Návrhy obidvoch zákonov boly predmetom širokých diskusií na závodoch, v úradoch a na dedinách. Desaťtisíce pracujúcich vyslovily plný súhlas s ich obsahom. Za kapitalizmu nebolo by mysliteľné, aby v kapitalistickom štáte podrobili trestné predpisy posudzovaniu širokých más pracujúceho ľudu. Obsah obdobných osnov sa v kapitalistických štátoch bedlive tají pred širokými masami. Verejnosť nebýva informovaná, aby sa vládci vystríhali protestov ľudu. V ľudovodemokratickom štáte, rovnako ako iné dôležité osnovy, tiež trestné zákony sú predebatované najširšou verejnosťou. Všetky složky pracujúceho ľudu majú možnosť sa k nim vyjadriť. Avšak nielen to. Schôdzky a aktívy na závodoch, dedinách a úradoch, kde sa prerokovávaly osnovy teraz predložené Národnému shromaždeniu, staly sa mohutnými manifestačnými prejavmi nášho robotníctva a všetkých pracujúcich za dôslednú ochranu vymožeností pracujúceho ľudu a za nesmieriteľný boj proti jeho nepriateľom. Kampaň, pôvodne zamýšľaná ako informácia našich pracujúcich, stala sa veľkou demonštráciou proti všetkým formám buržoázneho rozvratníctva. Na prejavoch, na ktorých sa pracujúci s veľkým pochopením a politickou vyspelosťou vyjadrovali k osnovám nových trestných predpisov, podávali pozmeňovacie návrhy a hodnotili výsledky doterajších kodifikačných prác, ukázal náš ľud jasne, že nie je ochotný znášať buržoázne rozvratníctvo, že je odhodlaný zúčtovať so svojimi nepriateľmi a že nepripustí nikdy a so žiadnej strany, aby sa maril výsledok jeho práce. Pracujúci ľud sa nedá pripraviť ani o najmenšiu časť výsledkov socialistického budovania. Prijíma s radosťou a s uspokojením nové zákony, ktoré sú súčasne záväzkom pre nás všetkých stáť neochvejne na stráži toho, čo bolo vydobyté víťazstvom slávnej sovietskej armády nad fašizmom, našou revolúciou a februárovým víťazstvom ľudu. (Potlesk.)

Staré predpisy o trestnom práve a o trestnom pokračovaní, namiesto ktorých nastúpia práve prerokovávané osnovy, boly súčasťou buržoázneho právneho poriadku kedysi platného v našej krajine. Vychádzajúc z buržoáznych zásad chránily kapitalistické vykorisťovanie a nadvládu buržoázie. V každom smere prejavovaly svoje buržoázne triedne zameranie a boly namierené proti pracujúcemu ľudu. Chránily predovšetkým kapitalistické súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a majetok buržoázie. Hrozily ťažkými trestami pri každom prejave odporu proti vykorisťovateľskej kapitalistickej menšine. Snižovaly zásadu rovnosti všetkých pred zákonom na obyčajnú frázu. Zaisťovaly beztrestnosť kapitalistickému koristníctvu pre niektoré skutkové podstaty v nich obsiahnuté, pre ktoré mohol byť trestaný iba pracujúci človek. Poskytovaly v trestnom pokračovaní bohatým rôzne výhody a zbavovaly v praxi pracujúceho človeka jeho občianskych práv. Tieto staré predpisy boly kedysi vedome vytvorené ako nástroj buržoázneho zbojstva proti vykorisťovaným. Je načase odstrániť ich, lebo náš vývin k socializmu postupuje stále smelšie a staré zákony sa stávajú čím ďalej tým viacej prekážkou nášho zľudoveného súdnictva pri plnení jeho budovateľských úloh.

Buržoázne trestné zákony neprispely ničím k obmedzeniu zločinnosti ako spoločenského javu ani u nás ani v iných štátoch. Naopak, zločinnosť neustále vzrastá vo všetkých kapitalistických krajinách. V čase všeobecnej krízy kapitalistického systému, najmä v čase medzi obidvoma svetovými vojnami a teraz po druhej svetovej vojne, nadobúda zločinnosť nevídaných rozmerov. V Spojených štátoch amerických zvýšil sa počet vrážd pripadajúcich na 100.000 obyvateľov z 1,2 v r. 1900 na 4,2 v r. 1920, 5,1 v r. 1930 a 5,2 v r. 1932. Ten istý vývin pokračuje. V r. 1945 zvýšilo sa percento vrážd v Amerike proti predchádzajúcemu roku o 10,1 %. V Anglicku a Walese vzrástol podľa oficiálnej kriminálnej štatistiky v r. 1948 počet závažných verejno-žalobných deliktov proti r. 1947 o 12% a proti predvojnovému roku 1938 o 65%. Podiel majetkových deliktov na celkovej zločinnosti tam stále vzrastá. V roku 1948 vzrástly majetkové delikty proti r. 1947 o 10% , proti r. 1983 o 50 %. Charakteristická pre vývin zločinnosti v kapitalistických štátoch je stále sa zvyšujúca účasť žien na páchaní trestných činov. Tak v Anglicku a Walese sa zvýšily trestné činy žien od roku 193.8 do roku 1948 o 76%. Trestné činy, ktoré predtým skoro výhradne páchali muži, páchajú tiež ženy a dievčatá. Kapitalistické štáty, ktoré v mnohom ohľade nepriznávajú ženám rovnaké práva ako mužom a ktoré zachovávajú stále predpisy vylučujúce ženy niekedy z najzákladnejších občianských práv, uskutočňujú rovnoprávnosť žien v tom, že ženy rovnako ako muži sa v stále väčšom rozsahu stávajú novými obeťami vykorisťovateľského spoločenského poriadku a pociťujú dôsledky kapitalistického trestného súdnictva. Nemohúcnosť kapitalizmu zúčtovať so vzrastom zločinnosti sa prejavuje vo všetkých kapitalistických krajinách a najmä v Amerike stále väčším percentom tých, ktorí po odpykaní prvého trestu znova a znova sa dostávajú do rozporu s meštiackými trestnými zákonmi. Otázka recidivistov vyvolala medzi meštiackými kriminalistami široké diskusie. V nich sa však zastiera pravá príčina vzrastajúcej recidivity zločincov v kapitalistických krajinách: sú to ničivé následky kapitalistických hospodárskych kríz, existenčná neistota nemajetného človeka v kapitalizme a nemožnosť previnilca prekonať prekážky, ktoré mu meštiacka spoločnosť kladie do cesty pri prechode do normálnych životných podmienok. Kapitalizmus vytvoril tiež zvláštnu kategóriu rušiteľov práva, ktorých v kapitalistických krajinách označujú ako zločincov z povolania. Nie je náhoda, že práve v Amerike sa zvlášť rozmáha zločinnosť z povolania. Amerika ako najvyvinutejší kapitalistický štát má celé odvetvia výrobných a obchodných podnikov pre potreby zločincov a speňaženie ich koristi. Zločinecké organizácie sa zakladajú s vedomím kapitalistického štátu a spolupracujú s jeho orgánmi. Zločinci z povolania sa stali v kapitalistických krajinách akousi verejnou mocou. Opatrenia kapitalistických štátov v tak zv. boji proti zločinnosti stávajú sa čím ďalej tým viacej iba terorom a zastrašovaním pracujúcich a pomstou na robotníckych funkcionároch, vystupujúcich proti kapitalistickému panstvu. Rečami o rodených zločincov a o asociálnych živloch pripravuje si buržoázia pôdu pre teroristické zákroky proti robotníckej triede a všetkým pracujúcim. Pritom sa propagujú zaisťovacie opatrenia, ochranná väzba, odsúdenie bez časového obmedzenia a podobné zpiatočnícke výmysly. Ich dôsledné prevedenie nevedie k ničomu inému ako ku koncentrákom, k vyničeniu všetkých tých, čo sú nežiadúcimi s hľadiska buržoázie a k obludnému masovému vraždeniu ako v hitlerovských vyničovacích táboroch. Rasové šialenstvo hitlerovcov dalo ich masovým vraždám ešte zvláštne zameranie proti slovanským národom, proti židom a iným, ktorých hitlerovci považovali za menejcenných. Dnes je americký imperializmus na čele propagátorov neľudskosti, ktorá sa lživo maskuje bojom proti zločinnosti. Americká reakcia vďačne prijíma rasistické argumenty. V období atomového bádania sa zachovávajú stredoveké tresty. V Anglicku a Walese bolo v r. 1938 vynesených a vykonaných 17 rozsudkov znejúcich na trest bitia. Tento počet sa zvýšil v r. 1948 dokonca na 50 prípadov. V čase do 1. 1. do 12. 9. 1948 vyniesli a previedli 26 takýchto rozsudkov. Táto hanba anglického súdnictva bola konečne zrušená zákonom z 13. 9. 1948. Ale už v apríli t. r. sa zaoberala snemovňa lordov návrhom na opätovné zavedenie telesných trestov. Návrh bol odôvodňovaný najmä tým, že násilné zločiny a zločinnosť mládeže v Anglicku povážlive vzrastajú. Zatiaľ sa podarilo pokrokovým silám znemožniť tento návrat Anglicka ku stredoveku.

Nie sú to iba hospodárske podmienky, ktoré robia buržoáziou. predstieraný boj proti zločinnosti úplne neúčinným a odhaľujú ho ako obyčajnú frázu. To, čo sa masám v kapitalistických krajinách predkladá ako kultúrna tvorba, je často zle zastieranou propagáciou zločinnosti. Americká filmová produkcia sa špecializuje na velebenie najnižších ľudských pudov a odporných zločinov. V amerických filmoch, ktoré prevádzali na poslednom benátskom filmovom festivale sa ukázalo na plátne vyše 400 trestných činov. Americké filmy oslavujú gangsterstvo, prostitúciu a kriminalitu všetkého druhu. Obdobne aj knihy pre široké masy sa zaoberajú v kapitalistických štátoch predovšetkým zločinmi a líčia ich ako zaujímavé a senzačné dobrodružstvá. Niet presvedčivejšieho dôkazu pre úpadok buržoázie ako táto masová výroba lžikultúry, ktorá ťaží zo zločinnosti a vyrába zločinnosť vo veľkom.

Vykorisťovateľské záujmy buržoázie vtiskly ráz tiež zákonodarstvu a súdnej praxi predmníchovskej republiky. V r. 1918 sa prevzaly a ponechaly v platnosti rakúske a maďarské trestné zákony. Jediným ústupkom demokratickému a socialistickému masovému hnutiu v novej republike bolo zavedenie podmienečného odkladu trestu a podmienečného odsúdenia podľa vzoru iných kapitalistických štátov, najmä Francúzska. Je celkom jasné, že sa tým triedny charakter nášho trestného práva nezmenil a ďalšie roky priniesly ešte jasnejšie prehĺbenie triedneho buržoázneho zamerania všetkých trestných zákonov. Nešlo iba o zákon na ochranu republiky, ktorý podľa otvoreného priznania zástupcov buržoázie vydali proti nastupujúcemu revolučnému robotníckemu hnutiu a ktorým sa opičila česká a slovenská buržoázia práve tak po vzore nemeckej reakcie, ako kedysi cisár pán presadzoval výnimočný zákon proti socialistom, odpísaný od Bismarcka. Už od samého počiatku republiky sa v každom novom trestnom predpise jasne prejavovala snaha buržoázie obmedzovať demokratické slobody nášho ľudu a vytvoriť stále ostrejšie a bezohľadnejšie nástroje masového teroru proti pracujúcim. Poslanci meštiackych strán, včítane pravicových socialistov, opakovali všetky nesmyselné nápady meštiackych teoretikov o trestnom práve a odôvodňovali nimi stále reakčnejšie zákony. Prekvapujúca je v predmníchovskej republike hojnosť trestných predpisov. Nebolo skoro zákona, ktorý by neobsahoval niekoľko ustanovení o trestoch a nedával tým meštiackemu štátu a predovšetkým byrokratom vo verejnej správe hojnú možnosť k utlačovaniu robotníctva. Či už šlo o mimoriadne opatrenia v roku 1920 a ich zostrenie v roku 1933, či šlo o stíhanie t. zv. protištátnej činnosti štátnych zamestnancov, alebo o ochranu cti, vždy bolo hlavným dôvodom pre vyhlásenie týchto zákonov úsilie ešte účinnejšie postihovať triedne robotnícke hnutie a ešte viacej zbavovať pracujúcich všetkých možnosti legálneho boja proti kapitalistickému vydridušstvu. Dokonca také zákony, ako zákon o túlavých Cigánoch, boly pre meštiakov vhodnou príležitosťou vydať nové zostrené predpisy proti robotníckym funkcionárom a stupňovať fašistickú a rasistickú agitáciu k vybičovaniu meštiackeho nacionalizmu a šovinizmu. Zvláštnym rysom predmníchovskej buržoáznej demokracie bolo, že najostrejšie zásahy proti robotníckemu hnutiu sa falošnícky odôvodňovaly nutnosťou chrániť demokraciu proti nástupu fašizmu. V čase vzrastajúceho fašistického nebezpečenstva a postupujúcej fašizácie verejného života nebolo jediného trestného predpisu, ktorý by nebol verejne odôvodňovaný rečami proti fašistom, ale v praxi by nebol používaný ako bič proti robotníctvu. Neustále zostrovanie tlačových zákonov včítane okliesňovania parlamentných zápisov malo znemožniť boj proti fašizačným opatreniam, vedený komunistickou stranou. Trestné zákony predmníchovskej republiky takto iba utužovaly a prehlbovaly buržoázny a reakčný ráz doterajšeho trestného práva.

Reakčným úmyslom vtedajších koalovaných zákonodarcov, ktoré boly vyhlasované v parlamentných prejavoch s cynickou otvorenosťou - plne zodpovedala prax. Stále vzrastajúci podiel na potlačovacích opatreniach buržoázie proti pracujúcim maly priame zákroky četníctva, verejne páchané násilie výkonných orgánov proti robotníckym schôdzkam, demonštráciam a každému pokrokovému hnutiu. Radotín, Duchcov, Košúty, Dolná Lipová, Krompachy a iné miesta, kde sa strieľalo do bezbranných robotníkov, boly iba vyvrcholením meštiackeho násilia proti robotníctvu. Meštiacke súdy nikdy nezakročovaly proti páchatelom týchto násilností, ba procesy, ktoré po nich nasledovaly, ešte naopak doplňovaly perzekučné ťaženie štátneho aparátu proti každému pokrokovému úsiliu. Komunistických funkcionárov včítane poslancov odsudzovali k najťažším trestom; začalo to žalárovaním kladenských a oslavanských bojovníkov za robotnícke práva. Politické súdnictvo predmníchovskej republiky bolo ochotným vykonávateľom buržoázneho teroru. Súčasne však prax proti fašistom bola veľmi mierna a odsudzujúce rozsudky proti fašistickým rozvratníkom a vrahom, ako boli Kobzinek a Gajda, sa dosiahly iba pod tlakom širokej verejnosti, ktorá nesúhlasila s oficiálnym sústavnym protežovaním fašistických úderiek.

Reakčná prax súdov s jasným triednym zaostrením proti robotníctvu vyžadovala tiež príslušnú judikatúru meštiackych súdov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu z čias predmníchovskej republiky poskytuje veľa príkladov tohoto súdnictva. Napríklad skutočnosť, že obvinený je členom komunistickej strany, odôvodňovala použitie ostrejších ustanovení zákona a bola najmä braná ako dôkaz jeho protištátneho smýšľania. V niektorých prípadoch dokonca rozširovanie Marxovho učenia v akejkoľvek forme vyhlasovali za protizákonné a trestali ho. Je známe, že každý prejav sympatie k SSSR bol vtedy trestaný prinajmenšom niekoľkomesačným žalárom.

Príznačné je tiež, že vedenie justície bolo po dlhé roky v rukách pravicových sociálnych demokratov, ktorí sa snažili všetkými silami vytvoriť z nášho súdnictva povoľný nástroj buržoázie. Podstatu tohto súdnictva výstižne charakterizoval prezident republiky Klement Gottwald pri svojom prvom historickom vystúpení v buržoáznom parlamente 21. decembra 1929. Politickým agentom vládnucej buržoázie vmietol do tvári: "Odsudzujete do kriminálu robotníka, ktorý ukradol žemlu, ale celá vaša vládna spoločnosť je složená zo strán, ktoré okrádajú štát o miliardy a miliardy na špirituse, na vojnových pôžičkách, na dodávkach a na všetkom možnom. To je tá vaša spravodlivosť. Štvete daňového exekútora na domkára a malého živnostníka pre nezaplatenie niekoľkých korún dane, ale podľa tých istých zákonov snižujete a odpisujete stámilióny daní fabrikantom a veľkostatkárom. Dávate tĺcť a zavierať robotníkov, a na každého štrajkujúceho človeka, ktorý sa bráni proti vykorisťovaniu, budete mať iba kriminál, zatiaľ čo na obranu fabrikantov dávate vyrukovať celej rote špiclov a policajtov. Taká je vaša - spravodlivosť - ku všetkým".

V rovnakom duchu, ktorý ovládal trestné zákonodárstvo a prax predmníchovskej republiky boly vypracované návrhy osnov trestných zákonov z r. 1926 a 1936, ktoré sa však nikdy nestaly platným právom. Je samozrejmé, že v širokých masách sa zahanbujúco pociťovalo, že u nás platily ďalej staré rakúske a maďarské zákony. Skoro dve desaťročia sa potom pracovalo na nových návrhoch a na práci sa zúčastnili prední meštiacki odborníci. Návrhy napriek tomu nepriniesly nič pozitívneho a najmä nič pokrokového. Opakovaly sa všetky tézy kriminologie kapitalistických krajín a závery boly úplne reakčné. Návrh z r. 1926 obsahuje zostrenie trestu pre každý trestný čin spáchaný z lenivosti. V týchto prípadoch mali páchateľa poslať na nútené práce až do piatich rokov, bez ohľadu na závažnosť spáchaného trestného činu. Aj tá najmenšia krádež kvalifikovala sa v osnove ako zločin a každý, kto by bol po tretí raz odsúdený súdom, mal sa potrestať trojročným žalárom bez ohľadu na to, čoho sa dopustil. Tak zvaní rodení a nepolepšiteľní zločinci mali byť dodaní do polepšovne na neobmedzenú dobu, najmenej však na 5 rokov. Osnovy pripúšťaly neurčité odsúdenie a určovaly generálne zvýšenie trestných stupníc o polovicu v prípadoch opätovného spáchania trestného činu. Podmienečné prepustenie malo sa pripustiť iba po odpykaní troch štvrtín trestu a osnova z r. 1936 ho úplne vylúčila. Dôvodová zpráva sama uvádza, že všetky reformné myšlienky boly odsunuté na neskorší čas, lebo hospodárska kríza vyžadovala zvýšenú ochranu kapitalistického spoločenského poriadku. Je samozrejmé, že tieto návrhy boly pre nás celkom nepoužiteľné. Možno ich hodnotiť iba ako známky zpiatočníctva v trestnom práve, a neschopnosti vtedajšej vládnucej buržoázie vytvoriť nové, pokrokové kultúrne hodnoty.

Neschopnosť českej a slovenskej buržoazie vytvoriť nové súhrnné trestné predpisy nebola však zvláštnosťou našej krajiny. Najväčšie kapitalistické krajiny, Spojené štáty americké a Anglicko dodnes nemajú súhrnný trestný zákonník. Roztrieštenosť a zapletenosť trestných predpisov je v rukách buržoázie strašnou zbraňou proti pracujúcim. Je príznačné, že jediný veľký kapitalistický štát, ktorý v posledných desaťročiach vydal nový trestný zákon, bolo fašistické Taliansko. Jedine fašistická buržoázia sa odvážila verejne vyhlasovať všetky reakčné a barbarské zásady, ktoré dnes ovládajú meštiacke trestné právo. Prax fašistických štátov ukázala však, že skutočnosť ďaleko predstihuje všetky tieto zákony a že najkrvavejšie metódy fašistického teroru sa prevádzajú bez ohľadu na to, čo určuje zákon. Mimosúdny protizákonný teror voči utlačovaným nadobúda v kapitalistických štátoch stále väčší rozsah. Podobné násilnosti dnes hromadne páchajú imperialisti v koloniálnych a závislých krajinách. Starý zvyk sudcu lyncha v Spojených štátoch sa stáva poslednou a najspoľahlivejšou oporou meštiackeho trestného práva. Kapitalizmus je v každom smere na nezadržateľnom sostupe. V trestnom práve ako na všetkých úsekoch spoločenského života prejavuje sa zreteľne prehnilosť vyžitého vykorisťovateľského poriadku.

Hlboký politický a mravný úpadok zvyškov buržoázie u nás bol odhalený pred očami celého národa najmä v procese s vedením záškodníckeho sprisahania proti republike, ktorý sa konal pred krátkym časom pred Štátnym súdom v Prahe. Verejnosť je presne informovaná o priebehu procesu. Tisíce prejavov z radov pracujúcich dokazuje, že náš ľud pochopil správne význam tohto procesu. Netreba opakovať, čo je už známe v najširších kruhoch. Pojednávanie však nadhodilo a zodpovedalo celý rad otázok, z ktorých je treba vyvodiť správne politické uzávery.

Proces a udalosti okolo neho boly predovšetkým presvedčivým dôkazom nezdolnej pevnosti nášho ľudovodemokratického zriadenia a izolovanosti buržoáznej reakcie od širokých más. Napriek svojej zaťatej nenávisti, ktorá ich hnala ku konkrétnym prípravám dokonca ozbrojených protištátnych akcií, zostali sprisahanci iba hŕstkou stroskotancov, ktorí sa nemohli opierať o nikoho, iba ak o niekoľko desiatok seberovných zločincov. Obdobne ako vo februári 1948 títo politickí dobrodruhovia zvážili situáciu úplne nesprávne; nechceli vidieť a nechceli si priznať, že každý pokus o zvrat ľudovodemokratického režimu narazí na vášnivý odpor širokých más a povedie k novej porážke reakcie.

Proces ukázal, že sa buržoázna reakcia nechce smieriť so svojou definitívnou porážkou a sníva o tom, ako násilím a cudzou zahraničnou pomocou vnucovať svoju vôľu nášmu pracujúcemu ľudu, ktorý s ňou už raz navždy skoncoval. Preto zločiny, ktoré sa v procese odhalily, vyvolaly takú vášnivú ozvenu medzi všetkými vrstvami pracujúceho ľudu. Preto spravodlivý rozsudok nad páchateľmi bol prijatý ako správna odpoveď na kontrarevolučné rozvratníctvo reakcie. (Potlesk.)

Proces odhalil pred očami celého národa pravé ciele buržoáznej reakcie. Zvyšky buržoázie túžia znemožniť našu socialistickú výstavbu, zabrzdiť a spomaliť socialistický vývin, snažia sa rozkladať masové organizácie, a to všetko za tým účelom, aby mohly uskutočniť svoj hlavný cieľ, obnoviť kapitalizmus v Československu. Je samozrejmé, že reakcia svoj pravý úmysel všemožne tají. Nemôže očakávať, že nájde podporu medzi ľudom k tomu, aby sa obnovila moc Preissovcov, Petschkovcov a Hodačovcov, aby sa kapitalistom vrátily továrne a bane, aby sa veľkostatkárom vrátila pôda, aby sa takto všetky vymoženosti nášho pracujúceho ľudu obrátily vnivoč. Milióny nášho ľudu vedia, že kapitalizmus znamená anarchiu vo výrobe, stále sa opakujúce a prehlbujúce hospodárske krízy, hromadnú nezamestnanosť, ochudobňovanie a zbedačenie pracujúcich, znemožnenie existencie a plodnej práce duševných pracovníkov, kultúrny úpadok, národnostné a rasové rozoštvávanie a útlak, fašistickú diktatúru a s ňou spojenú imperialistickú vojnu.