Rozvoj strojárenského priemyslu bol umožnený
vysokým vzrastom hutníckej výroby, kde sa
najmä zvýšila výroba akostných
ocelí a valcovaného materiálu.
Nezištná pomoc Sovietskeho sväzu umožnila
Československu zaviesť v spolupráci s Maďarskom
vlastnú výrobu hliníka, zaviesť výrobu
ferozliatin a ďalších výrobkov, ktoré
rozšírili našu surovinovú základňu
a posilnili nezávislosť československého
hospodárstva.
Rozvoj ťažkého priemyslu umožnil tiež
vybaviť našu armádu najnovšou technikou
a posilniť tak obranyschopnosť krajiny.
V päťročnom pláne značne vzrástla
aj výroba spotrebného tovaru. V porovnaní
s rokom 1948 sa roku 1953 vyrobilo o 19 % viac vlnených
a bavlnených tkanín, o 49 % viac ľanových
a poloľanových tkanín, o 28 % viac cukru a
pod.
Nemalý podiel na úspechoch dosiahnutých v
päťročnici má rozvoj výskumníctva
a novej techniky.
Zatiaľ čo pred vojnou pracovalo v malom počte
výskumných ústavov asi 2.000 výskumných
pracovníkov, máme dnes 175 vedecko-výskumných
ústavov, v ktorých pracuje viac ako 8.000 vedeckých
síl; okrem toto v ústavoch Akadémie vied
máme viac ako 800 vysokokvalifikovaných vedeckých
pracovníkov.
Rozvoj výskumníctva umožnil vyriešiť
mnoho otázok, dôležitých pre rast priemyslu
v budúcich rokoch.
Zvládli sme výrobu nových materiálov
z domácich surovín.
Napriek veľkým úspechom, dosiahnutým
v rozvoji priemyslu, mali sme v päťročnici rad
nedostatkov. Je to predovšetkým pomerne pomalý
rozvoj ťažby uhlia, spôsobený oneskorenou
výstavbou uhoľných baní, nedostatkami
v riadení a organizácii práce v uhoľnom
priemysle, nedostatočnou mechanizáciou, zanedbaním
prípravných a otváracích prác.
Ak sme aj pri pomerne pomalom raste ťažby uhlia dosiahli
tak veľký rozvoj celého priemyslu, umožnilo
to odkrytie a mobilizácia rezerv, ktoré boli v spotrebe
uhlia v národnom hospodárstve, a zvýšeným
dovozom uhlia z Poľska.
Druhým, nie menej vážnym problémom pre
národné hospodárstvo je energetický
priemysel. Aj keď výroba elektriny vzrástla
oproti r. 1937 na trojnásobok, nestačí kryť
potreby národného hospodárstva a vypínanie
elektriny zapríčiňuje národnému
hospodárstvu mnohomiliónové škody. Tento
stav bol a je zavinený stálym zaostávaním
výstavby elektrární a vysokou poruchovosťou
elektrárenských zariadení.
Za rozvojom priemyslu zaostala aj ťažba železných
rúd, kde úlohy, stanovené zvýšeným
päťročným plánom, neboli splnené,
pretože neboli určené na základe riadneho
geologického prieskumu a neboli ani dostatočným
rozvojom geologického prieskumu zabezpečované.
To spôsobilo, že nemohla byť vykonaná plánovaná
výstavba rudných baní. Rozvoj výroby
surového železa nám pomohol zaistiť aj
pri nesplnení plánovanej ťažby rúd
zvýšený dovoz zo Sovietskeho sväzu.
V strojárenstve sme neodstránili úzke miesto
v kovárenskej a zlievárenskej výrobe.
Vážnym nedostatkom v päťročnici bola
malá starostlivosť o kvalitu výrobkov, nedostatočná
technologická disciplína a malá starostlivosť
o rozširovanie sortimentu, čo sa prejavilo hlavne
v strojárenskej výrobe a vo výrobe tovaru
ľudovej spotreby. Výsledky päťročnice
v oblasti rozvoja poľnohospodárstva.
Aj v oblasti poľnohospodárstva prinieslo uplynulých
päť rokov zvýšenie výroby. Pritom
naša pozornosť bola sústredená na to,
aby sme v poľnohospodárstve zakotvili a upevňovali
socialistický sektor, lebo bez socializácie dediny
nemožno vybudovať socializmus a nemožno dosiahnuť
ani trvalé a podstatné zvýšenie poľnohospodárskej
výroby.
V päťročnom pláne vzrástla rýchlejšie
živočíšna výroba ako rastlinná.
Stavy hovädzieho dobytka vzrástli o 10 %, ošípaných
o 33,5 %, oviec o 128,9 %. V rastlinnej výrobe sa zvýšili
hektárové výnosy pšenice o 26,1 %, raži
o 16,8 %, jačmeňa o 25,9 %, zemiakov o 13,1 %. Avšak
úlohy plánu sme nedosiahli a poľnohospodárska
výroba bola tak najslabším článkom
päťročnice.
Značný krok sme urobili pri budovaní základov
socializmu na dedine.
Vybudovali sme sieť strojových a traktorových
staníc, čím sme umožnili podstatne zvýšiť
rozsah prác, robených strojmi. V roku 1953 urobili
strojové a traktorové stanice 44 % všetkých
poľných prác v jednotných roľníckych
družstvách. Zvýšila sa produkcia na štátnych
majetkoch, ktoré hrajú významnú úlohu
najmä pri zásobovaní obyvateľstva mäsom.
Na dedine sa odohrali hlboké ekonomické zmeny a
triedne presuny. Stotisíce drobných a stredných
roľníkov prešli na cestu spoločného
hospodárenia v JRD. Počet jednotných roľníckych
družstiev III. a IV. typu dosiahol v roku 1953 počtu
7.038.
S dosiahnutými výsledkami v oblasti poľnohospodárstva
však nemôžeme byť spokojní, lebo rast
poľnohospodárskej výroby vážne
zaostáva za rozvojom priemyslu a nezabezpečuje stále
rastúce potreby obyvateľstva. Pritom veľké
nedostatky sú najmä v pohraničných oblastiach,
kde sú veľké plochy pôdy neobrobené
a kde v niektorých okresoch nastal pokles výroby.
Napriek pomoci, ktorú priemysel poskytoval poľnohospodárstvu,
nebola zo strojových a traktorových staníc
vytvorená dostatočná materiálne-technická
základňa rozvoj a poľnohospodárskej
výroby. Poľnohospodárstvo má nedostatok
vysoko výkonných strojov, nedostatočne sú
mechanizované maštaľné práce, obrábanie
technických kultúr a iné práce, vyžadujúce
veľký počet pracovných síl. Aj
dodávky umelých hnojív boli nedostatočné.
Do poľnohospodárstva sme pomerne málo investovali
a ani nízke investičné plány v poľnohospodárstve
sa neplnili.
Vážnym nedostatkom bola i malá starostlivosť
národných výborov a ostatných orgánov
o rozvoj poľnohospodárskej výroby. Preto otázka
rozvoja poľnohospodárskej výroby, zvýšenie
starostlivosti o poľnohospodársku výrobu a
materiálna pomoc v rozvoji poľnohospodárstva
sa teraz dostáva na popredné miesto nášho
úsilia. Základom tohto rozvoja aj ďalej musí
byť pevný zväzok robotníkov a roľníkov
a ďalšia pomoc robotníckej triedy dedine pri
budovaní socializmu.
V súlade s plnením úloh v priemysle a poľnohospodárstve
sa zvyšovala železničná, cestná,
letecká a vodná doprava. V roku 1953 sa zvýšila
preprava nákladov oproti roku 1948 v tkm o 94 %, preprava
osôb o 37 %.
Dokončili sme trať Havlíčkův
Brod-Brno a niekoľko ďalších objektov. Významne
sa rozvinulo socialistické súťaženie päťstovkárov,
ktorí prispeli k tomu, že doprava zvládla vcelku
všetky úlohy, súvisiace s mohutným rastom
nášho priemyslu.
Rýchly rozvoj národného hospodárstva
a upevnenie obranyschopnosti krajiny boli zabezpečované
v priebehu prvej päťročnice rozsiahlou investičnou
výstavbou. V rokoch 1948 - 1953 sme investovali do národného
hospodárstva podľa predbežných údajov
asi 97 miliárd Kčs. Veľké prostriedky
sme venovali na výstavbu priemyslu a dopravy, vybudovali
sme mnoho kultúrnych a sociálnych objektov a vykonali
rozsiahlu bytovú výstavbu.
Nové závody ťažkého priemyslu,
postavené v päťročnici, sa stali pýchou
našich pracujúcich. Nová huta Klementa Gottwalda
v Kunčiciach, vodné diela, ako Oravská priehrada,
Kostolná, baňa a úpravňa pyritov v
Chvaleticiach, hlinikáreň, závod na výrobu
ferozliatin, nové strojárenské závody
- to sú veľké úspechy nášho
pracujúceho ľudu.
V päťročnici sa podstatne zvýšila
technická úroveň stavebnej výroby,
ktorá sa premenila z remeselnej výroby na priemyslovú
veľkovýrobu. Zvýšil sa počet stavebných
strojov. U Ministerstva stavebníctva vzrástol počet
bagrov o
73 %, počet scraperov o 240 %. Strojové vybavenie
na jedného stavebného robotníka sa zvýšilo
skoro o dvojnásobok. Zvýšilo sa i výkonové
využitie strojov. Tým vzrástla mechanizácia
zemných prác skoro dva razy, a to zo 42 % v roku
1948 na 80 % v roku 1953.
V posledných rokoch päťročnice sa aj v
stavebnej výrobe dôslednejšie uplatnili pokrokové
metódy práce a nové technologické
procesy. Rozšírilo sa vsádzkovanie tehál,
používanie úsporného debnenia dosiahlo
34 %, nový spôsob omietania 36 %, výstavba
bytových jednotiek prúdovým spôsobom
12,6 %, rozvíja sa ťažká montáž
priemyselných stavieb. Výroba betónovej zmesi
v poloautomatických a automatických betonárkach
dosiahla 40 %.
V investičnej výstavbe sa najviac prejavila záškodnícka
činnosť sprisahaneckého centra Slánského,
ktorá spolu s nedostatkami v práci hospodárskeho
aparátu mala za následok nesústredenosť
výstavby v rozhodujúcich úsekoch, nadmiernu
rozostavanosť, výstavbu bez projektov a geologického
prieskumu a tým jej oneskorovanie a zdražovanie.
Už koncom päťročnice nastalo čiastočné
zlepšenie vo výstavbe. Dôsledné skoncovanie
s dosiaľ trvajúcimi nedostatkami a sústredenie
investičných prostriedkov umožní v budúcich
rokoch oveľa rýchlejšie ako doteraz pozdvihnúť
výrobu v základných odvetviach priemyslu
a v poľnohospodárstve.
Výsledky päťročnice v oblasti rozvoja hmotnej a kultúrnej
úrovne obyvateľstva.
Ako sa odrážajú úspechy, dosiahnuté
v rozvoji národného hospodárstva v prvej
päťročnici, v oblasti životnej úrovne?
Na základe prestavby národného hospodárstva
a jeho rozvoja, zvýšila sa hmotná a kultúrna
úroveň pracujúceho ľudu a vytvorili
sme podmienky pre jeho radostný a šťastný
život. V našej krajine sa navždy odstránila
nezamestnanosť, polozamestnanosť, hlad a bieda pracujúcich,
ktoré boli stálym hosťom v predmníchovskej
republike. Každým rokom rástol počet
zamestnaných v národnom hospodárstve. Počet
robotníkov v priemysle vzrástol v päťročnici
o
20 % a v stavebníctve o 22 %.
Národný dchodok v päťročnici vzrástol
o dve tretiny. Celý národný dchodok sa rozdeľuje
plne v záujme a na prospech pracujúceho ľudu.
Hlavným činiteľom rastu národného
dchodku bol vzostup produktivity práce vo všetkých
odvetviach národného hospodárstva. Najvyšší
vzostup sme dosiahli v priemysle, kde produktivita práce
vzrástla v päťročnici asi o 64 %, a v
stavebníctve, kde sa zvýšila o 49 %. Tieto
výsledky sú dôkazom veľkej tvorivej iniciatívy
pracujúceho ľudu.
V rokoch 1949 až 1953 vzrástli priemerné mzdy
pracovníkov v národnom hospodárstve o 35
%, robotníkov v priemysle o 56 % a v stavebníctve
o 51 %.
Zvyšovanie výroby tovaru a stály rast príjmov
obyvateľstva boli základom pre zlepšovanie zásobovania
obyvateľstva. Tak napríklad sa zvýšil
roku 1953 v porovnaní s rokom 1949 predaj obyvateľstvu
u chleba o 39,4 %, u tukov o
32,2 %, u mäsa o 36,2 %, u obuvi o 24 %, u mydla o 22 %,
u nábytku o 58 %, u elektrických domácich
pračiek 2,5 - krát atď.
Zlepšila sa životná úroveň pracujúcich
roľníkov.
Pracujúci roľníci dnes už zabudli na exekúcie
a hlad, s ktorými sa toľko potýkali v bývalej
republike. Štát dnes vykupuje za vopred stanovené
ceny produkciu roľníkov a zaisťuje im možnosť
predaja prebytkov poľnohospodárskej výroby
za vyššie ceny. Súčasne sa roľníctvu
poskytuje sociálna, zdravotná, kultúrna a
školská starostlivosť v takom rozsahu, aký
roľníci prv nepoznali.
Dnes má každá dedina telefónne spojenie
a takmer všetky dediny sú elektrifikované.
Naše dediny sú spojené s mestami rozsiahlou
dopravnou sieťou, najmä autobusmi, čo sa predovšetkým
prejavuje zlepšením možností bohatšieho
kultúrneho života, zlepšením školskej
a zdravotnej starostlivosti a uľahčením nákupu
tovaru.
Náš ľudovodemokratický štát
venuje veľkú pozornosť tomu, aby boli v stále
väčšej miere uspokojované sociálne,
zdravotné, školské a kultúrne potreby
obyvateľstva. Práve na týchto úsekoch
sme docielili v uplynulých piatich rokoch rozhodujúce
úspechy a dokázali úplnú prevahu nad
kapitalizmom. Nikdy v minulosti sa nevenovalo toľko starostlivosti
a prostriedkov na sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo,
školstvo a kultúru ako práve v prvej päťročnici.
V roku 1953 dosiahli výdaje štátu na sociálne
a kultúrne opatrenia spolu s výdajmi na národné
poistenie 22,3 miliárd Kčs, t. j. o 81 % viac ako
roku 1949. Táto čiastka predstavuje viac ako 1/4
všetkých štátnych výdavkov.
Prenikavo sa zlepšila starostlivosť štátu
o osoby práce neschopné a staré. Na začiatku
roku 1953 sa vyplácalo o 52 % viac dôchodkov, ako
začiatkom roku 1949.
Výdavky na zdravotníctvo, ktorému bola venovaná
mimoriadna pozornosť, vzrástli roku 1953 na 4,7 miliárd
Kčs, čo umožnilo podstatne rozšíriť
zdravotnú starostlivosť o pracujúcich.
Veľa sa urobilo v starostlivosti o najmenších
- o naše deti. Všemožná pozornosť zlepšeniu
podmienok sa názorne prejavuje nielen v poklese dojčenskej
úmrtnosti, ale predovšetkým v tom, že
naše deti sú dnes zdravé, netrpia podvýživou,
ako to bolo kedysi, a vyrastajú v zdatnú novú
generáciu.
V starostlivosti o rodinu poskytuje štát našim
pracujúcim rozsiahle výhody, ako štátne
pôžičky novomanželom, prídavky na
deti a značné daňové úľavy
pre viacdetné rodiny.
Významné úspechy sme dosiahli v oblasti školstva
a starostlivosti o vzdelanie nášho ľudu. Odstránilo
sa staré triedne kastovníctvo vo výchove
detí a mládeže a urobila sa reforma celej školskej
sústavy a výchovy tak, aby výchova a štúdium
na všetkých stupňoch škôl boli umožnené
všetkým schopným občanom, mládeži
aj dospelým. Školská výchova a štúdium
nielenže sa poskytujú úplne zadarmo, ale štát
naopak ešte poskytuje veľmi rozsiahlu hmotnú
pomoc študujúcim.
Ak do roku 1952 rástla hmotná a kultúrna
úroveň obyvateľstva rýchlejšie
v oblasti spoločenskej spotreby než v oblasti osobnej
spotreby, posledný rok päťročnice znamenal
rozhodujúci obrat. Peňažnou reformou, zrušením
lístkového systému, zavedením jediných
štátnych maloobchodných cien na potravinársky
a priemyslový tovar a ďalšími opatreniami
strany a vlády, zamierenými na trvalé zvyšovanie
životnej úrovne, sme zaistili rýchlejší
rast osobnej spotreby obyvateľstva. Peňažná
reforma bola nutným opatrením na ozdravenie celého
národného hospodárstva. Spolu so zavedením
jediného trhu vytvorila predpoklady pre správnejšie
a účinnejšie uplatňovanie socialistickej
zásady odmeňovania podľa množstva vykonanej
práce, ktorá bola až do tej doby vplyvom existencie
prídelových a komerčných cien vážne
porušovaná. Aj keď tieto opatrenia si vyžiadali
určité obete pracujúcich, položil sa
pevný základ pre ďalší a rýchly
rast hmotnej a kultúrnej úrovne ľudu.
Dvoje zníženie štátnych maloobchodných
cien v niekoľko málo mesiacoch sa prejavilo vo zvýšení
životnej úrovne. Reálna mzda robotníkov
v priemysle vzrástla vo štvrtom štvrťroku
1953 oproti obdobiu január až máj toho istého
roku o 9 %.
Veľké úspechy rastu hmotnej a kultúrnej
úrovne obyvateľstva sú presvedčivým
a názorným dôkazom predností ľudovodemokratického
zriadenia pred zriadením kapitalistickým.
Dnešná úroveň rozvoj a ekonomiky našej
krajiny dáva možnosť, aby pri ďalšom
rozvoji ťažkého priemyslu a pri odstraňovaní
disproporcií, najmä v uhoľnom a energetickom
priemysle, sa rýchlejšie rozvíjala poľnohospodárska
výroba a výroba spotrebného priemyslového
a potravinárskeho tovaru. To je dnes pri rozvoji nášho
národného hospodárstva aj objektívnou
nutnosťou.
To tiež odpovedá požiadavkám základného
ekonomického zákona socializmu ako i požiadavkám
zákona plánovitého proporcionálneho
rozvoja národného hospodárstva.