V procese pred Štátnym súdom bola nemilosrdne strhnutá maska tým, čo pokrytecky hovorili o vznešených ideáloch, aby opätovne mohli vyberať bezpracné zisky, vydrené z práce našich robotníkov a roľníkov. Pod ťarchou dôkazov prednesených v procese obžalovaní plne priznali, že hlavnou a jedinou pohnútkou ich zločinnej činnosti bola snaha obnoviť kapitalistický spoločenský poriadok, bez ktorého celá ich existencia, ako vyhlásil špion Hejda, stratila raison ďetre.

Podrobnosti, ktoré boly odhalené v procese, oboznámily najširšie masy nášho národa so zločinnými metódami našej reakcie. Jej taktiku charakterizoval správne už pred dvoma rokmi prezident republiky Klement Gottwald, keď povedal, že títo ľudia konajú podľa hesla "čím horšie pre národ, tým lepšie pre nich". Čím väčšie by boly prekážky pre zdarný vývin nášho socialistického hospodárstva, pre politické upevnenie nášho režimu a pre veľký kultúrny rozmach, ktorého sme svedkami, tým väčšia by bola podľa špekulácie reakcie nádej bývalej vládnucej triedy na to, že sa jej moc obnoví, že sa vrátia pre ňu nenávratne stratené zlaté časy. S úžasom vidia zvyšky reakcie, ako pracujúci ľud pod vedením komunistickej strany a podľa múdrych pokynov prezidenta Klementa Gottwald a prekonáva všetky prekážky, že preukazuje hrdinské skutky v budovateľskej práci a že každý rok a každý mesiac znamená prenikavé zlepšenie životnej úrovne širokých más a upevnenie ľudovej moci v našom štáte. (Potlesk.)

Preto sa buržoázna reakcia chcela sústreďovať na vyvolávanie ťažkostí, ktoré by rozrušovaly pracujúcich, chcela sabotovať a mariť opatrenia v prospech ľudu. Ukázalo sa, že nič nemôže zadržať mohutný nástup našich pracujúcich k plneniu päťročného plánu a veľkých budovateľských úloh v ňom obsiahnutých. Sabotáž buržoázie a ich prisluhovačov môže však na niektorých úsekoch zdržiavať a azda dokonca aj ohrožovať plnenie určitých plánovaných úloh. Vcelku však zločinné podniky reakčných rozvratníkov nezabránia konečnému úspechu.

Preto reakcia siaha k násiliu, vraždám, pokusom o terorizovanie uvedomelých pracovníkov a politických funkcionárov, k odstraňovaniu ľudí, ktorých ostražitosť je zárukou neúspechu všetkých protištátnych a protiľudových snáh. Sprisahanci sa preto snažili organizovať teroristické skupiny vystrojené zbraňami a trhavinami k prevedeniu diverzantských úloh, k príprave krvavých srážok a k prevádzaniu špionáže vo veľkom. To bol významný článok v prípravách hlavného prostriedku, s ktorým sprisahanci rátali, aby uskutočnili svoje plány a od ktorého tiež očakávali spásu pre našich kapitalistov - totiž v prípravách vojny imperialistov proti našej vlasti. S najväčším rozhorčením poznal pracujúci ľud už z predchádzajúcich procesov a s plnou určitosťou práve z tohto procesu, že zvyšky buržoázie chystajú nielen násilnosti, sabotáže a teror proti pracujúcemu ľudu a jeho funkcionárom, ale že predovšetkým rátajú na vojnové napadnutie českého a slovenského ľudu západnými imperialistami. Sprisahanci urobili všetko, aby sa pripravili na hanebnú úlohu zradcovskej piatej kolony v čase, keby nastal nimi vytúžený okamih, keď sa naše mestá a dediny maly stať terčom nepriateľských bombardovacích lietadiel. Sprisahanci si želali - a bolo to ich najvrúcnejšie želanie - aby vlastný národ trpel novými vojnovými hrôzami, len aby sa stali opäť vlastníkmi našich závodov a dostali opäť významné miesta, z ktorých boli vyhnaní, a to všetko preto, aby ľud znova vykorisťovali a z neho ťažili.

Sprisahanci sa stali vysunutou pozíciou vojnového tábora imperialistov. Cítili sa súčasťou frontu reakcie, imperializmu a vojny. Nechceli vidieť nesmiernu silu tábora mieru, demokracie a socializmu vedeného Sovietskym sväzom, tábora neustále sa zosilňujúceho. Nechceli vziať na vedomie, že imperialisti strácajú pozíciu za pozíciou, že ľud v kapitalistických krajinách sa búri proti zločinným plánom podpaľačov novej vojny a že ani zúfalé pokusy o vyvolávanie ozbrojených konfliktov a násilností na iných národoch nemôžu otriasť nerozbornú pevnosť a istotu pokrokového frontu, ktorý sa stáva deň zo dňa pevnejšou záštitou mierumilovného ľudstva a jeho kultúry proti podlým svetovládnym plánom amerického imperializmu. Buržoázni záškodníci rátali s tým, že sa imperialistom podarí beztrestne vyvolať vojnu proti socialistickým krajinám a medzi nimi tiež proti Československej republike. V procese boli reakční sprisahanci usvedčení, že rátali s novou okupáciou Československa, že sústavne pripravovali stratu národnej samostatnosti Čechov a Slovákov a že si želali zriadenie nového protektorátu. Je samozrejmé - a obžalovaní to tiež cynicky priznali - že v takom prípade, ak vôbec možno uvažovať o jeho uskutečnení, na čele cudzích okupačných vojsk by kráčali esesáci, na rukách ktorých lpie krv desaťtisícov najlepších československých ľudí a ktorí sa dopúšťali neľudských zločinov nielen na českom a slovenskom národe, ale aj na všetkých ostatných europských národoch, ktoré trpely pod hitlerovským útlakom. Sprisahanci dovŕšili tak najhanebnejšiu zradu na našich národných záujmoch. Naša reakcia, ktorá pred februárom 1948 snažila sa očisťovať zradcov a kolaborantov, dnes celkom otvorene vystupuje ako spojenec a prisluhovač nových fašistických útočníkov a zapredáva už teraz za hranicami svoju vlasť; tú vlasť, z ktorej všetci jej tzv. predstavitelia utiekli ako najhnusnejší zapredanci, postihnutí spravodlivým hnevom a opovrhnutím celého národa. Proces bol napokon dôkazom o tom, že zvyšky našej domácej reakcie sú podporované zvonku, a že by nemohly pomýšľať na rozvratnícke podniky proti nášmu socialistickému budovaniu a pokojnému, tvorčou prácou kypiacemu životu v našom štáte, keby nedostávaly podporu od cudzích imperialistických mocností a keby tu neboli cudzí diplomati, ktorí sa prepožičiavajú k účasti a mnoho razy k vedúcej účasti na protištátnych akciách. V niekoľkých minulých procesoch sa odhalilo toto spojenie domácich rozvratníkov s predstaviteľmi západných imperialistických štátov a dokonca boli tiež menovaní cudzí západní diplomati, ktorí sa dopustili trestných činov proti našej republike. Porušili tým ustálené pravidlá diplomatického styku medzi štátmi a ich trestné stíhanie znemožnila len skutočnosť, že išlo o diplomatov. Na čele rušiteľov medzinárodného práva a úkladov o našu republiku boli predstavitelia amerického imperializmu. Pracujúci ľud nášho štátu nerobí si ilúzie o zámeroch a smýšľaní kruhov, ktoré skutočne rozhodujú v kapitalistických štátoch. Predovšetkým vie, že americký monopolný kapitalizmus je hnacou silou, vodcom a ochráncom všetkých reakčných a protiľudových akcií na celom svete, namierených proti pracujúcemu ľudu a národom bojujúcim za svoje oslobodenie, ako sme toho dnes svedkami v Kórei. Pracujúci však boli prekvapení počtom a vysokými hodnosťami cudzích zástupcov, ktorí boli zapletení do takých špinavých machinácií proti nášmu štátu. Pochopia veľmi dobre, že sa musíme brániť proti sústavnému zneužívaniu diplomatických výsad a že vláda požiadala plným právom o sníženie počtu diplomatického personálu určitých zastupiteľských úradov.

Napokon ešte jedno dôležité poučenie vyplýva z výsledku procesu. Orgány, ktorým je sverená starostlivosť o bezpečnosť štátu, i orgány našej justície, - štátna prokuratúra a štátny súd - dobre splnily svoju úlohu. (Potlesk.) Ukázaly, že sú schopné úspešne chrániť náš ľudovodemokratický režim proti podlým útokom domácej reakcie a jej zahraničných chlebodarcov. Štátny aparát, ktorý vo februári ukázal, že stojí na strane pracujúceho ľudu, zlepšuje sústavne svoju prácu a stáva sa spoľahlivou oporou ľudovodemokratického štátu. Pracujúci sa môžu v pokoj i venovať práci na socialistickom budovaní. Nesmieme však pritom zabúdať, že úspechy orgánov ľudového štátu v boji proti triednemu nepriateľovi môžu byť a sú len preto také veľké, že pracujúci ľud ich plne podporuje a s nimi úzko spolupracuje. To nás tiež oprávňuje k pevnému presvedčeniu, že rany, ktoré zasadzujeme velezradnej reakcii, budú stále tvrdšie a účinnejšie (Potlesk.)

Naše ľudovodemokratické štátne zriadenie sa stále viacej konsoliduje a sústava orgánov nášho ľudového štátu sa stáva stále pevnejšou. Nové zákony o trestnom práve a o trestnom konaní sú ďalším príspevkom k tomu, aby sa náš ľudovodemokratický štátny aparát upevnil a mohol ešte lepšie plniť úlohy, ktoré mu pripadajú na našej ceste budovania socializmu. Nové zákony budú napomáhať orgánom ľudového štátu pri uskutočňovaní generálnej línie budovania socializmu v našej vlasti. Zaručujú, že stupňujúce sa útoky triedneho nepriateľa budú stále úspešnejšie odrážané. Trestný zákon preto jasne vyhlasuje, že jeho účelom je predovšetkým ochrana ľudovodemokratického štátu, socialistického budovania a záujmov pracujúceho ľudu. Tomuto účelu slúži tiež niekoľko nových momentov, na ktoré sa dbalo pri vypracovaní nového zákona.

Splnenie účelu nových trestných zákonov vyžaduje, aby nové kódexy platily pre celé územie republiky, aby sa tým odstránila doterajšia rôznosť trestných predpisov v rozličných častiach republiky. Unifikácia práva bola úlohou, ktorá sa nesplnila po celý čas trvania predmníchovskej republiky. Nedostatočná starostlivosť o rozvoj Slovenska za predmníchovskej republiky sa prejavovala tiež na tomto poli. Je samozrejmé, že jednotnosť práva na celom území štátu mohla sa stať ďalším pojítkom medzi Čechmi a Slovákmi. Buržoázia za prvej republiky, nechtiac pripustiť rovnoprávnosť Slovenska, udržovala stav, ktorý podporoval všetky odstredivé, fašizujúce a protištátne politické smery. Nový zákon, spoločný pre české kraje i Slovensko bude preto súčasne manifestáciou totožnosti záujmov českej a slovenskej robotníckej triedy a pracujúceho ľudu. Vymoženosti pracujúcich budú rovnako chránené vo všetkých častiach republiky, lebo je ich nutné chrániť proti rovnakému nepriateľovi. Padne priehrada, ktorá pred Mníchovom bola umele udržiavaná nielen v odbore trestného práva, ale aj inak, aby si pracujúci neuvedomovali svoj spoločný záujem.

Dosiaľ platia rôzne predpisy pre občianske a vojenské trestné súdy. Je to pozostatok nazierania pochádzajúceho z čias dávno minulých, avšak ochotne prevzatého predmníchovskou republikou v snahe zdôrazniť odlúčenosť armády od ostatného občianstva a vytvoriť z armády spoľahlivý nástroj proti ľudu. Naša nová ľudová armáda je úzko spojená s robotníckou triedou a s celým pracujúcim ľudom. Jednotnosť trestných predpisov pre vojenské a občianske trestné súdnictvo nebude na závadu zvláštnym úlohám armády a potrebám vojenskej služby, na ktoré pamätá náš nový zákon. Zvláštna hlava trestného zákona, vypracovaná v spolupráci s MNO, pojednáva o vojenských trestných činoch. Táto časť trestného zákona bude platiť pre armádu rovnako ako pre ostatné ozbrojené sbory. Ustanovenia o vojenských trestných činoch boly vypracované na základe bohatých skúseností slávnej sovietskej armády a vychádzajú z predpokladu dobrovoľnej a uvedomelej disciplíny ľudovodemokratickej armády ako prvej podmienky jej bojaschopnosti.

Nový trestný zákon opúšťa doterajší tradičný trojaký druh trestných činov a zavádza jednotný pojem súdne trestných činov. Doterajšie "priestupky" nebudú súdne trestné a toto označenie bude vyhradené pre delikty, ktorých trestanie náleží národným výborom. Skutkové podstaty sa vhodne ohraničily od skutkových podstát stíhaných národnými výbormi, takže prax v budúcnosti vyžaduje ešte užšiu spoluprácu prokurátorov a bezpečnostných orgánov so súdmi a s národnými výbormi. Trestným súdom budú prikázané závažnejšie trestné činy, zatiaľ čo menej závažné trestné činy budú súdiť národné výbory. To sa prejavuje predovšetkým v rôznych druhoch a rôznej výmere trestov, ktoré môžu udeľovať. Pritom všetky orgány ľudového štátu budú postupovať ako vykonávatelia jednotnej ľudovej moci, budú slúžiť rovnakým záujmom a v súhrne chrániť čo najdokonalejšie ľudovodemokratickú republiku a jej socialistickú výstavbu.

Veľký význam pri správnom vykonávaní nových trestných zákonov bude mať činnosť sudcov z ľudu. Nové predpisy o hmotnom trestnom práve a o trestnom konaní ešte zvyšujú význam ľudových sudcov a ich súčinnosť pri zisťovaní pravdy a pri vynášaní rozsudkov. Starý trestný zákon samozrejme nerátal so sudcami z ľudu a chcel byť čo najpresnejším vodítkom pre sudcov z povolania. Složitosť okolností, na ktoré zákon viazal vopred určené dôsledky, a takisto vyumelkované určenie výšky trestov dosiaľ zťažovaly a odbmedzovaly vplyv sudcov z ľudu. Nový zákon naproti tomu priamo ráta so spoluprácou ľudových sudcov, a je im tiež srozumiteľný. Funkcia sudcu z ľudu nadobúda tým ďalší a ešte väčší význam, ako mávala dosiaľ. Ešte viacej ako doteraz stane sa sudca z ľudu spolutvorcom súdneho rozsudku nielen formálne, pokiaľ jeho hlas má rovnakú závažnosť ako hlas sudcu z povolania, ale tiež vecne, lebo zákon ráta predovšetkým s politickou vyspelosťou a životnými skúsenosťami nášho ľudu. Nechceme, aby sudcovia z ľudu konkurovali sudcom z povolania tam, kde to neni na mieste. Dokonalá znalosť zákona v celej jeho súvislosti a vedenie súdneho pokračovania ostane naďalej nutnou výsadou sudcov z povolania. Títo budú ako dosiaľ odbornými poradcami sudcov z ľudu. Nový zákon uľahčí tiež sudcom z povolania značne úlohu, lebo nebudú nútení vysvetľovať členom svojich senátov predpisy, ktoré sa daly odôvodniť práve len znením zákona a inak neboly pochopiteľné ani pre zdravo mysliaceho človeka. Budú môcť poukázať na zákonný predpis, ktorý je iba presným vyjadrením úvah veľmi blízkych nášmu pracujúcemu človeku. I táto stránka nových zákonov prinesie ďalšie zlepšenie spolupráce všetkých složiek našich verejných orgánov.

Prezident republiky Klement Gottwald vyzdvihol vedľa ochrany nášho štátu a jeho ľudovodemokratického zriadenia zachovávanie socialistickej zákonnosti ako ďalšiu úlohu nášho zľudoveného súdnictva.

Zásada socialistickej zákonnosti sa odlišuje zásadne od meštiackej legality, ktorá bola kedysi heslom buržoázie. Buržoázia rozumela pod pojmom "legality" plnenie meštiackych zákonov bez ohľadu na ich spoločenský význam, bez ohľadu na to, čí záujem tieto zákony chránia a proti komu a čomu bojujú. Pritom meštiacke zákony zámerne zaznávaly najdôležitejší spoločenský rozdiel, rozdiel medzi bojujúcimi triedami. Meštiacka legalita viedla v záujme buržoázie k bezduchému formalizmu v súdnictve a v práci iných štátnych orgánov. Tí, čo postupovali podľa zákonov kedysi vládnucej triedy, nemali si uvedomiť, komu slúžia. Obmedzenosť byrokrata zaisťovala najlepšie jeho služby vykorisťovateľskému systému.

Prezident republiky Klement Gottwald formuloval v rozhovore s ľudovými sudcami dňa 4. februára 1950 klasicky zásadu socialistickej zákonnosti v ľudovodemokratickom štáte: "bdieť nad tým, aby vôľa a záujmy ľudu a jeho štátu, stelesnené v našich zákonoch, boly vždy a všade uplatňované v plnej shode s duchom ľudovej demokracie a s veľkými socialistickými cieľmi; v tom je - povedal prezident republiky - podstata našej socialistickej zákonnosti." Princíp socialistickej zákonnosti treba dôsledne prevádzať pri uplatňovaní všetkých právnych predpisov na každom úseku činnosti nášho verejného života. To je treba si uvedomiť najmä preto, že máme ešte zákony, pochádzajúce z kapitalistických čias. Tieto zákony sú dnes súčasťou nášho ľudovodemokratického právneho poriadku, ktorý vznikol súčasne so vznikom nového štátu, v ktorom pracujúci ľud na čele s robotníckou triedou má vo svojich rukách politickú moc. Nemožno vychádzať z nesprávneho hľadiska, že tieto staré predpisy sú ešte dnes buržoáznym právom a že je ich treba používať podľa úmyslu bývalého kapitalistického zákonodarcu. Všetky zákony ľudovodemokratického štátu musia dnes slúžiť záujmom ľudu a socialistickému budovaniu. Najprednejšou úlohou súdov je, aby pri svojom rozhodovaní vždy prizeraly k tejto hlavnej zásade. Je pravda, že buržoázny pôvod dosial, používaných starých predpisov niekedy prekáža pri dôslednom prevádzaní socialistickej zákonnosti. Prezident republiky Klement Gottwald poukázal na to, že niekedy "staré mechy skazia úplne aj nové víno". Nemožno vystačiť so starými paragrafmi, i keď im dávame dnes úplne nový smysel, i keď ich vykladáme v duchu ľudovej demokracie. Preto pristupujeme k vydaniu nových ľudových kódexov a k ich uzákoneniu.

Zásada socialistickej zákonnosti vyžaduje, aby sme zaistili skutočne pokrokovým a vhodným spôsobom jednotnosť v rozhodovaní, ktorá je tým dôležitejšia, lebo sme zaviedli dvojinstančné pokračovanie v našom súdnictve. Snahu o sjedotenie judikatúry však nemožno chápať mechanicky. Nejde o to, aby sme tak, ako to bývalo za predmníchovskej republiky, vnucovali súdom a najmä ľudovým sudcom šablonu pri rozhodovaní o trestných veciach. Jednotnosť judikatúry treba chápať tak, aby konanie ohrozujúce našu spoločnosť považovaly súdy vždy za rovnako trestné, aby sa rovnaká skutková podstata podrobila trestnej sankcii podľa rovnakých predpisov a aby sa tresty určovaly v medziach zákonom určených sadzieb. Za kapitalizmu sa žiadalo od súdov, aby ukladaly mechanicky tresty v určitej výške za určité trestné činy. Nesmely pritom prizerať k zvláštnym prípadom, lebo to odporovalo záujmom buržoázie. Pri celom rade trestných činov a najmä pri trestaní robotníckych funkcionárov vnucovaly sa im určité štandardné tresty. Neželáme si takúto mechanickosť. Znamenalo by to vylúčiť vplyv sudcov z ľudu a snižovať úlohu súdov vôbec. Zákon sa musí používať dôsledne s neustálym zreteľom k záujmu nášho ľudu a k úlohám socialistického budovania. Ďalej treba prizerať k individuálnemu činu a k osobe páchateľa. Pritom bude tiež dôležité, aby sme ešte viacej dbali na srozumiteľnosť rozsudkov. Nový trestný zákon uľahčí túto snahu. Rozsudok ľudovodemokratického súdu musí celým svojím výrokom a celým svojím odôvodnením zaistiť ľudovosť rozsudku, záležiacu nielen v tom, ako bolo rozhodnuté, ale tiež v presvedčivosti celého postupu súdu, súdneho konania a konečného rozhodnutia. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Komzala.)

Pomôckou pritom je jasné znenie nového zákona a najmä tiež skutočnosť, že nový zákon dáva presné vymedzenie trestného činu. Predpokladom trestnosti je predovšetkým nebezpečnosť konania voči spoločnosti. Spolu so zvláštnou časťou trestného zákona, vymedzujúcou jednotlivé skutkové podstaty, dáva toto všeobecné pravidlo dostatočnú záruku pre správne a dôsledne uskutočňovanie socialistickej zákonitosti.

Na čele socialistických krajín a celého pokrokového ľudstva kráča od úspechu k úspechu mohutný Sovietský sväz. Víťazstvo slávnej sovietskej armády nad hitlerovským fašizmom a jeho spojencami umožnilo vznik nášho ľudovodemokratického štátu. Mocná, stála a nezištná podpora Sovietskeho sväzu je najdôležitejším predpokladom pre úspešnú socialistickú výstavbu v našej krajine. Bratský sväzok so Sovietskym sväzom a najužšia hospodárska spolupráca s ním je zárukou našej samostatnosti, vonkanšej bezpečnosti a nerušeného hospodárskeho rozvoja. (Potlesk.)

Sovietsky sväz ako prvá socialistická krajina na svete ukázal pracujúcim celého sveta v praxi, aké funkcie plní socialistický štát; jeho veľký budovateľ J. V. Stalin shrnul skúsenosti Sovietskeho sväzu a VKS (b) vo svojom geniálnom učení o socialistickom štáte. Ľudová demokracia je štátom socialistického typu, rovnako ako Sovietsky sväz. Obrovský vzostup sily a moci Sovietskeho sväzu po druhej svetovej vojne a zmena pomeru mocenských síl medzi táborom pokroku a táborom reakcie v prospech prvého majú za následok, že za pomoci Sovietského sväzu a ostatných socialistických krajín má náš ľudovodemokratický štát plnú možnosť rozvinúť už v prvej fázi svojho vývinu všetky funkcie socialistického štátu a medzi nimi tiež v celej šírke funkciu hospodársko-organizátorskú a kultúrno-výchovnú. Niet obdoby v našich dejinách, aby štát iba približne tak ako dnes bedlil o hospodársky a kultúrny rozvoj, o tvorenie nových materiálnych a kultúrnych hodnôt a o zvýšenie celkovej životnej úrovne najširších vrstiev nášho národa. Základná premena nášho štátu sa prejavuje tiež v našom súdnictve, najmä v trestnom súdnictve, ktoré úzko súvisí s kultúrnym vývinom národa. Príklad a veľkolepé skúsenosti Sovietskeho sväzu pri rozvíjaní kultúrno-výchovnej činnosti nášho štátu a plnení jeho funkcie v trestnom súdnictve boly cennou pomocou pri vypracovaní nových zákonov.