Vo Francúzsku pri onemocnení nemá pracujúci nárok na bezplatné lekárske ošetrenie a pobyt v nemocnici alebo v inom liečebnom ústave. Musí si ako lekára, tak i lieky a ošetrovanie v nemocnici, sanatóriu a pod. zaplatiť napred zo svojho, a potom má právo žiadať od pokladní sociálneho poistenia náhradu podľa určených ošetrovacích tax, najviacej však do 80 % týchto nákladov. Len baníci majú výhodu v tom, že dostávajú náhradu stopercentnú, teda že majú lekársku a liečebnú starostlivosť do istej miery bezplatne. Vláda sa pripravila z dôvodov stále stúpajúceho deficitu baníckeho poistenia k zavedeniu 15 % príplatku na lieky vydávané baníkom. Veľký štrajk baníkov v severnom Francúzsku zabránil tomu a tým i zhoršeniu baníckeho poistenia.

V Spojených štátoch severoamerických všeobecné povinné poistenie pre prípad nemoci a materstva, ako aj poistenie pre prípad invalidity prakticky vôbec neexistuje. Pre prípad nemoci je tam podľa úradných amerických štatistík poistené menej než 3 % obyvateľov. Preto pre robotníka znamená nemoc a najmä dlhotrvajúca nemoc, spojená s pracovnou neschopnosťou, finančnú katastrofu. Onemocnením stráca robotník zamestnanie a musí tiež zo svojho platiť lekára, lieky, poprípade pobyt v nemocnici alebo sanatóriu. Pri známych vysokých sadzbách je pre väčšinu pracujúcich liečenie nedostupné. Existuje ešte v USA dielčie poistenie úrazové, starobné, pozostalých a proti nezamestnanosti. Dávky starobné činia 16-40 % a podpory v nezamestnanosti 10-25 % priemerných zárobkov. Na správu tohto poistenia v USA nemajú pracujúci vôbec žiadneho vplyvu a je úplne v rukách kapitalistov.

Toto srovnanie ukazuje, aký ohromný pokrok v starostlivosti o pracujúceho človeka prináša ľudovodemokratický spoločenský poriadok, zatiaľ čo v kapitalistických štátoch pracujúci musia tvrdo bojovať, aby si udržali aspoň tie sociálne výhody, ktoré si doterajším triednym bojom vynútili. V posledných rokoch došlo v USA k mnohým veľkým štrajkom, ktoré stály najmä vo znamení požiadavkov po utvorení penzijných a liečebných fondov. Rovnako i v ostatných kapitalistických štátoch, v Anglicku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku atď. v popredí požiadaviek pracujúcich stojí otázka sociálneho poistenia. Nie je štrajku alebo inej bojovej akcie, kde by táto požiadavka nebola vytýčená na prednom mieste.

V našej republike je zákonodarná moc v rukách pracujúcich. Nemusíme už svádzať boj o zlepšenie sociálnych zákonov. Našou hlavnou úlohou je zdokonaliť sociálne zákony tak, aby čo najlepšie slúžily potrebám pracujúcich, to znamená výstavbe socializmu. To je ten hlavný dôvod, ktorým sa dostala na rad i otázka prebudovania národného poistenia. Ak chceme zabezpečiť rýchly rozvoj nášho hospodárstva, musíme uvoľniť všetky hamovky, ktoré spomaľujú tempo postupu. Naše národné poistenie znamenalo uskutočnenie základných požiadaviek robotníckej triedy. Ostalo však v štruktúre svojich dávok i organizácie ďaleko pozadu za hospodárskym a politickým vývojom. Národné poistenie sa nestalo účinným nástrojom pre zvyšovanie výroby a pre produktivitu práce.

Dnešná organizácia národného poistenia odpovedá v jadre starým predstavám, ktoré o sociálnom poistení mali naši pracujúci za čias kapitalizmu. To je jedna z hlavných príčin toho, že národné poistenie si nevšíma nových a hlavných úloh výstavby a je odtrhnuté od más. Mnohí robotníci dodnes považujú ich za čosi cudzieho, čo možno napokon i poškodzovať a zneužívať. Môže sa mi namietať, že sme predsa v národnom poistení uskutočnili zásadu, že si ho zástupci pracujúcich riadia sami. Áno, riadia. Ale ako? Títo zástupci pracujúcich sedia vo správnych komisiách okresných národných poisťovní - poistenci ich sotva poznajú - a nikomu o svojej činnosti správu nepodávajú. Namiesto nich vo skutočnosti národnú poisťovňu riadi úradnícky aparát. Tento úradnícky aparát - i keď uznávam, že bol vo svojom priemere politicky i odborársky uvedomelým a že bol tiež odborne zdatným - bol a je od pracujúcich vzdialený. Nepoznal ich pracovné prostredie, nepoznal ich potreby a preto sa staval k nim meravo, na t. zv. odbornícke stanovisko, čo mohlo snáď sem-tam pomáhať jednotlivcom, najčastejšie však poškodzovalo celok.

Skutočnosť, že poistenie sa odpútalo od výroby, od závodov a robotníkov, zdôraznil tiež vo svojej oprávnenej kritike predseda vlády, súdruh Zápotocký, na plenárnom zasadnutí Ústrednej rady odborov. Povedal, že "v ohľade poisťovacom sa ide po starom kapitalistickom hľadisku a úplne sa prehliadajú tie nové, veľké úlohy, ktoré pred nami dnes stoja v socialistickej výstavbe. Keby sa neprehliadaly, nemohla by nám tak rásť absencia alebo nemohlo by sa poistenie tak zneužívať, ako sa ho dosiaľ zneužíva".

Je síce pravda, že dnešný aparát poistenia vyvinul značné úsilie v boji proti absentizmu a že dosiahol istých úspechov snížením procenta práce neschopných. Nemohol mať však plný úspech, lebo nemohol sledovať, ako sa výsledky na jednotlivých pracovištiach javily. Nemohol to kontrolovať, lebo nepoznal pracovné, rodinné i sociálne pomery jednotlivých poistencov. Ak bolo dosiahnuté určitých úspechov, tak len tam, kde boj prevádzali, predovšetkým vo spolupráci s orgánmi odborového hnutia. Tak napríklad v poisťovni v Bruntále v októbri tohto roku snížili stav práce neschopných na 2,58 % a v poisťovni Pelhřimov na 2,99 %. Ešte priaznivejších výsledkov dosiahly poisťovne slovenské, napríklad okresná národná poisťovňa v Leviciach, ktorá mala v októbri len 2,07 % práce neschopných, a okresná národná poisťovňa v Rimavskej Sobote 2,15 %.

Tam, kde sa pracovnej neschopnosti nevenovala dostatočná pozornosť alebo kde sa javily nedostatky v revíznej lekárskej službe a kde spolupráca s orgánmi odborového hnutia viazla, neboly výsledky boja proti absencii uspokojivé. Tak napríklad v okresnej národnej poisťovni Gottwaldov činila pracovná neschopnosť 5,44 %. Podobné je to aj v ďalších priemyselných okresoch, kde máme najväčší záujem na snížení pracovnej neschopnosti. Keď sa príčiny tohto vysokého onemocnenia hlbšie skúmaly, ukázalo sa, že nesvedomití poistenci v zneužívaní výhod nemocenského poistenia sú často podporovaní aj lekármi, z ktorých niektorí si zakupujú pochybnú popularitu tým, že uznávajú pracovnú neschopnosť s nezodpovednosťou, veľmi blahovoľne. Zistilo sa napríklad, že jeden lekár v pražskom kraji za približne rovnakých miestnych, zdravotných, sociálnych a pracovných podmienok uznával v tom istom mieste sústavne až štyrikrát viac práce neschopných než druhý lekár z rovnakého počtu ošetrených pacientov.

Ako si máme tento zjav vysvetliť? Len tak, že jeden lekár cítil zodpovednosť voči celku, zatiaľ čo druhý lekár vyhovoval osobnému želaniu niektorých sebeckých jednotlivcov. Tiež lekári sa budú musieť naučiť chápať, že ich povinnosťou je slúžiť ľudu a pomáhať ľudu v plnení 5RP. Lekári si musia uvedomiť, čo vo výrobe značí nimi tak ľahko zaškrtnuté slovo "neschopný" a čo značí, keď nepošlú do zamestnania práceschopného pracovníka. Koľko pracovných hodín denne je premeškaných len tým, že napríklad lekári v nemocniciach odložia z pohodlnosti vyšetrenie na druhý deň, a koľko zbytočných strát pracovných dňov je zapríčinené nedostatočným ošetrením zranených? Lekári sa musia naučiť myslieť tiež hospodársky a musia mať na zreteli záujmy výroby. To ovšem neznamená, že by sme na lekároch chceli, aby posielali do práce nemocných a neschopných. Každému nemocnému majú lekári venovať najvyššiu starostlivosť. Nechceme však, aby nám nechávali doma ľudí zdravých, ktorí môžu pracovať.

S podobnými neporiadkami, ako v ošetrovaní nemocných, stretávame sa i pri predpisovaní liekov. Náklady na lieky na jedného poistenca stále stúpajú. Absolútne náklady na lieky v roku 1951 proti roku 1950 sa u nás zvýšily o 16,1 % a priemerný náklad pripadajúci na jedného poistenca stúpol o 6,5 %. Tento zjav sa už dnes nedá odôvodňovať odstraňovaním nemiestneho šetrenia, aké bolo u bývalých nemocenských pokladní. Skutočnosť je to, že sme sa dostali z jedného extrému do druhého a začali sme s liekmi priamo plytvať. Niektorí lekári predpisujú lieky nezodpovedne a dávajú sa pri tom ovlivňovať neodôvodneným prianím svojich pacientov. Zistili sme dokonca, že sú lekári, ktorí píšu pri tej istej ordinácii tomu istému pacientovi lieky s protichodnými účinkami. U jedného lekára v Plzni sa prišlo tiež na to, že pri jednej ordinácii predpísal trojčlennej rodine v jedinom dni, hoci videl len jedného člena rodiny, lieky v cene 2.400 Kčs. To by sa nemohlo stať, keby si taký lekár uvedomil, koľko hodnôt musia naši pracujúci vyrobiť, aby sme tieto lieky mali, po prípade aby sme mohli doviezť z cudziny suroviny na výrobu niektorých liekov. A koľko z týchto liekov sa potom v domácnostiach zbytočne povaľuje!

Zistili sme, že sú i takí sberatelia liekov, ktorí si už s množstvom rôznych tých krabičiek nevedia ani rady, obchádzajú lekárne a snažia sa, aby tieto staré a patrne už skazené lieky predali. Jeden lekár v Prahe bol nedávno povolaný pri pohotovostnej službe k pacientke a zistil u nej takú zásobu rôznych liekov, že by stačila k vybaveniu závodného ambulatória väčšieho závodu. Niektoré z nich boly prirodzene už úplne neupotrebiteľné. Až k takému stupňu nehospodárnosti s liekmi sme dospeli vinou nezodpovedného požadovania a predpisovania liekov. Naši lekári majú pri predpisovaní liekov postupovať zodpovednejšie podľa zásady účelnosti. Za účelný liek považujeme a budeme považovať taký liek, ktorý vedie k rýchlemu uzdraveniu alebo odstráneniu nemoci, a to bez ohľadu na jeho cenu.

Naši zdravotníci budú si musieť ďaleko viacej ako dosiaľ osvojovať a do praxe prenášať skúsenosti sovietskeho lekárskeho bádania. Učenie slávneho Pavlova musí prejsť nielen do mozgu našich lekárov, ale i do sŕdc organizátorov nášho nového zdravotníctva. To pomôže našim nemocným často o mnoho viacej než mnoho medicín dohromady. Sjednotené zdravotníctvo musí sa stať nielen budovateľom nového vzťahu lekára k nemocnému človeku, ale musí tiež lekára naučiť myslieť a jednať v prospech celku. Treba podporovať nové zameranie sjednotenej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa musí prejaviť zvýšenou starostlivosťou o pracujúcich na závodoch a predovšetkým v kľúčových priemyselných odvetviach. Heslo, ktoré si dali naši zdravotníci "Čelom k závodom", musia tiež premeniť v čin. Revolučné odborové hnutie bude sa snažiť kontrolou, riadenou svojimi orgánmi, a to predovšetkým komisiami národného poistenia, o zlepšovanie činnosti sjednoteného zdravotníctva. Reorganizované zdravotné komisie, v ktorých budú zastúpení najmä robotníci zo závodov, budú pomáhať pri prevádzaní zdravotnej starostlivosti, aby sa vzniklé nedostatky čo najrýchlejšie prekonaly.

Sanatóriá, kúpele a liečebné domy Ústrednej národnej poisťovne neprejdú do sjednoteného zdravotníctva, lebo budú ich obhospodárňovať odbory. Podľa sovietskeho vzoru budú mať i naše odbory možnosť poskytovať osobitnú liečebnú starostlivosť vo svojich vlastných zariadeniach tým pracujúcim, ktorí sa o výstavbu našej republiky najviacej zasluhujú. My sa dobre pamätáme, že vysielanie nemocných do sanatórií, kúpeľov a ozdravovní sa riadilo v prvej republike záujmami privilegovaných vrstiev. Počet robotníkov liečených v sanatóriách a kúpeľoch bol zcela mizivý. Tieto pomery sa po februárovom víťazstve značne zlepšily. Z celkového počtu poistencov a rodinných príslušníkov, liečených tohto roku v sanatóriách a kúpeľoch, bolo už 65 % robotníkov. Ešte však s tým nemôžeme byť spokojní. O vysielaní poistencov do kúpeľov a sanatórií rozhodujú už teraz komisie národného poistenia. V dôsledku toho sa zlepšil i výber a v budúcnosti bude ešte lepší.

Rovnakými zásadami mala by sa taktiež riadiť štátna zdravotná správa pri vysielaní poistencov na tak zvanú doliečovaciu akciu v štátnych kúpeľoch. Stávajú sa totiž prípady, že poistenec, ktorému komisia národného poistenia liečenie v kúpeľoch alebo sanatóriu odôvodnene zamietla, sa predsa len ľahko a rýchle do kúpeľov dostane na základe povolenia štátnej zdravotnej správy na tak zvanú doliečovaciu akciu. Do dovolenky sa mu takýto pobyt v kúpeľoch nezapočítava a je naopak uznaný za neschopného k práci. To spôsobuje zvyšovanie neodôvodnenej absencie a podrýva vážnosť komisií národného poistenia.

Pri tejto príležitosti by som rád povedal tiež niekoľko slov o dôchodkovom poistení, ktoré má mnoho nedostatkov, najmä v dávkovej časti. Predovšetkým už nevyhovuje pojem invalidity. Dôchod invalidný je podľa dnešných predpisov priznávaný i človeku, ktorý by ešte mohol vykonávať celý rad zamestnaní pre neho primeraných. Týmto nesprávnym pojatím invalidity sa podporuje tlak na dôchodky, ktorý sa ovšem neobmedzuje len na dôchod invalidný. Dnes, keď potrebujeme každé schopné ruky k výstavbe nášho hospodárstva, utiecť do dôchodku je zjavom nezdravým. Tiež súdruh Zápotocký už niekoľko ráz upozorňoval, že máme dôchodcov príliš mnoho. Prejavujú sa nám tu tiež dôsledky predošlej chybnej výchovy. Máme u nás ešte mnoho ľudí, ktorí sa v dôsledku dnešného dávkového systému domnievajú, že dosiahnutie určitého veku je už samo o sebe dôvodom k odchodu do penzie. Neskúma sa, či taký pracovník by nemohol svoje veľké skúsenosti ďalej uplatňovať na svojom dosavádnom mieste a urobiť ešte veľa práce v prospech celku. Pritom si musíme ovšem priznať, že robíme chyby tiež v tom, že sa dostatočne nestaráme o tých pracovníkov, ktorí majú určitý pokles pracovnej schopnosti.

V prípadoch poklesu pracovnej schopnosti nepočínajú si správne ani naše národné podniky. Miesto, aby vyhľadávaly pre zamestnancov so sníženou pracovnou schopnosťou primeranú a snadnejšiu prácu, doporučujú im, aby sa uchádzali o dôchod. Ešte horšia je situácia u štátnej správy, ktorá sama núti svojich zamestnancov k odchodu do penzie, i keď ešte sami pracovať chcú a môžu. Ani referáty pracovných síl pri národných výboroch neprejavujú dosť pružnosti a aktivity v opatrovaní miest osobám so zníženou pracovnou schopnosťou. Ťažkosti pri začleňovaní do práce osôb so sníženou pracovnou schopnosťou sa prejavujú tiež pri doberaní dôchodkov. Veľmi často sa dôchodcom, ktorí sa stali znova práceschopnými a stratili nárok na dôchod, odmieta primerané zamestnanie. Tiež v tomto smere musíme hľadať vzor v štátnom sociálnom poistení sovietskom, kde otázka priznávania dôchodkov osobám so sníženou pracovnou schopnosťou je úzko spätá s otázkou včleňovania do práce.

Značnú položku v počte našich dôchodcov robia sociálne dôchodky, ktoré sme zaviedli pre ľudí nepoistených, ktorí boli predtým odkázaní len na chudobnú starostlivosť alebo žobrotu. Počet týchto dôchodcov prevyšuje 300.000. Počet všetkých vyplácaných dôchodcov vzrástol už do takej miery, že nám na troch pracujúcich pripadá jeden dôchodca. K tomu je treba si uvedomiť, že pracujúci musia svojou prácou zabezpečovať i výchovu detí a pracujúceho dorastu. To ukazuje, že sa na našu výrobu kladú skutočne veľké požiadavky a mnoho razy neodôvodnené. Bude na štátnej komisii dôchodkového zabezpečenia, aby bol vybudovaný taký systém dôchodkový, ktorý bude v plnom súlade s potrebami výroby a celého nášho hospodárstva.

Zo všetkých nedostatkov, o ktorých som sa zmienil, vyplýva potreba prebudovania nášho národného poistenia. Preto meníme dnešnú jeho organizáciu. Nová organizácia má umožniť, aby sa každý pracujúci zúčastnil na spravovaní národného poistenia, aby poistenie považoval za svoje a bol jeho hospodárom. Ďalej: nová organizácia somkne národné poistenie s odborovými organizáciami, bude úzko spätá s masami a s výrobou. To umožní, aby sa národné poistenie stalo účinným nástrojom k podpore výroby a k zvyšovaniu životnej úrovne všetkých občanov nášho štátu.

Nová organizácia národného poistenia spočíva predovšetkým v tom, že oddeľujeme nemocenské poistenie od dôchodkového a správu nemocenského poistenia prenášame na pracujúcich. Dôchodkové poistenie preberá štát. Štátna komisia dôchodkového zabezpečenia, ktorú bude menovať vláda, má za úlohu prebudovať dôchodkové poistenie a penzijné nadlepšenie, ako i starostlivosť o vojnových poškodencov tak, aby boly v súlade so záujmami výroby a záujmami pracujúcich. štátna komisia je súčasne poverená kontrolovať, ako dôchodové zabezpečenie plní svoje poslanie. Predseda štátnej komisie bude odpovedať za prevádzanie dôchodového zabezpečenia priamo vláde. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Fiala.)

Ústredná rada odborov sa stáva vrcholným orgánom nemocenského poistenia, ku ktorému pridružujeme rodinné prídavky. Nemocenské poistenie sa postupne prenesie do závodov a na odborové sväzy. Predovšetkým sa má poistenie prenášať do kľúčových výrobných sektorov, to znamená do závodov s hospodárskeho hľadiska najdôležitejších. Prenášanie poistenia do závodov musí sa robiť organizovane a má byť politicky dobre pripravené.

Za prevádzanie poistenia v závode bude zodpovedať závodná rada, ktorá si pre praktickú prácu v odbore nemocenského poistenia zriadi závodné, a kde to potreba vyžaduje i dielenské komisie národného poistenia. Tieto komisie budú rozhodovať o veciach nemocenského poistenia a budú sa pritom opierať o širokú sieť dôverníkov národného poistenia. Ich činnosť má smerovať k tomu, aby sa nemocenské poistenie stalo nástrojom k podpore plnenia budovateľských úloh. Má sa starať o rýchle a svedomité ošetrovanie ranených a nemocných a o včasnú a správnu výplatu dávok. Má bojovať proti absencii a fluktuácii a má na najnižšiu mieru stlačiť zneužívanie národného poistenia.

Prenesenie nemocenského poistenia do závodov nám lepšie zaručí, že rozhodovania v nemocenskom poistení sa budú robiť podľa skutočných potrieb výroby a pracujúcich. Budú oprené o znalosti ľudí a ich prostredie. Tí, ktorí budú potrebovať pomoc, dostanú nielen dávky podľa zákona, ale nad to dobrovoľnú a ochotnú súdružskú pomoc. Takí jednotlivci, ktorí by snáď chceli poistenie zneužívať k zakrývaniu svojej špatnej pracovnej morálky, budú snadno odhalení ako škodcovia nášho hospodárstva a poistenia. Tak sa stane komisia národného poistenia a jej prostredníctvom všetci zamestnanci závodu zodpovedným správcom poistenia a jeho skutočným a priamym hospodárom.

Prevádzanie rozhodnutia komisie národného poistenia sveríme administratíve závodu. Tým dosiahneme jednak zhospodárnenie, jednak urýchlenie a zjednodušenie celej agendy nemocenského poistenia. Zhospodárnenie sa prejaví v tom, že nebudeme tvoriť žiadny nový administratívny aparát poistenia, ale dnešnému administratívnemu aparátu závodu pridáme likvidáciu a výplatu nemocenských dávok a rodinných prídavkov. Nebude to znamenať žiadne podstatné zväčšenie práce. Mzdový účtovník sa predsa stará o zamestnancov v čase, keď je tento zdravý a pracuje. Likviduje a vypláca mu mzdu. Teraz mu bude vyplácať vedla mzdy i rodinné prídavky, a ak bude zamestnanec pre nemoc práce neschopný, bude mu likvidovať a vyplácať miesto mzdy dávky nemocenského poistenia. To bude znamenať i veľké urýchlenie v pohotovosti poskytovaných služieb nemocenského poistenia. Pracujúci nebudú musieť čakať na svoje dávky tak dlho ako dosiaľ.