Návrh zákona o bezpečnosti při práci jde ještě dále, poněvadž, jak jste jistě viděli při čtení navrhovaného zákona, v odstavci "Inspekce práce" se v § 5 řiká:

1. "Dozor nad bezpečností při práci vykonává jednotná odborová organisace svými orgány inspekce práce.

2. Působnost orgánů inspekce práce se vztahuje na všechna pracoviště a vedlejší zařízení, a to i na dílny a laboratoře odborných a vysokých škol a ústavů (dále jen "závody").

3. Jednotná odborová organisace provádí též odborný výzkum v oboru bezpečnosti při práci.

4. Osobní a věcné náklady spojené s prováděním inspekce práce a odborného výzkumu hradí stát." V důvodové zprávě v kap. 4, odst. 3 na str. 9, se praví: "Úkoly inspekce práce se musí přenést na jednotnou odborovou organisaci s cílem mobilisovat všechny pracující k účasti na účinné jejich ochraně při práci." To znamená, že provádění tohoto zákona bude dáno do rukou jednotné odborové organisace a příslušných ministerstev. Přitom odborný a technický dozor nad bezpečností při práci, právo na ochranu jejich života a zdraví při práci, což je jedním ze základních sociálních práv pracujících, jsou dány § 29 naší Ústavy 9. května. Avšak nadto budou naši pracující prostřednictvím své jednotné odborové organisace rozhodovat o opatřeních pro zabezpečení svého zdraví. A zde je nutno vyzvednout tu skutečnost, že můžeme-li přistoupit ke schválení takového zákona, může se tak stát jen proto, že u moci je dělnická třída pod vedením KSČ, která se řídí nejprogresivnějším světovým názorem, učením Marxe, Engelse, Lenina a Stalina.

Jaký je rozdíl mezi péčí o člověka u nás a v imperialistické mocnosti USA? Rozdíl je ten, že našim pracujícím věnuje vláda naší republiky a KSČ největší péči a naši pracující se zúčastňují této péče o sebe. Avšak v imperialistické Americe pracující nemají těchto práv a vymožeností. Tam, v zemi vyhraněného individualismu, se nevěří na bezpečnostní opatření v továrnách. Chceš-li přijít k úrazu, prosím, to je tvoje věc. Vedení závodu do toho nic není. Toť filosofie kapitalistických upírů, která při šíleném zrychlení pracovního tempa způsobuje vysoký počet pracovních úrazů.

Podle úřadu amerického ministerstva práce bylo na př. v r. 1947 poraněno při práci 2 mil. dělníků, 17.000 jich bylo zabito a 91.000 dělníků se stalo následkem úrazu neschopnými práce. Jen v dolech bylo zabito r. 1947 1.158 lidí. Systém svobodného podnikání vylučuje jakoukoliv veřejnou péči o pracujícího člověka v nemoci. Dělník má svobodu stonat, má svobodu uzdravit se a má svobodu umřít, nemá-li peněz na léky a tučné honoráře lékařům. Pokrokové hnutí v USA již léta marně bojuje o nemocenské pojištění. Pracující je nemají. To je kapitalistická péče o člověka, péče hitlerovských nástupců Trumana, Achesona a j., kteři znají jen vykořisťování, a když ho vyssají, odhodí jej jako nepotřebnou věc.

Tak my si péči o zdraví člověka nepředstavujeme, naše péče o člověka vychází ze stalinské péče o pracujícího člověka, živé péče o člověka, to je zákonem společnosti budující socialismus. Reálnost výrobního plánu, říká generalissimus Stalin, to jsou živí lidé, to jsme my s vámi, naše vůle a práce, naše pohotovost pracovat novým způsobem, naše rozhodnutí splnit plán. Generalissimus Stalin ukazuje, že pracujícímu člověku je třeba věnovat mimořádnou péči, tato péče musí vycházet ze správných vědeckých základů, ze správného vědeckého názoru na člověka, ze znalostí zákonů jeho tělesného i duševního vývoje i ze znalostí pracovního procesu. To jsou několika slovy stalinské zásady péče o člověka.

My stojíme na začátku řešení těchto problémů, avšak máme nejlepší vůli tyto problémy odstranit, především v zájmu našich pracujících, v zájmu našeho vývoje k socialismu. Máme přitom mnoho práce při zábraně úrazovosti a nemocí z povolání, vždyť se nám i tím, že dochází ještě každý rok k mnoha úrazům, zmenšuje počet pracujících a utíká několik miliard z národního důchodu a několik miliard pracujícím, kterým se vyřazením z práce zmenšuje jejich roční příjem.

Je úkolem nás všech, všech našich pracujících, aby se boje proti úrazovosti účastnili, aby všichni měli na paměti své zdraví a zdraví svých spolupracovníků a aby se tak přičinili o zvýšení své životní úrovně, o zvýšení naší výroby, aby měli na paměti, že vyřazení jednoho pracujícího má za následek národohospodářské škody. Vyřazování našich pracujících z výrobního procesu zaviněné úrazy a poškozením zdraví našich pracujících přináší státu na 10 miliard škod a pracující sami přicházejí o svůj výdělek, jehož výše je až 4 miliardy Kčs. To nás všechny musí mobilisovat, abychom boj proti úrazům zvýšili v zájmu zdraví našich pracujících a v zájmu hospodářství naší lidově demokratické republiky.

Zákon bude jen ku prospěchu našich pracujících. Naše bezpečnostní orgány musí vyvinout veškeré úsilí, aby úrazovost a nemocnost našich pracujících byla zmenšena. Náklady na provádění inspekce práce podle navrhovaného zákona lze odhadnout na 67 milionů, které ponese stát. Stát má také nésti náklady na dozor a odborný výzkum, které má provádět jednotná odborová organisace. Bude tudíž potřebí každoročně preliminovat ve státním rozpočtu potřebnou částku v naznačené výši, která se dá k disposici jednotné odborové organisaci. Každý jednotlivý závod musí pamatovat na potřeby, které zabrání úrazům při práci, a plánovat je.

Navrhovaný zákon vychází ze zkušeností Sovětského svazu, kde rovněž dozor nad ochranou zdraví pracujících je svěřen jednotné odborové organisaci, a také se sovětskému vzoru nejvíce přibližuje. Věřím, že nám všem velmi záleží na bezpečnosti našich pracujících, že jsme přesvědčeni, že tento zákon bude působit na zvýšení produktivity práce u našich pracujících, že nám poslouží při naší akci prověřování norem na našich závodech a přispěje k úsilí našich pracujících o zhospodárnění naší výroby, že přispěje k ještě pevnějšímu postavení naší republiky ve světě, posílí naši republiku v táboře míru jako důležitého činitele v boji za mír.

Soudružky a soudruzi, paní a pánové, proto mně dovolte, abych jménem sociálně-politického a zdravotnického výboru doporučil Národnímu shromáždění předložený zákon o bezpečnosti při práci ke schválení. (Potlesk.)

Místopředseda David: Ke slovu se přihlásil posl. František Zupka. Dávám mu slovo.

Posl. Zupka (uvítaný potleskom): Slávne Národné shromaždenie!

V súvislosti s návrhom zákona o bezpečnosti pri práci, ktorý nám bol predložený na schválenie, treba vyzdvihnúť predovšetkým jeho dejinný význam na poli starostlivosti o najširší okruh pracujúceho ľudu nášho ľudovodemokratického štátu. Musíme si pritom opäť uvedomiť a oživiť slová veľkého učiteľa všetkých pokrokových národov Jozefa Vissarionoviča Stalina. S. Stalin zdôraznil:

"Je treba konečne pochopiť, že zo všetkých cenných kapitálov na svete kapitálom najcennejším a najdôležitejším sú ľudia, kádre." V tomto duchu Stalinových slov bola tiež nesená snaha všetkých nás, ktorí sme na zákone pracovali. Při tejto práci boly dokonalým vzorom pre nás nevyčerpateľné skúsenosti a skvelé úspechy bratského Sovietskeho sväzu.

Pracovné úrazy a nemoci z povolania nielen že podlamujú zdravie pracujúceho ľudu, ale pôsobia nášmu národnému hospodárstvu miliardové škody ročne a hamujú nás na našej ceste k socializmu. Človek, ktorý utrpí úraz, stráca zárobkovú schopnosť po dobu liečenia a i potom, po ukončení liečenia nasleduje veľmi často čiastočná alebo úplná invalidita. Nemocenské alebo úrazový dôchodok nenahradí postihnutému zárobok stratený sníženou práceschopnosťou. Značné sú aj straty, ktoré utrpí celok. Predovšetkým vznikajú výdaje spojené s liečením a ošetrovaním, či už doma, alebo v nemocnici. Ďalej je tu platenie nemocenského a po ukončenom liečení platenie nech už plného či čiastočného úrazového dôchodku. A pritom výroba stráca dočasne alebo trvale pracovné sily, ktoré sú veľmi potrebné pre naše budovateľské úsilie. A keď dôjde k úrazu v súvislosti s požiarom, výbuchom alebo inými podobnými nehodami, veľmi vážne sú zapríčinené tiež škody na strojoch a zariadeniach, straty na surovinách, polotovaroch, na hotových výrobkoch a vôbec straty na národnom majetku. Tými stratami sa zmenšuje náš národný dôchodok, je brzdený rozvoj nášho hospodárstva a tým aj zvyšovanie životnej úrovne. Záleží na nás, aby sme tieto straty obmedzili, snížili ich na minimum a prispeli aj v tomto smere k zhospodárneniu výroby. Na jednej strane sledujeme a zaznamenávame s radosťou a hrdosťou stále stupňované úsilie pracujúcich o zvýšenie produktivity práce, na druhej strane nám unikajú miliardové hodnoty pod rukami preto, že dochádza k úrazom a onemocneniam z povolania. Patrí preto k úsiliu ľudovodemokratického poriadku vytvárať a udržiavať pre pracujúcich také pracovné podmienky a prostredia, aby k úrazom a nemociam z povolania nedochádzalo a aby sa tak zabezpečily všetky tvorivé sily pre budovateľské úlohy.

Od doterajšej starostlivosti pre pracujúcich, ktorú sme v hlavných črtách prevzali z kapitalistického poriadku prvej republiky, takéto zabezpečenie očakávať nemôžeme. II. všeodborový sjazd, ktorý bol v decembri r. 1949, sa týmito otázkami dopodrobna zaoberal a vyslovil požiadavku, aby boj proti úrazom a chorobám z povolania prevzali do svojich rúk pracujúci sami, tak ako k tomu nielen došlo, ale aj sa veľmi osvedčilo v Sovietskom sväze. Keby sme to neurobili a nechali by sme otázku bezpečnosti práce nerozriešenú, zaznamenávali by sme sústavne veľké hospodárske škody, spôsobené úrazmi a chorobami z povolania. Väčšina príčin vysokého počtu úrazov je odstrániteľná. Väčšina úrazov je zaviňovaná často ľahkomyseľnosťou, nedbalosťou a podceňovaním nebezpečenstva pracujúcimi samotnými. Sú však tiež zavinené vedením závodov, které často zanedbávajú bezpečnostné predpisy ako aj najelementárnejší bezpečnostný výcvik. Takéto prípady sú veľmi časté najmä v pôdohospodárstve, kde nejednu nehodu zapríčinili traktoristi, ktorí sú nedostatočne vycvičení, ba dokonca, ktorí vôbec nemajú riadičskú skúšku.

Nový zákon prevádza starostlivosť o bezpečnosť pri práci z rúk byrokratickej složky - živnostenskej inšpekcie - na odbory, kde sa prehĺbi najmä vytvorením širokých funkcionárskych kádrov na závodoch. Táto starostlivosť sa prejaví predovšetkým podstatným zlepšením dozoru a ich novou veľmi potrebnou složkou sa stane i odborný technický výskum týkajúci sa všetkých problémov zábrany úrazov a nemoci z povolania. Tým, že dozor nad bezpečnosťou pri práci spolu s výskumom bude sverený jednotnej odborovej organizácii, je daná záruka, že starostlivosť o bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu bude v plnom súlade s najnovšími poznatkami vedy a techniky, s využitím všetkých skúseností robotníckych i technických kádrov, novátorov, úderníkov a vzorných pracovníkov.

Toto nové usporiadanie dozoru nad bezpečnosťou pri práci a vybudovanie špeciálneho výskumu značí, že sa chceme vystríhať všetkých chýb minulosti. Nedostatky sa prejavovaly aj v tom, že celý systém inšpekcie bol zameraný po vrchnostensky. Vyhovoval kapitalistickým vykorisťovateľom, ale z robotníka urobil trpný objekt nedostatočnej svrchu riadenej akej-takej ochrany. Touto cestou ďalej isť nemôžeme a nepôjdeme. Vidíme na príkladoch kapitalistických štátov, ako vyzerá starostlivosť o pracujúcich a ako na túto starostlivosť doplácajú robotníci svojím zdravím a svojimi životmi. Takto doplácali na to robotníci aj u nás za prvej republiky, keď pracovné zákonodarstvo bolo nástrojom vládnucej triedy a slúžilo na vykorisťovanie a rozoštvávanie pracujúcich más. V r. 1931 zdôraznil v poslaneckej snemovni terajší prezident s. Klement Gottwald túto skutočnosť, keď povedal zástupcom a obhajcom kapitalistického triedneho vykorisťovania priamo do očí: "Ukazujete triedny charakter štátu," hovoril s. Gottwald, "čomu robotníkov už dávno učíme, ukazujete tvrdú päsť buržoáznej diktatúry, ukazujete, že zákony v tomto vašom štáte sú len na ochranu bohatých." A bolo to tak. Aj pracovné zákonodarstvo slúžilo za prvej republiky len na ochranu bohatých, na ochranu kapitalistov.

V r. 1945, keď sa stala inšpekcia práce složkou novovytvorených úradov ochrany práce, prejavily sa snahy po určitom zlepšení s ohľadom na nové politické dianie. Ani byrokratický duch živnostenskej inšpekcie nemohol odolať mohutnému náporu sviežeho vzduchu, ktorý nám prinieslo oslobodenie, čo širokým masám pracujúcich otvorilo brány poznania krásneho života nového sovietskeho človeka. Ešte väčší vplyv sa prirodzene prejavil po februárovom víťazstve v roku 1948, keď sa stala vedúcou složkou v štáte robotnícka trieda, vedená Komunistickou stranou Československa. Napriek tomu sa však stávalo, že neblahé dedičstvo minulosti, pokiaľ ide o zabezpečenie a o zdravotne nezávadnú prácu, nie je možné odstrániť ľahko, lebo korene byrokracie boly zapustené príliš hlboko. A to všetko viedlo robotnícku triedu k rozhodnej požiadavke, prednesenej na II. všeodborovom sjazde v roku 1949, aby akákoľvek starostlivosť o životy a zdravie pracujúcich prichádzala zdola, zo závodov, z okamžitých jej potrieb a s ohľadom na budúci náš vývoj, ako nám to ukazuje Sovietsky sväz. Každý pracujúci má byť dobrým hospodárom na svojom pracovnom úseku a tak, ako má dobre hospodáriť so strojami, strojným zariadením a so surovinami, tak musí predovšetkým účelne hospodáriť i so svojim zdravím a svojou pracovnou silou, tak v svojom záujme, ako i v záujme lepšieho zajtrajška celého národného kolektívu.

Pri budovaní dokonalejšieho dozoru a pri výskume v odbore bezpečnosti práce máme situáciu pomerne značne uľahčenú tým, že sú nám k dispozícii, ako už bolo povedané, nepreberné a veľmi cenné skúsenosti Sovietskeho sväzu. Dozor nad zachovávaním predpisov a ochrana života a zdravia zamestnancov pri práci je v SSSR sverená Všesväzovej ústrednej rade odborových sväzov. Len odborno-technickú inšpekciu práce v baníctve a dozor nad kotlami a niektorými inými technickými zariadeniami vykonávajú orgány príslušných ministerstiev. Zdravotnú inšpekciu vykonávajú orgány štátu i Všesväzové ústredne rady odborových sväzov.

Základným orgánom dozoru sú ľudoví inšpektori ochrany práce, volení z členov odborovej organizácie v závodoch. V závodoch, kde pracujú tiež mladí zamestnanci, sú volení i ľudoví inšpektori ochrany práce mladistvých. Vyššou složkou u krajských a ústredných výborov odborových sväzov sú právni, technickí a zdravotní inšpektori prace, poprípade osobitní inšpektori pre ochranu práce mladistvých. Zaktivizovanie všetkých pracujúcich k boju proti úrazom a nemociam z povolania uskutočnili v Sovietskom sväze zriadením závodných a dielenských komisií ochrany a bezpečnosti práce. Za odborného vedenia sväzových technických inšpektorov práce podarilo sa týmto komisiám a jej predsedom - ľudovým inšpektorom - zmobilizovať najširšie masy pracujúcich k boju za sníženie úrazovosti a nemoci z povolania. Výsledkom aktívneho zapojenia pracujúcich bolo podstatné sníženie úrazovosti v dobe stalinských päťročníc, ktoré pokračovalo neustále i počas veľkej vlasteneckej vojny. K týmto úspechom veľkou mierou prispely i výsledky činnosti výskumných ústavov pre bezpečnosť práce.

Sme krajinou budujúcou socializmus a to sa musí prejaviť pri našej starostlivosti o pracujúce kádre. Pracujúce kádre sú i pre nás kapitálom najcennejším a najdôležitejším. Ich životy a zdravie budeme chrániť najmodernejšími prostriedkami. Budeme ich neustále uvedomovať a vychovávať podľa príkladov Sovietskeho sväzu k zachovávaniu bezpečnosti a pracovnej hygieny a postupne sa budeme starať o zabezpečenie hygienického pracovného prostredia a urobíme im prácu ozaj radostnú a tým i v najširšej miere produktívnu. K tomu smerujeme a to chceme dosiahnuť týmto zákonom.

Novým zákonom o bezpečnosti pri práci odstraňujeme tiež doterajšiu roztrieštenosť najrôznejších všeobecných ustanovení o povinnostiach vedenia závodu i zamestnancov samých na poli ochrany a bezpečnosti práce, o uskutočňovaní dozoru, a najmä neplodné a účelu veci škodlivé trieštenie síl, ku ktorému dochádzalo na základe doterajšej viackoľajnosti v tejto veci. Účinky zákona sa prejavia tiež v tom, že vnútorných zásahov do závodov bude menej, ale budú účinnejšie, lebo budú opreté o prácu a skúsenosti pracujúcich v závodoch. Kontakt medzi novou inšpekciou a desaťtisícami pracovníkov na všetkých pracoviskách musia priniesť celkom iné výsledky než sporadické návštěvy jednotlivých úradníkov, či dokonca rôznych komisií, po zisťovaní ktorých sa obyčajne nič nenapravilo. Nová inšpekcia práce musí vychádzať zo skúsenosti našich najlepších pracovníkov, ktorí vykazujú pri vysokej produktivite práce minimálnu úrazovosť a dokazujú takto, ako treba pracovať bezpečne a pritom vysoko produktívne.

My nemôžeme a ani nechceme zatvárať oči pred tým, že máme mnoho zastaralých a s hľadiska pracovnej hygieny závadných pracovísk, ktoré nemôžeme naraz prestavať a premeniť. Vieme všetci, že to je smutné dedičstvo kapitalistickej minulosti. Budeme tieto pracoviská postupne zlepšovať a robiť z nich prostredie hodné našich budovateľov socializmu. Prerokovaný zákon s týmto vývojom ráta. Do tej doby, pokiaľ nedosiahneme vo všetkých prípadoch zlepšenia, treba urobiť také opatrenia, ktoré sú uskutočniteľné bez nákladných investícií a ktoré odstránia najväčšie závady. V zákone sa preto kladie osobitný dôraz na to, že vedenie podniku musí prehĺbiť a rozšíriť svoju starostlivosť o zabezpečenie ochrany zdravia pri práci. Mnoho závodov sa doposiaľ o túto starostlivosť vôbec nestaralo. Mohol by som členom snemovne povedať o mnohých prípadoch nových zamestnancov, ktorých sme s veľkým úsilím získali do našej výroby a ktorí v zapätí na to utrpeli úraz. Boly to aj ženy, ktoré prišly do úplne nového prostredia. Nikto ich nepoučil o riziku ich práce a preto sme ich hneď zasa na niekoľko týždňov stratili v dôsledku úrazu. Bola by to nesmyselná politika na jednej strane s veľkým úsilím nové sily pre náš priemysel získavať a nepostarať sa o ich základný výcvik, ktorý vedie k pracovnej obozretnosti a ostražitosti. Keď zákon v tomto smere ukladá nové povinnosti našim podnikom, môžeme to len privítať ako naprostú nutnosť.