Ľudstvo už môže byť dosť poučené, aby hodnotám dávalo správnu cenu, aby vec národnej príslušnosti ani nepodceňovalo, ale ani nepreceňovalo, nadovšetko, aby z národa nerobilo šovinistickú modlu. Tu je na mieste zopakovať si výrok nášho veľkého Kollára: Slobodu si nezaslúži, kto iným slobodu nežičí.

Slávne Národné shromaždenie, mám česť menom Klubu poslancov SSO prehlásiť, že poslanci Strany slovenskej obrody budú pre ratifikáciu československo-maďarskej smluvy nielen hlasovať, ale sa vynasnažia, aby jej uplatnenie v každodennom živote donieslo pre obidva štáty zdar a požehnanie, aké od nej očakávame. (Potlesk.)

Místopředseda dr Polanský: Dalším přihlášeným řečníkem je posl. doc. dr Berák. Žádám ho, aby se ujal slova.

Posl. dr Berák: Paní a pánové!

Politický vývoj Československé republiky a Maďarska, který vedl k upevnění lidově demokratických zřízení obou států a jehož vyvrcholením je právě smlouva o přátelství, spolupráci a vzájemné pomoci, o které máme čest dnes jednati, vytvořil předpoklady pro přátelské vztahy mezi oběma našimi státy ve všech oborech. Významně se to projevilo též na úseku hospodářském. Až do nedávna neodpovídaly naše vzájemné hospodářské styky ani svou náplní ani svým rozsahem všem možnostem, které jsou dány hospodářskou strukturou Československa i Maďarska a jejich hospodářskými plány.

Hospodářské styky mezi Československem a Maďarskem mohou významně přispět k tomu, abychom dosáhli všech cílů, které si klade lid obou našich zemí. Není to jenom v důsledku důležitosti zboží, které si mohou obě země vzájemně dodávat. Československo i Maďarsko mají pro svou snahu o to, aby jejich vzájemné hospodářské styky vzrostly, ještě mnoho dalších důvodů.

Už na první pohled jsou patrny dopravní výhody, které plynou ze sousedské polohy a z výhodného spojení po Dunaji. Především pak padá na váhu ta skutečnost, že jak Československo, tak i Maďarsko plánují svoje hospodářství. V důsledku plánovaného hospodářství obou našich států a jejich pevného postoje v demokratickém mírovém táboře po boku Sovětského svazu jsou československo-maďarské hospodářské vztahy zabezpečeny před účinky hospodářských krisí, jaké ohrožují kapitalistické země. Vždyť mezistátní plánování států s uzavřenou plánovací soustavou znamená účelnou vzájemnou integraci celých jejich národních hospodářství. Proto je v zájmu našeho i maďarského lidu, aby se i nadále - a zejména po ratifikaci této smlouvy - rozvíjela výměna zboží mezi oběma státy a aby se záhy přikročilo k těsné spolupráci ve všech odvětvích hospodářských, i oněch, kde tomu dosud tak není. Smlouva, o které právě máme čest jednat, umožňuje, abychom si vyjasnili všechny otázky, které jsou dosud otevřeny mezi našimi národy a položili základy pro jejich další přátelské soužití.

Z dovozní a vývozní náplně našeho obchodu s Maďarskem je patrno, že Maďarsko se mění stále rychleji ze státu převážně zemědělského na stát s vyspělým průmyslem. Zemědělské výrobky tvoří ovšem ještě stále významnou složku našeho dovozu z Maďarska. Můžeme říci, že dodávky oleje, olejnatých semen, vepřového masa, kukuřice a krmiv z Maďarska značně přispívají k našemu zásobování. Neméně však jsou důležité dodávky maďarských naftových produktů, aluminia a jiných surovin pro náš průmysl. Kromě toho podílejí se na našem dovozu významně též speciální výrobky silnoproudé a slaboproudé elektrotechniky, chemické polotovary a suroviny a zařízení pro chemickou výrobu. Díváme-li se na náš vývoz do Maďarska, seznáme, že se naše výroba s maďarským průmyslem výhodně doplňuje. Vyvážíme totiž do Maďarska rovněž výrobky našeho kovoprůmyslu a chemického průmyslu, kterých naléhavě potřebuje maďarská výroba. Mimo to se podílejí na našem vývozu do Maďarska také jiné výrobky, určené pro maďarský průmysl. Je to zejména koks, kde naše dodávky kryjí asi 50 % maďarské potřeby, ohnivzdorné hlíny a jiný keramický materiál, dřevo a celuloza.

Proto není pochyby o tom, že tato významná smlouva přispěje též k utužení hospodářských styků mezi Československem a Maďarskem a tím ke vzestupu životní úrovně obou našich států.

Tak se stala tato smlouva význačným mírovým činitelem v této části Evropy, v Podunají. Smlouva je velkým vítězstvím nejen našich obou národů, ale též celé mezinárodní fronty míru. My všichni se vynasnažíme, aby poměr lidu obou našich států byl ještě srdečnější a aby přátelství našich států bylo ještě hlubší a všestrannější. (Potlesk.)

Místopředseda dr Polanský: Ke slovu se přihlásil ministr zahraničních věcí dr Clementis. (Potlesk.) Prosím, aby se ujal slova.

Minister zahraničných vecí dr Clementis: Vážené Národné shromaždenie, panie a pánovia!

Už pri podpise smluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou republikou a republikou Maďarskou predstavitelia oboch vlád, práve tak ako tlač všetkých politických strán u nás i v Maďarsku, a konečne a najmä sám ľud Československa a Maďarska prejavili svoj jednomyseľný súhlas s podpisovanou smluvou a vyslovili svoje oprávnené presvedčenie, že táto smluva je aj po stránke formálnej slávnostným výrazom započatia nového historického obdobia vo vzťahoch medzi našimi národmi a že znamená aj formálne a definitívne zlikvidovanie nedorozumení a neshôd dávnej i nedávnej minulosti.

Predpoklady pre túto smluvu boly vytvorené obeťami a víťazstvom sovietskej armády, ktorá oslobodila ako Československo, tak Maďarsko. Základňa tejto smluvy bola stavaná súčasne s prehlbovaním stykov oboch našich štátov so susedným a spojeneckým veľkým Sovietskym sväzom.

Táto základňa bola ďalej pripravovaná v očisťovacom procese, ktorý po oslobodení u nás i v Maďarsku nastal a v priebehu ktorého boly odstránené od politického rozhodovania na oboch stranách reakčné elementy, ktoré nielen že si neželaly sblíženie národov, budujúcich za pomoci svojich ľudovodemokratických systémov socializmus, ale ktoré chcely naopak udržovať rozpory medzi nimi, zťažovať ich sblíženie a tým i vzájomnú spoluprácu a výpomoc pri posilňovaní budovania socializmu.

Túto podkopnú prácu reakcie našej i maďarskej umožňovalo dedičstvo nie práve šťastných vzťahov československo-maďarských v dávnej i nedávnej minulosti, ako o tom hovorí tiež preambula v práve prejednávanej smluve.

Povojnový vnútorný politický vývoj v Maďarsku i u nás, ktorý je symbolizovaný tiež touto spojeneckou smluvou československo-maďarskou, je ďalším dôkazom toho, akou veľkou, progresívnou i mierotvornou silou i pri utváraní vzťahov medzi národmi je dielo a učenie Lenina a Stalina. Veď ešte v nedávnej minulosti národy Strednej Europy a Balkánu, hoci boly a sú osudovo sviazané, hoci maly a majú totožné záujmy, žily vedľa seba bez porozumenia. Len v zriedkavých prípadoch došlo k akej-takej spolupráci, ktorá sa však rozsypala pri prvom nátlaku spoločného nepriateľa z vonku. Takýmto spoločným nepriateľom minulosti bol predovšetkým nemecký imperializmus, ktorý si podmaňoval a zotročoval národy podunajskej kotliny hospodársky i politicky, ba neraz ich hnal proti sebe a donucoval krvácať za svoje záujmy.

Situáciu ešte zťažovaly dôsledky zaostalosti hospodárskeho a sociálneho vývoja v mnohých z týchto zemí, ktoré umožňovaly cudziemu kapitálu a cudzím záujmom zasahovať do ich vnútorných záležitostí.

To všetko dnes patrí nenávratnej minulosti, vďaka skutočnostiam, na ktoré som už poukázal a ktoré vytvorily podmienky pre harmonickú, vyváženú a stále sa prehlbujúcu spoluprácu medzi všetkými národmi, budujúcimi socializmus a opierajúcimi sa ako čo do svojej bezpečnosti, tak čo do zaisťovania vnútornej výstavby a svojho osloboditeľa a spojenca, o Sovietsky sväz.

Jedným z význačných rysov tejto spolupráce nového druhu, možnej i mysliteľnej len medzi štátmi budujúcimi socializmus, je to, že prehlbovanie politických, hospodárskych, kultúrnych i iných vzťahov medzi dvoma štátmi nielen že nevedie k vytvoreniu nejakých skupín, medzi ktorými by znovu vznikla nezdravá konkurencia a antagonizmus, ale práve naopak, prehlbovanie spolupráce medzi dvoma štátmi postupuje paralelne a koordinovane s prehlbovaním všestrannej spolupráce s ostatnými spojeneckými štátmi vôbec a Sovietskym sväzom zvlášť. A ďalej: toto prehlbovanie a sbližovanie nedeje sa ani na úkor suverenity, ani na úkor oprávnených hospodárskych záujmov toho-ktorého zo zúčastnených štátov, ale naopak posilňuje ich suverenitu a pomáha ich hospodárskemu vzrastu.

Možnosti dvojstrannej spolupráce čs.-maďarskej sú veľké. Naše spoločné záujmy politické sú dané už skutočnosťou, že naše národy daly sa na cestu budovania socializmu. A tým je aj povedané, že sa nám otvorily nové perspektívy pre spoluprácu hospodársku, ktorá už v minulosti mala dobré, povedal by som, zemepisné podmienky. Ukázalo sa to už v prvých rokoch po prvej svetovej vojne, kedy Maďarsko napriek nedobrým politickým vzťahom zaujímalo približne šieste miesto medzi našimi význačnými obchodnými partnermi. Nastávajúca a nastalá hospodárska kríza v rokoch 1929-30 a ďalších a sebecká politika kapitalistických vládcov znemožnila čo i len udržanie vtedajšej úrovne rozsahu hospodárskych stykov.

Po poslednej vojne výmena tovarov medzi nami rapídne stúpa od 180 miliónov v roku 1945 k takmer 1.400 mil. už v roku 1947. Pravda, ani táto intenzívna výmena tovarov nezodpovedala ani len možnostiam a potrebám obchodným a už tým menej možnostiam a potrebám hospodárskym a teda i politickým, určovaným skutočnosťou, že sa jedná o dva susedné štáty, spjaté nielen dobrými a výhodnými komunikačnými prostriedkami, ale aj spoločnými politickými záujmami.

Dohoda, ktorá bola potom 20. novembra 1948 uzavretá a ktorá rámcove upravuje našu výmenu tovarov na budúcich 5 rokov, dosahuje do značnej miery cieľ, ktorý sme si vytkli v oblasti našich stykov obchodných.

Uvedomujeme si, že z Maďarska, zeme prevážne poľnohospodárskej a len čiastočne spriemyselnenej, stáva sa a stane sa zem s prevahou priemyselnej výroby. Vítame túto skutočnosť, lebo vieme, že v stykoch socialistických štátov spriemyselnenie a teda zvyšovanie blahobytu zvyšuje aj možnosti zintenzívnenia hospodárskych stykov a bohatšiu výmenu tovarov. Naša multilaterálna spolupráca pri koordinovaní hospodárskych vzťahov so Sovietskym sväzom a zemami budujúcimi socializmus, nám iste umožní, aby boly využité prirodzené podmienky k vybudovaniu doplňujúceho sa a nie konkurujúceho si priemyslu. V našom prípade je to tým ľahšie, lebo už aj teraz v niektorých odboroch sa naša priemyselná výroba vzájomne doplňuje.

Je len samozrejmé, že vzhľadom na povojnový vývoj v medzinárodných vzťahoch ostávame ostražití a myslíme na to, aby aj v budúcnosti tak ako v prítomnosti mohli sme venovať väčšinu našich materiálnych zdrojov i práce vnútornej výstavbe, ktorá prináša zvyšovanie životnej úrovne a prehlbovanie a rozširovanie kultúrneho života. Preto poučení nedávnou minulosťou i vývojom síce krátkym, ale veľmi poučným v povojnových rokoch, zaisťujeme sa proti spoločnému nebezpečenstvu, proti možnosti obnovy agresívnych síl Nemecka a ich možným pomáhačom. Nielen naše smutné skúsenosti v tejto oblasti sú totožné so skúsenosťami maďarského ľudu, ale totožné sú i naše názory na to, ako čeliť tomuto nebezpečenstvu.

Preto sa snažíme podporovať všetko to, čo vedie ku skutočnej demokratizácii Nemecka, a preto bojujeme proti všetkému, čo napomáha vzrastu jeho reakčných síl.

Aj keď problém Nemecka sa nás takto v prvom rade a zblízka dotýka, aj keď je to jeden z najvýznačnejších problémov svetovej politiky, uvedomujeme si veľmi dobre, že "koniec hitlerovského Nemecka - ako to napísal prezident Gottwald už v roku 1947 - neznamenal ešte koniec imperialistických, reakčných útokov vo svete. Dnes vidíme jasne, že na scénu dejín vystupujú noví kandidáti na svetovládu, usilujúci o porobenie národov a štátov a domáhajúci sa svojich cieľov hospodárskym a politickým nátlakom i hrozbami vojnou."

Stavať sa proti takýmto snahám je v záujme tak Československa ako i Maďarska, ktoré majú rovnaké záujmy na zaisťovaní mieru a spolupráce s mierumilovnými národmi.

A preto druhý článok našej spojeneckej smluvy hovorí o tom, že sa zúčastníme všetkých medzinárodných akcií pre zachovanie a zabezpečenie mieru a medzinárodnej bezpečnosti a že prispejeme k uskutočneniu tohto cieľa v smysle zásad Charty Spojených národov.

Tieto slová sú pre nás vážne mysleným záväzkom a nie kepienkom, pod ktorým by sa maly zahaľovať iné zámery, ako tomu býva a je v smluvách kapitalistických štátov, ktoré neslúžia mierovým účelom. Naše spojenecké smluvy sú mierovými nástrojmi v tom najskutočnejšom slova smysle, sú výrazom a posilnením tej širokej a hlbokej mierovej spolupráce, aká môže byť len medzi štátmi budujúcimi socializmus. A táto spolupráca, svojimi reálnymi výsledkami i vzorom pre iné národy, je našim veľkým prínosom pri budovaní povojnového sveta, pri zaisťovaní mieru, pri odrážaní útokov a intríg reakčných svetových síl, ktoré sa snažia všetkými i tými najzločinnejšími prostriedkami zasahovať i do našich vnútorných záležitostí, zťažovať i podkopávať našu mierovú vnútornú výstavbu. (Predsedníctvo prevzal podpredseda dr Procházka.)

Preto i v oblasti celkovej medzinárodnej politiky naše záujmy a záujmy priateľského a dnes už spojeneckého Maďarska sú totožné. Československo, práve tak ako Maďarsko, je stálym predmetom nenávistných, lživých a zákerných kampaní svetovej reakcie. Ale Československo práve tak ako i Maďarsko je predmetom sympatií progresívnych ľudí na celom svete.

Verím, že smluva, s ktorou vyslovili všetci rečníci tak jednomyseľne svoj rozhodný súhlas, bude ďalším prínosom k utužovaniu a prehlbovaniu československo-maďarskej spolupráce, verím, že bude nástrojom politiky ozaj mierovej a teda prínosom i pre vec mierumilovného ľudstva.

Používam tejto slávnostnej príležitosti, aby som vyslovil na adresu maďarského ľudu a jeho predstaviteľov úprimné želanie mnohých úspechov na poli budovania socializmu a utužovania družby československo-maďarskej. (Shromaždenie povstáva. - Dlhotrvajúci hlučný potlesk. - Shromaždenie usadá.)

Místopředseda dr Procházka: Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji posl. Komzalovi.

Zpravodajca posl. Komzala: Slávne Národné shromaždenie, panie a páni!

Vypočuli ste prejavy rečníkov i prejav pána ministra zahraničných vecí. Zo všetkých týchto prejavov jasne vyplýva, ako si národy ČSR, Česi a Slováci, a ako si celý náš Národný front úprimne želajú priateľstvo a spoluprácu s Maďarskou ľudovodemokratickou republikou a jej pracujúcim ľudom, ako vidia vo smluve, ktorú sme s Maďarskou republikou uzavreli, základňu pre lepšiu budúcnosť našich národov, a ako všetci vidíme v tejto smluve mocný prostriedok pre zaistenie mieru a upevnenie protiimperialistického frontu mieru a pre výstavbu lepšieho ľudského života.

Doporučujem, aby ste schválili návrh schvaľovacieho usnesenia, ktoré znie: "Národné shromaždenie republiky Československej súhlasí so smluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou republikou a Maďarskou republikou, podpísanou v Budapešti dňa 16. apríla 1949." (Potlesk.)

Místopředseda dr Procházka (zvoní): Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodajca posl. Komzala: Nie sú.

Místopředseda dr Procházka: Přistoupíme k hlasování.

Kdo souhlasí se schvalovacím usnesením, tak jak je uvedeno ve zprávě výboru zahraničního, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Tím Národní shromáždění přijalo toto schvalovací usnesení podle zprávy výborové. (Hlučný potlesk. Shromáždění povstává.)

Tím je vyřízen 1. odstavec pořadu.

Přerušuji schůzi na 15 minut.