V socialistickém státě slouží
výnos daní nejen k úhradě správních
nákladů a zajištění vnitřní
a zahraniční bezpečnosti, ale v nejvyšší
možné míře i sociální
a zdravotní službě a k financování
hospodářských a technických zařízení
a tím k vyššímu výrobnímu
plánu a produktivitě práce. Náš
rozpočet má tedy řadu vysokých investičních
položek, jež se nám budou postupně a znásobeny
vracet, a to nejen na úseku výrobním. Rentabilními
rozpočtovými položkami jsou i částky
v rozpočtu ministerstva sociální péče
a zdravotnictví, poněvadž nás preventivně
ochraňují před velikými hospodářskými
ztrátami na lidském zdraví a tím i
na pracovních možnostech a zdatnosti. A nejsou to
položky malé. Výdaje na vzdělání,
kulturu, ochranu zdraví a sociální péči
činí dohromady 22.285,640.000 Kčs. Z této
položky se velmi mnoho vrací přímo do
kapes občanstva v hotovostech, ostatní v sociální
a zdravotní službě. Připočteme-li
k tomu částku 3.935,095.000 Kčs, kterou ministerstvo
techniky ve stavbách škol, nemocnic, státních
obytných domů, mostů, silnic a v dalších
obnovovacích investicích dává občanstvu
zpět, zjistíme, že je to téměř
třetina rozpočtu. Podíváme-li se přitom
na položku ministerstva národní obrany, která
je jenom zlomkem této částky na investice
hospodářské a sociální, vidíme,
že náš rozpočet je věrným
obrazem toho, v čem hledají svůj smysl a
zabezpečení státy lidově demokratické.
Tyto státy, mezi něž se my hrdě hlásíme,
si dávají takový rozpočet, aby mohly
budovat lepší život občanstva. Státy
kapitalistické odčerpávají výsledky
práce svého lidu na zbrojení, kde jsou v
nejlepším případě ztraceny a
znehodnoceny, ale vyrábějí se za ně
stroje a zařízení na ničení
lidských životů a všeho majetku a hodnot,
jichž lid svou dlouholetou prací a úsporami
nabyl.
A jak bylo vytvořeno naše národní bohatství?
Byli jsme vždycky zemí, která žila z píle
a práce našeho dělného lidu. Nemáme
a nikdy jsme neměli dostatek vlastních surovin a
nikdy jsme neměli moře pro volnou a levnou dopravu.
Přesto, ačkoliv jsme co do velikosti na 33. místě
na světě, jsme se dostali svou prací na 7.
místo v pořadí států průmyslových.
Náš veliký hospodářský
potenciál vznikl prací mnoha generací dělníků
rukou a ducha. V tom je naše věčná životní
síla a budoucnost a v tom je také zakotvena suverenita
našeho státu. Počítali jsme pro začátek
s pomocí ze zahraničí. Nad jiné důležitou
se ukázala bratrská pomoc ze Svazu sovětských
socialistických republik, která později vyústila
ve velkou a pro nás důležitou hospodářskou
smlouvu.
Vedle této pomoci i od spřátelených
lidově demokratických států jsme se
opřeli především o zdravé síly
a pracovitost našeho lidu. A ty nás nezklamaly. Je
proto přirozené, že nikoliv Marshallovým
plánem, ale prací chceme zajistiti svou budoucnost.
(Potlesk.) Bylo třeba velkorysého hospodářského
a výrobního plánu, který by podepřel
rozhodující měrou naší hospodářskou
obnovu. Díky dělnické třídě
šlo vše kupředu přes odpor reakčních
živlů z řad kapitalistických. Znárodnění
a zestátnění velkých podniků,
plánování výroby, odstranění
finančních spekulantů s naší
měnou a zajištění nepřátelského
majetku, to vše nám pomáhá na nohy.
Státní hospodářství, opřené
o pracovitost dělnické třídy, mohutní.
Máme-li potíže, budeme je odstraňovat
všichni společně. Náš rozpočet
nejlépe ukazuje, že výsledky našeho pracovního
úsilí neplynou již do kapes tenké vrstvy
privilegovaných, ale vrací se drobnému pracujícímu
lidu na jeho sociální a kulturní potřeby
a na rozumné hospodářské investice.
Hospodářská čísla našeho
rozpočtu jsou zvýšena v příjmech
i ve vydáních. V příjmech o 32 miliardy,
ve vydání o 22 miliardy. Je to nejlepší
známka zvyšování našeho národního
důchodu stoupající výrobností
i produktivitou práce. V našem rozpočtu pro
rok 1949 nejde již o zápas mezi státní
správou a poplatníkem; jde o rozpočet lidový,
kolektivní a národní. Čím beztřídnější
bude společnost, tím bude rozpočet lidovější
a ke všem spravedlivější. Končíme
období společenské a výrobní
anarchie, jež je znakem kapitalistického řádu
a stáváme se vlastními pány a určovateli
našeho společenského vývoje. A poněvadž
vidíme v našem rozpočtu cestu k socialismu,
sociální spravedlnosti a hospodářskému
vzestupu, prohlašuji jménem klubu poslanců
čs. strany socialistické jako věrné
a pevné složky Národní fronty, že
budeme pro rozpočet hlasovat. (Potlesk.)
Místopředseda dr Polanský (zvoní):
Konečně je přihlášen ke slovu
posl. Žiak. Dávám mu slovo.
Posl. Žiak: Slávne Národné shromaždenie!
Rozpočet štátu na rok 1949 prerokúvame
na pôde nášho parlamentu v ovzduší
úprimnej politickej spolupráce všetkých
strán obrodeného Národného frontu.
Na prvý pohľad je zrejmý potešujúci
rozdiel od rozpočtových prác v minulých
rokoch. Pokladám si za povinnosť pre náš
domáci ľud i pre zahraničie konštatovať,
že právo kritiky rozpočtu jednotlivých
rezortov nikomu nebolo odňaté. Pri prerokúvaní
rozpočtu sme politicky nelicitovali. Snažili sme sa
s patričnou vážnosťou, rozborom a kritičnosťou
návrh rozpočtu a rozpočtového zákona
preskúmať a zistili sme, že rozpočet na
rok 1949 má vlastnosti odborne založeného,
hospodársky únosného, kultúrne a sociálne
správneho a politicky domysleného diela.
Mali sme na zreteli, že rozpočet má byť
základom finančného hospodárenia v
štáte. Tým, že Ministerstvo financií
a vláda predložily Národnému shromaždeniu
rozpočet štátu v príjmoch a výdavkoch
vyrovnaný, v patričnej rovnováhe, je každému
občanovi jasné, že štátne hospodárenie
je v rukách spoľahlivých, zodpovedných.
Pokladám za významné ani nie to, že
je rozpočet, pokiaľ ide o príjmy a výdavky,
aktívny, ako to, že sa so štátnymi peniazmi
a hodnotami bude hospodáriť tak, aby sa občianstvu
opatrilo pokiaľ možno najviac spoločného
úžitku.
Rozpočet na rok 1949 je rozpočtom prvého
roku našej hospodárskej päťročnice.
Pre päťročnicu vytýčili sme si
základný finančný plán. V dokončenej
dvojročnici nadobudli sme skúsenosti vo finančnom
plánovaní. Ak sa v dvojročnici aj vyskytly
jednotlivé výkyvy medzi projektovanými a
skutočne vydanými nákladmi, vcelku, pri konečnej
bilancii dvojročnice môžeme s uspokojením
posúdiť, že sme v najširšom základe,
i pokiaľ išlo o plán výroby i o plán
nákladov, vychádzali z reálnych predpokladov.
Z reálnych predpokladov vychádzame aj do päťročnice
a presvedčený som, že rovnako reálny
je náš rozpočet na rok 1949. Vo finančnom
pláne päťročnice vidím snahu našej
vlády i Národného shromaždenia stabilizovať
hospodárenie štátu, dať občianstvu
istotu v práci, istotu, že zarobená mzda v
kúpnej hodnote nebude kolísať. Kde by som ako
neodborník videl prípadné možné
diferencie, je v rozpočte na rok 1949 predpokladaná
položka príjmov zo všeobecnej dane.
Nové daňové zákony, či už
o dani roľníckej, živnostenskej alebo zo mzdy,
znamenajú oproti minulosti značný úbytok
štátnych príjmov. Tieto daňové
zákony sú výhodné pre daňovníkov.
Presun štátnych príjmov z priamych daní
na nepriamu všeobecnú daň, ktorá oproti
nepriamym daniam predstavuje podstatný príjem pre
štátnu pokladnicu, je dobre premyslené opatrenie
novej daňovej politiky. Ako pri prerokovávaní
zákona o všeobecnej dani, tak i teraz, keď sa
zákon uviedol do praxe, s dôverou sledujeme postup
pána ministra financií, ktorý bude obozretne
používať tento nástroj na regulovanie
cien i regulovanie výroby a spotreby. Ak by sa aj vyskytly
spomenuté diferencie pri predpokladanom a skutočnom
príjme z dane všeobecnej, výkyvy nebudú
podstatné; pevne verím, že vyrovnanosť
nášho rozpočtu nebude porušená.
Parlamentnými výbormi k schváleniu predložený
rozpočet na rok 1949 je prehľadný, jasný,
vychádza z pravdivých predpokladov. Pri porovnaní
výsledkov hospodárenia v roku 1948, ktoré
sú vzhľadom na rozpočet pre rok 1948 priaznivé,
s rozpočtom na r. 1949 zisťujeme vzostup potreby o
vyše 22 miliárd Kčs. Dôvodová
zpráva k rozpočtu vysvetľuje tento vzostup,
a vývody dôvodovej zprávy pokladám
za presvedčivé. Úspornosť ako zásada
dobrého hospodárenia je zachovaná, lebo ide
o odôvodnené výdavky v investičnom
programe, v nákladoch na kultúru, sociálne
potreby a zdravie. Náklady na vzdelanie, na zdravotníctvo
a sociálne pozdvihnutie občianstva nás presviedčajú,
že je u nás na každom kroku zrejmá starostlivosť
vlády cieľavedome dvíhať životnú
úroveň pracujúcich ľudí. Naše
občianstvo s vďakou privíta nový rozpočet
pre jeho spomenuté vlastnosti, a tak sú záruky,
že sa každý ochotne začlení do
budovania a splní svoju daňovú povinnosť.
Toto sú moje poznámky k štátnemu rozpočtu
s hľadiska všeobecného. Ak posudzujem štátny
rozpočet so stanoviska slovenského, vďačne
konštatujem toto:
Slovensko, v pomere k českým krajinám hospodársky
slabšie, úspešne doháňa zameškaný
hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj.
Prejavuje sa to i v dobrej konsolidácii politických
pomerov. Ústavné zaručenie a hmotné
vybavenie slovenských národných orgánov,
Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov zabezpečuje
stály slovenský vzrast. Základný cieľ
štátnej politiky, sústavne zvyšovať
životnú úroveň pracujúceho ľudu
a vyrovnávať životnú úroveň
v českých krajinách a na Slovensku, má
v rozpočtových položkách štátneho
rozpočtu dobrý hmotný základ. Ak Slovensko
participuje v štátnom rozpočte väčšími
úhradami na svoje potreby, ako prispeje príjmami,
je to odôvodnené skutočnosťou, že
rozdiely v životnej úrovni sú stále
značné a k ich odstráneniu sú potrebné
roky plánovitej a úspešnej práce.
Viem, že vláda republiky dôkladne uvážila
tieto zvýšené náklady v záujme
upevnenia štátu vnútri i navonok. Rád
by som rozptýlil pochybnosti u tých občanov
na strane českej, ktorí v rozpočte predpokladané
väčšie výdavky ako príjmy na Slovensku
posudzujú skepticky. Viem, boľavé rany z roku
1938, cítené viac zo subjektívnych zážitkov
ako vysvetlené všelijakými objektívnymi
príčinami, ťažko sa hoja. Dnešné
ľudovodemokratické Slovensko v Československej
republike nie je viac Slovenskom autonomistickým, dnes
u nás nemajú slovo odstredivé separatistické
fašistické živly a nikdy ho mať nebudú.
Slovenský ľud v povstaní jasne povedal a krvou
i utrpením potvrdil, že pozná jediný
politický smer, smer ľudovodemokratický, pozná
pre sebe jediný štát, štát československý,
jedinú zahraničnú orientáciu, orientáciu
slovanskú, k Sovietskemu sväzu, k štátom
ľudových demokracií. Odstredivé, štátu
neprajné živly nemajú na Slovensku pôdu.
Dvojročný hospodársky plán priniesol
Slovensku veľké hodnoty. Priemyselná základňa
sa rozšírila a v päťročnom hospodárskom
pláne sa ešte viac rozšíri. Slovensko
postupne dostáva nový hospodársky charakter.
Na Slovensku sa skutočne pracuje a v nebývalej miere
buduje. Výsledky dvojročnice, už či
sa jedná o výrobu v priemysle, o výrobu poľnohospodársku,
alebo o výstavbu budov pre priemysel, administratívu
alebo obytné domy, sú potešujúce.
Stanovené nadplány, dokončiť dvojročnicu
do 28. októbra 1948, boly vo väčšine sektorov
hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho snaženia
splnené. Ak sme kde tu zaostali, príčiny
tkvely v nedostatkoch organizačných a v nedostatku
kvalifikovaných odborníkov. Pokiaľ ide o investičný
program, zostalo nám nevyužitých skoro 3 miliardy
Kčs. Ale všade vidieť snahu o konštruktívnu
kritiku, o zodpovednosť a nápravu chýb. S uspokojením
treba kvitovať, že zodpovední činitelia
neváhajú odstrániť ľudí
nezodpovedných, pohodlných a neschopných.
V našom slovenskom robotníctve a roľníctve
je mnoho nadšených ľudí, ktorí
so zvýšeným úsilím pracujú
pre široké záujmy slovenského rozkvetu,
dávajú svojou usilovnosťou príklad,
dobrá pracovná morálka sa upevňuje
a rastie.
Slovenské poľnohospodárstvo postupne sa včleňuje
do nášho plánovaného hospodárstva.
Krivdil by každý slovenskému roľníctvu,
kto by ho upodozrieval z neochoty pri práci, z nízkej
pracovnej morálky. Slovenský roľník
s ohľadom na svoje možnosti pracuje až veľa,
pomerne s vysokými pracovnými nákladmi a
nižšou produktivitou. V slovenskom poľnohospodárstve
je súrne potrebné sústavné zvyšovanie
technickej úrovne, odborného rozhľadu a špecializácie.
Slovenské roľníctvo je vďačné
za už poskytnutú i za plánovanú pomoc
veľkorysou mechanizáciou poľnohospodárskej
práce a za elektrizáciu. Nedostatky výkupu
najmä živočíšnych produktov boly
viac-menej od nedostatku v predpisovaní kontingentov.
V rozpočte na rok 1949 dostáva sa tak slovenskému
priemyslu ako aj poľnohospodárstvu slušná
finančná základňa, na ktorej sa dá
budovať.
V doprave a telekomunikáciách sa vážne
chápe význam Slovenska ako dopravnej cesty, ktorá
západné kraje republiky už či po Dunaji
alebo po železnici spája so štátmi ľudových
demokracií. Toto pochopenie má dobrý výraz
v rozpočte. Slovenské komunikácie, železnice
i cestné spoje, majú značné nedostatky.
Päťročný hospodársky plán
ich postupne odstráni. Trať mládeže, ktorú
nadšene buduje naša mládež z Banskej Štiavnice
do Dúbravy, je vysoko užitočným podujatím
i výchovným faktorom pre stvárňovanie
ľudí, ktorým užitočná tvorivá
práca bude smyslom života. Naše pošty konajú
svoju úlohu svedomite, najmä pokiaľ ide o službu
nášmu hospodárskemu životu. Rozšírila
sa sieť telefónnych hovorní, ale polovica slovenských
obcí stále nemá telefónny spoj.
Náklady na školstvo, osvetu a kultúru v rozpočte
na rok 1949 tak pre celý štát, ako i pre slovenské
potreby, majú čestné miesto. Úlohy
nášho slovenského školstva a osvety sú
veľké. Nový školský zákon
dáva širokú základnicu, na ktorej vyrastie
naše národné školstvo, povinné
pre všetku mládež do 15. roku. Citeľné
sú medzery najmä v školách materských,
ktorých počet rýchle rastie a potrebujú
tak vecné vystrojenie - odpovedajúce školské
budovy - ako aj sociálne vybavenie. Naše stredné
školy zaznamenaly nebývalý vzrast. Rozšírená
dochádzka školy do 15. roku a povinnosť našej
strednej školy pre všetky deti prinesie nebývalý
vzrast vzdelaniu v najširších vrstvách
ľudu. Pravda, znamená to nebývalé náklady
osobné a vecné, ktoré postupne včleňujeme
do rozpočtu. Potreba kvalifikovaných odborníkov
do priemyslu a remesiel si prirodzene žiada náležité
zodbornenie a dobré vybavenie našich učňovských
a priemyselných škôl. Ich sieť je stále
riedka, nepostačujúca život si žiada i
zvýšenú starostlivosť o naše vyššie
stredné školy a školy vysoké. Nesmierne
úlohy tu stoja pred našou školskou správou.
Na Slovensku je bežné príslovie: podľa
školy poznáte občanov. To platilo vtedy, keď
vecný náklad na školu a z čiastky aj
na učiteľov niesly cirkevné sbory alebo politické
obce. Dnes, po poštátnení školstva, možno
príslovie povedať v prenesenom smysle; podľa
škôl poznáte štát. Rozmach nášho
školstva, veľká starostlivosť štátu
o vzdelanie a osvetu, presvedčí domáceho
i cudzieho pozorovateľa, že štát, ktorý
sa tak stará o školy ako ČSR, je štát
s najšľachetnejším ideovým a mravným
zameraním. Zákonná úprava učiteľského
vzdelania i snaha nášho učiteľstva rozšíriť
svoj odborný pedagogický obzor je dokladom, že
nielen štátna školská správa má
úmysel prostredníctvom dobrých, vzdelaných
učiteľov vniesť do výučby a výchovy
dobrého ľudovo demokratického ducha, ale i
samé učiteľstvo má rovnakú túžbu
a svojou orientáciou to dokazuje. Pre osvetovú prácu
je stále mnoho nezoraného poľa. Slovenskí
osvetoví pracovníci, predovšetkým učitelia
a profesori, ale aj iní intelektuáli, zvlášť
kňazi s dobrým vzťahom k ľudovej demokracii,
rozsievajú vzdelanie i výchovu medzi našim
pospolitým ľudom.
Osvetou sa uvoľňujú tvorčie sily v robotníctve
a v roľníctve pre potrebné obrodenie nášho
ľudovodemokratického hospodárstva. Osvetovej
a výchovnej práce medzi dospelými je stále
nie dosť a je veľmi potrebná. Nástup na
nové hospodárske a sociálne cesty potrebuje
ľudí nadšených, ktorí sa odpútajú
od starých foriem myslenia, akým ich naučil
liberalizmus a kapitalizmus. Individuálna iniciatíva
v podnikaní tak veľmi vychvaľovaná v minulosti,
musí dostať formu iniciatívy kolektívnej.
Darmo by sme urobili predpoklady pre socializmus znárodnením
a združstevnením nášho hospodárstva,
keby duchovná náplň ostala vo formách
kapitalistických. Ľudovodemokratické hospodárenie
si žiada ľudovodemokratických ľudí.
Ak chceme dôjsť k socializmu, potom opatrenia pre socializáciu
nemôžu byť len opatreniami formálnymi,
byrokratickými, ale sa musia prejavovať v dennom živote
občanov, ich myslení a práci.
Ako povedomý kresťan tvrdím, že socializmus
musí mať mravnú náplň, a doteraz
najbezpečnejšie a najstálejšie mravné
princípy sú v učení Ježišovom.
Mne sa zdá byť jasnou a možnou spolupráca
kresťanstva so socializmom. Socializmus, vo svojej podstate
najhumánnejší, nezaobíde sa bez mravných
príkazov desatora a chce prakticky a dôsledne uskutočniť
najväčšie prikázanie lásky, miluj
blížneho, ako seba samého. Miluj blížneho,
ako seba nie teoreticky, ale skutkom. Socializmus je volanie božie
do dnešnej doby. Ak majú naše cirkve a cirkevné
organizácie možnosť nerušene zvestovať
evanjelium - a ja si z duše želám, aby cirkvám
táto možnosť zostala - dovolil by som si s tohto
miesta povedať našim cirkvám, aby vedľa
základného poslania, starať sa o spásu
duší, stavali sociálnu pravdu evanjelia na
čestné miesto, aby v svojom prostredí, medzi
svojimi veriacimi, šírili poznanie celej pravdy Kristovej
a viedli veriacich k jej uskutočneniu.
Náklady na kultovú náboženskú
prácu v štátnom rozpočte pokladám
za odôvodnené a veľmi potrebné. Menovite
slovenský hlboko veriaci ľud sleduje vzťah k
cirkvám veľmi bedlivo a žiada, aby tento vzťah
bol dobrý. Ako to zo štátneho rozpočtu
nášho ľudovo demokratického štátu
jasne vidieť, požiadavky cirkví podľa platných
zákonov sú slušne honorované. Táto
skutočnosť dosvedčuje, že reprezentanti
cirkví nemusia vidieť záruku existencie len
v štáte kapitalistického zriadenia. Osobne
som presvedčený, že ľudová demokracia
dáva a dá možnosť existencie cirkvám
pre ich vznešené duchovné a mravné poslanie.
A keď je tomu tak, cirkve majú možnosť i
povinnosť zaujať kladný vzťah k ľudovej
demokracii a k socializmu. Aj keď pri hlbokom skúmaní
nemožno nevidieť isté svetonázorové
rozdiely, treba z praxe konštatovať, že zodpovední
činitelia doteraz nedali príčinu k svetonázorovému
boju, diferencie zostávajú len v teórii.
Ústava 9. mája jasne zaručuje slobodu myslenia,
svetového názoru a viery i právo vyznávať
akúkoľvek náboženskú vieru. Zaručuje
rovnosť náboženských vyznaní pred
zákonom i voľnosť vykonávať úkony
spojené s akýmkoľvek náboženským
vyznaním. Ak sa toto právo nedovoľuje zneužívať
k nenáboženským účelom, je tu
zrejmá povinnosť našich cirkví naplniť
život veriacich skutočnou duchovnosťou a živnou
pobožnosťou. Len rozvoj socialistických duchovných
síl, viery v sociálnosť, môže zastaviť
a prekonať úpadok liberalistickej kultúry.