Místopředseda Richter: Uděluji slovo p. posl. Žiakovi.

Posl. Žiak: Slávne Národné shromaždenie!

Oči nášho ľudu sú so zvláštnou pozornosťou obrátené na našu zákonodarnú prácu, keď rokujeme o zákone, ktorý svojim nesmiernym významom a dosahom podstatne prispeje k plánovanému prebudovaniu nášho hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a politického života. Zákon o päťročnom hospodárskom pláne je široká platforma, na ktorej sa dá každému občanovi - vernému vlastencovi Československej republiky príležitosť, aby svoje vlastenectvo dokázal šľachetnými, pozitívnymi skutkami.

Uzákonenie päťročného hospodárskeho plánu vedome sme časove umiestili na dni, kedy si slovenský a český ľud s láskou pripomína 30. výročie pamätného dňa, keď z utrpenia a búrok prvej svetovej vojny zrodila sa na troskách rakúsko-uhorskej monarchie Československá republika. Pri 30. výročí našej štátnej samostatnosti spomíname na tisícročný zápas slovenského a tristoročný zápas českého ľudu za národnú a štátnu nezávislosť, za dôstojné umiestenie jednotlivého drobného slovenského a českého človeka ako aj celého národa vo veľkej rodine slobodných národov. S úctou a láskou spomíname na vedúcich známych i drobných neznámych pracovníkov, ktorí kriesili ubitý slovenský i český ľud, borili sa s mocnými tohto sveta, bojovali, trpeli i životy kládli za lepší, spravodlivejší národný a sociálny život v dlhých časoch temna, absolutistickej moci monarchistických reakčných režimov, s bezohľadnou maďarizáciou a germanizáciou, ktoré nielen národne, ale aj hospodársky a sociálne ničily slovenský a český život. S úctou a vďakou spomíname prácu Masaryka, Štefánika, Beneša a ich spolupracovníkov, ktorí v plnosti času niesli pochodeň národného a samostatného štátneho života a doniesli túto pochodeň k vytúženému a veľkými obeťami vykúpenému cieľu, k zrodu a vzniku Československej republiky. Za vedenia veľkého T. G. Masaryka po prvej svetovej vojne prekonávali sme celý rad nesmiernych ťažkostí hospodárskych, sociálnych a politických. Po vzostupe prechádzali sme cez ťažkú hospodársku a politickú krízu. Pred 10 rokmi zradili a obetovali náš štát, našu slobodu a nezávislosť vedúci západných demokracií, ktorým vedenie nášho štátu dôverovalo a na ktorých pomoc spoliehalo. Pri prehlbovaní základov nášho spravodlivého hospodárskeho a sociálneho života päťročným hospodárskym plánom nemožno si nepripomenúť dramatické prelomy a ťažké chyby z prvej republiky, ktoré nesmieme opakovať a ktorým sa musíme rozhodne vyhnúť. Naša štátna sloboda a nezávislosť nesmie sa chápať ako sloboda a nezávislosť bohatých a nezávislých jednotlivcov, ale ako sloboda celého národa. Občan štátu nesmie vidieť len svoje záujmy, ale záujmy celku. Toto kolektívne poňatie slobody nám Slovákom a Čechom je blízke, žije v duši naprostej väčšiny slovenského a českého ľudu. Naša snaha o slobodu mala a má hlbokú duchovnú náplň pravdy, sociálnej spravodlivosti a ľudskosti. Česi a Slováci aj v časoch, keď prechádzali cez obdobie národného uvedomovania a obrody, ochotne spolupracovali s inými kultúrnymi národmi, mali otvorený smysel pre myšlienkové duchovné prúdy, ktoré sa vyskytovaly vo svete. Chápali v krásnom slova smysle slovanskú vzájomnosť, dali jej najušľachtilejší výraz ústami Kollára: "Keď zavoláš Slovan, nech sa ti ozve človek." Tento slovanský človek sa mohutne ozval a ozýva práve na poli sociálneho usporiadania sveta, sociálneho prerodu ľudstva. Ozval sa vo Veľkej októbrovej ruskej revolúcii a ozýva sa dodnes pri snahe usporiadať, stvoriť tento svet lepším, šťastnejším a krajším. Ak v českom a slovenskom ľude duchovné prúdenie vzdelaného sveta našlo vždy porozumenie, úsilie o sociálny pokrok, o sociálnu spravodlivosť bolo a je základným povahovým znakom slovenského a českého ľudu. Ak bol v prvej republike sociálny vývoj nedokončenou pozemkovou reformou, stotisíckami nezamestnaných zastavený, po druhej svetovej vojne, po našom oslobodení hrdinskou sovietskou armádou a domácim i zahraničným odbojom, naviazali sme nadšeným nástupom socialistického budovania na smysel nášho dejinného sociálneho úsilia. Voči výkyvom jednotlivcov a bohatých tried cítime, že pracujúci príslušníci slovenského a českého národa patríme k sebe nielen ako jednotný štátny celok, ale menovite ako celok sociálny. Naša sociálna súdržnosť je silnejšia ako u iných národov. Slováci a Česi to dokázali pri voľbách tohto roku, keď vyslovili dôveru obrodenému Národnému frontu, v ktorom vedúcu úlohu zastáva pracujúca trieda, voľakedy na sociálnom a spoločenskom stupni najnižšie postavená, dokázali sme to znárodnením priemyslu, veľkoobchodu, bánk a hladkým začlenením týchto do práce, dokázali sme to pri plnení dvojročného hospodárskeho plánu, ktorým sme svoje hospodárstvo po hroznej vyčerpanosti vojnou a okupáciou obnovili, dokázali sme to národným poistením, ktoré okrem Sovietskeho sväzu nemá v iných štátoch analógie, dokazujeme to svojou príslušnosťou k spoločnému úsiliu ľudovodemokratických štátov, dokazujeme to v súhlase s líniou medzinárodnej zahraničnej politiky, politiky mierovej ako ju reprezentujú slovanské štáty na čele se Sovietskym sväzom.

Pracujúci občan nášho štátu ochotne koná svoje povinnosti pre celok. Tu sa javí rozdiel v mentalite západu, kde sa zdôrazňuje povinnosť celku k jednotlivcovi a osobnému právu.

Pravda, naša cesta k socializmu potrebuje ľudí, ktorí ľudovú demokraciu nielen predstierajú, ale svojím životom, svojou prácou dokážu, že ju mienia dôsledne a čestne uplatniť. Ak sme vyniesli prísne zákony na ochranu poriadku, na upravenie pracovnej morálky, na obranu ľudovodemokratickej republiky, u nikoho z tohto zákonodarného sboru nebol úmysel trestať ľudí pracovitých, čestných. Tieto zákony sú namierené proti tým, ktorí nenašli a nechcú nájsť správny postoj k tvorivej práci, k ochrane štátu, k zabezpečeniu mieru, namierené sú proti tým, ktorí žijú v zajatí svojich predsudkov a nemajú toho sociálneho citu, ktorý je - ako som spomenul -povahovým znakom pracujúceho Slováka a Čecha.

Ostáva stále pravdou, že ľudia, ktorí pracujú, robia aj chyby. Vyskytuje sa mnoho kazov v našom živote, Nebolo by správne, keby sme potlačovali dejinné úsilie o čistý život, najmä vo verejnosti. Pri kontrole dvojročnice vyskytly sa úkazy nezdravé a vyskytnú sa aj pri prevádzaní päťročného plánu. Verím, nikto sa nepozastaví nad vecnou, konštruktívnou kritikou, ktorá vyviera z mravných prameňov. V našom ľudovodemokratickom zriadení nesmie sa nikto postaviť proti tomu, kto nazve záhaľku darebáctvom, klamstvo cigánstvom, hrubosť grobiánstvom a krádež zlodejstvom. Pri praktickom prevádzaní päťročnice budeme klásť dôraz na čistý verejný život, na platnosť mravných zásad, na stálu konsolidáciu nášho života, aby sa hospodárske, kultúrne, sociálne a politické vedomie v každom pracujúcom občanovi upevnilo. Prácou oslavujeme 30. výročie československej štátnej samostatnosti.

S vypnutím šľachetných síl dokončujeme veľké dielo našej hospodárskej dvojročnice, ktoré dokázalo, že vláda ľudovodemokratickej republiky v praxi likviduje nesprávnu politiku niekdajších vlád, ktoré pomáhaly odbúrať slovenský priemysel, ktoré horšie hodnotily produkty slovenského poľnohospodárstva, ktoré umožnily vzrast nezamestnanosti a vysťahovalectva slovenských ľudí do zahraničia. Slováci s vrelou vďakou hodnotia, že vláda v rámci dvojročného hospodárskeho plánu obnovila slovenský priemysl a hospodárstvo, že v dvojročnici uskutočnily sa ďalekosiahle investície pre spriemyselnenie a hospodársky život Slovenska. Nič nemohlo tak upevniť vzájomný dobrý pomer pracujúcich slovenského a českého ľudu ako dobré výsledky dvojročnice na hospodárskom a sociálnom poli. Treba nám najpozitívnejšie hodnotiť skutočnosť, že na Slovensku a celej republike niet človeka, ktorý by nemal prácu alebo ktorý by za prácu nemal primeranú odmenu.

Pri uzákonení dvojročnice sme si mnohé problémy uvedomovali, ktoré čakaly na riešenie. Bola to súrna obnova rozrušeného hospodárstva, menovite na východnom a severnom Slovensku, osídlenie pohraničia, zaistenie finančného nákladu, základná preorientácia občianstva k novému poňatiu hospodárskej demokracie, nábor primeraného počtu pracovných síl a nadovšetko hospodárske plánovanie v ľudovej demokracii, ako nová hospodárska cesta, bez náležitých skúseností v podrobnostiach. Pomerne hladký priebeh práce v dvojročnici, nadšený nástup nášho robotníctva, veľkej časti roľníctva, živnostníctva a inteligencie nasvedčuje o morálnej vyspelosti, intelektuálnej pohotovosti, živom pochopení sociálnych dôsledkov dvojročnice a všetkých vrstiev pracujúceho ľudu. Isteže nechybovaly sprievodné rušivé zjavy, či už so strany faktorov, ktoré neovládame, nepriaznivé klimatické pomery, sucho roku 1947, ale i so strany občianstva, keď zpiatočnícke skupiny a jednotlivci buď morálne, alebo priamo kládli polená do cesty výstavby a tak prekážaly dosiahnuť plný cieľ.

Nezastierame si skutočnosť, že v snažení o zdvihnutie životnej úrovne širokých vrstiev ľudu nedosiahli sme plán na sto percent. Trpko sa nás dotýkajú údaje v dôvodovej zpráve, že naše poľné hospodárstvo, priemysl výživy a stavebníctvo plán splnily len čiastočne. Treba nám objektívne zistiť všetky príčiny, poučiť sa z nedostatkov a chýb, urobiť všetko pre zlepšenie našej hospodárskej práce vo všetkých oblastiach.

Jednako celému svetu s uspokojením môžeme oznámiť, že bilancia dvojročnice je dobrá, vo väčšine odvetí plánovanej hospodárskej práce plán bol splnený, ba i pozitívne prekročený, že tí, ktorí hospodárskemu plánovaniu nedôverovali, sú zahanbení a náš pracujúci ľud, tešiac sa z dobrých výsledkov práce a poučený širokými skúsenosťami, je v naprostej väčšine rozhodnutý za ľudovú demokraciu, za plánované hospodárstvo.

Cítime a vieme všetci, že revolúcia na poli sociálnom a hospodárskom podstatne zmenila pomery, uvoľnila nezastaviteľné úsilie, aby rozvrátený a v zmätkoch sa otriasajúci kapitalistický svet bol od základu prebudovaný a nový život postavený nie na osobných výhodách, záujmoch, ziskoch a výsadách jednotlivcov a bohatých skupín, ale na sociálnej rovnosti, bezpečnosti a kolektívnej spolupráci pracujúcich ľudí. Vieme, že pri ďalekosiahlych zmenách ostalo v našich ľuďoch ako dedičstvo mnoho z toho, čo donedávna formovalo vzdelanie, vôľu a charakter človeka.

V základnom formovaní mládeže i dospelých, vo výchove a prevýchove k správnemu poňatiu hospodárskej demokracie a socializmu tkvie jedna z podstatných úloh našej päťročnice kultúrnej a mravnej. Veľké dielo päťročnice žiada si ľudí, ktorí sú ochotní žiť nový život hospodársky, veľký život duchovný a mravný z vnútorného presvedčenia. Nový svet nie je fantáziou, v ňom nejde o pohodlné blahobytné žitie vyvolených vyšších desať alebo sto tisíc ľudí, ale o život miliónov, ktorí túžia mať zaručenú trvalú, slušne odmenenú prácu, kus chleba, teplý odev, útulný príbytok. Je potešujúce, že naša výchova, naše školy a osvetová služba využívajú prajné podmienky pre svoju vznešenú prácu a konajú svoje dobré dielo. Do pokojnej tvorivej práce rušivo zasahuje vnútorná i zahraničná nepriateľská propaganda, ktorá otravuje ovzdušie a mýli zprávami o vojne, o zvratoch na začatej ceste. Mýli len tých, ktorí sa podobajú trstine, ohýbanej vetrom. Svet sa do starých koľají nevráti. Som presvedčený, že pokrokové mierové sily v súčasnom medzinárodnom zmätku zvíťazia a my v Československej republike budeme mať základný predpoklad uskutočnenia päťročnice - trvalý mier.

Päťročný hospodársky plán rozvoja Československej republiky má všetky klady serióznej práce. Nespúšťa so zreteľa hlavný cieľ: zvýšenie životnej úrovne všetkých vrstiev pracujúceho ľudu, začlenenie všetkých práce schopných ľudí do tvorivej práce a zaručiť vývoj československej demokracie k socializmu.

S nášho hľadiska slovenského treba nám vysloviť prejav vďaky nielen za hospodársky plán ako celok, ale za to, že sa v pláne na potreby Slovenska pamätá žičlivou mierou. Dôsledným uskutočnením plánu dosiahne sa v dvojročnici i vo vládnom prehlásení Gottwaldovej vlády vytýčená úloha postupne vyrovnať hospodársku a sociálnu úroveň s českými krajinami. Veľké investície na industrializáciu a výstavbu Slovenska, začaté v dvojročnici, sa zachovávajú a sú predpokladom lepšej budúcnosti slovenského ľudu. V dôvodovej zpráve sa s uznaním hovorí o priaznivom priebehu dvojročnice na Slovensku, najmä v priemysle. Slovenský ľud svojou pracovitosťou v blízkom čase dosiahne stupeň, na ktorom sa bude z vlastnej sily rozvíjať k prospechu štátneho celku.

Rovnako investície v slovenskom poľnohospodárstve a v remeslách sú plne odôvodnené. Usilovný slovenský stredný a malý roľník potrebuje pomoc, pracuje starým, nerentabilným spôsobom. Vynaloženou namáhavou prácou pri zracionalizovaní a stále väčšej mechanizácii práce mohol by vyrobiť viac a kvalitnejších produktov. Tu tkvie aj jeho ponosa na nízke ceny na poľnohospodárske produkty. Ak kde, nuž v prvom rade v poľnohospodárstve na Slovensku je treba prehlbovať a rozširovať odborné znalosti pestovateľské a chovateľské. Láska slovenského roľníka k prírode, k hospodárskemu zvieractvu, doplnená odbornosťou, zlepšovaním osiva a plemenného dobytka, bude tvoriť divy. Ak sa na niektorých miestach u slovenského roľníctva stretáme s neochotou plniť povinnosti voči verejnému zásobovaniu, pokladám to za zjav prechodný. Výsledky už teraz dokazujú, že veľká väčšina slovenského roľníctva chápe svoju úlohu. Príčiny neochoty sú často v nedostatku tých denných a výrobných potrieb na trhu, ktoré roľník potrebuje, ale nemôže kúpiť v dostatočnom množstve. Sú však všetky predpoklady, že sa v päťročnici už na začiatku tieto veci napravia.

So základnými vlastnosťami slovenského roľníctva, a to s láskou k pôde a s vysokou pracovitosťou možno bezpečne počítať. Táto skutočnosť je zárukou, že produktivita práce slovenského roľníka bude stúpať a naša zásobovacia možnosť sa môže zo dňa na deň zlepšovať.

Podobne je to i v remeslách, v živnostníctve. Plánované hospodárstvo je celok, je ucelená reťaz a slovenské živnostníctvo chce byť platným ohnivkom, súčiastkou tejto reťazi. Ak plne nesplnilo plán v dvojročnici, vina netkvela v neochote pracovať, ako v tom, že distribúcia surovín a materiálu nebola taká, aby sa pracovitosť v najširšej miere prejavila. Nech si nikto nemyslí, že by sa naše živnostníctvo, hoci predstavuje z veľkej časti súkromnopodnikateľský sektor, stavalo proti plánovanému hospodárstvu. Slovenskí i českí remeselníci splnia i nadplán, žiadajú však, aby sa s nimi pri zaradení do päťročnice aj pri distribúcii výrobného materiálu počítalo.

Ak máme povedať, čo bolo vedľa mnohých jasných stránok tieňom dvojročnice, nuž vedľa miestnych rušivých zjavov v pracovnej morálke bol to čierny obchod, šmelina, ktorá ako zlá burina zohyzďuje náš hospodársky a sociálny život. Čierny obchod, keťasstvo a špekulácia je hriechom, je mravným defektom najnižšieho druhu v našej spoločnosti. Čierny obchod je nemravným vykorisťovaním človeka človekom, je dôkazom, že z našej spoločnosti nevymizli ľudia s kapitalistickými sklonmi bezcitného obohacovania sa bez práce. Tu je pole mravnej prevýchovy od sebectva k sociálnemu kolektívnemu cíteniu, tu je pole pre naše kresťanské cirkvi, na ktorom treba vštepovať lásku k bližnému, predovšetkým k pracujúcemu bližnému. Ježišovo napomenutie o vyťatí a na oheň uvrhnutí neúrodného figového stromu sa žiada uplatniť na tých, ktorí bez práce z cudzích mozoľov žijú, dobre žijú a sami pozitívneho ovocia nedonášajú. Verím, každý rozumný človek sa poteší, keď uvidí šľachetný vplyv kresťanských cirkví na mravný život nášho ľudu. Zrovnoprávnené a slobodné cirkvi majú širokú možnosť podstatne duchovne a mravne pomáhať pri plnení päťročného hospodárskeho plánu, učiť ľudí svornosti, dorozumeniu, láske, pravde, vzájomnej službe i službe ľudskosti, sociálnemu pokroku a spravodlivosti. K hospodárskej päťročnici treba zmobilizovať všetky kultúrne, mravné pracovné sily, materiál, dopravu, vnútorný i zahraničný obchod i peniaze.

336 miliárd v celoštátnom rámci, z toho 96 miliárd pre Slovensko, je suma veľmi veľká. Organizáciou bánk a peňažníctva položili sme seriózne základy pre funkciu peňazí v hospodárskom plánovaní. Naši finanční odborníci iste dobre uvážili všetky predpoklady pre mobilizáciu peňazí. Bude vecou obozretnej finančnej správy, aby naše zákonmi preorganizované finančné ústavy dostaly definitívne správy, aby našly cestu k odčerpávaniu prebytočnej a zabránily tvorbe novej nákupnej sily, aby povzbudily najširšiu sporivosť a zamedzily tezaurácii peňazí, do praktického života zaviedly bezhotovostný platobný styk, a zamedzily únik hodnôt za hranice. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Valo.)

Päťročný hospodársky plán, rozprestierajúci sa na všetky odvetvia hospodárskeho, sociálneho, zdravotného, kultúrneho a politického života, uspokojí a radosťou naplní každého statočného a verného občana nášho štátu. Pri výročí štátnej samostatnosti do sŕdc si vštepujme, že najlepšou oslavou je produktivita, je práca, svornosť, láska, dosiahnutie plánu.

Päťročný plán znamená demokratizáciu hospodárstva. Dokonale využije všetkých výrobných činiteľov v rámci celého národného hospodárstva, rozšíri a kvalitatívne zlepší priemysl a remeslá, prispeje k rozvoju poľnohospodárstva a lesníctva, zodvihne bytovú úroveň, zdokonalí a vystupňuje dopravu, pozdvihne hmotnú, kultúrnu a sociálnu úroveň ľudu, zlepší zdravotné pomery, zvýši súkromnú potrebu, dá príležitosť k práci každému občanovi a zvýši produktivitu práce, reálne rieši finančné náklady, pamätá na hospodárske a sociálne vyrovnanie Slovenska s českými krajinami.

Podľa jednomyseľného súhlasu Klubu poslancov Strany slovenskej obrody vítam zákon o päťročnom pláne a prehlasujem, že všetci poslanci za Stranu slovenskej obrody budú za návrh zákona hlasovať a vynasnažia sa s celým úsilím o jeho zdar pri praktickom prevádzaní. Kiež nám dá Boh pokoja, zdravia, vytrvalosti v práci, aby sme veľké úlohy pod vedením nášho prezidenta Klementa Gottwalda a vlády obrodeného Národného frontu Antona Zápotockého v dobrej shode, vo vzájomnej úcte a v bratskej svornosti čestne splnili pre prospech, blahobyt a šťastie nášho pracujúceho ľudu a pre rozkvet našej Československej republiky! (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Ďalším rečníkom je pi posl. dr Pátková. Dávam jej slovo.

Posl. dr Pátková: Vážená sněmovno, paní a pánové!

Na okraj vládního návrhu zákona o pětiletém hospodářském plánu dlužno především říci, že je to návrh zákona, který vítáme s pocity radosti a s oprávněnými nadějemi, že při jeho provádění se nám podaří soustředit všechny konstruktivní síly tohoto státu. Vždyť jde-li o plán hospodářského rozvoje Československé republiky, nesmí a nemůže zůstat stranou ani jediný člověk dobré vůle.