Pán Kejna Ján: v inventári je jeden kôň, jedna krava, jedna jalovica, jedno teľa. Zrejme falšované inventárne súpisy, zrejme podvod, švindeľ, ale úradníci Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z pracovnej skupiny vezmú tento švindeľ na vedomie a rozhodnú, že keď pánu Kejnovi zostane 15 ha pozemku, nemôže zostať bez inventára, a preto ten jeden kôň, jedna krava, jedna jalovica, jedno teľa, budú ponechané pánu Vrakuňovi a štátny majetok dostane holé pozemky. A tak by som mohol pokračovať. Mohol by som uviesť pani Baluchovú, Ing. Holuba, Ing. Roberta, Belku, Judexa, Fridrichovú, Holého, Štibrániho, ohromný soznam. Prídeme k tomu, že v celých okresoch, v dunajsko-stredeckom okrese, alebo v komárňanskom okrese páni veľkostatkári nechovali ani jedno ošípané. Prečo chovali jednu kravu a nemali vôbec žiadne ošípané, nemalí žiadne bravy, lebo bravy sa mohly zašmeliť, bravy sa mohly predať na čierno, bravami mohlo byť rozrušované naše hospodárstvo.

Je treba povedať jasne na adresu týchto úradníkov Povereníctva pôdohospodárstva či štátnych majetkov: My vieme, vychoval vás hodžovský režim, choval vás Hodža, choval vás Turček, choval vás Kvetko.

Vieme si oceniť prácu odborníkov, vieme prácu odborníkov zaplatiť, ale ak niekto bude chcieť sabotovať naše zriadenie, ak niekto bude chcieť sabotovať náš ľudovodemokratický systém, potom zavedieme proti nemu nielen disciplinárne, ale súdne pokračovanie (Potlesk.) a pošleme ho tam, kde po zásluhe patrí.

Nechcem rozvádzať určité podrobnosti, ale je treba povedať niekoľko slov na adresu tých pánov, ktorí boli správcami, ktorí boli riaditeľmi u pána Wuldspringera, alebo u ostrihomskej kapituly, alebo u iných veľkostatkárov, alebo ktorí boli majiteľmi týchto veľkostatkov. My týchto pánov veľmi dobre poznáme.

Videli sme ich v r. 1929, 1935, 1936, 1937, 1938, keď štvali proti zemerobotníkom, stávkujúcim na týchto veľkostatkoch, žandárov a nechali neraz do týchto zemerobotníkov strieľať. My vieme o tom, ako štvali jednotliví správcovia veľkostatkov proti stávkujúcim robotníkom četníkov k tomu, aby ich odvádzali v okovách a v putách do kriminálu. A ak dnes sa títo páni uchádzajú o to, aby bolí prijímaní ako správcovia na novo sa zriaďujúci národné podniky, treba im povedať, že každému jednému tomu pánu správcovi, každému tomu pánu riaditeľovi a každému tomu pánu veľkostatkárovi treba sa pozrieť veľmi a veľmi dobre na zuby a zvážiť, čí títo ľudia môžu byť zamestnancami našich národných podnikov a či títo ľudia sú povolaní k tomu, aby budovali u nás socializmus.

V tomto smere je treba, aby sme veľmi opatrne uvažovali, a na druhej strane, aby sme urobili všetky opatrenia, aby tieto štátne majetky mohly plniť svoju úlohu. Vieme, že vedúcou stranou v Národnom fronte je komunistická strana.

Vieme, že komunistická strana je najdôslednejšou nositeľkou a stúpenkyňou socializmu. Preto za prvú podmienku považujem na štátnych majetkoch vybudovanie riadnej komunistickej strany, kde by závodná organizácia vedela presne, aké sú plány tohto majetku, kde by sledovala plnenie tohto plánu, aby brala celú zodpovednosť za vedenie tohto závodu.

Bude potrebné zmeniť svoj pomer i k jednotlivým robotníkom. Veľmi mnoho sa hovorí o školení politických odborníkov, mnoho sa hovorí o tom, že odborník, keď má prevádzať svoju odbornú funkciu, má byť vyškolený. Ja s ním súhlasím, je to treba; ale ja hovorím, že my budeme mať na štátnych majetkoch veľmi spoľahlivých vedúcich odborníkov, ak necháme školiť odborne deti našich poľnorobotníkov (Potlesk.), tie deti, ktorých otec nemal niekedy dosť peňazí, aby im kúpil topánky, a ktoré chodily vždy bosé, deti, ktoré sa niekedy dosýta nenajedly. Keď im dáme možnosť, aby sa za 3, za 5 rokov vyškolily na odborníkov, budeme mať takých vedúcich, ktorí budú s celým srdcom a s láskou budovať na dedine socializmus. (Potlesk.)

A ak sa už hovorí o školení a o moci, je treba povedať na adresu tých druhých: Vieme, že pôdohospodárstvo je ten sektor, kde socialistické hnutie bolo najviac prenasledované a kde bolo najviac perzekvované. Je tu rozdiel, a ak prichádzame k vytvoreniu národných podnikov a štátnych majetkov, je treba vytvárať ich s tým vedomím, že títo zamestnanci bolí podporou reakcie v minulosti omnoho viac ako v priemysle, preto ďaleko viac obozretnosti a opatrnosti, ďaleko viac starostlivosti treba venovať tomu, aby štátne majetky zostaly a staly sa nositeľmi socializmu na našej dedine. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala: Ďalším prihláseným rečníkom je pán posl. Mikuláš. Dávam mu slovo.

Posl. Mikuláš: Slavná sněmovno!

Projednávanou osnovou zákona o organisaci státních statků a lesů přistupujeme k důležitému řešení starého problému.

Vzpomínám mnohých debat, vedených na půdě parlamentu, zabývajících se státními statky a lesy a jejich hospodařením, hlavně při projednávání státních rozpočtů. Ztrátové hospodaření těchto podniků bylo často podrobeno ostré kritice a nebylo opravdu lehké obhajovat hospodářství státních statků a lesů. Pasivita těchto podniků se zmenšovala tím, že se zvyšovala těžba dřeva, což měla býti náprava k lepšímu, ve skutečnosti však tím vznikaly další škody.

V rámci plánovaného hospodářství bylo nutné přeměnit organisaci a způsob hospodaření státních statků a lesů, neboť dosavadní správa byla nepružná, zdlouhavá a drahá. V návrhu nového zákona, kterým budou státní statky a lesy postaveny na novou základnu, odpovídající zásadám lidově-demokratického státu, se praví:

Z dosavadního podniku státní statky a lesy zřídí vláda nařízením státní lesní a zemědělské podniky ve formě národních podniků. Tyto podniky budou majetkem státu a budou právnickými osobami. Platí pro ně ustanovení o obchodnících plného práva. Tyto podniky jest vésti podle zásad obchodního podnikání se zřetelem k národohospodářským a správním úkolům jim uloženým tak, aby co nejlépe a nejhospodárněji provozovaly zemědělskou a lesní prvovýrobu a aby tyto podniky byly vzorem pro střední a malé rolníky. Správa podniku je organisována velmi jednoduše. Obstarává ji správní sbor s generálním ředitelem, který tomuto sboru předsedá. Správní sbory jsou složeny jednak z osob, stojících mimo podnik, jednak z osob, zaměstnaných v podniku. Generální ředitel a náměstek jsou odpovědni za podnik, zastupují jej a činí všechna opatření a rozhodnutí ve správě podniku, která nejsou vyhrazena správnímu sboru. Dozor a kontrola na podniky je upravena jako u ostatních národních podniků.

Pokud budou tyto podniky z příkazu vlády nebo ministra zemědělství prováděti investice, dodávky a úkony nebo jiné úkoly, které nesouvisí přímo s jejich provozem nebo je zatěžují neúměrnými výdaji, mají nárok na náhradu těchto výdajů.

Nová organisace státních statků i lesů dostane i nové poslání. Jejich účelem je spravovati národní zemědělský i lesní majetek s přidruženými závody, zvelebovati lesní a polní hospodářství a poskytovati pomoc a podporu malým a středním rolníkům. Státní statky a lesy včetně půdy rybniční zaujímají již plochu o celkové výměře 2,283.759 ha a tato půda stále ještě vzrůstá prováděním zákonů o pozemkové reformě. Jíž tato velká rozloha ukazuje, že organisace těchto lesních a zemědělských podniků vyžaduje dělby práce podle základních výrobních odvětví, aby správa tak rozsáhlých majetků mohla býti účelně zvládnuta. U vědomí toho budou zemědělské a lesní hospodářství tvořiti nyní dva samostatné podniky. Toto řešení pokládám za správné, neboť obě tato odvětví se liší od sebe již způsobem provozu. Tím, že budou vybudovány dva samostatné podniky, dojde i k lepšímu uplatnění zemědělských a lesních odborníků, kteří dosud byli nedostatečně využiti.

Ve výrobě lesní půjde jednak o zabezpečení dostatečné těžby dřeva, o nahrazení škod způsobených okupací, kdy se značně těžilo dřevo a nehledělo se vůbec na budoucí stav, jednak o provádění dlouhodobého plánu obnovovacího. Je tedy budoucí národní podnik Československé státní lesy před těžkým a velmi odpovědným úkolem.

Pokud se týče státních statků, chtěl bych říci, že zejména v polaření byly státní statky na výší. Používaly nejrůznějších technických vymožeností a výnosy v rostlinné výrobě byly nad celostátním průměrem. Budou-li státní statky v rostlinné výrobě pokračovati ve zdárném vývoji, stanou se jistě brzy šlechtitelskými a množitelskými stanicemi. Slabinou státních statků bylá však živočišná produkce. V kontrolovaném chovu skotu i prasat vedou, jak známo, malí a střední rolníci. V živočišné produkci mají státní statky mnoho co dohánět, zejména mají-li se stát vzorem ostatním zemědělcům.

Vzhledem k tomu, že zemědělská pětiletka je zaměřena na živočišnou produkcí, bude i zde míti národní podnik Československé státní statky veliké pole působnosti. Při použití všech dosavadních odborných znalostí, při zvýšené péči o zdravotní stav zvířectva a při dostatečném využití všech možností, které budou státní statky míti, lze i zde dosáhnouti předpokládaných výsledků.

Úkolem budoucích národních podniků Československé státní statky bude nejen vzorně a příkladně plnit úkoly, kladené pětiletým plánem, ale i úkol propagační. Státní statky se musí státi ukazatelem cest pro ostatní zemědělské podniky, nositelem zemědělského pokroku a šiřitelem skutečně moderního způsobu hospodaření. Bude-li národní podnik Československé státní statky plnit svědomitě své úkoly, může vykonat mnoho pro zvelebení našeho zemědělství a stát se učitelem a poradcem všech rolníků. Úkoly, které čekají nově budované národní podniky Československé státní lesy a Československé státní statky, jsou tedy veliké. Bude záležet nejen na pracovitosti lidí na statcích a lesích, ale i na správném řízení práce.

Jménem klubu poslanců čs. strany socialistické vyslovuji souhlas s projednávanou osnovou zákona a přeji těm, kteří na sebe vezmou odpovědný úkol vedoucích těchto podniků, i podnikům samým hodně zdaru! (Potlesk.)

Podpredseda Komzala: Ďalším prihláseným rečníkom je posl. Haško. Dávam mu slovo.

Posl. Haško: Slávne Národné shromaždenie!

Štátne lesné a poľnohospodárske podnikanie má v národohospodárskom živote každého štátu úlohu mimoriadne dôležitú. Táto úloha je zameraná v dvojakom smere: vybudovať z lesných a poľnohospodárskych podnikov dobre prosperujúce hospodárske základne pre hmotný záujem štátu a zároveň urobiť z nich vzorné podniky, uplatňujúce v hospodárstve moderné, osvedčené spôsoby, aby sa podľa nich spravovaly všetky lesné a poľnohospodárske podniky neštátne. Z dobrého hospodárenia na štátnych lesoch a majetkoch plynie priamy hospodársky prospech štátu a z dôsledku vplyvu vzorného hospodárenia na ostatné lesy a majetky plynie prospech nepriamy.

Slovosled v pomenovaní zákona, ktorým sa lesy dávajú na prvé a majetky štátne na druhé miesto, je logický. Ťažisko zákona skutočne viac spočíva na štátnych lesoch ako na majetkoch, veď výmera štátnych lesov veľmi prevyšuje výmeru štátnych poľnohospodárskych majetkov. Ale aj iné vážne príčiny nútia nás pri zákonitom riešení podnikov "Štátne lesy a majetky" venovať väčšiu pozornosť lesom ako poľnohospodárskemu podnikaniu na majetkoch štátu. Majetková účasť štátu je na lesoch viac ako 50% všetkých lesov v republike. Je len prirodzené, že aj keby nebolo tejto skutočnosti, keby štát nemal priameho vlastníctva v lesoch, štát musí robiť dobrú politiku vo svojom zákonodarstve.

Lesné zákony v minulých časoch vykonaly svoju dobrú úlohu, no príliš sa v nich uplatňovala liberalistická zásada, aby súkromný záujem vlastníkov lesov neutrpel ujmu. A v tom, že súkromný záujem vlastníka lesa nekryl sa so záujmom národného a štátneho celku, bola chyba bývalých lesných zákonov, lebo umožňovaly jednotlivcom, aby lesy vykorisťovali pre svoj prospech, zmenšovali plošnú výmeru lesov aj tam, kde pôda vyhovovala len pre les, a takto vznikly neúrodné, neplodné plochy, ktoré znamenaly nielen národohospodárske škody priame, ale i nepriame, čo sa prejavilo v porušení klimatickej povahy kraja.

V našom ľudovodemokratickom štáte obmedzujeme prepjaté osobné hmotné záujmy jednotlivcov a cieľavedome sledujeme záujem celku, menovite záujem pracujúcich ľudí. Zákonom o povinnom zalesnení neplodných plôch a zarybňovaní plánovite zasahujeme do nášho lesného hospodárenia, pričom získame prajné podmienky klimatické i obranné.

Keď sa zaoberáme otázkou našich lesov, aktuálny je problém lesného vlastníctva. Ako som spomenul, štát je vlastníkom vyše polovice výmery lesov v našej republike. Toto presunutie vlastníctva lesa na štát dialo sa v etapách, pričom rozhodujúcim činiteľom boly naše zákony o pozemkovej reforme a o revízii pozemkovej reformy. Jednako konštatujeme, že polovica lesov je v rukách iných. U nás na Slovensku sú to spolky bývalých urbarialistov, lesné spoločenstvá a jednotlivci, ktorí v dôsledku zákona o trvalej úprave vlastníctva k pôde vlastnia pomerne menšiu časť lesov. Je otázka, či sú záruky, že pôda v neštátnom vlastníctve, v majetku obcí, urbariátov a lesných spoločenstiev, sa dobre obhospodaruje. Odpoveď na túto otázku nie je ľahká. Výsledok hospodárenia lesa závisí nielen na kvalite pôdy, ale predovšetkým na ľuďoch, ktorí bezprostredne o obhospodarovaní lesa rozhodujú. Ak sú to ľudia rozumní, dbalí na rozkvet lesného hospodárenia, môžeme zbadať aj v najzapadlejších horách rozkvet, ktorý sa javí nielen v dobrom lesnom poraste, ale aj v dobrých lesných cestách, v praktickom spôsobe ťažby dreva a v neodkladnom zalesnení všetkých rúbanísk i neplodných plôch.

Ale naproti týmto dobrým úkazom sú bohužiaľ aj zjavy nedobré. Niektoré lesy urbariátov, spoločenstiev a komposesorátov vyzerajú, ako by nemaly gazdu. Ťaží sa z nich len pre dnešok a nemyslí sa na to, čo bude o rok, o 10 alebo 100 rokov. Štátny lesný dozor pri najlepšej vôli nie je vždy vstave usmerniť hospodárenie v lesoch tak, aby to bolo pre záujem lesa, pre národohospodársky prospech celého nášho hospodárstva. Niet sporu o tom, že roľník vo svojom poľnohospodárskom podnikaní potrebuje lacné palivové a úžitkové drevo, že urbariáty a lesné spoločenstvá vznikaly s ohľadom na túto uznanú potrebu.

Ale je treba, aby sa naši drobní spoluvlastníci lesov v obciach, urbariátoch a lesných spoločenstvách dívali na les nielen zo svojho úzkeho osobného prospechu, aby videli, že lesy musia každoročne produkovať dosť dreva nielen pre nich, ale pre najširšie potreby nášho celoštátneho hospodárstva, tak v priemysle -možno povedať každého druhu -ako aj v doprave. Od lesov nikto nesmie žiadať viac, ako môžu svojím prírastkom dávať, a na normálny prírastok treba v lese čakať dlho: päťdesiat, ba priemerne osemdesiat rokov.

Našej verejnosti treba neustále prízvukovať, že drevom plytvať neslobodno. Cítime jeho veľký nedostatok, ktorý zapríčinilo nepremyslené veľké ťaženie z lesov, nerozvádzanie lesov v patričnom čase ako aj škody, ktoré v našich lesoch spôsobili fašistickí okupanti a vojna vôbec.

Naša lesnícka politika musí byť obozretná, musí cieľavedome kráčať vpred. Úlohou nás, zákonodarcov, je ozdraviť výrobnosť našich lesov, usmerniť a zhospodárniť lesnú správu, zprednostniť v držbe lesa vlastníctvo verejné pred súkromným a vplývať na rozumnú hospodárnu až úspornú spotrebu dreva.

S tohto hľadiska pozeráme na zákon o organizácii štátnych lesov. (Predsedníctvo prevzal podpredseda dr Polanský.)

Nemožno povedať, že doterajšie výsledky hospodárenia v štátnych lesoch boly zlé. Zo zpráv v rozpočtovom výbore pri prejednávaní štátneho rozpočtu, oddelenie Povereníctva pôdohospodárstva a štátnych lesov a majetkov, vyplýva, že štátne lesy napr. na Slovensku hospodárily so starostlivosťou dobrého hospodára. Venovaly pokroku v lesnom hospodárení primeranú pozornosť, zalesňovaly a zalesňujú i také plochy neúrodnej pôdy, ktorá keby bola v majetkovej držbe jednotlivca, alebo hoci lesného spoločenstva či spolku urbarialistov, zostala by nezalesnená a plocha neúrodnej pôdy by sa len zväčšovala.

Význam terajšej organizácie štátnych lesov vidím predovšetkým v tom, že sa odstráni doterajší psychologický moment v hospodárení, že čí sa hospodárilo aktívne alebo pasívne, s hospodárskymi stratami v podnikaní, nebolo možno brať na zodpovednosť patričných činiteľov natoľko, ako to umožní zákon teraz, keď sa hospodáreniu na štátnych lesoch a majetkoch dáva forma národného podniku.

Chceme, aby naša verejnosť videla v lesníkoch ochrancov a strážcov lesov, svojich dobrých priateľov a v Štátnych lesoch a majetkoch národný, teda svoj majetok, ktorý neslúži hospodárskym záujmom a privilégiám jednotlivcov, ale národu a štátu.

Vedúci činitelia v štátnych lesoch nech len pokračujú v dobrých spôsoboch propagácie o význame lesa a stromov a všetci výchovní a osvetoví pracovníci nech vychovávajú našu verejnosť od útlej mladosti ku kladnému vzťahu k horám a vedú ich k ochrane lesov.