Paní a pánové, jménem klubu poslanců komunistické strany Československa prohlašuji, že s předloženou smlouvou vyslovujeme plný souhlas. (Bouřlivý potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Vandrovec, kterému uděluji slovo.

Posl. Vandrovec: Slavné Národní shromáždění, paní a pánové!

Jak pan zpravodaj posl. Komzala uvedl, předložila vláda republiky našemu Národnímu shromáždění smlouvu o přátelství, spolupráci a vzájemné pomoci mezi republikou Československou a republikou Maďarskou.

Návrh schvalovací formule je krátký, také text úmluvy má jen několik stručných článků a přece, paní a pánové, jak dlouhou a strastiplnou školou musely projít národy Československa a Maďarska, aby bylo možno dnes mezi maďarským a československým lidem otevřít cestu vzájemnosti, přátelských svazků a solidní trvalé spolupráce!

Naším snem po celá desetiletí bývalo žít ve středu Evropy uprostřed přátel. Všichni jsme trpěli všemi těmi hořkostmi mezi námi a Maďary, ať to byl revisionismus, šovinistické výstřelky i vzájemně prolitá krev. Tím vším nás rozdělovali dynastie, zpátečníci, kapitalisté a jejich pomahači. Je přitom třeba zdůraznit, jak slabé a bezvlivné se ukazovaly ideje, ideje lidí čistého srdce, kteří volali po vzájemnosti, lidskosti a porozumění mezi sousedy.

Proto cítíme dnes opravdovou radost z toho, jakou proměnou v zahraničně-politických vztazích procházejí a již také prošly země lidových demokracií. Vždyť dnes máme kolem sebe daleko více přátel, než jsme kdy mívali. My všichni, a samozřejmě také my, kteří nejsme komunisty, a jistě bez výhrad celá československá veřejnost si uvědomuje při této příležitosti, že přejde-li skutečná moc, výrobní prostředky, distribuce a peněžnictví do rukou lidu, potom i celé národy píší nové slavné stránky svých dějin.

Síla lidových demokracií, jak ji tu demonstrujeme, spočívá ve vůli prohloubit pospolitost a družnost pracovitých a poctivých občanů nejen ve vnitrostátním, ale zejména v mezinárodním měřítku. Mezi námi a Maďarskem, jak již bylo zdůrazněno, pak navíc společným nosníkem přátelství je hluboká vděčnost a oddanost k našemu osvoboditeli a velkému příteli - Svazu sovětských socialistických republik.

Maďarský lid ke stejnému cíli a závěrům procházel jinou cestou, než jsme šli my, a leccos navíc zakusil, než si z bývalého království vytvořil šťastný domov, lidovou republiku Maďarskou. Je dobře si připomenout, že vládnoucí klika proti vůli maďarského lidu až téměř do konce roku 1944 držela Maďarsko ve válce proti spojencům. Chvályhodné je proto, jak rozhodně pak maďarský lid zúčtoval s touto špatnou minulostí, jak byli potrestáni váleční zločinci, zrádci a kolaboranti.

Cítili jsme uspokojení, když jsme viděli, jak souběžně s vnitřní přeměnou upravuje lidová republika Maďarská své vztahy i ke svým sousedům, zejména k nám. Hned na mírové konferenci v Paříži bylo vidět, že jde o nové Maďarsko, zejména pak bylo to patrné z výsledků Dunajské konference v Bělehradě r. 1948. Tam jsme se s Maďarskem po prvé zas po válce sešli oficiálně na rovnocenné základně a lidová republika Maďarská podala důkazy, že správně chápe novou poválečnou spolupráci v dunajské kotlině. A že přitom všem šlo i o nové Československo, to viděli nejen úřední zástupci Maďarské republiky, ale i maďarští bojovníci za svobodu a partyzáni, kteří byli našimi hosty; ověřili si to na př. i maďarští umělci, houslisté, kteří obohatili program našeho letošního jarního hudebního festivalu, uvidí to maďarští dělníci, kteří přijdou k nám na rekreaci, uvidí to delegace maďarských zemědělců, která k nám přijde, a zejména pak ověřují si to denně také naši občané maďarské národnosti, kteří v budovatelských úkolech nám platně pomáhají.

A zase naopak. O proměnách v Maďarsku, o novém Maďarsku mohou vydati svědectví naše ženy i naše místopředsedkyně paní A. Hodinová-Spurná, kterým se v rámci mezinárodního dne žen v Budapešti dostalo krásného přijetí. Mohou to potvrdit naši novináři, naše zemědělská delegace, naši odboráři a dělníci, kteří pojedou výměnou na rekreaci do Maďarska, stejně tak jako naši bratři Slováci, kteří žijí a pracují v Maďarsku.

Právem proto mohl náš ministerský předseda Zápotocký při své oficiální dubnové návštěvě v Budapešti spolu s náměstkem Širokým a ministry Clementisem a Gregorem prohlásiti, že naším společným jazykem, jazykem Československa a Maďarska, je mluva, je řeč lidových demokracií.

Vnitřní politickou formací je v Maďarské republice dnes lidová fronta. Kandidátka této lidové fronty dosáhla právě letos v květnu imponujícího vítězství. Z oprávněných 6,053.000 voličů získala přes 5,730.000. Zvláštní pozornosti zaslouží pak nebývalá účast voličů při volbách (90 %). Dřívější politické strany nikdy takový zájem o volby nevzbudily, ačkoliv ve volbách 1945 kandidovalo deset a ve volbách 1947 šest politických stran.

Maďarská lidová správa provedla pozemkovou reformu a letos dokončuje Maďarsko svůj tříletý hospodářský plán, aby počínaje od 1. ledna 1950 začalo pracovat na své první pětiletce. Pokrok v zemi rychle pokračuje. Tak na př. staré Maďarsko za dobu asi 40 let elektrifikovalo 1980 obcí, v novém Maďarsku pouze během tříletého plánu je elektřina zavedena do 488 obcí a v pětiletém plánu je počítáno s elektrifikací celého velkého zbytku v počtu asi 1.500 obcí. Pokud jde o zemědělství, mohla naše Československá zemědělská delegace vedle jiných věcí spatřit vzorná zemědělská výrobní družstva, nově zavedené pěstování rýže i pokusné bavlníkové plantáže.

Již z tohoto výčtu je patrno, že proměny a reformy, které republika Maďarská zavedla a provádí, jdou ve prospěch lidu. Už proto je nám blízká a srozumitelná. Československá republika získává smlouvou o přátelství, spolupráci a vzájemné pomoci s republikou Maďarskou partnera solidního a spolehlivého. Prohlašuji za klub čs. strany socialistické, že s radostí řekneme při této smlouvě své ano.

Ať tedy roste a zkvétá přátelství československého lidu a lidu maďarského! Ať naše spolupráce přinese štěstí, pokoj, mír a blahobyt všem lidem dobré vůle! (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Dále je přihlášen pan posl. Žiak, kterému uděluji slovo.

Posl. Žiak: Slávne Národné shromaždenie, panie a páni!

Významný básnik štúrovskej generácie povedal: Beda pokoju bez slávy príčiny!

V dunajskej kotline medzi národom slovenským a maďarským, medzi ľudovodemokratickými štátmi Československom a Maďarskom, nastáva pokoj. Pokoj, za ktorý Slováci a Česi na jednej strane a pracujúci ľud Maďarska na druhej strane túžili cez stáročia. Tomuto pokoju predchádzala hrdinská borba najlepších synov pracujúceho ľudu na obidvoch stranách o národné, duchovné a hospodárske práva, a to nie v boji proti sebe, ako v boji proti lúpežným vladárom v Uhorsku a v potrianonskom Maďarsku, ktorí v okovách držali ujarmené národy.

Dnes v tomto slávnom sbore schvaľujeme smluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou republikou a republikou Maďarskou, ako ju uzavreli zástupcovia našich štátov. V našom národnom a štátnom živote je to vec mimoriadne významná a skoro zvláštna. Dotýka sa ona celého nášho československého štátu, ale zvláštny, najmä národne citový význam má smluva pre nás Slovákov. Veď táto smluva znamená prielom v našom národnom myslení a cítení. Bohužiaľ, v živote je to tak, že zvyk sa stáva nepísaným zákonom. Neprajné skutočnosti v slovensko-maďarskom vzťahu naniesly do duchovného slovenského života toľko balvanov nedorozumenia, bolesti a utrpenia, že by sme nedivili sa, keby slovenský národovec položil otázku: Je možné, že sa časy takto menia?

Časy sa menia naozaj, podstatne do hĺbky. Zaužívaný názor, že medzi Slovákmi a Maďarmi nemôže byť dorozumenia a priateľstva pre vžitú nedôveru so strany Slovákov voči Maďarom, dnes pochovávame. Staviame nový názor, novú skutočnosť, že ak bola nedôvera Slovákov voči panujúcej a maďarizujúcej grófskej triede do r. 1918 i do r. 1945 odôvodnená, teraz, voči ľudovodemokratickému Maďarsku v záujme ľudskosti, morálky, dobrého susedského pomeru, v záujme zachovania vzájomného i svetového mieru je dôvera prepotrebná, úprimná dôvera, skutočná úcta, je nutné srdečné dorozumenie medzi pracujúcim ľudom slovenským a českým na jednej strane a pracujúcim ľudom maďarským na strane druhej.

V slávnostnej chvíli nie je vhodné vyvolávať smutné spomienky. No jednako prichodí vysloviť ľútosť nad trpkými vecami, ktorých sa dostalo v Uhorsku a potrianonskom Maďarsku Slovákom, od konca 18. storočia do nedávna. Netreba už súdiť maďarských reprezentantov politického hungarizmu. Život a história ich prísne odsúdily. Skôr sa naskytá otázka prečo sa nenašli silní činitelia v takej významnej epoche, akú história Slovákov i Maďarov zaznačuje v roku 1848 a 1849, ktorí by boli vedeli spoločné snahy ujarmených a ponížených ľudí v Uhorsku doviesť na spoločného menovateľa? Sociálny program našich štúrovcov bol veľmi blízky programu, aký mohutne tlmočil básnik Petöfi a revolucionár Francisci.

Janko Francisci, obhajca spolupráce maďarsko-slovenského boja, pred revolúciou písal, že vzkriesenie porobeného ľudu v Uhorsku nastane vtedy, keď bude skončenie sveta starého a na rozvalinách jeho vykvitne svet nový, vtedy večná spravodlivosť vyhladí kráľov a pánov a ich miesta zaujme spravodlivosť a láska.

Aké vážne a prorocké boly slová Štúrove na prešporskom sneme, keď povedal, že utrpenie a útlak ľudu nie je osud, ale ľudské dielo, ktoré možno a treba zmeniť! Aké podobné boly osudy zotročeného ľudu či slovenského či maďarského, osvetlí i táto malá udalosť:

R. 1946 bol som členom československej presídleneckej komisie v Maďarsku. Pri nábore Slovákov na presídlenie používali sme i úzky film. Po určitých ťažkostiach dohodli sme sa s vtedajšími maďarskými politickými činiteľmi, že môžeme premietať slovenský film Jánošík. Na filmové predstavenie prichádzali občania Slováci i Maďari bez rozdielu. Realistické pojatie filmu o utrpení slovenského ľudu z časov poddanstva dojalo rovnako Slovákov ako i Maďarov. Maďarskí roľníci a robotníci spontánne hovorili, že zotročený maďarský ľud prešiel cez tú istú kalváriu utrpenia, panskej svojvôle, ako poddaný slovenský ľud na Kysuciach, v Liptove alebo na Pohroní. Šľachtickí zemepáni, ktorí predstavovali maďarský politický národ, rovnako hnali na robotu, na panské, maďarských sedliakov ako aj slovenských, rovnako palicovali na derešoch jedných ako druhých, rovnako upierali ľudské práva jedným ako druhým. Osud, fatum maďarského pracujúceho ľudu, bol rovnaký ako osud slovenského ľudu, či to už bolo za feudálov alebo za peňažných a fabrických barónov. Dnes sú jarmá dolámané, pracujúci ľud u nás i v Maďarsku má rovnaké priaznivé podmienky života, nemusí a nebude viac pracovať pre cudzích, môže pracovať pre seba.

Táto podobnosť života je najvýraznejšou podmienkou dohody s našimi susedmi Maďarmi.

Slováci do r. 1918 a Slováci, ktorí ako národná menšina ostali v Maďarsku po prvej svetovej vojne, až donedávna neustále bojovali s maďarizáciou, s hungarizmom, ale vždy cítili, že je rozdiel medzi maďarskými mocipánmi, praktizujúcimi maďarizáciu a protisociálnu politiku, a medzi pracujúcim ubiedeným ľudom v Maďarsku, ktorý sa chcel oslobodiť zpod moci hospodárskych a sociálnych utlačovateľov ako aj národ slovenský.

Uvedomujeme si a vrelo si želáme, aby si to uvedomil každý dobrý vlastenec Československej republiky, že grófske, tiszakálmánovské, oppónyiovské, horthyovské a Szalasiho Maďarsko by nebolo pre ľud Československej republiky prijateľným partnerom pre vzájomnú smluvu v takom širokom priateľskom rozsahu, akú radi uzavierame s Maďarskom novým, ľudovodemokratickým, v ktorom je nám vzácnym partnerom maďarský pracujúci ľud. (Potlesk.)

Po stáročnej, bojom a borbou prehlbovanej priepasti podávajú si dnes roľníci, robotníci a všetky pracujúce pokrokové vrstvy našich štátov priateľskú ruku, hovoria si srdečné slová: Dosť už bolo. (Predsedníctvo prevzal podpredseda dr Polanský.)

Po ťažkých búrkach života, po rozchode Slovákov s maďarským politickým národom v bývalom Uhorsku, po zbytočných susedských nedorozumeniach v dvadsaťpäťročí po prvej svetovej vojne a po druhej svetovej vojne s neopísateľnými bolesťami a utrpením, s miliónmi mŕtvych, padlých, umučených, po veľkom mravnom a duchovnom napnutí svetovej revolúcie, akou druhá svetová vojna skutočne bola, uvoľnily sa národné, kultúrne, politické a duchovné sily širokých vrstiev ľudu v krajinách strednej Europy oslobodených hrdinskými armádami bratského Sovietskeho sväzu s prispením domácich odbojových protifašistických síl.

Každému občanovi v našich štátoch musí byť jasné, že bez porážky brutálneho a podlého fašizmu nehovorilo by sa teraz o slobodných národoch, o ich prirodzených právach na dôstojný život. Rozkazoval by panský národ, herrenvolk, fašistickí a nyilašskí mocipáni, a pracujúci ľud by otročil. Zásluhou prvého socialistického štátu, veľkého SSSR a ľudových demokracií je reakcia odzbrojená. Svoj nový poriadok tak v ČSR ako v Maďarsku budujeme na dobrej národnej minulosti a na zdravej duchovnej tradícii a snažíme sa naplniť ho novým hospodárskym, sociálnym a kultúrnym poriadkom i šľachetnou mravnou ukáznenosťou.

V oboch štátoch smluvu uzavierajúcich pracujúci ľudia spravujú kormidlo svojich osudov. Zásady ľudovej demokracie sú nám v oboch štátoch spoločnými zásadami. Rovnako v ČSR ako i v Maďarsku opierame sa o SSSR ako mohutného obrancu svetového mieru a socialistického poriadku. Záujem bezpečnosti a sociálny súlad pracujúceho ľudu sú nám základnicou spoločenskej stavby a politického poriadku. Naše štáty majú rad styčných záujmov, ktoré v duchu priateľskej smluvy môžeme účinne riešiť. Sme bezprostrední susedia. Trvalo navzájom zabezpečujeme svoje hranice a celistvosť našich štátov. Odstraňujeme všetky podmienky akéhokoľvek iredentizmu a revizionizmu, ktoré do omrzenia otravovaly náš susedský život do r. 1945. Pomôžeme si v hospodárskom snažení, lebo ako blízki susedia máme na to hospodárskou povahou svojich štátov široké možnosti. Cez naše štáty prúdi významná dopravná tepna, Dunaj, ku ktorému máme dohodnutý rovnaký medzinárodný vzťah. Hospodárskou spoluprácou ľudových demokracií sa smluva upevní, vzájomná podpora na ceste k socializmu nevystane. Pracujúci ľudia na svete túžia po mieri, po spokojnom, nerušenom budovaní a napredovaní. Čs. maďarská smluva je pevným článkom k utuženiu mieru, najmä mieru v dunajské kotline a tak i mieru na svete. Vzájomná smluva je nám pozitívnym nástrojom mieru a želáme si, aby takúto mierovú povahu videly v našej smluve aj iné národy a štáty. Toto mierové poňatie našej smluvy nám nezabraňuje prehlásiť, že sme a budeme neprekročiteľnou prekážkou nemeckej alebo inej rozpínavosti smerom na východ. Presvedčení sme, že ak feudálne a horthyovské Maďarsko ochotne slúžilo podľa potreby v politickej hre s Viedňou alebo proti Viedni, prusko-nemeckej a hitlerovskej expanzii, dnešné ľudovodemokratické Maďarsko je pevnou súčiastkou prekážky proti imperializmu a vykorisťovateľským snahám kapitalizmu.

Smluvu československo-maďarskú nikto rozumný nechápe tak, že dohodou s Maďarskom snižujeme svoju národnú osobitnosť, že zmenšujeme svoje slovenské a české alebo v širšom rámci slovanské vlastenectvo. Ale lásku k svojmu ťažko skúšanému národu nemienili sme, nemienime a nechceme zaťažovať nacionálnym šovinizmom a nenávisťou k národom iným. Príslušnosť a láska k národu je nám takou svätou reálnosťou ako i Maďarom, Rusom, Angličanom alebo Indom. Smluva, ktorú ratifikujeme, nie je príležitosťou, aby sme sa hlásili ku kosmopolitizmu, ale vážnou chvíľou, kedy vyslovujeme úctu k národu susednému, s ktorým sme mali mnoho bezprostredných stykov a spoločných osudov, ako dňom, kedy si robíme vážne predsavzatie zbaviť sa národných predsudkov ako hriechov minulosti, pochovať nedorozumenia na oboch stranách a pestovať vedomie dobrého susedstva, ochotu k spolupráci pri budovaní svojich štátov. Zabezpečujeme mier a staviame na obidvoch stranách najširšie podmienky blahobytu a šťastia pracujúcich ľudí.

Každý národ má svoje vznešené poslanie, svoj tón medzi hlasmi národov, svoje určenie od Boha. Ide o to, čestne plniť a splniť národné poslanie. V takomto chápaní hľadíme aj na naše národné menšiny, slovenskú v Maďarsku a maďarskú v ČSR. Pokiaľ možno, ľudsky spravodlivo snažili sme sa výmenou riešiť náš menšinový problém. Veľká akcia sa nám podarila len čiastočne. Bude treba na oboch stranách hodne trpezlivosti, štátnickej prezieravosti a nadovšetko lásky k veci, aby sme z národnostných menšín nerobili zdroj ďalšieho nedorozumenia, ale príležitosť pre dôkaz, že sme z akéhokoľvek šovinizmu vyrástli. História, učiteľka národov, poskytuje množstvo dokladov, ako boly porazené, áno, aj k zániku odsúdené národy, ktoré v neskrotnej národnej pýche videly svoje poslanie zmocniť sa iných národov, zotročovať a vykorisťovať ich.