Snadnejší prístup k spravodlivosti umožňuje osnova občanovi i tým, že zlacňuje výkon súdnictva. To sa deje - ako som už spomenul - nahradením trojinštančného postupu dvojinstančným. Ale i inak § 39 ustanovuje, že v pokračovaní pred súdmi prvej stolice nie sú strany povinné dať sa zastupovať advokátom v pracovných sporoch, ak hodnota sporu nepresahuje 5.000 Kčs, strana sa ani nesmie dať zastupovať advokátom. Advokátske zastúpenie bude povinné až v odvolacom pokračovaní, pravda, v pracovných sporoch budú môcť byť zamestnanci zastúpení i práva znalými zamestnancami jednotnej odborovej organizácie. Tu treba uvážiť i to, že podľa osnovy nového advokátskeho poriadku, ktorá tvorí s prerokovávanou osnovou organický celok, zriadia sa právne poradne, ktoré poskytnú právnu pomoc a poradia, kto to bude potrebovať, a advokáti budú mať podľa novej zákonnej úpravy funkciu skutočných obhajcov práva a pomocníkov pri výkone spravodlivosti.

Treťou cestou usnadnenia prístupu k právu je zjednodušenie súdnej organizácie a vôbec zjednodušenie právneho poriadku. Tu sa kladie postulát, aby normy boly jasné a srozumiteľné každému, aby právo bolo v jednotnom štáte jednotné, aby právu rozumel ľud, ktorému má právo slúžiť. Tu si dovoľujem vzniesť naliehavý apel po jednote práva. Túžba českého a slovenského národa po unifikácii práva nemôže stáť dnes už v ceste. Najmä keď rovnakosť a jednotnosť spoločenských pomerov je ústavou v oboch právnych oblastiach daná. Vychádzajúc z toho, že osnova o zľudovení súdnictva je len dielčou reformou ústavou normovaných zásad o súdnictve, očakávame, že čo najskôr uvítame unifikáciu osnovy jednotného celoštátneho trestného poriadku a jednotného celoštátneho trestného kódexu, ktorý skodifikuje nové princípy socialistického poriadku a odstráni antisociálne a protidemokratické prvky platného trestného práva, recipovaného z bývalého rakúskeho a uhorského trestného poriadku.

S vďakou berieme na vedomie, že Ministerstvo spravodlivosti urýchlene s plným vedomím zodpovednosti pracuje na kodifikácii nového trestného, občianskeho a správneho práva. Podľa ústavy, článok XI, odsek 3, sudcovia vykonávajú svoj úrad nezávisle a sú viazaní len právnym poriadkom ľudovej demokracie. Tu je zakotvená zásada nezávislosti sudcov, lež tá je iná ako v minulosti. Náš sudca bude nezávislý proti prospechárstvu, protekcii a proti čachrovaniu. Bude musieť však vedľa svojich odborných znalostí ovládať socialistické myslenie a jeho svetový náhľad musí byť v súlade so svetovým náhľadom ľudu, lebo ináč jeho odbornosť by nebola moc osožná ľudovej demokracii, plánujúcej cestu k socializmu.

Očakávame a veríme - ako to pán minister spravodlivosti dr Čepička predpovedal - že súdy v socialistickom poriadku stanú sa sociálnymi klinikami, aby hojily spoločenské poruchy a im zabraňovaly. Práve tak ako lekári liečia a zachraňujú život človeka, i sudcovia budú odstraňovať nezdravé zjavy spoločenského života z jeho organizmu. Veď spoločnosť pracujúcich, ktorá je podstatou ľudovodemokratického štátu, usiluje sa o to, aby sa tento štát vyvíjal zdravo a úspešne. Na tom musíme spolupracovať všetci, každý podľa svojej znalosti i skúseností; teda i sudca. Všetci si uvedomujeme, že spoločnosť i od sudcu žiada, aby si bol vedomý, že právny poriadok, ktorého je strážcom, vyrastal z ľudovodemokratickej základne. Tento poriadok má sudca strážiť, naplňovať duchom ľudovej demokracie v plnom vedomí politických, hospodárskych a sociálnych dôsledkov svojej činnosti. Sudca v tomto novom právnom poriadku sa musí stať uvedomelým pracovníkom, ktorý občanom právom prisluhuje, t. j. prisluhuje umením dobra a spravodlivosti, a to skutočne a naozaj menom republiky ktorej ľud je jediným zdrojom všetkej štátnej moci.

Slávne Národné shromaždenie! Záverom dovoľte, panie a páni. aby som vyslovil presvedčenie, že uvedené princípy súdnictva, zakotvené v našej ústave, dôjdu uplatnenia i v zákone o správnom súde, predvídanom v § 137, ods. 2 ústavy. I tu bude treba cisárskeho rezu, aby sa odstránila burina meravého formalizmu, ktorý sa rozrástol v administratívnej justícii.

Správne súdnictvo treba tiež zjednodušiť, urýchliť a zlacnieť, aby vyhovovalo ľudovodemokratickým princípom, proklamovaným našou ústavou, a aby bolo postavené do služieb nášho ľudu. I v tomto odvetví justície bude treba uzákoniť zásadu pravdy materiálnej, aby ono v plnej miere plnilo úlohy sociálneho pokroku a sociálnej spravodlivosti. Neživotný kasačný princíp, ktorý viedol často k prázdnemu formalizmu, je iste prežitkom nehodiacim sa do právneho poriadku budovaného na princípoch ľudovej demokracie. Bude preto treba prijať zdravý a požiadavkám pracujúceho ľudu vyhovujúci reformný princíp, ktorý sa doteraz na bratislavskom správnom súde plne osvedčil.

Slávne Národné shromaždenie! Právo ma byť spravodlivosťou a spravodlivosť právom. Občan musí cítiť, že to, čo je jeho spravodlivým záujmom, je tiež záujmom štátu, jeho vlády, jeho súdov, a tak isto naopak, že záujem štátu, vlády a súdov kryje sa tiež s jeho záujmom. Takto bude spravodlivosť naozaj základným fundamentom republiky.

Klub poslancov Strany slovenskej obrody bude za zákon hlasovať. (Potlesk.)

Podpredseda Žiak: Ku slovu nie je už nikto prihlásený, rozprava je skončená.

Dávam slovo k doslovu zpravodajkyni za výbor ústavno-právny, posl. dr Patschovej.

Zpravodajka posl. dr Patschová: Vzdávám se slova.

Podpredseda Žiak: Dávam slovo k doslovu zpravodajcovi za výbor rozpočtový, posl. Sajalovi.

Zpravodaj posl. Sajal: Vzdávám se slova.

Podpredseda Žiak: Sú nejaké návrhy opráv alebo zmien textových?

Zpravodajka posl. dr Patschová: Je tu návrh na opravu těchto tiskových chyb: V § 66 v 2. řádce má být slovo "proti" nahrazeno slovem "do", v § 111, odst. 2 v citaci má být slovo "července" nahrazeno slovem "června" a v § 142 nutno přemístit navzájem texty pod č. 20 a 21.

Podpredseda Žiak: Pristúpime k hlasovaniu.

Osnova má 6 častí, 144 paragrafov, nadpisy častí, nadpisy paragrafov, nadpis zákona a úvodnú formulu.

Pretože niet pozmeňovacích návrhov, dám o celej osnove hlasovať naraz podľa zprávy výborovej. (Námietky neboly.)

Námietok niet.

Kto teda súhlasí s celou osnovou zákona to je s jej 6 časťami, 144 paragrafmi, nadpismi častí, nadpismi paragrafov, nadpisom zákona a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, s opravami práve uvedenými, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Tým Národné shromaždenie prijalo túto osnovu zákona podľa zprávy výborovej. (Potlesk.)

Tým je vybavený 1. odsek poriadku.

Prerokujeme druhý odsek poriadku, ktorým je

2. Zpráva výboru ústavno-právneho k vládnemu návrhu zákona (tlač 157) o územnej organizácii krajských a okresných súdov (tlač 172).

Zpravodajcom je posl. dr Haim. Dávam mu slovo.

Zpravodajca posl. dr Haim: Slávne Národné shromaždenie, panie a páni!

Ústavno-právny výbor prerokoval vládny návrh zákona, tlač č. 157, o územnej organizácii krajských a okresných súdov ako jednu z osnov, ktorá sa organicky zapája k vládnym návrhom o krajskom zriadení a o zľudovení súdnictva. Tento vládny návrh je územne organizačnou zákonnou osnovou, ktorá má v zmenených a meniacich sa pomeroch územne prispôsobiť sídla a obvody krajských a okresných súdov sídlam a obvodom krajských a okresných národných výborov. Jej opodstatnenosť je daná okrem vyššie spomenutých dôvodov i tým, že doterajšia územná organizácia súdov, vytvorená za podstatne odchylných pomerov, nijako nevyhovovala dnešným hospodárskym a sociálnym potrebám. Keď doterajšia územná organizácia súdov v zemiach českých opierala sa o predpisy skoro už storočné z roku 1854 na Slovensku, v oblasti práva uhorského, i keď predpisy o územnej organizácii súdov sú značne novšieho dáta ako v zemiach českých, predsa doterajšia územná organizácia nijako nevyhovovala. Prudký hospodársky vzrast niektorých krajov Slovenska vyžadoval už dávnejšie novú územnú organizáciu, najmä u krajských súdov, a to zase najmä vtedy, keď krajské súdy boly súdmi I. stolice. V novej organizácii súdnej, i keď prvoinštančná funkcia krajských súdov sa sníži na najnižšiu mieru, predsa všetky dôvody hovoriace za novú územnú organizáciu zostanú nezmenené.

Širokým vrstvám občianstva prináša aj táto osnova veľký prospech tým že tvorí väčšie jednotky, ktoré predstavujú komunikačne i hospodársky súvislé celky.

Menom ústavno-právneho výboru doporučujem prijatie prerokovávaného vládneho návrhu. (Potlesk.)

Podpredseda Žiak: Ku slovu nie je nikto prihlásený, rozprava odpadá.

Sú nejaké návrhy opráv alebo zmien textových?

Zpravodajca posl. dr Haim: Nie sú.

Pristúpime k hlasovaniu.

Osnova má 6 paragrafov, nadpisy 1. a 2. paragrafu, nadpis zákona a úvodnú formulu.

Pretože niet pozmeňovacích návrhov, dám o celej osnove hlasovať naraz podľa zprávy výborovej. (Námietky neboly.)

Námietok niet.

Kto teda súhlasí s celou osnovou zákona, to je s jej 6 paragrafmi, nadpismi 1. a 2. paragrafu, nadpisom zákona a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, s opravami práve uvedenými, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Tým Národné shromaždenie prijalo túto osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Tým je vybavený 2. odsek poriadku.

Keď nebude námietok, prikročíme k prerokovaniu štvrtého odseku poriadku. (Námietky neboly.)

Námietok niet.

Budeme teda prerokovávať štvrtý odsek poriadku, ktorým je

4. Spoločná zpráva výboru branného a bezpečnostného a výboru ústavno-právneho k vládnemu návrhu zákona (tlač 168) o Sbore uniformovanej väzenskej stráže (tlač 177).

Zpravodajcom za výbor branný a bezpečnostný je posl. Janulík, udeľujem mu slovo.

Zpravodaj posl. Janulík: Paní a pánové!

Vláda lidově demokratické republiky Československé předložila Národnímu shromáždění dne 7. prosince 1948 vládní návrh zákona o Sboru uniformované vězeňské stráže, tisk 168.

Tímto vládním návrhem zákona se staví uniformovaná vězeňská stráž na úroveň vojáků. Bude podléhat kázeňskému a kárnému právu a kromě toho trestním zákonům pro osoby vojenské.

Nový zákon vyplynul z potřeby odstranit byrokratismus a nevyhovující organisaci vězeňské stráže. Za dřívějšího systému nebylo řídkým zjevem, že vězeňská stráž podporovala Němce, kolaboranty, rozvratníky, sabotéry a bránila tím náležitému provedení trestu.

Paní a pánové, vraťme se do minulosti! Z praxe to znají všichni komunističtí funkcionáři od nejvyšších až po nejnižší, kteří v bojí za práva pracujícího člověka prošli v předmnichovské republice věznicemi všech druhů a tam právě poznali prohnilost některých úředníků justiční služby. Tehdy fašističtí pučisté, prostí zločinci a henleinovci byli protežováni částí vězeňských dozorců, zatím co dělničtí funkcionáři, bojovníci za lepší svět, byli zbavováni výsad politických vězňů a podle toho bylo s nimi zacházeno.

Vítězství pracující třídy, započaté květnovou revolucí a dovršené historickým únorem, neznamená, že by pracující třída nebyla vystavena útokům poražené reakce.

Je to období boje proti poražené třídě, jejíž tisíce stoupenců, fašistických zločinců, neštítících se žádných prostředků ani přímých útoků, si odpykává zasloužený trest ve vězeňských ústavech. Jsou to ti, kteří se dostávají do konfliktu se zákony lidově demokratické republiky, aby zmařili úsilí pracující třídy vybudovat osvobozený stát jako lidovou demokracií, která nám zajistí pokojnou cestu k socialismu. Je proto v zájmu všech, aby výkon trestu při potrestání těchto lidí byl náležitě zajištěn.

Máme však důkazy, že tomu tak není, je proto třeba nový zákon co nejrychleji uvést v život, neboť část Sboru vězeňské stráže náležela též k nástrojům poražené třídy, která jimi utvrzovala svojí posici, a sloužila především jejím zájmům.

Nový zákon v § 2 uvádí, že do Sboru vězeňské stráže mohou býti přijati jen uchazeči naprosto spolehliví, lidově demokratické republice oddaní, občansky bezúhonní, kteří dosáhli 21 let a nepřekročili 30 let, dále kteří prodělali vojenský výcvik, t. j. vykonali presenční službu. Podle § 7 jsou podřízení vojenskému soudnictví, což jest odůvodněno novou organisací Sboru a nutností pevné kázně jeho příslušníků.

Věřím, že nový Sbor uniformované vězeňské stráže, vybudovaný na základě nového zákona, zhostí se všech úkolů, vložených naň vládou a pracujícím lidem tohoto státu.

Jménem branného a bezpečnostního výboru, který osnovu zákona projednal a jednomyslně přijal, doporučuji plenu Národního shromáždění přijetí návrhu zákona ve znění, jak je uvádí tisk 177. (Potlesk.)

Podpredseda Žiak: Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je posl. dr Prokeš, udeľujem mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Prokeš: Slavná sněmovno, paní a pánové!

Zákon o zlidovění soudnictví pojednává v části čtvrté o vězeňství, kde mluví o tom, jak má být proveden výkon soudní vazby, a podrobně uvádí, že výkon správní a strážní služby v trestních ústavech, v krajských soudních věznicích, v okresních soudních věznících a v justičních výchovných ústavech a na Slovensku též v donucovacích pracovnách obstarává Sbor uniformované vězeňské stráže. Pro každý vězeňský ústav, kromě okresních soudních vězníc, se zřizuje zvláštní oddíl SVS. V okresních soudních věznících se zřizuje stanice SVS.

Od 5. května 1945 naráželi jsme na to, že Sbor vězeňské stráže nejenom organisačně nevyhovoval, nýbrž byl i ovládán značným byrokratismem; stávalo se, že vězeňská stráž podporovala kolaboranty, Němce a hlavně reakci. Na dosavadní sbor nebylo plné spolehnutí, takže výkon trestu nebyl náležitě zajištěn.

Má-li tedy vězeňství být řádně obstaráno v zájmu národní bezpečnosti, zejména má-li býti zajištěn řádný výkon soudní a jiné vazby, musí býti nově organisován a vybudován Sbor vězeňské stráže.