Pracovníci spotřebního družstevnictví přijmou tento zákon s pocitem hlubokého uspokojení a bude jim současně pobídkou, aby jestě odhodlaněji bojovali proti všem nedostatkům ve své práci, aby zmobilisovali milionovou armádu svých členů a desetitisíce funkcionářů místních dohlížecích výborů k plnění úkolů, které jim X. sjezd KSČ vytyčil: zavést všude ve spotřebních družstvech nejpřísnější hospodárnost, zvýšit produktivitu práce a kvalitu služeb, zlepšit zásobování vesnických obyvatel a široce rozvinout masově politickou práci na naší vesnici. Socialistické soutěžení, které se dnes ve spotřebních družstvech úspěšně rozvíjí, zajistí dosažení všech těchto velkých cílů. Stále větší počet pracovníků našeho spotřebního družstevnictví usiluje o to, aby nejvyšší cti, propůjčení putovního rudého praporu naší vlády, který byl letos poprvé v historii slavnostně předán do rukou družstevníků - vítězů socialistické soutěže, si zasloužili i v budoucnu.

Dovolte mi, abych v závěru zdůraznila ještě jednu skutečnost, kterou přivítají pracovníci našich spotřebních družstev. Jde o to, že základní zákon o družstevnictví projednává a schvaluje to Národní shromáždění, které ve svém funkčním období přijalo vpravdě velmi důležité zákony. Pracovníci, funkcionáři a členové našich družstev nezapomenou na tuto okolnost, až budou mluvit na svých schůzích o novém zákonu, podle něhož budou napříště organisovat svou činnost. Na druhé straně toto Národní shromáždění ke konci svého volebního období projevuje přijetím družstevního zákona své uznání všem těm skromným drobným pracovníkům našeho družstevnictví, kteří za podmínek často těžkých po léta obětavě plnili své povinnosti.

Nový zákon dá všem družstevníkům znovu příležitost, aby ocenili péči a konkrétní pomoc, kterou jim v jejich práci neustále poskytuje strana a vláda. Právě nyní, v předvolební kampani, je to jeden z dalších pádných argumentů, kterými dokazuje socialistické zřízení svoji převahu nad kapitalistickým.

Žádné politické straně nikdy nešlo o myšlenku družstevnictví, šlo jim vždy jen o hlasy družstevníků. Dnes nejde jen o hlasy, ale především o vítězství socialismu a míru. Proto jak ve volbách, tak i v plnění úkolů, které našemu lidu uložil X. sjezd KSČ, zařadí se družstevníci na nejčestnější místo. Nový zákon znamená další posilu pro naše družstevníky v jejich práci, umožní družstevnímu hnutí jeho další rozvoj a další úspěchy na cestě vpřed.

My, komunisté, učiníme všechno, abychom byli nápomocni československým družstevníkům při překonávání všech obtíží tak, aby mohli předstoupit před nás pracující lid s hrdým vědomím, že svou prací přispěli k vybudování socialismu v naší krásné zemi, že pomohli uhájit mír pro nás všechny i pro celé lidstvo.

Jménem klubu komunistických poslanců prohlašuji, že budeme pro tento zákon hlasovat. (Potlesk.)

Podpredseda Žiak: K slovu sa viac nikto nehlási, rozprava sa skončila.

Dávam slovo k doslovu zpravodajcovi posl. inž. Kútikovi.

Zpravodajca posl. inž. Kútik: Vzdávam sa slova.

Podpredseda Žiak: Pristúpime k hlasovaniu.

Keďže niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celom vládnom návrhu zákona odrazu podľa zprávy výborovej.

Sú nejaké námietky? (Námietky neboli.)

Námietky nie sú.

Kto teda súhlasí s celým vládnym návrhom zákona o ľudových družstvách a družstevných organizáciách podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

Kto je proti? (Nikto.)

Kto sa zdržal hlasovania? (Nikto.)

Ďakujem. - Tým Národné zhromaždenie jednomyseľne schválilo vládny návrh zákona o ľudových družstvách a družstevných organizáciách. (Potlesk.)

Tým je vybavený prvý bod poriadku schôdze.

Pristúpime k prejednávaniu druhého bodu poriadku schôdze, ktorým je

2. Zpráva výboru ústavnoprávneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva (tlač 775).

Zpravodajcom je poslanec dr. Štefánik, dávam mu slovo.

Zpravodajca posl. dr. Štefánik: Vážené Národné zhromaždenie!

Prejednávanie návrhu zákona, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva, je vhodnou príležitosťou k tomu, aby sme si na príklade vývoja inštitúcie štátneho notárstva ukázali, akým rýchlym vývinom prechádza náš právny poriadok, ako ustanovizne nášho právneho zriadenia nadobúdajú nové, socialistické poslanie a ako úlohy, vyplývajúce z tohto poslania, plnia.

Vo vývine nášho notárstva urobili sme prvú podstatnú zmenu jeho reorganizáciou v roku 1949. Zákon z r. 1949 mal za úlohu predovšetkým zjednotiť ustanovizeň štátneho notárstva na celom území Československej republiky, vybudovať organizáciu notárstva tak, aby bola v súlade s krajským zriadením, a čo do pracovnej náplne uložil notárom povinnosť prispievať k upevneniu ľudovodemokratického právneho poriadku. Bol teda tento zákon prvým krokom k úplnému odstráneniu charakteru notárstva ako právnej inštitúcie kapitalistického poriadku a k jeho organizačnému včleneniu do nášho nového, vtedy rodiaceho sa socialistického práva.

V roku 1951 mali sme možnosť urobiť v tomto smere ďalší podstatný krok dopredu, ktorý dokumentuje to, že celý náš právny a legislatívny vývoj za dva roky - od roku 1949 do roku 1951 - natoľko pokročil, že sme mohli notárstva zoštátniť, vytvoriť notárstva ako štátne úrady a tým úplne pozbaviť túto ustanovizeň súkromnokapitalistického charakteru tak, aby notárstvo bolo nástrojom upevňovania socialistickej zákonnosti, ochrancom štátnej disciplíny a socialistického vlastníctva. Pri každodennom styku s najširším okruhom pracujúcich stalo sa plnenie týchto úloh štátneho notárstva zároveň dôležitým výchovným faktorom našich pracujúcich, činiteľom, ktorý pri svojej každodennej práci mal možnosť a úlohu, aby majetkové záujmy jednotlivcov dával do súladu so záujmami celku a podriaďoval ich v duchu socialistickej morálky vyšším záujmom kolektíva.

Zákon o štátnom notárstve z roku 1951 mal ďalej za úlohu priblížiť notárstvo z pracovnej i organizačnej stránky našim súdom tak, aby sa zo štátneho notárstva stal účinný pomocník našich súdov. V rámci organizácie notárstiev bola vytvorená základňa pre zblíženie pracovníkov notárstiev s pracovníkmi súdov a prokuratúr.

Konečne týmto zákonom stali sa pracovníci štátnych notárstiev štátnymi zamestnancami, odmeňovanými platom a úplne nezávislými na odmeňovaní od účastníkov právnych úkonov, čo našim pracujúcim, ktorí prichádzajú do styku so štátnym notárstvom, jasne ukázalo, že táto nová inštitúcia nemá nič spoločného s bývalými notármi, ktorí pracovali podľa výšky odmien, teda len pre majetné triedy.

Na základe týchto zásad určil zákon o štátnom notárstve aj pôsobnosť štátneho notárstva, a to jednak v činnosti vykonávanej vo vlastnej pôsobnosti, jednak v činnosti vykonávanej z poverenia súdu a jednak v činnosti vykonávanej na požiadanie účastníka. Štátne notárstvo za svojej trojročnej činnosti úspešne plní tieto svoje úlohy. Osvedčuje sa v svojej práci a stáva sa účinným pomocníkom nášho súdnictva. Veľmi dobre plní štátne notárstvo hlavné úlohy, ktoré vykonáva z poverenia súdov, a to najmä pri dedičskom konaní, v ktorom úspešne nahradzuje činnosť súdov.

Na základe trojročnej skúsenosti s prácou štátneho notárstva môžeme pristúpiť k niektorým zmenám a doplnkom v zákone o štátnom notárstve a tým k rozšíreniu pôsobnosti štátneho notárstva. Tomu slúži návrh zákona, ktorý dnes prejednávame. Tento návrh je - aj keď na pomerne úzkom úseku - veľmi výrazným dôkazom, ako ďalej pokračuje socializácia našich právnych ustanovizní, ako sa stále zdokonaľujú, ako ich môžeme stále viac približovať k ustanovizniam sovietskeho právneho poriadku, ktorý nám svojimi výsledkami v každom smere a aj v inštitúcii štátneho notárstva môže slúžiť za vzor, lebo tieto inštitúcie a ich náplň sa v sovietskom práve a pre sovietskych pracujúcich dokonale osvedčili.

Návrh zákona, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva, zavádza - zodpovedne dnešnému právnemu stavu - predovšetkým niektoré doplnky zo stránky organizačnej, a to tým, že Ministerstvo spravodlivosti má vyhláškou určiť nové územné obvody štátnych notárstiev tak, aby sa tieto zhodovali s obvodmi našej ľudovej správy - ONV a výborov im naroveň postavených. Ďalej sa určuje, že dozor nad činnosťou notárstiev bude od 1. januára 1955 vykonávať správa Ministerstva spravodlivosti pri KNV, na ktorú bude od 1. januára 1955 pretvorená terajšia Krajská súdna správa. Táto nová správa bude aj osobným úradom pre štátne notárstvo.

Podstatná zmena nastane v činnosti štátneho notárstva vykonávanej z poverenia súdu. Ako som už uviedol, stalo sa štátne notárstvo v tomto smere účinným pomocníkom našich súdov a hlavne pri prejednávaní dedičstva bolo poverenie súdov udeľované v plnej miere štátnemu notárstvu. Zodpovedá preto len skutočnému stavu, keď návrh zákona prejednávanie dedičstva vyberá z pôsobnosti súdov a dáva ho ako priamu pôsobnosť výlučne štátnemu notárstvu. Prehĺbenie tejto pôsobnosti štátneho notárstva bude vhodnou príležitosťou - v duchu smerníc X. sjazdu KSČ - k odstráneniu nedostatkov v štátnom aparáte, byrokratizmu, vyskytujúcej sa dvojkoľajnosti a tým k dosiahnutiu zjednodušenia agendy, časovej i materiálnej úspory, jasnosti a prehľadnosti postupu pre našich občanov.

Ďalej sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva vo veciach prijímania do úschovy peňazí, cenných papierov a iných hnuteľností, ktoré sa hodia na úschovu. Aj v tomto smere čerpá návrh nového zákona zo sovietskych skúseností a prenáša na štátne notárstvo podstatnú časť súdnych úschov, takže u súdov zostávajú len úschovy, vyplývajúce priamo zo súdneho konania. Upravuje aj likvidáciu starých úschov.

Návrh nového zákona spresňuje ďalej predpisy o činností štátneho notárstva pri vydávaní verejných listín a iných listín, slúžiacich za podklad pojednávania pred súdmi a úradmi.

Ustanovenie návrhu zákona o vyberaní notárskych poplatkov a náhrad za skutočne vzniknuté výlohy sú recipované - s malými vecnými zmenami - zo zákona o štátnom notárstve z roku 1951. Zmena je v tom, že o sťažnosti - predtým nazývanej žiadosťou - na výšku poplatku rozhoduje krajský súd, ktorý aj inak rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam štátneho notárstva.

Nový návrh zákona v súvise so zmenami a doplnkami, ktoré som uviedol, upravuje aj znenie príslušných predpisov občianskeho sporového poriadku o dedičskom konaní.

Novy zákon o rozšírení pôsobnosti štátneho notárstva nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1955. Jeho ustanovenia, pokiaľ nie je pre jednotlivé veci v zákone inak stanovené, platia i pre veci začaté pred 1. januárom 1955 a zachovávajú sa aj účinky procesných úkonov, ktoré nastali pred 1. januárom 1955.

Ako som už uviedol, je aj prejednávaný návrh zákona - i keď na úzkom úseku našej právnej organizácie - dôkazom toho, ako rýchle a pre záujmy celku prebudúvame náš právny poriadok podľa sovietskeho vzoru na právny poriadok socialistický. Plníme tým veľkú úlohu upevňovania nášho zriadenia, utužovania štátnej disciplíny a socialistickej zákonnosti. Menom ústavnoprávneho výboru, ktorý prejednal predloženú osnovu zákona, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva, na svojej schôdzi dňa 25. októbra 1954, odporúčam váženému Národnému zhromaždeniu, aby túto osnovu zákona schválilo podľa zprávy výboru. (Potlesk.)

Podpredseda Žiak: K slovu nie je nikto prihlásený, pristúpime k hlasovaniu.

Keďže niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celom vládnom návrhu odrazu podľa zprávy výborovej.

Sú nejaké námietky? (Neboli.)

Námietky nie sú.

Kto teda súhlasí s celým vládnym návrhom zákona, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva, a to v znení zprávy výborovej, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

Kto je proti? (Nikto.)

Kto sa zdržal hlasovania? (Nikto.)

Ďakujem. - Tým Národné zhromaždenie jednomyseľne schválilo vládny návrh zákona, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva.

Tým je vybavený druhý bod poriadku schôdze.

Pristúpime k prejednávaniu tretieho bodu denného poriadku, ktorým je

3. Zpráva výboru poľnohospodárskeho k vládnemu návrhu zákona o bezpečnosti pri práci v jednotných roľníckych družstvách a u jednotlivo hospodáriacich roľníkov (tlač 774).

Zpravodajcom je poslanec Pešák, dávam mu slovo.

Zpravodaj posl. Pešák: Pane předsedo, vážené Národní shromáždění, paní a pánové, soudružky a soudruzi!

Vláda ČSR předkládá Národnímu shromáždění ke schválení návrh zákona o bezpečnosti při práci v jednotných zemědělských družstvech a u jednotlivě hospodařících rolníků.

Dovolte mi, abych alespoň v hrubých rysech se zmínil o bezpečnosti při práci za doby dřívější. Pro kapitalistické zákonodárství bylo typické, že opatření týkající se bezpečnosti práce řešilo nikoliv s hlediska zájmu a zdraví pracujících, nýbrž s hlediska kapitalistické rentability. To nám též vysvětluje kusost a nejednotnost tehdejších právních předpisů. Platí to zejména o předpisech bezpečnostních obsažených v živnostenském řádu, vydaném v roce 1859 a novelisovaném v r. 1885 a 1913. Dále pak je to zákon o živnostenských inspektorech z r. 1883, který typicky pro kapitalistické pojetí bezpečnosti práce upravoval byrokratickým způsobem dozor nad touto bezpečností.

Taková byla situace za Rakouska a nezměnila se mnoho ani za první republiky a samozřejmě nedošlo k žádným změnám ani za okupace. Teprve po květnu 1945 se situace zlepšila. Musím však konstatovat, že až únorové vítězství dělnické třídy v roce 1948 uspíšilo vydání některých právních předpisů, kterými se tato péče podstatně zlepšovala a které vytvořily předpoklady pro další její vývoj, zejména pro její rozšíření na masovou základnu. Je to zejména naše Ústava 9. května 1948, která ihned za právem na práci, za právem na spravedlivou odměnu za vykonanou práci formuluje přesně i právo na odpočinek po vykonané práci a pak právo na ochranu života a zdraví při práci. Stejně tak i zákon o prvním pětiletém hospodářském plánu v §§ 16-21 vytyčuje v rámci pětiletky významné úkoly na úseku úrazové zábrany.

Významným mezníkem, pokud se týče bezpečnosti a hygieny práce, stal se však II. všeodborový sjezd, konaný v Praze v prosinci 1949. V závěrečné resoluci sjezdu bylo uloženo všem složkám ROH postarat se o to, aby odbory, tedy pracující sami převzali péči o bezpečnost při práci do vlastních rukou a tím umožnili definitivní likvidaci dosavadního chaotického stavu. Odezvou II. všeodborového sjezdu ROH v prosinci 1949 je zákon č. 67/1951 Sb.