Zpravodajca posl. Tokár: Panie a páni, súdruhovia a súdružky!

11. júna 1949 schválilo naše Národné shromaždenie smluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou. Smluva táto bola výrazom a prirodzeným dôsledkom tých veľkých historických zmien, ktoré v živote národov Československa a Maďarska nastaly po ich oslobodení slávnou sovietskou armádou. Áno, táto radostná etapa v živote ľudu obidvoch ľudových demokracií bola umožnená historickým víťazstvom sovietskej armády nad silami fašizmu a skutočnosťou, ako to vyjadril prezident republiky Klement Gottwald vo svojom prejave k stému výročiu maďarskej revolúcie, že v obidvoch našich zemiach sa stal ľud skutočným pánom svojho osudu a tak boly vytvorené predpoklady k sblíženiu našich národov práve predovšetkým v záujme obrany ich národnej a štátnej nezávislosti, ako aj v duchu hospodárskej a kultúrnej spolupráce.

Smluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci jasne ukázala na poli medzinárodného práva, že ľud Maďarska i ľud Československa definitívne opustil zásady medzinárodných smlúv buržoáznych štátov a že tak, ako po víťazstve robotníckej triedy v obidvoch zemiach začal budovať socializmus, tak i na poli medzištátnych právnych vzťahov osvojuje si plne zásady mierovej socialistickej spolupráce, ktorou od svojho vzniku presadzoval na medzinárodnom poli náš učiteľ a ochranca, veľký Sovietsky sväz. A tak nielen pri socialistickom prebudovávaní nášho štátu stal sa nám Sovietsky sväz žiarivým vzorom a príkladom, ale stal sa nám učiteľom a vzorom i v stykoch medzinárodných.

Dnes predkladá ústavno-právny výbor Národnému shromaždeniu na schválenie smluvu o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou. Táto smluva je novým typom smluvy, akú môžu uzatvárať len štáty, ktoré nemajú dobyvačných úmyslov, štáty, ktoré spojuje jednota budovateľských a mierových cieľov. Táto smluva, ktorá bola slávnostne podpísaná dňa 6. marca 1949 v Budapešti, je v úplnom súlade so zásadami socialistického medzinárodného práva, ktoré sa vytvára v pomere medzi Sovietskym sväzom a krajinami ľudovej demokracie a týmito krajinami navzájom. Táto smluva je verným obrazom socialistických zásad zahraničnej politiky krajín mierového tábora vedeného Sovietskym sväzom. Vo svojich vzájomných stykoch kladú Sovietsky sväz a zeme ľudových demokracií základy novému socialistickému medzinárodnému právu. Ich spolupráca na poli medzinárodného práva stáva sa tak svojou novou formou, ako i svojím revolučným obsahom účinným nástrojom vzrastu výrobných síl, rozkvetu kultúry a opravdivej slobody ľudskej osobnosti v štátoch tábora mieru, a nový rodiaci sa systém medzinárodného práva stáva sa účinným inštrumentom boja za svetový mier.

Vedúcimi zásadami tejto smluvy sú preto zásady absolútnej rovnosti smluvných strán, vyplývajúce z princípu sebaurčenia národov a zásad proletárskeho internacionalizmu. Tieto zásady umožňujú, aby smluvy medzi ľudovodemokratickými zemami, ktoré sú uzavierané v záujme ľudu a v plnej shode s jeho vôľou a želaním, boly uzavierané za úplnej vzájomnej rovnosti a dôvery smluvných strán.

Základom socialistického medzinárodného práva, ktorého súčiastkou sa má stať i táto smluva, sú tieto zásady, ktoré majú vznešený cieľ zabezpečiť trvalý svetový mier, úplnú kolektívnu bezpečnosť a prehĺbiť podmienky pre bratskú a pokojnú spoluprácu našich národov. A v tom je veľký význam tejto smluvy.

Veľký význam tejto smluvy je i v tom, že nielen svojím duchom, svojím dosahom, ale i priamo svojou existenciou upravuje osobné a majetkové právo každého pracujúceho občana a dáva mu tak záruku nedotknuteľnosti jeho práv i osobného majetku, a to bez ohľadu na to, či žije v jednom alebo v druhom smluvnom štáte.

Práve pri prerokovávaní tejto smluvy Národným shromáždením je treba vyzdvihnúť, že kapitalistické Československo a horthyovské Maďarsko nepoznaly takýchto smlúv. Je charakteristické pre obidva bývalé buržoázne režimy, že za celých 20 rokov existencie buržoázneho Československa a horthyovského Maďarska nebola uzavretá žiadna smluva o právnej pomoci, ba dokonca že nebola ani hľadaná možnosť takúto smluvu uzavrieť. Prečo tomu tak bolo? Vyplývalo to zo samej podstaty buržoázneho štátu, lebo zatiaľ čo sa buržoázia obidvoch štátov bila zo známych príčin o svoje nacionalistické triedne záujmy a živila k vôli nim iredentistické a šovinistické tendencie medzi obyvateľmi obidvoch štátov, bola jednotná vo vykorisťovaní obyvateľstva a nemala tedy záujem na skutočnej právnej pomoci a ochrane majetkových práv ľudu v obidvoch krajinách.

Štátoprávne zmeny pri vzniku kapitalistického Československa, hanebný mníchovský diktát a jeho dieťa - Hitlerom a Mussolinim vynútená t. zv. viedeňská arbitráž - to všetko dalo buržoázii tisíce príležitostí, aby sa medzi sebou bila o majetok občanov, ktorí boli nútení presťahovať sa z jednej krajiny do druhej; to všetko dalo buržoázii tisíce príležitostí, aby vystavila neľudskej perzekúcii predovšetkým robotnícku triedu obidvoch krajín a najmä jej avantgardu, príslušníkov komunistických strán.

Ľud našich krajín má to šťastie, že uvedomele, slobodne a pokojne buduje socializmus. K tomu mu bude napomáhať i táto smluva, lebo zaisťuje občanom na základe úplnej rovnosti bezpečnú ochranu, pokiaľ ide o ich osobu a majetok, a nerušený prístup k súdom v obidvoch štátoch. Zaisťuje, že osobné práva občanov jedného štátu sú široko uznávané v druhom štáte, zaisťuje širokú právnu pomoc vo veciach trestných a vytvára účinné orgány trvalej spolupráce obidvoch ľudovodemokratických štátov v československo-maďarskej právnickej komisii.

Pokiaľ ide o ochranu osoby a majetku občanov, je zabezpečená na podklade úplnej rovnosti, slobodného a nerušeného prístupu k súdom v obidvoch krajinách. Táto rovnosť nie je však rovnosťou formálnou podľa pojatia buržoáznych smlúv, ale je rovnosťou skutočnou. Každý občan Československej republiky bude mať na území Maďarskej republiky rovnakú zákonnú ochranu, pokiaľ ide o jeho osobu a majetok, ako maďarský občan a bude môcť u súdov Maďarskej ľudovej republiky slobodne a nerušene vystupovať ako vo vlastnom štáte. A opačne každý občan Maďarskej ľudovej republiky bude mať na území Československej ľudovodemokratickej republiky rovnakú ochranu, pokiaľ ide o jeho osobu a majetok, ako československý občan a bude môcť u našich súdov slobodne a nerušene vystupovať ako vo vlastnom štáte.

Z tohto miesta bolo už mnohokrát zdôraznené, že víťazstvom robotníckej triedy v obidvoch štátoch boly navždy zrúcané tisíc rokov feudálnymi pánmi a buržoáziou stavané hradby medzi ľudom Maďarska a Československa. Aj táto smluva dokazuje, ako po odstránení týchto hradieb rozširuje sa do rozmerov buržoáziou netušených bratská spolupráca pracujúcich Maďarska a Československa a ako pracujúci Československa a Maďarska v duchu najčistejších zásad proletárskeho internacionalizmu vytvárajú si také podmienky spolunažívania, aby ľud Československa mohol sa cítiť rovnako doma v Maďarskej ľudovej republike ako vo svojej vlasti a opačne. Je niečo takého možné vo styku medzi kapitalistickými štátmi? Je predsa všeobecne známe, že kapitalistickí politikovia a právnici často hovoria o demokratickej a rovnakej ochrane, ktorú vraj kapitalistické súdy poskytujú každému bez zreteľa na jeho sociálne postavenie, rasu, náboženstvo či národnosť. A pravda je taká, že kapitalistické štáty ani vlastným občanom nemôžu zabezpečiť rovnoprávne postavenie pred svojimi súdmi. Celý svet odsudzuje rad hanebných prípadov, ktorými dokazuje americká justícia svoju "demokratičnosť" v nakladaní napríklad s černochmi, ktorí sú predsa občanmi Spojených štátov a ktorým nechce zaistiť a vedome upiera základné občianske práva, ktoré im slávnostne zaručila samotná ústava Spojených štátov. A ako zaručuje napríklad francúzska buržoázia ústavou prehlásenú občiansku rovnosť pracujúcemu človekovi? Francúzsky robotník je pred francúzskym kapitalistickým súdom v rovnakom postavení ako americký černoch pred súdom USA. A keď buržoázia nevie a upiera rovnoprávnosť pred súdmi vlastným občanom, je pochopiteľné, že o rovnoprávnosti občanov iných štátov pred jej súdmi nemožno vôbec hovoriť.

Pokiaľ ide o uznávanie osobných práv príslušníkov smluvných strán, nie je táto smluva nejakým do formalít zahaleným nástrojom vnucovania vlastného občianskeho práva smluvnému štátu, ale aj tu sa prejavuje úplná rovnosť medzi príslušníkmi obidvoch ľudovodemokratických krajín. Zatiaľ čo kapitalistické štáty v snahe o ovládanie slabších štátov vnucujú im pre veci osobného vzťahu svoje súdy a svoje občianske právo, v zemiach budujúcich socializmus môžu sa občania s dôverou obrátiť na súd druhej strany, lebo sú presvedčení, že pri rozhodovaní o ich veciach bude sa ktorýkoľvek súd riadiť pravidlami socialistického bratského spolunažívania, pretože súdy obidvoch našich krajín sledujú a hája záujmy ľudu, hája záujmy socializmu, hája záujmy robotníckej triedy a mieru.

Je preto úplne správne, že československé aj maďarské súdy budú pri prevádzaní tejto smluvy vo vzájomnom priamom styku bez akýchkoľvek formalít a zaručia už tým rýchlu a účinnú právnu pomoc občanom oboch štátov.

Zriadenie československo-maďarskej právnej komisie ešte tesnejšie priblíži československý a maďarský právny poriadok k ich vzoru a príkladu, sovietskemu právnemu poriadku, ktorý sa stal v rukách sovietskej robotníckej triedy ostrým a účinným nástrojom pri budovaní socializmu. Komisia tu bude môcť čerpať z rozsiahlych skúseností slávnej sovietskej socialistickej právnej vedy pri dobudovávaní nášho socialistického právneho poriadku.

Panie a páni, súdružky a súdruhovia, smluva o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach uzavretá medzi Československom a Maďarskou ľudovou republikou má mimoriadny význam pre ľud nášho štátu vôbec a pre slovenský ľúd zvlášť. Táto smluva bude znamenať najmä pre ľud Slovenska veľký prínos v tom, že prehĺbi ovzdušie priateľského spolužitia s maďarským národom, lebo práve na Slovensku, priamo na hraniciach Československej republiky a Maďarska pociťovaný bol najviac nedostatok úpravy právnej pomoci občanom obidvoch štátov. Aj z tejto medzery právnych úprav medzi Maďarskom a Československom mohli v minulosti ľahko ťažiť tiež povojnoví ašpiranti buržoáznej moci a špekulanti, ktorí si neželali spokojné spolužitie slovenského a maďarského pracujúceho ľudu. Aj tejto medzery mohli ľahko využívať Clementisovci, Husákovci a Novomeskí, zradcovia robotníckej triedy a oboch našich národov, pre oživovanie buržoázneho nacionalizmu na slovenskej strane. Robotnícka trieda dala im jasnú odpoveď, keď im navždy znemožnila vyvolávať akékoľvek spory medzi maďarskými a československými pracujúcimi, a táto smluva berie v právnej oblasti vietor z plachiet všetkým triednym nepriateľom československého a maďarského ľudu.

Táto smluva v dnešnej zostrenej medzinárodnej situácii, v období zostrujúcich sa rozporov medzi samotnými kapitalistickými štátmi má mimoriadny medzinárodný význam. Je to dôkazom toho, že medzi štátmi, ktoré podľa vzoru veľkého Sovietskeho sväzu nastúpily cestu budovania socializmu, nie sú také problémy, nie sú žiadne otázky, ktoré tieto štáty v záujme svojho ľudu a k spokojnosti svojho ľudu nemohly vyriešiť a nevyriešily.

Táto smluva ukazuje i pracujúcim kapitalistických štátov, k jakému porozumeniu a spolupráci možno dospieť i v tak chúlostivých otázkach, ako je právna pomoc občanom. Veď je celému svetu známe, že práve za vlády buržoázie v našich krajinách boly medzi Československom a Maďarskom najostrejšie spory a to podľa buržoázie spory neriešiteľné. Táto smluva nám dokazuje, že nielen medzištátne vzťahy, ale priamo občianske a majetkové práva ľudu je možno riešiť na prospech a v záujme ľudu, pravda, ak sa to deje v duchu múdrej stalinskej národnostnej politiky, ktorej živým príkladom je bratská rodina národov Sovietskeho sväzu a ktorej sa přibližujú už dnes bratským usporiadaním svojich vzťahov tiež národy ľudových demokracií. Smluva je jasným dokladom toho, ako obidve ľudové demokracie upevňujú svoje vzťahy a prehlbujú svoj pomer k Sväzu sovietskych socialistických republík.

Stáva sa nielen ďalším dôležitým článkom novovznikajúceho socialistického medzinárodného práva, ktorého základy položil Sovietsky sväz, ale môže sa pýšiť aj tým, že pri jej prevádzaní podľa jej výslovného znenia môže byť použitý nielen jazyk český, slovenský a maďarský, ale tiež jazyk ruský. Reč, ktorou hovoril nesmrteľný Lenin, ktorej sa tak bály hitlerovské fašistické armády, ktorá dnes hovorí do sŕdc všetkých pracujúcich na svete veľkými stavbami komunizmu. Touto rečou mobilizuje slávna VKS (b) a veľký učiteľ a vodca všetkých národov J. V. Stalin všetky pokrokové sily sveta do boja za mier. Ona sa preto stala nielen rečou diplomatov rodiaceho sa socialistického sveta, ale jej duchu a obsahu rozumejú stámiliónové masy pracujúcich sveta, ktoré pod vedením Sovietskeho sväzu vybojujú si mier a konečné víťazstvo nad svetovou buržoázií. (Potlesk.)

Panie a páni, súdružky a súdruhovia, ústavno-právny výbor s radosťou prerokoval túto smluvu na svojom zasadaní dna 5. júna t. r. a doporučuje Národnému shromaždeniu, aby bola schválená spolu so záverečným protokolom, ktorý tvorí jej neodlučiteľnú časť.

Československý pracujúci ľud nadšene a s radosťou prijme túto smluvu, lebo aj ona sa zrodila z iniciatívy nášho prezidenta a veľkého strojiteľa socializmu u nás, súdruha Klementa Gottwalda, a to je dôkazom jeho nesmiernej starostlivosti o blaho a svetlú budúcnosť nášho ľudu.

Dovoľte, aby som napokon použil tejto príležitosti a poďakoval s tohto miesta čo najsrdečnejšie ministrovi spravodlivosti súdruhovi Štefanovi Raisovi a jeho spolupracovníkom, že majúc na zreteli záujmy československého pracujúceho ľudu a súčasne záujmy maďarského pracujúceho ľudu, pričinili sa uzatvorením tejto smluvy o to, aby dnes Národnému shromaždeniu mohli sme predložiť ku schváleniu tak významné dielo, ako je práve smluva medzi Československou ľudovodemokratickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach. (Potlesk.)

Místopředseda David: Ke slovu není nikdo přihlášen, rozprava odpadá. Přistoupíme k hlasování.

Kdo souhlasí se schvalovacím usnesením tak, jak je uvedeno ve zprávě výboru ústavně-právního, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Tím Národní shromáždění projevilo souhlas s předloženou smlouvou, jakož i se závěrečným protokolem podle zprávy výborové.

Tím je vyřízen 2. bod pořadu.

Přistoupíme k projednávání třetího bodu pořadu, jímž je

3. Zpráva výboru soc.-politického a zdravotnického k vládnímu návrhu zákona o bezpečnosti při práci (tisk 578).

Zpravodajem je posl. Žinčík. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. Žinčík: Paní a pánové, soudružky a soudruzi!

Mám dnes krásnou povinnost doporučit našemu slavnému Národnímu shromáždění návrh zákona o bezpečnosti při práci.

Z čeho tento návrh zákona vychází? Vychází ze samých základů našeho lidově demokratického řádu, budujícího socialismus, vychází z toho, že v čele našeho pracujícího lidu stojí dělnická třída, vedená vedoucí složkou naší Národní fronty - Komunistickou stranou Československa. K zákonu o bezpečnosti při práci můžeme přikročovat proto, že naše Československá republika pod obezřetným vedením našeho pana presidenta Klementa Gottwalda krok za krokem uskutečňuje potřeby našich pracujících nejen tím, že jim zajišťuje právo na práci, právo na odpočinek, právo na vzdělání, že našim pracujícím zajišťuje zdárný vývoj k socialismu, že nám všem zajišťuje vnitřní klidné budování, ale že nám zajišťuje i bezpečnost vnější.

To vše můžeme dělat, poněvadž máme dobré spojence ve velikém Sovětském svazu a v zemích lidové demokracie, v Číně, v Německé demokratické republice, že máme miliony přátel, toužících po míru, i v kapitalistických zemích. To vše můžeme dělat, poněvadž v čele tábora míru, do kterého patří i naše země, stojí všemi milovaný generalissimus Stalin, a tam kde je Stalin, je i vítězství. (Potlesk.)

Účelem navrhovaného zákona je zajistit našim pracujícím bezpečnost při práci na pracovištích a přispívat tak k dalšímu rozvoji a vzestupu kulturní a životní úrovně našeho pracujícího lidu. Úkolem našeho lidově demokratického státu je vytvářet pro naše pracující takové pracovní podmínky a prostředí, aby nedocházelo k pracovním úrazům a nemocem z povolání, a zajišťovat také tímto způsobem stálý rozvoj tvůrčích sil u našich pracujících. Na tomto poli jsme mnoho dlužni našim pracujícím, poněvadž v podstatě trvá ještě dosavadní organisace péče o bezpečnost a zdraví při práci, kterou jsme převzali z kapitalistického období republiky. Trvají ještě různé předpisy z rakousko-uherské monarchie, které se datují ještě z minulého století. Tyto staré předpisy se po přijetí zákona o bezpečnosti při práci zruší. Byly naprosto nedostatečné.

Tímto zákonem splňujeme i požadavek II. všeodborového sjezdu, na kterém o této otázce - zabezpečit pracující při práci - hovořil ministr práce a sociální péče soudr. Evžen Erban. Ministr soudruh Erban tehdy řekl: "Povinností odboráře jest na každém pracovišti bojovat proti úrazům u vědomí toho, že lidský život a lidské zdraví je to nejdůležitější při budování socialismu. Hlavní nedostatek v provádění ochrany života pracujících spatřujeme v tom, že se sami boje proti úrazovosti a chorobám z povolání nezúčastníme. Zřídíme proto v závodech komise ochrany a bezpečnosti práce jako poradní orgán závodních a dílenských rad. Tyto komise vytvoří široké kádry aktivistů, které budou sledovat stav pracovního prostředí, iniciativně zasahovat všude tam, kde to bezpečnost a zdravotní poměry vyžadují, a budou dbát také na dodržování ostatních pracovně-právních předpisů."