Dôležité postavenie prokurátora prejaví sa i v tom, že všetky trestné činy stíhajú sa len na jeho návrh. Podľa nového trestného poriadku nebude už trestných činov súkromnožalobných a návrhových. Obyčajné urážky, ktoré doteraz tvorily väčšinu súkromnožalobných trestných činov, budú súdené národnými výbormi.

Starý buržoázne - demokratický trestný poriadok mal tiež ustanovenia o úlohách a funkcii prokurátora ako verejného žalobcu. Avšak ako trestné právo hmotné a trestný poriadok slúžily vykorisťovateľskej menšine na potlačovanie práv pracujúcich, práve tak i činnosť prokurátora niesla sa v tomto smere. Prokurátor ako verejný žalobca, strážca záujmov kapitalistov, stíhal s väčšou dôraznosťou a prísnosťou previnilcov z príslušníkov robotníckej triedy, ktorí sa dostali do rozporu so zákonom, najviac len z biedy a nedostatku. Napriek tomu boli súdení a väznení ako najväčší zločinci. Na druhej strane páchatelia z radov príslušníkov majetných tried boli oslobodzovaní, a ak boli potrestaní, tak len trestom miernym. Podľa nového práva nebude viac prokurátor postrachom pre pracujúcich, ale bude jedným z pilierov ochrany ich výdobytkov a práv a strážcom ľudovodemokratickej zákonnosti.

Prokurátor sa dozvedá o trestných činoch jednak z postavenia svojho úradu a jednak všetky verejné orgány a úrady sú povinné neodkladne oznamovať trestné činy prokurátorovi. Prokurátor však nemá čakať, kým mu bude trestný čin oznámený, ale súc v stálom styku s ľudom, sám iniciatívne má zasahovať, pátrať a zisťovať trestné činy. Pri vyšetrovaní prokurátor podniká všetko potrebné na zabezpečenie trestného konania, aby páchatelia boli usvedčení a potrestaní podľa zákona. Sbiera dôkazy dôležité pre rozhodovanie súdu, vypočúva obvíňaného a rozhoduje o jeho väzbe, vypočúva svedkov a znalcov a sám koná obhliadku potrebnú pre zistenie a objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie. Vykonáva domovú a osobnú prehliadku obvineného. Pri sbieraní dôkazov prokurátor postupuje prísne objektívne. Zisťuje nielen okolnosti, ktoré svedčia proti obvinenému, ale aj okolnosti v prospech obvineného, aby takto bol daný podklad pre spravodlivé rozhodnutie či už prokurátora alebo súdu a aby bola objektívne zistená materiálna pravda.

Od stíhania môže prokurátor upustiť len v prípadoch, kde to povoľuje zákon. Nie je ponechané na jeho vôli, aby upustenie od stíhania posudzoval s hľadiska účelnosti alebo vhodnosti. Týmto je dôsledne uplatnená zásada zákonnosti a prokurátor musí stíhať všetky trestné činy podľa zákona.

Podaním žaloby a odovzdaním obvineného súdu stáva sa prokurátor procesnou stranou. Ako procesná strana má však prokurátor postavenie odlišné od iných procesných strán, ako sú obvinený, obhájca a iní.

Na hlavnom pojednávaní prokurátor zastupuje verejnú žalobu, ktorú môže zmenšiť alebo rozšíriť a domáhať sa spravodlivého potrestania obvineného, ak je jeho vina dostatočne dokázaná, alebo môže od žaloby upustiť. Po prevedení dôkazov na hlavnom pojednávaní prokurátor v záverečnej reči zhodnocuje výsledky hlavného pojednávania, pričom najmä poukáže na nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť a na možnosť nápravy obvineného. Poukazuje na osobu obvineného, či ide o zjavného alebo zarytého nepriateľa ľudovodemokratickej republiky, alebo o neuvedomelého a zvedeného. Vzhľadom na to, že účelom trestného konania je i výchova občanov k dodržovaniu ľudovodemokratického právneho poriadku, poukáže prokurátor i na to, či je daná možnosť nápravy obvineného a v akom smere.

Prokurátor v novom trestnom procese je pilierom štátnej moci a podporovateľom úsilia nášho ľudu vybudovať socialismus. Je strážcom ľudovodemokratickej zákonnosti. Ako verejný žalobca prichádza k súdu preto, aby na základe dôkladného spracovania faktického a právneho materiálu politicky bystro a pravdivo usvedčoval nepriateľov ľudu, rozkrádačov socialistického majetku a ostatných zločincov, ktorí porušujú ľudovodemokratický právny poriadok, aby podnecoval hnev pracujúcich proti zločincom a domáhal sa odsúdenia a potrestania.

Avšak na druhej strane prokurátori vo svojej činnosti postupujú objektívne prísne podľa zákona, a ak vina obvineného nie je dostatočne zistená a preukázaná, môžu konanie zastaviť. Zákon od prokurátora vyžaduje, aby bol pri skúmam dôkazov náležite objektívny a viedol žalobu len podľa miery skutočnej viny obvineného. Nesmie sa dopustiť prekrucovania, prepínania a tým menej prevracania faktov. Naši prokurátori budú svoju činnosť vykonávať v tomto smysle a v tomto smere, pretože zvyšujeme kvalifikáciu prokurátorských kádrov, najmä prokurátorov vychádzajúcich z radov robotníckej triedy, a vychovávame v nich pocity zodpovednosti za vlastnú prácu. Objektívnosť nášho prokurátora nemá nič spoločného s objektívnosťou na spôsob buržoázneho predsudku, s nepolitičnosťou a nadtriednosťou. Objektivita nášho prokurátora znamená niečo iné. Znamená správne vystihovať skutočnosť, znamená správne aplikovať zákon v prospech záujmov pracujúceho ľudu a tým chrániť jeho výdobytky a budovateľské úsilie.

Právomoci prokurátora a súdu nepodliehajú osoby, ktoré majú právo exteritoriality alebo osobné oslobodenie. Tu by som chcel zdôrazniť, že zatiaľ čo my plne uznávame a zaručujeme privilégia exteritoriálnych osôb, členovia niektorých vyslanectiev alebo veľvyslanectiev kapitalistických štátov zneužívajú svojho postavenia k reakčnému šarapateniu proti nášmu štátu, dokonca i k vyzvedačstvu, čo sa ukázalo v uplynulých procesoch. Mali by si byť vedomí nielen svojich práv, ale aj svojich povinností podľa medzinárodného práva a základných zásad slušnosti a nemiešať sa do vecí, o ktorých je kompetentný rozhodovať iba suverénny ľud.

Ak je úlohou prokurátora pátrať a zisťovať trestné činy, vyšetrovať okolnosti, dôležité pre rozhodovanie súdu a domáhať sa pred súdom spravodlivého potrestania páchateľa, úlohou súdu je prípad objektívne podľa zákona prerokovať a vyniesť spravodlivé rozhodnutie.

Podľa osnovy úlohou súdu v trestnom konaní je najmä spravodlivo rozhodovať o trestných činoch. Túto úlohu sú povinní plniť rovnakou mierou sudcovia z ľudu i sudcovia z povolania. Naše trestné súdy, ktoré po zľudovení súdnictva tvoria organickú súčasť ľudovo demokratickej ústavy, túto úlohu spravodlivo rozhodovať o trestných činoch plnia a budú plniť i podľa nového trestného poriadku.

Všetky ustanovenia nového zákona sú formované tak, aby napomáhaly súdu dosiahnuť shody medzi skutočnosťami zistenými v rozhodnutí súdu a skutočnosťami tými, ktoré sa fakticky pri spáchaní trestného činu staly. Inými slovami povedané, nový trestný poriadok ukladá súdu držať sa prísne pri svojom rozhodovaní zásady materiálnej pravdy. Ak nový trestný poriadok ukladá súdom spravodlivo rozhodovať o trestných činoch, to neznamená, že naše trestné súdy budú shovievavé voči nepriateľom našej republiky a jej ľudovodemokratického zriadenia. Naopak, každému zákernému rušiteľovi nášho pokojného budovania dostane sa od našich súdov tvrdého, ale spravodlivého trestu. (Potlesk.)

Obvinenému v shode s ustanovením § 144 ústavy zaručuje sa v širokom rozsahu právo obhajoby. Obvinený má vždy právo zvoliť si obhajcu. Pri hlavnom konaní, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon určuje trest smrti, trest odňatia slobody na doživotie alebo trest dočasného odňatia slobody, ktorého horná hranica presahuje 5 rokov, obhajoba je dokonca obligatorná. Práve tak obvinený musí mať obhajcu i v tom prípade, keď to uzná súd za nutné, najmä ak súd má pochybnosť o tom, že obvinený je spôsobilý sám sa hájiť. Ak si v týchto prípadoch obvinený nezvolí obhajcu sám, určí mu ho prokurátor a v pokračovaní pred súdom predseda senátu. Ďalej obhajoba je obligatorná v každom prípade v trestnom konaní proti mladistvým.

V neprítomnosti obvineného možno pojednávať len, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon neustanovuje prísnejší trest ako trest odňatia slobody do 5 rokov za podmienky, že obvinený bol už vypočutý aspoň bezpečnostným orgánom o trestnom čine, ktorý je predmetom žaloby a ak mu bola žaloba riadne doručená, ako aj predvolanie, na hlavné pojednávanie. Obhajoba, smerujúca k tomu, aby boli odsúdení len skutoční páchatelia a aby bolo prihliadnuté k poľahčujúcim okolnostiam, je zabezpečená i účasťou sudcov z ľudu v rozhodovaní. Ak starý kapitalistický trestný poriadok umožňoval obhajobu často iba tým, ktorí mali dostatok hmotných prostriedkov pre advokátov, umožňuje nový zákon každému obvinenému najširšie právo obhajoby. Táto možnosť sa opiera najmä o tú skutočnosť, že v novom trestnom konaní kladie sa veľký dôraz na dôsledné uplatnenie zásady materiálnej pravdy.

Verejnosť trestného konania umožňuje súdu, aby vykonával i svoje výchovné poslanie a aby vytváral také ovzdušie, ktoré zabraňuje páchaniu trestných činov. V ľudovej demokracii občianska morálka dostáva úplne novú náplň. Postupná likvidácia vykorisťovania odstraňuje z verejného i súkromného života všetky prejavy mravnej bezohľadnosti a krutosti, ktoré charakterizujú kapitalistickú spoločnosť. V tomto smysle i zásady trestného konania dostávajú novú náplň. Celý nový trestný poriadok, všetky jeho ustanovenia zamerané sú na ten ciel, aby sa pri trestnom konaní zistila materiálna pravda. Má sa toho dosiahnuť predovšetkým dôsledným uplatnením zásady ústnosti a priamosti konania. Súd sám sa priamo presvedčí o všetkých rozhodných skutočnostiach a na základe svojich bezpečných poznatkov vynáša konečné rozhodnutie v shode s objektívne zistenými skutočnosťami.

Význačnou charakteristikou nového trestného poriadku je jeho demokratičnosť, ktorá spočíva menovite v novej úprave obhajoby obvineného a v zásade verejnosti trestného konania. O práve obhajoby som sa už zmienil. Dôsledné uplatnenie zásady verejnosti podľa nového práva na rozdiel oproti starému stavu, kedy pojednávanie pred širokou verejnosťou nebolo zabezpečené, zaručuje objektivitu rozhodovania a umožňuje jeho demokratickú kontrolu a napomáha dosiahnuť výchovného cieľa nového trestného poriadku. Zásada verejnosti je prelomená len v prípadoch, keby verejné prejednávanie veci ohrožovalo štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo alebo mravnosť. Verejnosť hlavného pojednávania umožňuje súdu vyvíjať výchovný účinok na občanov a pod týmto zorným úhlom vedeným prerokovávaním veci vzbudiť u verejnosti jednak ostražitosť proti páchateľom a jednak zvýšenú náchylnosť k plneniu občianskych povinností.

Celý súdny poriadok ma 9 hláv. Dôležitejšie ustanovenia jednotlivých hláv, o ktorých je potrebné bližšie sa zmieniť, sú tieto:

Základnými ustanoveniami nového súdneho trestného poriadku sú §§ 1 a 2, kde je reč o účele zákona a o úlohách prokurátora a súdu. Účel zákona som už podrobne rozviedol. O úlohách a činnosti prokurátora, ako aj o jeho postavení v trestnom konaní som sa už tiež zmienil. Potrebné je ešte zmieniť sa o príslušnosti súdu a prokurátora. Príslušnosť prokurátora je určená miestom spáchaného činu. Príslušnosť súdu je zase určená zpravidla príslušnosťou prokurátora. Ak bol trestný čin spáchaný v obvodoch viacerých prokurátorov, vykonáva prípravné konanie ten prokurátor, ktorý prvý urobil opatrenie smerujúce k stíhaniu obvineného. Príslušnosť štátneho prokurátora vzťahuje sa na trestné činy uvedené v hlave I zvláštnej časti trestného zákona, t. j . na trestné činy spáchané proti republike, pokiaľ na ne zákon určuje trest smrti, trest odňatia slobody na doživotie, alebo trest dočasného odňatia slobody, ak dolná hranica trestu je najmenej 10 rokov. Právomoc štátneho prokurátora a štátneho súdu vzťahuje sa, vyjmúc dobu brannej pohotovosti štátu, i na vojenské osoby. Hlava II obsahuje ustanovenia o prípravnom konaní, v ktorom hlavnú funkciu má prokurátor. Ako som už spomenul, prokurátor úzko spolupracuje s bezpečnostnými orgánmi. Veľkú úlohu má tu i spolupráca a pomoc pracujúceho ľudu. Treba zdôrazniť, že bdelosťou a ostražitosťou nášho ľudu boli už mnohí záškodníci a nepriatelia ľudovodemokratického zriadenia odhalení a zneškodnení.

Vyšetrovanie obvineného má sa konať podľa možnosti na slobode, avšak vzhľadom k zabezpečeniu hladkého priebehu konania v niektorých prípadoch je potrebné, aby podozrelá osoba bola vzatá do väzby. Zákon však ukladá povinnosť všetkým orgánom činným v trestnom konaní, aby pôsobili k tomu, aby väzba bola podľa možnosti čo najviac skrátená.

Hlavnou časťou nového trestného procesu je hlava III, v ktorej sú predpisy upravujúce hlavné konanie. Hlavnými zásadami hlavného konania sú: verejnosť konania, ústnosť konania a zistenie materiálnej pravdy. Trestný poriadok vyzdvihuje zásadu ústnosti a verejnosti konania v shode s ústavou, ktorá sama tieto zásady zabezpečuje. Ako som už spomenul, zásada verejnosti zabezpečuje jednak nestrannosť rozhodnutia, jednak možnosť demokratickej kontroly, napomáha ďalej splneniu výchovnej úlohy trestného konania, a to ako pre obvineného, tak aj pre najširšiu verejnosť. Procesy vedené proti rozvratníkom, špiónom a ostatným zarytým nepriateľom našej ľudovodemokratickej republiky sú toho dôkazom.

O práve obhajoby obvineného som sa už zmienil. Treba ešte spomenúť zásadu, aby hlavné konanie previedlo sa v jedinom zasadaní a nedochádzalo k zbytočnému odročovaniu a zbytočným prieťahom. Dôležité sú ustanovenia nového trestného poriadku o odvolaní a odvolacom konaní. V odvolacom pokračovaní trestný poriadok v najväčšej miere odstraňuje starý bezduchý byrokratický formalizmus. Starý trestný poriadok totiž poznal dva druhy opravných prostriedkov proti rozsudku, a to odvolanie a zmätočnú sťažnosť. Bola to pravé zmätočná sťažnosť proti rozsudku, ktorú starí bezduchí formalistickí právnici vyzdvihovali ako uholný kameň právnických vedomostí. V praxi však zmätočná sťažnosť bola dobrým prostriedkom, ktorým advokáti olupovali obvineného často o posledný jeho majetok. Na tento bezduchý a nezdravý formalizmus doplatilo veľké množstvo obvinených, najmä obvinených z radov pracujúceho ľudu. Nový trestný poriadok pozná len jeden opravný prostriedok proti rozsudku. Je to odvolanie a jediným dôvodom odvolania je nesprávnosť súdneho výroku. Aké je to teraz jednoduché a každému, i neprávnikovi ľahko srozumiteľné!

O odvolaní proti rozsudku Okresného súdu rozhoduje Krajský súd a o odvolaní proti rozsudku Štátneho súdu rozhoduje Najvyšší súd. Odvolací súd má rozhodnúť v merite samej veci. Nebude už teda odvolací súd obyčajným súdom zrušovacím, ako tomu bolo v minulosti, kedy odvolací súd vec iba vracal k rozhodnutiu súdu nižšej stolice. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ďalší opravný prostriedok sa nepripúšťa. Z toho vyplýva i nová funkcia Najvyššieho súdu v trestnom konaní Najvyšší súd rozhoduje ako odvolacia inštancia vo veciach, ktoré boly prerokované pred Štátnym súdom. V tomto prípade rozhoduje v merite veci a nie je v odvolacom konaní obyčajným súdom zrušovacím.

Trestný poriadok pripúšťa i možnosť odstrániť i právoplatné, avšak predsa nesprávne rozhodnutia súdu, čo sa úplne srovnáva so zásadou socialistickej zákonnosti. Táto nesprávnosť právoplatného rozhodnutia môže byť dvojakého druhu. Predovšetkým môže sa dodatočne zistiť, že súdnym rozhodnutím bol porušený zákon. V takomto prípade je prípustná proti právoplatnému rozhodnutiu sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podáva generálny prokurátor a o ktorej rozhoduje Najvyšší súd na verejnom zasadaní. Ani v tomto prípade Najvyšší súd nie je obyčajným súdom zrušovacím, pretože môže rozhodnúť vo veci samej. Druhým mimoriadnym opravným prostriedkom je obnova. Dôvodom obnovy sú nové najavo vyšlé skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré súdu predtým neboly známe. Osobitnými ustanoveniami trestného poriadku je upravené konanie proti mladistvým, konanie proti uprchlému, konanie o vydanie do cudziny, konanie za stanného práva a u vojenských súdov poľné konanie. Treba sa ešte zmieniť o ustanoveniach, ktoré upravujú výkon súdneho rozhodnutia. I v tomto prípade hlavnú úlohu má prokurátor, ktorý sa má postarať o riadny výkon uložených trestov. Naše nové trestné právo na rozdiel od buržoázneho práva vidí v treste skôr nápravné opatrenie ako skutočné potrestanie. Preto celá úprava týkajúca sa výkonu trestu zdôrazňuje jeho výchovný účel a smeruje predovšetkým k tomu, aby trestanec, ktorý bol pre spoločnosť nebezpečný a škodlivý, sa stal po odpykaní trestu človekom mravným, pracujúcim a schopným zapojiť sa do budovateľského úsilia ostatných pracujúcich.

Posledná, deviata hlava trestného poriadku obsahuje ustanovenia o dočasnej organizácii vojenského súdnictva, ako aj ustanovenia prechodné a zrušovacie.

Končím svoj referát tým, čím som začal. Naši pracujúci vítajú nové trestné právo a vítajú i uzákonenie nového trestného poriadku. Vítajú tento nový kódex preto, lebo vedia, že trestný proces pred súdom povedie sa s tým zameraním, aby nepriatelia ľudu a rušitelia výstavby socializmu v našej republike boli usvedčení a spravodlivo potrestaní. Ľud vie, že naše nové trestné súdy a naši prokurátori - strážcovia nového právneho poriadku - uvedú do života toto základné ustanovenie nového zákona do všetkých dôsledkov. Preto náš pracujúci ľud v celej republike plní pokojne svoje budovateľské úlohy v závodoch, na poliach i v úradoch, plní úlohy päťročného plánu a navzdory vojnovým podpaľačom úspešne buduje socializmus v našej vlasti.

Výbor ústavno-právny prerokoval osnovu nového súdneho trestného poriadku na svojom zasadnutí dňa 27. júna t. r. po zpráve generálneho zpravodajcu, ktorým som bol ja, a po zprávach dielčích zpravodajcov posl. dr Skálu a posl. dr Pátkovej a preto v zastúpení ústavno-právneho výboru doporučujem plénu Národného shromaždenia, aby osnovu prijalo v predloženom znení. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Ke slovu se přihlásil pan ministr spravedlnosti dr Rais. Prosím pana ministra, aby se ujal slova.

Minister dr Rais (uvítaný potleskom): Slávne Národné shromaždenie!

Vláda predložila Národnému shromaždeniu k prerokovaniu osnovu nového trestného zákona a nového zákona o trestnom pokračovaní súdnom, t. zv trestného poriadku.

Obidva zákony vypracovalo ministerstvo spravodlivosti podľa vládneho usnesenia zo dňa 14. júla 1948 o vytvorení nových, ľudovodemokratických zákonníkov, ktoré nahradia staré, dosiaľ platné predpisy, pochádzajúce z dôb kapitalizmu a zčasti z dôb predkapitalistických. Predložené zákony však nie sú len výsledkom práce úradníkov, ale sú plodom najužšej súčinnosti skupín robotníctva zo závodov, poslancov Národného shromaždenia, zástupcov celonárodných organizácií, sudcov a prokurátorov na spoločnej práci pre Republiku.