Celý doterajší vývin vyvracia všetky reakčné lži a ohovárania. Všetko, čo sa dnes deje na našom vidieku, robí sa zo slobodnej vôle pracujúcich roľníkov a tak to bude aj v budúcnosti. Robotnícka trieda použila svoju politickú moc v celom rozsahu proti kapitalistom v priemysle a v peňažníctve; štátne socialistické vlastníctvo vzniklo znárodnením bohatstva, ktoré kapitalisti nahrabali z cudzej práce a využívali na úkor robotníctva a celého národa. Socialistické vlastníctvo družstevné, ktoré má obzvlášť pre vidiek rozhodujúci význam, vzniká celkom inou cestou, cestou dobrovoľnosti. Dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie na základe vlastného presvedčenia sú prirodzenými predpokladmi družstevného hnutia. Ani robotnícke spotrebné družstvá nevznikaly na inom základe. Až vidiecka buržoázia predmníchovskej republiky vynašla lži-družstvá, v skutočnosti kapitalistické podniky, vedené statkármi a im slúžiace, ktoré so skutočnými družstvami nemaly okrem názvu nič spoločného. Pracujúci roľník sa dnes denne na vlastné oči a na vlastnej koži presvedčuje o výhodách JRD založeného na zásade dobrovoľnosti. Mechanizácia pôdohospodárskej práce je nemožná bez pomoci družstiev a bez podpory ľudového štátu. Preto naše nové ľudové družstevníctvo na vidieku, upevňujúce nerozborný sväzok robotníctva s pracujúcim roľníctvom, má tak obrovský význam pre osud dedinského človeka, pre robotnícku triedu a pre socialistický prerod celej našej spoločnosti.

Márne je preto úsilie zvyškov buržoáznej reakcie v meste i na vidieku zastaviť náš pochod k socializmu a obrátiť pracujúce roľníctvo od pevného sväzku s robotníctvom, ktorý im zaistí lepšiu, blahobytnejšiu a šťastnejšiu budúcnosť. Nový občiansky zákon počíta s ďalším vývojom socializmu po osvedčenej ceste, ktorá ďalej upevní sväzok robotníctva s pracujúcimi roľníkmi a zmarí všetky rozvratné plány buržoáznej reakcie, ktorá vo februári 1948 narazila na svornú vôľu pracujúcich miest a vidieka a bola porazená prv, ako sa dostala k uskutočneniu svojich zločinných zámerov. (Potlesk.)

Pri prechode k socializmu sa plne uplatňuje zákon socializmu v stálom zvyšovaní úrovne pracujúcich. Prezident republiky Klement Gottwald už v prúde príprav na päťročný plán povedal: "Päťročný plán musí zabezpečiť ďalšie podstatné zvýšenie životnej úrovne všetkých vrstiev pracujúceho ľudu miest i vidieka a na tejto základni upevniť sväzok robotníkov, roľníkov, stredných vrstiev mestských a inteligencie. Túto úlohu možno dosiahnuť úplným rozvojom nášho hospodárstva, jeho ďalšou výstavbou a ďalšou prestavbou - len takto úplný rozvoj nášho hospodárstva nám môže zabezpečiť stálu rastúcu životnú úroveň." Dôsledné plnenie týchto smerníc súdruha Gottwalda prinieslo nášmu ľudu také zvýšenie životnej úrovne, aké bolo za kapitalizmu pre široké vrstvy nemysliteľné. Úplná zamestnanosť, stúpajúce pracovné dôchodky a stále zvyšovanie reálnych miezd sú základom pre vznik a stále väčší rozvoj ďalšej novej formy vlastníctva, a to osobného vlastníctva každého občana.

Blahobyt buržoáznej menšiny je za kapitalizmu sprevádzaný biedou a strádaním širokých pracujúcich más. Najmä skúsenosť posledných desaťročí potvrdzuje, že bohatnutie vládnucej buržoázie znamená súčasne ochudobňovanie pracujúcich. Naproti tomu v socializme rastúce bohatstvo celku prináša jednotlivému pracujúcemu človeku rastúci blahobyt a zámožnosť. Posilnenie a rozšírenie spoločenského, socialistického vlastníctva je doplňované posilnením a rozšírením osobného vlastníctva jednotlivca, ktoré vyplýva z jeho pracovného dôchodku a zo všetkých výhod, ktoré mu poskytuje ľudovodemokratický štát. Osobné vlastníctvo a jeho rast dokazujú tak, že v socialistickej spoločnosti niet rozporov medzi záujmami spoločnosti a záujmami jednotlivca, ba naopak, že medzi nimi vládne úplný súlad.

Buržoázia tvrdila a tvrdí, že socializmus podriaďuje záujmy jednotlivca úplne celku a že socialistický poriadok prinesie občanovi akýsi kasárenský život pod komandom všemocného štátu. Skutočnosť, pravda, dokazuje, že nemôže byť viac slobody pre jednotlivca ako za socializmu, kde pracujúci človek má úplne zabezpečenú existenciu a nie je vydaný ľubovôli vládnucej buržoázie, ktorá ho ovláda hladom a terorom. A hitlerovský systém, ktorý uskutočnil všeobecnú militarizáciu národa, stáva sa dnes ideálom buržoáznych "demokratov" na západe.

Je skutočnosťou, že rastúca sila a bohatstvo socialistického štátu neprináša ochudobňovanie jednotlivca, ba naopak jeho následkom je stále rozmnožovanie spotreby jednotlivca a stále lepšie uspokojovanie jeho hmotných a kultúrnych potrieb. Právnym výrazom tejto skutočnosti je osobné vlastníctvo, ktoré občiansky zákon vyhlasuje za nedotknuteľné. Kapitalizmus nepozná osobné vlastníctvo občana. Kapitalistické súkromné vlastníctvo ho vonkoncom vylučuje. Tam, kde vládne súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, nemôže byť nedotknuteľný majetok, ktorý by nepodliehal zákonitostiam kapitalistického vykorisťovania a vyvlastňovania pracujúcich.

Nový občiansky zákon chráni ako osobný majetok predmety domácej a osobnej potreby, rodinné domky a úspory nadobudnuté prácou. Ide o osobitnú formu individuálneho vlastníctva, ktorá je harmonickým doplnením oboch foriem vlastníctva socialistického a rozvíja sa úmerne ich rozvoju a sile. Zákonnou úpravou osobného vlastníctva náš ľudovodemokratický režim jasne vyhlasuje, že všetko, čo pracujúci človek nadobudol svojou statočnou a poriadnou prácou, ostane navždy v jeho majetku, ak žije poriadnym životom pracujúceho človeka.

Nový občiansky zákon počíta pravda aj naďalej so súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov, pokiaľ nie sú znárodnené a pokiaľ nie sú výhradne v rukách štátu. Občiansky zákon nie je v žiadnom prípade predpisom o nejakom ďalšom znárodňovaní. Pokrok smerom k socializmu však predpokladá, že súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov je na ústupe a že nebude prostriedkom kapitalistického vykorisťovania. Zákon plne uznáva inými právnymi predpismi vymedzené súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, pretože ostrie ľudovej moci je namierené proti buržoázii a kapitalistickým živlom, nie však proti drobným vlastníkom a drobným výrobcom, ktorí sa sami presvedčia o výhodách dobrovoľného prechodu k vyšším, socialistickým formám hospodárskeho podnikania. S ochranou osobného vlastníctva, zaručenou novým občianskym zákonom, úzko súvisí nová úprava dedičského práva. Proti zlomyseľným výmyslom reakcie nový občiansky zákon zachováva samozrejme inštitút dedičstva a voľnosť robiť posledné poriadky. Všetok náš ľud iste privíta, že očisťujeme dedičské právo od niekedy sa prejavujúceho nemravného koristníctva dedičov, ktorí s poručiteľom nemajú nič spoločného a ktorými bývajú niekedy ukrátené osoby zomrelému blízke a na neho odkázané. Okruh zákonných dedičov je zúžený na užšiu rodinu a pracujúci človek má úplnú záruku, že to, čo si vydobyl svojou prácou, pripadne v neskrátenej miere jeho rodine alebo tým, ktorých sám určí pri šetrení záujmov vlastnej rodiny.

Slávne Národné shromaždenie! V svojom výklade obmedzil som sa na to, čo tvorí základ a hlavnú časť nového občianskeho zákona a čo určuje aj ráz všetkých občianskoprávnych predpisov, t. j. na úpravu rôznych typov a foriem vlastníctva. Chcel by som záverom zdôrazniť, že niektoré ustanovenia nového občianskeho práva nie sú ešte v našom živote plne rozvinuté a že teda zákon v niektorých podrobnostiach predbieha skutočnosť, ktorej budúci vývoj je pravdaže už jasný. Stalo sa tak preto, že si uvedomujeme, že socialistické právo na rozdiel od práva buržoázneho hrá v štáte, v ktorom moc spočíva v rukách ľudu v čele s robotníckou triedou, v období budovania socializmu rolu pokrokových ideí, uplatňuje sa plne ako tvorivá a aktívna sila spoločenského života, ktorá nesmie pokuľhávať za skutočnosťou, ale musí spolupôsobiť pri jej vytváraní a pri zmene spoločenských vzťahov. Právne predpisy stávajú sa tak dôležitým prostriedkom pri presadzovaní záujmov a cieľov robotníckej triedy, ktorá má politickú moc v svojich rukách a používa túto politickú moc na plánovitú prestavbu spoločnosti, na vybudovanie spoločnosti socialistickej.

Historické skúsenosti v Sovietskom sväze, ktoré i pri vypracovaní nového občianskeho zákona boly nám svetlým vzorom, presvedčily nás o tom, že socialistický štát mení hospodársku základňu štátu a určuje ďalšiu cestu hospodárstva. Naše vlastné skúsenosti, najmä so zákonom o znárodnení a hospodárskom pláne, presvedčujú nás o historickom význame aktívnej úlohy spoločenskej nadstavby.

Nezastavíme sa na tejto ceste, ceste budovania novej sústavy socialistického práva, ako to odpovedá potrebám a vôli nášho pracujúceho ľudu. Práve tak ako ostatné ľudové zákonníky, aj občiansky zákon a zákon o konaní vo veciach občianskoprávnych vznikly z rozhodnutia a právneho presvedčenia pracujúceho ľudu. Osvedčia sa opäť ako dôležité nástroje socialistického budovania, ktorých jednotné uplatňovanie našimi ľudovými súdmi na celom území štátu privedie nás zase o krok bližšie k svetlej budúcnosti, ktorá sa stále rýchlejšie a zreteľnejšie rysuje na obzore - k socializmu. (Shromaždenie povstáva. - Hlučný dlhotrvajúci potlesk. - Shromaždenie opäť usedá.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Děkuji panu ministru spravedlnosti dr Štefanu Raisovi.

Dále se ke slovu přihlásil pan ministr pro sjednocení zákonů dr Vavro Šrobár. Prosím pana ministra, aby se ujal slova.

Minister dr Šrobár (Uvítaný potleskom): Vážené Národné shromaždenie, panie a páni!

Dnešný deň stane sa pamätným nie len pre československý právny svet, ale aj pre pracujúci ľud našej ľudovodemokratickej republiky. Dnes sa predkladajú nášmu Národnému shromaždeniu ku schváleniu osnovy zákonov, ktoré upravujú životné otázky týkajúce sa v najširšej miere všetkých občanov štátu.

Pri tejto príležitosti rád by som sa vrátil trochu do histórie našej republiky a to najmä z toho dôvodu, že náš hospodársky, politický a sociálny vývoj odzrkadľuje sa vlastne v histórii oboch predkladaných osnov. Osobne pre mňa však ani neide tak o históriu v pravom slova smysle, ako o dlhý rad spomienok z mojho vlastného politického života.

Revolučný zrod Československej republiky v roku 1918 vyvolal mnoho naliehavých problémov politických, sociálnych a hospodárskych. Vyriešenie týchto v tedajšom revolučnom kvase, podporovanom socializujúcimi snahami pracujúceho ľudu predpokladalo, že musí nastať zmena celej štruktúry jestvujúceho spoločenského poriadku. V tej dobe sa zdalo, že bude potrebné vytvoriť pre celú republiku úplne nový právny poriadok a najmä úplne nové, revolučne nové občianske právo. Nutnosť jednotného nového právneho poriadku bola okrem toho podporovaná skutočnosťou, že v novo vzniklej Československej republike panoval právny dualizmus, keďže v českých zemiach platilo právo rakúske a u nás, na Slovensku, právo uhorské. Pokiaľ ide o právny obor upravovaný predkladanými osnovami, tento dualizmus vystupoval tým viac do popredia, lebo na území predtým rakúskom občianske právo bolo kodifikované vo všeobecnom občianskom zákonníku z roku 1811, kdežto na Slovensku len niektoré úseky občianskeho práva boly upravené zvláštnymi zákonmi; inak ale platilo právo obyčajové, o ktorom poučenie bolo možné čerpať iba z prameňov väčšinou ťažko prístupných. Tento stav v obore občianskeho práva pôsobil ťažkosti nielen všetkým právnikom, ale tiež nedohľadné škody hlavne slovenskému pracujúcemu človekovi. Procesné právo oboch oblastí bolo síce vybudované na modernejších procesných zásadách, ale taktiež sa rozchádzalo v úprave dôležitých, niekedy i zásadných otázok súdneho pokračovania. Z vlastných skúseností, ktoré som získal už ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska, bolo mi jasné, že tento právny dualizmus bude značnou prekážkou nielen pre vývoj novej republiky, ale i pre svorné a bratské spolužitie Čechov a Slovákov.

Po revolučných začiatkoch sa však pomery vyvinuly tak, že nedošlo k žiadnym zásadným zmenám v spoločenskej štruktúre republiky. Celý rad problémov politických, hospodárskych a sociálnych zostal nevyriešený a rozhodujúci činitelia museli sa s nimi všelijako vyporiadať. Nové občianske právo bolo by zaiste riešenie týchto problémov usnadnilo. Medzi politickými stranami, ktoré nastúpily cestu úzkych straníckych záujmov a sporov, nebolo však vážneho záujmu o vytvorenie nového občianskeho práva. Napriek tomu však nebolo možné vyhnúť sa naliehavému úkolu vytvoriť, keď nie nové, tak aspoň jednotné občianske a procesné právo. Bolo rozhodnuté, že naše právo bude sjednotené tým spôsobom, že staré texty sa prispôsobia novým pomerom a odstránia sa niektoré zastaralé a nepraktické právne inštitúty; na podstate práva nemalo byť nič menené. S takto obmedzeným úkolom som sa stretol, trebárs len na krátku dobu, v roku 1920 ako minister unifikácií.

Dovoľte mi, panie a páni, aby som tieto svoje spomienky z minulosti porovnal s dnešnou skutočnosťou: Čiste unifikačné práce na občianskom zákonníku a na civilnom pokračovaní - hoci šlo tedy o úkol obmedzený - vyžiadaly si za prvej republiky dobu asi 16 rokov. Pre vypracovanie dnes predkladaných z gruntu nových osnov občianskeho zákonníka a pokračovania vo veciach občianskych bola vládou predom stanovená lehota dvoch rokov. Táto lehota bola tiež presne dodržaná. Verím, že ste sa presvedčili a že svojím súhlasom s predloženými osnovami potvrdíte, že krátkosť lehoty pre tak veľký úkol nebola v žiadnom smere na ujmu veci a že sa podarilo vytvoriť dielo, ktoré pre dnešné obdobie budovania socializmu v našom štáte bude znamenať aspoň toľko, ako občiansky zákonník z roku 1811 pre obdobie buržoáznej spoločnosti.

Pýtate sa, čo umožnilo splnenie tohto úkolu v tak krátkej dobe? Bolo to predovšetkým februárové víťazstvo v roku 1948, ďalej sila pracujúceho ľudu, ďalej skúsenosti a vzor Sovietskeho sväzu a naposledy nie v malej miere na novom základe postavené bratské spolužitie Čechov a Slovákov.

Kto pozná moju politickú minulosť a moje názory na bratské spolužitie Čechov a Slovákov, pochopí moju úprimnú radosť zo vzornej a demokratickej spolupráce oboch národov na týchto osnovách. (Potlesk.) Zvlášť ma potešilo, že pri spracovaní osnov bolo prihliadané ku skúsenostiam získaným v oboch právnych oblastiach a dokonca že v mnohých prípadoch podkladom osnov boly skúsenosti získané práve na Slovensku.

Bratskej spolupráci oboch národov bol daný vonkajší výraz tým, že zákon o súdnom pokračovaní bude usnášaný a tiež vyhlásený v autentickom znení slovenskom a občiansky zákonník v autentickom znení českom.

Dovoľte mi ešte, aby som z tohto miesta pripomenul zásluhy vlády a vyzdvihol najmä zásluhy oboch pánov ministrov spravodlivosti o toto veliké dielo, o uzákonení ktorého budete teraz rozhodovať. Nový občiansky zákonník a zákon o pokračovaní vo veciach občianskych sú dva z mocných pilierov, ktoré budú podperami mostu, po ktorom budeme kráčať vpred k socializmu. Pracujúcemu ľudu dostanú sa do ruky zákony, zo stránok ktorých sa presvedčí, ako ďaleko už na svojej ceste pokročil. (Potlesk.)

Záverom aspoň niekoľkými slovami chcel by som pripomenúť prácu svojho rezortu na predložených osnovách. Môj rezort síce nevypracoval žiadnu z oboch osnov samostatne, predsa však myslím, že jeho súčinnosť s Ministerstvom spravodlivosti v značnej miere prispela ku zdolaniu tohto úkolu. Činnosť môjho rezortu sa ovšem neobmedzovala len na spoluprácu na predkladaných osnovách alebo len na spoluprácu v rámci právnej dvojročnice Ministerstva spravodlivosti, ale záležala tiež v spolupráci s legislatívou ostatných rezortov, či už to boly legislatívne práce na kódexoch alebo iných osnovách, ktoré sú dnes už zákonmi. Vzhľadom k dosiahnutým výsledkom a uznaniam, ktorých sa mi z rôznych strán dostalo, usudzujem, že zamestnanci môjho rezortu im pridelené práce vykonali svedomite a že sa svojich úloh zhostili s úspechom.

Nakoniec chcel by som použiť tejto slávnostnej príležitosti k vysloveniu svojho presvedčenia, že nové zákony budú úspešným pomocníkom pracujúceho ľudu v jeho úsilí o vybudovanie socializmu. (Shromaždenie povstáva. - Hlučný dlhotrvajúci potlesk. - Shromaždenie opäť usedá.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Děkuji panu ministru pro sjednocení zákonů dr Vavro Šrobárovi za jeho projev.

Přerušuji schůzi na 10 minut.

(Schůze přerušena ve 12 hod. - opět zahájena ve 12 hod. 19 min.)

Podpredseda Komzala (zvoní): Zahajujem prerušenú schôdzu.

Ďalej sú k rozprave prihlásení títo rečníci: pp. posl. dr Prokeš, dr Burian a Török.

Dávam slovo prvému rečníkovi, p. posl. dr Prokešovi.

Posl. dr Prokeš: Slavná sněmovno, paní a pánové!

Pro správné pochopení našeho nového občanského zákoníka je důležité, abychom zkoumali, jak upravuje závazkové právo, t. j. uzavírání smluv (tak zvané obligace). Může se tak stát jen, když si připomeneme, co bylo úmyslem úpravy smluvního práva v době, kdy vznikl starý rakouský občanský zákoník. Ovšem tento starobylý zákon dal jen částečnou odpověď. Je zde celá řada jiných zákonů, které toto smluvní právo zvlášť doplňují. Mám na mysli hlavně obchodní zákoník, zákony upravující obchodní společnosti, smlouvu nákladní, úpravu spekulativních obchodů na bursách.

Jen tento výpočet zákonů, upravujících smluvní vztahy, je nám důkazem, že šlo především o právní úpravu hospodářských styků a hospodářských smluv. Jsou to zákony, které vznikly v době, která si tak honosně říkala liberalistická.