Důvody, které vedly vládu k vypracování návrhu nové zákonné úpravy ochrany státních hranic, jsou závažné. Jsme povinni všichni, ať již vláda, ať poslanci, ať každý občan, starat se o to, aby naše vlast byla pokojným a bezpečným domovem pracujících, aby bylo pokud možno předem zabráněno zločinné činnosti agentů a vrahů posílaných k nám ze zahraničí. Prosím proto, aby předložený vládní návrh zákona o ochraně státních hranic byl schválen. Děkuji zároveň při této příležitosti všem příslušníkům našeho pracujícího lidu za pomoc, kterou denně poskytují orgánům národní bezpečnosti při ochraně našeho lidově demokratického zřízení. Děkuji i vám, poslancům našeho lidu, za zájem, s kterým se vládní návrh zákona o ochraně státních hranic setkal při projednávání v branném a bezpečnostním výboru a setkává i nyní v plenární rozpravě.

Jménem všech příslušníků pohraniční stráže i Sboru národní bezpečnosti prohlašuji, že důvěru, kterou nám pracující lid věnuje, nezklameme a že budeme dále a s ještě větší sílou a houževnatostí bojovat po boku lidu a ve spolupráci s lidem proti všem nepřátelům našeho lidově demokratického zřízení a přispívat tak k zajištění míru a výstavbě socialismu v naší vlasti. (Hlučný potlesk.)

Předseda (zvoní): Děkuji panu ministru národní bezpečnosti za jeho projev.

Dále jsou přihlášeni řečníci: posl. Mrázik, dr. Polanský, dr. Ševčík a dr. Jelínek. Dávám slovo poslanci Mrázikovi.

Posl. Mrázik: Slávne Národné zhromaždenie!

Ak dnes prerokovávame zákon o ochrane štátnych hraníc, pripomeňme si, aké máme objektívne predpoklady k tejto ochrane dnes a ako to bolo za buržoáznej predmníchovskej republiky. Ochrana hraníc v predmníchovskej republike bola položená na slabých základoch, lebo bola hračkou v rukách západných imperialistov, ktorým z tých istých, teda z egoistických triednych príčin, pomáhala aj naša domáca buržoázia a nadovšetko reformistickí sociálnodemokratickí vodcovia.

Vieme veľmi dobre, že k zrodu ČSR v roku 1918 mohlo dôjsť iba preto, lebo zvíťazila Veľká októbrová socialistická revolúcia, ktorá urobila škrt cez plány obidvoch imperialistických blokov, bojujúcich proti sebe v prvej svetovej vojne, ktorá zdeptaným národom ukázala cestu k národnej, štátnej i sociálnej slobode. História, ktorú naše národy prežili, rozmetala všetky ilúzie, ako by naše oslobodenie bolo dielom t. zv. západných demokracií. ako by Wilsonových 14 bodov bolo hlavným fundamentom k zrodu ČSR. Ak kde-tu sa ešte takéto ilúzie prechovávajú, urobíme všetko, aby náš ľud poznal pravdu, aby poznal skutočnú históriu. A skutočná pravda je taká, že nik iný ako Veľká októbrová socialistická revolúcia urýchlila pád rakúsko-uhorskej monarchie a umožnila českému a slovenskému národu utvoriť si svoj vlastný štát. Lenže do zlých rúk dostala sa Československá republika. Robotnícka trieda nemala vtedy ešte revolučnú, na boľševických zásadách postavenú stranu , ktorá by ju cez národnú slobodu a po boku prvého štátu robotníkov a roľníkov doviedla i k slobode sociálnej. Zradní reformistickí vodcovia pomohli buržoázii k upevneniu moci, k nastoleniu kapitalistickej diktatúry, pomohli urobiť z ČSR prívesok západných imperialistov. A celé obdobie od zrodu ČSR v roku 1918 až do pokorujúceho Mníchova bolo obdobím falošnej, proti národným a štátnym záujmom namierenej politiky, ktorú prevádzala celá česká a slovenská buržoázia, nech sa už ona grupovala zo Živnobanky, kramárovských fabrikantov, beranovských, hodžovských a ľudáckych veľkostatkárov, cez hradnú masarykovsko-benešovskú buržoáziu až po zradných pravičiarskych sociálnodemokratických vodcov.

Celá línia zahraničnej i vnútornej politiky predmníchovskej republiky ukázala, že bezpečnosť ČSR a jej hraníc budovaná je na slabých základoch, ktoré sa rozsypú pri prvej dejinnej búrke. Keď si len tak zbežne zrekapitulujeme vnútornú politiku buržoáznej predmníchovskej republiky, nemôžeme nevidieť, ako už v základoch ohrozovala ochranu hraníc a bezpečnosť republiky. Nezamestnanosťou, žobračenkami, áreštmi, streľbou do štrajkujúcich robotníkov a exekúciami zgniavených drobných roľníkov veru nikto a nikdy ochranu hraníc a bezpečnosť republiky neupevní. A tak to robila vládnuca buržoázia predmníchovskej republiky. Obranyschopnosť republiky oslabovala vládnuca buržoázia i nesprávnou národnostnou politikou. Česká buržoázia našla svoj kladný pomer k slovenským fabrikantom, bankárom a statkárom. No nenašla dobrý pomer k slovenskému pracujúcemu ľudu, ktorý bol vo zvýšenej miere vykorisťovaný, ktorý nenachádzal vo svojej domovine obživu a ktorý vo veľkých húfoch odchádzal do cudziny predávať svoj pot a mozole cudzím vykorisťovateľom, lebo rodná dedina nedala chleba.

Česká vládnuca buržoázia dobre si rozumela s buržoáziou nemeckou. Sedela s ňou za jedným stolom v správnych radách, spolu s nemeckou buržoáziou vykorisťovala náš ľud, no nevedela nájsť a ani nájsť nemohla cestu k spoluobčanom nemeckej menšiny a prevádzala voči nim takú politiku, že ich nahnala do osídiel henleinovsko-hitlerovskej politiky, namierenej proti celistvosti a nezávislosti republiky. Nebolo to ináč ani pokiaľ išlo o maďarskú menšinu. Zástupcovia českého finančného kapitálu a páni z Agrárnej banky sa objímali s eszterházyovskými a jarošovskymi revizionistami, no maďarskí spoluobčania boli utláčaní sociálne a kultúrne a tak sa stali často i drobní z nich obeťou maďarskej horthyovskej revizionistickej propagandy. Niet teda čudo, že sa necítili v predmníchovskej republike ako doma. Komunisti, ktorí na túto nesprávnu kazimírsku politiku poukazovali a jediní proti nej dôsledne bojovali, boli za to trestaní, väznení, komunistická tlač bola cenzurovaná a zastavovaná. Zato však zámerne bola živená a podporovaná činnosť fašistických strán a organizácií, namierená proti záujmom republiky.

Ani zahraničná benešovská politika nebola o nič lepšia. Za takej vnútornej politiky ani iná nemohla byť, veď zahraničnú politiku od vnútornej nemožno oddeliť. Boli sme obkľúčení reťazom nepriateľských štátov. So strany nemeckého imperializmu hrozilo našim národom vždy nebezpečenstvo, no od príchodu Hitlera k moci žiadny poctivý Čech a Slovák neostal na pochybnostiach, aké nebezpečenstvo nám hrozí, ak nenájdeme správnu protihitlerovskú, protifašistickú orientáciu v našej zahraničnej politike. Beckovské Poľsko tiež si rezalo zuby na nás, čakajúc len na vhodnú príležitosť. I od Dunaja fúkali pre nás zlovestné revizionistické vetry. Maďarský feudálny pán sa nezmieril s tým, že nemôže pľundrovať, vykorisťovať a odnárodňovať slovenský národ, že nemôže držať bič nad slovenským bírešom a robotníkom. Snívali o svätoštefanskej korune. A nielen snívali, ale kuli pikle proti ČSR a všetky tieto revizionistické štáty mali u nás piate kolóny, ktoré mali voľné pole pre svoju protištátnu činnosť, kým protifašistickým organizáciám bola činnosť, smerujúca k obrane republiky, znemožňovaná. Obzrel si sa na západ, videl si nepriateľa, bolo tam hitlerovské Nemecko. Obzrel si sa na sever, i tam si videl nepriateľa, lebo Poľsko viedla beckovská fašistická klika. I na juhu bol nepriateľ, lebo v Maďarsku vládol protiľudový horthyovský režim. Aká mala byť v takejto situácii naša zahraničná politika, aby nám zaistila ochranu hraníc a bezpečnosť štátu a aká bola? Mala byť taká, aby sa oprela o tie sily vo svete, ktoré nám žičia, ktoré sú proti revizionizmu, ktoré sú za mier cestou kolektívnej bezpečnosti. Mali sme sa na život a na smrť oprieť o protiimperialistickú silu a tou bol Sovietsky sväz. Namiesto dôsledného spojenectva so Sovietskym sväzom česká a slovenská buržoázia a reformistickí vodcovia orientovali sa úplne na kapitalistický západ. Osud českého a slovenského národa spojili so záujmami západných imperialistov. Buržoázia a reformisti na čele s Benešom uspávali náš ľud, že naša bezpečnosť je zaistená smluvami so západnými demokraciami a menovite s Francúzskom, že tieto štáty nedajú nám zahynúť, že nás budú brániť, že nám budú pomáhať proti dobyvačným zámerom so strany hitlerovského fašizmu.

Boli to komunisti, ktorí tlmočiac vôľu nášho ľudu poukazovali na to, že takáto politika vedie našu republiku do skazy. Bola to komunistická strana, ktorá ukazovala, že naša bezpečnosť bude zaručená iba tak, ak budeme opretí o Sovietsky sväz. No hovoriť vtedy o Sovietskom sväze, o tomto prvom socialistickom štáte, o jeho veľkých hospodárskych úspechoch v období, keď kapitalistické hospodárstvo išlo od desiatich k piatim, keď celý kapitalistický svet nachádzal sa v kŕčoch nevyliečiteľnej hospodárskej krízy, volať na slávu Červenej armáde, ktorá jediná bola hrádzou proti rozvíjaniu sa fašizmu, to bolo za predmníchovskej republiky trestné, za to súdili poctivých Čechov a Slovákov. Až v r. 1935 došlo k uzavretiu paktu so Sovietskym sväzom, no to sa mohlo stať iba po tom, keď k tomu dali súhlas západní imperialisti a celá naša smluva so Sovietskym sväzom bola podmienená smluvou francúzsko-sovietskou, ktorá, ako je to dnes už každému zrejmé, nebola poctivo myslená a nebola ničím iným, iba určitým nástrojom, ako primäť Hitlera k ústupnosti, ako upraviť jeho výboj smerom na Sovietsky sväz, aby takto si západní kapitalisti uchránili svoje záujmy.

A čím viac hrozilo nebezpečenstvo našej republike, tým viac Beneš a celá oficiálna politika predmníchovského Československa zatajovala túto skutočnosť a chcela nahovoriť, že je všetko v poriadku, že nám netreba nič iného, iba dobudovať obranné opevnenia na našich hraniciach. Beneš a celá vládnuca buržoázia dovolila taký zásah do suverenity našej republiky, ako bol súhlas so smutne známou Runcimanovou misiou, ktorá prišla k nám dokončiť dielo zkázy, ktorá prišla k nám doslovne predať našu republiku hitlerovskému fašizmu.

Keď s bolesťou opúšťali v mníchovských dňoch naši vojaci dobre vybudované zákopy a obranné opatrenia, ktoré boli postavené z korúnok a mozoľov pracujúceho ľudu Československa, keď hitlerovskí dravci okupovali naše územie a keď potom neskôr sa o toto dielo skázy pričinili i horthyovskí a beckovskí fašisti, vtedy si mnohí ľudia uvedomili, že iba komunisti poukazovali na toto nebezpečenstvo a nielen poukazovali, ale aj navrhovali opatrenia, ako republiku uchrániť, ako sa brániť hnedému hitlerovskému moru. Komunisti poukazovali, že republiku môže zachrániť iba ľudový front, v ktorom budú sdružené všetky politické strany, ktoré sú proti fašizmu a za obranu republiky. Komunisti zdôrazňovali, že iba spojenectvom s SSSR možno uchrániť našu republiku pred nástrahami hitlerovského fašizmu. Mníchov nebol iba následkom zrady západných imperialistov, ale aj výsledkom zrady českej a slovenskej buržoázie a reformistických vodcov.

Veru, ochrana hraníc a bezpečnosť republiky v predmníchovskej republike bola v zlých rukách, bola v rukách vládnucej buržoázie, ktorá, keď došlo na lámanie chleba, z triednych, egoistických, kapitalistických záujmov republiku vydala na pospas hitlerovskému fašizmu. Áno, Mníchov je dielom nielen zrady západných imperialistov, ale aj československej buržoázie. Vo svojej významnej reči v Stálom výbore Národného shromaždenia dňa 11. októbra 1938 súdruh Gottwald ukázal na pravých vinníkov mníchovskej zrady, na politiku neustáleho ustupovania pred útočníkom, keď povedal: "Je nesporné, že za týmto čiernym piatkom väzia temné sily reakčného veľkokapitálu. Triedne záujmy reakčnej veľkoburžoázie v Anglicku a vo Francúzsku to boli, ktoré velili v Mníchove na účet Československa zachraňovať Hitlerov režim. Triedne sily reakčnej veľkoburžoázie v Československu to boli, ktoré velili kapitulovať a obetovať záujmy štátu, republiky a národa triednym záujmom veľkoburžoáznej smotánky. Máme čo robiť s ďalekosiahlym sprisahaním proti ľudu, proti republike a proti demokracii. Máme právo a povinnosť volať pred súd ľudu a dejín menovite všetky tie živly a sily, ktoré túto hanebnú kapituláciu po dlhú dobu zámerne pripravovali, ktoré sa spriahli s nepriateľom proti vlastnému ľudu, národu a republike."

S veľkým poučením vstúpil československý ľud a menovite robotnícka trieda do národno-oslobodzovacieho boja proti hitlerovskému fašizmu. S poučením, ktoré jednoznačne hovorilo, že osud republiky, jej bezpečnosť a ochrana jej hraníc nikdy nemôžu byť sverené do rúk buržoázie, že v obnovenej republike to musí byť vecou ľudu.

Na iných fundamentoch spočíva ochrana hraníc a bezpečnosť našej ľudovodemokratickej republiky, lebo od základu iný je charakter celého zriadenia, ako to bolo v predmníchovskej republike. Tí, čo sa najviac pre svoje triedne záujmy pričinili o Mníchov, nedostali sa po r. 1945 do vlády, ale na Pankrác. A pod vedením KSČ a súdruha Gottwalda aj ich druhá smena, ktorá sa na čas ešte dostala do politického, hospodárskeho a kultúrneho života, ktorá sa dostala do vlády a parlamentu, bola pred tvárou ľudu odhalená. Odhalení boli Zenklovci, Šrámkovci, Majerovci, Ursinyovci a všetci tí, ktorí sa usilovali o zvrat nášho života späť ku kapitalizmu. Účtovanie s nimi vo februári 1948 skončilo sa ich porážkou a víťazstvom ľudu. Ochrana našich hraníc a bezpečnosť republiky boli týmto víťazstvom posilnené.

Víťazstvo Sovietskeho sväzu a jeho slávnej Červenej armády v druhej svetovej vojne úplne zmenilo situáciu i na našich hraniciach. Spomíname si, ako naša zradná reakcia po mníchovských udalostiach chcela smyť svoju vinu tým, že nahovárala nášmu ľudu, že zemepisné položenie našej republiky bolo také, že akýkoľvek odpor, akákoľvek ochrana našich hraníc by bola nemožnou, bola by dobrodružnou. No my vieme, že dobrodružnou bola celá vnútorná a zahraničná politika českej i slovenskej buržoázie ako i zradných reformistických vodcov. My vidíme, že zemepisné položenie našej republiky nie je pre nás nijako nevýhodné, ak prevádzame takú zahraničnú i vnútornú politiku, ktorá je v súlade so záujmom nášho ľudu, ktorá je v súlade s ochranou našich hraníc a bezpečnosti republiky. A dnes vidíme i to, že ani maďarský, ani poľsky ľud nie je našim prirodzeným nepriateľom, ako sa to snažila nahovoriť buržoázia v predmníchovskej republike. Nepriateľom nášho ľudu a bezpečnosti našej republiky boli maďarskí a poľskí feudálni páni, ktorí súčasne boli nepriateľmi maďarského a poľského ľudu. Keď náš ľud, ľud Maďarska a Poľska, zahnal vládnucu buržoáziu, ktorá bola príčinou minulých nesvárov medzi nami, keď u nás, v Poľsku a v Maďarsku vládne ľud, iné ovzdušie je už i na našich severných a južných hraniciach. Dnes hraničíme so Sovietskym sväzom, s naším bratom a úprimným spojencom, dnes upevňujeme naše priateľstvo s poľským národom a pokojne sa dívame i na druhú stranu Dunaja, kde zlovestné revizionistické vetry sú nahradené priateľstvom a stále sa prehlbujúcou spoluprácou na všetkých úsekoch. Hľa, čo znamená správna zahraničná politika, ktorá je pokračovaním politiky vnútornej. Táto správna zahraničná politika, tieto správne spojenecké sväzky, to je naše istota, že môžeme pokojne budovať, lebo vieme, že sme súčasťou veľkého mierového tábora, ktorý vedie Sovietsky sväz a súdruh Stalin.

Dnes Sovietsky sväz svojím politickým vlivom prispieva k tomu, aby národy v strednej Európe žily vo vzájomnom pokoji a mieri a aby spoločnou rukou, sviazané putom skutočného priateľstva, vzájomne si pomáhajúc, budovali socializmus. Veľkým protifašistickým víťazstvom Sovietskeho sväzu a jeho slávnej Červenej armády bol navždy vyradený zo strednej Európy vliv anglo-amerických imperialistov, ktorí v minulosti rozoštvávali národy medzi sebou, aby ich takto snadnejšie ovládli a urobili z nich nástroj svojej mocenskej imperialistickej politiky.

No nová je aj situácia na nemecko-československých hraniciach. V dôsledku vojnovej politiky západných imperialistov, ktorí pošliapali jaltskú a postupimskú dohodu, Nemecko doteraz nie je jednotné a demokratické. Nemecko je rozčesnuté. No jedna jeho časť - Nemecká demokratická republika - stojí už dnes v mierovom tábore. Priateľské styky, ktoré i Československo prehlbuje s Nemeckou demokratickou republikou, ukazujú, že po likvidácii kartelov a junkerských veľkostatkárov, týchto koreňov imperialistickej výbojnosti, nastáva ovzdušie spolupráce medzi nami a ľudom Nemeckej demokratickej republiky. Nie je Nemec ako Nemec, učí nás i v záujme ochrany našich hraníc náš prezident súdruh Klement Gottwald. Pieckovské demokratické Nemecko, nesúce zástavu pokroku a proletárskeho internacionalizmu, je začiatkom nového pomeru medzi nami a nemeckým ľudom. No súdruh Gottwald nás súčasne učí, že nie je Nemec ako Nemec, nielen pokiaľ ide o Nemeckú demokratickú republiku, ale že my a celý náš mierový svet má spojencov a priateľov i v západnom Nemecku, ktorí anglo-americkým vojnovým štváčom priamo pod oblokmi už v západnom Nemecku sa usalašeným vojenským generálnym štábom hovoria zreteľne, že pre cudzie záujmy, pre záujmy anglo-amerických kapitalistov svoju krv cediť nebudú, ktorí si neustále uvedomujú, že osud anglo-amerických imperialistov neslobodno spojiť s osudom nemeckého ľudu. Tiež si uvedomujú, že osud Kruppovcov, Papenovcov, osud nemeckých kartelárov, veľkostatkárov a novonacistických generálov nie je a nesmie byť osudom nemeckého ľudu. Preto mocnie hnutie i v západnom Nemecku proti remilitarizácii a za mier. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme tomuto hnutiu pomohli.

Jednako však sú vo svete sily, ktoré ohrozujú mier a tým aj naše národy. Je to americký imperializmus, ktorý tým, že prijal hitlerovské fašistické plány a tým, že zavádza vo vlastnej zemi fašizmus, stáva sa nepriateľom číslo jedna celého ľudstva, teda aj našich národov. Dnes nám nehrozí nebezpečenstvo z Nemeckej demokratickej republiky, kde boli podťaté korene fašizmu, ale musíme byť na stráži pred tými, ktorí sa usilujú o porobenie sveta, ktorí sa usilujú o vzkriesenie nemeckej fašistickej armády v západnom Nemecku a ktorí sa usilujú o nové vojnové jatky, ktorí pripravujú nové Majdanky a Lidice.

Nikdy v histórii nášho národa neboli hranice nášho štátu tak zabezpečené, ako sú dnes. Je to preto, lebo víťazstvom Sovietskeho sväzu bolo umožnené pracujúcemu ľudu u nás, v Poľsku i v Maďarsku, aby prebral vládu do svojich rúk. Je tomu tak preto, lebo sme opretí o Sovietsky sväz a o štáty ľudových demokracií.

Naša budovateľská práca, naše úspechy sú tŕňom v oku americkým imperialistom. Posielajú k nám cez americké pásmo západného Nemecka špiónov, vrahov a záškodníkov, aby narušovali našu budovateľskú prácu, aby narušovali naše pokojné žitie, aby ohrozovali mier.

Nech vedia, že nás nájdu vždy pripravených. Na ich zločinné výčiny odpovieme zvýšením našej bdelosti a ostražitosti a ešte dôkladnejšou ochranou hraníc na úseku, kde susedíme s americkým pásmom západného Nemecka, aby sme zabránili prechodom škodcov a záškodníkov do našej vlasti, aby sa americkí imperialisti presvedčili, že každý ich pokus musí skončiť naprostým fiaskom.