a) Zavazujeme se, že rozpracovaná mzda nepřesáhne trojnásobek vyplacených hodnot;

b) zavazujeme se, že rozpracovaný materiál nepřesáhne šestinásobek vyúčtovaných hodnot.

8. Snížíme výrobní náklad. Průměrná režijní přirážka jednicové mzdy v tomto pololetí činí 268 %, plánujeme 245 %, to jest snížení o 8.5 %. Jak provedeme a co zařídíme? a) Snížíme náklady na pomocný režijní materiál o 13 %, 890 Kčs; b) na koks o 22.2 %, 600 Kčs; c) na naftu o 27.3 %, 3000 Kčs; d) na udržování strojů o 49 %, 6.900 Kčs; e) na zmetky o 13.6 %, 612.- Kčs; f) na minimální mzdu o 14.4 %, 974.- Kčs, celkem o 12.976 Kčs.

9. Zvýšíme výrobnost o 10 %. Průměrný skutečný výrobní obrat na hlavu v tomto pololetí činí 6.790 Kčs. Plánujeme 7.470 Kčs. Jak provedeme a co zařídíme? Zvýšíme pracovní výkon každého z nás s nejmenším procentem zmetků. Vypracujeme pracovní a výkonnostní normy a budeme dbát jejich plnění. Tyto budou kontrolovat důvěrníci s vedoucími. Zlepšením organisace snížíme stav osazenstva o 5 pracovních sil a přesto se zavazujeme splnit stanovený úkol.

10. Snížíme výrobní náklady na výrobu našich výrobků: a) ve mzdě ušetříme nejméně 1 %, b) v materiálu ušetříme nejméně 0.5 %. Jak provedeme a co zařídíme? a) U strojů E-H9 4 pol. páráme na nůžkách, 2 párací raznice demontujeme a ventilační průboje a raznici upravíme na tyto typy. Kompletní řezy rotorové upravíme, že budeme moci vyrábět jak na drážkovačkách, tak na kompletních řezech. Provedeme za spolupráce soudr. Huba strojně natáčení malých a středních rotorů, b) Ze silných pásů 3 mm vhodnými dorazy a úpravou raznic vyrobíme různé průměry kruhů při jednom materiálu. Středy pro hřídele (odpady) zpracujeme na rotory E 2-4-6 pol.

11. Všichni se budeme důsledně zajímat o naši práci a každý druhý podá jakýkoliv zlepšovací návrh.

12. Hliníkový drát a odpadovou strusku vytavíme a přetavíme a zušlechtíme v housky. Tím získáme hodnotný hliník pro stříkání. Zároveň uvolníme prostor, nutný z důvodů bezpečnostních.

13. Zmetkové rotory za 2 léta - asi 1.800 ks - vytavíme, vyčistíme, přebrousíme a ostříkáme. Tuto práci provede úderka: soudr. Blecha, Rajnoch, Bělonková do 14 až 16 dnů. Předpokládáme náklady: koks 1.200 Kčs, mzda 11.500 Kčs, celkem 13.700 Kčs. Získáme hodnoty materiálové: železo 6.500 kg po 8.4, t. j. 54.700 Kčs, hliník 530 kg po 22.50 Kčs, t. j. 11.900 Kčs, celkem 66.600 Kčs, mínus náklady 12.700 Kčs, tedy 53.900 Kčs. Veškeré hodnoty, které jsme si stanovili vstřícným plánem, budou zapisovány týdně do diagramů a vyvěšeny v dílně. Budeme z dosažených hodnot vyčíslovat efektivnost o plánovaných opatřeních v Kčs týdně i celkem za dané období. V diagramických záznamech budou v levé části záznamy skutečné hodnoty za druhé pololetí 1948, abychom srovnávali období plánované s výchozím. Slibujeme, že se budeme snažit a plnou odpovědností plnit úkoly dané nám pro prvé pololetí 1949 a vytyčený vstřícný plán ve všech bodech budeme týdně sledovat, kontrolovat a vyvozovat opatření, která zaručí nejméně 100 % splnění.

Frenštát pod Radhoštěm, dne 16. prosince 1948, podpisy 122 zaměstnanců."

Tyto příklady nejsou již bílou vranou, ukazují, jak vážně chápou naši dělníci své úkoly a jak se cítí být odpovědnými hospodáři závodů.

Dělnická třída dává k disposici své bohaté zkušenosti a zlepšuje výrobní pochod. Tam, kde je zaveden systém dílenské samosprávy, účastní se již i hospodaření cílevědomě. Rozpočet závodů se stává také záležitostí dělníků. Dělníci se seznamují se základními pojmy a dávají k disposici své zkušenosti. Zvyšování produktivity práce a snižování cen výrobků nejde pak cestami náhodnosti, nýbrž je založeno na hospodářském rozboru základních čísel plánu. Rozpočtové methody, používané při samostatně hospodařících dílenských jednotkách, přibližují hospodaření našim pracujícím, kteří již v mnoha našich závodech bedlivě sledují, aby byly nejen dodržovány a přeplňovány výrobní plány, ale aby současně při jejich plnění nebyly překročovány předpokládané náklady na suroviny a mzdy a režie. Samostatně hospodařící dílny s hospodářským rozpočtem nám odkrývají skryté reservy. Učí dbát státních zájmů při vydávání národních prostředků a zabezpečují nepřímo státní rozpočet, neboť jsou zárukou, že v našich podnicích budeme hospodařit dobře, protože hospodaření bude záležitostí našich skvělých dělníků - vítězů února.

A tak již v prvém roce pětiletky se díváme na náš státní rozpočet s optimismem, neboť příjmy z daní a zisků, odváděné národními podniky, jsou zabezpečeny přímou účastí naší pracující třídy na hospodaření závodů, a to je nejlepší záruka, že náš státní rozpočet se opírá o pevný základ. (Potlesk.)

Místopředseda dr Polanský: Ke slovu je přihlášen pan posl. Pšenička. Dávám mu slovo.

Posl. Pšenička: Slávne Národné shromaždenie!

Starostlivo sostavené rozpočty ministerstiev po stránke stavebných investícií pre prvý rok 5RP nás zaväzuje k tomu, aby sme s preliminovanými čiastkami hospodárili úsporne. S príslušnými obnosmi musíme gazdovať ako najlepší hospodári, musíme šetriť s každým halierom, aby sme, ako nám § 1 zákona o 5RP hovorí "na podklade zvýšenia produktivity práce ďalej podstatne zvýšili životnú úroveň všetkých vrstiev pracujúceho ľudu..."

Ak chceme splniť obrovské úlohy, ktoré nám dáva 5RP, je bezpodmienečne treba splniť predpoklady, na základe ktorých je možné zvýšiť produktivitu práce aj v sektore stavebnom. V 5RP sa určuje pre stavebníctvo suma v rozsahu 53 % z celkovej sumy 337 miliárd, t. j. 176.892 miliónov. Toto vysoké percento nám ukazuje, že stavebníctvo v 5RP musí zaistiť podmienky pre splnenie všetkých hlavných požiadaviek priemyslu, výživy, dopravy a sociálnej starostlivosti v takej miere, aby rozvoj, predpokladaný 5RP v týchto základných hospodárskych odvetviach, bol plne zaručený. Dôvodová zpráva vládneho návrhu na 5RP bilancuje skúsenosti 2RP takto: výsledky 2RP sú v podstatných úsekoch dobré. Keďže životná úroveň československého ľudu za 2RP predsa nestúpla tak, ako bolo v tomto pláne predpokladané, je tomu tak hlavne preto, že plán na dôležitých úsekoch nebol splnený, ako v pôdohospodárstve a stavebníctve, teda tam, kde rozhodovali kapitalisti a malovýrobci.

V dvojročnici do februára sme viedli urputný boj so súkromno-kapitalistickými stavebnými podnikateľmi, a v tomto boji sme nadobudli cenných skúseností. Je preto potrebné, aby sme ich v plnom rozsahu použili v 5RP a tým zaručili hladký priebeh všetkých stavebných prác.

Bol som spomenul, že pre zvýšenie produktivity práce a pre riadny chod prác na tomto úseku musíme splniť predpoklady, ktoré nám zaručia splnenie plánu. Ktoré to sú?

1. Materiálne zlepšenie postavenia nášho stavebného robotníctva.

Podpredseda vlády Viliam Široký na poslednom zasadnutí ÚVKSS v svojom referáte v piatich bodoch o hlavných výsledkoch 2RP povedal: "Pod vedením Komunistickej strany oslobodil sa slovenský pracujúci ľud nielen od kapitalistického útlaku a vykorisťovania, ale aj od beznádejného živorenia, hospodárskej zaostalosti, ku ktorej ho kapitalizmus odsúdil". V druhom a štvrtom bode sa zmienil o likvidácii nezamestnanosti a o vzostupe životnej úrovne. Mám za to, že toto platí pre všetok náš československý pracujúci ľud a teda aj pre stavebných robotníkov. Aké však máme skúsenosti s podnikateľmi do februára? Žilo sa našim stavebným robotníkom lepšie? Roku 1946 bolo v stavebníctve zamestnaných 124.000 ľudí. V 2RP sa malo dosiahnuť 210.000 pracovných síl, ale dosiahlo sa len priemerného stavu 160.000. Jednou z hlavných príčin bola neochota podnikateľov pri zriaďovaní nocľahární, závodných kuchýň a podobne, nakoľko v tom videli zmenšovanie ziskov. Rozvracali pracovnú morálku čiernymi mzdami a rozdiel medzi vyplácanými sumami si získavali na čiernych stavbách. Intenzita pracovného výkonu v stavebníctve koncom roku 1947 zostala na výške z roku 1946. Aby sa neopakovaly tieto chyby, musia Československé stavebné závody urobiť všetky opatrenia (a to ešte v zimnom období), aby na všetkých stavbách, kde to len je možné, boly zriadené závodné kuchyne, nocľahárne, a aby vôbec blaho politickej slobody bolo doplnené aj blahom hmotným.

2. Súdruh Stalin vo svojej reči ku stachanovcom povedal, že stachanovské hnutie sa rozšírilo tiež preto, lebo v SSSR bolo odstránené vykorisťovanie. V stavebnom sektore do februára u nás vykorisťovanie bolo. Vyše 5.000 súkromno-kapitalistických podnikateľov nevrhlo sa s elánom na splnenie plánov, ale vrhli sa na obrovské zisky, ktoré im kynuly z 22¹/₂ miliardy, určených na stavebné investície v roku 1947. Ministerstvo a Povereníctvo techniky ich v tejto pažravosti podporovalo. Podporovalo ich hlavne tým, že umele prekážalo vytvoreniu riadneho plánovania vo výrobnom úseku stavebníctva. Odmenou bolo delenie sa s tučnými ziskami a opačne politická podpora kapitalistov. Svojou špekuláciou spôsobili stále stúpanie nákladov, ktoré v celoročnom priemere zvýšili o 56 % proti predpokladom plánu, hoci od jari 1947 nedošlo k žiadnemu dovolenému zvyšovaniu miezd. Ceny stavebných hmôt boly zvýšené len u niektorých druhov, a to len o málo percent. Stúpanie indexu stavebných nákladov bolo však nepretržité z mesiaca na mesiac. Ich zisky boly obrovské. Keď si uvedomíme, že stavebné investície sa prevádzaly z 95 % z verejných prostriedkov, vidíme, ako strašne okrádali náš štát. V roku 1946 bolo preinvestovaných 10 miliárd korún, v roku 1947 15 miliárd, čiernych stavieb za 3 miliardy. Títo ziskožravci nás oslepovali, že kalkulujú 5 % zisku, v skutočnosti však bol ich zisk 10-20 %; ale i keď počítame len 5 %, znamená to, že zisk v roku 1947 bol 1 miliarda korún.

Po februári sme síce tieto nešváry v stavebníctve odstránili, a to tým, že Československé stavebné závody prevzaly 1.173 firiem, slúčily ich v 98 závodov a rozdelily do 18 krajských správ. Mám však za to, že stavební robotníci nie sú celkom presvedčení o tom, že nepracujú na vykorisťovateľov a na obohatenie vyžieračov. Hoci od februára pozorujeme v stavebníctve zlepšenie, predsa len nemôžeme byť s výsledkami spokojní. Mnohí bývalí súkromno-kapitalistickí podnikatelia, ktorí až na málo výnimiek boli prevzatí Československými stavebnými závodmi, sabotujú prácu. Snažia sa dokázať, že keď oni viedli stavby, išla práca lepšie, že platili robotníkom viacej a že po znárodnení práca nejde. Závodné organizácie a závodné rady musia urobiť dôkladnú očistu medzi bývalými podnikateľmi, teraz zamestnancami Československých stavebných závodov, aby sa uskutočnily slová nášho prezidenta Gottwalda, aby pracujúci človek u nás cítil radosť z práce, aby sa mu žilo radostne a dobre a aby cítil, že pracuje pre seba, pre svoju, pre našu ľudovodemokratickú vládu, na čele ktorej stojí náš popredný robotník Zápotocký.

3. Zvýšenie produktivity práce nie je mysliteľné bez novej technickej organizácie. Nebolo tomu tak do februára a nie je tomu tak čiastočne ani po februári. Naši stavební podnikatelia sa radi vychvaľovali, ako moderne stavajú, že využívajú všetky technické možnosti. Keď sa po februári znárodnily ich podniky, mohli sme si vytvoriť obraz o našej veľkej zaostalosti v tomto sektore. Sám pán minister Šlechta povedal v hospodárskom výbore, že sme vlastne znárodnili iba prázdne kancelárie. Ako priamo sabotovali mechanizáciu a industrializáciu stavebníctva, je vidno z nasledujúcich cifier. Za 2RP sa maly stavebné podniky zmechanisovať rozšírením strojného parku v hodnote 1 miliardy korún. Z tejto 1 miliardy bola splnená mechanizácia v nepatrnej čiastke, a to 56 miliónov, t. j. 56 %. Na druhej strane sa však zistily obrovské defraudácie a odsunutie strojového zariadenia do cudziny. Tak napríklad firma Hrabě a Lozovský v Prahe oddisponovala bágry a tunelové zariadenie do cudziny a u firiem VAP v Košiciach, Krátky v Prešove, Šechný v Stropkove, sa zistily defraudácie vo výške 40 miliónov korún. To sú výsledky mechanizácie v stavebnom sektore.

Mnohí naši vedúci na stavbách sa domnievajú, že zvýšiť produktivitu práce a zlepšiť organizáciu ide len strojmi. No skúsenosti zo Sovietskeho sväzu, ktoré nám priniesli naši odborníci, hovoria niečo iné. Ing. Balabán nás upozorňuje na obrovské výsledky v SSSR v tomto sektore, ako napríklad dokončenie šesťposchodového obytného činžáku za 4 mesiace, a to bez lešenia a i za tridsať stupňového mrazu. Toto mohli dokázať len za nových metód technických a organizačných. Tak napríklad murivá sú viacej zaťažované ako u nás, takže v nižších poschodiach nie sú murivá tak silné ako u nás. Vonkajšie omietky sú najviac nahradzované prírodnými kameňmi. Dokončovanie stavby sa nedeje shora nadol, ale zdola hore. Tieto metódy organizácie pracovného postupu majú aj skvelé výsledky pri skracovaní stavebného času. Vyššie poschodia sa murujú a v nižších dokončujú už všetky inštalatérske a remeselnícke práce. Takýmto postupom ušetrí sa mnoho materiálu i peňazí, a to tým, že na stavbu sa už nemusia zavádzať prevádzkové zariadenia vodovodu, elektriky a podobne. Už pri stavbe používajú trvalého zariadenia. Takýmto spôsobom môžeme ušetriť na stavbe na sociálne zariadenia, aby sa stavebný náklad nezvyšoval. Je treba upozorniť, aby práca i u nás bola takto dôsledne prevádzaná.

Konečne už aj naši robotníci pri vnútropodnikovej súťaži dokázali, že tými technickými zariadeniami, ktoré máme, je možné zvýšiť výkonnosť a snížiť náklad stavby. 94 tisíc zamestnancov súťažilo po dobu 2 mesiacov. I keď možno povedať, že súťaž nebola v pravom smysle socialistickou, predsa len mala pekné výsledky. Snížili absenciu o 5,2 %, čo znamenalo, že získali 1,570.000 pracovných hodín. V úkolovej práci pracovali viac o 8,9 %, čím sa zvýšila produktivita o 25,614.000 Kčs. Zvýšením počtu zamestnancov na jedného úradníka o 0,78 % ušetrilo sa mesačne 84 úradníkov. Celkom sa zvýšila kapacita v českých zemiach za mesiace október a november o 62¹/₂ milióna. Závodná organizácia KSS v Prešove usporiadala súťaž na najlepšie výkony pri murovaní zdiva, pri omietkach a za najlepšiu dochádzku do práce v roku 1948. Dosiahlo sa pekných výsledkov. Priemerne na jedného murára vyšlo 4 m³ zdiva, hoci norma je 2,5 m³, a 30 m², hoci norma je 18 m², to znamená, že pri použití terajšieho strojného zariadenia zdvojnásobili normu v roku 1948, hoci nie sú špeciálnymi pracovníkmi zvlášť na murivo a zvlášť na omietku. V roku 1949 dosiahnu ešte väčších výkonov, a to tým, že k skupinám odborných robotníkov priberú na úkolové práce i manuálnych pracovníkov, takže kompletné skupiny budú súťažiť medzi sebou.

Keby sme spočítali, čo nás stojí doprava jednej tehly na stavbu, zistili by sme, že dvoj- až trojnásobným prekladaním a dopravovaním až do rúk murára nás stojí doprava viac ako výrobná cena tehly. Naše podniky si musia vziať za úkol prispôsobiť dopravu tak, ako je tomu v SSSR, že vypálená tehla z pece bez prekladania sa dostane až k murárovi na stavenisko.

Taktiež naše projekčné kancelárie nech využijú v celoštátnom merítku skúsenosti stavebných podnikov v Gottwaldove, čo sa týka projektovania typizovaných stavieb s použitím normalizovaných súčiastok. Projekty na naše stavby nech sú doplnené vyváženým časovým pracovným postupom s použitím takejto metódy.

4. Naše závody musia venovať veľkú starostlivosť novým kádrom. Náš prezident Gottwald na poslednom zasadnutí ÚVKSČ zdôraznil, že musíme vychovať a vyškoliť kádry robotníkov a robotníčiek, ktorí si osvoja novú techniku a úplne ju ovládnu. Už teraz preškoľujú naše závody tisíce a tisíce manuálnych robotníkov na odborných, a tí si zaiste osvoja novú techniku, ktorou zvýšia produktivitu práce. Zvýšená pozornosť o naše nové kádry je naším prvoradým úkolom už v tomto zimnom období.

5. Rovnováha medzi potrebou stavebných hmôt a výrobou. Stavebný plán na rok 1947 bol čiastočne predimenzovaný a krytie bolo fakticky podľa potreby výroby stavebných hmôt na 63 %. Plánovalo sa teda podľa potreby a nie podľa kapacity výroby. V celoštátnom merítku však výrobné plány hlavných stavebných hmôt boly prekročené ďaleko nad 100 %. Tak napríklad cement 133,4 %, tehly 109,7 %, krytiny 116,7 %, vápno 124,8 %. Ako vidno, výroba stavebných hmôt umožnila splniť plán na 72 %, ba pri šetrení stavebným materiálom mohol sa splniť až na 80 %. Súkromnokapitalistickí podnikatelia ho však splnili iba na 45,6 % u bytov a na 53,7 % včítane s ostatnými druhmi stavieb. Prirovnávajúc to k výrobe, zašantročili podnikatelia 38 percent hmôt určených pre 2RP, na stavby čierne a šedé. Plán v roku 1947 obsahoval v českých zemiach 20.803 nových bytových jednotiek a 14.687 rekonštruovaných. V skutočnosti však previedli u novostavieb 9.137 a u rekonštruovaných 11.486, to znamená, že k prevedeniu plánu upotrebili iba 62 % vyrobených tehál a 38 % použili na stavby mimo plánu. Rovnako je tomu i u cementu a u krytiny ešte vyššie. Len v českých zemiach bolo zistené v roku 1947 4.755 stavieb mimo plánu, t. j. 25 %. Podobne tomu bolo aj na Slovensku. Ako sám pán povereník Lukačovič prehlásil v hospodárskom výbore, bolo v roku 1947 a 1948 započaté 43.562 bytových jednotiek na Slovensku. Z toho môžeme kľudne počítať, že aspoň 30 % bolo čiernych. Zatiaľ čo malo byť v Handlovej postavené 300 bytových jednotiek pre našich baníkov, bolo ich postavené len asi 10 a na úkor našich baníkov stavali podnikatelia šmelinárom a keťasom čierne stavby. Bolo samozrejmou vecou, že títo ziskožravci nemali dostatok stavebného materiálu na plánované stavby, pretože tento používali na čierne stavby šmelinárom.

Pán minister Čepička pri revízii veľkoobchodníkov textilom dal zhabať v prospech štátu všetok tovar nájdený u šmelinárov. Pán minister vnútra spolu s pánom ministrom techniky mali by sa postarať o to, aby čierne stavby, kde je to dokázané, že stavebník staval len preto, aby si uložil svoj nakradnutý kapitál, boly zhabané v prospech štátu. Mám za to, že týmto zákrokom prejde raz navždy chuť šmelinárom, aby špekuláciami narušovali plánovanie. Dôsledky takého šafárenia sú ďalekosiahle. Je mnoho rozostavaných a nedokončených stavieb a tým zbytočne sa preťahuje stavebná doba. Naše závody budú musieť urýchlene v roku 1949 dokončiť stavby prioritné, aby sme koncom roku 1949 mali už na tomto úseku poriadok. V 5RP sú stavby plánované podľa výrobnej kapacity stavebných hmôt, takže rovnováha medzi potrebou stavebných hmôt a ich výrobou je zaistená. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Richter.)