Právě proto také Československá strana lidová staví se plně za tento zákon a prohlašuji jejím jménem, že všichni poslanci Československé strany lidové budou rádi pro tento zákon hlasovat. (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Ďalším prihláseným rečníkom je podpredseda Národného zhromaždenia posl. Žiak. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec Žiak: Vážené Národné zhromaždenie, drahí priatelia!

Rokujeme o významnom zákone. Štátny plán rozvoja národného hospodárstva v našej československej ľudovodemokratickej vlasti je základnou smernicou nášho národného hospodárenia.

Pred troma týždňami sme skončili slávnu Gottwaldovu päťročnicu. Dnes, keď tvoríme ďalšie významné ohnivo plánovaného hospodárstva - plán národohospodárskeho rozvoja na rok 1954 - so všetkým pracujúcim ľudom našej vlasti robíme radostnú bilanciu veľkého päťročného budovateľského diela. Vidíme výsledky päťročnice v celoštátnom meradle, výsledky nevídané a v kapitalistickom systéme nemysliteľné. O tom, aké tvorivé sily pracujúceho ľudu sme našou päťročnicou uvoľnili a rozvinuli svedčí fakt, že pôvodnú úlohu päťročnice, zvýšiť priemyselnú výrobu o 57 %, splnili sme za 3 a pol roka a na konci päťročnice je priemyselná výroba viac ako dvojnásobná oproti roku 1948. Vážna pozornosť, ktorú sme venovali výstavbe ťažkého priemyslu, priniesla nám veľký úžitok, lebo rozvinutý ťažký priemysel stal sa hospodárskou základňou celého nášho národného hospodárstva. Ťažký priemysel v päťročnici vzrástol na dva a pol násobok. Viac ako trikrát je väčšie naše strojárenstvo. Chemický priemysel sa zdvojnásobil, výroba ocele a elektriny vzrástla o dve tretiny, surového železa a hnedého uhlia sme na konci päťročnice vyrobili o polovicu viac ako na jej začiatku.

Takto náš priemysel vzrástol nebývalou mierou a stal sa základňou dobrej hospodárskej spolupráce s priateľskými štátmi a zároveň nás zabezpečuje pred vplyvmi chaotických pomerov z kapitalistických štátov. Do spriemyselnenia nášho hospodárstva, do investičnej výstavby v päťročnici investovali sme okrúhle sto miliárd korún v hodnote novej meny. Pritom majme na zreteli, že sme sa nijak nezaviazali pôžičkami a budovali sme z vlastných prostriedkov. To, čo bolo niekedy ziskom kapitalistických továrnikov, uhľobarónov a akciových spoločnosti, obrátili sme v našom znárodnenom hospodárstve na zveľadenie nášho priemyslu a poľnohospodárstva. Rozvoj priemyslu v republike umožňuje nám nesmierny pokrok v našom poľnohospodárstve. Kto len trochu rozumie poľnohospodárstvu, jasne chápe, čo znamenajú naše strojné a traktorové stanice, ktoré majú okolo 19.000 traktorov a asi toľko samoviazačov, množstvo kombajnov pre obilnú výrobu i zber iných plodín a veľké množstvo rôznych kvalitných poľnohospodárskych strojov. Tieto stroje pre poľnohospodárstvo vyrobili robotníci v našich továrňach a tak pomohli potrebnej mechanizácii nášho poľnohospodárstva, ktorá je základným predpokladom socializácie dediny, združstevnenia a tak veľkovýroby v poľnohospodárstve. Tomuto zodpovedá rozvoj JRD, ktoré hospodária na 44 % združenej pôdy.

A tak, ako je radostný výsledok nášho päťročného snaženia v celoštátnom meradle, ešte radostnejší je v meradle slovenskom. Slovensko za päť rokov Gottwaldovej päťročnice zmenilo svoj vzhľad. Voľakedy bolo chudobné a krásne, dnes je krásne a bohaté. (Potlesk.) Voľakedy krásy Slovenska obdivovali bohatí. Dnes naše Tatry, naše svetoznáme kúpele slúžia pracujúcim na osvieženie, oddych na opätovné získanie zdravia.

Spriemyselnenie Slovenska, zámerne podľa plánu, rozvíjalo sa v znásobenej miere a tak na ceste hospodárskeho vyrovnania Slovenska s hospodársky vyspelejšími historickými krajinami sme značne pokročili. Na konci päťročnice s radosťou zisťujeme, že sa priemyselná výroba na Slovensku strojnásobila a dosiahla päťnásobok predvojnovej úrovne. Ak v predmníchovskej republike pažravý kapitalizmus z konkurenčných príčin zatváral nepočetné slovenské továrne, ľudovodemokratický režim v päťročnici vybudoval viac ako 100 tovární a podnikov. Ak pred druhou svetovou vojnou v priemysle pracovalo okolo 100.000 ľudí, na konci päťročnice je ich vyše 300.000. Strojnásobil sa ťažký priemysel a jeho výroba je sedemkrát taká, ako pred vojnou. Elektrický prúd vyrábame v množstve trojnásobnom, stavebných hmôt viac ako dva a pol násobok. Rozrástol sa priemysel chemický, hutný, drevársky a potravinársky. Vyrábame mnoho nových výrobkov, ktoré sme voľakedy dovážali zo zahraničia, a to tak pre banský a chemický priemysel, ako i súčiastky pre strojárenstvo, guľkové ložiská, mohutné železné konštrukcie, žeriavy, obrábacie stroje, umelé hmoty, ba i veľké lode pre riečnu dopravu. Slovensko agrárne stalo sa Slovenskom priemyselným. Ak sa pred 20 rokmi 57 % obyvateľstva na Slovensku zamestnávalo v poľnohospodárstve, dnes je v poľnohospodárstve zamestnané 42 % obyvateľov. Objem priemyselnej výroby dávno predstihol množstvo výroby poľnohospodárskej. Presun pracovných síl z poľnohospodárstva smeroval predovšetkým do nového slovenského priemyslu. Prestali smutné časy, keď sa zo Slovenska sťahovali za prácou do cudziny desaťtisíce ročne, prestali časy nezamestnanosti, roľníckych exekúcií a niekdajšej slovenskej biedy. Industrializácia krajiny a tým široký rozvoj hospodárstva dáva pracovnú príležitosť všetkým usilovným slovenským rukám, dáva slovenským rodinám zárobok a blahobyt.

S hospodárskym rozvojom zdvíhala sa životná kultúrna úroveň slovenského ľudu. Roky Gottwaldovej päťročnice dali široké zárobkové možnosti pracujúcim a tak aj podmienky pre lepšiu životnú úroveň. Na Slovensku sa spotrebuje oproti rokom 1947-8 o 68 % viacej mäsa o 91 % masti, vajec sa spotrebuje viac o 53 %, chleba a múky o 30 %, cukru viac ako o polovicu.

V päťročnici pribudlo 200.000 koncesionárov rozhlasu. V auguste 1953 dostala telefón posledná obec na Slovensku, takže telefonicky sú všetky obce spojené s kultúrnym životom i so zdravotnými strediskami. Ak na začiatku päťročnice bolo 187 kín, na konci päťročnice bolo už 909 kín, z toho 110 putovných. V nich bolo za rok 225.000 predstavení a viac ako 28 milión návštevníkov. Za rok 1953 vydali sme na Slovensku 1.440 kníh všetkých druhov hodnotnej literatúry v miliónovom náklade.

Ohromný vzrast zaznamenáva bytová výstavba. V päťročnici sa na Slovensku postavilo v organizácii Povereníctva stavebníctva 33.000 bytov, čo znamená, že sme zodpovedne ubytovali 100.000 ľudí v nových bytoch.

Počiatkom školského roku 1953-54 vstúpil do života nový školský zákon, podľa ktorého sa s našim školstvom približujeme k sovietskej škole. Na školskom poli je zvlášť zrejmý kultúrny rozmach Slovenska. Roku 1937 12 % školopovinných detí navštevovalo meštianske školy. Dnes stredoškolské vzdelanie na úrovni bývalej meštianky - a možno povedať, že na lepšej úrovni - dostáva všetka mládež našej republiky. Ak porovnáme rok 1937 s posledným rokom päťročnice, zisťujeme, že na priemyselných školách z 1.900 žiakov zaznamenávame vzrast na 14.831, na pedagogických školách činí vzrast z
2.263 na 6.079 a na vysokých školách je vzrast skoro sedemnásobný: z 2.322 na 14.315. Len na vysokých školách sa roku 1953 oproti roku 1952 zvýšil počet poslucháčov o celé dve tisícky.

Ako široký je rozmach kultúrneho života v rámci celoslovenskom, tak je mohutný i v závodoch a na dedinách. So zvláštnou pozornosťou sledujeme kultúrny vzrast v Žilinskom kraji. V päťročnici zriadili sa dve stále divadelné scény. Obnovila sa budova Armádneho divadla v Martine, otvorilo sa 70 nových stálych kín, ku ktorým sa pridružuje 14 kín putovných. V kraji sme otvorili 87 osvetových besied, 296 osvetových izieb a vo všetkých okresných mestách, teda v šestnástich, zriadili sme domy osvety. Prakticky v každej obci je ľudová knižnica, o ktorú je jedinečný záujem, najmä zo strany pracujúcich žien. O rozvoj kultúrneho a spoločenského života v závodoch starajú sa závodné kluby, ktorých je 80, a červené kútiky, ktorých je vyše 40. Gottwaldova päťročnica dala Žilinskému kraju 68 školských novostavieb. So stavbami tovární na Kysuciach a v Orave stavali sme nové školy, nové osvetové domy. Nebyť tovární, nebyť rozvoja priemyslu, nebolo by ani rozvoja kultúrneho. To ide ruka v ruke, jedno s druhým.

Práve tak zaznamenávame nesmierny vzrast zdravotných zariadení, nemocníc, liečebných a ošetrovacích ústavov. Prakticky každý človek sa lieči v nemocnici zadarmo. Prehĺbili sme starostlivosť o pracujúcich v závodoch, kde vzrástol počet zdravotných stredísk oproti roku 1952 o celú pätinu. Starostlivosť našej ľudovodemokratickej vlasti o človeka v dôsledku úspešnej práce v päťročnici prejavuje sa najvýraznejšie v poklese úmrtnosti najmä v dojčenskej a v úmrtnosti na tuberkulózu. Celková úmrtnosť sa roku 1953 oproti roku predchádzajúcemu znížila o 5 %, dojčenská úmrtnosť a úmrtnosť na suchoty o
16 %. Dojčenská úmrtnosť z 1000 živo narodených detí činila roku 1953 necelých 62, zatiaľ čo v predmníchovskej republike roku 1937 z 1000 narodených umieralo 150 detí. Dnes deväť desatín matiek rodí v porodniciach pod dozorom lekárov.

Takto blahodarne zasiahla päťročnica do života slovenských ľudí. Ona nezmenila len hospodárske podmienky, ale zmenila aj človeka. Hospodársky a spoločenský vzrast upevnil lásku slovenského človeka k ľudovodemokratickému zriadeniu a mocne ho začlenil do jedného šiku bojovníkov za víťazstvo socializmu v Československej republike. Päťročnica v celoštátnom i slovenskom meradle položila pevné základy socializmu v našej vlasti.

Porovnajme dva významné zlomy v slovenských dejinách, postavme vedľa seba rok 1918 a 1945. Roku 1918 český a slovenský ľud spojili sa v jednom štáte. Pracujúci ľud vítal toto spojenie a vznik republiky sa opieral o revolučnosť a rozhodnosť pracujúceho ľudu, ktorý pod vplyvom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie striasol putá habsburskej monarchie. Lenže chyba. Ak odišla vykorisťovateľská trieda rakúsko-uhorskej buržoázie, vlády sa zmocnila česká a slovenská buržoázia, ktorá bezcitne vykorisťovala pracujúci ľud, štvala ho do národnostných, konfesionálnych a stavovských bojov. Napokon roku 1938 česká i slovenská buržoázia pracujúci ľud hanebne zradila. Ovocím vlády českej a slovenskej buržoázie bol československý rozkol, okupácia českých krajín fašistickou mocou Hitlera a t. zv. "slovenský štát". Tento rozkol, pravda, nastal medzi českou a slovenskou buržoáziou. Pracujúci ľud aj v časoch útlaku cítil jednotu, spolunáležitosť, spolupatričnosť Čechov a Slovákov, v srdci ľudu nezanikol jednotný československý štát.

Roku 1945 česká a slovenská robotnícka trieda podala si ruky k úprimnej spolupráci. Hospodárskym rozvojom, najmä spriemyselnením Slovenska, navždy sme vyriešili niekdajší československý problém. Krivdu, ktorú kedysi napáchala na Slovensku buržoázia, odstránila robotnícka trieda. Od roku 1948 zvlášť sa vyjasnil pomer Slovákov a Čechov. Slovensko sa mohlo spriemyselniť len pomocou českého pracujúceho ľudu, len pomocou vyspelého priemyslu v českých krajinách. Vidíme to na radostných skutkoch. V našich slovenských hydrocentrálach radostne zvučia veľké vodné turbíny, v moderných slovenských továrňach pracujú stroje, ktoré vyrobili usilovné ruky českých súdruhov. V nových slovenských závodoch zaúča slovenského robotníka český inžinier a odborník a vychováva ho na zdatného technika a špecialistu. Hospodárska a odborná pomoc utužila bratstvo Slovákov a Čechov, zjednotila vlastencov v pevný zväzok oddaných a verných ľudovodemokratickej republike. Takto na hospodárskom základe vyriešili sme niekdajšie nedorozumenia medzi Slovákmi a Čechmi a rovnako vyriešili sme aj problém našich občanov Ukrajincov, Maďarov a Nemcov, ktorým ľudovodemokratické zriadenie dáva všetky národné práva a plnú rovnoprávnosť. Preto sa k našej ľudovodemokratickej vlasti spoločne vinieme ako verné deti k dobrej matke. (Potlesk.)

Tieto hospodárske, spoločenské a politické výsledky sme mohli dosiahnuť len v ľudovej demokracii, len v pevnom spojenectve so Sovietskym sväzom. Tieto skutočnosti sú odpoveďou všetkým, ktorí nežičia našej ceste k socializmu, nech už bývajú za hranicami ako žoldnieri imperialistov v tábore lettrichovcov, osuskovcov, ďurčanskovcov, alebo sa skrývajú doma a podnikajú raz skryté, inokedy zjavné útoky proti nášmu dielu socialistickej výstavby.

Keď s úctou a hrdosťou hodnotíme dielo vykonané v Gottwaldovej päťročnici, s vďakou hľadíme na usilovné ruky našich robotníkov, družstevníkov, roľníkov, novátorov a zlepšovateľov, na víťazov socialistickej súťaže. Sprítomňujeme si veľké úlohy, ktoré sme si postavili na začiatku diela, i veľké ťažkosti, ktoré sa vynárali v našej každodennej práci a nechýbali na žiadnom pracovisku. Vyriešil sa jeden problém a ďalšie vyvstávali. Spomeňme len prácu na stavbe Oravskej priehrady. Keď sa dívame na toto veľké socialistické dielo, zdá sa nám, že bolo nad ľudské sily. Keby robotníci, technici a inžinieri nepracovali s presvedčením, že sa dielo podarí, že je to dielo dobré, na prospech nášho života, na prospech mieru, nevložili by do práce toľko lásky, nadšenia a hrdinstva, ako sme toho boli svedkami. Spoločná veľká vec, veľká vec socializmu a mieru, dávala silu a nadšenie stavbárom v Orave i v Dobšinej, na vážskych hydrocentrálach i na stavbách nových, moderných slovenských tovární. Toto presvedčenie o víťazstve spoločnej veľkej veci neprišlo samo. Na stavbách hydrocentrál - práve tak, ako v rudných baniach, v nových tuneloch a pri horúcich peciach v hutách - bolo treba ľudí učiť novým spôsobom práce, zapracovávať ich pri obsluhe strojov, viesť k hospodárnosti, proste ukladať ľudom veľké úlohy. A ľudia pri plnení veľkých úloh rástli, šírili svoj obzor a zo dňa na deň boli schopnejší prekonávať ťažkosti a plniť dielo veľkého plánu. Takto si vysvetľujeme prerod slovenského pracujúceho človeka, ktorý poväčšine z poľnohospodárstva prichádzal na veľmi zodpovednú odbornú prácu pri výstavbe alebo priamo v továrenskej výrobe. Vieme, že bolo mnoho ťažkostí a nešlo všetko ľahko. Videli sme aj smutné zjavy. Mrzela nás absencia fluktuácia, nehospodárnosť vo výrobe. Ak sme to všetko prekonali, sme za to vďační najmä funkcionárom komunistickej strany, ktorí v závodoch, na stavbách a pracoviskách v ťažkých chvíľach mali vždy jasný pohľad, videli cieľ, ukazovali cestu, poradili, osobným príkladom povzbudili a nalievali novú silu. Vďační sme našej vláde, ktorá neustále držala v rukách pulz nášho hospodárskeho života, starala sa o pracujúcich, o ich hmotné a kultúrne potreby. Vďační sme Komunistickej strane Československa, ktorá je inšpirátorkou a usmerňovateľkou veľkého diela socialistickej výstavby našej vlasti a industrializácie Slovenska. S uznaním hodnotíme prácu všetkých zložiek a všetkých stupňov ľudovej správy, prácu zložiek Národného frontu, Revolučného odborového hnutia, Sväzu československo-sovietského priateľstva, s uznaním hodnotíme prácu mierových výborov i Československého sväzu mládeže a s vďakou uznávame i prácu tých činiteľov v kresťanských cirkvách ktorí na svojom úseku povzbudzovali občanov, príslušníkov cirkví, v budovateľskom diele a viedli ich do šľachetného boja na obranu svetového mieru.

Smelo sme vykročili aj pri socializácii nášho poľnohospodárstva. Koncom roku 1950 som spolupôsobil pri založení JRD v Slovenskom Pravne. Bolo to jedno z prvých družstiev v Žilinskom kraji. Pomaly sa lámala nedôvera a pomaly premáhali ťažkosti. Ťažkostí nebolo málo. Úzky, egoistický vzťah k súkromnému hospodárstvu sa pomaly prelomil a vyrástli ľudia so zdravým, šľachetným vzťahom k spoločnému družstevnému vlastníctvu, k spoločnému družstevnému dielu. Rozvinula a upevnila sa existenčná základňa pravnianskych družstevníkov. Pri návšteve pred troma týždňami pravnianski družstevníci s hrdým sebavedomím ma zaviedli do slušne zásobenej sýpky, do moderných maštali, plných pekného dobytka, do ošipární s chovom a veľkovýkrmom ošípaných i doprosperujúcej hydinárskej farmy. Družstevníci zdôraznili, že pri súkromnej poľnohospodárskej malovýrobe nedosiahli ani takú úrodu, ani taký stav hospodárskych zvierat, ako vedia dosiahnuť v družstevnej veľkovýrobe. Presvedčili sa o tom, že družstevná cesta je pre roľníctvo dobrá a správna.

Toto slušné družstvo v našom Turci nie je ojedinelé. Sú tam i lepšie družstvá: v Necpaloch, Rakovej, Dražkovciach, Blážovciach a Borcovej. A medzi týmito dobrými družstvami sa už rozvíja šľachetná družstevná socialistická súťaž. Blahobyt družstevníkov sa prejavuje aj v úsporách a vkladoch družstevníkov. Družstevníci majú, pravda, aj ťažkosti. Sťažujú si na slabý príliv mladých pracovníkov do družstva. Ale niet príčin, aby sa naliehavá otázka nedostatku mladých pracovníkov v JRD nevyriešila. Cieľavedomé odstraňovanie rozdielov medzi továrenskou a poľnohospodárskou výrobou, stály rast príjmov našich družstevníkov je cesta, po ktorej dôjdeme k vytýčenému cieľu: mať v našom poľnohospodárstve majstrov úrody, majstrov živočíšnej výroby, ako je to v Sovietskom sväze, mať v JRD mladých, zdravých ľudí, ktorí družstevnú roľnícku prácu z duše milujú a nadšene pracujú.

Po skončení veľkého päťročného diela prerokúvame návrh zákona o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva na ďalšie obdobie. Získané skúsenosti umožňujú nám stanoviť si plán reálny, úmerný našim pracovným a materiálnym možnostiam. Paragraf 8 návrhu zákona hovorí o hospodárskom rozvoji Slovenska. V roku 1954 socialistická industrializácia Slovenska bude pokračovať. Percentuálny rozvoj priemyslovej výroby uhlia, elektrickej energie, cementu i tehál a výroby vo všetkých odvetviach je úmerný a odôvodnený pre potreby hospodárskeho rozvoja Slovenska. Podiel Slovenska na celkovom objeme investícií vo výške 28,9 % je pre vzrast hospodárstva na Slovensku priaznivý. So vzrastom priemyselnej výroby, poľnohospodárstva a stavebníctva vzrastie i životná úroveň na Slovensku. Budeme sa obliekať do kvalitnejších a vkusnejších šiat. Bude viac a pekného nábytku do našich rodín. Vyrobíme viac papieru pre tlač, pre knihy i pre vývoz. V potravinárskom priemysle vyrobíme viac mäsa o celú šestinu, slaniny o štvrtinu a cukru tiež o štvrtinu viac ako roku 1953. Bude viac pečiva, pre deti mlieka a masla. Postavíme o 38 % viac bytov ako roku 1953. Maloobchodný obrat vzrastie úmerne k zvýšeným zárobkovým možnostiam našich pracujúcich asi o 17 %. Zapojíme nové elektrárne, vyrobíme viac elektrického prúdu, aby sme zabezpečili nerušený chod v našich továrňach i v poľnohospodárstve a tak prospeli i našim domácnostiam. V zdravotníctve rozšírime počet nemocničných postelí o 10 %. Pre školskú mládež bude vo výstavbe 120 budov, medzi nimi 4 priemyslovky. Počet žiakov značne vzrastie, najmä na odborných a na vysokých školách. Veľkou pomocou nášmu hospodárstvu bude príliv mladých odborníkov a technikov z našich priemyselných a odborných škôl. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Štětka.)