Ve svém hodnocení mezinárodní politické situace president republiky Klement Gottwald zdůraznil, že věc míru a spolupráce s mírumilovnými národy má své vážné stoupence také v západním Německu. Denně se můžeme o tom přesvědčit. Výsledky lidového hlasování, kterého se na popud düsseldorfského výboru účastnilo i obyvatelstvo Německé demokratické republiky, aby tak byla dokumentována jednota všech Němců proti remilitarisaci, shrnul náměstek ministerského předsedy Německé demokratické republiky Walter Ulbricht do 5 bodů: 1. Hnutí proti remilitarisaci zastavilo dočasně nucený nábor mladých Němců do nové západoněmecké armády. 2. Zesílilo odpor západoněmeckého lidu proti chystanému vyhazování mostů, násilnému odebírání půdy rolníkům a obsazováni civilních bytů pro účely okupačních armád. 3. Lidové hlasování upevnilo vědomí západoněmeckých pracujících, že politika zdražování, snižování mezd a zvyšování daní a omezování vnitroněmeckého obchodu je přímým následkem válečných příprav západních imperialistů. 4. Upevnilo odhodlání a sílu západoněmeckých obránců míru. 5. Lidové hlasováni konečně ukázalo širokým masám pracujících západního Německa obrovskou sílu mírového hnutí. "Nádherné výsledky lidového hlasování," řekl ve svém projevu Walter Ulbricht, "jsou zároveň důkazem toho, že lid si přeje žít v míru. Domníváme se, že nejlepším příspěvkem k bezpečnosti německého lidu je uzavření mírové smlouvy ještě v tomto roce a stažení všech okupačních vojsk rok po podepsání této smlouvy."

Tak mluví zástupce toho Německa, které odvrhlo militaristickou myšlenku "Drang nach Osten" a stojí spolu s námi pod vedením velikého Sovětského svazu v táboře míru a pokroku. Po prvé v dějinách našich národů máme na našich severních hranicích upřímného přítele a též i mírová hranice Odra-Nisa je pevnou baštou proti jakémukoliv ohrožení ze západu. "Je proto v našem vlastním zájmu," řekl president republiky Klement Gottwald, "abychom s porozuměním a podporou sledovali velký zápas Německé demokratické republiky za sjednocené demokratické a mírumilovné Německo a se své strany neprovedli nic, co by tento zápas ztěžovalo. Spolupráce s NDR je proto ve vlastním zájmu našeho státu. Neboť tím, že pomáháme Německé demokratické republice, pomáháme příteli, který stojí spolu s námi a pod vedením Sovětského svazu v mohutném táboru míru a pokroku." (Potlesk.)

Tato podpora se projevuje v tom, že budujeme socialismus, že stavíme lepší, radostnější svět. Každý náš úspěch na poli socialistického budování je úspěchem celého tábora míru a těžkou ranou válečným paličům. Budovatelskými úspěchy posilujeme v boji pracující lid západního Německa. Usilovnou prací na staveništích Gottwaldovy pětiletky budujeme vlast, posilujeme mír nejen v našich krajích, nýbrž v širším mezinárodním měřítku i v krajích našich přátel a spojenců. Neboť všechny mírumilovné národy spojuje dnes jediná myšlenka: zachránit tak těžce vydobytý mír. Národy Československa, které poznaly hrůzy nacistické okupace a války nejbezprostředněji, mají proto zájem na tom, aby světový tábor míru a pokroku byl silný a nepřemožitelný. Musíme proto bedlivě sledovat vývoj v záp. Německu a zároveň s porozuměním sledovat velký zápas NDR za mírumilovné Německo, které by se již nikdy nestalo ohniskem válek. Generalissimus J. V. Stalin ve svém dopise představitelům NDR velmi vystižně prohlásil: "Zkušenosti poslední války ukázaly, že největší obětí v této válce přinesl německý a sovětský lid a že lid těchto zemí vládne v Evropě největším potenciálem, aby mohl uskutečnit největší akce světového významu. Projeví-li lid těchto dvou zemí rozhodnost bojovat za mír s takovým vypětím sil, s jakým vedl válku, pak mír v Evropě lze považovat za zabezpečený."

Národy světa vzaly věc míru do svých rukou a donutí i bonnské vládce, aby se zřekli politiky vyzbrojování. Stará zkušenost však učí, že s imperialisty je snadnější řeč, jestliže poznají, že mají co dělat s pevným odhodláním všech lidí zabránit válce. Proto je třeba, abychom ještě s větší pečlivostí provedli ochranu státních hranic a zabezpečili republiku před zákeřným vpádem teroristů ze západního Německa. Musíme být bdělejší a ostražitější. Nepřítel využívá každé slabiny, aby podkopal naše budovatelské úsilí. Ze západního Německa jsou na území našeho státu posíláni cvičení teroristé, kteří ve spojení s domácí reakcí, spekulující na válku proti vlastnímu národu, provádějí u nás rozvratnickou činnost.

Tváří v tvář této stálé hrozbě ze západu budujeme proto svoji obranu. Nesmíme ani na okamžik zapomenout, že západní imperialisté ve své nenávisti ke všemu pokrokovému se neštítí ani těch nejhroznějších zločinů. Jednota a síla našeho lidu je jim trnem v očích. Vládní návrh zákona o ochraně státních hranic vytváří proto všechny předpoklady pro ještě pevnější zajištění bezpečnosti státu. Posílí v našich pracujících jistotu, že mohou v klidu pracovat na mírové výstavbě vlasti. Ochrana státních hranic je povinností všech občanů republiky. Tak jako se stal náš pracující lid hospodářem na svém pracovišti, tak musí dnes převzít plnou odpovědnost i za bezpečnost státu. Je třeba, aby tuto povinnost vykonávaly se vší odpovědností všechny složky Národní fronty. S imperialisty bude snadnější řeč, jestliže poznají, že jim u nás pšenice nepokvete. Úroda našeho mírového budování nesmí být zničena žhářskou rukou imperialistů. To si u nás uvědomují všichni poctiví pracující, pro které je ochrana státu totéž, jako ochrana vlastního příbytku. A na tomto pevném odhodlání ztroskotají také všechny úklady reakce, ať už jsou vedeny s kterékoliv strany.

Berouce věc ochrany státních hranic do svých rukou, nedopustíme, aby to, co jsme si poctivou prací vybudovali, bylo zničeno. Zavazuje nás k tomu naše vlastenecká povinnost, hrdé vědomí, že jsme součástí stamilionového tábora míru vedeného nepřemožitelným Sovětským svazem. Zavazuje nás k tomu naše nezlomná víra ve vítězství spravedlivé věci, víra ve vítězství socialistického řádu. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala: Ďalej je ku slovu prihlásený p. námestník predsedu vlády posl. dr. Ján Ševčík. Dávam mu slovo.

Námestník predsedu vlády dr. Ševčík: Slávna snemovňa!

Predložená osnova zákona o ochrane štátnych hraníc rieši otázky, úprava ktorých na podklade doterajších právnych predpisov nebola možná. V kapitalistickej republike jediný zákon, ktorý sa zaoberal ochranou štátnych hraníc, bol colný zákon číslo 114/1927. Tento zákon vznikol v podmienkach kapitalistického zriadenia u nás i v susedných štátoch, takže sa v prevážnej časti zaoberá len fiskálnou ochranou štátnych hraníc. Pre dnešné pomery sa tento zákon nehodí, lebo naša ľudovodemokratická republika susedí na západe s americkou zónou Nemecka, kde bola poskytnutá skrýša mnohým nepriateľom nášho štátneho zriadenia. Sú to rozliční agenti a diverzanti, ktorí sú vysielaní organizovane do všetkých krajín ľudových demokracií, aby tam naviazali spojenie so zbytkami tamojšej reakcie a aby s jej pomocou rozvracali ľudovodemokratický poriadok.

V tomto smere úzko spolupracuje s kapitalistickými štátmi od nás a z iných ľudovodemokratických štátov utečená emigrácia, ktorá používa všetkých prostriedkov, aby zvrátila v ľudovodemokratických štátoch jestvujúce pomery a tak pomáhala zámerom, ktorých snahou by malo byť zriadenie stredoeurópskej federácie.

Z toho vyplýva zmenená funkcia novo navrhovaného zákona na ochranu štátnych hraníc. Hlavnou úlohou nového zákona a členov pohraničnej stráže je ochrana štátnych hraníc pred kapitalistickými rozvratníkmi a teroristami a tak zabezpečenie pokojného budovania socializmu v našej vlasti.

Podľa zákona číslo 114/1927 bola strážcom štátnych hraníc finančná stráž. Táto funkcia prešla zákonom číslo 275/1948 na Zbor národnej bezpečnosti, takže rozličné otázky, ktoré upravoval starý colný zákon, neodpovedajú dnešným pomerom. Pre účely, ktoré má táto osnova upraviť, nie je vhodné ani vládne nariadenie číslo 270/1936 o stráži obrany štátu. Z týchto príčin ochrana štátnych hraníc v dnešných pomeroch nemôže byť zaistená podľa uvedených starých predpisov, lebo aj zákon o národnej bezpečnosti č. 286/1948 sa zaoberá len všeobecne ustanoveniami, že medzi úlohy národnej bezpečnosti patrí aj stráženie štátnych hraníc.

Ako z uvedeného vyplýva, nemali sme posiaľ v našom právnom poriadku predpis, ktorý by sústredene upravoval problémy, ktoré súvisia s ochranou štátnych hraníc. Lebo ochrana štátnych hraníc má obzvláštny význam v dnešnom čase, keď je naša republika v etape urýchlenej výstavby socializmu, a preto je treba, aby bola ochrana štátnych hraníc upravená zvláštnym zákonom a aby boli vyriešené všetky otázky, ktoré súvisia s právnym postavením orgánov, ktoré chránia naše hranice, čiže otázky pohraničnej stráže.

Čo obsahuje nový zákon? Predovšetkým sa v ňom zdôrazňuje myšlienka, že povinnosťou každého občana nášho štátu je chrániť štátne hranice pred prenikaním nepriateľov pokroku a rozvratníkov. Táto zásada vyplýva už logicky z faktu, ktorý zdôrazňuje i naša ústava, že zvrchovaným vládcom a budovateľom našej vlasti je ľud, čiže každý občan.

Aby sme mohli riadne budovať mierový ťažký priemysel v našej vlasti a zvyšovať životnú úroveň tým, že stále rozširujeme náš trh a usmerňujeme ceny, na to potrebujeme pokoj, ktorý dosiahneme len trvalým zabezpečením štátnych hraníc. Ochrana štátnych hraníc patrí do pôsobnosti Ministerstva národnej bezpečnosti. Táto zásada naväzuje na ustanovenie § 1 zák. č. 286/1948 Sb. o národnej bezpečnosti so zmenou uvedenou vo vládnom nariadení č. 48/1950 Sb., ktorým sa zriaďuje Ministerstvo národnej bezpečnosti. Orgánom, ktorým plní Ministerstvo národnej bezpečnosti túto úlohu, je pohraničná stráž a Zbor národnej bezpečnosti.

Služba pohraničnej stráže je veľmi významná, namáhavá a odpovedná. Preto služba v pohraničnej stráži musí byť cťou pre všetkých jej príslušníkov, ktorí budú vyberaní z najlepších a najschopnejších synov pracujúceho ľudu. Pri starostlivom výbere kádrov pre pohraničnú stráž nám bude slúžiť za vzor organizácia sovietskych pohraničných orgánov, ktoré sa častokrát vyznamenali v tvrdých bojoch s rozličnými rozvratníkmi a teroristami, ktorých sa snažili vyslať do SSSR rozličné kapitalistické štáty.

Významné postavenie členov pohraničnej stráže zdôrazňuje zásada, že majú rovnaké práva a povinnosti ako príslušníci vojska. Tým dáva náš ľud jasne najavo, ako si váži týchto statočných a obetavých obrancov svojho pokojného budovania. Pri výkone svojej právomoci sú postavení príslušníci pohraničnej stráže na roveň členom SNB. Toto ustanovenie je nezbytné, lebo pohraničná stráž plní aj veľmi dôležité úlohy národnej bezpečnosti. Služba v pohraničnej stráži je rovnocenná službe vo vojsku. Z toho nasleduje, že príslušníci pohraničnej stráže plnia službou na pohraničí zároveň svoju povinnosť podľa branných predpisov o vojenskej činnej službe. Je preto logickým dôsledkom tejto zásady, že hodnosti, ktorých dosiahne v pohraničnej stráži mužstvo, poddôstojníci, dôstojníci a generáli, im zostanú zachované i pri preložení do zálohy, do výslužby alebo pri výkone služby vo vojsku.

Z predchádzajúcich ustanovení nasleduje, že príslušníci pohraničnej stráže podliehajú vojenskej súdnej právomoci v zmysle ustanovení § 7, ods. 1 trestného poriadku. Táto osnova je len rámcovým predpisom. Zvláštne úlohy pohraničnej stráže vyžadujú, aby organizačné a služobné predpisy pre pohraničnú stráž boli vyhradené ministrovi národnej bezpečnosti, ktorému je pohraničná stráž podriadená. Keďže príslušníci pohraničnej stráže budú mať rovnaké práva a povinnosti ako príslušníci vojska, budú pre nich platiť primerané predpisy vojenské, pokiaľ sa nimi upravujú náležitosti mužstva, poddôstojníkov, dôstojníkov a generálov.

Prijímanie, doplňovanie, povyšovanie a prekladanie príslušníkov pohraničnej stráže do výslužby upraví minister národnej bezpečnosti podľa zásad platných pre príslušníkov vojska. Pre odnímanie hodností s právnym opatrením budú platiť ustanovenia zákona čís. 85/1950 Sb. o opatreniach súvisiacich s úpravou kázeňského práva príslušníkov ozbrojených zborov.

Zmocnenie pre ministra národnej bezpečnosti na vydanie nariadenia podľa § 90, ods. 1 Ústavy má umožniť pružnú úpravu otázky použitia zbrane príslušníkmi pohraničnej stráže tak, aby vyhovovala potrebám účinnej ochrany štátnych hraníc za daných okolností. Pre zisťovanie trestných činov finančnej povahy upraví ministerstvo národnej bezpečnosti v dohode s ministerstvom financií smernice o úlohách pohraničnej stráže.

Pri procesoch, ktoré v nedávnych časoch prebiehali pred štátnymi súdmi, bolo zistené, že prevažná väčšina osôb, ktoré sa dopúšťajú trestnej protištátnej činnosti, sú zároveň páchateľmi trestných činov finančnej povahy. Preto je potrebná úprava súčinnosti príslušníkov pohraničnej stráže pri stíhaní páchateľov trestných činov finančnej povahy.

Na splnenie úloh uvedených v tomto zákone môže Ministerstvo národnej bezpečnosti činiť potrebné opatrenia. Môže menovite stanoviť, že vstup a pobyt na určitej časti územia štátu je zakázaný alebo dovolený len na zvláštne povolenie. Na určité časti územia štátu je na konanie prác, ktoré menia tvárnosť terénu, alebo na zriadenie telekomunikačných alebo energetických vedení vnútroštátnych alebo medzinárodných treba tiež predbežného súhlasu ministerstva národnej bezpečnosti.

V jednotlivých prípadoch môže ministerstvo národnej bezpečnosti preniesť svoju právomoc na svoje podriadené orgány. Toto ustanovenie dáva právny podklad na vydanie niektorých obmedzujúcich príkazov a zákazov menovite v pohraničnom území a umožňuje hlavne, aby tam nebolo občanov, ktorí by porušovali povinnosti riadneho občana tam, kde sa vyžaduje u každého príkladné a obetavé plnenie občianskych povinností.

Slávna snemovňa, po právnom rozbore navrhovanej osnovy chcel by som ešte poukázať na dôvody, ktoré nás viedli pri tvorení tohoto zákona.

Ako som sa už zmienil, susedíme s americkou zónou Nemecka, a ako naše početné skúsenosti dokazujú, toto susedstvo nijak nie je pre nás príjemné, lebo cez tento úsek našich hraníc vnikajú do našej republiky platení špióni kapitalistických štátov a rozličné iné živly pochybných kvalít, ktorých snahou je rozvracať náš štát a jeho hospodárske zriadenie.

Tieto živly obstarávajú tiež styky medzi našou domácou reakciou a t. zv. čs. emigráciou, ktorú reprezentujú ľudia veľmi pochybných charakterových hodnôt, akými sú Zenkl, Stránský, Krajina, Lettrich, Blaho a iní.

Títo ľudia nemôžu vzbudiť úcty žiadneho súdneho človeka a preto som presvedčený, že ich ani ich chlebodárci neberú vážne. Nie sú to žiadni politickí idealisti, ktorí by boli ochotní položiť za ideu toho alebo onoho politického usporiadania sveta svoje každodenné statky, slobodu alebo dokonca život.

Vieme, že Zenklovi, Majerovi, Lettrichovi a im podobným utečencom bol už doma absolútne ľahostajný zápas českého a slovenského človeka o sociálnu spravodlivosť, o dôslednú demokraciu a o to, aby sa chudobným a po dlhé roky ponižovaným pomáhalo.

Oni jednoducho nemali pre toto snaženie pochopenia. Ale to je málo; azda to lepšie vystihnem, keď poviem, že oni nenávideli každý pokrok a neradi videli, že sa náš drobný človek, ktorý tvorí jadro národa, stále užšie primyká k Sovietskemu sväzu, s ktorého pomocou a podporou kráča v ústrety lepšiemu zajtrajšku, čiže budúcnosti, v ktorej nebudú existovať žiadni vykorisťovatelia a žiadne triedne rozdiele.

Takýto vývoj oni nemohli potrebovať a preto hamovali každé sociálne zlepšenie a pri každej príležitosti všetkými možnými a nemožnými spôsobmi vyjadrovali svoj nezáujem o SSSR. A keď jednako prišiel víťazný február pracujúceho ľudu proti ich vôli, každý by bol očakával, že sa títo tak rečení "hrdinovia" ukážu chlapmi. Oni však svojim stúpencom ukázali päty a dali svoje služby západným imperialistom, vyslovene proti záujmom svojho národa. Títo zradcovia bijú sa neprestajne medzi sebou, ale nie o ideály hospodárskeho alebo politického zriadenia, ale o čiste svoje vlastné egocentrické záujmy. Hádajú sa už predom o funkcie a počet miest, ktoré by každý chcel obsadiť svojim príbuzenstvom. Je len samozrejmé, že každý z nich chce rozkazovať a pre prácu sa hľadajú drobní a bezvýznamní ľudia, ktorí by ju urobili podľa možnosti zadarmo.

Preto nás nijak neprekvapilo, keď sa toľko ospevovaná Rada slobodného Československa náhle rozpadla. Z ich zradných plátkov sme vyčítali, že sa táto Rada rozpadla pre veľké oči národných socialistov, ktorí si osobovali akési favorizované postavenie. Keď i toto vedúce postavenie ostatní emigranti nechceli uznať, osamostatnili sa pod názvom "čsl. národný výbor" a naivne očakávali, že západné kapitalistické vlády ponúknu každému z nich ako zálohu na očakávané ministerské kreslo tučnú apanáž. Zabudli, že vládcovia doláru nepožičiavajú peniaze na sľuby a vzdušné zámky.

Títo zradcovskí emigranti, či sa už menujú Sidorovci, Ďurčanskovci, Lettrichovci atď., si i medzi sebou priznávajú, že to s tým ich charakterom nie je v poriadku. Ligistický časopis Jednota píše napr.: "Ovládnutie Slovenskej ligy Sidorom s nechuťou nesú menovite starousadlí Slováci v USA a svojím názorom sa nijako netaja". Ligistický časopis Jednota napr. píše 23. 5. 1951: "Vy, čo sa spájate s podvodníkmi....naozaj môžete ísť, odkiaľ ste prišli!" V tom istom čísle píše v článku "S kým sa teda spájať?" - "S človekom" (myslí Sidora), "ktorý dal pozatvárať stovky ľudí? Alebo s jeho pobočníkom Pokorným, ktorý verejne hlása nacizmus? Alebo s nejakým Kerákom z Valhy, ktorý podľa Pokorného príkazu navádza svojich štyroch pobočníkov k vraždám?"

Ani časopis Slovenská obrana neskrýva svoj názor na zradcov. 22. 5. 1950 napísala: "Nič im nie je sväté a česť nemá významu. Aj krk by podrezali svojmu protivníkovi. Bolo by najlepšie, aby sme ich úplne nechali stranou a nech si robia, čo chcú a ako chcú." Na kongrese Slovenskej ligy boli charakterizovaní ako osoby "nemravného a kriminálneho charakteru" a "ktoré okrem seba nikoho nereprezentujú."