Hlavné úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva

ČSR na rok 1954.

Plánom na rok 1954 začíname nové obdobie hospodárskeho rozvoja Československa. Uznesením Ústredného výboru Komunistickej strany Československa zo dňa 3. - 5. decembra 1953 bolo rozhodnuté vypracovať perspektívny plán rozvoja národného hospodárstva do roku 1960, a to na základe smerníc, ktoré budú prerokované na X. sjazde KSČ. Vlastný perspektívny plán bude zostavený na rok 1955 a na roky 1956 - 1960, a to z toho dôvodu, aby bolo možno lepšie využiť možnosti vzájomnej hospodárskej spolupráce štátov ľudovej demokracie a Sovietskeho sväzu, kde všade v roku 1956 začínajú ďalšie dlhodobé plány a na obdobie 1956 až 1960 budú uzavreté ďalšie vzájomné dlhodobé zmluvy Československa s týmito štátmi.

Plán na rok 1954 aj plán na rok 1955 sa sústredia na to, aby sa v týchto rokoch plne realizovala smernica vlády o naliehavých úlohách v oblasti hospodárskej politiky pre najbližšie obdobie, zamierená na urýchlenie rastu životnej úrovne a odstraňovanie disproporcií v rozvoji palivovej, energetickej a rudnej základne a poľnohospodárstva.

Štátny plán rozvoja národného hospodárstva na rok 1954 plne odráža nutnosť rýchlejšieho rozvoja surovinovej základne v súhlase s líniou strany a vlády, ktorá je obsiahnutá vo vládnom vyhlásení z 15. septembra 1953, v uzneseniach Ústredného výboru KSČ, v referáte s. Širokého na zasadnutí ÚV KSČ dňa 3. decembra 1953, v uznesení strany o poľnohospodárstve a v uznesení strany a vlády o rozvoji uhoľného priemyslu.

V súlade s týmito dokumentmi je hlavným článkom plánu na rok 1954 odstraňovanie disproporcií v palivovej a energetickej základni. Ďalšou prvoradou úlohou, najmä z hľadiska zvyšovania životnej úrovne pracujúcich, je zvýšenie produkcie v poľnohospodárstve.

Zvýšenie výroby potravinárskeho aj priemyslového spotrebného tovaru, rozšírenie ich sortimentu a zvýšenie kvality, zlepšenie a rozšírenie obchodu najmä na dedine, uskutočnenie rozsiahlej bytovej výstavby, všestranné rozšírenie a zlepšenie služieb obyvateľstvu, poskytovaných komunálnym hospodárstvom a miestnym priemyslom, sú ďalšie opatrenia, realizujúce úlohy vládneho vyhlásenia. Cieľom všetkých týchto opatrení je podstatné zvýšenie materiálnej a kultúrnej úrovne života nášho ľudu a ďalšie úspešné riešenie historickej úlohy vybudovania socializmu v Československu.

Zabezpečenie proporcionálneho rozvoja celého národného hospodárstva vyžaduje, aby pomerne rýchlejšie rástla ťažba uhlia a výroba elektrickej energie. Preto je plánovaný vzrast celkovej priemyslovej výroby o
5,1 %, vzrast ťažby kamenného uhlia o 8,5 %, hnedého uhlia o 7,9 % a výroby elektrickej energie o 12,2 %.

Mimoriadny význam, ktorý má pre zabezpečenie potrieb národného hospodárstva rozvoj uhoľného priemyslu, je zdôraznený tým, že ÚV KSČ a vláda prisúdili opatreniam a úlohám, súvisiacim so zabezpečením ťažby palív, prvoradý celoštátny význam a prijali uznesenie na zabezpečenie ďalšieho rozvoja uhoľného priemyslu.

Nie menej dôležité pre celé národné hospodárstvo sú aj úlohy súvisiace s rozvojom výroby elektrickej energie.

Od splnenia úloh v ťažbe uhlia a výrobe elektrickej energie závisí splnenie celého národohospodárskeho plánu, najmä v priemyslovej výrobe. Preto sa musí venovať všestranná pozornosť včasnému splneniu všetkých dodávok strojov a zariadení pre výstavbu baní a elektrární, včasnému uvádzaniu nových výrobných kapacít do prevádzky, odstráneniu poruchovosti elektrárenských zariadení, skráteniu času opráv a revízií, zabezpečeniu týchto odvetví stálymi kvalifikovanými pracovníkmi a podstatnému zvýšeniu starostlivosti o pracujúcich v týchto odvetviach, najmä v uhoľnom priemysle.

Za základe plánovaného zvýšenia ťažby palív a výroby elektrickej energie sa ďalej rozvinie výroba v ostatných odvetviach ťažkého priemyslu. V metalurgickom priemysle sa ďalej zvýši výroba surového železa o 8,3 %, ocele o 4,5 % a valcovaného materiálu o 13,4 %, čo sa dosiahne lepším využitím doterajších vysokých peci, oceliarni a valcovacích tratí. Zvláštnu pozornosť treba sústrediť na zvýšenie ťažby vlastných železných rúd a najmä na vytvorenie podmienok pre stále širšie spracovanie chudobnejších železných rúd. Veľký rozvoj je plánovaný vo výrobe hliníka, ktorá vzrastie asi 6-krát oproti úrovni roku 1953 a tak umožní veľkou mierou odstránenie závislosti od dovozu z kapitalistických štátov.

Plánovaný rozvoj metalurgie umožňuje zvýšiť strojárenskú výrobu o
10,6 % oproti roku 1953. Vysoké požiadavky na dodávky strojov a zariadení pre zvýšenie technického vybavenia najdôležitejších odvetví národného hospodárstva a pre vývoz do krajín socialistického tábora sú zaisťované značným vzostupom výroby niektorých druhov strojov a zariadení. Tak napríklad výroba energetického zariadenia vzrastie na dvojnásobok, výroba zariadení pre chemický priemysel o 154 %, zariadení pre bane o 91 %. Strojárenský priemysel poskytne v tomto roku veľkú pomoc ďalšiemu rozvoju poľnohospodárskej výroby zdvojnásobením výroby poľnohospodárskych strojov a zavedením nových druhov veľmi výkonných poľnohospodárskych strojov, a to napríklad repných kombajnov, kombajnov na zemiaky, kultivátorov a pod.

Aj chemická výroba prispeje k rozvoju poľnohospodárskej výroby zvýšenými dodávkami umelých hnojív, ktorých výroba vzrastie vo fosforečných hnojivách o 19,8 % a v dusíkatých hnojivách o 19,3 %.

Pred chemickým priemyslom stojí veľká úloha ďalej rozvíjať výrobu umelých vláken a zlepšovať ich akosť - najmä umelého hodvábu - a tak rozširovať surovinovú základňu pre náš ľahký priemysel.

Súčasne bude musieť chemická výroba venovať zvýšenú pozornosť výrobe kvalitných farieb, aby textilný priemysel mohol vyrábať látky vkusných, stálych a jasných farieb, ktoré sa tak páčia našim ženám.

Pre rozvoj výroby potravinárskeho priemyslu a tiež pre rozvoj ľahkého priemyslu, najmä pokiaľ ide o ľan a vlnu, je rozhodujúce zvýšenie poľnohospodárskej výroby, od ktorej závisí možnosť zvyšovania fondov surovín pre priemysel a uspokojovanie rastúcich potrieb obyvateľstva v potravinách. Zasadnutie Ústredného výboru KSČ v decembri minulého roku vytýčilo ako základnú úlohu dosiahnuť podstatný obrat v rozvoji poľnohospodárskej výroby v socialistickom i v súkromnom sektore. Táto úloha je v súčasnej dobe jednou z hlavných v hospodárskej politike strany a vlády a jej vyriešenie povedie k ďalšiemu rozmachu ekonomiky nášho štátu.

K tomuto cieľu sú zamierené úlohy poľnohospodárskej výroby, stanovené plánom na rok 1954. Hrubá výroba poľnohospodárstva vzrastie oproti roku 1953 o 12,1 %, z toho rastlinná výroba o 6,2 %. V rastlinnej výrobe sa pritom predpokladá rozšírenie krmivovej základne. Podiel krmív na rastlinnej produkcii vzrastie zo 40 % v roku 1953 na 43 % v roku 1954. Rozšírenie krmivovej základne zaistí plánované úlohy vo zvyšovaní živočíšnej produkcie predovšetkým cestou zvyšovania úžitkovosti. Na základe toho zvýši sa výroba bravčového mäsa o 11 %, mlieka o 14 % a vajec o 3 %.

Vysoké a mobilizačné úlohy, plánované v rozvoji poľnohospodárskej výroby, budú zabezpečené všestrannou pomocou a starostlivosťou, ktorú strana a vláda venuje poľnohospodárskym otázkam.

Po vyhlásení vlády sa už urobil celý rad významných opatrení na upevnenie jednotných roľníckych družstiev a na podporu hospodárenia drobných a stredných roľníkov, ktoré sa prejavia priaznivo vo zvyšovaní poľnohospodárskej výroby v tomto roku. Okrem už realizovaného zvýšenia výkupných cien poľnohospodárskych produktov, zníženia dodávkových povinností a poskytnutia rozsiahlych úverov jednotným roľníckym družstvám sa aj pre budúci rok uvoľňujú značné prostriedky na podporu poľnohospodárskej výroby.

V porovnaní s rokom 1953 vzrastú investície v poľnohospodárstve o
105 %. Z týchto prostriedkov budú predovšetkým vybavene naše strojové a traktorové stanice výkonnými strojmi, aby sa tak stali skutočnou materiálne-technickou základňou rozvoja poľnohospodárstva. Rozšíria sa maštaľné priestory v štátnych majetkoch a značné čiastky budú tiež venované na úpravy pôdy. Pre hospodárske a organizačné upevnenie jednotných roľníckych družstiev je plánované poskytnutie ďalších dlhodobých úverov, a to o 64 % viac ako v roku 1953, pričom tieto úvery budú použité hlavne na výstavbu maštaľných priestorov tak, aby bylo možné podstatne rozšíriť spoločné ustajnenie dobytka. Veľké prostriedky, ktoré dáva štát na rozvoj poľnohospodárstva, zaväzujú všetkých pracovníkov v poľnohospodárstve k tomu, aby ich čo najlepšie využili pre rozvoj poľnohospodárskej výroby.

Zvláštnu pozornosť budeme v roku 1954 venovať rozvoju poľnohospodárstva v pohraničných oblastiach.

Za predpokladu zvýšenia poľnohospodárskej výroby sa zvýšia príjmy poľnohospodárskeho obyvateľstva zhruba o 18 %. Spolu s tým sa zlepší zásobovanie dedinského obyvateľstva, najmä priemyslovými výrobkami.

Nedostatok pracovných síl, ktorý sa v poľnohospodárstve prejavuje, budeme odstraňovať podstatným zvyšovaním rozsahu mechanizovaných prác. V roku 1954 je plánovaný vzrast celkového objemu mechanizovaných prác o 12 %, pričom podiel mechanizovaných prác pri medziriadkovom obrábaní okopanín sa zvýši z 15 % na 20 %, na vyorávaní repy zo 16 % na 30 %, na jesennej orbe pod jariny z 26 % na 46 % atď.

Uskutočňovanie línie strany a vlády, vyjadrené v úlohách štátneho plánu, má zabezpečiť uspokojovanie rastúcich potrieb obyvateľstva v potravinách a potreby ľahkého a potravinárskeho priemyslu v surovinách. Ani v pláne na rok 1954 sa nepodarilo zmobilizovať všetky možnosti, ktoré v rozvoji poľnohospodárskej výroby máme k dispozícii, predovšetkým vo využití všetkej ornej pôdy. Je to spôsobené tým, že úkol, vytýčený súdruhom Gottwaldom na decembrovej konferencii v roku 1952, nebol dostatočne zaisťovaný.

Doterajšia nedostačujúca úroveň poľnohospodárskej výroby neumožňuje plne uspokojiť stále vzrastajúce požiadavky v potravinách. To kladie zvýšené nároky na dovoz poľnohospodárskych surovín, potravín i surovín pre ľahký priemysel. Vzhľadom na to, že dovoz týchto surovín a potravín oproti dovozu v minulých rokoch značne vzrastá a možnosti ďalšieho zvyšovania dovozu sú pomerne obmedzené, závisí plynulé zásobovanie obyvateľstva od zvyšovania výroby a produktivity poľnohospodárstva.

Úlohy plánované v oblasti spotrebného tovaru vychádzajú zo skutočnosti, že v podmienkach socialistického hospodárstva umožňuje zvýšená kúpyschopnosť obyvateľstva kupovať výrobky dobrej akosti pri stálom vzraste dopytu po najkvalitnejších druhoch tovaru.

Potreby nášho obyvateľstva vzrástli a budú ďalej vzrastať, a to jednak čo do objemu, ale aj čo do sortimentu a akosti spotrebného tovaru. Oproti týmto zvýšeným a vzrastajúcim potrebám výroba spotrebného tovaru zaostala a treba teda, aby sa aj ona uberala vpred rýchlejším tempom, aby zvyšovala množstvo spotrebného tovaru, súčasne však zlepšovala svoju kvalitu a rozširovala svoj sortiment. To je zákonitosť, ktorá ostro odlišuje socialistické hospodárstvo od kapitalistického. Tam je rast výroby nerozlučne spojený s poklesom kúpyschopného dopytu obyvateľstva následkom zvyšujúceho sa stupňa vykorisťovania. Tam táto okolnosť vedie ku krízam. U nás stály vzostup potrieb obyvateľstva je hlavným činiteľom, ženúcim výrobu vpred.

V kapitalizme nie je možné zvyšovať kvalitu a sortiment tovaru ľudovej spotreby, pretože kúpyschopnosť obyvateľstva to nedovoľuje. Výroba sa preto uchyľuje v záujme zachovania zväčšenia kapitalistických ziskov k najrôznejším druhom náhradiek a nekvalitného tovaru. U nás neustály rast kúpyschopného dopytu obyvateľstva núti výrobu k zlepšeniu akosti výrobkov.

V záujme lepšieho uspokojovania potrieb pracujúcich stavia strana a vláda pred všetkých pracovníkov priemyslu, vyrábajúcich spotrebný tovar, úlohu vyrábať dostatočné množstvo tovaru najlepšej kvality, širokého sortimentu a vkusného spracovania.

V závere prejdem na otázky zaistenia rastu životnej úrovne, ako je plánovaná na tento rok.

Rozbor vývoja v období prvého päťročného plánu ukázal, že rast životnej úrovne obyvateľstva prebiehal hlavne líniou spoločenskej spotreby, t. j. najmä líniou rastu sociálnych, zdravotných a kultúrnych služieb. Pritom rast osobnej spotreby, najmä v posledných rokoch päťročnice, sa spomalil a spolu s tým zaostala aj bytová výstavba, ktorá je dôležitou súčiastkou zvyšovania kultúrnej i sociálnej úrovne života pracujúcich.

Štátny plán rozvoja národného hospodárstva ČSR na rok 1954 sústreďuje preto mimoriadnu pozornosť na otázky zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva cestou rastu osobnej spotreby pracujúcich. Tento rast osobnej spotreby sa v pláne zaisťuje ako na základe zvyšovania úhrnu nominálnych dôchodkov obyvateľstva, tak aj na základe zníženia maloobchodných cien, ktoré bolo pre rok 1954 stanovené už vládnym uznesením o najbližších úlohách v obore hospodárskej politiky zo septembra minulého roku.

Celkový vzostup životnej úrovne je zaisťovaný predovšetkým vzrastom národného dôchodku v roku 1954 o 7,7 %. Podiel osobnej spotreby na národnom dôchodku vzrastie v roku 1954 na 62 %, zatiaľ čo v roku 1953 činil
57 %. Hmotná životná úroveň všetkého obyvateľstva vzrastie oproti roku 1953 o 15 %.

Celková zamestnanosť sa zvýši v roku 1954 o 4,1 %, pričom sa počíta s rastom produktivity práce o 3,8 % v priemysle a 10,3 % v stavebníctve.

V roku 1954 vzrastú podstatne reálne dôchodky pracujúcich. Pritom treba uvážiť, že podľa plánu na rok 1954 vzrastie oproti roku 1953 podiel pracujúcich na celkovom stave obyvateľstva a v dôsledku toho sa ďalej podstatne zvýši reálny dôchodok, pripadajúci na jedného obyvateľa ČSR.

Vysoké tempo rozvoja osobnej spotreby pracujúcich, predpokladané v pláne na rok 1954, kladie veľké nároky na zlepšenie práce vnútorného obchodu. Rast maloobchodného obratu je totiž hlavnou formou, prostredníctvom ktorej môže byť a bude zvýšená osobná spotreba v roku 1954.

Zrušenie lístkového systému, peňažná reforma a dvoje zníženie maloobchodných cien v minulom roku postavili pred vnútorný obchod celkom nové úlohy, ktoré v minulých rokoch nemal. Treba, aby vnútorný obchod, ktorý je prostredníkom medzi spotrebiteľmi a výrobou, intenzívnejšie sledoval dopyt obyvateľstva po jednotlivých druhoch a sortimentoch, pôsobil na základe toho na výrobu a snažil sa rozšíriť sortiment predávaného tovaru a všestranne zlepšiť obsluhu kupujúcich. Na podklade prieskumu dopytu obyvateľstva musí organizovať správne rozdeľovanie a prísun tovaru tak, aby na každom mieste a v ktoromkoľvek ročnom období mohol plne uspokojovať skutočné potreby obyvateľstva.

Veľké úlohy stoja aj pred družstevným obchodom, ktorý musí zohrať významnú úlohu v upevňovaní a rozvíjaní ekonomického zväzku medzi mestom a dedinou. Maloobchodný obrat družstevného obchodu vzrastie preto roku 1954 takmer o 30 %, a to najmä zvýšeným predajom priemyslových výrobkov.

Plán na rok 1954 predpokladá zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva aj líniou ďalšieho rastu bytovej výstavby, ktorá vzrastie o 37 %. V súhlase s vyhlásením vlády počíta plán investičnej výstavby s dokončením 40.000 bytov a s individuálnou bytovou výstavbou v rozsahu 10.000 rodinných domčekov.

Táto bytová výstavba je zamierená na výstavbu sídlisk vo veľkých priemyslových strediskách. Výstavba bytových jednotiek je pritom spojená s výstavbou obchodnej siete, škôl a mnohých iných kultúrnych a sociálnych zariadení. Nové byty budú vybavené všetkým moderným príslušenstvom, 68 % bytov bude mať ústredné kúrenie.

Zvýšenie výstavby bytov je možné len na základe zlepšenia techniky výstavby, rozšírenia prúdových metód, využívania panelov, proste industrializácie stavebníctva v najširšom smysle.

Ďalším dôležitým činiteľom rastu hmotnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva bude roku 1954 zlepšenie práce komunálneho hospodárstva. Aj tu jasne vystupuje prenikavý rozdiel medzi postavením a funkciou komunálneho hospodárstva za kapitalizmu a u nás.

V kapitalizme je komunálne hospodárstvo jednou z foriem vykorisťovania pracujúcich. Veď nájomné domy sú úplne v rukách buržoázie, ktorá určuje nájomné podľa svojich ziskužravých záujmov. Zatiaľ čo štvrte, kde žije buržoázia, sú úplne vybavené vodovodným a kanalizačným zariadením, zeleňou, skrátka všetkým pohodlím a krásou, robotnícke štvrte sú ponuré, špinavé a nezdravé.

V našej spoločnosti sa práca komunálneho hospodárstva denne dotýka bezprostredne života každého občana a zvyšuje kultúru života. Preto štát už vynaložil a roku 1954 zvyšuje finančné a materiálové prostriedky na výstavbu a zlepšovanie mestskej dopravy, kanalizačnej a vodovodnej siete, na výstavbu kúpeľov, práčovní, celého radu zdravotnícko-technických zariadení, na vybudovanie zelených pásov, parkov v mestách atď.