V socialistickém státě slouží výnos daní nejen k úhradě správních nákladů a zajištění vnitřní a zahraniční bezpečnosti, ale v nejvyšší možné míře i sociální a zdravotní službě a k financování hospodářských a technických zařízení a tím k vyššímu výrobnímu plánu a produktivitě práce. Náš rozpočet má tedy řadu vysokých investičních položek, jež se nám budou postupně a znásobeny vracet, a to nejen na úseku výrobním. Rentabilními rozpočtovými položkami jsou i částky v rozpočtu ministerstva sociální péče a zdravotnictví, poněvadž nás preventivně ochraňují před velikými hospodářskými ztrátami na lidském zdraví a tím i na pracovních možnostech a zdatnosti. A nejsou to položky malé. Výdaje na vzdělání, kulturu, ochranu zdraví a sociální péči činí dohromady 22.285,640.000 Kčs. Z této položky se velmi mnoho vrací přímo do kapes občanstva v hotovostech, ostatní v sociální a zdravotní službě. Připočteme-li k tomu částku 3.935,095.000 Kčs, kterou ministerstvo techniky ve stavbách škol, nemocnic, státních obytných domů, mostů, silnic a v dalších obnovovacích investicích dává občanstvu zpět, zjistíme, že je to téměř třetina rozpočtu. Podíváme-li se přitom na položku ministerstva národní obrany, která je jenom zlomkem této částky na investice hospodářské a sociální, vidíme, že náš rozpočet je věrným obrazem toho, v čem hledají svůj smysl a zabezpečení státy lidově demokratické. Tyto státy, mezi něž se my hrdě hlásíme, si dávají takový rozpočet, aby mohly budovat lepší život občanstva. Státy kapitalistické odčerpávají výsledky práce svého lidu na zbrojení, kde jsou v nejlepším případě ztraceny a znehodnoceny, ale vyrábějí se za ně stroje a zařízení na ničení lidských životů a všeho majetku a hodnot, jichž lid svou dlouholetou prací a úsporami nabyl.

A jak bylo vytvořeno naše národní bohatství? Byli jsme vždycky zemí, která žila z píle a práce našeho dělného lidu. Nemáme a nikdy jsme neměli dostatek vlastních surovin a nikdy jsme neměli moře pro volnou a levnou dopravu. Přesto, ačkoliv jsme co do velikosti na 33. místě na světě, jsme se dostali svou prací na 7. místo v pořadí států průmyslových. Náš veliký hospodářský potenciál vznikl prací mnoha generací dělníků rukou a ducha. V tom je naše věčná životní síla a budoucnost a v tom je také zakotvena suverenita našeho státu. Počítali jsme pro začátek s pomocí ze zahraničí. Nad jiné důležitou se ukázala bratrská pomoc ze Svazu sovětských socialistických republik, která později vyústila ve velkou a pro nás důležitou hospodářskou smlouvu.

Vedle této pomoci i od spřátelených lidově demokratických států jsme se opřeli především o zdravé síly a pracovitost našeho lidu. A ty nás nezklamaly. Je proto přirozené, že nikoliv Marshallovým plánem, ale prací chceme zajistiti svou budoucnost. (Potlesk.) Bylo třeba velkorysého hospodářského a výrobního plánu, který by podepřel rozhodující měrou naší hospodářskou obnovu. Díky dělnické třídě šlo vše kupředu přes odpor reakčních živlů z řad kapitalistických. Znárodnění a zestátnění velkých podniků, plánování výroby, odstranění finančních spekulantů s naší měnou a zajištění nepřátelského majetku, to vše nám pomáhá na nohy. Státní hospodářství, opřené o pracovitost dělnické třídy, mohutní. Máme-li potíže, budeme je odstraňovat všichni společně. Náš rozpočet nejlépe ukazuje, že výsledky našeho pracovního úsilí neplynou již do kapes tenké vrstvy privilegovaných, ale vrací se drobnému pracujícímu lidu na jeho sociální a kulturní potřeby a na rozumné hospodářské investice. Hospodářská čísla našeho rozpočtu jsou zvýšena v příjmech i ve vydáních. V příjmech o 32 miliardy, ve vydání o 22 miliardy. Je to nejlepší známka zvyšování našeho národního důchodu stoupající výrobností i produktivitou práce. V našem rozpočtu pro rok 1949 nejde již o zápas mezi státní správou a poplatníkem; jde o rozpočet lidový, kolektivní a národní. Čím beztřídnější bude společnost, tím bude rozpočet lidovější a ke všem spravedlivější. Končíme období společenské a výrobní anarchie, jež je znakem kapitalistického řádu a stáváme se vlastními pány a určovateli našeho společenského vývoje. A poněvadž vidíme v našem rozpočtu cestu k socialismu, sociální spravedlnosti a hospodářskému vzestupu, prohlašuji jménem klubu poslanců čs. strany socialistické jako věrné a pevné složky Národní fronty, že budeme pro rozpočet hlasovat. (Potlesk.)

Místopředseda dr Polanský (zvoní): Konečně je přihlášen ke slovu posl. Žiak. Dávám mu slovo.

Posl. Žiak: Slávne Národné shromaždenie!

Rozpočet štátu na rok 1949 prerokúvame na pôde nášho parlamentu v ovzduší úprimnej politickej spolupráce všetkých strán obrodeného Národného frontu. Na prvý pohľad je zrejmý potešujúci rozdiel od rozpočtových prác v minulých rokoch. Pokladám si za povinnosť pre náš domáci ľud i pre zahraničie konštatovať, že právo kritiky rozpočtu jednotlivých rezortov nikomu nebolo odňaté. Pri prerokúvaní rozpočtu sme politicky nelicitovali. Snažili sme sa s patričnou vážnosťou, rozborom a kritičnosťou návrh rozpočtu a rozpočtového zákona preskúmať a zistili sme, že rozpočet na rok 1949 má vlastnosti odborne založeného, hospodársky únosného, kultúrne a sociálne správneho a politicky domysleného diela.

Mali sme na zreteli, že rozpočet má byť základom finančného hospodárenia v štáte. Tým, že Ministerstvo financií a vláda predložily Národnému shromaždeniu rozpočet štátu v príjmoch a výdavkoch vyrovnaný, v patričnej rovnováhe, je každému občanovi jasné, že štátne hospodárenie je v rukách spoľahlivých, zodpovedných. Pokladám za významné ani nie to, že je rozpočet, pokiaľ ide o príjmy a výdavky, aktívny, ako to, že sa so štátnymi peniazmi a hodnotami bude hospodáriť tak, aby sa občianstvu opatrilo pokiaľ možno najviac spoločného úžitku.

Rozpočet na rok 1949 je rozpočtom prvého roku našej hospodárskej päťročnice. Pre päťročnicu vytýčili sme si základný finančný plán. V dokončenej dvojročnici nadobudli sme skúsenosti vo finančnom plánovaní. Ak sa v dvojročnici aj vyskytly jednotlivé výkyvy medzi projektovanými a skutočne vydanými nákladmi, vcelku, pri konečnej bilancii dvojročnice môžeme s uspokojením posúdiť, že sme v najširšom základe, i pokiaľ išlo o plán výroby i o plán nákladov, vychádzali z reálnych predpokladov. Z reálnych predpokladov vychádzame aj do päťročnice a presvedčený som, že rovnako reálny je náš rozpočet na rok 1949. Vo finančnom pláne päťročnice vidím snahu našej vlády i Národného shromaždenia stabilizovať hospodárenie štátu, dať občianstvu istotu v práci, istotu, že zarobená mzda v kúpnej hodnote nebude kolísať. Kde by som ako neodborník videl prípadné možné diferencie, je v rozpočte na rok 1949 predpokladaná položka príjmov zo všeobecnej dane.

Nové daňové zákony, či už o dani roľníckej, živnostenskej alebo zo mzdy, znamenajú oproti minulosti značný úbytok štátnych príjmov. Tieto daňové zákony sú výhodné pre daňovníkov. Presun štátnych príjmov z priamych daní na nepriamu všeobecnú daň, ktorá oproti nepriamym daniam predstavuje podstatný príjem pre štátnu pokladnicu, je dobre premyslené opatrenie novej daňovej politiky. Ako pri prerokovávaní zákona o všeobecnej dani, tak i teraz, keď sa zákon uviedol do praxe, s dôverou sledujeme postup pána ministra financií, ktorý bude obozretne používať tento nástroj na regulovanie cien i regulovanie výroby a spotreby. Ak by sa aj vyskytly spomenuté diferencie pri predpokladanom a skutočnom príjme z dane všeobecnej, výkyvy nebudú podstatné; pevne verím, že vyrovnanosť nášho rozpočtu nebude porušená.

Parlamentnými výbormi k schváleniu predložený rozpočet na rok 1949 je prehľadný, jasný, vychádza z pravdivých predpokladov. Pri porovnaní výsledkov hospodárenia v roku 1948, ktoré sú vzhľadom na rozpočet pre rok 1948 priaznivé, s rozpočtom na r. 1949 zisťujeme vzostup potreby o vyše 22 miliárd Kčs. Dôvodová zpráva k rozpočtu vysvetľuje tento vzostup, a vývody dôvodovej zprávy pokladám za presvedčivé. Úspornosť ako zásada dobrého hospodárenia je zachovaná, lebo ide o odôvodnené výdavky v investičnom programe, v nákladoch na kultúru, sociálne potreby a zdravie. Náklady na vzdelanie, na zdravotníctvo a sociálne pozdvihnutie občianstva nás presviedčajú, že je u nás na každom kroku zrejmá starostlivosť vlády cieľavedome dvíhať životnú úroveň pracujúcich ľudí. Naše občianstvo s vďakou privíta nový rozpočet pre jeho spomenuté vlastnosti, a tak sú záruky, že sa každý ochotne začlení do budovania a splní svoju daňovú povinnosť.

Toto sú moje poznámky k štátnemu rozpočtu s hľadiska všeobecného. Ak posudzujem štátny rozpočet so stanoviska slovenského, vďačne konštatujem toto:

Slovensko, v pomere k českým krajinám hospodársky slabšie, úspešne doháňa zameškaný hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj. Prejavuje sa to i v dobrej konsolidácii politických pomerov. Ústavné zaručenie a hmotné vybavenie slovenských národných orgánov, Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov zabezpečuje stály slovenský vzrast. Základný cieľ štátnej politiky, sústavne zvyšovať životnú úroveň pracujúceho ľudu a vyrovnávať životnú úroveň v českých krajinách a na Slovensku, má v rozpočtových položkách štátneho rozpočtu dobrý hmotný základ. Ak Slovensko participuje v štátnom rozpočte väčšími úhradami na svoje potreby, ako prispeje príjmami, je to odôvodnené skutočnosťou, že rozdiely v životnej úrovni sú stále značné a k ich odstráneniu sú potrebné roky plánovitej a úspešnej práce.

Viem, že vláda republiky dôkladne uvážila tieto zvýšené náklady v záujme upevnenia štátu vnútri i navonok. Rád by som rozptýlil pochybnosti u tých občanov na strane českej, ktorí v rozpočte predpokladané väčšie výdavky ako príjmy na Slovensku posudzujú skepticky. Viem, boľavé rany z roku 1938, cítené viac zo subjektívnych zážitkov ako vysvetlené všelijakými objektívnymi príčinami, ťažko sa hoja. Dnešné ľudovodemokratické Slovensko v Československej republike nie je viac Slovenskom autonomistickým, dnes u nás nemajú slovo odstredivé separatistické fašistické živly a nikdy ho mať nebudú. Slovenský ľud v povstaní jasne povedal a krvou i utrpením potvrdil, že pozná jediný politický smer, smer ľudovodemokratický, pozná pre sebe jediný štát, štát československý, jedinú zahraničnú orientáciu, orientáciu slovanskú, k Sovietskemu sväzu, k štátom ľudových demokracií. Odstredivé, štátu neprajné živly nemajú na Slovensku pôdu.

Dvojročný hospodársky plán priniesol Slovensku veľké hodnoty. Priemyselná základňa sa rozšírila a v päťročnom hospodárskom pláne sa ešte viac rozšíri. Slovensko postupne dostáva nový hospodársky charakter. Na Slovensku sa skutočne pracuje a v nebývalej miere buduje. Výsledky dvojročnice, už či sa jedná o výrobu v priemysle, o výrobu poľnohospodársku, alebo o výstavbu budov pre priemysel, administratívu alebo obytné domy, sú potešujúce.

Stanovené nadplány, dokončiť dvojročnicu do 28. októbra 1948, boly vo väčšine sektorov hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho snaženia splnené. Ak sme kde tu zaostali, príčiny tkvely v nedostatkoch organizačných a v nedostatku kvalifikovaných odborníkov. Pokiaľ ide o investičný program, zostalo nám nevyužitých skoro 3 miliardy Kčs. Ale všade vidieť snahu o konštruktívnu kritiku, o zodpovednosť a nápravu chýb. S uspokojením treba kvitovať, že zodpovední činitelia neváhajú odstrániť ľudí nezodpovedných, pohodlných a neschopných. V našom slovenskom robotníctve a roľníctve je mnoho nadšených ľudí, ktorí so zvýšeným úsilím pracujú pre široké záujmy slovenského rozkvetu, dávajú svojou usilovnosťou príklad, dobrá pracovná morálka sa upevňuje a rastie.

Slovenské poľnohospodárstvo postupne sa včleňuje do nášho plánovaného hospodárstva. Krivdil by každý slovenskému roľníctvu, kto by ho upodozrieval z neochoty pri práci, z nízkej pracovnej morálky. Slovenský roľník s ohľadom na svoje možnosti pracuje až veľa, pomerne s vysokými pracovnými nákladmi a nižšou produktivitou. V slovenskom poľnohospodárstve je súrne potrebné sústavné zvyšovanie technickej úrovne, odborného rozhľadu a špecializácie. Slovenské roľníctvo je vďačné za už poskytnutú i za plánovanú pomoc veľkorysou mechanizáciou poľnohospodárskej práce a za elektrizáciu. Nedostatky výkupu najmä živočíšnych produktov boly viac-menej od nedostatku v predpisovaní kontingentov.

V rozpočte na rok 1949 dostáva sa tak slovenskému priemyslu ako aj poľnohospodárstvu slušná finančná základňa, na ktorej sa dá budovať.

V doprave a telekomunikáciách sa vážne chápe význam Slovenska ako dopravnej cesty, ktorá západné kraje republiky už či po Dunaji alebo po železnici spája so štátmi ľudových demokracií. Toto pochopenie má dobrý výraz v rozpočte. Slovenské komunikácie, železnice i cestné spoje, majú značné nedostatky. Päťročný hospodársky plán ich postupne odstráni. Trať mládeže, ktorú nadšene buduje naša mládež z Banskej Štiavnice do Dúbravy, je vysoko užitočným podujatím i výchovným faktorom pre stvárňovanie ľudí, ktorým užitočná tvorivá práca bude smyslom života. Naše pošty konajú svoju úlohu svedomite, najmä pokiaľ ide o službu nášmu hospodárskemu životu. Rozšírila sa sieť telefónnych hovorní, ale polovica slovenských obcí stále nemá telefónny spoj.

Náklady na školstvo, osvetu a kultúru v rozpočte na rok 1949 tak pre celý štát, ako i pre slovenské potreby, majú čestné miesto. Úlohy nášho slovenského školstva a osvety sú veľké. Nový školský zákon dáva širokú základnicu, na ktorej vyrastie naše národné školstvo, povinné pre všetku mládež do 15. roku. Citeľné sú medzery najmä v školách materských, ktorých počet rýchle rastie a potrebujú tak vecné vystrojenie - odpovedajúce školské budovy - ako aj sociálne vybavenie. Naše stredné školy zaznamenaly nebývalý vzrast. Rozšírená dochádzka školy do 15. roku a povinnosť našej strednej školy pre všetky deti prinesie nebývalý vzrast vzdelaniu v najširších vrstvách ľudu. Pravda, znamená to nebývalé náklady osobné a vecné, ktoré postupne včleňujeme do rozpočtu. Potreba kvalifikovaných odborníkov do priemyslu a remesiel si prirodzene žiada náležité zodbornenie a dobré vybavenie našich učňovských a priemyselných škôl. Ich sieť je stále riedka, nepostačujúca život si žiada i zvýšenú starostlivosť o naše vyššie stredné školy a školy vysoké. Nesmierne úlohy tu stoja pred našou školskou správou. Na Slovensku je bežné príslovie: podľa školy poznáte občanov. To platilo vtedy, keď vecný náklad na školu a z čiastky aj na učiteľov niesly cirkevné sbory alebo politické obce. Dnes, po poštátnení školstva, možno príslovie povedať v prenesenom smysle; podľa škôl poznáte štát. Rozmach nášho školstva, veľká starostlivosť štátu o vzdelanie a osvetu, presvedčí domáceho i cudzieho pozorovateľa, že štát, ktorý sa tak stará o školy ako ČSR, je štát s najšľachetnejším ideovým a mravným zameraním. Zákonná úprava učiteľského vzdelania i snaha nášho učiteľstva rozšíriť svoj odborný pedagogický obzor je dokladom, že nielen štátna školská správa má úmysel prostredníctvom dobrých, vzdelaných učiteľov vniesť do výučby a výchovy dobrého ľudovo demokratického ducha, ale i samé učiteľstvo má rovnakú túžbu a svojou orientáciou to dokazuje. Pre osvetovú prácu je stále mnoho nezoraného poľa. Slovenskí osvetoví pracovníci, predovšetkým učitelia a profesori, ale aj iní intelektuáli, zvlášť kňazi s dobrým vzťahom k ľudovej demokracii, rozsievajú vzdelanie i výchovu medzi našim pospolitým ľudom.

Osvetou sa uvoľňujú tvorčie sily v robotníctve a v roľníctve pre potrebné obrodenie nášho ľudovodemokratického hospodárstva. Osvetovej a výchovnej práce medzi dospelými je stále nie dosť a je veľmi potrebná. Nástup na nové hospodárske a sociálne cesty potrebuje ľudí nadšených, ktorí sa odpútajú od starých foriem myslenia, akým ich naučil liberalizmus a kapitalizmus. Individuálna iniciatíva v podnikaní tak veľmi vychvaľovaná v minulosti, musí dostať formu iniciatívy kolektívnej. Darmo by sme urobili predpoklady pre socializmus znárodnením a združstevnením nášho hospodárstva, keby duchovná náplň ostala vo formách kapitalistických. Ľudovodemokratické hospodárenie si žiada ľudovodemokratických ľudí. Ak chceme dôjsť k socializmu, potom opatrenia pre socializáciu nemôžu byť len opatreniami formálnymi, byrokratickými, ale sa musia prejavovať v dennom živote občanov, ich myslení a práci.

Ako povedomý kresťan tvrdím, že socializmus musí mať mravnú náplň, a doteraz najbezpečnejšie a najstálejšie mravné princípy sú v učení Ježišovom. Mne sa zdá byť jasnou a možnou spolupráca kresťanstva so socializmom. Socializmus, vo svojej podstate najhumánnejší, nezaobíde sa bez mravných príkazov desatora a chce prakticky a dôsledne uskutočniť najväčšie prikázanie lásky, miluj blížneho, ako seba samého. Miluj blížneho, ako seba nie teoreticky, ale skutkom. Socializmus je volanie božie do dnešnej doby. Ak majú naše cirkve a cirkevné organizácie možnosť nerušene zvestovať evanjelium - a ja si z duše želám, aby cirkvám táto možnosť zostala - dovolil by som si s tohto miesta povedať našim cirkvám, aby vedľa základného poslania, starať sa o spásu duší, stavali sociálnu pravdu evanjelia na čestné miesto, aby v svojom prostredí, medzi svojimi veriacimi, šírili poznanie celej pravdy Kristovej a viedli veriacich k jej uskutočneniu.

Náklady na kultovú náboženskú prácu v štátnom rozpočte pokladám za odôvodnené a veľmi potrebné. Menovite slovenský hlboko veriaci ľud sleduje vzťah k cirkvám veľmi bedlivo a žiada, aby tento vzťah bol dobrý. Ako to zo štátneho rozpočtu nášho ľudovo demokratického štátu jasne vidieť, požiadavky cirkví podľa platných zákonov sú slušne honorované. Táto skutočnosť dosvedčuje, že reprezentanti cirkví nemusia vidieť záruku existencie len v štáte kapitalistického zriadenia. Osobne som presvedčený, že ľudová demokracia dáva a dá možnosť existencie cirkvám pre ich vznešené duchovné a mravné poslanie. A keď je tomu tak, cirkve majú možnosť i povinnosť zaujať kladný vzťah k ľudovej demokracii a k socializmu. Aj keď pri hlbokom skúmaní nemožno nevidieť isté svetonázorové rozdiely, treba z praxe konštatovať, že zodpovední činitelia doteraz nedali príčinu k svetonázorovému boju, diferencie zostávajú len v teórii. Ústava 9. mája jasne zaručuje slobodu myslenia, svetového názoru a viery i právo vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru. Zaručuje rovnosť náboženských vyznaní pred zákonom i voľnosť vykonávať úkony spojené s akýmkoľvek náboženským vyznaním. Ak sa toto právo nedovoľuje zneužívať k nenáboženským účelom, je tu zrejmá povinnosť našich cirkví naplniť život veriacich skutočnou duchovnosťou a živnou pobožnosťou. Len rozvoj socialistických duchovných síl, viery v sociálnosť, môže zastaviť a prekonať úpadok liberalistickej kultúry.