Výbory NS hodnotily podrobne obsahovú aj formálnu stránku zákona o päťročnom pláne. Znovu si pritom overovaly zásady a ohromne klady plánovaného hospodárenia, ktoré dokáže mobilizovať skryté výrobné sily a zdroje, mnohonásobne zvyšovať výrobu, pretvárať krajiny oblasti, pretvárať ľudí. Uskutočňovať z potrebného najpotrebnejšie, vyrovnávať rozpory a nesrovnalosti, rozvíjať a užívať vedecký výskum a technický pokrok k mierovému budovaniu, k všeobecnému prospechu, odstraňovať kapitalistický chaos a nahradzovať ho spoločne uskutočňovaným poriadkom s jediným hlavným zreteľom: vytvoriť podmienky pre stále bohatší slobodný rozvoj každého jednotlivca v spravodlivej a šťastnej socialistickej spoločnosti.

Aj keď výbory NS navrhujú schválenie osnovy zákona o päťročnom pláne v podstate bezo zmien, rokovanie nebolo neplodné, naopak. Zvolení zástupcovia čs. ľudu vyslovili menom tohto ľudu stanovisko k zákonu, ktorý viac a hlbšie ako ktorákoľvek iná norma zasahuje život miliónov. I tých, čo v plnom rozvoj i životných síl pracujú pri strojoch, na roli, v úrade, v ordináciách, alebo tvorčou prácou umelca či vedca. I tých, ktorí po skončení životného diela majú po rokoch práce nárok na zaslúžený odpočinok a ktorých kapitalizmus nechával tak často v biede, nedostatku, ba v zúfalstve. A konečne tento zákon zasahuje do života všetkých, ktorí sa na svoje povolanie ešte len pripravujú, a na učiacich sa chlapcov a dievčatá, na deti, aj na generáciu občiankov dosiaľ nenarodených, ktorých chceme v budúcnosti vítať vždy do lepších a krajších pomerov.

Napokon chcem spomenúť, že z toho, čo dosiaľ bolo na pôde NS zástupcami ľudu povedané k päťročnému plánu, pokladám tri veci za mimoriadne dôležité:

Po prvé: jasné a jednoznačné doklady o tom, že československé hospodárstvo nastupuje do 5RP konsolidované, zdravé a pevné, a že je tomu tak len vďaka dvojročnému plánu. Šuškaná rozvratnícka a panikárska propaganda, že pomery sa zhoršujú, že hospodársky plán sa nepodarí, sa rozplynula a zmizla neslávne ako každá lož. Zprávy ôsmich členov vlády sa konfrontovaly so skúsenosťami poslancov z celej republiky, z oravských kopaníc a z priemyselných centier, z českého pohraničia aj z bohatých krajov pôdohospodárskych. Záver tejto konfrontácie rovnako ako záver kritiky dvojročného plánu je celkom jednoznačný.

Vo vyživovacej situácii ťažkosti vyvolané neúrodou boly vážne a udržanie dávok potravín počas dvojročnice bolo nad iné úlohy ťažké. Preto tam reakcia sústredila svoje útoky: šmelinu, sabotáž, navádzanie k neplneniu kontingentov, šírenie paniky z vojnovej psychózy a ďalšie svoje zbrane nasadila, aby vyvolala rozvrat zásobovacej situácie a nespokojnosť ľudu. No, dávky sme udržali, aj keď - najmä na Slovensku, kde pomery zdedené vo februári po DS boly ďaleko rozvrátenejšie - došlo v jarných a letných mesiacoch v niektorých krajoch k zásobovacím poruchám. Len vďaka neoceniteľnej pomoci SSSR a vďaka dvojročnému hospodárskemu plánu, ktorý dokázal zmobilizovať priemyselnú výrobu a dopravu tak, že sme nezbytné potraviny zo zahraničia mohli nakúpiť a doviezť domov, nedošlo u nás k hladu. Dnes očividne ideme od horšieho k lepšiemu - zvýšenie dávok a čiastočné uvoľnenie trhu povolením voľného predaja zvyškov niektorých pôdohospodárskych výrobkov je toho nezvratným dôkazom. Poslanci NS za roľníkov aj za mestské obyvateľstvo túto novú úpravu radostne uvítali. Tým viac ocenili prínos, ktorý pre naše zásobovanie znamenajú niektoré zvlášť vítané položky rozšírenej obchodnej dohody o výmene tovaru so SSSR. 300.000 ton pšenice, 20.000 ton jačmeňa, 1.000 ton hrachu, 3.000 ton šošovice, 300.000 kg čaju, 25 mil. kg mäsa a 25 mil. kg masla - to sú číslice, ktoré nikoho neomrzia opakovať. Veselšie sa odvádzajú kontingenty a veselšie sa nakupuje. A to je dobrá predzvesť pre päťročnicu a pre splnenie celého plánu výživy až do roku 1953.

Mohutný československý priemysel, ktorého objem predstavuje 70% národného dôchodu a ktorý živí 36% všetkého obyvateľstva, prechádza od dvojročnice k päťročnici ako sektor, ktorý v mnohých odvetviach už splnil a vcelku splní úlohy dvojročného plánu. Len vďaka priemyslovej výrobe, rozvinutej hospodárskym plánom, sme vládali uniesť a úspešne prekonať hospodárske straty spôsobené neúrodou a sabotážou. Priemysel takmer na 100% znárodnený, dobre organizovaný, prekonávajúci plán v najťažších kľúčových odvetviach; sektor s najuvedomelejším osadenstvom, ktoré od februára dobrovoľne zvyšuje a zkvalitňuje výrobu nadplánmi a ktoré v mnohých závodoch pripravuje vstretné plány päťročnice, je pripravený zvládnuť ťažkosti, prekonať slabé miesta, ako je absentizmus, fluktuácia a v niektorých odvetviach nedostatočná produktivita práce, a splniť rozhodujúce úlohy päťročného plánu.

Doprava je po priemysle druhý výrobný sektor, ktorý svoje úlohy v dvojročnici zvláda nad 100% plánu, hoci pracuje zväčša so zariadením horším ako pred vojnou. Doprava svoje úlohy v 5RP splnila, najmä v novej organizačnej forme dopravného národného podniku.

Československá mena je pevná. Pripravuje sa rozpočet na prvý rok päťročnice a predpoklady pre splnenie investícií v tomto aj v budúcich rokoch 5RP sú vytvorené.

Napriek tomu, že dvojročnica zčasti pre objektívne príčiny, no zväčša pre sabotáž súkromnokapitalistického sektoru splnená v celom rozsahu nebola a že sa v dôsledku toho zvýšenie životnej úrovne nemohlo prejaviť žiadúcou mierou, platia v plnej miere slová pána predsedu vlády, a to pre všetky kraje ČSR: "Na konci dvojročného plánu je životná úroveň našich národov a najmä pracujúceho ľudu i napriek ranám, spôsobeným neúrodou a sabotážou, ďaleko vyššia, než bola v dobách najväčšej úrody a nadbytku za vlády starého kapitalistického hospodárstva."

Panie a páni, jednomyseľné potvrdenie týchto slov zástupcami československého ľudu v NS sme pokladali za tak dôležité, že sme doplnili, hoci to nie je zvykom, 4. kapitolu dôvodovej zprávy k vládnemu návrhu zákona číselne podloženou ilustráciou životnej úrovne pracujúceho ľudu pred druhou svetovou vojnou, aby pokrok dosiahnutý v dvojročnici a perspektíva do päťročného plánu názornejšie vystúpily. Na tento doplnok dovoľujem si vás, panie a páni, osobitne upozorniť.

Za druhý mimoriadne závažný politický moment treba pokladať postoj členov NS k otázke Slovenska v 5RP. Zákon o 5RP bude normou hospodárskou, a preto si nie dosť uvedomujeme jeho politický dosah do všetkých dôsledkov. Nie je to veľmi dávno, čo tzv. slovenská otázka bola jednou z najvážnejších otázok čs. vnútornej politiky. Rozpamätajme sa ešte na diskusie o ústave - s koľkými nejasnosťami o ústavnom postavení Slovenska sme sa stretávali vo verejnej mienke, koľko nánosu starých čias ostalo na tomto úseku! To všetko bránilo najmä českej a slovenskej inteligencii vidieť veci jasne a jednoducho, ako v skutočnosti sú. Komplexy a zatrpklosť, zvyšky malomeštiackeho nacionalizmu, nedôvera a neznalosť na to pravidelne každý z nás narážal, akonáhle začala reč medzi Čechmi o Slovákoch, alebo medzi Slovákmi o Čechoch.

S touto skúsenosťou treba porovnať samozrejmosť, s akou sa rokovalo v NS o zvýšenom tempe hospodárskeho, kultúrneho a hmotného rozvoja na Slovensku v priebehu 5RP. Rozdiely v tempe rozvoja nie sú bezvýznamné. Kým národný dôchodok vzrastie v celoštátnom meradle za 5 rokov o 48%, vzrastie na Slovensku o 60%. Hodnota priemyselnej výroby vzrastie celoštátne o 57%, na Slovensku o 75%. Priemyselná zamestnanosť sa zvýši celoštátne o 18%, na Slovensku o takmer 50%. Pôdohospodárska výroba živočíšna vzrastie celoštátne o 86%, na Slovensku takmer o 100%. Investície, pripadajúce na Slovensko, činia 28,6% investícii celoštátnych; teda v každom prípade viac, než činí prínos Slovenska v celkovom národnom dôchodku. Mnoho ďalších nových tovární päťročnice bude umiestených na Slovensku. Slovenska sa týkajú tiež dôležité investície v doprave a verejných stavbách. A o tomto zameraní hospodárskeho plánu nielen že nebola vznesená jediná pochybnosť, ale naopak sú doterajšie výsledky plánovaného hospodárstva na Slovensku a perspektíva do päťročnice vysoko oceňované práve tak českým, moravským alebo slovenským poslancom ako rezortným ministrom.

Tento nepriamy politický dôsledok dvojročnice treba pokladať za jeden z najskvelejších úspechov nášho hospodárskeho plánovania.

Požiadavka hospodárskeho a sociálneho vyrovnania medzi českými krajinami a Slovenskom sa mohla stať súčiastkou vládneho programu vďaka víťazstvu pokrokových síl vo voľbách r. 1946. Kým dvojročný plán v českých krajinách bol len plánom obnovy, začína sa s industrializáciou Slovenska už v období dvojročnice, začína sa s industrializačným programom bez ohľadu na to, že vtedajšia najreakčnejšia politická strana, Demokratická strana, získala vo voľbách r. 1946 paktom s ľudákmi 60% hlasov na Slovensku a že zástupcovia tejto strany si dovolili - aj keď je to už dnes nevýznamná a smiešna epizóda - hlasovať v ústavno-právnom výbore Národného shromaždenia proti zákonu o dvojročnici.

Správnosť novej hospodárskej politiky ľudovodemokratickej Československej republiky voči Slovensku sa ukázala po dvoch rokoch predovšetkým vo významných výsledkoch hospodárskych, ktoré sú úspechom celého hospodárstva Československej republiky, a po druhé spomenutými dôsledkami politickými. Nie nadarmo padly počas rokovania v Národnom shromaždení slová, že zákon o dvojročnom pláne najviac zo všetkých zákonov prispel k sblíženiu českého a slovenského národa. Päťročný plán ide v tejto línii pokračovať.

Vývin industrializácie Slovenska konečne dokázal, že plánované hospodárstvo môže riešiť aj také zdanlivo nesnadné a nepopulárne úlohy, ako bola akcia premiestenia niektorých výrobných zariadení z českých krajín. Koľko ľudí sa pokúšalo pred februárom túto akciu sabotovať alebo vôbec zmariť! Koľko to bolo útokov a intervencií, v lepších prípadoch to bolo presvedčenie, že sa premiestenie ani pri dobrej vôli uskutočniť nedá.

Premiestenie v plánovanom rozsahu podľa § 7 zákona o dvojročnom pláne je dnes uskutočnené a zabezpečuje na Slovensku spolu 24.000 nových pracovných príležitostí. Pán minister priemyslu pri svojej ceste Slovenskom videl výborne využité, naplno pracujúce premiestené stroje v nových slovenských továrňach a znovu ocenil hospodársky osoh akcie vo svojom prejave v hospodárskom výbore. Pravda, premiestenie sa podarilo tak ako každý iný úsek plánu nie pomocou byrokratov, ani násilím, ale dobrou politickou prípravou a len za pomoci robotníckej triedy na českej i na slovenskej strane.

Presvedčivé dôkazy o úspechu hospodárskej politiky ľudovej demokracie na Slovensku sa prejavily zrejme v rokovaní zákona o päťročnici v Národnom shromaždení. Sú ďalším dôkazom, že len socialistický alebo k socializmu smerujúci režim dokáže riešiť v kapitalistickom svete neriešiteľné rozpory národnostné tým, že ich rieši socialisticky predovšetkým na hospodárskej základni. Rozvíja výrobné sily hospodársky slabých krajín, najmä ich industrializáciou, a súčasne zabezpečuje plnú slobodu národnostnú.

Výklad o Slovensku treba doplniť ešte poznámkou. Dokedy počítame s potrebou zámerne zrýchleného hospodárskeho vývoja na Slovensku? Kedy sa osobitná industrializačná politika voči Slovensku skončí? Ak pokladáme za cieľ prvej etapy industrializácie vyrovnanie počtu obyvateľstva, prislúchajúceho k pôdohospodárstvu a k priemyslu, môže k nemu dôjsť pri zachovaní tempa industrializácie, aké je v tejto päťročnici, to znamená pri priemernom vzraste zamestnanosti asi o 20.000 pracovných síl ročne, asi koncom tretej päťročnice. Po roku 1960 by sa teda pri tomto industrializačnom tempe počet ľudí žijúcich z pôdy a počet ľudí žijúcich z priemyslu na Slovensku vyrovnal. Tento stav nastal v českých krajoch okolo roku 1892 a na Morave asi roku 1913. Tak veľká je rozdielnosť hospodárskej štruktúry a priemyselnej nerozvinutosti Slovenska. Je samozrejmé, že v roku 1960 nebude slovenský priemysel tiež kvalitatívne na úrovni českého priemyslu v roku 1890. Bude o mnoho ďalej, lebo to bude priemysel moderný, bude mať lepšie organizovanú dopravu, dobudované energetické zdroje atď. Ale aspoň po tri päťročnice treba zrýchlené tempo slovenského rozvoja zachovať, aby, nakoľko sa medzitým rozvoj v českých krajinách nezastaví, skutočne došlo k sbližovaniu a nie k odďaľovaniu hladín hospodárskej, sociálnej a kultúrnej úrovne v oboch častiach štátu.

Pokladala som za potrebné zmieniť sa trochu obšírnejšie o Slovensku v päťročnom pláne z toho dôvodu, že doterajší rozvoj na Slovensku je určitým poučením pre päťročný plán. Ak sme doteraz už podľa plánu niekde prevádzali prestavbu a výstavbu hospodárstva a nie len jeho obnovu, bolo to na Slovensku. Treba sa teda učiť jednak zo zkúseností, získaných pri prevádzaní nových investícií, ďalej pri úkoloch podobných ako je premiestenie, a konečne si treba na tomto príklade tiež uvedomiť, že plán výstavby je skutočne mobilizačnou silou más, že na Slovensku dokázal skutočne odkryť rezervy, a v nemalej miere pomohol robotníckej triede vyhrať na Slovensku svoj politický boj proti reakcii už vlastne pred februárom, na jeseň r. 1947.

Napokon tretí význačný moment parlamentného rokovania, ktorý treba osobitne zhodnotiť, je celkový postoj, aký zástupcovia československého ľudu zaujali k predpokladom plánu. Vážnosti a veľkosti päťročného plánu je úmerné napätie síl, aké splnenie plánu žiada. Poslanci Národného shromaždenia vedeli sa postaviť veľkej úlohe tvárou v tvár tak, ako sa k nej postaví celý český a slovenský ľud. Hľadaly sa konkrétne cesty, ako treba predpoklady plánu čo najlepšie splniť, nezľaknúť sa veľkosti úlohy, ale s veľkosťou úlohy vyrásť. Niekoľko desiatok poslancov prinieslo toľko cenných námetov a pripomienok, na príklad k otázke zvýšenia produktivity práce, že nie je možné pochybovať, že rozum a skúsenosť desaťtisícov dokáže odhaliť väčšie rezervy, než s akými plán počíta.

Zástupcovia československého ľudu v parlamente, majúc na pamäti slová predsedu vlády o význame a dôležitosti svojho rozhodovania o zákone o päťročnom pláne, súčasne prevzali záväzky soznámiť s plánom a jeho úlohami široké vrstvy ľudu, vniesť budovateľské povedomie do všetkých pracovných miest, podpáliť nadšenie pracovného súťaženia, byť na prvom mieste v sústavnom prekonávaní prekážok, ktoré sa postavia úspechu päťročnice do cesty.

Panie a páni, príprava a prevádzanie jednotného hospodárskeho plánu prislúcha vláde ako jedna z jej predných úloh. Tak znie ustanovenie § 163, odsek 2 ústavy Československej republiky. Národné shromaždenie má hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorý vláda prvý raz podľa tohto ustanovenia novej ústavy pripravila. Národné shromaždenie podľa výsledkov rokovania svojich 9 výborov bude pre tento návrh hlasovať, pretože zistilo, že návrh zodpovedá predpisom ústavy a zaisťuje, ako to ústava žiada, "účelnú mieru národnej spotreby, stupňovanie množstva, akosti a plynulosti výroby, aby tak postupne vzrastala životná úroveň obyvateľstva". (Predsedníctvo prevzal podpredseda Richter.)

Národné shromaždenie republiky Československej bude konečne hlasovať pre vládny návrh zákona o päťročnom pláne preto, že tento návrh zodpovedá nielen litere, ale aj duchu československej ústavy a tým aj vôli českého a slovenského ľudu, ako je vyjadrená v ústavnom prehlásení:

"Chceme, aby náš slobodný štát bol štátom ľudovej demokracie, v ktorom si ľud svojimi zástupcami zákony nielen dáva, ale ich svojimi zástupcami tiež vykonáva. Chceme, aby to bol štát, v ktorom všetko hospodárstvo slúži ľudu a je vedené tak, aby vzrastal obecný blahobyt, aby nebolo hospodárskych kríz a aby bol národný dôchodok spravodlivo rozdelený. Po tejto ceste chceme dôjsť k spoločenskému poriadku, v ktorom bude úplne odstránené vykorisťovanie človeka človekom - k socializmu." (Potlesk.)

Místopředseda Richter: K této věci jsou přihlášeni řečníci, zahájím proto rozpravu. Řečníky jsou paní a pánové: posl. dr Berák, Juha, Žiak, dr Pátková, Zupka, Šnobl, dr Hulínský, Kaďůrek, Hodinová, Mrázik, Niederle, Machačová, Volavka, Sýkora, Mátl, Jan Sova, Zimáková.

Uděluji slovo prvnímu přihlášenému řečníku, panu posl. dr Berákovi.

Posl. dr Berák: Slavná sněmovno, paní a pánové!

Teprve nyní, když schvalujeme vládní návrh zákona o pětiletém hospodářském plánu rozvoje Československé republiky (zákon o pětiletém plánu), můžeme posoudit význam přímo revoluční, jaký bude míti uskutečnění plánu pro naše hospodářství, pro náš národ a státní život vůbec. Neboť tím a právě tím se liší především 5LP od 2LP, že znamená výstavbu a přestavbu našeho hospodářství, že přinese hluboké strukturální změny a s nimi též stejně významné změny sociální skladby našeho státu. V § 1 návrhu zákona se výslovně praví, že 5LP bude důležitým stupněm ve vývoji československé lidové demokracie k socialismu.

To je nejvýznačnější rys našeho plánu. Je tento rys v souhlase s předpoklady našeho hospodářství, s jeho hmotným stavem a se směry našeho vývoje? Ano, je. Neboť 5LP, opíraje se o výsledky 2LP v průmyslu, chce dosáhnouti svých cílů především vzrůstem produktivity práce v celém hospodářství.

Zamýšlíme-li se nad touto otázkou, jaký je dnešní stav našeho hospodářství a jaké jsou další perspektivy právě dnes, kdy přistupujeme k projednání a schválení našeho 5LP, musíme si nejdříve uvědomiti, že základem celého našeho hospodářství je průmyslová výroba. Dosavadní vývoj této výroby lze právem označit za velmi dobrý. Ve 2LP jsme si vytyčili úlohu, že koncem 2LP dosáhneme předválečného stavu a že jej překročíme o 10%. V průmyslu jsme tohoto úkolu již dnes nejen dosáhli, nýbrž dokonce jej překročili. Stejně příznivě se vyvíjí naše doprava. V dopravě stanovil 2LP úlohu dosáhnouti předválečného výkonu. Tohoto výkonu jsme dosáhli, ačkoliv máme menší vozový park nežli před válkou, třebaže v rekonstrukci mostů a trati máme ještě mnohé nedostatky. Jiná je situace v zemědělské výrobě. Zde jsme plán nesplnili - zejména pro loňské sucho - a skutečná výroba je mnohem nižší, nežli předpokládal 2LP. Nesplnili jsme plán ani ve stavebnictví a pravděpodobně ho nesplníme ani do konce letošního roku. Nejvíce jsme zůstali pozadu v průmyslových stavbách a špatně byl plněn plán též ve stavbách bytových.