V duchu týchto zásad navrhované zákony
stanovia, že národné výbory sú
miestnymi orgánmi štátnej moci pracujúceho
ľudu Československa. Vo svojich obvodoch riadia hospodársku
a kultúrnu výstavbu socializmu podľa smerníc
vlády a podľa zákonov republiky. Starajú
sa o to, aby boli stále lepšie a plnšie uspokojované
rastúce hmotné a kultúrne potreby pracujúcich.
Všetkou svou činnosťou starajú sa o človeka
a jeho blaho.
Základnou úlohou národných výborov
- ako miestnych orgánov štátnej moci - v riadení
hospodárskej a kultúrnej výstavby má
teda byť úzke a stále spojenie s najširšími
vrstvami pracujúcich. Čím väčšia
bude účasť ľudu na práci národných
výborov, tým lepšia bude ich práca.
To je cesta, ako môžu národné výbory
zdesatoronásobiť silu nášho štátneho
aparátu. Účasť pracujúcich na
správe štátu bude organizovaná, mimo
veľkého počtu členov národných
výborov, v najrôznejších formách,
ako sú stále komisie, aktívy okolo stálych
komisií, sbory dôverníkov, porady, hovory
a schôdze.
Spojenie s ľudom sa musí prejavovať v každodennej
práci národných výborov. Ak národné
výbory budú pozorne a pohotove reagovať na
potreby pracujúcich, ak im budú náležite
vysvetľovať dôležité rozhodnutia strany
a vlády, ak sa s nimi budú radiť pred každým
svojím dôležitým rozhodnutím,
pravidelne im podávať zprávu o svojej činnosti
a skladať z nej účty, potom môžu
očakávať, že nájdu najväčšiu
podporu pracujúceho ľudu.
Máme nemálo národných výborov,
ktoré nadobudli bohaté skúsenosti pri organizovaní
hospodárskej a kultúrnej výstavby, osvojili
si správne metódy organizátorskej a riadiacej
činnosti v úzkom spojení s pracujúcimi.
Máme veľa príkladov vzornej starostlivosti
o potreby pracujúcich. V národných výboroch
vyrástli nám už mnohí funkcionári,
dôstojní predstavitelia ľudovodemokratického
režimu. Osvedčili sa ako funkcionári čestní
a bezvýhradne oddaní veci socializmu, ako ľudia
predchnutí úsilím venovať všetky
svoje schopnosti a pracovnú energiu službe ľudu,
ako ľudia, ktorí vykonávanie svojej funkcie
chápu ako nanajvýš čestnú a zodpovednú
úlohu a ktorým sú cudzie rodinkárstvo
a protekcionárstvo, karierizmus, využitie funkcie
pre osobné záujmy a iné nešvary, zdedené
od buržoáznej spoločnosti. No nemožno
nevidieť, že máme aj takých funkcionárov
národných výborov, ktorí namiesto
presvedčovania diktujú, každodennú masovú
organizačnú prácu nahradzujú úradovaním
a dekretovaním a takto prepadajú byrokratizmu. Takéto
metódy pochopiteľne odpútavajú masy
od národných výborov. V takýchto národných
výboroch pracujúci nevidia a nemôžu vidieť
svoj mocenský orgán. Naopak, takéto národné
výbory zastierajú pred pracujúcimi rozdiel
oproti niekdajšiemu byrokratickému aparátu
buržoáznej republiky a vyvolávajú nedôveru
v naše ľudovodemokratické orgány.
Svoju základnú úlohu môžu národné
výbory plniť vtedy dobre, ak budú neustále
dbať na zásadu vyslovenú v zákonoch,
že sa vo svojej činnosti v krajoch, okresoch a obciach
opierajú o zväzok robotníkov, roľníkov
a pracujúcej inteligencie, že sú i orgánom
i strážcom tohto zväzku a že nesú
plnú zodpovednosť za to, aby ani v miestnom meradle
nikto nemohol tento zväzok - politický základ
nášho ľudovodemokratického zriadenia -
narušiť. Nové zákony dávajú
všetky predpoklady pre rozšírenie a prehĺbenie
demokracie na dedine, pre lepšie zapojenie roľníckych
más do verejného života a upevnenie zväzku
robotníkov s malými a strednými roľníkmi.
V národných výboroch nachádza svoj
praktický výraz politika Národného
frontu, zväzku robotníkov, roľníkov a
pracujúcej inteligencie, bloku komunistov s bezpartajnými
a s príslušníkmi iných politických
strán, združených v Národnom fronte,
Národné výbory sa budú starať,
aby prostredníctvom stálych komisií a iných
orgánov pritiahli k družnej spolupráci čo
najviac občanov a vychovávali z nich aktívnych,
iniciatívnych budovateľov socializmu.
K utuženiu a prehĺbeniu spojenia národných
výborov s ľudom smeruje aj ustanovenie o zvýšení
počtu členov národných výborov.
Ide o významné opatrenie politického dosahu,
ktorého základným zmyslom je, aby zvolený
člen národného výboru mohol byť
v častom a úzkom styku so všetkými svojimi
voličmi, aby ich mohol o činnosti národných
výborov informovať a tlmočiť národným
výborom priania a potreby voličov. I ustanovenie
o stálych komisiách, ktorých členmi
budú desaťtisíce členov národných
výborov, sleduje cieľ, pritiahnuť k aktívnej
spolupráci so stálymi komisiami čo najväčší
počet občanov a vytvoriť veľké
aktívy spolupracovníkov.
Predložené návrhy zákonov zdôrazňujú
postavenie národných výborov ako mocenských
orgánov a rozlišujú preto dôsledne národné
výbory ako orgány štátnej moci od ich
orgánov výkonných. Národný
výbor ako orgán štátnej moci je zastupiteľským
sborom, ktorý je nositeľom všetkých úloh
výstavby socializmu a je zodpovedný za ich plnenie.
Jeho funkcia spočíva v tom, že zabezpečuje
plnenie týchto úloh, mobilizuje na ich plnenie pracujúcich
a vytvára sebe podriadené zložky, ktoré
riadi a usmerňuje.
Návrhy zákonov dôsledne uplatňujú
zásady demokratického centralizmu. Národné
výbory sú riadené vyššími
orgánmi, to je národnými výbormi vyššieho
stupňa a vládou a sú im tiež zodpovedné.
Uznesenia vyšších orgánov sú pre
nižšie orgány bezpodmienečne záväzné,
pričom sa však ponecháva nižším
orgánom čo najširšia iniciatíva.
To znamená, že centrálne riadenie a riešenie
hlavných otázok sa spojuje s čo najširšou
decentralizáciou výkonu štátnej moci.
Je to zásada, ktorá umožňuje uskutočnenie
jednotnej línie výstavby socializmu a zároveň
berie dostatočný zreteľ na miestne potreby
a zvláštnosti. Národné výbory
takto harmonicky spájajú celoštátne
záujmy so záujmami miestnymi. Jednak plnia celoštátne
úlohy, dôsledne bránia a presadzujú
celoštátne záujmy. Súčasne tlmočia
potreby pracujúcich na svojom území, povzbudzujú
ich tvorivú iniciatívu a aktivitu a zabezpečujú
hospodársky a kultúrny rozvoj svojho obvodu.
V systéme výkonných orgánov národných
výborov je demokratický centralizmus vyjadrený
zásadou dvojitej podriadenosti, podľa ktorej je každý
výkonný orgán riadený po dvoch líniách.
Je riadený zhora nadol, čo zabezpečuje jednotnú
činnosť rovnorodých výkonných
orgánov, podriadenie tejto činnosti jednotnému
plánu a smerniciam ústredia. Je tiež riadený
svojím národným výborom, čo
umožňuje prispôsobenie miestnym zvláštnostiam.
Zo zásady demokratického centralizmu vyplýva
i požiadavka socialistickej zákonnosti a uvedomelej
štátnej disciplíny. Socialistická zákonnosť
vyžaduje bezpodmienečné dodržiavanie a
plnenie zákonov. Kto vedome či nevedome porušuje
zákony, koná proti záujmu pracujúcich,
proti záujmom výstavby socializmu. Preto majú
národné výbory nielen vychovávať
občanov v duchu úcty k zákonnému poriadku,
ale majú samy dodržiavať zákony a nepripustiť,
aby socialistická zákonnosť bola ktorýmkoľvek
orgánom národného výboru alebo členom
národného výboru porušená.
Predloženými osnovami zákonov vytvárajú
sa dobré predpoklady pre pozdvihnutie organizačnej
práce na úroveň politických a hospodárskych
úloh, ktoré sú národným výborom
ukladané. Pravda, ani najlepší zákon
nepomôže, ak nebude dôsledne uvádzaný
do života. Treba rozhodne skoncovať so skostnatelými
byrokratickými metódami a zaviesť živé,
operatívne a konkrétne vedenie. Ukazuje sa, že
nestačilo likvidovať buržoázny byrokratický
aparát, lebo byrokratické metódy sa preniesli
do nových orgánov a spôsobujú nám
nemálo škôd. V boji proti byrokratizmu je rozhodujúce,
či orgán národného výboru rieši
otázky na základe dôkladnej znalosti stavu
veci, či pracuje operatívne a nepreťahuje dôležité
rozhodnutia, či pozorne načúva hlasu pracujúcich.
Na byrokratické metódy práce poukazovalo
nemálo kritických pripomienok účastníkov
diskusie. Treba skoncovať aj s veľkým počtom
zbytočných porád a nekonečných
schôdzí, s planým deklamovaním, ktoré
vedie k nezodpovednosti, a treba naopak posilniť osobnú
zodpovednosť a sústavnú kontrolu pri plnení
všetkých úloh. Národné výbory,
ak budú chcieť pracovať v duchu nových
zákonov, povedú nesmieriteľný boj proti
nedbalému zaobchádzaniu s národným
majetkom, proti povrchnému a formálnemu plneniu
úloh.
Všetky opatrenia strany a vlády smerujú k uspokojovaniu
potrieb širokých más pracujúcich a uskutočňujú
sa v ich záujme. Preto veľká väčšina
obyvateľstva plní uložené úkoly
dobrovoľne a uvedomele, z vnútorného presvedčenia.
K tomu prispievajú aj národné výbory
intenzívnou výchovou pracujúcich k uvedomelej
štátnej a pracovnej disciplíne. Národné
výbory presvedčujú pracujúcich o správnosti
svojich uznesení a opierajú sa pritom o podporu
más, lebo rozvoj socialistickej spoločnosti predpokladá,
že všetci jej členovia plnia svoje povinnosti.
Nesprávne postupujú národné výbory,
ktoré si spojenie s masami vykladajú tak, že
si treba osvojiť zaostalé názory niektorých
jednotlivcov alebo skupín a že treba robiť ústupky
zaostalým náladám. Výstavba socializmu
nie je možná bez prevýchovy más v obrovskom
meradle, bez sústavného boja proti prežitkom
kapitalistickej ideológie v hlavách ľudí.
V tomto zmysle majú národné výbory
veľké poslanie viesť masy, byť s nimi v
úzkom styku a na podklade vlastných skúseností
presvedčovať ich o správnosti našej cesty
a o potrebe svedomite a čestne plniť svoje povinností
k spoločnosti, vychovávať občanov v
duchu socialistickej a vlasteneckej uvedomelosti.
Dôležitou zbraňou v dennom boji proti chybám
a nedostatkom v práci národných výborov
a prostriedkom na zlepšenie ich práce sa musí
stať sebakritika a menovite kritika zdola. Kritika zdola
je prejavom tvorivej iniciatívy pracujúcich. Ukázal
to výstižne aj priebeh všenárodnej diskusie.
Je potrebné dosiahnuť to, aby pracovníci národných
výborov mali úprimný pomer ku kritike, aby
sa starali o čo najrýchlejšie odstránenie
kritizovaných nedostatkov. Je ďalej potrebné,
aby boli sebakritickí, aby sa nikdy nespokojili s tým,
čo dosiahli včera, a vždy hľadali cestu,
ako dnes pracovať lepšie a zajtra ešte lepšie.
Úprimný vzťah ku kritike a sebakritike je do
veľkej miery ukazovateľom uvedomelosti každého
pracovníka. Zasadnutia národných výborov
majú byť tribúnou, kde sa bude rozvíjať
kritika a sebakritika, kde sa budú otvorene a čestne
odhaľovať nedostatky a chyby v práci a kde sa
príjmu aj opatrenia na odstránenie nedostatkov.
S otázkou kritiky súvisí i spôsob vybavovania
sťažností pracujúcich. Aj na tomto úseku
sa musí práca podstatne zlepšiť. Nejde
len o to, aby národné výbory vybavovali všetky
sťažnosti čo najrýchlejšie, ale aby
sa zapodievali všetkými námetmi občanov
a nenechali žiaden podnet bez podpovede. Aj neoprávneným
sťažnostiam treba venovať pozornosť a sťažovateľom
trpezlivo vysvetľovať, v čom sa mýlia,
a poradiť im v ťažkostiach.
Návrhy zákonov kladú veľký dôraz
na zásadu kolektívneho vedenia. Všetci členovia
národného výboru a jeho rady sa majú
činne zúčastňovať pri spoločnom
riešení otázok a majú svojimi skúsenosťami
a vedomosťami prispievať k správnemu rozhodnutiu.
Dôsledné zavedenie zásady kolektívnosti
znamená tiež vyčistenie pozostatkov buržoázneho
parlamentarizmu, dôsledne skoncovanie so sbormi, ktoré
iba diskutujú, a nahradenie ich orgánmi, ktoré
vecne a prakticky pracujú. Preto novými zákonmi
zruší sa doterajšia referentská sústava,
za ktorej sa referent cítil byť iba predstaviteľom
svojho referátu a necítil zodpovednosť za prácu
rady. Referentský systém, ktorý v čase
svojho zavedenia mal svoje oprávnenie, stal sa aj prekážkou
rastu a zlepšovania zamestnaneckého aparátu
národného výboru.
Princíp kolektívneho vedenia sa spojuje s osobnou
zodpovednosťou. Za uskutočnenie uznesení národných
výborov a ich rád budú osobne zodpovední
jednotliví členovia rady a prednostovia odborov
a správ. Porušoval by preto zásadu kolektívneho
vedenia každý, kto by v ňom videl vítanú
príležitosť, ako sa zbaviť zodpovednosti
za zverenú úlohu, ako sa kryť za kolektívny
orgán a ako sa vyhnúť nutnosti zodpovedne rozhodovať.
Náš ľudovodemokratický poriadok je režimom
úcty k človeku. Širokou účasťou
más pri riadení štátu stanú sa
národné výbory ešte mocnejšou pákou
strany a vlády v jej úsilí o maximálne
uspokojenie stále rastúcich hmotných a kultúrnych
potrieb pracujúcich. Stanú sa strážcami
práv a slobôd ľudu a dosiahnu ešte väčšie
budovateľské úspechy, ešte lepšie
splnia všetky úlohy, uložené im vládnym
vyhlásením z 15. septembra minulého roku
zákonom o štátnom pláne rozvoja národného
hospodárstva na rok 1954 a ďalšími zákonmi
a uzneseniami vlády.
Z týchto stručne načrtnutých zásad
predložených osnov a ďalších ich
ustanovení je zrejmé, že návrhy zákonov
predstavujú veľký krok vpred v rozvíjaní
a prehlbovaní ľudovej demokracie, v ďalšej
demokratizácii nášho verejného života,
v povzbudzovaní politickej aktivity najširších
más pracujúceho ľudu. Novými zákonmi
chceme zabezpečiť, aby náš ľud mal
v národných výboroch nielen najdemokratickejšie
zastupiteľské orgány, aké sme kedy u
nás mali, ale aj orgány, ktoré svojou vysokou
politickou a odbornou úrovňou budú výstižným
dôkazom toho, že náš ľud, robotníci,
roľníci a príslušníci pracujúcej
inteligencie úspešne si osvojujú umenie vládnuť
a že dokážu riešiť i najzložitejšie
otázky, ktoré pred nás výstavba socializmu
nastoľuje.
Vzhľadom na veľký význam zákonov
o národných výboroch z hľadiska výstavby
ľudovodemokratického štátu rozhodla sa
vláda predložiť ich pred prejednaním v
Národnom zhromaždení k verejnej diskusii a
takto zabezpečiť uvedomelú účasť
pracujúceho ľudu na riešení základných
otázok nášho štátneho zriadenia.
Všenárodná diskusia k zákonom o národných
výboroch stretla sa vo všetkých krajoch republiky
s veľkým ohlasom. Ukázala, že široké
masy pracujúcich veľmi dobre chápu, aký
veľký význam majú pre nich národné
výbory, že od ich dobrej práce závisí
rozvoj poľnohospodárskej výroby, zásobovania,
miestneho priemyslu a komunálneho hospodárstva,
bytovej výstavby, zdravotníctva, kultúry
a tým aj ďalšie zvýšenie hmotnej
a kultúrnej úrovne pracujúcich.
Verejná diskusia sa stala naozaj celonárodnou diskusiou
a veľkou školou pracujúcich. Všenárodná
diskusia podstatne upevnila spojenie národných výborov
s ľudom. Pracujúci so súhlasom prijali návrhy
vlády a vrele uvítali spôsob prerokovávania
zákonov. Svojimi početnými hodnotnými
podnetmi a pripomienkami k zákonom a k činnosti
národných výborov prejavili zároveň
dôveru Komunistickej strane Československa a vláde
Národného frontu. Súčasne vyjadrili
svoju pevnú vôľu zúčastniť
sa ešte intenzívnejšie na správe štátu,
ešte aktívnejšie budovať socializmus a bojovať
za svetový mier. Všenárodná diskusia
bola veľkou školou i pre funkcionárov a pracovníkov
národných výborov.
Celkove sa zúčastnilo všenárodnej diskusie
na schôdzach venovaných výlučne tejto
diskusii 2,300.544 občanov a v diskusii vystúpilo
451.000 občanov. Okrem toho boli zákony o národných
výboroch prerokované na četných ďalších
aktívoch, schôdzach a zhromaždeniach. (Predsedníctva
sa ujal predseda Fierlinger.)
Bolo podané 60.220 pripomienok k návrhom zákonov,
132.263 podnetov na zlepšenie práce národných
výborov a 110.157 ostatných pripomienok a návrhov,
týkajúcich sa hlavne zlepšenia práce
štátnej správy. Celkove teda došlo vládnej
komisii, ustanovenej pre riadenie, sledovanie a spracovanie výsledkov
diskusie, 302.640 pripomienok.
Všenárodná diskusia, napriek niektorým
nedostatkom v organizácii, bola veľmi úspešná.
Ukázala, že pracujúci si uvedomujú ďalekosiahly
význam nových zákonov vo vývine našej
ľudovej demokracie, že im záleží
na dobrej práci národných výborov
a ich kritika doterajšej činnosti národných
výborov bola otvorená a kladná. Ukázala
tiež, že široké masy pracujúcich
napriek veľkým nedostatkom práce štátneho
aparátu a národných výborov vysoko
oceňujú prednosti ľudovodemokratického
zriadenia pred buržoáznymi poriadkami predmníchovskej
republiky. Diskusia vzbudila nebývalý záujem
širokej verejnosti o mnohé otázky národných
výborov, o práva a povinnosti členov národných
výborov, o ich metódy práce, vyvolala značnú
aktivitu našich občanov, zvýšila ich náročnosť
na prácu národných výborov a prispela
značne k aktivizovaniu národných výborov,
k účinnejšiemu boju proti nedostatkom v ich
práci, k značnému oživeniu ich hospodársko-organizátorskej
a kultúrno-výchovnej činnosti.
Pracujúci v diskuzii kritizovali byrokratické metódy
práce a liknavosť vo vybavovaní sťažností
a žiadostí občanov, nevšímavosť
k potrebám pracujúcich, neporiadky v bytovom hospodárení.
Kritizovali nízku politickú a odbornú úroveň
mnohých národných výborov a zvlášť
ostrej a spravodlivej kritike podrobili prácu poľnohospodárskych
referátov. Vážne nedostatky sa odhalili v práci
národných výborov na úseku miestneho
hospodárstva, štátneho a družstevného
obchodu. Mnohé kritické pripomienky boli adresované
aj ústredným úradom, najmä Ministerstvu
výkupu, Ministerstvu poľnohospodárstva, Ministerstvu
vnútorného obchodu a iným.
Je potrebné, aby sa teraz národné výbory
všetkých stupňov a ústredné úrady
zapodievali kritickými pripomienkami a námetmi na
zlepšenie práce, aby ich v najkratšom čase
prerokovali a vyvodili z nich patričné závery.
Pripomienky k zákonom o národných výboroch
potvrdzujú, že návrhy zákonov správne
vyjadrujú potreby a záujmy ľudu a že ľud
s nimi vyslovuje súhlas. Súčasne dali vládnej
komisii a vláde bohatý materiál na opätovné
preskúmanie zákonov. Pripomienky ukázali,
že niektoré otázky, najmä o počte
členov niektorých národných výborov,
o vyjasnení práv členov národných
výborov, o poslaní stálych komisií,
a niektoré ďalšie problémy, neboli dôsledne
vyriešené a že ich treba preto upraviť.
Vládne návrhy zákonov boli Národnému
zhromaždeniu predložené po prevedených
zmenách, opravách a doplnkoch, vyšlých
z všenárodnej diskusie. Dovoľte mi, aby som upozornil
na hlavné pripomienky, ktoré vláda prijala,
a na niektoré pripomienky, ktoré vláda nepovažovala
za možné prijať.
Vláda prijala početné pripomienky občanov,
aby bol ponechaný doterajší názov Ústredný
národný výbor hlavného mesta Prahy.
Tým sa zdôrazňuje nielen osobitný význam
hlavného mesta Prahy, ale súčasne i zvláštne
postavenie jeho národného výboru, ktorý
vykonáva pôsobnosť krajského národného
výboru a je priamo riadený vládou. Upravilo
sa i postavenie mesta Bratislavy, sídla slovenských
národných orgánov, ktorého Ústredný
národný výbor bude riadený Sborom
povereníkov.