Ešte v nedávnej minulosti mnohí civilní právnici, ktorí verili v neomylnosť rímskych právnych zásad, tvrdili, že starý občiansky zákonník je majstrovským dielom, lebo pretrval viac ako jedno storočie. To nebolo zásluhou samého zákonníka. Právo a právnici boli vtedy v službách bohatých, preto ak chceli chrániť ich záujmy, museli chrániť predovšetkým zákon. Takéto argumenty dnes padajú, keď sme svedkami toho, že mocné prúdy pokroku, ktoré už nebolo možné zadržať, otriasly základmi starého, prežitého práva.

Za takýchto pomerov prežil starý občiansky zákonník i prvú svetovú vojnu a predmníchovská republika prevzala právne dedičstvo po bývalom Rakúsku-Uhorsku. Ukázalo sa už i vtedy, že národ dospel hodne ďalej ako právo a jeho právnici a že staré právo nesrovnáva sa so záujmami povojnového spoločenského zriadenia. Naše národy, ktoré sa dostaly z područia vládnucej dynastie, chcely sa stať neodvislými po právnej stránke. Prvá republika previedla menšie zmeny, vyplnila medzery starého práva, ale jeho podstata ostala nezmenená. Trvalo to dosť dlho, kým prvá republika pristúpila k prácam na vypracovaní nového občianskeho zákonníka.

Keď teraz listujeme v záznamoch z predbežnej debaty o vládnom návrhu zákona k občianskemu zákonníku, ktorá sa konala v apríli r. 1937, sme dostatočne poučení o tom, v akom prostredí sa nový občiansky zákonník vytváral a aký duch vanul v poslaneckej snemovni a v senáte. Podľa toho si ľahko možno predstaviť, ako by bol nový zákonník plnil svoje poslanie. Okrem poslancov Komunistickej strany poslanci všetkých ostatných strán vyslovovali uspokojenie nad tým, že nový občiansky zákonník prevzal jak ducha, tak i veľkú časť starého občianskeho zákonníka. Na ilustráciu nech poslúžia príklady.

Posl. Otáhal za lidovú stranu hovorí: "Je jisto, že nebudujeme dílo úplně nové, při kterém bychom museli být naplněni obavami a skepsí do budoucna, nýbrž stavíme na starých základech zákonodárství a občanské morálky, která je tak stará, jak lidstvo samo." Inými slovami povedané, malo sa znova konzervovať to, čo tu bolo prehnilé a to pri zatvorených oknách, alebo akonáhle by bol do toho starého práva zavanul nový duch pokroku, bola tu "obava a skepse", že sa dom, stavaný z karát, okamžite rozpadne. A o rok neskoršie i sám autor citovaných riadkov mohol sa presvedčiť, čo znamenala stará občianska morálka tých mocných, ktorí pre svoje súkromné záujmy vydali na pospas záujmy národa imperialistickým záujmom fašizmu, a to i "bez obav a skepsí do budoucna".

Senátor dr Mederly za ľudovú stranu hovorí: "Keby sme pri prácach na novom občianskom zákonníku boli siahli nie po starom občianskom zákonníku, ale vzali za podklad theorie nové, kolektivizujúce a socializujúce, boli by sme dostali horšie dielo." - Tu ústami býv. senátora dr Mederlyho je vyjadrené i stanovisko vysokej cirkevnej hierarchie. Keby sa boly vtedy použily "theorie nové, kolektivizujúce a socializujúce", nebola by sa socializácia zastavila ani pred cirkevnými latifundiami. Radšie sa teda ostalo pri starých, kresťanstvu cudzích mravných zásadách, ako aby sa boly použily nové theorie, socialistické, ktoré sú navlas podobné kresťanským mravným zásadám. V našej ľudovodemokratickej republike i cirkevné veľkostatky boly dané do služieb ľudu. A čo sa stalo? Bola tým cirkev poškodená? Nebola! Lebo kto je tá cirkev v Československej republike? Či ju netvoria naši veriaci robotníci, roľníci i duševní pracovníci, naši úderníci, zlepšovatelia, naša mládež a všetci, ktorí roztáčajú kolesá našej Päťročnice? Teda nie pre úzke záujmy jednotlivcov, ale pre široké masy pracujúcich, pre zvýšenie ich životnej úrovne, pre šťastnejší život budúcich generácií sa to stalo. Týmito opatreniami neboli poškodení ani duchovní. Ak štát siahol v záujme širokých vrstiev pracujúcich na cirkevné veľkostatky, splnil svoju povinnosť do litery i voči cirkvi a duchovným, lebo im zabezpečil také hmotné postavenie, aké im doteraz nezabezpečilo žiadne veličenstvo z božej milosti. Materiálne zabezpečených vrátil štát kňazov ich duchovnému poslaniu medzi veriacimi.

Bývalý posl. dr Sokol za Stranu ľudovú takto hodnotí vtedajší vládny návrh zákona, ktorým sa vydáva nový občiansky zákonník: "Právny poriadok musí byť taký, aby občan cítil, že je vykryštalizovaním vznešených mravných ideálov. Ide o to, aká morálka má byť vzorom. V ČSR to môže byť len morálka kresťanská, pretože tú vyznáva 80% obyvateľstva, a má tú výhodu, že je stála a nepremenná, lebo svoje zásady čerpá z večných právd. Kresťanská morálka rieši i hľadisko sociálne i hľadisko spravodlivosti." - To sú veľmi pekné slová. Keby sme nevedeli, čo sa za nimi skrýva, súhlasili by sme s každou vetou. Ak býv. posl. dr Sokol mal na mysli skutočne kresťanskú morálku, potom jeho slová nie sú v rozpore s morálnymi zásadami dnes prejednávaného občianskeho zákonníka. Avšak z celej predbežnej debaty k vtedajšiemu návrhu občianskeho zákonníka jasne vidieť, že sa staval na starých základoch zákonodarstva, teda i na starých mravných zásadách. Preto keď hovoril o kresťanskej morálke, myslel na tú starú, nekresťanskú, ktorá stanovila, že jedni ostanú naveky boháčmi, a druhí naveky chudákmi, ktorá dovolila vykorisťovanie pracujúcich, ktorá trpela státisíce nezamestnaných, ktorá nakoniec stotožnila sa s morálkou fašizmu a jeho metódami a uvrhla národ do záhuby. Záleží skutočne na tom, aby práve tá kresťanská väčšina v našom štáte bola na čistom s kresťanským ponímaním vlastníctva a názorom na spoločenskú funkciu majetku. Kresťania podľahli liberalistickým názorom na vlastníctvo a opustili kresťanské reformy. Kresťanom musia byť smerodatné citáty z Písma a z výrokov cirkevných otcov a nie citáty príležitostných kresťanov, ktorí sa falošne dovolávajú kresťanstva vtedy, keď ide o ochranu bohatých, o ochranu nespravedlivo nadobudnutého majetku. Nech teda prehovoria cirkevné autority, či je to kresťanské, keď jeden vlastní stovky jutár zeme a jeho blížny nemá ani hrudy, keď jeden vlastní prebytočné majetky a druhý nemá ani to najpotrebnejšie, či zadržaná mzda robotníka nevolá po spravodlivosti, keď zamestnavateľ sa neprávom zmocňuje jej časti k rozmnoženiu svojich ziskov?

Kresťanský názor na vlastníctvo sa odzrkadľuje v týchto citátoch: "Boh dovolil ľudskému pokoleniu vládu nad zemskými majetkami, potrebnými k udržaniu života, a to tak, aby tieto majetky boly spoločné a nepatrily viac jednému ako druhému." Alebo tento: "Všetko bohatstvo pochádza z nepravosti a keď jeden nestratí, druhý nemôže najsť." Toto nazeranie na vlastníctvo a na funkciu majetku nájde plného výrazu i v socializme a nie je v rozpore s jeho zásadami.

Pripravovaný nový občiansky zákonník v prvej republike nevyšiel. Nevyšiel preto, lebo vterajší zákonodarci nechali sa viesť zásadným konzervativizmom a hoci cítili, že potreby vtedajšej spoločnosti sú celkom iné, nebolo odvahy vyporiadať sa s problémami, ktoré doba kládla.

Revolučné zmeny po druhej svetovej vojne, víťazstvo pracujúceho ľudu nad vládou zla a bezprávia, budovanie nového spoločenského poriadku a jeho ochrana potrebuje svoje právne zabezpečenie. Našim vládnym činiteľom bolo jasné, že s odumieraním starého hospodárskeho poriadku odumiera i staré právo a že bude treba vytvoriť nové, socialistické právo, ktoré bude v súlade so skutočným životom a jeho potrebami, ktoré bude dobrodením a nie ťarchou ľudu, nástrojom ľudu pri hľadaní pravdy a nie nástrojom proti nemu a jeho záujmom.

Z týchto príčin pristúpilo sa u nás ku kodifikácii jak hmotného i formálneho trestného práva, tak i ku kodifikácii nového občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho poriadku, z ktorých dve posledné osnovy sa práve prejednávajú.

Aký veľký rozdiel je medzi kodifikáciou starého práva a nášho nového občianskeho zákonníka, vysvitá jasne z tej skutočnosti, že nový občiansky zákonník už netvorili ľudia so šlachtickými predikátmi, ale tvoril ho doslovne pracujúci ľud pod vedením tých právnikov, ktorí sa už vo svojom myslení odpútali od liberalistického ponímania práva, ktorí už prestali veriť v neomylnosť právnych zásad rímskych.

Jeden z robotníkov takto spomína na svoju účasť pri tvorení nového občianskeho zákonníka: "V ministerstve mi často preblesklo mysľou, koľko potentátov asi na týchto kožených kreslách predtým sedávalo a za aké záujmy a za aký žold tu pracovali. S pocitom hrdosti a s vďačnosťou k nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu som si uvedomil, že sme prví robotníci, ktorí sú v týchto miestach a na tak dôležitej práci zúčastnení."

Nový občiansky zákonník sa však netvoril len na ministerstve spravodlivosti, ale tvoril sa v závodoch, na pracoviskách, v úradoch, tvoril sa za účasti robotníkov, roľníkov, zamestnancov z distribúcie a pracujúcej inteligencie. Táto veľká účasť pracujúcich je zárukou, že nový občiansky zákonník bude slúžiť ľudu a jeho záujmom, bude chrániť výdobytky našich národných revolúcií a stane sa pilierom našej socialistickej výstavby a zdrojom pokojného budovania blahobytu našich občanov.

Nový občiansky zákonník je vypracovaný starostlivo, prehľadne a srozumiteľne pre každého, čím je splnená jedna z hlavných zásad ľudovej demokracie, že právo musí byť srozumiteľné pre každého. V kapitalistickom právnom poriadku sotva rozumeli právu niekedy i učení právnici. Ďalším jeho kladom je, že sa odstraňuje v našom štáte právny dualizmus a nový občiansky zákonník stane sa tak ďalším významným pojítkom medzi českým a slovenským pracujúcim ľudom. Nový občiansky zákonník prehĺbi a utuží priateľstvo našich národov s národmi bratského Sovietskeho sväzu, ktorého žiarivé príklady i v tomto smere nasledujeme.

Strana slovenskej obrody s radosťou víta nový občiansky zákonník a stotožňuje sa s jeho ustanoveniami. Jej funkcionári a priaznivci budú ho nielen plniť, ale i popularizovať medzi najširšími vrstvami ľudu. Poslanci Strany slovenskej obrody budú za nový občiansky zákonník a občiansky súdny poriadok hlasovať. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala: Ku slovu neni už nikto prihlásený, spoločná rozprava je skončená.

Dávam slovo k doslovu zpravodajcovi k bodu 1, posl. dr Bartuškovi.

Zpravodaj posl. dr Bartuška: Vzdávám se slova.

Podpredseda Komzala: Dávam slovo k doslovu zpravodajcovi k bodu 2, posl. dr Haimovi.

Zpravodajca posl. dr Haim: Vzdávam sa slova.

Podpredseda Komzala: Vykonáme teraz oddelené hlasovanie o spoločne prerokovávaných predlohách.

Národné shromaždenie je spôsobilé sa usnášať.

Budeme hlasovať najprv o prvom bode poriadku.

Ad 1. Hlasovanie o osnove občianskeho zákonníka (tlač 519).

Pretože niet pozmeňovacích návrhov, dám o celej osnove hlasovať naraz podľa zprávy výborovej. (Námietky. Neboly.)

Námietok niet.

Kto teda súhlasí s celou osnovou zákona v znení zprávy výborovej, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Tým Národné shromaždenie prijalo túto osnovu zákona podľa zprávy výborovej. (Poslanci povstávajú. - Dlhotrvajúci potlesk. - Poslanci usadajú.)

Tým je vybavený 1. bod poriadku.

Pristúpime k hlasovaniu o druhom bode poriadku.

Ad 2. Hlasovanie o osnove zákona o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) - (tlač 520).

Pretože niet pozmeňovacích návrhov, dám o celej osnove hlasovať naraz podľa zprávy výborovej. (Námietky Neboly.)

Námietok niet.

Kto teda súhlasí s celou osnovou zákona v znení zprávy výborovej, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Tým Národné shromaždenie prijalo túto osnovu zákona podľa zprávy výborovej. (Poslanci povstávajú. - Dlhotrvajúci potlesk. - Poslanci usadajú.)

Tým je vybavený 2. bod poriadku.

Prerušujem schôdzu. Schôdza bude opäť zahájená presne o 15. hodine.

(Schôdza prerušená o 13. hod. 34 min. - opäť zahájená o 15. hod. 4 min.)

Místopředseda dr Polanský (zvoní): Zahajuji přerušenou schůzi.

Přistoupíme k projednávání třetího bodu pořadu, jímž jest

3. Zpráva výborů hospodářského a ústavněprávního k vládnímu návrhu zákona, kterým se mění a doplňuje zákon o národních dopravních podnicích (tisk 517).

Zpravodajem je posl. Jura, dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. Jura: Slavná sněmovno, paní a pánové!

Hospodářský a ústavně-právní výbor Národního shromáždění projednaly návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákon o národních dopravních podnicích. Předkládaje společnou zprávu za oba výbory, chci nejprve uvést, proč se novelisuje zákon č. 311 z roku 1948. Jsou to tytéž důvody, které vedly k nutnosti organisačního přebudování národních podniků průmyslových. Jako se ukázalo nutným, aby národní podniky průmyslové byly přebudovány na podniky socialistické, tak je nezbytné, aby se i doprava, která chce co nejlépe sloužit našemu hospodářství, řídila podle zásad socialistického podnikového hospodářství. Proto se v zákoně veřejné dopravě ukládá, aby sestavovala podnikový plán, aby hospodařila podle rozpočtu, aby zřizovala podnikové fondy pracujících jako prostředek k podnícení zájmu všech pracujících. Tento novelisovaný zákon má tedy spolu se statutem národních dopravních podniků sloužit k tomu, aby se zvýšilo socialistické uvědomění pracujících v dopravě, aby při rozvoji socialistického soutěžení rostla kvalita i produktivita dopravy, aby se z dopravních podniků staly dopravní podniky socialistické.

Vzpomínáme-li původního zákona o národních dopravních podnicích, je na místě si uvědomit, jak znárodněná doprava splnila předpoklady tohoto zákona, jak zvládla své úkoly, jak slouží lidu a jejímu hospodářství a jaké má hlavní obtíže a nedostatky.

Jako příklad chci nejprve uvést národní podnik ČSAD, který po vydání zákona počal se svou organisací a přebudováním. Tento podnik,obstarávající autobusovou dopravu v celostátním měřítku a veřejnou silniční dopravu nákladní, zaznamenává veliký vzrůst a rozmach. Značně se zvýšil počet osob přepravených autobusy ČSAD. Vezmeme-li za základ index 100 v roce 1948, zvýšil se počet přepravených osob v roce 1949 na 148 a v roce 1950 na 180. Tento vzrůst je tak pronikavý, že počet osob dopravených v letních měsících 1950 autobusy ČSAD dosáhl téměř počtu osob ve stejnou dobu přepravených po železnici. Velký vzrůst dopravy osob je příkladným dokladem toho, jak se u nás zvyšuje životní úroveň. Zatím co v kapitalistických státech počet cestujících ubývá, u nás je tomu naopak.

I silniční doprava nákladů se úspěšně rozvíjí. Označíme-li rozsah silniční nákladní dopravy ČSAD v roce 1937 číslem 100, jeví se vzrůst takto: 1937 100, 1948 700, 1949 900, 1950 1750. Z toho je vidět, že i rozvoj nákladní dopravy, i když byl ovlivněn začleňováním soukromých dopravců do ČSAD, je obrazem velkého vzrůstu celého našeho hospodářství.

Veřejná silniční automobilová doprava roste nejen co do kvantity, ale prohlubuje se i svou kvalitou. Od měsíce září t. r. zavedl podnik ČSAD řízení nákladové dopravy směřující k tomu, aby se vozidel plně využilo a aby se odstranily prázdné zpětné jízdy. Tímto zatím jen mezikrajovým řešením se podařilo vytížit nákladní vozidla tak, že se zabránilo prázdným jízdám jen v jednom měsíci na trati delší než 100.000 km. Na tomto počátečním zhospodárňování silniční automobilové dopravy se začínají úspěšnými zásahy podílet i orgány lidové správy. Tak hospodářský referent krajského národního výboru v Ústí n. L. doporučil závodové silniční dopravě, aby vlastními vozidly dopravovala náklady na větší vzdálenost jen tehdy, bude-li zajištěn zpětný náklad. Tímto mezikrajovým řízením veřejné dopravy byl učiněn první krok k celkovému zhospodárnění silniční dopravy. Až se mezikrajové řízení nákladní dopravy rozšíří o meziokrskové a mezimístní řízení a až se do této akce zapojí i neveřejná, zvláště závodová doprava, pak to přinese velké výsledky ve zhospodárnění silniční automobilové dopravy.