Verím, že tieto zákony uvíta pracujúci
ľud Československa s radosťou a pochopením.
(Potlesk.)
Místopředseda dr Polanský: Dávám
slovo poslednímu přihlášenému
řečníku, poslanci Martanovičovi.
Posl. Martanovič: Slávne Národné
shromaždenie, panie a páni!
Po celú dobu kapitalistického zriadenia boly naše
samosprávne obce popoluškou v štáte. O
obce a ich obyvateľstvo bolo postarané len do tej
miery, aby ostaly čo najchudobnejšie, aby v týchto
obciach nachádzali veľkostatkári, továrnici
a dedinskí boháči čo najlacnejšie
pracovné sily. Veď zásadou kapitalistov bolo
vždy to, aby pracujúci ľud bol čo najchudobnejší,
aby mali takto poddaných otrokov. A je tomu podnes tak
vo všetkých štátoch, do ktorých
neprenikla dostatočne myšlienka revolučného
proletariátu.
U nás, v ľudovodemokratickom Československu
sa však stav v obciach rýchlo mení. A mení
sa len preto, že sme mali víťazný február
pracujúceho ľudu v minulom roku. Po víťaznom
februári dostal pracujúci ľud Ústavu
9. mája, ktorá vytvorila predpoklady krajšieho
a radostnejšieho života pre obyvateľstvo, najmä
v našich slovenských obciach. Zriadenie krajských
národných výborov dovŕšilo novú,
ľudovodemokratickú organizáciu verejnej ľudovej
správy.
Od víťazného februára nadobudol pracujúci
ľud našich miest a dedín nielen odvahy, ale i
pracovného elánu vo výstavbe a prestavbe
svojho štátu, svojej vlasti. Len teraz poznáva
pracujúci ľud našich obcí, že za
buržoáznej vlády znamenala takzvaná
samospráva obcí výhody len dedinským
boháčom. Tým sa dávala všetka
možnosť vyhnúť sa značnému
daňovému zaťaženiu, zakiaľ dedinská
chudoba musela prinášať veľké obete
ešte i z tých omrviniek, ktoré mohla posbierať
pod panským stolom.
Je veľmi dobre známe, že o obce, hlavne vidiecke
obce, sa starala štátna správa len do tej miery,
aby sosbierala dane od pracujúceho ľudu, aby často
vzala poslednú kravičku od malého alebo stredného
roľníka za nezaplatené dane. Preto je zrejmé,
že za takých pomerov nebolo možné ani
hovoriť o najnutnejších potrebách obcí.
Ústava 9. mája a opatrenia z nej vyplývajúce
prinášajú pre našu dedinu radikálnu
zmenu tým, že dnes stavia za hospodára obce
národný výbor, ktorý nebude musieť
prechádzať stálou finančnou krízou,
ako tomu bolo po celú dobu trvania kapitalistického
zloriadu.
Jednotná organizácia ľudovej správy
vytvorila predpoklady pre odstránenie nevýhod v
doterajšom nerovnomernom hospodárskom vývoji
jednotlivých oblastí, ktorých rovnomerný
rozvoj je zaisťovaný naším hospodárskym
plánom.
Osnova zákona o finančnom hospodárení
národných výborov upravuje hospodárenie
tak, že jednotné ľudové správy
budú skutočným nositeľom a vykonávateľom
štátnej moci v obciach, okresoch a krajoch. Nový
finančný zákon o hospodárení
národných výborov odstráni ťažké
bremeno v oblastiach hospodársky slabších a
tak prekážku ich vývoja. Osnova zákona
ruší tiež desiatky rôznych predpisov a
upravuje hospodárenie národných výborov
tak, aby každá, i tá najmenšia obec bola
vývoja schopná.
Niet pochybností, že nový zákon o finančnom
hospodárení dopomôže nielen k rozvoju
obcí, ale tiež k tomu, že národné
výbory vyrastú na skutočných, dobrých
a obyvateľstvu prospešných hospodárov.
Veď budú hospodáriť podľa svojho
rozpočtu a budú usilovať o zveľadenie
obce, okresu, kraja a štátu.
Niet pochybností, že budú hospodármi
takými, ktorí myslia i do budúcnosti, lebo
záujem každého národného výboru
na úspornom hospodárení je zaistený
tým, že osnova zákona priznáva národnému
výboru podiel na skutočne docielených úsporách
v prospech obce a jej obyvateľstva.
Zárukou správneho hospodárenia je aj to,
že osnova zákona upravuje priamu účasť
pracujúceho ľudu na rokovaní o rozpočte.
A možno s radosťou konštatovať, že dnes
má pracujúci ľud veľký záujem
na tom, ako hospodári národný výbor,
ako si koná svoje povinnosti, ako chráni záujem
štátu a obyvateľstva ako celku. A činitelia
verejnej ľudovej správy si každým dňom
lepšie uvedomujú, že sú služobníkmi
širokých vrstiev pracujúceho ľudu, že
sú povinní vypočuť hlas ľudu a
spoločne s týmto ľudom odstrániť
všetko zlo minulých kapitalistických režimov.
A s radosťou možno konštatovať dnes v našich
mestách a dedinách, že nielen verejná
ľudová správa, ale i pracujúci ľud
nemyslia o tom, ako utratiť groš, ale ako za tento groš
čo najlepšie zveľadiť svoje prostredie,
ako s tým grošom docieliť dvojnásobnú
hodnotu. Tomu je najmä preto tak, že pracujúci
ľud vie, že on je hospodárom vo svojej vlasti,
vo svojej obci, vo svojom štáte. A preto niet pochybností
o tom, že pracujúci slovenských miest a dedín
s nadšením uvítajú nielen zákon
o finančnom hospodárení národných
výborov, ale tiež zákon o sústavnej
elektrizácii obcí, ako i zákon o územnej
a plánovanej výstavbe našich obcí.
Veď už teraz máme mnoho veľmi cenných
príkladov z našich obcí o tom, ako treba hospodáriť,
ako treba sporiť. Obec dostane do rozpočtu určitý
obnos na úpravu ciest alebo ulíc, ale vzápätí
vidíme, ako sa činitelia verejnej ľudovej správy
radia a spracujúcim obyvateľstvom, ako prekročiť
plán vo zveľaďovaní obce bez toho, aby
bolo potrebné väčšieho nákladu.
A vidíme, ako robotníci a malí i strední
roľníci a pracujúca inteligencia zapínajú
bezplatne svoje svaly do práce, aby pri výstavbe
obce a tým i štátu čo najviac ušetrili,
ale súčasne vytvorili čo najväčšiu
hodnotu.
Už na našich obciach ľud nehovorí: To je
štátne, z toho krv netečie. Už náš
ľud vie, že to, čo sa v štáte tvorí,
čo sa v obci buduje, je jeho. Ako príklad mohol
by som uviesť desiatky obcí len v bratislavskom kraji,
kde stoja národné výbory ako dobrí
hospodári a kde ich obyvateľstvo vo všetkých
podujatiach pri výstavbe podporuje. Postačí
však poukázať na jednu obec, kde sa do plánu
dostáva stavba strednej školy. Nielen členovia
národného výboru, ale všetko obyvateľstvo
si uvedomilo, že čo robí štát,
je to v prospech obyvateľstva obcí a miest. A tak
začalo obyvateľstvo robiť záväzky
s tým úmyslom, aby stavba nestála tak mnoho.
Tak občania sa zaviazali odpracovať 5.000 pracovných
dní, 50 roľníkov sa zaviazalo dať do stavby
školy 245 povozných dní, deti a ženy sosbieraly
už po obci tri vagóny starého železa.
Okrem toho vyrobili už brigádnici 90.000 tehál
vo zvláštnych smenách. Remeselníci,
ako sú dedinskí stolári, domáci elektrikári,
pokrývači, sa zaviazali, že práce prevedú
sami, aby náklad bol čo najviac snížený.
Takto sa učia naše národné výbory
hospodáriť, a kde sa tak učia, majú
plnú podporu a spoluprácu všetkého pracujúceho
obyvateľstva.
Výstavba obcí na Slovensku je dnes túžbou
všetkých pracujúcich, ktorí pochopili,
že k vyššej životnej úrovni nepostačuje
iba veľká skyva chleba, ale že je potrebné
i kľudné a radostné prostredie. A v budovaní
príjemného prostredia vykonalo obyvateľstvo
našich obcí, počnúc prvou národnou
smenou v minulom roku, veľký skok kupredu.
Avšak treba mi zdôrazniť, že v elektrizácii
obcí sme dosiaľ len v začiatkoch, lebo treba
nám zapojiť ešte na elektrický prúd
1.639 obcí a mnoho našich štátnych veľkostatkov,
lebo len tak bude možné s úspechom prevádzať
mechanizáciu jednotlivých úsekov nášho
hospodárstva a tým súčasne vyrovnávať
životnú úroveň jednotlivých krajov.
Ako sa pomstily bývalé kapitalistické režimy
vidno i v tom, že s elektrizáciou obcí na Slovensku
sa započalo len v roku 1920. Do roku 1938, teda za 18 rokov
buržoázneho režimu v prvej Československej
republike, bolo na Slovensku zapojených iba 800 obcí
na elektrický prúd, ale ročne priemerne iba
44 obcí.
Po oslobodení, avšak hlavne od víťazného
februára minulého roku, sa tento stav zmenil, lebo
do 1. januára 1949 mali sme na Slovensku už 1.715
obcí zapojených na elektrický prúd.
Toto nám ukazuje, že zakiaľ sme mali za buržoázneho
režimu zapojovaných ročne priemerne 44 obcí
na prúd, za ľudovodemokratického zriadenia
bolo ročne priemerne 160 obcí zapojených
na elektrický prúd. V tomto roku bude však
zapojených 183 obcí na elektrickú sieť
a pre rok 1950 je zaplánovaných ďalších
218 obcí pre zapojenie na elektrický prúd.
Práve preto slovenský pracujúci ľud
víta s veľkým nadšením všetky
zákony, ktoré dávajú podklad k plánovanej
výstavbe našich obcí. Toto nadšenie vidíme
dnes najmä v tom, že robotníci na svojich pracoviskách
nielen splnili úlohy prvého roku budovateľskej
päťročnice, ale v mnohých sektoroch ďaleko
prevýšili vytýčené úlohy.
Toto nadšenie prechádza i na malých a stredných
roľníkov, ktorí statočne plnia svoje
dodávkové povinnosti. A po boku týchto dvoch
najväčších složiek nastupuje so stále
väčším elánom i pracujúca
inteligencia.
Už je každému statočnému občanovi
jasné, že v sporiadanej domácnosti sa krásne
žije, že sporiadaná obec poskytuje radostné
prostredie pre svoje obyvateľstvo, že v spolupráci
s národmi ľudových demokracií, opierajúc
sa hlavne o priateľstvo veľkého Sovietskeho sväzu,
o priateľstvo vodcu a otca pracujúcich celého
sveta, generalissima Jozefa Stalina, budeme naďalej úsilie
vo výstavbe našej vlasti zvyšovať tak, aby
sme sa prácou prebojovali k blahobytu všetkého
ľudu.
Naše národné výbory svojou prácou
dokázaly, že sú životaschopné,
že budú vedieť hospodáriť tak, ako
to predpokladá osnova zákona o hospodárení
národných výborov, že v rámci
budovateľského päťročného
plánu budú mobilizovať všetkých
občanov do práce za úspešné plnenie
všetkých úloh vo výstavbe vlasti, v
budovaní ktorej stojí v čele náš
milovaný prezident Kl. Gottwald. Jemu dnes vďačí
slovenský pracujúci ľud za to, že sa zasadil
o spriemyselňovanie Slovenska a výstavbu našich
obcí, o všeobecné zvyšovanie životnej
a kultúrnej úrovne pracujúceho ľudu.
Preto som i presvedčený, že slovenskí
poslanci Národného frontu, ktorý je vedený
slávnou komunistickou stranou, budú za tieto osnovy
radostne a jednotne hlasovať. (Potlesk.)
Místopředseda dr Polanský: Společná
rozprava je skončena.
Dávám slovo k doslovu zpravodaji k bodu 2 za výbor
ústavně-právní, posl. Vošahlíkovi.
Zpravodaj posl. Vošahlík: Vzdávám
se slova.
Místopředseda dr Polanský: Dávám
slovo k doslovu zpravodaji k bodu 2 za výbor rozpočtový,
posl. Juhovi.
Zpravodaj posl. Juha: Vzdávám se slova.
Místopředseda dr Polanský: Dávám
slovo k doslovu zpravodaji k bodu 3, posl. Růzhovi.
Zpravodaj posl. Růzha: Vzdávám se
slova.
Místopředseda dr Polanský. Dávám
slovo k doslovu zpravodaji k bodu 4, posl. Zuzaňákovi.
Zpravodaj posl. Zuzaňák: Vzdávám
se slova.
Místopředseda dr Polanský: Dávám
slovo k doslovu zpravodaji k bodu 5, posl. Pšeničkovi.
Zpravodajca posl. Pšenička: Vzdávam
sa slova.
Místopředseda dr Polanský: Vykonáme
nyní oddělené hlasování o společně
projednávaných předlohách.
Národní shromáždění je
způsobilé se usnášeti.
Budeme hlasovat o druhém bodu pořadu.
Ad 2. Hlasování o osnově zákona
o finančním hospodaření národních
výborů (tisk 404).
Zpravodajem za výbor ústavně-právní
je posl. Vošahlík, za výbor rozpočtový
posl. Juha.
Mají páni zpravodajové nějaké
návrhy oprav nebo změn textových?
Zpravodaj posl. Vošahlík: Nikoliv.
Zpravodaj posl. Juha: Nemám.
Místopředseda dr Polanský: Přistoupíme
k hlasování.
Poněvadž není pozměňovacích
návrhů, dám o celé osnově hlasovat
najednou podle zprávy výborové. (Námitky
nebyly.)
Námitek není.
Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona ve znění
zprávy výborové, nechť zvedne ruku!
(Děje se.)
To je většina. (Potlesk.) Tím Národní
shromáždění přijalo tuto
osnovu zákona podle zprávy výborové.
Tím je vyřízen 2. bod pořadu.
Budeme hlasovat o třetím bodu pořadu.
Ad 3. Hlasování o osnově zákona
o vybírání náhradních přirážek
k přímým daním na berní rok
1950 (tisk 402).
Zpravodajem je posl. Růzha.
Má pan zpravodaj nějaké návrhy oprav
nebo změn textových?
Zpravodaj posl. Růzha: Nikoliv.
Místopředseda dr Polanský: Přistoupíme
k hlasování.
Poněvadž není pozměňovacích
návrhů, dám o celé osnově hlasovat
najednou podle zprávy výborové. (Námitky
nebyly.)
Námitek není.
Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona ve znění
zprávy výborové, nechť zvedne ruku!
(Děje se.)
To je většina. Tím Národní shromáždění
přijalo tuto osnovu zákona podle zprávy
výborové.
Tím je vyřízen 3. bod pořadu.
Budeme hlasovat o čtvrtém bodu pořadu.
Ad 4. Hlasování o osnově zákona
o územním plánování a výstavbě
obcí (tisk 405).
Zpravodajem je posl. Zuzaňák.
Má pan zpravodaj nějaké návrhy oprav
nebo změn textových?
Zpravodaj posl. Zuzaňák: Nemám.
Místopředseda dr Polanský: Přistoupíme
k hlasování.
Poněvadž není pozměňovacích
návrhů, dám o celé osnově hlasovat
najednou podle zprávy výborové. (Námitky
nebyly.)