Předseda (zvoní): Ke slovu se přihlásil pan ministr spravedlnosti dr Štefan Rais. Dávám mu slovo.

Ministr dr Rais (Uvítaný dlhotrvajúcim potleskom): Slávne Národné shromaždenie!

Dňa 12. júla t. r. boly tu prejednávané a schválené významné zákony z oboru trestného práva, ktoré sa od prvého augusta t. r. už používajú v praxi. V týchto nových trestných zákonoch dostaly naše národné výbory a zľudovelé súdy ostrú zbraň v boji proti útokom reakcie na ľudovodemokratickú republiku a na politickú a hospodársku moc nášho ľudu. V súvislosti s prejednávaním trestných zákonov a v priebehu veľkej popularizačnej kampane mohol si náš ľud v plnej hĺbke uvedomiť svoje historické víťazstvo dobyté v revolúcii a v slávnom februári r. 1948. V plnej sile pocítil náš ľud tento veľký zvrat v dejinách našich národov, ktorým sa politická moc v tomto štáte dostala do rúk pracujúceho ľudu. vedeného robotníckou triedou. Uvedomil si to vo chvíli, kedy raz navždy skoncoval so zákonmi "podľa ktorých - ako povedal súdruh Klement Gottwald - hladný proletár a zúfalá robotnícka matka boli zatváraní", kedy si dal nové zákony, svoje proletárske zákony, za ktoré po desaťročia bojoval pod vedením Komunistickej strany a pod vedením Klementa Gottwalda.

Dnes sa tu prejednáva nový občiansky zákonník, ktorého návrh bol vládou predložený Národnému shromaždeniu. Tento zákonník bude ďalšou súčiastkou nášho nového právneho poriadku, bude ďalším mohutným pilierom nášho nového socialistického práva.

V súvislosti s prejednávaním tohto zákona si nás pracujúci ľud v plnej jasnosti ozrejmí ďalekosiahle výsledky svojho budovateľského úsilia, úspechy svoje obetavej a uvedomelej práce na výstavbe nového spoločenského poriadku, uvedomí si, aký kus cesty urazil na radostnom pochode k ešte radostnejšej budúcnosti svojho národa a štátu.

Nový občiansky zákonník vychádza z princípov, ktoré sa od princípov starého buržoázneho občianskeho zákonníka líšia rovnako zásadne, ako náš ľudový štát sa líši od starej predmníchovskej buržoáznej republiky. Má a bude slúžiť generálnej línii budovania socializmu v našej vlasti rovnako ako ostatné už vydané ľudové kódexy. Význam nového občianskeho práva, ktoré sa zapodieva majetkovými vzťahmi medzi občanmi, tkvie v tom, že je výrazom prvých veľkých konkrétnych výsledkov socialistického budovania, v tom, že spočíva pevne na všetkých doterajších vymoženostiach nášho ľudu pri výstavbe národného hospodárstva, budovaného na socialistických základoch. Umožňuje široký rozvoj socialistických hospodárskych pomerov v blízkej budúcnosti a ráta s nimi. Upravuje napokon životné pomery občanov rodiacej sa socialistickej spoločnosti.

Staré občianske právo spočívalo na kapitalistickom vlastníctve výrobných prostriedkov, ktoré bolo podkladom kapitalistického vykorisťovania pracujúcich. Starý zákon vychádzal z rozdeľovania spoločnosti na vykorisťovateľov a vykorisťovaných. Starý zákon rátal s nadvládou menšiny, ktorá vlastnila výrobné prostriedky. Podľa starého zákona mal "proletár právo mlčať a drieť a dať sa odierať, a kapitalista mal neobmedzené právo robotníka vykorisťovať", ako povedal s. Gottwald. Tento vykorisťovateľský ráz vlastníckeho práva vtisnul za kapitalizmu celému právnemu poriadku jeho protiľudový zpiatočnícky ráz.

Nové občianske právo, ktoré sa dnes prejednáva, vychádza v prvom rade z tých prevratných zmien vlastníckych pomerov k výrobným prostriedkom, ku ktorým došlo u nás v roku 1945 a najmä po februári 1948. Znárodňovacie dekréty, ktorých päťročného výročia si v týchto dňoch pripomíname, a predpisy, namierené proti okupantom a ich zradcovským pomáhačom, daly prírodné bohatstvá a veľké priemyslové závody do rúk štátu, riadeného pracujúcim ľudom s robotníckou triedou v čele a slúžiaceho jeho záujmom. Vytvorily tak nové vlastnícke pomery, ktoré sa už nedaly dobre vtesniť do formulí starého občianskeho práva, vytvoreného pred viac ako sto rokmi. Vznikol nový typ vlastníctva, spoločenského vlastníctva, ktoré už nie je podkladom pre obohatenie príživníckej triedy kapitalistov z práce väčšiny spoločnosti. Spoločenské, socialistické vlastníctvo je preto najdôležitejším a vrcholným inštitútom nového občianskeho práva.

Všetko, čo ľud vytvoril prácou svojich rúk, nie pre seba, ale pre kapitalistov, hnaný bičom hladu a nezamestnanosti, a z čoho kapitalisti po desaťročia a stáročia na úkor pracujúcich ťažili, bolo našou revolúciou vrátené ľudu a ľud prostredníctvom svojho štátu sa stal vlastníkom týchto obrovských miliardových hodnôt. Ustanovenia občianskeho zákona o socialistickom vlastníctve určujú zásadne právny režim, ktorému podlieha socialistický sektor nášho hospodárstva. Neprestajný vzrast socialistického sektoru za súčasného obmedzovania a vytlačovania ostatkov kapitalistických živlov v našom hospodárstve zvyšuje stále viac význam socialistického vlastníctva.

Kapitalistické súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, vyhlásené za vlády buržoázie za posvätné a nedotknuteľné, bolo zdrojom obohacovania pre mizivú menšinu spoločnosti a proti záujmom spoločnosti ako celku. Pre obrovskú väčšinu národa plodila vláda súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov sústavné zbiedačovanie a vykorisťovanie, periodicky sa opakujúce hospodárske krízy, nezamestnanosť a zúfalstvo. Mladí, ktorí dnes vyrastajú za stále sa zlepšujúcich životných podmienok a o ktorých sa ľudový štát otcovsky stará, si ťažko môžu predstaviť, čo to znamenalo, že vo februári 1933 bolo v Československu úradne hlásené 920.000 nezamestnaných, pri čom skutočný počet nezamestnaných bol o veľa vyšší. Ak k tejto cifre pripočítame rodinných príslušníkov, zistíme, že následky nezamestnanosti postihly na tri milióny ľudí, teda asi jednu pätinu celého obyvateľstva. Nezamestnaní žili z núdznych podpôr, ktoré im vyplácaly odborové organizácie z usporených peňazí robotníkov, lebo také skromné príspevky kapitalistického štátu k podporám odborových organizácií si nezamestnaní sami dávno zaplatili na daniach kapitalistickému štátu. Dlhé trvanie hospodárskej krízy a masovosť nezamestnanosti odkázaly nezamestnaných na žobrácke almužny vo výške 20 Kč týždenne, čo - ako sa vravievalo - bolo "k smrti mnoho a k životu málo".

Buržoázia tvrdo strážila posvätnosť svojho súkromného vlastníctva. Mobilizovala celý meštiacky štátny a potlačovací aparát proti nezamestnaným a proti robotníctvu, neprestajne ohrozovanému na svojej holej existencii. Buržoázia požadovala, aby tí, ktorí nikdy nič nemali a ktorých kapitalisti za krízy pripravili o posledný kus nábytku, vyznávali posvätnosť súkromného vlastníctva. "Nezamestnaným ste vy vzali, vaši kapitalisti, chlieb a prácu, ale zakazujete im ulicu. S vašou pomocou snižujú fabrikanti mzdy, vyhadzujú robotníkov z práce, a keď sa robotníci chcú brániť, obsadzujete fabriky žandármi a políciou. Navzájom si odpisujete dane, ktoré máte i podľa svojich zákonov platiť, ale do dedín ženiete exekútorov a celé kompánie žandárov" - týmito slovami pranieroval buržoáziu a jej nohsledov v buržoáznom parlamente vodca nášho pracujúceho ľudu Klement Gottwald vo svojej reči v poslaneckej snemovni 21. februára 1931. (Potlesk.)

Víťazstvo sovietskej armády a vznik ľudovej demokracie v našej zemi oslobodily nás od nadvlády kapitalizmu a jeho dôsledkov. Útrapy kapitalizmu staly sa pre našu mládež históriou. V krajinách rozkladajúceho sa kapitalizmu vládne však ešte dnes kapitalistické súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a s ním hlad a nezamestnanosť, ktorá rapídne stúpa. Od konca roku 1947 do konca roku 1949 zväčšila sa nezamestnanosť v Belgicku z 3.5% všetkých robotníkov na 11.7%, v Dánsku z 4.9% na 5.3%, v Kanade v rovnakej dobe stúpla nezamestnanosť asi o 35%. v Taliansku je podľa oficiálnych štatistík 2,000.000 nezamestnaných, podľa údajov robotníckych organizácií dvojnásobný počet, z čoho jedna polovica je medzi pôdohospodárskymi robotníkmi. Po dobu, kedy sa v Taliansku prevádza Marshallov plán, klesla priemyslová výroba o 24 percient. Tak vyzerá požehnanie imperialistických pokusov o záchranu pred hospodárskou krízou, nerozlučne spojené s vládou kapitalistického súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Ako vo všetkých tienistých stránkach kapitalizmu, aj tu vedú imperialistické Spojené štáty americké, kde počet úplne a čiastočne nezamestnaných činí asi 18 miliónov osôb.

Zatiaľ čo kapitalistické súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov vedie k rozkladu spoločnosti a privádza ju na pokraj záhuby, socialistické vlastníctvo výrobných prostriedkov je základom nevídaného rozmachu výrobných síl. Socialistický poriadok, spočívajúci na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov, odstraňuje základný rozpor kapitalizmu, rozpor medzi spoločenskou výrobou a individuálnym privlastňovaním; znamená spravodlivé rozdelenie národného dôchodku nie podľa majetku, ale podľa vykonanej práce a dáva výsledky spoločenskej práce nie do rúk vládnucej buržoáznej menšiny spoločnosti a k jej výhradnému prospechu, ale do rúk celej spoločnosti k všeobecnému prospechu všetkých.

Právom preto osnova nového občianskeho zákona označuje spoločenské, socialistické vlastníctvo za nedotknuteľný zdroj bohatstva a sily republiky a blahobytu pracujúceho ľudu. (Potlesk.) Ustanovenie § 100 a ďalších, pojednávajúcich o socialistickom vlastníctve, treba čítať v súvise s úvodnými paragrafmi nového občianskeho zákona, podľa ktorých úprava občianskoprávnych vzťahov medzi občanmi úzko súvisí s celým spoločenským poriadkom nášho štátu a s jeho socialistickým zameraním. Bohatstvo nášho štátu a tým celého pracujúceho ľudu, ovládajúceho tento štát, vyrastá zo spoločenského, socialistického vlastníctva. Rozšírenie a vzrast socialistického vlastníctva je výrazom obohacovania a celej spoločnosti, kráčajúcej k socializmu. Socialistické vlastníctvo je predpokladom socialistického plánovania a úspechov, ktorých sa dosiahlo pri prevádzaní jednotného hospodárskeho plánu. Úspešné plnenie päťročného plánu prináša nielen zvýšenie našej výroby a rozšírenie hmotnej základne nášho hospodárstva, ale zároveň tiež prináša dôležité zmeny v jeho skladbe ďalším podstatným rozmnožením predmetov socialistického vlastníctva, ktoré Ústava 9. mája nazýva národným majetkom. Päťročnica bude takto "dôležitým stupňom vo vývoji československej ľudovej demokracie k socializmu, najmä tým, že posilní a upevní znárodnený priemysel a ďalej že bude stupňovať mechanizáciu a elektrizáciu pôdohospodárstva a tiež položí základy pre spoločensky pokročilejšie výrobné formy v tomto hospodárskom úseku. Zvyšujúce kapitalistické prvky sa budú, pravda, postupne obmedzovať a vytlačovať zo všetkých odborov národného hospodárstva".

Na základe socialistickej akumulácie, ktorá neprestajne rozširuje výrobné základne nie podľa želania a podľa potreby predošlej vykorisťovateľskej menšiny, ale podľa potrieb národa, porastú rýchlym, za kapitalizmu nemysliteľným tempom naše závody a huty, ktoré sú takmer bez výnimky vo vlastníctve socialistického štátu. Socialistické vlastníctvo je preto už dnes právnou formou vedúcej a rozhodujúcej složky nášho národného hospodárstva, ktorá určuje celú jeho ďalšiu budúcnosť. Plnenie päťročného plánu ešte väčšmi vyzdvihne význam nového spoločenského typu vlastníctva výrobných prostriedkov.

Socialistické vlastníctvo výrobných prostriedkov a socialistický sektor nášho hospodárstva, ktorého vecneprávna stránka je ním upravená, je ďalej jedným z najdôležitejších zdrojov rastúcej sily našej republiky proti vonkajším i vnútorným nepriateľom, podobne ako v nepremožiteľnom Sovietskom sväze a v krajinách ľudovej demokracie. Socialistický sektor nášho hospodárstva a socialistické vlastníctvo výrobných prostriedkov sú zárukou hospodárskeho zaistenia politickej moci pracujúceho ľudu pod vedením robotníckej triedy. Odsudzujú k nezdaru všetky pokusy o zanášanie rozvratu do nášho štátu a o návrat ku kapitalizmu. Rozšírenie socialistického sektoru hospodárstva a rozvoj socialistického vlastníctva výrobných prostriedkov predpokladá a umožňuje, aby nepriateľom ľudu neostalo ani zdanie nádeje na reštauráciu kapitalistického spoločenského poriadku. (Potlesk.)

Socialistické vlastníctvo výrobných prostriedkov je konečne zdrojom blahobytu pracujúceho ľudu. Výrobky socialistického sektoru prichádzajú čím ďalej tým viac k dobru pracujúcich más. Stále väčšej čiastky národného dôchodku sa im dostáva priamo ako odmeny za prácu alebo nepriamo v podobe mnohých sociálnekultúrnych zariadení, ktoré sú dnes v stále širšej miere pracujúcim k dispozícii. Štedrosť socialistickej spoločnosti vyplýva z hrdého vedomia, že stále pribúdanie národného bohatstva vo forme zosilňovaného socialistického vlastníctva výrobných prostriedkov umožňuje neprestajné zvyšovanie životnej úrovne a zlepšovanie životných podmienok najširších más pracujúceho ľudu. (Predsedníctvo prevzala podpredsedníčka Hodinová-Spurná.).

Právom preto nový občiansky zákon vyhlasuje spoločenské, socialistické vlastníctvo za nedotknuteľné. Je samozrejmé, že štát dôsledne chráni tento zdroj svojho bohatstva a svojej nezdolnej sily. Na dôležitosť všestrannej ochrany socialistického vlastníctva pamätali sme už zvýšenou mierou pri vydaní trestného zákona súdneho i správneho. Tieto zákony určujú prísne tresty na útoky, namierené proti spoločenskému vlastníctvu. Na jeho ochranu boly do zákona pojaté mnohé nové skutkové podstaty, a bežné trestné činy sú postihované ťažšími trestami, ak sú namierené proti majetku celého ľudu. Tiež nový občiansky zákon a predpisy o konaní vo veciach občiansko-právnych všemožne zvýhodňujú socialistické vlastníctvo a orgány, ktoré vystupujú ako jeho zákonní správcovia.

Šetrenie socialistického vlastníctva, jeho ochrana a podpora sú považované za samozrejmú občiansku povinnosť. Tak ako si robotnícka trieda nedá vyrvať zo svojich rúk politickú moc, nedopustí tiež, aby bola poškodzovaná alebo oslabovaná základňa, z ktorej vyplýva hospodárske zaistenie tejto moci. (Potlesk.) Nepriatelia pracujúceho ľudu sústreďujú útoky na predmety socialistického vlastníctva. Preto zostrenie triedneho boja nadobúda často foriem boja o ochranu a rozvinutie socialistického vlastníctva a zasiahnutie jeho škodcov.

Podľa osnovy nového občianskeho zákona vystupuje socialistické vlastníctvo výrobných prostriedkov v dvoch formách: ako štátne socialistické vlastníctvo alebo ako vlastníctvo ľudového družstva. Obom formám socialistického vlastníctva je spoločný socialistický obsah, smerujúci k upevňovaniu socialistických spoločenských pomerov a odstraňujúci zvyšky kapitalizmu. Obidve formy predstavujú teda rovnaký typ vlastníctva, určovaný spoločenskou funkciou a zameraním právneho inštitútu socialistického vlastníctva. Rozdiele medzi obidvoma formami vyplývajú jedine z rôzneho stupňa zospoločenštenia výrobných prostriedkov, majúceho vzťah k nerovnakému stupni vývoja rôznych tried našej spoločnosti, najmä vývoja pracujúceho ľudu v meste a na dedine. Žiadna z oboch foriem nie je viazaná ani na mesto ani na vidiek; je ale pochopiteľné, že majetok celého ľudu vo forme štátneho vlastníctva, ktorého najrozšírenejší podklad tvorí socialistický priemysel, je spojený predovšetkým s robotníctvom, zatiaľ čo družstevné vlastníctvo bude mať stále väčší význam pri socialistickom prerode vidieka a je spojené s pracujúcim roľníctvom.

Úmerne s dnešným stupňom nášho hospodárskeho vývoja občiansky zákon neprináša žiadne podstatné zmeny, pokiaľ ide o vlastnícke pomery k pôde. Vychádza pritom z veľkolepých výsledkov rozsiahlej pozemkovej reformy, ktorá vniesla priamo prevrat do vlastníckych vzťahov na vidieku. Vznik ľudovodemokratického štátu a víťazstvo pracujúceho ľudu vo februári 1948 znamenaly splnenie dávnych túžob pracujúcich roľníkov, vykorisťovaných za kapitalizmu statkármi a finančným kapitálom. Nová pozemková reforma dala roľníkom pôdu okupantov a len v českých krajinách pôdu 1429 zvyškových statkárov, z ktorých sa v predmníchovskej republike z veľkej časti regrutovala nová agrárna šľachta. Výsledky starej pozemkovej reformy boly pod kontrolou ľudu revidované, čím sa získalo pre prídel 966.714 ha pôdy. Pôdohospodárski robotníci, bezzemkovia a nesamostační malí roľníci, ktorí boli predtým lacnou pracovnou silou pre bývalých veľkostatkárov, stali sa vlastníkmi hospodárstiev, zaručujúcich im pri podpore ľudového štátu slušnú existenciu. Dôsledne bola uskutočnená zásada: pôda tým, ktorí na nej pracujú. Táto zásada bola potvrdená základným zákonom republiky, Ústavou 9. mája. Nový občiansky zákon v § 110 výslovne prevzal túto zásadu a bez zmeny i zásadné predpisy, ktorými spomenutá zásada bola pri súčinnosti a so súhlasom širokých más pracujúceho roľníctva uskutočnená. (Potlesk.)

Nový občiansky zákon na vlastníckych pomeroch na vidieku nič nemení. Zvyšky buržoáznej reakcie pokúšajú sa zastrašovať roľníkov, že nový občiansky zákon im vezme pôdu. Netreba azda osobitne zdôrazňovať, že ide o lživú šepkanú propagandu a trestuhodne výmysly tých, ktorých ľud pozbavil ďalšej možnosti obohacovať sa z mozoľov druhých, vidieckych boháčov, bývalých veľkostatkárov a podobných vykorisťovateľských živlov, ktoré ľud z nášho vidieka poznal ako bezcitných vydriduchov a koristníkov, bohatnúcich z biedy svojich spoluobčanov. Vykorisťovatelia pracujúceho roľníctva s hrôzou vidia, že vidiek sa stále čoraz smelšie dáva na pochod k novým vyšším formám pôdohospodárskej výroby, ktorá zabezpečí pracujúcim roľníkom hmotný a kultúrny blahobyt a reakciu pozbaví poslednej nádeje na návrat kapitalizmu v našej krajine. Usilujú sa preto všemožne odvrátiť pracujúceho roľníka od nastúpenej socialistickej cesty, od pevného bratského sväzku s robotníckou triedou.