Ústavně-právní výbor projednal vládní návrh občanského zákona ve svých schůzích dne 10. a 11. října 1950. Po zprávě gen. zpravodaje a dílčích zpravodajů posl. Töröka, dr Buriana, dr Kučery a dr Popaďáka připojil některé změny a opravy, jak jsou shrnuty v písemné zprávě ústavně-právního výboru NS.

Jsouce si vědomi, že nový občanský zákoník je dílem, které v rukou lidových orgánů, zejména soudů, se stane důsledným bojovníkem za vyšší spravedlnost, za socialistickou zákonnost, za socialistickou společnost na dosud nejkrásnějším úseku našich dějin, totiž při budování socialismu, navrhujeme s pocitem opravdové radosti, aby Národní shromáždění schválilo předložený návrh občanského zákoníka jako zákon. (Dlouhotrvající hlučný potlesk.)

Předseda (zvoní): Dávám slovo zpravodaji k vládnímu návrhu zákona o řízení v občanských věcech právních, panu posl. dr Haimovi.

Zpravodajca posl. dr Haim: Slávne Národné shromaždenie! Panie a páni!

Pán generálny zpravodajca nového občianskeho zákonníka zdôvodnil v ústavno-právnom výbore a v tomto pléne, prečo si naše národy novo upravujú občiansko-právne pomery. So zreteľom na tieto dôvody je len samozrejmé, že táto nová úprava občiansko-právnych pomerov musí byť súčasne doplňovaná predpismi, ktoré poskytujú prostriedky na ochranu a zabezpečenie práv občanov, zakotvených v novom občianskom zákone. Tieto predpisy sú dané novým občianskym súdnym poriadkom, ktorého vládny návrh máme prijať a ktorého osnovu ako generálny zpravodajca ústavno-právneho výboru plénu nášho Národného shromaždenia predkladám.

Prv než pristúpim k objasneniu základných zásad nášho nového procesného práva, chcem upútať pozornosť pléna Národného shromaždenia na protiľudové a buržoázii slúžiace ustanovenia buržoázneho procesného práva. Podľa týchto ustanovení bola aj takáto prax buržoáznych súdov za platnosti starých predpisov "civilního soudního řádu" v českých krajoch a "občianskeho sporového poriadku" na Slovensku.

Napriek zapieraniu buržoázie v činnosti buržoáznych súdov sa naplno uplatňovala Marxova poučka, vyslovená o činnosti pruskej súdnej organizácie, keď o nej hovoril: "Buržoázny súd predstavuje významnú záruku buržoázneho vlastníctva". Máme po ruke desiatky rozsudkov buržoáznych súdov z predmníchovskej republiky, kde sa v plnej miere uplatňuje vyššie spomínaný moment. Okresné, krajské a vrchné súdy súdily v záujme chránenia vykorisťovateľskej zlovôle, v záujme upevnenia kapitalistického spoločenského poriadku. Túto prax potvrdzoval svojimi rozhodnutiami naplno aj najvyšší súd. Výraznými dokladmi na to, ako buržoázny proces umožňoval a buržoázny súd slúžil chráneniu záujmov hospodárskeho diktátora predmníchovskej republiky Baťu, sú rozhodnutia vtedajšieho najvyššieho súdu č. 13.670 a 13.672, v ktorých sa rozsudzovalo podľa zákona o nekalej súťaži. Podľa prvšieho rozhodnutia súdy predmníchovskej republiky rozhodly, že občan menom Baťa v Nemeckom Brode nesmie používať vo svojom firemnom označení svojho vlastného mena a vyhovely žalobnej žiadosti firmy Baťa a. s. v Zlíně. Pre chránenie svojich vykorisťovateľských a monopolistických ziskov žalovala totiž firma Baťa a. s. v Zlíně firmu Baťa a spol., predaj obuvi, galantérneho a konfekčného zbožia v Nemeckom Brode, v smysle zákona o nekalej súťaži. Dožadovala sa, aby žalovaná firma bolo zaviazaná: 1. zdržať sa užívania mena Baťa ako označenia firmy, podniku alebo zbožia; 2. zariadiť, aby bola zvolená taká firma, ktorá neobsahuje slovo Baťa; 3. zdržať sa používania mena Baťa akýmkoľvek spôsobom v obchodnom styku vôbec. A súdy, ako som vyššie uviedol, rozhodly v prospech kapitalistu Baťu a pomáhaly mu sožierať slabšieho konkurenta. V druhom prípade súdy rozhodly, že pre chránenie záujmov pána Baťu je potrebné zakázať žalovanej strane používať pre označenie jej firmy slovo Batavia, lebo to vraj nejde srovnať s dobrými mravmi súťaženia. Ako keby v kapitalistickom súťažení vôbec nejaké dobré mravy boly!

Ďalším dokladom praxe proti drobným ľuďom sú desiatky rozhodnutí súdov kapitalistickej predmníchovskej republiky v pracovných sporoch podľa zákona o osemhodinovej pracovnej dobe. V rozsudkoch najvyššieho súdu č. 9.817, 9.893 a mnohých iných išlo o zamietnutie spravodlivých nárokov robotníka za prácu cez čas. Išlo o nasledovné: Robotník uzavrel smluvu, v ktorej sa zaviazal k dlhšej ako osemhodinovej pracovnej dobe. Bolo to dôsledkom hospodárskej tiesne. Keď ale žiadal, aby mu práca cez čas bola zaplatená, bola jeho žaloba odmietnutá s tým, že celá smluva bola neplatná, lebo bola uzavretá proti ustanoveniam zákona o osemhodinovej pracovnej dobe. Pretože ale s oboch strán bola už smluva o pracovnom pomere splnená a plnenie smluvy robotníkom je takého rázu, že toto plnenie nemožno vrátiť, musí sa robotník uspokojiť s tým, čo dostal od zamestnávateľa a nemožno na veci nič meniť. Takto prakticky nemal robotník možnosť domôcť sa zaplatenia práce cez čas a zákon o osemhodinovej pracovnej dobe, ktorý mal chrániť robotníka proti vykorisťovaniu, bol nakoniec - podľa súdnej praxe - ďalším prostriedkom, ktorým sa toto vykorisťovanie podporovalo.

Takto buržoázne sudy na podklade buržoázneho kapitalistického občianskeho práva slúžily naplno triednym záujmom kapitalistov a zostreniu vykorisťovania. Na ľahšie uplatnenie triednych záujmov buržoázie v civilnom procese slúžily aj všetky predpisy procesného práva. Meštiacky civilný proces je predovšetkým ovládaný zásadou t. zv. formálnej pravdy. Predmetom konania v buržoáznom procese nie je zistenie objektívnych skutočností, ktoré daly dôvod k začiatku sporu. Buržoázny proces slúžil tomu, aby sa ním zaistila buržoázna formálna právna istota. Pritom táto istota nie je ničím iným ako istotou pre kapitalistu, jeho majetok a jeho politickú moc. Pre pochopenie charakteru súdmi uplatňovanej právnej istoty v občianskom spore poslúžil nám aj citát jedného z teoretikov buržoázneho procesného práva, ktorý k tomu hovorí: "Zákonom (treba rozumieť: buržoáznym zákonom), je milšia istota aj za cenu nesprávneho rozhodnutia. Preto dáva právoplatnosť aj takým rozhodnutiam, ktoré nie sú správne, a to dokonca aj vtedy, keď odporujú zákonom, len keď vyhovujú istým minimálnym požiadavkám."

Formalizmus buržoázneho procesu viedol k tomu, že občan menej zbehlý, bez právneho zastúpenia v občianskych sporoch pre pozabudnutie dodržania nejakého formálneho ustanovenia, hoci aj mal pravdu, spor prehral. Takýmto typickým formálnym ustanovením, ktoré porušuje zásadu pravdy a spravodlivosti, je v buržoáznom procesnom práve ustanovenie o pojednávaní úvodu sporu a o tom, že ak sa žalovaná strana na toto úvodné pojednávanie nedostaví, súd ju odsúdi podľa žaloby. Podľa tohto ustanovenia boli súdmi predmníchovskej republiky existenčně ničení drobní pracujúci ľudia najmä v sporoch pred vyhradenými súdmi. Podľa buržoázneho procesného práva mohly si totiž smluvné strany pre spory, ktoré by z ich smluvného pomeru vznikly, ustanoviť, že tieto spory bude výhradne súdiť súd na určitom mieste. Formálnosť a tým úplná nespravodlivosť ustanovení o rozsudkoch zo zmeškania sa práve v takýchto prípadoch uplatňovala.

Charakteristickým príkladom tohto je prípad firmy "Everes" v Brne. Táto firma v rokoch hospodárskej krízy vyrábala nekvalitné žiarovky. Tieto žiarovky svojimi agentmi, ktorí cestovali po celej republike, dala údajne do sprostredkovateľského obchodu malým živnostníkom, hostinským, kováčom a iným. Podľa skutočnosti ale títo drobní ľudia podpísali kúpnopredajnú smluvu. Bola splniteľná a zažalovateľná v Brne. Keď v stanovených lehotách títo drobní ľudia smluvu neplnili, boly pohľadávky firmy "Everes" v Brne zažalované. Títo drobní ľudia zo všetkých kútov republiky boli predvolaní na pojednávanie úvodu do sporu. Nemali peňazí na to, aby platili draho cestovné do Brna, ani na to, aby si vzali advokáta. Súdu napísali stovky dopisov, v ktorých poukazovali na podvodný charakter tejto smluvy, ktorá im bola predkladaná k podpisu ako smluva sprostredkovateľská. Napriek tomu, že to súdu napísali, preto, že sa na súd nedostavili a ani dostaviť fakticky nemohli, prehrali tento spor, boli exekvovaní a existenčne zničení.

Takto hľa formálnosť buržoázneho procesného práva zabíjala pravdu a spravodlivosť.

Pritom je buržoázny proces typickým procesom advokátskym. Ako "civilní soudní řád", tak "občiansky sporový poriadok" umožňovaly, že o výsledku sporu rozhodovala advokátova obratnosť a nie materiálna pravda. Súd podľa procesného ustanovenia registroval len prednesy a návrhy strán. Obratnosť strán a ich právnych zástupcov ovládala proces. Výsledok sporu nebol odvislý od toho, či mala niektorá strana pravdu, ale od toho, či mala strana dobrého alebo zlého advokáta. Dobrý advokát stál ale veľa peňazí. Kedže drobný človek peňazí nemal, nemohol mať ani dobrého advokáta. Podľa toho potom drobní ľudia právom hovorili, že spravodlivosť je len pre toho, kto si ju môže kúpiť. Pritom ustanovenia o advokátoch tak demoralizovaly advokátsky stav, že právom najmä náš slovenský drobný človek nenávidel "fiškálov", ako sa u nás na Slovensku advokátom hovorilo.

Tento formalizmus celého procesného konania sa nakoniec odrážal aj v posudzovaní otázky trov konania. V sporoch nižšej hodnoty boly trovy konania v pomere k hodnote sporu neúmerne vyššie ako v sporoch s vysokou sporovou hodnotou. Pritom trovy sporu v niekoľko stokorunovej výške boly pre malého človeka existenčným zničením a tým táto neúmernosť ešte viacej sa zostrovala.

Keď potom nakoniec prizreme sa na prax súdov v exekučnom konaní, niet sa čo diviť, že maly pracujúci človek nenávidel prácu meštiackej spoločnosti a jej sudy. Podľa štatistiky exekučných konaní, dražieb, vnútených sprav, konkurzov a vyrovnaní vidíme, ako drobní ľudia boli existenčne ničení bez ochrany a možnosti obrany. Štatistické čísla týchto konaní uvádza dôvodová zpráva vládneho návrhu a na túto dovoľujem si panie a pánov poslancov poukázať.

Ak sa náš drobný ľud bránil proti nespravodlivostiam buržoázneho spoločenského poriadku ako sa s ním stretol v osobe denného hosťa na dedine, exekútora, vedela sa vládnúca trieda buržoázie tvrdé s každým takýmto odporom porátať. Strašnou obžalobou celého buržoázneho právneho systému zostane prípad z východoslovenskej obce Habura-Certižné z r. 1932. Keď tam totiž exekvovali roľníkovi poslednú kravičku a on sa bránil a zastavali sa ho drobní roľníci obce, vládnuca buržoázia nerozpakovala sa použiť zbraní proti týmto bezbranym ľuďom a zabiť a dokaličiť desiatky ľudí. A pritom pravého vinníka za vyliatu nevinnú krv drobného slovenského človeka buržoázna spravodlivosť nenašla a netrestala.

Z tohto všetkého, čo som uviedol, panie a páni, naplno je dokázané, že súdy buržoázie pri buržoáznom hmotnom a procesnom práve civilnom súdily triedne, proti ľudu a pre kapitalistov.

Našou národne demokratickou revolúciou v r. 1945 dostal sa k moci a rozhodovaniu pracujúci ľud. Tak ako búra staré kapitalistické poriadky na každom úseku, nemôže ich nechať ani v úseku práva. Podľa veľkého vzoru sovietskeho ľudu aj naše národy a vláda týchto národov daly sa na cestu budovania ozajstnej demokratickej súdnej organizácie. Naše súdnictvo stalo sa ľudovým podľa zásad Ústavy 9. mája opatreniami zákona č. 319/48 Sb. o zľudovení súdnictva. Naše ľudové súdy sa naplno osvedčily ako orgány pomáhajúce vychovávať náš ľud v duchu novej socialistickej morálky. Naše nové právo sa opiera o sovietske právo, lebo sledujúc zásadu socialistického demokratizmu môže sledovať len zásady sovietskeho demokratického práva, které je preto skutočne demokratické, skutočne ľudové právo, lebo vyjadruje potreby najširších pracujúcich más a chráni ich záujmy. O princípy sovietskeho demokratizmu sa opiera aj sovietske civilno-procesné právo, a tak aj naše nové procesné právo nemôže mať pri sledovaní tohto veľkého vzoru inú náplň.

Úlohou nášho občianskeho práva bude upevňovať socialistické vlastníctvo, chrániť a upevňovať prácou nadobudnutý osobný majetok občanov. Občianske právo teda formuluje práva a povinnosti občanov. Nové procesné právo bude zasa svojimi ustanoveniami zaručovať výkon a ochranu hmotných predpisov. Takto uplatní sa v nových dvoch občiansko-právnych kódexoch téza Marxova o úzkej spojitosti medzi hmotným a procesným právom, vyslovená vetou: "Jediný duch musí naplňovať procesný zákon, lebo proces je iba formou života zákona, teda iba výrazom jeho vnútorného života."

V smysle povedaného ustanovuje § 1 osnovy účel zákona o konaní v občianskych právnych veciach súhlasne s vyššie povedaným tak, že účelom tohto zákona je upraviť konanie pred občianskymi súdmi, ich rozhodovanie a výkon ich rozhodnutí tak, aby sa zabezpečila rýchla a účinná ochrana majetkových a osobných práv občanov, i majetkových a zákonných záujmov štátu a socialistických právnických osôb.

Pritom osnova zákona vedome kladie na prvé miesto ochranu majetkových práv občanov, lebo spory národných podnikov budú rozhodované arbitrážou, a tak hlavným oborom ochrany občianskych súdov budú osobné a majetkové záujmy občanov.

Aby tomuto poslaniu náš nový občiansky i súdny poriadok mohol urobiť zadosť, už v úvodnom ustanovení sa zakotvuje zásada materiálnej pravdy, ktorá sa ako zlatá niť vinie všetkými ustanoveniami civilného konania. Podľa požiadavky socialistického demokratizmu sa ustanovuje, že súd pri hľadaní pravdy postupuje bez zbytočných formalít a dbá všestranne o to, aby zistil skutočný stav veci a spravodlivým rozhodovaním aby upevnil socialistickú zákonnosť a vychovával občanov plniť ich občianske povinnosti. Podľa tohto ustanovenia nebude možné, aby rozhodnutie súdu nezodpovedalo pravde, lebo náš ľudovodemokratický súd bude iniciatívne vystupovať v spore. Pri hľadaní pravdy bude mu pomáhať prokurátor ako hlavný ochranca socialistickej zákonnosti. Takto za spolučinnosti iniciatívneho súdu, socialistickou morálkou ovlivňovaných účastníkov sporu a za účasti ochrancu záujmov štátu a pracujúcich - prokurátora - naše súdnictvo bude vedieť plniť úlohu sverenú mu prezidentom republiky Klementom Gottwaldom, ktorý o nej povedal: "Stáť na stráži nášho ľudovodemokratického štátu a súčasne našej socialistickej zákonnosti je . . . čestnou úlohou nášho súdu."

Z tohto nového chápania poslania našich súdov vyviera aj nový pomer ľudovodemokratického súdu k občanom, účastníkom konania. Tento pomer je ohľaduplný a má za úlohu pomáhať občanom pri hľadaní pravdy a uplatňovaní ich práv. Všetkým sporom bude venovaná rovnaká pozornosť. Rovnako kvalifikovaní sudcovia budú vo všetkých sporoch rozhodovať a občan pre neznalosť zákonov a nemožnosť zaplatiť si advokáta nebude sa musieť báť uplatňovať svoj oprávnený nárok. Všetkým sporom bude súd už zo zákona venovať rovnakú bedlivú pozornosť. Aby sa tak stalo, osnova ukladá v základných ustanoveniach súdu povinnosť, aby dával pracujúcim potrebný návod na vykonanie ich úkonov na súde, aby poučil pracujúcich o právnych následkoch spojených s ich úkonmi alebo opomenutiami. Súd bude dbať všestranne o to, aby pre nedostatok všeobecného alebo právnického vzdelania neutrpeli pracujúci ujmu na svojich právach. Táto starostlivosť sa ukladá súdu v každom štádiu konania, a v tom je práve ona hlboká demokratičnosť nášho nového procesného zákona.

Ľudovosť nášho procesu je rozvíjaná do široka aj tým, že v sporoch je zásadne pripustená príslušnosť len súdu okresného v prvej inštancii a krajského súdu v inštancii druhej. Prispieva to nepomerne k rýchlosti konania a k jeho zladeniu. Občan rýchlo a pri malých nákladoch dočká sa uplatnenia svojho práva a môže pokojne, bez zbytočných starostí pracovať pre socialistickú spoločnosť. Pri tom môže pracujúci občan uplatniť svoj oprávnený nárok aj bez obavy zo znášania trov. Keď pri starostlivosti súdu o správne vedenie sporu účastníkom práva neznalým neexistuje povinné zastupovanie v spore, hlavnou časťou trov sporu budú súdne poplatky a preddavky. Pre zlacnenie sporov ustanovuje osnova nového občianskeho súdneho poriadku v § 140 možnosť širokého oslobodzovania účastníkov od súdnych poplatkov a preddavkov. Ak by sa totiž platením poplatkov alebo preddavkov ohrozila životná úroveň občana alebo osôb odkázaných na jeho starostlivosť, súd ho oslobodí od platenia. Konkrétne napr. spory o výživné budú oslobodené od poplatkov a preddavkov. Okrem toho budú oslobodené úplne ešte niektoré iné veci.

Do nového občianskeho súdneho poriadku sú zahrňované aj ustanovenia o exekúcii. Naproti tomu nepreberáme do občianskych formálnych predpisov ustanovenia o konkurze a vyrovnaní ako typicky kapitalistické právne ustanovizne.

Exekúcie podľa osnovy nebudú nástrojom uplatňovania vykorisťovateľských kapitalistických záujmov. Podľa osnovy bude ľudový súd na základe zásad socialistickej zákonnosti dbať o to, aby pravda a spravodlivosť, ustálené rozhodnutím ľudového súdu, boly aj v konkrétnych opatreniach prevedené. Súd po návrhu vymáhajúcej strany bude sa starať o to, aby všeobecný záujem a záujem pracujúcich bol exekučným konaním uplatnený. Už dnes je exekútor na našich dedinách a u pracujúcich neznámy a počet exekúcií klesne na minimum.

Pre zvýšenú ochranu majetku a záujmov štátu, národných a komunálnych podnikov a Ústrednej národnej poisťovne osnova ustanovuje, že proti týmto možno nariadiť exekúcii pre peňažné pohľadávky len vtedy, keď príslušný dozorný orgán označí súdu časti majetku, ktoré možno postihnúť exekúciou, popr. exekučné prostriedky, ktoré možno použiť. Ten istý cieľ sleduje aj ustanovenie § 481 osnovy, keď ustanovuje, že najneskôr pred začatím dražby môžu socialistické právnické osoby prejaviť, že prijímajú nehnuteľnú vec za odhadnú cenu.

Panie a páni! Keď som takto prehovoril o falošnosti kapitalistického procesného práva a referoval o našom novom občianskom súdnom poriadku, dovoľte mi, aby som zdôraznil ešte jednu skutočnosť. Predkladá sa plénu Národného shromaždenia zákon, ktorého autentické znenie je v reči slovenskej. Toto je ďalším výrazom spolupatričnosti a osudovej spätosti národa českého a slovenského v tejto republike. (Potlesk.) Súčasne to má dokumentovať veľký podiel slovenských právnikov na vypracovaní tejto osnovy, ktorým, ako aj všetkým ostatným pracovníkom na osnove, za ich prácu menom ústavno-právneho výboru -, a myslím, že aj menom tohto slávneho pléna - blahoželám k vydarenému dielu a zaň ďakujem. A myslím, že právom. Lebo náš nový občiansky proces bez zbytočných formalít, za iniciatívy súdu, pod ochrannou strážou socialistickej zákonnosti, prokurátora, pri plnej dôvere pracujúcich - účastníkov konania bude pilierom socialistickej pravdy a zárukou spokojnosti v občiansko-právnych vzťahoch. (Potlesk.)