Všichni musíme vyjít z umělých
ohrad, jimiž jsme se ať hmotně, ať myšlenkově,
ať sami či se svými rodinami obehnali, a všichni
musíme pocítit vzájemnost a družbu všech
se všemi. Čemu my křesťané říkáme
láska k bližnímu, to máme provést
prakticky a také to skutečně po velkém
sovětském vzoru provedeme.
Chtěl bych ještě na jednom čísle,
které zde uvedl ministr Plojhar, ukázat celý
rozdíl mezi starým a novým světem.
V zemi největšího počtu milionářů
umírá ročně 323.000 lidí ne
proto, že trpí smrtelnou nemocí, nýbrž
proto, že si za všeobecné netečnosti nemohou
zaplatit lékařskou radu a lék. Říká-li
si tato země křesťanská a pokládá-li
svou kulturu za křesťanskou, oč křesťanštější
je náš řád, který dnes zavádíme?
Bylo by dnes u nás něco podobného možné?
U nás, kde zavádíme dnes již povinné
léčení, a to ne snad ze strachu před
rozšířením nemocí nebo pro záchranu
pracovní síly - poněvadž si nepěstujeme
zásoby nezaměstnaných pro zlevnění
pracovních sil - nýbrž z úcty ke každému
lidskému životu, ze snahy vymýtit bolest a
nemoci z našeho života a omezit je na nejmenší
míru. Cítíme to z té naší
staré lásky k bližnímu, kterou jsme
se naučili uskutečňovat podle sovětského
vzoru. Dnes už nebude u nás vesnice dost odlehlá,
abychom v ní nenašli člověka potřebujícího
lékařského ošetření. Ale
nejen to; všechny plody společné práce
budou společné všem, a otázka, jak všechny
vymoženosti kultury všem zpřístupnit,
není již u nás věcí dobré
vůle a dostatečného porozumění,
nýbrž věcí ryze už jen technickou,
a tu si také jako většinu technických
otázek vyřešíme, budeme-li ji všichni
pokládat za věc všem společnou a nikoliv
jen za věc té které odlehlé vesnice.
Z tohoto pocitu společného zájmu všech
o všechny nemůže ovšem být výjimek
ani v zásadě a theorii, ale ani v praxi. Chceme-li
odstranit vzdálenosti a samoty a netečnost jednoho
ke druhému, nemůžeme si ohradit políčko
nepřekročitelnou mezí. Aspoň pro společnou
práci a pro společnou péči ne, a také
ne pro společnou odpovědnost za účelné
a svědomité hospodaření. Chceme-li,
aby byli všichni účastni užitku z práce
všech, aby byli účastni vymožeností
kultury, musíme se také o to společně
přičinit, a to těmi methodami práce,
které jedině vedou k cíli. V zemědělství
jsou touto cestou jednotná zemědělská
družstva.
Tyto důvody vedou čs. stranu lidovou k tomu, aby
předložený státní rozpočet
na r. 1950 schválila, a to nejen jako plán pro finanční
hospodářství, nýbrž jako souhrn
úkolů, které z něho vyplývají.
Přihlašujeme se k těmto svým úkolům
a chceme je plnit důsledně a s největším
úsilím věrni svému poslání,
svým spojencům, svému lidu a svému
Bohu. (Potlesk.)
Místopředseda dr Polanský: Dále
je ke slovu přihlášen p. posl. Mjartan.
Dávám mu slovo.
Posl. Mjartan: Slávne Národné shromaždenie!
Pracujúci ľud v našom štáte s nevšedným
záujmom sleduje prácu Národného shromaždenia
pri rozpočte štátu na r. 1950. V našom
občanovi zo dňa na deň silnie povedomie,
že ľudovodemokratická vláda a všetky
ľudovodemokratické orgány nielen chcú,
ale aj vedia dobre hospodáriť v záujme
pracujúceho ľudu v štáte.
Náš hospodársky vzrast a národohospodársky
poriadok náležite potvrdzuje dobrý výsledok
v štátnom hospodárení za r. 1949. Pred
rokom sme radostne odhlasovali prvý aktívny rozpočet
štátu. Skutočnosť dokázala, že
naše rozpočtové finančné plánovanie
bolo reálne, opieralo sa o vážne predpoklady,
a dobré plánovanie bolo značne vyšším
aktívnym výsledkom nielen prakticky splnené,
ale i značne prekročené.
Dnes po dôkladnom prerokovaní štátneho
rozpočtu vo výboroch Národného shromaždenia
sa má s radosťou odhlasovať druhý aktívny
rozpočet štátu. Je to rozpočet na r.
1950, ktorý je rozpočtom druhého roku našej
slávnej Gottwaldovej päťročnice. Vyslovíme
s ním svoj súhlas opäť s pevným
presvedčením a istotou, že naše štátne
a tak aj národné hospodárenie sa bude diať
podľa stanoveného seriózneho finančného
plánu v záujme zvýšenia životnej
úrovne pracujúceho ľudu v súlade s jeho
vôľou a jeho súhlasom.
Rozpočet štátu má byť odzrkadlením
finančného a hospodárskeho poriadku v štáte.
Ale náš rozpočet je aj odzrkadlením
radostného pracovného nadšenia pri budovaní
socializmu v našom štáte na všetkých
úsekoch nášho plánovaného hospodárstva,
sociálneho a kultúrneho života, či sa
to deje v továrni, na stavbe, v poľnohospodárstve,
v doprave, na pošte alebo v úrade. Náš
rozpočet bude a je rozpočtom všetkého
pracujúceho občianstva v našej ľudovodemokratickej
republike.
Ako s vnútorným uspokojením hľadia na
budovateľské úsilie a jeho dobré výsledky
domáci pracujúci ľud, priatelia Sovietskeho
sväzu a ľudových demokracií, ako aj cely
pracujúci svet, tak krivým okom pozerajú
na náš vzrast kapitalistickí vladári
z cudziny. Nepriateľská propaganda sa veľmi zaujíma
o naše Československo a jeho vzrast. Nechutí
im však ta skutočnosť, že my doma podľa
najlepšieho vedomia a svedomia robíme to, čo
prospieva širokým vrstvám nášho
pracujúceho ľudu a k zvýšeniu jeho životnej
úrovne.
Zástupcovia kapitalistického vykorisťovania
tvrdia, že Československá republika ako štát
v značnej miere priemyselný nemôže mať
podmienky pre socializmus. Chcú, aby sa usporia danie spoločenských
pomerov podľa vedeckého socializmu u nás nepodarilo,
a podnikajú všetko proti nám, aby naše
plánované hospodárstvo či už
vo výrobe alebo v distribúcii viazlo.
Preto aj cirkev hľadia zneužiť ako prostriedok
na vyvolanie nepokojov, na rozrušenie vnútorných
pomerov a takto chcú rušiť naše budovateľské
socialistické úsilie. Každý nečestný
prostriedok je kapitalistom dobrý, ktorý by mohol
hatiť náš dobrý rozvoj. Prajú nám
nezdar a radi by oznámili svetu: "Hľa, v Československu
sa socializmus nevydaril." Snažia sa priemyselné
Československo, svojho času začlenené
do západného kapitalistického sveta, kde
je to len možné hospodársky poškodiť,
ako sa to ukazuje v neplnení obchodných smlúv
s ich strany a ako sú o tom dôkazy z posledného
súdneho rokovania s Holanďanmi, ktorí vykonávali
u nás hospodársku špionáž.
Ale naša cesta k socializmu v úprimnej spolupráci
so Sovietskym sväzom, za jeho významnej podpory a
v spolupráci s ľudovými demokraciami je tak
úspešná, že kapitalistom na svete neostáva
nič iné ako uznať, že v Československu
sa socializmus darí, a raz sami potvrdia, že socializmus
pre blaho a šťastie nášho ľudu je korunovaný
úspechom.
My už teraz sebavedome konštatujeme, že sme na
ceste k socializmu pod vedením nášho prezidenta
Klementa Gottwalda, pilného žiaka Stalinovho.
Československá republika v socialistickom budovaní
je úspechom všetkých statočných
ľudí. Je to úspech politiky obrodeného
Národného frontu, úspech všetkých
jeho složiek pod rozumným a zodpovedným vedením
československej vlády a robotníckej triedy
a KSČ. Aj my činitelia Strany slovenskej obrody
ako složka obrodeného Národného frontu
sa hlásime k podielu tohto úspechu. Ale nielen
k úspechu, hlásime sa do činorodej a usilovnej
práce, hlásime sa k svojim povinnostiam v obrodenom
Národnom fronte. Cítime, že sme živou
súčiastkou a chceme byť užitočnou
i v Národnom fronte.
Po širokom rozlete pofebruárovej práce v našom
politickom živote nestačilo by len naše prehlásenie
lojality a ochoty, ale je potrebná praktická náplň
doterajších našich prehlásení.
Každodenný praktický život dáva
nám širokú možnosť tvorivej práce
v prospech nášho ľudu. Náš rozpočet
na rok 1950 je rozpočtom socialistického budovania
v druhom roku 5 RP. No, my sme rozhodnutí aktívne
a nadšene spolupracovať na jeho praktickom a úspešnom
uvedení do života. Prvou podmienkou nám je
mier. Lebo len v mieri sa dá uskutočniť
program v hospodárskom, kultúrnom živote a
splniť program 5 RP. Mier, ktorý nám je tak
prepotrebný, veď už prežité dve vojny
zapríčinené kapitalistami nás vystríhajú
od tretej vojny, ktorá by zas ničím iným
nebola ako dobrým obchodom pre pár jednotlivcov
na tomto svete.
Veď v každom prípade vojny išlo podnecovateľom
len a len o zotročenie ľudu, nielen v cudzích
štátoch, proti ktorým vojnu viedli, ale i o
zotročenie vlastného ľudu.
Kapitalizmus ako hospodárska sústava nemôže
sa vyhnúť hospodárskym krízam, ktoré
sú prvoradou príčinou vojny. Kapitalisti,
ktorí ovládajú vojnový priemysel a
sú jeho súkromnými vlastníkmi, do
vojny nejdú. Na to je pracujúci ľud, ktorý
bez svojho rozhodnutia a presvedčenia na vojne účasť
berie, hoci táto účasť sa z duše
protiví každému človeku, ktorý
z práce svojich rúk žije, poctivou prácou
si chlieb vyhľadáva, či je beloch, černoch,
či je na východe, na západe, na severe alebo
na juhu. Tento pracujúci človek chce prácu,
chce zárobok, chce v kruhu svojej rodiny žiť
a nadovšetko žiada si mier. Vie, že prácou
zabezpečuje mier, zabezpečuje socializmus, plánované
hospodárenie a sociálnym usporiadaním chce
vybudovať spravodlivú demokraciu, demokraciu z ľudu
pre ľud.
Mobilizujeme na všetkých úsekoch pokrokové
mierové sily a sme plní radosti, že český
a slovenský ľud je tiež z tých partnerov,
ktorí chcú mať vo svojej vlasti mier a žičia
ho aj tým národom, v ktorých zemi sa vyrábajú
najvražednejšie zbrane, ktoré neprinášajú
prácu, úžitok z nej, ale biedu, siroty, vdovy
a žalostné nariekanie.
Tento mier zabezpečíme len za pomoci nášho
veľkého spojenca, Sovietskeho sväzu, ľudových
demokracií a všetkých poctivých ľudí
na zemeguli, ktorí chcú zameniť nečestnú
vojnu za poctivú a užitočnú prácu.
Veď už Puškin kladie otázku: Prečo
toľko výpadov proti Rusom, prečo toľko
hnevu, toľko klebetníkov? Sám si odpovedá:
Či zato, že sme modlu povalili, čo nad svetom
sa kruto chcela niesť? A svojou krvou vykúpili Europe
voľnosť, mier a česť? Áno, ruský
ľud krvou vykúpil voľnosť, mier a česť.
A tento kapitál budeme opatrovať ako najväčšiu
cennosť v srdciach tých ľudí, ktorí
chcú žiť, pracovať a nie za imperialistov
umierať.
Často sa stretávam s drobnými ľuďmi,
ktorí pracujú a tvoria hodnoty, a títo hovoria:
Prečo nám nedajú pokoj? Prečo pripustili
Mníchov? Prečo kapitalisti na Západe nezabránili
vojne? Teraz, keď chceme pracovať, tvoriť, chcú
znovu rozryť naše rady, aby sme namiesto práce
u pluhov, s kladivami a lopatami nosili zbrane?
Obyčajný človek u nás uznáva,
že náš rozpočet je mierový. Nepomýlia
nás ani útoky neprajníkov. Svoje úsilie
venujeme mierovej výstavbe svojej otčiny. Dobrá
a stále sa zvyšujúca pracovná morálka,
ktorá nám umožnila splnenie a v niektorých
sektoroch i prekročenie dvojročnice, a úspešné
výsledky prvého roku päťročného
plánu sú zárukou, že ďalšia
naša práca bude korunovaná zdarom a upevnením
svetového mieru. S uznaním hodnotíme údernícke
a zlepšovateľké hnutie a zvyšovanie produktivity
práce ku zlepšeniu životnej úrovne nášho
občianstva.
Cieľavedomosť nášho plánovania a
pracovitosť ľudu nám umožnila uvoľniť
chlieb, múčne výrobky, zaviesť voľný
trh, sníženie cien a zabezpečiť prídely
na viazanom trhu. Táto politika a plánovanie po
tak strašne ničivej vojne, akou bolo postihnuté
Slovensko, nám dokazuje, že sme urobili mnoho, a táto
seriózna politika pretvára i naše Slovensko
na industrializovanú krajinu, čo jedine umožní
dosiahnuť zrovnoprávnenie Slovenska s českými
krajinami na poli hospodárskom.
Slovensko sa stáva krajinou priemyslu s nebývalou
produktivitou. Pre každého obyvateľa na Slovensku
je dosť práce a primeraný zárobok. Aktuálnou
otázkou je otázka pracovných síl.
Nie preto, že je pracovných síl nedostatok,
ale preto, aby sme tieto sily správne umiestili, aby sme
prácu dobre organizovali a dosiahli najlepšiu produktivitu
práce. Je prirodzeným zjavom, že do priemyselnej
výroby presunujeme predovšetkým pracovné
sily z poľnohospodárstva. Otázka bude doriešená,
keď socializácia zásadne preorientuje našu
dedinu. To úzko súvisí s našou roľníckou
politikou, ktorá má jasné zameranie, chce
pomôcť nášmu roľníctvu do vyšších
výrobných foriem, k väčšej výnosnosti
práce pri menších výrobných nákladoch,
s menším počtom pracovných síl,
s menšou námahou roľníka.
Rozpočet štátu na socializáciu dediny,
na pomoc roľníctvu má primerané úverové
položky. Po skúsenostiach, ktoré mám
z bezprostredného častého styku s roľníkmi,
i keď sa vyskytuje dosť ťažkostí, ostávam
optimistom. Mnoho našich roľníkov pochopilo,
že prostriedkom zvýšenia produktivity práce
a tak dosiahnutia blahobytu sú jednotné roľnícke
družstvá. Je príslovečná a skutočná
pravda, že roľník je povahou konzervatívnejší
ako človek v inom povolaní. Všetko si rád
premyslí, o všetkom sa chce presvedčiť.
Veď tento ľud bol cez celé desaťročia
klamaný a vykorisťovaný. Nesmieme sa ani teraz
diviť tomu, že sa ešte pozerá na mnohé
veci pesimisticky. Doterajšie výsledky vzorných
JRD ho s času na čas presvedčia, že
poľnohospodárska politika v našej ľudovodemokratickej
republike má cieľ odbremeniť človeka na
pôde pracujúceho a že mu chce umožniť
ľahší a krajší život i na dedine.
Plánované hospodárstvo sa v poľnohospodárstve
dobre vžíva, roľník má tiež
možnosť vidieť, ako sa naša vyživovacia
správa stará o výživu národa.
Má možnosť vidieť, že je zdravé
plánovať výrobu i výkup, ak má
byť zabezpečené zásobovanie všetkých
pracujúcich. Pri plánovanej výrobe a spotrebe
sa cena roľníckych produktov nepohybuje podľa
ponuky a dopytu, s veľkými cenovými výkyvmi,
ako to bývalo za burzových špekulantov, ale
dáva istotu nášmu roľníkovi, že
jeho námaha bude dobre honorovaná.
Nastúpili sme správnu cestu, keď na zásade
dobrovoľnosti budujeme JRD. A presviedčaním
i objasňovaním prostredníctvom JRD budú
môcť naší roľníci zvýšiť
výrobu, previesť výstavbu a prestavbu nášho
zaostalého poľnohospodárstva z malovýroby,
z drahých a fyzicky neúmerných foriem na
formy vyššie. To znamená, že JRD nebuduje
z nejakej horlivosti, ale z potreby pomôcť nášmu
roľníctvu a zbaviť ho driny. Pre túto
prácu potrebujeme a budeme potrebovať nadšených,
schopných organizačných pracovníkov
predovšetkým z radov pokrokového roľníctva,
ktorí jeho rečou, ľudovým spôsobom
vniknú do jeho radov a pomôžu zriadiť znesiteľnejší
život, ako býval u našich otcov.
Vznešená myšlienka upevňovania sväzku
robotníkov a roľníkov sa krásne uvádza
do praktického života. Ako roľník ďakujem
našim robotníkom, spolubratom, ktorí po namáhavej
práci v továrni navštevujú naše
dediny, pomáhajú pri oprave strojov, preberajú
patronáty nad JRD a radia im. Toto je krásny podiel
na prehĺbení spolupráce roľníkov
s robotníkmi, ktorých v minulosti chceli neprajníci
deliť na dvoje, hoci i vtedy patrili duševne spolu.
Pri budovaní JRD treba nám mnoho trpezlivosti, odhodlania
a nadšenia. Nás, poslancov, čaká na
tomto úseku mnoho práce, avšak sa jej neľakáme
a uvedomujeme si, že naše úlohy zvládneme
svedomite. Tým dosiahneme, že poľnohospodárska
produkcia mechanizáciou a kolektivizáciou postupne
bude doháňať úroveň produktivity
priemyslu, čo je práve najdôležitejší
problém. Rozpočet nášho poľnohospodárstva
a vyživovacieho sektoru na r. 1950 dáva predpoklady,
že na ceste socializácie poľnohospodárstvo
značne pokročí. (Predsedníctvo
prevzal podpredseda dr Procházka.)
Ako sú potešujúce výhľady podľa
rozpočtu v kapitolách, ktoré som spomenul,
rovnako kultúrne a sociálne záujmy ľudu
sú dobre zabezpečené. Rastú nám
nové školy, dobré ohniská kultúry.
Radi venujeme na vzdelanie národa toľko, koľko
si žiadny kapitalistický štát nemôže
dovoliť. Je pozoruhodná nová práca v
školách, súťaženie žiactva a
škôl. Nový zdravý duch vanie na poli
osvety.
Zákony, ktorými sme upravili nový pomer štátu
k cirkvám, dostávajú v našom rozpočte
finančnú náplň. Rád zdôrazním
na tomto mieste, že boly zbytočné obavy maloverných
ľudí, že by vláda a pracujúci ľud
nechceli vyriešiť pomer cirkvi a štátu.
Každodenný život dokazuje, že náboženstvu
a cirkvám pre dobrý rozvoj nekladú sa so
strany štátu žiadne prekážky, naopak
v nebývalej miere cirkvám hmotne pomáha.
Aj na tomto úseku dodržiavajú sa ustanovenia
našej ústavy. Statočný veriaci ľud
v ľudovodemokratickej republike a oddaní kňazi
požívajú najširšiu úctu.
Podľa nášho rozpočtu rozvíjame
podmienky dobrého života nášho pracujúceho
ľudu. Rozpočet zabezpečuje pokojnú prácu
a úctu k práci v našom štáte.
Odstraňujeme posledné možnosti vykorisťovania
človeka človekom, odstraňujeme posledné
možnosti obohacovania sa jednotlivcov na úkor pracujúceho
ľudu.
Nastúpili sme do obdobia, v ktorom pracujúci ľudia
sú si strojcami svojho osudu a šťastia.
Tým, že sme do štátneho rozpočtu
včlenili rozpočet celej našej správy
na všetkých stupňoch, teda i rozpočet
najchudobnejšej horskej dediny, dokazujeme, že v našom
štáte pracujúci ľud sám si spravuje
svoje hospodárstvo, svoj štát, že pracujúci
ľud je skutočným a jediným zdrojom štátnej
moci, pracujúci ľud sám užíva a
bude užívať plody svojej statočnej práce.
S dobrým výhľadmi pozeráme na naše
hospodárenie v r. 1950. To nás nabáda, aby
sme sa najužšie somkli okolo nášho prvého
hospodára, prezidenta Gottwalda, aby sme prehĺbili
spoluprácu v obrodenom Národnom fronte, bránili
si svoju ľudovodemokratickú republiku proti vonkajším
i vnútorným nepriateľom a v nerozbornej družbe
so Sovietskym sväzom kráčali v ústrety
lepším alepším dňom života.
Je mi radosť u i cťou, keď môžem prehlásiť,
že všetci poslanci klubu Strany slovenskej obrody s
rozpočtom štátu na r. 1950 vyslovujú
svoj súhlas a budú zaň hlasovať. (Potlesk.)