Vo Francúzsku pri onemocnení nemá pracujúci
nárok na bezplatné lekárske ošetrenie
a pobyt v nemocnici alebo v inom liečebnom ústave.
Musí si ako lekára, tak i lieky a ošetrovanie
v nemocnici, sanatóriu a pod. zaplatiť napred zo svojho,
a potom má právo žiadať od pokladní
sociálneho poistenia náhradu podľa určených
ošetrovacích tax, najviacej však do 80 % týchto
nákladov. Len baníci majú výhodu v
tom, že dostávajú náhradu stopercentnú,
teda že majú lekársku a liečebnú
starostlivosť do istej miery bezplatne. Vláda sa pripravila
z dôvodov stále stúpajúceho deficitu
baníckeho poistenia k zavedeniu 15 % príplatku na
lieky vydávané baníkom. Veľký
štrajk baníkov v severnom Francúzsku zabránil
tomu a tým i zhoršeniu baníckeho poistenia.
V Spojených štátoch severoamerických
všeobecné povinné poistenie pre prípad
nemoci a materstva, ako aj poistenie pre prípad invalidity
prakticky vôbec neexistuje. Pre prípad nemoci je
tam podľa úradných amerických štatistík
poistené menej než 3 % obyvateľov. Preto pre
robotníka znamená nemoc a najmä dlhotrvajúca
nemoc, spojená s pracovnou neschopnosťou, finančnú
katastrofu. Onemocnením stráca robotník zamestnanie
a musí tiež zo svojho platiť lekára, lieky,
poprípade pobyt v nemocnici alebo sanatóriu. Pri
známych vysokých sadzbách je pre väčšinu
pracujúcich liečenie nedostupné. Existuje
ešte v USA dielčie poistenie úrazové,
starobné, pozostalých a proti nezamestnanosti. Dávky
starobné činia 16-40 % a podpory v nezamestnanosti
10-25 % priemerných zárobkov. Na správu tohto
poistenia v USA nemajú pracujúci vôbec žiadneho
vplyvu a je úplne v rukách kapitalistov.
Toto srovnanie ukazuje, aký ohromný pokrok v starostlivosti
o pracujúceho človeka prináša ľudovodemokratický
spoločenský poriadok, zatiaľ čo v kapitalistických
štátoch pracujúci musia tvrdo bojovať,
aby si udržali aspoň tie sociálne výhody,
ktoré si doterajším triednym bojom vynútili.
V posledných rokoch došlo v USA k mnohým veľkým
štrajkom, ktoré stály najmä vo znamení
požiadavkov po utvorení penzijných a liečebných
fondov. Rovnako i v ostatných kapitalistických štátoch,
v Anglicku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku atď. v
popredí požiadaviek pracujúcich stojí
otázka sociálneho poistenia. Nie je štrajku
alebo inej bojovej akcie, kde by táto požiadavka nebola
vytýčená na prednom mieste.
V našej republike je zákonodarná moc v rukách
pracujúcich. Nemusíme už svádzať
boj o zlepšenie sociálnych zákonov. Našou
hlavnou úlohou je zdokonaliť sociálne zákony
tak, aby čo najlepšie slúžily potrebám
pracujúcich, to znamená výstavbe socializmu.
To je ten hlavný dôvod, ktorým sa dostala
na rad i otázka prebudovania národného poistenia.
Ak chceme zabezpečiť rýchly rozvoj nášho
hospodárstva, musíme uvoľniť všetky
hamovky, ktoré spomaľujú tempo postupu. Naše
národné poistenie znamenalo uskutočnenie
základných požiadaviek robotníckej triedy.
Ostalo však v štruktúre svojich dávok
i organizácie ďaleko pozadu za hospodárskym
a politickým vývojom. Národné poistenie
sa nestalo účinným nástrojom pre zvyšovanie
výroby a pre produktivitu práce.
Dnešná organizácia národného
poistenia odpovedá v jadre starým predstavám,
ktoré o sociálnom poistení mali naši
pracujúci za čias kapitalizmu. To je jedna z hlavných
príčin toho, že národné poistenie
si nevšíma nových a hlavných úloh
výstavby a je odtrhnuté od más. Mnohí
robotníci dodnes považujú ich za čosi
cudzieho, čo možno napokon i poškodzovať
a zneužívať. Môže sa mi namietať,
že sme predsa v národnom poistení uskutočnili
zásadu, že si ho zástupci pracujúcich
riadia sami. Áno, riadia. Ale ako? Títo zástupci
pracujúcich sedia vo správnych komisiách
okresných národných poisťovní
- poistenci ich sotva poznajú - a nikomu o svojej činnosti
správu nepodávajú. Namiesto nich vo skutočnosti
národnú poisťovňu riadi úradnícky
aparát. Tento úradnícky aparát - i
keď uznávam, že bol vo svojom priemere politicky
i odborársky uvedomelým a že bol tiež
odborne zdatným - bol a je od pracujúcich vzdialený.
Nepoznal ich pracovné prostredie, nepoznal ich potreby
a preto sa staval k nim meravo, na t. zv. odbornícke stanovisko,
čo mohlo snáď sem-tam pomáhať jednotlivcom,
najčastejšie však poškodzovalo celok.
Skutočnosť, že poistenie sa odpútalo od
výroby, od závodov a robotníkov, zdôraznil
tiež vo svojej oprávnenej kritike predseda vlády,
súdruh Zápotocký, na plenárnom zasadnutí
Ústrednej rady odborov. Povedal, že "v ohľade
poisťovacom sa ide po starom kapitalistickom hľadisku
a úplne sa prehliadajú tie nové, veľké
úlohy, ktoré pred nami dnes stoja v socialistickej
výstavbe. Keby sa neprehliadaly, nemohla by nám
tak rásť absencia alebo nemohlo by sa poistenie tak
zneužívať, ako sa ho dosiaľ zneužíva".
Je síce pravda, že dnešný aparát
poistenia vyvinul značné úsilie v boji proti
absentizmu a že dosiahol istých úspechov snížením
procenta práce neschopných. Nemohol mať však
plný úspech, lebo nemohol sledovať, ako sa
výsledky na jednotlivých pracovištiach javily.
Nemohol to kontrolovať, lebo nepoznal pracovné, rodinné
i sociálne pomery jednotlivých poistencov. Ak bolo
dosiahnuté určitých úspechov, tak
len tam, kde boj prevádzali, predovšetkým vo
spolupráci s orgánmi odborového hnutia. Tak
napríklad v poisťovni v Bruntále v októbri
tohto roku snížili stav práce neschopných
na 2,58 % a v poisťovni Pelhřimov na 2,99 %. Ešte
priaznivejších výsledkov dosiahly poisťovne
slovenské, napríklad okresná národná
poisťovňa v Leviciach, ktorá mala v októbri
len 2,07 % práce neschopných, a okresná národná
poisťovňa v Rimavskej Sobote 2,15 %.
Tam, kde sa pracovnej neschopnosti nevenovala dostatočná
pozornosť alebo kde sa javily nedostatky v revíznej
lekárskej službe a kde spolupráca s orgánmi
odborového hnutia viazla, neboly výsledky boja proti
absencii uspokojivé. Tak napríklad v okresnej národnej
poisťovni Gottwaldov činila pracovná neschopnosť
5,44 %. Podobné je to aj v ďalších priemyselných
okresoch, kde máme najväčší záujem
na snížení pracovnej neschopnosti. Keď
sa príčiny tohto vysokého onemocnenia hlbšie
skúmaly, ukázalo sa, že nesvedomití
poistenci v zneužívaní výhod nemocenského
poistenia sú často podporovaní aj lekármi,
z ktorých niektorí si zakupujú pochybnú
popularitu tým, že uznávajú pracovnú
neschopnosť s nezodpovednosťou, veľmi blahovoľne.
Zistilo sa napríklad, že jeden lekár v pražskom
kraji za približne rovnakých miestnych, zdravotných,
sociálnych a pracovných podmienok uznával
v tom istom mieste sústavne až štyrikrát
viac práce neschopných než druhý lekár
z rovnakého počtu ošetrených pacientov.
Ako si máme tento zjav vysvetliť? Len tak, že
jeden lekár cítil zodpovednosť voči
celku, zatiaľ čo druhý lekár vyhovoval
osobnému želaniu niektorých sebeckých
jednotlivcov. Tiež lekári sa budú musieť
naučiť chápať, že ich povinnosťou
je slúžiť ľudu a pomáhať ľudu
v plnení 5RP. Lekári si musia uvedomiť, čo
vo výrobe značí nimi tak ľahko zaškrtnuté
slovo "neschopný" a čo značí,
keď nepošlú do zamestnania práceschopného
pracovníka. Koľko pracovných hodín denne
je premeškaných len tým, že napríklad
lekári v nemocniciach odložia z pohodlnosti vyšetrenie
na druhý deň, a koľko zbytočných
strát pracovných dňov je zapríčinené
nedostatočným ošetrením zranených?
Lekári sa musia naučiť myslieť tiež
hospodársky a musia mať na zreteli záujmy výroby.
To ovšem neznamená, že by sme na lekároch
chceli, aby posielali do práce nemocných a neschopných.
Každému nemocnému majú lekári
venovať najvyššiu starostlivosť. Nechceme
však, aby nám nechávali doma ľudí
zdravých, ktorí môžu pracovať.
S podobnými neporiadkami, ako v ošetrovaní
nemocných, stretávame sa i pri predpisovaní
liekov. Náklady na lieky na jedného poistenca stále
stúpajú. Absolútne náklady na lieky
v roku 1951 proti roku 1950 sa u nás zvýšily
o 16,1 % a priemerný náklad pripadajúci na
jedného poistenca stúpol o 6,5 %. Tento zjav sa
už dnes nedá odôvodňovať odstraňovaním
nemiestneho šetrenia, aké bolo u bývalých
nemocenských pokladní. Skutočnosť je
to, že sme sa dostali z jedného extrému do
druhého a začali sme s liekmi priamo plytvať.
Niektorí lekári predpisujú lieky nezodpovedne
a dávajú sa pri tom ovlivňovať neodôvodneným
prianím svojich pacientov. Zistili sme dokonca, že
sú lekári, ktorí píšu pri tej
istej ordinácii tomu istému pacientovi lieky s protichodnými
účinkami. U jedného lekára v Plzni
sa prišlo tiež na to, že pri jednej ordinácii
predpísal trojčlennej rodine v jedinom dni, hoci
videl len jedného člena rodiny, lieky v cene 2.400
Kčs. To by sa nemohlo stať, keby si taký lekár
uvedomil, koľko hodnôt musia naši pracujúci
vyrobiť, aby sme tieto lieky mali, po prípade aby
sme mohli doviezť z cudziny suroviny na výrobu niektorých
liekov. A koľko z týchto liekov sa potom v domácnostiach
zbytočne povaľuje!
Zistili sme, že sú i takí sberatelia liekov,
ktorí si už s množstvom rôznych tých
krabičiek nevedia ani rady, obchádzajú lekárne
a snažia sa, aby tieto staré a patrne už skazené
lieky predali. Jeden lekár v Prahe bol nedávno povolaný
pri pohotovostnej službe k pacientke a zistil u nej takú
zásobu rôznych liekov, že by stačila
k vybaveniu závodného ambulatória väčšieho
závodu. Niektoré z nich boly prirodzene už
úplne neupotrebiteľné. Až k takému
stupňu nehospodárnosti s liekmi sme dospeli vinou
nezodpovedného požadovania a predpisovania liekov.
Naši lekári majú pri predpisovaní liekov
postupovať zodpovednejšie podľa zásady účelnosti.
Za účelný liek považujeme a budeme považovať
taký liek, ktorý vedie k rýchlemu uzdraveniu
alebo odstráneniu nemoci, a to bez ohľadu na jeho
cenu.
Naši zdravotníci budú si musieť ďaleko
viacej ako dosiaľ osvojovať a do praxe prenášať
skúsenosti sovietskeho lekárskeho bádania.
Učenie slávneho Pavlova musí prejsť
nielen do mozgu našich lekárov, ale i do sŕdc
organizátorov nášho nového zdravotníctva.
To pomôže našim nemocným často o
mnoho viacej než mnoho medicín dohromady. Sjednotené
zdravotníctvo musí sa stať nielen budovateľom
nového vzťahu lekára k nemocnému človeku,
ale musí tiež lekára naučiť myslieť
a jednať v prospech celku. Treba podporovať nové
zameranie sjednotenej zdravotnej starostlivosti, ktorá
sa musí prejaviť zvýšenou starostlivosťou
o pracujúcich na závodoch a predovšetkým
v kľúčových priemyselných odvetviach.
Heslo, ktoré si dali naši zdravotníci "Čelom
k závodom", musia tiež premeniť v čin.
Revolučné odborové hnutie bude sa snažiť
kontrolou, riadenou svojimi orgánmi, a to predovšetkým
komisiami národného poistenia, o zlepšovanie
činnosti sjednoteného zdravotníctva. Reorganizované
zdravotné komisie, v ktorých budú zastúpení
najmä robotníci zo závodov, budú pomáhať
pri prevádzaní zdravotnej starostlivosti, aby sa
vzniklé nedostatky čo najrýchlejšie
prekonaly.
Sanatóriá, kúpele a liečebné
domy Ústrednej národnej poisťovne neprejdú
do sjednoteného zdravotníctva, lebo budú
ich obhospodárňovať odbory. Podľa sovietskeho
vzoru budú mať i naše odbory možnosť
poskytovať osobitnú liečebnú starostlivosť
vo svojich vlastných zariadeniach tým pracujúcim,
ktorí sa o výstavbu našej republiky najviacej
zasluhujú. My sa dobre pamätáme, že vysielanie
nemocných do sanatórií, kúpeľov
a ozdravovní sa riadilo v prvej republike záujmami
privilegovaných vrstiev. Počet robotníkov
liečených v sanatóriách a kúpeľoch
bol zcela mizivý. Tieto pomery sa po februárovom
víťazstve značne zlepšily. Z celkového
počtu poistencov a rodinných príslušníkov,
liečených tohto roku v sanatóriách
a kúpeľoch, bolo už 65 % robotníkov. Ešte
však s tým nemôžeme byť spokojní.
O vysielaní poistencov do kúpeľov a sanatórií
rozhodujú už teraz komisie národného
poistenia. V dôsledku toho sa zlepšil i výber
a v budúcnosti bude ešte lepší.
Rovnakými zásadami mala by sa taktiež riadiť
štátna zdravotná správa pri vysielaní
poistencov na tak zvanú doliečovaciu akciu v štátnych
kúpeľoch. Stávajú sa totiž prípady,
že poistenec, ktorému komisia národného
poistenia liečenie v kúpeľoch alebo sanatóriu
odôvodnene zamietla, sa predsa len ľahko a rýchle
do kúpeľov dostane na základe povolenia štátnej
zdravotnej správy na tak zvanú doliečovaciu
akciu. Do dovolenky sa mu takýto pobyt v kúpeľoch
nezapočítava a je naopak uznaný za neschopného
k práci. To spôsobuje zvyšovanie neodôvodnenej
absencie a podrýva vážnosť komisií
národného poistenia.
Pri tejto príležitosti by som rád povedal tiež
niekoľko slov o dôchodkovom poistení, ktoré
má mnoho nedostatkov, najmä v dávkovej časti.
Predovšetkým už nevyhovuje pojem invalidity.
Dôchod invalidný je podľa dnešných
predpisov priznávaný i človeku, ktorý
by ešte mohol vykonávať celý rad zamestnaní
pre neho primeraných. Týmto nesprávnym pojatím
invalidity sa podporuje tlak na dôchodky, ktorý sa
ovšem neobmedzuje len na dôchod invalidný. Dnes,
keď potrebujeme každé schopné ruky k výstavbe
nášho hospodárstva, utiecť do dôchodku
je zjavom nezdravým. Tiež súdruh Zápotocký
už niekoľko ráz upozorňoval, že máme
dôchodcov príliš mnoho. Prejavujú sa
nám tu tiež dôsledky predošlej chybnej
výchovy. Máme u nás ešte mnoho ľudí,
ktorí sa v dôsledku dnešného dávkového
systému domnievajú, že dosiahnutie určitého
veku je už samo o sebe dôvodom k odchodu do penzie.
Neskúma sa, či taký pracovník by nemohol
svoje veľké skúsenosti ďalej uplatňovať
na svojom dosavádnom mieste a urobiť ešte veľa
práce v prospech celku. Pritom si musíme ovšem
priznať, že robíme chyby tiež v tom, že
sa dostatočne nestaráme o tých pracovníkov,
ktorí majú určitý pokles pracovnej
schopnosti.
V prípadoch poklesu pracovnej schopnosti nepočínajú
si správne ani naše národné podniky.
Miesto, aby vyhľadávaly pre zamestnancov so sníženou
pracovnou schopnosťou primeranú a snadnejšiu
prácu, doporučujú im, aby sa uchádzali
o dôchod. Ešte horšia je situácia u štátnej
správy, ktorá sama núti svojich zamestnancov
k odchodu do penzie, i keď ešte sami pracovať chcú
a môžu. Ani referáty pracovných síl
pri národných výboroch neprejavujú
dosť pružnosti a aktivity v opatrovaní miest
osobám so zníženou pracovnou schopnosťou.
Ťažkosti pri začleňovaní do práce
osôb so sníženou pracovnou schopnosťou
sa prejavujú tiež pri doberaní dôchodkov.
Veľmi často sa dôchodcom, ktorí sa stali
znova práceschopnými a stratili nárok na
dôchod, odmieta primerané zamestnanie. Tiež
v tomto smere musíme hľadať vzor v štátnom
sociálnom poistení sovietskom, kde otázka
priznávania dôchodkov osobám so sníženou
pracovnou schopnosťou je úzko spätá s
otázkou včleňovania do práce.
Značnú položku v počte našich dôchodcov
robia sociálne dôchodky, ktoré sme zaviedli
pre ľudí nepoistených, ktorí boli predtým
odkázaní len na chudobnú starostlivosť
alebo žobrotu. Počet týchto dôchodcov
prevyšuje 300.000. Počet všetkých vyplácaných
dôchodcov vzrástol už do takej miery, že
nám na troch pracujúcich pripadá jeden dôchodca.
K tomu je treba si uvedomiť, že pracujúci musia
svojou prácou zabezpečovať i výchovu
detí a pracujúceho dorastu. To ukazuje, že
sa na našu výrobu kladú skutočne veľké
požiadavky a mnoho razy neodôvodnené. Bude na
štátnej komisii dôchodkového zabezpečenia,
aby bol vybudovaný taký systém dôchodkový,
ktorý bude v plnom súlade s potrebami výroby
a celého nášho hospodárstva.
Zo všetkých nedostatkov, o ktorých som sa zmienil,
vyplýva potreba prebudovania nášho národného
poistenia. Preto meníme dnešnú jeho organizáciu.
Nová organizácia má umožniť, aby
sa každý pracujúci zúčastnil
na spravovaní národného poistenia, aby poistenie
považoval za svoje a bol jeho hospodárom. Ďalej:
nová organizácia somkne národné poistenie
s odborovými organizáciami, bude úzko spätá
s masami a s výrobou. To umožní, aby sa národné
poistenie stalo účinným nástrojom
k podpore výroby a k zvyšovaniu životnej úrovne
všetkých občanov nášho štátu.
Nová organizácia národného poistenia
spočíva predovšetkým v tom, že
oddeľujeme nemocenské poistenie od dôchodkového
a správu nemocenského poistenia prenášame
na pracujúcich. Dôchodkové poistenie preberá
štát. Štátna komisia dôchodkového
zabezpečenia, ktorú bude menovať vláda,
má za úlohu prebudovať dôchodkové
poistenie a penzijné nadlepšenie, ako i starostlivosť
o vojnových poškodencov tak, aby boly v súlade
so záujmami výroby a záujmami pracujúcich.
štátna komisia je súčasne poverená
kontrolovať, ako dôchodové zabezpečenie
plní svoje poslanie. Predseda štátnej komisie
bude odpovedať za prevádzanie dôchodového
zabezpečenia priamo vláde. (Predsedníctvo
prevzal podpredseda Fiala.)
Ústredná rada odborov sa stáva vrcholným
orgánom nemocenského poistenia, ku ktorému
pridružujeme rodinné prídavky. Nemocenské
poistenie sa postupne prenesie do závodov a na odborové
sväzy. Predovšetkým sa má poistenie prenášať
do kľúčových výrobných
sektorov, to znamená do závodov s hospodárskeho
hľadiska najdôležitejších. Prenášanie
poistenia do závodov musí sa robiť organizovane
a má byť politicky dobre pripravené.
Za prevádzanie poistenia v závode bude zodpovedať
závodná rada, ktorá si pre praktickú
prácu v odbore nemocenského poistenia zriadi závodné,
a kde to potreba vyžaduje i dielenské komisie národného
poistenia. Tieto komisie budú rozhodovať o veciach
nemocenského poistenia a budú sa pritom opierať
o širokú sieť dôverníkov národného
poistenia. Ich činnosť má smerovať k tomu,
aby sa nemocenské poistenie stalo nástrojom k podpore
plnenia budovateľských úloh. Má sa starať
o rýchle a svedomité ošetrovanie ranených
a nemocných a o včasnú a správnu výplatu
dávok. Má bojovať proti absencii a fluktuácii
a má na najnižšiu mieru stlačiť zneužívanie
národného poistenia.
Prenesenie nemocenského poistenia do závodov nám
lepšie zaručí, že rozhodovania v nemocenskom
poistení sa budú robiť podľa skutočných
potrieb výroby a pracujúcich. Budú oprené
o znalosti ľudí a ich prostredie. Tí, ktorí
budú potrebovať pomoc, dostanú nielen dávky
podľa zákona, ale nad to dobrovoľnú a
ochotnú súdružskú pomoc. Takí
jednotlivci, ktorí by snáď chceli poistenie
zneužívať k zakrývaniu svojej špatnej
pracovnej morálky, budú snadno odhalení ako
škodcovia nášho hospodárstva a poistenia.
Tak sa stane komisia národného poistenia a jej prostredníctvom
všetci zamestnanci závodu zodpovedným správcom
poistenia a jeho skutočným a priamym hospodárom.
Prevádzanie rozhodnutia komisie národného
poistenia sveríme administratíve závodu.
Tým dosiahneme jednak zhospodárnenie, jednak urýchlenie
a zjednodušenie celej agendy nemocenského poistenia.
Zhospodárnenie sa prejaví v tom, že nebudeme
tvoriť žiadny nový administratívny aparát
poistenia, ale dnešnému administratívnemu aparátu
závodu pridáme likvidáciu a výplatu
nemocenských dávok a rodinných prídavkov.
Nebude to znamenať žiadne podstatné zväčšenie
práce. Mzdový účtovník sa predsa
stará o zamestnancov v čase, keď je tento zdravý
a pracuje. Likviduje a vypláca mu mzdu. Teraz mu bude vyplácať
vedla mzdy i rodinné prídavky, a ak bude zamestnanec
pre nemoc práce neschopný, bude mu likvidovať
a vyplácať miesto mzdy dávky nemocenského
poistenia. To bude znamenať i veľké urýchlenie
v pohotovosti poskytovaných služieb nemocenského
poistenia. Pracujúci nebudú musieť čakať
na svoje dávky tak dlho ako dosiaľ.