Ak nám bolo dopriate prispieť k socialistickému budovaniu našej vlasti vypracovaním dôležitých nových zákonov a medzi nimi trestných predpisov, tak predovšetkým patrí za to naša vrelá vďaka sovietskej socialistickej právnej vede a vynikajúcim sovietským pracovníkom v odbore trestného práva. (Potlesk.) Rovnako ako v iných odboroch, tiež v trestnom práve patrí sovietskej vede nesporne svetové prvenstvo. Právnici Sovietskeho sväzu vyzdvihli na nebývalú výšku a spracovali neprekonateľným spôsobom problémy socialistického trestného práva a obohatili na podklade učenia marxizmu-leninizmu vedu o trestnom práve o nové dôležité poznatky, ku ktorým meštiacka veda nikdy nedospela a nemôže dospieť a o vyriešenie ktorých sa už dnes ani nepokúša. Znalosť sovietskych zákonov a sovietskej teorie bola nutným a základným predpokladom pre formuláciu našich nových trestných zákonov, a bez nej by nám nebolo možné v tak krátkom čase dokončiť osnovy, ktoré teraz prerokúva Národné shromaždenie. Je samozrejmé, že pritom bolo treba nadviazať na náš doterajší vývin i na historické skúsenosti nášho pracujúceho ľudu. Treba však zdôrazniť, že podstata otázok, ktorými sa zaoberá nové trestné právo, bola odhalená a vzorne zpracovaná v skúsenostiach Sovietskeho sväzu. Výsledky legislatívnej práce na novom trestnom práve sú preto novým úspechom nielen našej robotníckej triedy, ale marx-leniského myslenia vôbec a socialistickej vedy veľkého Sovietskeho sväzu zvlášť. (Potlesk.)

Základná časť trestného zákona obsahuje výpočet jednotlivých trestných činov, znaky skutkových podstát a tresty za ne ukladané. Nový zákon chráni predovšetkým základy ľudovodemokratického štátu, naše socialistické hospodárstvo a orgány ľudu, vykonávajúce štátnu moc. Úvodná hlava osobitnej časti trestného zákona naväzuje na pofebruárový zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky, v ktorom sa zdôrazňuje predovšetkým socialistický charakter nášho štátu, ľudovosť jeho režimu a demokratické metódy vlády. Väčšinu doterajších skutkových podstát prevzal nový zákon bez väčšej obsahovej zmeny a s rovnakými trestnými sadzbami. Pri novej, výstižnejšej formulácii sa bral zreteľ na doterajšie skúsenosti a na zločinné metódy, ktorých používa buržoázna reakcia v boji proti našej republike. Tak sa posunula sabotáž do popredia a uvádza sa teraz medzi najťažšími trestnými činmi. Zákon má na mysli sabotáž vo všetkých jej formách, nielen násilné útoky na podniky a podobné zariadenia. Tieto útoky sa konečne už aj podľa starých predpisov postihovaly značnými trestami. Zatiaľ čo staré predpisy chránily však priemyslové a iné veľké výrobné a dopravné podniky predovšetkým ako podklad kapitalistického vykorisťovania, nový zákon zdôrazňuje, že v každom takom zločine treba dnes vidieť útok proti našej socialistickej výstavbe a proti najdôležitejším záujmom národa. Robotníci, ktorí tvoria v socialistických podnikoch prácou svojich rúk nové obrovské hodnoty a základ stále sa stupňujúceho blahobytu nás všetkých, prijímajú s plným súhlasom zámer nového zákona, chrániť socialistický sektor nášho hospodárstva proti všetkým druhom záškodníctva. Sabotáž sa bude prísne trestať tiež vtedy, keď bude spočívať v zámernej nečinnosti a keď jej škodlivé následky neprejavia sa v podnikoch, ale v úradoch a iných zariadeniach, slúžiacich širokej verejnosti.

Skúsenosti ukazujú, že jednou z najnebezpečnejších zbraní triedneho nepriateľa je vyzvedačstvo, prevádzané v záujme prípravy imperialistov na novú vojnu a k podpore zahraničného kapitálu v jeho zaťatom boji proti nášmu znárodnenému podnikaniu. Preto sa ochrana štátneho, úradného a hospodárskeho tajomstva značne rozšírila a podrobnejšie prepracovala. Nebude sa postihovať iba samotná špionáž, ale každé nezodpovedné, hoci nedbalé konanie, ktoré umožňuje alebo usnadňuje cudzím vyzvedačom ich činnosť. Západní imperialisti sa dnes snažia vysielať k nám zvlášť vycvičených špiónov, ktorým súčasne sverujú teroristické úlohy. Agenti cudzích zpravodajských služieb v styku s obyvateľstvom nevystupujú ako otvorení nepriatelia štátu, ale snažia sa získať faktickú podporu pod rôznymi zdánlivo nevinnými zámienkami. Ochota a dobromyseľnosť inak poctivých ľudí sa často stáva príčinou ich nešťastia, ak ľahkomyseľne nedbajú na záujmy celku. Každý z nás si musí uvedomiť, že triedny nepriateľ nelení, že kapitalisti pozbavení svojho bývalého bohatstva a ich zahraniční protektori nikdy sa nevzdajú dobrovoľne svojich protiľudových plánov a klamnej nádeje na opätovné začlenenie nášho štátu do sústavy vykorisťovateľského kapitalizmu. Skúsenosti kategoricky prikazujú každému pracujúcemu človeku povinnosť uvedomele a zodpovedne zmariť v zárodku všetky podniky nepriateľské štátu a ľudu a prispieť k obhajobe všetkého toho, čo si náš pracujúci ľud vydobyl.

Socialistický sektor nášho hospodárstva dostáva podľa nového zákona všemožnú ochranu. Najmä prevádzanie jednotného hospodárskeho plánu, prvá Gottwaldova päťročnica a ďalšie, ktoré budú nasledovať, sú predmetom osobitnej ochrany. Pamätá sa na to, že prevedenie plánu môže byť znesnadnené prípadnou nezodpovednosťou samotných pracovníkov socialistického sektoru, machináciami v zbývajúcom kapitalistickom sektore nášho hospodárstva a napokon drobnými výrobcami, ktorí si často neuvedomujú povinnosti plynúce pre nich zo zásad plánovaného hospodárstva. Hospodárske plánovanie ako jeden zo základných zákonov socialistickej ekonomiky bude sa chrániť všetkými možnými prostriedkami. Teraz prerokúvaný zákon prevádza túto ochranu v oblasti trestného práva. Je samozrejmé, že trestná ochrana sa zanedlho doplní priliehavými predpismi nového občianskeho zákona a že tiež pri úprave súdneho pokračovania bude sa všestranne dbať na význam socialistického plánovania a socialistických podnikov, ktoré sú jeho hlavnými oporami.

V úzkej súvislosti s ochranou jednotného hospodárskeho plánu je dôsledná trestná ochrana našej meny, našej novej daňovej sústavy a hospodárskeho styku s cudzinou. Treba si uvedomiť, že to boly hlavné oblasti, v ktorých sa predtým kapitalisti nekresťansky obohacovali na úkor štátu a národného kolektívu a ktoré považovali za svoju najvlastnejšiu doménu. Socialistický štát nemôže tu trpeť žiadne koristníctvo a preto nový zákon na rozdiel od doterajšieho takéto trestné činy podrobuje vo všetkých prípadoch súdnemu trestaniu so všetkými jeho dôsledkami.

Hmotným základom nášho socialistického hospodárstva a budovania socializmu v našej krajine je národný majetok v socialistickom vlastníctve štátu a majetok ľudových družstiev, postupne vytvárajúci druhú základnú formu socialistického vlastníctva. Osnova poskytuje všestrannú ochranu všetkým formám socialistického vlastníctva a prísne trestá rozkrádanie a poškodzovanie majetku, nachádzajúceho sa v socialistickom vlastníctve. Príslušné ustanovenie sa zaraďuje medzi tzv. majetkové trestné činy, ale je jasné, že ochrana národného majetku a majetku ľudových družstiev je jedným z hlavných politických rysov, ktorými sa nový trestný zákon zásadne odlišuje od starých predpisov. Zásada ochrany socialistických foriem vlastníctva zaviedla sa do sústavy nášho trestného práva po májovej revolúcii a po znárodnení rozhodujúcich výrobných prostriedkov. V kapitalizme tiež štátny a iný verejný majetok slúži buržoázii, a rozšírenie štátneho majetku v období imperializmu nemení v ničom vykorisťovateľský ráz kapitalistického spoločenského poriadku. Zásadne inak je to v socialistickom štáte, kde každé rozšírenie a upevnenie hmotného základu socialistického podnikania v priemysle a obchode zvyšuje politickú moc robotníckej triedy a urýchľuje výstavbu socializmu. Preto majetkové trestné činy proti socialistickému vlastníctvu nadobúdajú dnes úplne iný ráz ako krádeže a sprenevery za kapitalizmu a musia sa odstraňovať nielen ako prejavy spoločensky nebezpečného sebectva, prameniaceho z kapitalistickej morálky, ale ako závažné útoky na základy novej socialistickej spoločnosti.

Socialistický štát, ktorého orgány vykonávajú politickú moc ako zmocnenci celého ľudu, buduje socialistické hospodárstvo a vykonáva funkcie, ktoré kapitalistický štát prenecháva úplne súkromným kapitalistom. Trestné predpisy socialistického štátu sa neuspokojujú s ochranou byrokratického aparátu, namierenou za kapitalizmu proti pracujúcemu ľudu. Osnova preto značne rozširuje obsah pojmu verejného činiteľa. Uvedomujeme si, že dnes vedľa členov národných výborov a ostatných volených funkcionárov, štátnych zamestnancov a členov ozbrojených sborov treba považovať za verejných činiteľov tiež vedúcich a rozhodujúcich zamestnancov národných a iných verejných podnikov. Všetkým verejným činiteľom poskytuje osnova dôslednú ochranu a súčasne venuje pozornosť ich zvýšenej zodpovednosti. Obsahuje niekoľko skutkových podstát, vymedzujúcich trestné činy, ktorých sa môžu dopustiť verejní činitelia. V socialistickom štáte výkon závažných verejných funkcií zaväzuje k službe štátu a robotníckej triede v súhlase so zákonnými predpismi, ktoré vyjadrujú vôľu ľudu. Verejný činiteľ podlieha v ľudovej demokracii plne kontrole ľudu, a právomoc, ktorú mu zákon dáva, nie je legitimáciou pre ľubovôlu a prospechárstvo, ako to bývalo za kapitalizmu, ale je čestným záväzkom. Preto nový zákon venuje zvýšenú pozornosť verejným činiteľom pokiaľ ide o ich ochranu, i pokiaľ ide o ich zodpovednosť. Obrovská väčšina tých, ktorí dnes zastávajú verejné funkcie, uvedomuje si plne svoje povinnosti a vykonáva svoje funkcie k prospechu a spokojnosti širokých más. Musíme však rátať s tým, že kapitalistická výchova skazila niektoré povahy, a zákon musí dať plnú možnosť zakročiť v prípade potreby proti nezodpovedným a koristníckym živlom.

Korupčníctvo, kvitnúce v meštiackom verejnom aparáte, bolo inštitúciou, s ktorou buržoázia rátala pri presadzovaní svojich želaní. Každý kapitalista očakával, že za úplatok nájde pomocníka medzi úradníctvom, aj keď žiadal nezákonné veci. Úplatkárstvo sa za kapitalizmu ospravedlňovalo často nízkymi platmi verejných zamestnancov. Vytýkala sa im demagogicky nedostatočná odolnosť proti lákavým svodom kapitalistov, ktorí sa uchádzali o ich pomoc. Dôsledný boj proti úplatkárstvu bol v kapitalizme úplne nemožný. Nie zle platení zamestnanci, ale nenasýtni kapitalisti zaviňovali verejnú korupciu. Skúsenosti predmníchovskej republiky nás poučujú o tom, že za kapitalizmu korupcia je zámerne organizovaná shora ako dôležitá stránka kapitalistického štátneho mechanizmu, který zaisťuje vládu buržoázie. Pred Mníchovom sa politické strany, zúčastnené vo vládnych koalíciách, tiež zúčastnily na sústavnom rozkrádaní štátnych peňazí. Aféry, týkajúce sa stamiliónových a miliardových čiastok, spojovaly pevne koaličných politických machrov a vytvorily medzi nimi predpoklady pre ich jednotu, pre ich spoločný postup proti ľudu. Súdy vtedy neslúžily k potrestaniu páchateľov, ale k ututlaniu ich zločinov. Prehnilosť buržoázneho parlamentarizmu sa prejavila najmä v prípade arcikorupčníka Jiřího Stříbrného. Dva razy vedený proces proti Stříbrnému sa premenil v odporný paškvil na meštiacke súdnictvo. Stříbrný 10. júla 1931 mohol drzo vyhlásiť v parlamente:

"Slávna snemovňa, povedal som v úvode a opakujem: pred porotu ma nepoženiete, lebo pred porotným súdom mohol by som rozvinúť celý obraz financovania väčšiny politických strán, tomu sa musíte brániť za každú cenu, a preto k porote vôbec nedojde - ja vám to hovorím celkom otvorene."

A tak to aj dopadlo. Cynizmus usvedčeného zlodeja odhalil celú podlosť a nepoctivosť predmníchovského režimu. Pracujúci ľud po prevzatí moci urobil rázne poriadok. Buržoáznej korupcii, ktorá sa pokúšala ešte pred februárom o rušenie našej výstavby, sa navždy odzvonilo. Dôsledná kontrola odstráni jej posledné pozostatky. K tomu nám dáva nový trestný zákon všetky prostriedky.

Nový trestný zákon se nevenuje iba ochrane celku. Rovnakú ochranu má jednotlivý občan, najmä pracujúci človek vo všetkých svojich životných vzťahoch.

Buržoázne trestné právo stavia zdánlivo jednotlivca na prvé miesto. vychádza z meštiackeho individualistického nazierania a naväzuje na ilúziu meštiackeho demokratizmu o tom, že v kapitalistickej spoločnosti má každý rovnaké formálne práva. Vo skutočnosti však buržoázne trestné právo podporuje a zaisťuje jednotlivca v plnom rozsahu, len pokiaľ ide o príslušníka vládnucej triedy. Pracujúci jednotlivec je v kapitalizme vystavený tisícerým úkladom o osobnú slobodu, majetok, o svoje najosobnejšie hodnoty, a buržoázny zákon ho nechráni pred tými, ktorí bezohľadne uplatňujú svoju hospodársku prevahu a ktorým bohatstvo umožňuje ukojenie ich všetkých chúťok. Pracujúci človek sa tiež nedovolá svojho práva pri buržoáznom súde, takže v mnohých prípadoch ochrana jednotlivca, ktorú meštiacky trestný zákon okázalým spôsobom vyzdvihuje, zostáva obyčajnou frázou.

Socializmus zlomil moc buržoázie a dáva pracujúcim plnú možnosť skutočne obhájiť svoju osobu proti všetkým neoprávneným útokom. Preto ochrana jednotlivca, ktorú poskytuje nový zákon, je novela rozsiahlejšia a účinnejšia, ako bývala podľa doterajších predpisov. Jednotlivcovi chráni život a slobodu. Zákon bedlive strežie politické a sociálne občianske práva, ktoré jednotlivcovi poskytuje ústava. A rovnako sa strežie dôstojnosť človeka a neporušiteľnosť rodinných vzťahov.

Nový trestný zákon uskutočňuje zásady vyššej socialistickej mravnosti a prispeje tým k zatlačeniu pozostatkov buržoáznej ideologie vo vedomí ľudí. Starý trestný zákon neobsahoval ustanovenia o účelu trestu. Pre meštiacku vedu je trest odplatou a stáva sa v praxi čím ďalej tým viacej prostriedkom zastrašovania a pomsty. O výchove previnilcov za kapitalizmu sa dá ťažko hovoriť. Iba socialistická spoločnosť môže vážne pomýšľať na prevýchovu previnilcov a ich opätné začlenenie do radov budovateľov nového života. Nový trestný zákon sa preto zaoberá veľmi obšírne výchovným účelom trestu vedľa účelu represívneho a v celom rade ustanovení pomáha k vnútornému prerodu páchateľov trestných činov. Osnova prirodzene zachováva podmienečné odsúdenie a podmienečné prepustenie. Vedľa toho určuje zákon tiež podmienky pre premlčanie trestného stíhania a pre výkon trestu a napokon pre zahladenie odsúdenia. S tým súvisí nové poňatie účinnej ľútosti. V starom trestnom práve možnosť beztrestnosti pre účinnú ľútosť mala byť vzpruhou predovšetkým pre páchateľa majetkových trestných činov, aby nahradil spôsobené hmotné škody. Samozrejme túto možnosť mali iba majetní páchatelia. Zákon teraz vylučuje účinnú ľútosť pri majetkových deliktoch a rozširuje zato možnosť netrestať najnebezpečnejšie trestné činy, kde záujem verejnosti na odstránení škodlivých následkov trestného činu prevyšuje záujem na potrestaní páchateľa. Predpokladom však je, že ľútosť musí byť skutočne účinná a že následky trestného činu, ohrozujúce spoločnosť, boly včas a úplne odvrátené.

Pod názvom "nápravného opatrenia" zavádza sa nový trest za poklesky osôb, ktoré inak vedú riadny život pracujúceho človeka a ktorým sa má uložiť trest odňatia slobody do troch mesiacov. Trest sa má uložiť tam, kde podmienečné odsúdenie by nebolo účinné, hoci nie je vylúčené. Pri nápravnom opatrení sa čiastočne skracuje pracovný dôchodok až do výšky jednej štvrtiny a súčasne sa strácajú iné výhody, spojené s pracovným pomerom. Strata výhod trvá najviac pol roka.

Bolo by úplne nesprávne, keby si niekto vykladal nápravné opatrenia tak, že práca je trestom. Práca nemôže byť trestom, lebo každý občan je povinný pracovať. Produktívna práca sa však osvedčila v praxi ako výchovný prostriedok, ktorý dvíha sebavedomie každého pracujúceho a umožní bývalému trestancovi snadný prechod do ďalšieho života. V kapitalistických štátoch týrajú väzňov buď vynútenou nečinnosťou alebo neproduktívnou prácou, ktorá vyvoláva v trestancovi pocit bezmocnosti a zbytočnosti. Takéto práce boly obvyklé tiež v našich väzniciach v čase, keď reakcia ovládala náš justičný aparát. Imperialistická reakcia sa občas pokúša rozpútavať štvavú kampaň proti socialistickým krajinám v súvislosti s dobrými výsledkami, ktoré sa docielily začleňovaním väzňov do užitočnej práce ku prospechu spoločnosti a k ich vlastnému prospechu. Kapitalisti nevedia zaistiť prácu slobodným robotníkom, ktorí sa neprevinili ničím iným ako práve tým, že sú proletári. Nezamestnaní v kapitalistických štátoch sú na tom horšie ako trestanci v socialistických krajinách.

Nebolo by správne pozerať na trestný zákon iba ako na súhrn zákazov, ktorých porušenie stíha štát trestom. Socialistické právo nemá iba tento negatívny obsah, ale predovšetkým vyhranený pozitívny obsah v duchu kolektívnej spolupráce a vzájomnej pomoci občianstva. Novy trestný zákon svojím pozitívnym obsahom pomáha vytvoriť a prehĺbiť pravidlá socialistického súžitia. Je súčasťou nášho boja o nového socialistického človeka, ktorého veľkým vzorom je sovietsky človek, víťaz nad starým, zanikajúcim kapitalistickým svetom, osloboditeľ národov a záchranca ľudskej kultúry.

Výchovný účel trestných predpisov a najmä úpravy trestu možno uplatňovať s najväčším úspechom pri mládeži, pokiaľ sa dostáva do rozporu s platnými zákonmi.

Naša mládež je však vo svojej veľkej väčšine už mládežou nového typu. Na jednej strane je zbavená všetkých ťažkých existenčných starostí, lebo ľudovodemokratické zriadenie jej zaručuje plnú zamestnanosť a dáva jej čo najširšie možnosti telesného i duševného rozvoja. Na druhej strane sa naša mládež zbavuje stále rýchlejšie prežitkov kapitalistickej morálky. Pôsobením Československého sväzu mládeže stáva sa generáciou, na ktorú možno spoliehať a ktorá iste dobre splní všetky úlohy, uložené jej našou cestou k socializmu. Aké radostné sú výsledky nedávneho sjazdu ČSM! Naša mládež má už nové a ušľachtilejšie starosti ako jej vrstovníci v kapitalistických krajinách. Stačí len spomenúť, že ku sjazdu ČSM bolo uzavrených 61.536 záväzkov, 140.00.0 mládežníkov sa zapojilo do úderníckeho hnutia. Vedľa 13.000 traktoristov vystupuje 2896 mladých zlepšovateľov. Naša mládež si tak sama dáva tie najlepšie predpoklady pre šťastný život bez kríz a nezamestnanosti, sama pomáha odstraňovať podmienky, ktoré mladých ľudí v kapitalistických krajinách ženú pred súdy. Činorodou účasťou na budovaní socializmu sa najlepšie vychováva k dodržovaniu pravidiel socialistického spolunažívania; práca je pre ňu najlepšou školou politického uvedomenia.

Aké trpké je proti tomu postavenie mládeže v kapitalistických štátoch! Kapitalizmus, ktorý odníma mládeži možnosť zabezpečeného života, pôsobí zhubne na jej mravný vývin. Najbohatšia kapitalistická krajina - Spojené štáty americké - produkuje stále gangsterské tlupy mládeže. Mladí gangsteri kradnú a vraždia iba preto, že kapitalistická spoločnosť pre nich vytvorila neznesiteľné životné pomery v stálych krízach a stálej nezamestnanosti. Aby mládež odviedli od skutočného smyslu života, ovplyvňujú ju vládnuci imperialisti filmom, tlačou i rozhlasom a zobrazujú mládeži predovšetkým život zločincov ako život nesmierne lákavý a romantický. Snažia sa mládež otupiť a urobiť z nej bezmyšlienkovitú masu, aby ju potom mohli vrhnúť do imperialistických vojen a intervenčných bojov, či už v Grécku, v Číne alebo v Kóreji.