Niektorí pracujúci právom poukázali
na to, že názov referát je po zrušení
referentského systému nevhodný a preto bol
v predložených návrhoch zákonov názov
referát nahradený názvom odbor, ktorý
lepšie vystihuje postavenie výkonných orgánov
národných výborov.
Vzhľadom na celý rad doporučení bolo
do ústavného zákona pojaté ustanovenie
o vekovej hranici pre aktívne volebné právo
a ustanovenie o sľube členov národných
výborov, ktoré bolo prevzaté z ústavy.
V častých pripomienkach sa žiadalo, aby v ústavnom
zákone o národných výboroch bol formulovaný
pomer národných výborov na Slovensku ku Sboru
povereníkov, ako to vyplýva z Ústavy 9. mája.
Preto bol do ústavného zákona vložený
nový paragraf 8, ktorý stanoví, že na
Slovensku vykonáva právomoc vlády voči
národným výborom v medziach ustanovení
ústavy Sbor povereníkov.
Mnohé pripomienky boli vznesené na vekovú
hranicu pasívneho volebného práva. Bolo navrhované
ako zníženie tejto vekovej hranice na 18 rokov, tak
aj zvýšenie na 24, prípadne 26 rokov. Vláda
sa rozhodla ponechať doterajšiu vekovú hranicu
21 rokov, ktorá bola stanovená Ústavou 9.
mája.
U niektorých ďalších námetov vláda
taktiež nepovažovala za možné vyhovieť
im. Išlo hlavne o požiadavku označiť národné
výbory ako ľudové rady alebo ako soviety a
obdobne označiť radu národného výboru
ako výkonný výbor ľudovej rady a člena
národného výboru ako poslanca národného
výboru. Národné výbory a ich rady
zapustili svojou úlohou v revolučných bojoch
pracujúceho ľudu proti okupantom i svojou úlohou
pri výstavbe socializmu v našom verejnom živote
hlboké korene, ich názov sa vžil a niet preto
podstatného dôvodu pre zmenu.
Niektorí diskutujúci doporučovali, aby trojročné
funkčné obdobie národných výborov
sa skrátilo na dva roky. Iní doporučovali,
aby bolo predĺžené na 4 až 6 rokov. Tieto
námety vláda neprijala, lebo považuje trojročné
funkčné obdobie za účelné.
Kratšie obdobie viedlo by k príliš častým
zmenám v zložení národného výboru,
dlhšie obdobie by malo za následok, že mobilizačné
účinky predvolebnej kampane, prispievajúcej
veľmi podstatne k zlepšeniu práce národných
výborov, by sa prejavovali v príliš dlhých
časových intervaloch.
Niektoré pripomienky k návrhu zákona o národných
výboroch ukázali, že v pôvodnom návrhu
sa nepodarilo dosť jasne vyjadriť hlavný princíp
spojenia národných výborov so širokými
masami pracujúceho ľudu. Ide najmä o počet
členov niektorých národných výborov,
o úlohy a poslanie stálych komisií národných
výborov a o práva a povinnosti členov národných
výborov. Po rozbore a uvážení týchto
pripomienok ukázalo sa nutným zvýšiť
počet členov mestských národných
výborov a najmä Ústredného národného
výboru hlavného mesta Prahy. Novo bol upravený
počet členov pre Ústredný národný
výbor mesta Bratislavy. Odstránená bola horná
hranica počtu členov krajských národných
výborov. Všetkými týmito zmenami má
sa dosiahnuť ešte lepšie a užšie spojenie
národného výboru s ľudom. Ďalej
bol zvýšený počet členov rád
národných výborov a namiesto párneho
počtu bol stanovený nepárny počet
členov.
V novo formulovaných ustanoveniach o stálych komisiách
bola zdôraznená hlavná úloha národných
výborov zapojovať prostredníctvom týchto
komisií do správy štátu najširšie
masy občanov a do práce národného
výboru každého jeho člena.
V pripomienkach o právach a povinnostiach členov
národných výborov bolo najčastejšie
vytýkané, že v zákonných ustanoveniach
sú zahrnuté len povinnosti a nie aj práva
členov národného výboru. Vláda
pojala preto do zákona zvláštne ustanovenie,
ktoré zahrnuje najvýznamnejšie práva
členov národných výborov a to ako
voči národnému výboru, tak aj voči
rade, odborom a správam národných výborov
i voči ostatným orgánom štátnej
správy na území národného výboru.
Ustanovenie pôvodného návrhu zákona
o zmocnení vlády zriaďovať mestské
národné výbory s pôsobnosťou okresných
národných výborov dalo podnet k početným
pripomienkam i k uplatňovaniu priamych požiadaviek
na zriadenie takých mestských národných
výborov. Po uvážení rozhodla vláda,
aby mestské národné výbory s právomocou
okresných národných výborov boli zatiaľ
zriaďované len v krajských mestách.
Vláda nepovažuje za správne, aby z doterajších
okresov boli vylučované ešte ďalšie
mestá, lebo nutne by došlo k zoslabeniu zväzku
robotníkov a roľníkov.
Vzhľadom na zvláštne postavenie územia
Vysokých Tatier ako kúpeľného strediska
celoštátneho významu rozhodla sa vláda
zriadiť na území Vysokých Tatier mestský
národný výbor, podriadený priamo Sboru
povoreníkov. Úprava pôsobnosti a organizácia
tohto mestského národného výboru a
vymedzenie územia Vysokých Tatier sa ponecháva
zákonu Slovenskej národnej rady.
Vláda uvažovala tiež o možnosti obdobnej
osobitnej úpravy pre kúpeľne mesto Karlovy
Vary. Mesto Karlovy Vary je však sídlom krajského
národného výboru a nebolo by vhodné
podriadiť mestský národný výbor
v Karlových Varoch priamo vláde.
Veľmi často sa žiadalo, aby pri zriaďovaní
spoločných miestnych národných výborov
pre niekoľko obcí a pri územných zmenách
obcí a mestských obvodov bol vyžiadaný
súhlas alebo aspoň stanovisko zúčastnených
obcí alebo mestských obvodov. I keď táto
zásada je celkom samozrejmá, bola vzhľadom
na časté pripomienky pojatá do zákona.
Tým sa zabezpečí, že táto zásada
bude v praxi uplatňovaná.
Z četných pripomienok k ustanoveniam o úlohách
a činnosti národných výborov uznala
vláda za nutné doplniť výpočet
úloh národných výborov o starostlivosť
o zdravie pracujúcich a o rozvoj telesnej výchovy
a športu, ako aj o úlohy pri upevňovaní
obranyschopnosti republiky. Do úloh, vyhradených
výlučne zasadnutiu národného výboru,
bola pojatá ďalšia významná úloha
schvaľovať plán hospodárskeho rozvoja
územia, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť
príslušného národného výboru.
Niektorým pripomienkam a námetom k zákonu
o národných výboroch vláda nemohla
vyhovieť. Išlo napríklad o pripomienky, v ktorých
sa žiadalo, aby oprávnenie vyšších
mocenských i výkonných orgánov rušiť
alebo meniť rozhodnutie nižších orgánov
bolo viazané na presne stanovené podmienky a lehoty.
Boli vyslovované obavy, že by ináč toto
oprávnenie mohlo viesť v niektorých prípadoch
k ohrozeniu stability práce národných výborov
a k otraseniu ľudovodemokratickej právnej istoty.
Tieto pripomienky nerešpektujú dostatočne zásady
demokratického centralizmu. V praxi pôjde predovšetkým
o odstraňovanie nezákonných opatrení.
Vláda nepovažovala za možné viazať
oprávnenie vyšších orgánov na zrušenie
takýchto opatrení na lehotu alebo iné podmienky
a napokon vyplýva už zo zákona povinnosť
a zodpovednosť vyšších orgánov nepripustiť
prieťahy alebo neistotu, ak sa má rozhodnutie nižšieho
orgánu zrušiť.
Niektoré ďalšie pripomienky a námety k
zákonom o národných výboroch dotýkajú
sa podrobností, ktoré nemôžu byť
účelne riešené priamo zákonom.
Použije sa ich pri príprave vykonávacích
predpisov k týmto zákonom.
Všenárodná diskusia splnila svoj účel.
Pomohla cennými námetmi prepracovať, zlepšiť
a doplniť návrhy oboch zákonov. Prispela a
prispeje k zlepšeniu práce národných
výborov. Jej dobré výsledky sú sľubným
nástupom do predvolebnej kampane.
Voľby do národných výborov navrhuje
vláda uskutočniť podľa predloženej
osnovy volebného zákona. Návrh volebného
zákona sa vyznačuje dôsledným demokratizmom.
Týka sa to predovšetkým volebného práva.
Volebný poriadok vychádza zo zásady všeobecného,
rovného a priameho volebného práva na základe
tajného hlasovania. Volebné právo nie je
obmedzené žiadnymi podmienkami a voliť má
právo každý občan, ktorý dosiahol
18 rokov svojho veku, s výnimkou osôb, ktoré
boli zbavené súdnym rozsudkom čestných
práv občianskych alebo ktoré boli súdnym
rozsudkom zbavené svojprávnosti pre duševnú
poruchu.
Kandidáti budú navrhovaní Národným
frontom, na základe návrhov prerokovaných
na schôdzach v závodoch, úradoch a na dedinách.
Veľký význam treba prikladať výberu
kandidátov, aby do národných výborov
sa dostali najlepší pracovníci zo závodov,
z jednotných roľníckych družstiev, najlepší
predstavitelia pracujúcich roľníkov a inteligencie.
Voliči musia mať možnosť zoznámiť
sa s kandidátmi už v predvolebnej kampani, vyjadriť
sa ku kandidatúre a prerokovať s kandidátmi
všetky otázky budúcej činnosti národného
výboru. Tak bude zabezpečené, aby bol vybraný
skutočne najlepší kandidát. Tento demokratický
postup pri výbere kandidátov umožní
voličom, aby si mohli slobodne vybrať kandidáta
a aby mohli na základe svojho presvedčenia prejaviť
pri tajnom hlasovaní dôveru vybranému kandidátovi.
Svedomite uskutočnený výber kandidátov
povedie k tomu, že navrhnutí kandidáti získajú
pri voľbách väčšinu hlasov a stanú
sa skutočnými zástupcami všetkých
občanov svojho obvodu.
Veľký význam pre úzke spojenie s voličmi
má ustanovenie, že voľby sa konajú podľa
malých volebných obvodov a že sa v každom
volebnom obvode volí jeden kandidát. Dôsledný
demokratizmus volebnej sústavy prejavuje sa i v práve
voličov odvolať kedykoľvek člena národného
výboru, ktorý sklamal ich dôveru.
Nový volebný poriadok, ktorý predkladá
vláda Národnému zhromaždeniu, svedčí
o sile a pevnosti nášho ľudovodemokratického
štátu. Vláda nepovažuje za potrebné
stanoviť akékoľvek obmedzenia aktívneho
či pasívneho volebného práva a je
presvedčená, že voľby ešte väčšmi
upevnia jednotu pracujúcich, že ich ešte užšie
zomknú v Národnom fronte a že pracujúci
nepripustia, aby do národných výborov sa
votreli nepriatelia ľudovodemokratického zriadenia,
ktorí by mohli rušiť budovateľskú
činnosť národného výboru.
(Potlesk.)
Žiadame uskutočniť dôsledný demokratický
volebný poriadok v čase, keď v kapitalistických
štátoch sa volebné právo ešte viacej
okliesňuje a pracujúcim sa znemožňuje
zvoliť kandidátov, ku ktorým majú dôveru.
Pravda, buržoázii nestačia ani obmedzenia volebného
práva a stupňovaným terorom a nátlakom
sa usilujú zabrániť tomu, aby vo voľbách
sa vyjadrila skutočná vôľa ľudu.
O tom sme sa v poslednom čase presvedčili v niektorých
kapitalistických štátoch, kde priebeh volieb
bol priamym výsmechom elementárnych zásad
demokracie. Preto znie veľmi podivne, keď sa rozliční
predstavitelia buržoáznej reakcie v zahraničí
domáhajú pre Československo slobodných
volieb. Títo páni môžu byť bez obáv,
v Československu budú tak slobodné voľby,
aké nikdy za buržoázneho režimu neboli.
(Hlučný potlesk.) Na rozdiel od kapitalistických
krajín, kde voľby dirigovali agenti amerických
monopolistov, nehrozí nám žiadne vmešovanie
sa do priebehu volieb. Priali by sme si, aby tí, ktorí
sa tak dojemne starajú o slobodné voľby u nás,
zabezpečili pre občanov svojej vlasti tak slobodné
voľby, také volebné právo a tak demokratický
postup pri výbere kandidátov, ako budú mať
naši občania. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Dnes, keď na pôde Národného zhromaždenia
rokujeme o ďalšom prehlbovaní a rozvíjaní
demokracie v našej vlasti, je správne si pripomenúť,
ako to vyzeralo s demokraciou a demokratickými právami
ľudu za predmníchovskej buržoáznej republiky,
za éry takzvanej Masarykovej demokracie. Je známe,
že predstavitelia buržoázneho Československa
na čele s Masarykom a Benešom si veľmi zakladali
na svojej povesti "demokratov" a vskutku pri každej
príležitosti ubezpečovali i náš
ľud i svetovú verejnosť o svojej neochvejnej
vernosti demokratickým ideálom. No úplne
ináč sa mali veci pokiaľ išlo o uplatňovanie
demokratických ideálov v praxi, lebo v skutočnosti
boli demokratické práva pracujúcich veľmi
obmedzené. Už volebné právo bolo tak
pristrihnuté, že značná časť
proletárskych voličov nemala možnosť voliť.
Povestná agrárna strana ako vedúca strana
finančného kapitálu a podľa jej príkladu
všetky ostatné buržoázne strany, včítane
sociálnodemokratickej, vypracovali celý systém
rafinovaných podvodov a machinácií, aby zabezpečili
úspech volieb pre seba a znemožnili veľkej časti
voličov vyjadriť svoju skutočnú vôľu.
Netrvalo dlho a mladá Československá republika
dohnala čo do korumpovanosti a prehnilosti politických
strán a ich predstaviteľov vo vláde, v parlamente
a v orgánoch samosprávy a čo do zbahnenia
politického života klasické krajiny buržoázneho
parlamentarizmu. Pokrytecké frázy o demokracii a
humanite nemohli zakrývať skutočnosť,
že politický život v buržoáznom Československu
sa stal arénou špinavých podvodov a korupčných
afér smečky politikárov, vedúcich
medzi sebou zúrivý konkurenčný boj
o zisky, nadzisky a sinekúry, čo im však nebránilo
spojiť sa kedykoľvek pre spoločný hon
na komunistov, ktorí jediní vychovávali pracujúce
masy k politickej uvedomelosti. Všetko úsilie buržoáznodemokratického
režimu bolo zamerané na to, udržať masy
v pasivite, odvrátiť ich pozornosť od základných
otázok politického a štátneho života,
aby predstavitelia tohto režimu mohli za bohatú odmenu
nerušene presadzovať a uskutočňovať
potreby a záujmy rozličných kapitalistických
skupín na účet ľudu a jeho životných
záujmov. A keď prostriedky ohlupovania a podvody zlyhali,
boli na tlmenie politickej aktivity más pripravené
žandárske karabíny a bodáky. Štátny
a mocenský aparát, ktorý si vládnúca
buržoázia pod falošnou pozlátkou masarykovskej
demokracie vybudovala, bol dokonale zbyrokratizovaný a
odcudzený ľudu. V skutočnosti bol buržoáznodemokratický
režim v Československu preniknutý protidemokratickým
duchom, bol demokraciou pre bohatých, pre politických
kšeftárov a špekulantov.
Keď sa v období svetovej hospodárskej krízy
dvíhala revolučná vlna a masy robotníkov
a roľníkov sa dožadovali chleba a práce,
buržoázni politikovia povesili na klinec i posledné
zvyšky svojich buržoáznodemokratických
ideálov a pokúšali sa metódami fašistického
útlaku udržať svoje otrasené panstvo.
Komunistickej strane Československa, jedinej zástankyni
pracujúceho ľudu, prichodilo viesť urputné
boje za ústavne zaručené demokratické
práva a slobody občanov a odrážať
zákerné útoky proti ich základným
občianskym právam. Pracujúci márne
hľadali u úradov honosne vychvaľovanej masarykovskej
demokracie ochranu proti svojvôli a surovým vykorisťovateľským
metódam domácich a cudzích kapitalistov.
Dostalo sa im iba výsmechu, boli vyhadzovaní z práce,
vysťahovávaní z bytov a zbavovaní majetku
a ako žobráci sa museli uchádzať o biedne
almužny. Zenklove žobračenky pre pražských
proletárov a salvy žandárov do nezamestnaných
stali sa symbolom pokryteckej lži demokracie, ktorá
v skutočnosti dusila každú iniciatívu
pracujúcich a vydala ich napospas koristníckym záujmom
finančnej oligarchie.
Príznačný bol postoj československej
buržoázie v takzvanej obecnej samospráve. Demokrati
masarykovského a benešovského razenia neverili
zástupcom ľudu, verili len svojim byrokratom, okresným
náčelníkom a notárom a prakticky im
podriadili činnosť samosprávnych orgánov.
Okresní náčelníci a notári
dbali o to, aby činnosť obecných zastupiteľstiev
nevybočovala z rámca ich okliesnenej kompetencie,
t. j. aby nemohli vyvíjať nijakú iniciatívnu
činnosť v záujme pracujúcich. Poslušnosť
okresných a zemských zastupiteľstiev si zabezpečovala
buržoázia okrem toho tým, že tretina členov
pozostávala z takzvaných odborníkov, t. j.
spoľahlivých zástancov kapitalistických
poriadkov. Obce, ktoré neboli povoľné a najmä
obce, kde komunisti získali väčšinu alebo
väčší počet mandátov, boli
všemožne šikanované.
Vo všetkých smeroch horšie boli pomery na Slovensku,
kde demokratické práva a slobody pracujúcich
boli ešte cynickejšie a bezohľadnejšie deptané
a zaznávané, kde štátny aparát
bol nástrojom národnostného útlaku
a kde československá buržoázia nijako
sa neostýchala ponechať v platnosti mnohé protiľudové
zákony a nariadenia polofeudálneho uhorského
režimu.
Taká bola skutočná tvár demokracie
a samosprávy buržoáznej Československej
republiky. A v posledných rokoch pred vojnou buržoázni
politikovia sa otvorene usilovali o nastolenie fašistickej
diktatúry a toto ich úsilie sa dovŕšilo
podlou mníchovskou zradou, keď obchádzaním
parlamentu, porušujúc základné ustanovenia
ústavy, podpísali kapituláciu a súhlasili
s rozkúskovaním Československa.
Buržoáznym politikárom sa nepodarilo široké
masy pracujúcich ani lžidemokratickými frázami
oklamať, ani odvrátiť od boja za nastolenie ozajstných
demokratických poriadkov. Demokratizmus ako princíp
štátneho zriadenia je hlboko zakorenený vo
vedomí našich národov. História Čechov
a Slovákov sa vyznačuje dlhými, stáročnými
bojmi o víťazstvo demokratických zásad
spoločenského života. V zemi husitov, Jána
Amosa Komenského, Karla Havlíčka Borovského,
Ľudovíta Štúra, je myšlienka demokratizmu
živá a ľud si dobre uvedomuje jeho životný
význam pre svoju slobodu, pre hospodársky a kultúrny
rozkvet svojej vlasti. (Potlesk.) Buržoázia
nemohla nerátať s demokratickou ideológiou
nášho ľudu a preto vystupovala pod demokratickými
heslami. No, oháňajúc sa demokratickými
heslami, uskutočňovala protidemokratickú
a protiľudovú politiku, aby napokon hanebne pošliapala
zástavu demokratických práv a slobôd.
I príklad Československa ukázal, že
v podmienkach kapitalistického vykorisťovania nemožno
uskutočniť veľké demokratické zásady,
za ktoré v našej vlasti bojovala celá plejáda
revolučných demokratov. Zákonitou dedičkou
slávnych demokratických tradícií našich
národov je naša robotnícka trieda, ktorá
na čele s komunistickou stranou vysoko vyzdvihla zástavu
demokracie a v pevnom zväzku s pracujúcim ľudom
povedie ju ku konečnému víťazstvu. (Búrlivý
potlesk.)