Středa 22. prosince 1948

Přijetím osnovy umožní se organisace s osobní odpovědností každého jedince, ať je na kterémkoli místě, a odstraní systém referentů, kteří nebyli a také ani někdy nechtěli být vybavení pravomocí.

Vítězství pracujícího lidu v únoru letošního roku je nám zárukou, že přijatou osnovu nestihne osud zákona č. 404/22 o úpravě hospodaření ve státních závodech, ústavech a zařízeních, jež převahou nemají plniti úkoly správní. Zmíněným zákonem dávala se vládě plná moc přejmenovat státní podniky na podniky výdělečné, obchodní. Vskutku také zůstalo u pouhého přejmenování, i když se děly pokusy - hlavně u tehdy nejhůře placených zaměstnanců dílen a traťových stavebních správ - zavésti na podkladě tohoto zákona v jejich službě podnikatelský systém prostého kapitalistického vykořisťování. Toho také mělo být použito pouze u nižších kategorií. Tempo obchodního podnikání nesmělo proniknout a také neproniklo mezi železniční byrokracií, až na jednu výjimku. Při mentalitě a obchodním talentu železniční byrokracie došlo vlivem její obchodní vynalézavosti k ostudným aférám na drahách. To bylo jediné a pravé pozadí snah tehdejší vysoké byrokracie. Přes dvacetiletou existenci tohoto reorganisačního zákona se však nic nestalo. Každé úsilí železničních zaměstnanců o novou organisaci práce naráželo na neproniknutelnou spleť vzájemně si odporujících nařízení.

Ve dvouletce plnily naše železnice svůj úkol zhusta jen zásluhou obětavosti, věrnosti a politické vyspělosti většiny příslušníků naší modré armády, která si uvědomila svou sounáležitost k dělnické třídě a tím i svůj dějinný úkol v této době.

A jestliže se dnes odhlasováním osnovy zákona o národních podnicích, jímž přijímají dopravní podniky organisací národních podniků, přiznává železničářům právo účasti na správě a vedení podniku, vítají to jako vhodnou příležitost k rozvinutí široké činorodé iniciativy na zhospodárnění a zpružnění železničního provozu, což je jeden z nutných předpokladů správného a důsledného splňování úkolů dopravy v pětiletce, t. j. včlenit dopravní službu v plném požadovaném rozsahu do celého našeho hospodářství a podpořit tak jeho plánovaný rozvoj. Jedině tak se uspokojí potřeba zvýšené výroby, stavebního a cestovního ruchu, jakož i obchodu, což je také hospodářským plánem předpokládáno. Není a také to nebude záležitost pouze několika jedinců nebo skupin železničářů, ale musí se to stát povinností a závažným úkolem všech zúčastněných zaměstnanců. To znamená zase nejen ve výkonné službě, nýbrž i v ústředních úřadech a v administrativě pochopit, že se musí přestat koketovat s minulostí a zbavit se nadějí na návrat starého pojetí služby veřejnosti. V novém podniku je třeba důrazně odmítnout rozvratníky, zrádce a našeptavače na naší cestě k uskutečnění socialismu.

Je tu však v železniční dopravě problém, který bude nutno řešit zároveň s novou organisací. Správným výběrem zaměstnanců, hlavně na vedoucí místa v národním podniku železničním, je třeba dát možnost dobrým, spolehlivým, politicky uvědomělým odborníkům, aby uplatnili své zkušenosti, znalosti a schopnosti, a nepřipustit po nabytých zkušenostech, aby se do vedení podniku s novou organisací dostali lidé, jimž osud podniku, republiky, nadšené a obětavé úsilí pracujícího lidu jsou cizí. Jen ten, kdo pochopil smysl a nutnost pronikavých změn lidské společnosti a kdo rozumí potřebám lidově demokratického režimu, může mít naši důvěru a může být dosazen na vedoucí místo v podniku. Pro reakčně smýšlející lidi, byť byli sebe většími odborníky, nebude místa a všechny dosavadní zbytky lidí s reakčním myšlením je třeba s urychlením odstranit.

Vedle reorganisačního smyslu osnovy je třeba si též cenit i toho, že se nezávisle na státní a veřejné správě konečně vyřeší to, aby železničáři novým platovým a služebním řádem dosáhlí takové úpravy svého poměru, který by byl úměrný úsilí, jež prokazovali po celou dobu existence naší lidově demokratické republiky. Uplatněním socialistické zásady platu podle zásluhy dostane se zaměstnancům spravedlivé odměny, které se až dosud v nezdravém a nepříznivém svazku se státními a veřejnými zaměstnanci marně dožadovali. Nový služební řád se stane skutečným obrazem nové role zaměstnance v podniku a i jeho jiného socialistického poměru k práci. Nebude to mechanická služba protilidovému podniku a státu, ale bude to projev uspokojení nad spoluúčastí zaměstnanců na práci a na vedení podniku v naší lidově demokratické republice. Stát se správným hospodářem znamená zvýšený zájem o provoz železnice, které chtějí zaměstnanci dobře sloužit, aby tak zvýšenou produktivitou práce přispěli vydatným podílem k úsilí ostatních, a zvýšili životní úroveň všech vrstev pracujícího lidu.

Proto je možno s plným optimismem hledět vstříc budoucnosti a věřit, že co se až dosud nepodařilo v této části dosavadního veřejnozaměstnaneckého sektoru ve směru demokratisace a zhospodárnění, podaří se v novém národním podniku československých drah. Bude to čin, který možno jen vítat, poněvadž nás přiblížil ke konečnému cíli naší cesty, ke spravedlivé společnosti socialistické. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dále je ke slovu přihlášen p. posl. Danielič.

Posl. Danielič: Vážené Národné shromaždenie!

Moderné dopravné prostriedky, cesty, železnice, aerolínie a dopravné vozidlá sú tepnami hospodárskeho života s vysokými úlohami sociálnymi, zdravotnými a kultúrnymi. Technický rozvoj v doprave v poslednom storočí predstavuje až revolučný pokrok. S technickým rozvojom a s ohromným rozšírením cestnej siete všetkých druhov potrebné je riešiť aj organizačnú a hospodársku stránku našich dopravných podnikov.

Návrh zákona o národných podnikoch je odborne uváženou prácou. Dlhoročné skúsenosti organizačné, hospodárske a technické sú základom zákonitého riešenia, o ktorom teraz rokujeme. Návrh sa opiera o našu ústavu z 9. mája a preniknutý je tým ľudovodemokratickým duchom, aký sa javí v našich znárodňovacích zákonoch, totiž postaviť dopravu do služby ľudu, dať jej charakter národného podniku so všetkými zásadami, aké sa uplatňujú v majetku štátu s vytýčením veľkých úloh, ktoré doprava pre prospech národa a štátu má splniť.

Treba uvítať, že pre všetky národné dopravné podniky sa určuje jednotná právna, hospodárska a administratívna základňa. Takto sa môže cieľavedome a podľa širokých potrieb plánovať v našej doprave a sledovať hospodárska a obchodná prosperita v jednotlivých dopravných podnikoch.

Národné dopravné podniky predstavujú nesmiernu hodnotu. Táto hodnota sa len vtedy ukáže užitočnou, keď splní svoje poslanie. Isteže nám ide o hospodársku prosperitu našich železníc, autobusových spojov, lodnej, leteckej dopravy, ale i nad týmto prospechom stoja vysoké mravné úlohy v štáte, ktoré sa jednoducho nedajú číslicami vyjadriť. Keď dávame našim dopravným podnikom nový zákonný podklad. naskytne sa nám otázka. čí doterajšia služba verejnosti nášmu hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu životu a záujmom našej obrany bola na primeranej výške.

Odpoveď je viac ako uspokojivá. Naša modrá armáda, zamestnanci železníc, jednoduchí dopravní zriadenci i úradnícky sbor predstavujú veľkú uvedomelú skupinu národa, ktorá pochopila svoje poslanie. Ukázalo sa to veľmi výrazne pri obnove našej vojnou rozrušenej dopravy na Slovensku. Po skončení vojny boly to vzory usilovnosti, svedomitosti a samožertvy, s akou sa naši železničiari pustili do obnovy diela. Azda dodnes sme dosť nezhodnotili tieto práce, ktoré znamenajú pre slovenskú a českú verejnosť zlepšenie zásobovania, pohodlné cestovanie na pracoviská a do škôl. Len uvedomelí ľudia, ktorí pochopili svoje životné povinnosti, mohli vykonať také dielo, ako to urobili naši železničiari.

Tu sa dokázalo, čo znamená uvedomelé robotnícke hnutie, ako od základu preformuje človeka a naučí ho novému mravnému vzťahu k práci. Naši železničiari patrili medzi prvých uvedomelých príslušníkov robotníckeho odborového hnutia a tejto tradícií ostávajú verní. Zákon o národných podnikoch je norma, za ktorou chceme vidieť stály rušný pohyb. Chceme, aby sa zo dňa na deň roztáčaly nové kolesá na lokomotívach, vozňoch, autobusoch a aby sa otváraly nové letecké linky a paroplavba.

Náš štart k zlepšeniu komunikácií vo dvojročnici bol dobrý, sľubný. Dovolím si spomenúť nebývalý rozmach autobusovej dopravy na Slovensku v posledných dvoch rokoch. Stovky slovenských obcí, zapadlých dedín, kde život stál a pokrok nenapredoval, spojilo Povereníctvo dopravy autobusmi s mestom, s továrňou, so školou, s novým životom a pokrokom. Cestujem autobusmi, počúvam rozhovory našich jednoduchých ľudí a môžem tuná tlmočiť ich vďaku povolaným činiteľom, ktorým patrí za to, že život nášho dedinského človeka spojili s pokrokom a tak ho urobili plnším a bohatším. Tu sú pozoruhodné praktické výsledky nášho hospodárskeho plánovania.

Pokiaľ ide o hospodárenie v národných dopravných podnikoch, žiada sa od nich, aby sa v nich hospodárilo podľa zásad dobrého obchodného podnikania. Správe národných podnikov ponecháva sa široká možnosť pružného hospodárenia. Je prirodzené, že žiadame od spravujúcich činiteľov plnú zodpovednosť, aj pokiaľ ide o hmotný výsledok, technický rozvoj, ako aj v otázke bezpečnosti pre cestujúcich.

Pred našou dopravou stoja úlohy veľké. S hľadiska našej základnej orientácie v zahraničnom obchode na štáty ľudovodemokratické, v prvom rade na Sovietsky sväz, ale aj z prvoradých záujmov našej štátnej bezpečnosti opierajúcej sa bratské slovanské a spriatelené národy, bude potrebné venovať zvýšenú starostlivosť vybudovaniu tak cestných, ako najmä železničných spojov na Slovensku. Zaujímavá je ozvena zákona medzí zamestnancami v dopravných podnikoch. Niektorí vítajú novú zákonitú formu národných dopravných podnikov, iní pozerajú na dôsledky zákona s nedôverou. Našich dopravných zamestnancov treba ubezpečiť, že sociálna a mzdová politika v našom ľudovodemokratickom štáte nerobila a nebude robiť krivdu statočnému pracujúcemu človeku, ba celým snažením je zameraná v prospech pracujúcich.

Celé naše znárodňovacie úsilie je nielen vecou hospodárskej povahy, ale výrazom politickej koncepcie, ktorá stavia hospodárstvo do služby celku.

V našich dopravných podnikoch chceme upevniť zásady kolektívnej práce a zodpovednosti. Naše národné dopravné podniky budujeme ako dôležitú súčasť hospodárskeho podujatia na zásadách hospodárskej demokratičnosti, chceme z nášho dopravníctva odstrániť jalovú byrokraciu a zaistiť dopravným zamestnancom podmienky dobrej a slušne odmenenej práce, na druhej strane našej verejnosti v plnom rozsahu v každom smere vyhovujúcu dopravu.

Za Klub poslancov Strany slovenskej obrody dovoľujem si oznámiť, že za predložený vládny návrh budeme hlasovať. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dále přichází na řadu p. posl. Daubner.

Posl. Daubner (uvítaný potleskom): Vážené Národné shromaždenie!

Nás musí zaujímať, ako prijímajú dopravní zamestnanci predmetný zákon o znárodnení dopravy a ako na tento zákon pozerajú. To je veľmi dôležité, lebo nakoniec všetko záleží na ľuďoch, či sa dobrá vec vydarí, alebo nie. Aký pomer majú ľudia k podniku a k práci v ňom, tak podnik vyzerá.

Dopravní zamestnanci sú zväčša usilovní, obetaví a disciplinovaní ľudia. Svoju prácu mali vždy radi a pokroková časť ťažko niesla, že ovocie ich práce slúžilo mnohoráz práve neprajníkom pokroku. No najťažšie niesol zamestnanec, keď mu niekto alebo niečo bránilo plniť jeho povinnosti.

Jedným z takýchto faktorov, ktoré bránily v dobrom výkone, bola ťažkopádna organizácia podniku a zasahovanie zbyrokratizovanej štátnej správy do prevádzky. Statočný zamestnanec mal denne na tanieri poznámky neinformovaných ľudí, že doprava je drahá, že zaťažuje štát, že sa na dopravu dopláca atď.

Niet horšieho pocitu pre človeka vedomého svojej poctivej práce, ako keď, sa mu stále dokazuje, že podnik, v ktorom pracuje, je pasívny, že ide, ako sa hovorí, dolu vodou. Zamestnanec pracujúci do úmoru vedel, kde je -ako sa hovorí - pes zakopaný. Vedel, že v ťažkopádnej organizácii a byrokracii najmä centrálnych úradov je brzda zdarného vývoja dopravných podnikov. Preto zákon o znárodnení dopravných podnikov nie je ničím iným, ako uskutočnením dávneho volania zamestnanectva po reorganizácii.

Len novým pomerom v našom štáte možno ďakovať, že sa konečne môže pristúpiť k tomuto komplikovanému dielu. Najmä naša znárodnená výroba má prenikavý vplyv na tento reorganizačný proces. Pomery si priamo vynucujú radikálne zmeny v organizácii našej dopravy.

Nie je ďalej mysliteľné, aby doprava, táto krv v žilách nášho hospodárstva, bola inakšie organizovaná ako sektor výrobný. Už s hľadiska plánovaného hospodárstva je nutné, aby dopravné podnikanie bolo v súlade s organizáciou výroby. Keď si uvedomíme, aké veľké úlohy sa kladú na dopravu v našom päťročnom pláne, je nám jasné, že doprava musí ísť novými cestami.

Naše dopravné podniky, najmä ČSD a ČSP, sú v dôsledku dlhodobého spojenia so štátnou správou priveľmi zbyrokratizované. Je iné úradovať a iné riadiť prevádzku podniku. Doprava sa nedá vyúradovať, tá sa musí pružne a účelne prevádzať. Na ministerstvách si vymysleli rôzne možné i nemožné predpisy. Keby sa zamestnanci podľa nich riadili, chodily by vlaky nie s niekoľkominútovým meškaním, ale s niekoľkodňovým. Predpis napríklad hovorí, že 10 minúť pred príchodom vlaku nesmie sa v stanici posunovať. Ako by posun vyzeral vo veľkých staniciach, do ktorých neprestajne prichádzajú vlaky? Ako by sa to dalo urobiť, mal by prísť ukázať ten, čo ten predpis vymyslel.

Zaujímavé však je, že keď sa v dôsledku zlého predpisu alebo rozkazu stane niečo v doprave, nenájdete nikdy medzi potrestanými byrokrata, ktorý bol otcom chybného predpisu. To si vždy odskáče chudák drobný zamestnanec v exekutívnej službe. Teda celá zodpovednosť je prevalená dolu, zatiaľ čo si hore pán byrokrat pohodlne a bez rizika vysedí miesto aj ministerského radcu. V obrodených národných podnikoch sa vedúci činitelia musia v prvom rade zahryznúť do novelizácie a vytvorenia nových predpisov. Nech si k tomu zavolajú našich rušňovodičov, posunovačov, výpravcov, tí im najlepšie poradia. (Potlesk.)

Vo vytvorených národných podnikoch, odlúčených od štátnej správy, bude každý, počnúc od generálneho riaditeľa, zodpovedný za vedenie podniku. Všetko správanie zamestnanca sa bude hodnotiť s podnikového hľadiska. To znamená, že nebude chrániť žiadna pragmatika takého vedúceho podniku, ktorý svojou neschopnosťou alebo liknavosťou je len na škodu podniku. Na to bude jedna pragmatika - nech si ide hľadať šťastie tam, kde jeho schopnosti postačia. (Potlesk.) Dopravné národné podniky už nebudú útočišťom pohodlných ľudí, ktorí videli v podniku zaopatrovací ústav, zatiaľ čo statočný zamestnanci museli za nich a na nich robiť.

Národný dopravný podnik si postaví s hľadiska hospodárnosti a účelnosti svojho schopného zamestnanca na to najzodpovednejšie miesto. Dopravné podniky musia svoje vedúce kádre čerpať z radov exekutívnych zamestnancov. Do dnešnej doby bola hotová kalvária povýšiť alebo postaviť na zodpovedné miesto schopného zamestnanca. Pravidelne sa stávalo, že podnik získal vysoko kvalifikovaného remeselníka, ale služobná pragmatika nedovoľovala ohodnotiť ho spravodlivo za jeho prácu. V mnohých prípadoch musela vláda odpustiť čakaciu dobu, ako keby mal zamestnanec čakať a nie robiť. Potom Ministerstvo vnútra malo svoje pripomienky, no a nebolo by dôstojné, keby Ministerstvo financií nedalo k tomu povolenie a nakoniec sa zistilo, že zamestnancovi chýba jedna trieda školy príslušného stupňa a preto nemôže toto miesto obsadiť, lebo miesto je systemizované pre tretiu alebo druhú platovú triedu. Ale prakticky to vyzeralo tak, že zamestnanec už dlhú dobu úspešne pracoval na tomto mieste, samozrejme že za plat, ktorý nevyjadroval spravodlivé hodnotenie vykonanej práce. Kapitolou samou pre seba sú tituly podľa služobných tried. Zaváňa to ešte monarchizmom. Mnoho ráz bolo zle nedobre, keď zamestnanec neuhádol správny titul svojho predstaveného. No typickým výplodom byrokratov predmníchovskej republiky bylo zavedenie titulu podúradníka. Zamestnanec postihnutý týmto ohavným titulom mal mať dojem, že je viac ako robotník, ale menej ako úradník. Úmyselné rozbíjanie pracujúcich v podniku malo na myslí toto smiešne titulárčenie. No vďaka, že v národných podnikoch bude s týmto prežitkom zúčtované.

Aké Kocúrkovo bolo pri objednávkach potrebného materiálu, ani nejdem spomínať. Charakteristické je, že napríklad železnica je priamo postrachom pre dodávateľov, ktorí musia celé mesiace čakať na likvidáciu svojich pohľadávok. Je najvyšší čas, že dopravné podniky budú mať charakter právnickej osoby, čo umožní podnik viesť zdravým obchodným podnikaním.

Podnikové účtovníctvo zas umožní každému zamestnancovi sledovať výsledky kolektívnej práce v podniku. Nik nebude môcť neoprávnene poukazovať na pasivitu podniku, lebo všetky úkony pre verejnosť budú riadne účtované. V zamestnancoch stúpne sebadôvera a budú mať väčší záujem na celom podniku. Budú sa cítiť hospodármi na svojom a pre seba. Prosperitu podniku budú pokladať za svoju záležitosť. Nová pracovná a platová úprava v dopravných podnikoch umožní konečne odmeňovať spravodlivo zamestnancov podľa socialistickej zásady každému toľko, koľko si zaslúži za svoju zodpovednosť a vykonanú prácu. Nebude žiadnej prekážky, aby usilovný zamestnanec mohol byť spokojný so svojou existenciou. Predpis o takzvanej definitíve sa stáva iluzórnym, lebo v našej vlasti má podľa ústavného zákona každý právo na prácu, odpočinok a pokojnú starobu. Konečne sme sa dožili, že v Československej republike nikto nemusí nikomu závidieť definitívu, lebo u nás kto vie a chce pracovať, má prácu, vďaka plánovanému hospodárstvu, definitívne zaručenú. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Valo.)

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP