý nemá zákonného zástupcu, opatrovníka. Toto opatrenie môže urobiť aj, predseda senátu, a to bez ústneho pojednávania.
(2) Ak je nebezpečenstvo z omeškania, platí toto ustanovenie aj o procesné spôsobilom účastníkovi, ktorý sa nemôže zúčastniť na konaní.
(3) Trovy spojené s ustanovením a činnosťou opatrovníka znáša ten, kto dal podnet na jeho ustanovenie. Tým nie je dotknutý jeho prípadný nárok na ich náhradu.
DRUHÝ DIEL. ZMOCNENIE A PLNOMOCENSTVO.
§ 30. Zastúpenie zmocnencom.
účastník sa môže dať zastupovať zmocnencom. Účastník nemôže mať v tej istej veci súčastne viac ako jedného zmocnenca, i keď má viac zákonných zástupcov.
§31.
Zastupovanie osôb neschopných srozumiteľne sa vyjadrovať.
Účastníkovi (zákonnému zástupcovi), ktorý nie je schopný srozumiteľne sa vyjadrovať, môže súd uložiť, aby si ustanovil zmocnenca; ak v takomto prípade nebude zmocnenec ustanovený, postupuje súd tak, ako keby bol účastník (zákonný zástupca) v konaní nečinný. O tom treba účastníka (zákonného zástupcu) poučiť.
Kto môže byť zmocnencom. §32.
(1) Zmocnencom môže byť každá svojprávna osoba, ktorá je občiansky bezúhonná a nie je pokútnikom.
(2) Zmocnencom môže byť aj jednotná odborová organizácia, ak ide o zastupovanie jej členov, alebo právnická osoba zriadená na zastupovanie; za túto právnickú osobu a za jednotnú odborovú organizáciu môžu pred súdom v zastúpení účastníka konať poprípade aj ich zamestnanci.
§33.
Osobitné predpisy ustanovujú, kedy vystupuje ako zmocnenec finančná prokuratúra.
§34. Preukázanie plnomocenstva.
Zmocnenie treba preukázať súdu listinou (plnomocenstvo). Možno ho dať aj ústne do zápisnice.
§35. Druhy plnomocenstva.
Zmocnenie možno dať pre niekoľko vecí alebo pre určitú vec (procesné plnomocenstvo) alebo pre jednotlivé procesné úkony.
§36. Procesné plnomocenstvo.
(1) Procesné plnomocenstvo oprávňuje zmocnenca na všetky úkony, ktoré môže vykonať zmocniteľ, a nemožno ho obmedziť.
(2) Ak zmocnenec nie je advokátom, nie je oprávnený ustanoviť za seba zástupcu.
§37.
Trvanie procesného plnomocenstva.
Procesné plnomocenstvo nezaniká smrťou zmocniteľa ani zmenou jeho procesnej spôsobilosti alebo zmenou jeho zákonného zastúpenia.
§38.
Odvolanie a výpoveď plnomocenstva.
(1) Odvolanie plnomocenstva zmocniteľom a výpoveď plnomocenstva zmocnencom sa stanú účinnými voči súdu chvíľou, keď oznámenie o tom dôjde súdu; voči osobám zúčastneným na konaní až chvíľou, keď im boly prostredníctvom súdu oznámené.
(2) Zmocnenec je ešte pätnásť dní od doručenia oznámenia zmocniteľovi, že mu plnomocenstvo vypovedá, oprávnený a zaviazaný konať za zmocniteľa, pokiaľ je to potrebné, aby zmocniteľ neutrpel právnu ujmu.
§39.
Následky nedostatku plnomocenstva.
(1) Nedostatok plnomocenstva si všíma súd z úradnej povinnosti v každom období konania.
(2) Ak niekto vystupuje ako zmocnenec a nepreukáže plnomocenstvo, súd môže s ním konať, avšak mu uloží, aby v primeranej lehote dodatočne predložil plnomocenstvo. Kým sa tak nestane, súd nemôže vyniesť rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
(3) Ak plnomocenstvo nebude predložené v lehote určenej súdom, postupuje súd tak, ako keby za účastníka nikto nekonal. O tom treba osobu, ktorá vystupuje bez plnomocenstva, poučiť.
(4) Osobe, ktorá vystupovala bez plnomocenstva, súd na návrh uloží, aby nahradila trovy, ktoré spôsobila.
ŠTVRTÁ HLAVA. KONANIE NA SÚDE PRVEJ STOLICE.
PRVÝ DIEL.
SÚDNA POKONÁVKA PRED ZAČATÍM KONANIA.
§40.
Právne pomery, pri ktorých to povaha veci pripúšťa, možno so schválením sudcu usporiadať súdnou pokonávkou pred začatím konania na ktoromkoľvek okresnom súde. Sudca neschváli pokonávku, ak sa prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu.
DRUHÝ DIEL.
ZAČATIE KONANIA. NÁVRHY A PODANIA.
§41. Začatie konania.
(1) Konanie na súde prvej stolice sa začína na návrh alebo z úradnej povinnosti. Z úradnej povinnosti sa začne iba vtedy, keď to zákon ustanovuje.
(2) Ak je na začatie konania potrebný návrh, konanie je začaté, len čo návrh došiel na súd (§ 42). Konanie z úradnej povinnosti je začaté, len čo súd vykonal prvý procesný úkon.
§42. Návrh na začatie konania.
Návrh na začatie konania sa podáva písomným podaním alebo ústne pred sudcom do zápisnice. Návrh treba podať na príslušnom súde; ak sa podá na inom okresnom súde, postúpi ho tento príslušnému súdu.
Všeobecné náležitosti písomných podaní.
§43. (1) Písomné podania majú obsahovať:
a) označenie súdu;
b) meno a priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) navrhovateľa a ostatných účastníkov, poprípade ich zákonného zástupcu alebo zmocnenca;
c) stručný a pravdivý opis skutočností a označenie dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva;
d) určitý návrh, ak je potrebný;
e) vlastnoručný podpis navrhovateľa, poprípade zákonného zástupcu alebo zmocnenca.
(2) Písomné podania treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov a s potrebným počtom odpisov príloh.
§ 44.
Minister spravodlivosti nariadením určí, aké sú odchýlky pri písomných podaniach urobených telegraficky.
§ 45.
Odstránenie chýb písomných podaní.
(1) Predseda senátu sa stará o odstránenie chýb písomných podaní. Ak nemožno chyby odstrániť inak, vráti podanie účastníkovi, aby podľa pokynu v primeranej lehote chyby odstránil, a poučí ho o následkoch spojených s ich neodstránením.
(2) Ak účastník vráti opravené podanie v lehote určenej súdom, hľadí sa naň tak, ako keby sa bolo stalo v deň, keď bolo po prvé podané.
(3) Ak pokus o odstránenie chyby, ktorá prekáža vecnému vybaveniu písomného podania, ostal bez výsledku, súd odmietne podanie bez ústneho pojednávania.
TRETÍ DIEL. DORUČOVANIE.
§ 46.
Spôsob doručovania. Do vlastných rúk adresáta treba doručiť písomnosť iba v prípadoch určených zákonom alebo ak to uzná súd z dôležitých dôvodov za potrebné.
§ 47. Náhradné doručenie.
(1) Aj tam, kde sa má písomnosť doručiť do vlastných rúk, možno doručiť náhradne.
(2) Náhradné doručenie je neplatné, ak sa písomnosť doručila odporcovi adresáta.
§ 48. Doručovanie zmocnencovi.
(1) Ak má účastník zmocnenca s procesným plnomocenstvom, doručujú sa písomnosti zmocnencovi.
(2) Ak má niekoľko účastníkov spoločného zástupcu (zákonného zástupcu alebo zmocnenca), doručenie je vykonané pre všetkých účastníkov, ak bola písomnosť odovzdaná tomuto zástupcovi v jedinom vyhotovení.
§ 49.
Zmocnenec na prijímanie písomností.
Ak by bolo doručovanie účastníkovi spojené s ťažkosťami alebo prieťahmi, možno mu uložiť, aby v lehote určenej súdom oznámil zmocnenca na prijímanie písomností; ak neoznámi v takomto prípade zmocnenca, budú sa písomnosti určené pre neho, ukladať na súde s účinkami doručenia. O tom treba účastníka poučiť.
§ 50.
Odopretie prijatia doručovanej písomnosti.
Ak bolo prijatie doručovanej písomnosti bezdôvodne odopreté, považuje sa písomnosť za
doručenú dňom, keď bolo prijatie odopreté; dôvodnosť odopretia posúdi súd.
Doručenie verejnou vyhláškou.
Ustanovenie opatrovníka.
§ 51.
(1) účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, doručí sa verejnou vyhláškou, a to tak, že sa doručovaná písomnosť pripevní na čas pätnásť dní na návestnú tabuľu súdu. Uplynutím tohto času sa považuje doručenie za vykonané.
(2) Toto ustanovenie sa použije aj v prídoch, keď sa nepodarilo doručiť účastníkovi na jeho známu adresu do cudziny.
§52.
(1) Ak prislúcha účastníkovi uvedenému v § 51 vykonať podľa obsahu doručovanej písomnosti nejaký procesný úkon, ustanoví mu súd opatrovníka. Súd oznámi vyhláškou, ktorá sa pripevní na čas aspoň pätnásť dní na návestnú tabuľu súdu, ustanovenie opatrovníka, jeho meno, priezvisko a bydlisko, stručný údaj o obsahu doručovanej písomnosti s označením súdu a prejednávanej veci, ako aj to, že opatrovník bude zastupovať účastníka, ktorému bol ustanovený, dotiaľ, kým účastník sám nevystúpi alebo nepomenuje zmocnenca.
(2) Ak je to potrebné, môže súd nariadiť, aby bola vyhláška uverejnená aj v novinách alebo iným spôsobom.
(3) Doručenie sa pokladá za vykonané, len čo bola vyhláška pripevnená na návestnú tabuľu súdu a písomnosť doručená opatrovníkovi.
§53.
Právomoc predsedu senátu pri doručovaní.
Nariadenia o doručovaní vydáva predseda senátu; rozhoduje aj o všetkých iných opatreniach týkajúcich sa doručovania.
ŠTVRTÝ DIEL.
SKÚMANIE PRÍSLUŠNOSTI A PRÁVOMOCI. § 54.
(1) Prv než súd začne konať vo veci samej, skúma z úradnej povinnosti svoju príslušnosť.
(2) Ak sa konanie začalo na návrh, súd skúma svoju príslušnosť podľa navrhovateľových údajov. Ale ak má pochybnosť o správnosti týchto údajov alebo ak sa namieta nepríslušnosť, súd vyšetrí okolnosti rozhodné pre určenie príslušnosti, a to aj z úradnej povinnosti.
§55.
(1) Iný účastník ako navrhovateľ môže namietať nepríslušnosť súdu iba pri prvom procesnom úkone, ktorý mu prislúcha, a to prv než sa pustí do konania vo veci samej. Námietku musí odôvodniť.
(2) Ak nebola vznesená námietka nepríslušnosti a súd začal konať vo veci samej, je príslušný, i keď niektorý účastník, ktorý vstúpi do konania neskoršie, namietne nepríslušnosť pri svojom prvom procesnom úkone.
§56.
(1) Ak súd zistí, že je nepríslušný, a ak sa dá podľa údajov navrhovateľa alebo podľa výsledkov vyšetrenia zistiť, a to bez vypočutia iného účastníka ako navrhovateľa, príslušný súd, súd vysloví svoju nepríslušnosť a po právoplatnosti usnesenia postúpi vec príslušnému súdu, ktorý je týmto usnesením viazaný; ak bol iný účastník ako navrhovateľ vypočutý, postúpi vec ihneď s tým istým účinkom.
(2) Ak nemožno zistiť príslušný súd ani podľa údajov navrhovateľa ani podľa výsledkov vyšetrenia, súd návrh odmietne. Ale ak zistí, že ide o prípad uvedený v § 12, postúpi vec Najvyššiemu súdu na určenie príslušného súdu.
§ 57.
(1) Súd si všíma z úradnej povinnosti v každom období konania:
a) či vec patrí do právomoci československých súdov;
b) či vec nepatrí do právomoci niektorého osobitného alebo rozhodcovského súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) alebo či malo predchádzať súdnemu konaniu iné konanie;
c) či o tej istej veci nebolo už vydané súdne rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným, alebo či o tej istej veci netrvá konanie na tomto alebo inom súde, ktoré sa začalo skôr.
(2) Ak sa ukáže, že je tu niektorá z týchto prekážok, súd zruší doterajšie konanie a rozhodnutia azda už vynesené; ak sa konanie začalo na návrh, súd okrem toho návrh odmietne.
(3) Ak súd odmietne návrh podľa odseku l písm. b) a ak sa dá z návrhu na začatie konania zistiť, ktorý osobitný alebo rozhodcovský súd alebo úrad (orgán verejnej správy) je príslušný vo veci, postúpi návrh po právoplatnosti usnesenia o odmietnutí príslušnému súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy). O tom treba upovedomiť navrhovateľa súčasne s doručením usnesenia a odmietnutí návrhu.
§58.
Hmotnoprávne účinky spojené s podaním návrhu ostávajú zachované, ak súd postúpil návrh inému súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy), alebo ak bol návrh znovu podaný na príslušnom súde alebo úrade (u orgánu verejnej správy) do tridsiatich dní od právoplatnosti usnesenia o odmietnutí návrhu.
PIATY DIEL. PRIEBEH KONANIA.
§59. Postup v konaní.
Súd postupuje v konaní z úradnej povinnosti a vedie ho tak, aby sa zistil skutočný stav veci čo najúčelnejšie a najrýchlejšie. Všetkým účastníkom treba dať rovnakú príležitosť, aby uplatnili svoje práva a aby sa vyjadrili.
§60. Povinnosť účastníkov.
účastníci sú povinní uviesť súdu pravdivo a úplne všetky skutkové okolnosti odôvodňujúce ich návrhy, ako aj okolnosti, na ktoré sa ich súd spýta.
Ústne pojednávanie. §61.
Predseda senátu nariadi na prejednanie veci ústne pojednávanie, ak sa nemá podľa zákona rozhodnúť bez ústneho pojednávania.
§62.
(1) Predseda senátu predvolá účastníkov a iné osoby, ktoré sa majú vypočuť na ústnom pojednávaní.
(2) Predseda senátu pripraví ústne pojednávanie tak, aby bolo zpravidla možné vec prejednať a skončiť na jedinom pojednávaní. V složitejších prípadoch môže predseda senátu najmä účastníkom uložiť, aby sa v lehote, ktorú im určí, vyjadrili písomne alebo ústne do zápisnice o skutkovom základe prejednávanej veci a označili dôkazy. Môže im tiež uložiť, aby predložili listiny.
§63.
(1) ústne pojednávanie je verejné.
(2) Verejnosť možno vylúčiť pre celé ústne pojednávanie alebo pre jeho časť, len ak by verejným prejednaním veci boly ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, mravnosť alebo dôležité záujmy účastníkov. Usnesenie o vylúčení verejnosti sa verejne vyhlási. Súd môže však v takom prípade z dôležitých dôvodov dovoliť jednotlivým osobám, aby boly prítomné.
(3) I keď bola verejnosť vylúčená, rozhodnutie vo veci sa vyhlási verejne.
§64.
(1) Ústne pojednávanie vedie predseda senátu.
(2) Z dôležitého dôvodu môže predseda senátu — na ústnom pojednávaní senát — ústne pojednávanie odročiť, a to buď na návrh alebo z úradnej povinnosti. Na začiatku nového ústneho pojednávania predseda senátu vyloží doterajší stav konania. Ak sa zmenilo složenie senátu, predseda senátu oznámi podľa spisov celý obsah prednesov a vykonaných dôkazov.
(3) Ak sa niektorý účastník ohradí proti opatreniu, ktoré urobil predseda senátu, rozhodne senát.
(4) O skončení ústneho pojednávania rozhoduje senát.
§ 65.
(1) Predseda senátu dbá, aby bol zachovaný poriadok a vážnosť ústneho pojednávania. Ak treba vykázať z pojednávacej miestnosti osobu, ktorá ruší pojednávanie, či ide o poslucháča alebo o osobu zúčastnenú na pojednávam, rozhodne o tom senát. Okolnosti, pre ktoré sa zakročilo proti osobe rušiacej pojednávanie, sa uvedú v zápisnici.
(2) Ak bol takto z pojednávacej miestnosti vykázaný účastník, má to tie isté následky, ako keby sa bol vzdialil dobrovoľne. Vykázanie zástupcu nemôže byť na ujmu zastúpeného.
(s) Ak dôjde pre neprístojne správanie sa niektorej osoby k odročeniu ústneho pojedná vania, uloží jej súd náhradu trov, ktoré tým vzniklý.
§66.
(1) Ústne pojednávanie sa koná v prítomnosti zapisovateľa, ktorý spíše o pojednávaní zápis nicu.
(2) Zápisnica má obsahovať najmä:
a) označenie súdu;
b) miesto, čas a predmet pojednávania;
c) mená a priezviská úradných osôb, ktoré sa zúčastnily na pojednávaní, a mená a priezviská prítomných účastníkov a ich zástupcov;
d) stručný, ale výstižný opis priebehu pojednávania, najmä podané návrhy, obsah súdnej pokonávky a výroky rozhodnutí s poznámkou, že bolo dané poučenie o opravných prostriedkoch.
§67.
(1) Zápisnicu podpíše predseda senátu, zapisovateľ, účastníci, ich zástupcovia a tlmočník; ak zápisnica obsahuje súdnu pokonávku alebo výrok rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, podpíšu ju aj členovia senátu. Ak sa účastník alebo zástupca vzdiali pred podpisom, poznámená sa to v zápisnici; ak odoprie podpis, poznamenajú sa tu aj dôvody, ktoré uviedol.
(2) Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu, podpíše ju iný člen senátu. Ak nemôže iná osoba pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu, nie je potrebný jej podpis. Dôvod, prečo podpis odpadol, sa poznamená v zápisnici.
(3) Námietky proti zneniu zápisnice pojme súd do zápisnice alebo uloží účastníkovi, aby ich podal písomne.
§68.
Iné pojednávania a podobné sudcovské úkony.
Ustanovenia platné pre ústne pojednávanie sa použijú primerane podľa povahy veci na iné pojednávania a podobné sudcovské úkony.
§69. Výsluch účastníka.
Ak to súd pokladá za potrebné, môže účastníka kedykoľvek za konania vyslúchnuť. Preto mu môže uložiť, aby sa ustanovil osobne; ak sa účastník bez ospravedlnenia neustanovil, súd ho môže dať predviesť.
§70. Predbežné otázky.
(1) Pre svoje rozhodnutie je súd oprávnený urobiť si úsudok i o predbežných otázkach, o ktorých by patrilo rozhodnúť inému súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy).
(2) Ale ak sa už začalo konanie o predbežnej otázke na príslušnom súde alebo u úradu (orgánu verejnej správy), alebo ak je tu podozrenie z trestného činu alebo priestupku a odsúdenie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, súd zpravidla preruší konanie až do právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke alebo o trestnom čine alebo o priestupku.