Středa 20. ledna 1954

Rozvoj strojárenského priemyslu bol umožnený vysokým vzrastom hutníckej výroby, kde sa najmä zvýšila výroba akostných ocelí a valcovaného materiálu.

Nezištná pomoc Sovietskeho sväzu umožnila Československu zaviesť v spolupráci s Maďarskom vlastnú výrobu hliníka, zaviesť výrobu ferozliatin a ďalších výrobkov, ktoré rozšírili našu surovinovú základňu a posilnili nezávislosť československého hospodárstva.

Rozvoj ťažkého priemyslu umožnil tiež vybaviť našu armádu najnovšou technikou a posilniť tak obranyschopnosť krajiny.

V päťročnom pláne značne vzrástla aj výroba spotrebného tovaru. V porovnaní s rokom 1948 sa roku 1953 vyrobilo o 19 % viac vlnených a bavlnených tkanín, o 49 % viac ľanových a poloľanových tkanín, o 28 % viac cukru a pod.

Nemalý podiel na úspechoch dosiahnutých v päťročnici má rozvoj výskumníctva a novej techniky.

Zatiaľ čo pred vojnou pracovalo v malom počte výskumných ústavov asi 2.000 výskumných pracovníkov, máme dnes 175 vedecko-výskumných ústavov, v ktorých pracuje viac ako 8.000 vedeckých síl; okrem toto v ústavoch Akadémie vied máme viac ako 800 vysokokvalifikovaných vedeckých pracovníkov.

Rozvoj výskumníctva umožnil vyriešiť mnoho otázok, dôležitých pre rast priemyslu v budúcich rokoch.

Zvládli sme výrobu nových materiálov z domácich surovín.

Napriek veľkým úspechom, dosiahnutým v rozvoji priemyslu, mali sme v päťročnici rad nedostatkov. Je to predovšetkým pomerne pomalý rozvoj ťažby uhlia, spôsobený oneskorenou výstavbou uhoľných baní, nedostatkami v riadení a organizácii práce v uhoľnom priemysle, nedostatočnou mechanizáciou, zanedbaním prípravných a otváracích prác.

Ak sme aj pri pomerne pomalom raste ťažby uhlia dosiahli tak veľký rozvoj celého priemyslu, umožnilo to odkrytie a mobilizácia rezerv, ktoré boli v spotrebe uhlia v národnom hospodárstve, a zvýšeným dovozom uhlia z Poľska.

Druhým, nie menej vážnym problémom pre národné hospodárstvo je energetický priemysel. Aj keď výroba elektriny vzrástla oproti r. 1937 na trojnásobok, nestačí kryť potreby národného hospodárstva a vypínanie elektriny zapríčiňuje národnému hospodárstvu mnohomiliónové škody. Tento stav bol a je zavinený stálym zaostávaním výstavby elektrární a vysokou poruchovosťou elektrárenských zariadení.

Za rozvojom priemyslu zaostala aj ťažba železných rúd, kde úlohy, stanovené zvýšeným päťročným plánom, neboli splnené, pretože neboli určené na základe riadneho geologického prieskumu a neboli ani dostatočným rozvojom geologického prieskumu zabezpečované. To spôsobilo, že nemohla byť vykonaná plánovaná výstavba rudných baní. Rozvoj výroby surového železa nám pomohol zaistiť aj pri nesplnení plánovanej ťažby rúd zvýšený dovoz zo Sovietskeho sväzu.

V strojárenstve sme neodstránili úzke miesto v kovárenskej a zlievárenskej výrobe.

Vážnym nedostatkom v päťročnici bola malá starostlivosť o kvalitu výrobkov, nedostatočná technologická disciplína a malá starostlivosť o rozširovanie sortimentu, čo sa prejavilo hlavne v strojárenskej výrobe a vo výrobe tovaru ľudovej spotreby. Výsledky päťročnice v oblasti rozvoja poľnohospodárstva.

Aj v oblasti poľnohospodárstva prinieslo uplynulých päť rokov zvýšenie výroby. Pritom naša pozornosť bola sústredená na to, aby sme v poľnohospodárstve zakotvili a upevňovali socialistický sektor, lebo bez socializácie dediny nemožno vybudovať socializmus a nemožno dosiahnuť ani trvalé a podstatné zvýšenie poľnohospodárskej výroby.

V päťročnom pláne vzrástla rýchlejšie živočíšna výroba ako rastlinná. Stavy hovädzieho dobytka vzrástli o 10 %, ošípaných o 33,5 %, oviec o 128,9 %. V rastlinnej výrobe sa zvýšili hektárové výnosy pšenice o 26,1 %, raži o 16,8 %, jačmeňa o 25,9 %, zemiakov o 13,1 %. Avšak úlohy plánu sme nedosiahli a poľnohospodárska výroba bola tak najslabším článkom päťročnice.

Značný krok sme urobili pri budovaní základov socializmu na dedine.

Vybudovali sme sieť strojových a traktorových staníc, čím sme umožnili podstatne zvýšiť rozsah prác, robených strojmi. V roku 1953 urobili strojové a traktorové stanice 44 % všetkých poľných prác v jednotných roľníckych družstvách. Zvýšila sa produkcia na štátnych majetkoch, ktoré hrajú významnú úlohu najmä pri zásobovaní obyvateľstva mäsom.

Na dedine sa odohrali hlboké ekonomické zmeny a triedne presuny. Stotisíce drobných a stredných roľníkov prešli na cestu spoločného hospodárenia v JRD. Počet jednotných roľníckych družstiev III. a IV. typu dosiahol v roku 1953 počtu 7.038.

S dosiahnutými výsledkami v oblasti poľnohospodárstva však nemôžeme byť spokojní, lebo rast poľnohospodárskej výroby vážne zaostáva za rozvojom priemyslu a nezabezpečuje stále rastúce potreby obyvateľstva. Pritom veľké nedostatky sú najmä v pohraničných oblastiach, kde sú veľké plochy pôdy neobrobené a kde v niektorých okresoch nastal pokles výroby.

Napriek pomoci, ktorú priemysel poskytoval poľnohospodárstvu, nebola zo strojových a traktorových staníc vytvorená dostatočná materiálne-technická základňa rozvoj a poľnohospodárskej výroby. Poľnohospodárstvo má nedostatok vysoko výkonných strojov, nedostatočne sú mechanizované maštaľné práce, obrábanie technických kultúr a iné práce, vyžadujúce veľký počet pracovných síl. Aj dodávky umelých hnojív boli nedostatočné.

Do poľnohospodárstva sme pomerne málo investovali a ani nízke investičné plány v poľnohospodárstve sa neplnili.

Vážnym nedostatkom bola i malá starostlivosť národných výborov a ostatných orgánov o rozvoj poľnohospodárskej výroby. Preto otázka rozvoja poľnohospodárskej výroby, zvýšenie starostlivosti o poľnohospodársku výrobu a materiálna pomoc v rozvoji poľnohospodárstva sa teraz dostáva na popredné miesto nášho úsilia. Základom tohto rozvoja aj ďalej musí byť pevný zväzok robotníkov a roľníkov a ďalšia pomoc robotníckej triedy dedine pri budovaní socializmu.

V súlade s plnením úloh v priemysle a poľnohospodárstve sa zvyšovala železničná, cestná, letecká a vodná doprava. V roku 1953 sa zvýšila preprava nákladov oproti roku 1948 v tkm o 94 %, preprava osôb o 37 %.

Dokončili sme trať Havlíčkův Brod-Brno a niekoľko ďalších objektov. Významne sa rozvinulo socialistické súťaženie päťstovkárov, ktorí prispeli k tomu, že doprava zvládla vcelku všetky úlohy, súvisiace s mohutným rastom nášho priemyslu.

Investičná výstavba.

Rýchly rozvoj národného hospodárstva a upevnenie obranyschopnosti krajiny boli zabezpečované v priebehu prvej päťročnice rozsiahlou investičnou výstavbou. V rokoch 1948 - 1953 sme investovali do národného hospodárstva podľa predbežných údajov asi 97 miliárd Kčs. Veľké prostriedky sme venovali na výstavbu priemyslu a dopravy, vybudovali sme mnoho kultúrnych a sociálnych objektov a vykonali rozsiahlu bytovú výstavbu.

Nové závody ťažkého priemyslu, postavené v päťročnici, sa stali pýchou našich pracujúcich. Nová huta Klementa Gottwalda v Kunčiciach, vodné diela, ako Oravská priehrada, Kostolná, baňa a úpravňa pyritov v Chvaleticiach, hlinikáreň, závod na výrobu ferozliatin, nové strojárenské závody - to sú veľké úspechy nášho pracujúceho ľudu.

V päťročnici sa podstatne zvýšila technická úroveň stavebnej výroby, ktorá sa premenila z remeselnej výroby na priemyslovú veľkovýrobu. Zvýšil sa počet stavebných strojov. U Ministerstva stavebníctva vzrástol počet bagrov o
73 %, počet scraperov o 240 %. Strojové vybavenie na jedného stavebného robotníka sa zvýšilo skoro o dvojnásobok. Zvýšilo sa i výkonové využitie strojov. Tým vzrástla mechanizácia zemných prác skoro dva razy, a to zo 42 % v roku 1948 na 80 % v roku 1953.

V posledných rokoch päťročnice sa aj v stavebnej výrobe dôslednejšie uplatnili pokrokové metódy práce a nové technologické procesy. Rozšírilo sa vsádzkovanie tehál, používanie úsporného debnenia dosiahlo 34 %, nový spôsob omietania 36 %, výstavba bytových jednotiek prúdovým spôsobom
12,6 %, rozvíja sa ťažká montáž priemyselných stavieb. Výroba betónovej zmesi v poloautomatických a automatických betonárkach dosiahla 40 %.

V investičnej výstavbe sa najviac prejavila záškodnícka činnosť sprisahaneckého centra Slánského, ktorá spolu s nedostatkami v práci hospodárskeho aparátu mala za následok nesústredenosť výstavby v rozhodujúcich úsekoch, nadmiernu rozostavanosť, výstavbu bez projektov a geologického prieskumu a tým jej oneskorovanie a zdražovanie.

Už koncom päťročnice nastalo čiastočné zlepšenie vo výstavbe. Dôsledné skoncovanie s dosiaľ trvajúcimi nedostatkami a sústredenie investičných prostriedkov umožní v budúcich rokoch oveľa rýchlejšie ako doteraz pozdvihnúť výrobu v základných odvetviach priemyslu a v poľnohospodárstve.

Výsledky päťročnice v oblasti rozvoja hmotnej a kultúrnej

úrovne obyvateľstva.

Ako sa odrážajú úspechy, dosiahnuté v rozvoji národného hospodárstva v prvej päťročnici, v oblasti životnej úrovne?

Na základe prestavby národného hospodárstva a jeho rozvoja, zvýšila sa hmotná a kultúrna úroveň pracujúceho ľudu a vytvorili sme podmienky pre jeho radostný a šťastný život. V našej krajine sa navždy odstránila nezamestnanosť, polozamestnanosť, hlad a bieda pracujúcich, ktoré boli stálym hosťom v predmníchovskej republike. Každým rokom rástol počet zamestnaných v národnom hospodárstve. Počet robotníkov v priemysle vzrástol v päťročnici o
20 % a v stavebníctve o 22 %.

Národný dchodok v päťročnici vzrástol o dve tretiny. Celý národný dchodok sa rozdeľuje plne v záujme a na prospech pracujúceho ľudu.

Hlavným činiteľom rastu národného dchodku bol vzostup produktivity práce vo všetkých odvetviach národného hospodárstva. Najvyšší vzostup sme dosiahli v priemysle, kde produktivita práce vzrástla v päťročnici asi o 64 %, a v stavebníctve, kde sa zvýšila o 49 %. Tieto výsledky sú dôkazom veľkej tvorivej iniciatívy pracujúceho ľudu.

V rokoch 1949 až 1953 vzrástli priemerné mzdy pracovníkov v národnom hospodárstve o 35 %, robotníkov v priemysle o 56 % a v stavebníctve o 51 %.

Zvyšovanie výroby tovaru a stály rast príjmov obyvateľstva boli základom pre zlepšovanie zásobovania obyvateľstva. Tak napríklad sa zvýšil roku 1953 v porovnaní s rokom 1949 predaj obyvateľstvu u chleba o 39,4 %, u tukov o
32,2 %, u mäsa o 36,2 %, u obuvi o 24 %, u mydla o 22 %, u nábytku o 58 %, u elektrických domácich pračiek 2,5 - krát atď.

Zlepšila sa životná úroveň pracujúcich roľníkov.

Pracujúci roľníci dnes už zabudli na exekúcie a hlad, s ktorými sa toľko potýkali v bývalej republike. Štát dnes vykupuje za vopred stanovené ceny produkciu roľníkov a zaisťuje im možnosť predaja prebytkov poľnohospodárskej výroby za vyššie ceny. Súčasne sa roľníctvu poskytuje sociálna, zdravotná, kultúrna a školská starostlivosť v takom rozsahu, aký roľníci prv nepoznali.

Dnes má každá dedina telefónne spojenie a takmer všetky dediny sú elektrifikované. Naše dediny sú spojené s mestami rozsiahlou dopravnou sieťou, najmä autobusmi, čo sa predovšetkým prejavuje zlepšením možností bohatšieho kultúrneho života, zlepšením školskej a zdravotnej starostlivosti a uľahčením nákupu tovaru.

Náš ľudovodemokratický štát venuje veľkú pozornosť tomu, aby boli v stále väčšej miere uspokojované sociálne, zdravotné, školské a kultúrne potreby obyvateľstva. Práve na týchto úsekoch sme docielili v uplynulých piatich rokoch rozhodujúce úspechy a dokázali úplnú prevahu nad kapitalizmom. Nikdy v minulosti sa nevenovalo toľko starostlivosti a prostriedkov na sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo, školstvo a kultúru ako práve v prvej päťročnici.

V roku 1953 dosiahli výdaje štátu na sociálne a kultúrne opatrenia spolu s výdajmi na národné poistenie 22,3 miliárd Kčs, t. j. o 81 % viac ako roku 1949. Táto čiastka predstavuje viac ako 1/4 všetkých štátnych výdavkov.

Prenikavo sa zlepšila starostlivosť štátu o osoby práce neschopné a staré. Na začiatku roku 1953 sa vyplácalo o 52 % viac dôchodkov, ako začiatkom roku 1949.

Výdavky na zdravotníctvo, ktorému bola venovaná mimoriadna pozornosť, vzrástli roku 1953 na 4,7 miliárd Kčs, čo umožnilo podstatne rozšíriť zdravotnú starostlivosť o pracujúcich.

Veľa sa urobilo v starostlivosti o najmenších - o naše deti. Všemožná pozornosť zlepšeniu podmienok sa názorne prejavuje nielen v poklese dojčenskej úmrtnosti, ale predovšetkým v tom, že naše deti sú dnes zdravé, netrpia podvýživou, ako to bolo kedysi, a vyrastajú v zdatnú novú generáciu.

V starostlivosti o rodinu poskytuje štát našim pracujúcim rozsiahle výhody, ako štátne pôžičky novomanželom, prídavky na deti a značné daňové úľavy pre viacdetné rodiny.

Významné úspechy sme dosiahli v oblasti školstva a starostlivosti o vzdelanie nášho ľudu. Odstránilo sa staré triedne kastovníctvo vo výchove detí a mládeže a urobila sa reforma celej školskej sústavy a výchovy tak, aby výchova a štúdium na všetkých stupňoch škôl boli umožnené všetkým schopným občanom, mládeži aj dospelým. Školská výchova a štúdium nielenže sa poskytujú úplne zadarmo, ale štát naopak ešte poskytuje veľmi rozsiahlu hmotnú pomoc študujúcim.

Ak do roku 1952 rástla hmotná a kultúrna úroveň obyvateľstva rýchlejšie v oblasti spoločenskej spotreby než v oblasti osobnej spotreby, posledný rok päťročnice znamenal rozhodujúci obrat. Peňažnou reformou, zrušením lístkového systému, zavedením jediných štátnych maloobchodných cien na potravinársky a priemyslový tovar a ďalšími opatreniami strany a vlády, zamierenými na trvalé zvyšovanie životnej úrovne, sme zaistili rýchlejší rast osobnej spotreby obyvateľstva. Peňažná reforma bola nutným opatrením na ozdravenie celého národného hospodárstva. Spolu so zavedením jediného trhu vytvorila predpoklady pre správnejšie a účinnejšie uplatňovanie socialistickej zásady odmeňovania podľa množstva vykonanej práce, ktorá bola až do tej doby vplyvom existencie prídelových a komerčných cien vážne porušovaná. Aj keď tieto opatrenia si vyžiadali určité obete pracujúcich, položil sa pevný základ pre ďalší a rýchly rast hmotnej a kultúrnej úrovne ľudu.

Dvoje zníženie štátnych maloobchodných cien v niekoľko málo mesiacoch sa prejavilo vo zvýšení životnej úrovne. Reálna mzda robotníkov v priemysle vzrástla vo štvrtom štvrťroku 1953 oproti obdobiu január až máj toho istého roku o 9 %.

Veľké úspechy rastu hmotnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva sú presvedčivým a názorným dôkazom predností ľudovodemokratického zriadenia pred zriadením kapitalistickým.

Dnešná úroveň rozvoj a ekonomiky našej krajiny dáva možnosť, aby pri ďalšom rozvoji ťažkého priemyslu a pri odstraňovaní disproporcií, najmä v uhoľnom a energetickom priemysle, sa rýchlejšie rozvíjala poľnohospodárska výroba a výroba spotrebného priemyslového a potravinárskeho tovaru. To je dnes pri rozvoji nášho národného hospodárstva aj objektívnou nutnosťou.

To tiež odpovedá požiadavkám základného ekonomického zákona socializmu ako i požiadavkám zákona plánovitého proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP