V prvom rade chceme liečiť rany z vojny minulej, starať
sa o odstránenie zbytkov a konsolidáciou doma prispieť
k zabezpečeniu svetového mieru. S bolesťou
vidíme, že na druhej strane sú hotoví
myslieť už na novú vojnu v dobe, keď všade
vidieť ešte trosky vojny nedávnej. My sa nemôžeme
dať mýliť, lebo neveríme, že by národy
vojnu chcely, že ju budú podporovať, aj keby
sa vyvolala. Budeme pracovať a budeme ostražití
doma i navonok. Prejednávaná osnova zabezpečuje
právne predpoklady, ktorými je podmienená
pokojná výstavba našej republiky. V prvom rade
bude chrániť štát proti priamym útokom
na samú existenciu; chránené budú
v prvom rade kolektívne statky, ktoré tvoria priamo
existenciu štátu. Sú to samostatnosť,
ústavná jednotnosť, územná celistvosť
republiky, jej ľudovodemokratické zriadenie, spoločenská
hospodárska sústava, národný charakter
republiky a najvyššie ústavné orgány.
Ohrozenie týchto pre štát najkardinálnejších
právnych statkov shrnuje osnova v trestných činoch
proti štátu, medzi ktoré patria velezrada,
sdružovanie proti štátu, poburovanie proti republike
a hanobenie republiky. (Predsedníctvo prevzal podpredseda
Komzala.)
Druhú skupinu tvoria podľa osnovy trestné činy
proti vonkajšej bezpečnosti štátu; tretiu
skupinu tvoria trestné činy proti vnútornej
bezpečnosti štátu a štvrtú a poslednú
skupinu trestné činy proti medzinárodným
vzťahom štátu.
V týchto definíciách a kvalifikáciách
trestných činov je zachytená každá
forma trestnej činnosti vo všetkých možných
podobách, v akých sa so strany domáceho a
zahraničného záškodníctva môžu
proti štátu a jeho ľudu vyskytnúť.
Ak tento zákon vyvolá uspokojenie u pracujúceho
ľudu, nebude tomu tak u záškodníkov, ktorých
smýšľanie a metódy osnova zákona
plasticky znázorňuje. Pokrokové sily ľudových
demokracií iste so súhlasom uvítajú
toto legislatívne dielo ako prirodzený nástroj
obrany proti reakčným silám, kým iní
nás budú haniť. Tresty v novom zákone
podľa nebezpečnosti útoku sú prísne.
Avšak zákon - ako aj celé trestné právo
- dáva sudcom možnosť, aby v prípadoch,
v ktorých to okolnosti odôvodňujú,
plne sa uplatnila humánna línia, aby sa uplatnil
duch milosrdenstva, odpúšťania a duch lásky.
Ak vinník prejaví účinnú a
úprimnú ľútosť, dáva naša
ústava, nadväzujúca na pokrokové humanitné
tradície dejín československého pracujúceho
ľudu, možnosť udeliť amnestiu, odpustenie
alebo zmierniť tresty a právne následky odsúdenia
trestnými súdmi podľa § 74, ods. 1, bod
11. Nezastierame si skutočnosť; vieme, že v každodennom
živote je množstvo nedostatkov a chýb, veď
je ešte mnoho neskúsenosti, mnohým snaživcom
je nezvyklé myslieť dnes v celej línii
ináč, než mysleli dosiaľ. Shovievavé
posúdenie bude iste u tých chýb, ktoré
nevyvierajú zo sabotáže, z nepriateľstva
alebo z ľahkomyseľnosti. Som presvedčený,
že tento prísny zákon nemusí vzbudzovať
strach v nikom, kto s týmto štátom je už
sopätý, kto nový smer nášho života
a vývoja vzal na vedomie, kto sa poctivo zapojil do budovania
a nemá bočné zámery. Som presvedčený,
že títo dosiaľ neprišli, ani neprídu
do konfliktu s novým zákonom na ochranu republiky.
Kto dosiaľ stojí na rázcestí, musí
sa rozhodnúť: žiť tu v súlade s ľudom,
jeho snahami, slasťami a strasťami, alebo myslieť
a cítiť s brehom druhým, s našou emigráciou
a proti nám. Pevne dúfam, že nebude mnoho tých
druhých a že nie trestné sankcie a strach zo
zákona nás dajú dohromady k budovaniu republiky,
ale že zdravé slovanské srdce a zdravý
rozum to budú, ktoré pomôžu sceliť
naše rady v prospech vlastný, v prospech ľudu
a nášho štátu. Veď nikto nemôže
tvrdiť, že so strany terajšieho režimu nebolo
dosť ochoty a dobrej vle dorozumieť sa s tými,
ktorí boli do februára proti. Predseda vlády
vo svojom vyhlásení povedal, že nikoho nebudeme
vylučovať z práv občana, kto sa sám
zo spoločenstva národa nevylúči. Slová
odstupujúceho prezidenta dr. Beneša o nažívaní
v úcte a láske a o vzájomnom odpúšťaní
boly tlmočené a zdôraznené najzodpovednejšími
činiteľmi štátu. Pán prezident
republiky Klement Gottwald po jednomyseľnom zvolení
za hlavu štátu činom skutočnej politickej
veľkodušnosti udelil širokú politickú
amnestiu, ktorou sa dostalo odpustenia mnohým previnilcom.
To sú faktá, ktoré hovoria jasne, že
Česi a Slováci sú verní tradíciám
humanity a dobromyseľnosti. Smierlivosť je však
na mieste potiaľ, pokiaľ nie je slabosťou. Zodpovedná
vláda oprávnene žiada vernosť, úctu
k štátu a najmä v časoch nebezpečenstva
nemôže dopustiť, aby pomýlení, zaslepení
ľudia svojimi nerozmyslenými činmi ohrožovali
základy vnútorného poriadku a pokoja.
So strany poslancov NS nie je možný iný ako
kladný a úprimný pomer k tomuto zákonu.
Uvedomujeme si vážnosť prítomných
pohnutých časov i vplyvov z medzinárodnej
situácie, ako sa javí práve teraz na konferencii
v Paríži, a nutnosť ráznych opatrení.
Budeme bdieť, aby sa zákon vykonával skutočne
spravodlivo.
Fašistické štáty maly zásadu: popraviť
hoci 10 nevinných kvôli jednému vinníkovi.
Podľa toho naplnily žaláre a zničily milióny
nevinných životov. Náš právny poriadok,
naša ústava chráni nevinných ľudí.
Zreteľ na blaho českého a slovenského
pracujúceho ľudu a zreteľ na potrebu pokojného
a nerušeného budovania nášho štátu
určuje jednomyseľné a kladné stanovisko
aj poslancov Klubu Strany slovenskej obrody k osnove zákona
na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Nielen kladné
stanovisko tu tlmočím, ale aj plnú súčinnosť
k spoločnej ochrane republiky, jej hmotných,
ideových a mravných záujmov proti rozvratu
a rozvratníkom. (Potlesk.)
Podpredseda Komzala: Ďalším prihláseným
rečníkom je pán posl. Šalgovič.
Dávam mu slovo.
Posl. Šalgovič: Slávne Národné
shromaždenie, panie a páni!
Porážkou nemeckého fašizmu, na ktorej
mala lví podiel sovietska armáda, boly vytvorené
priaznivé podmienky pre víťazstvo našej
národnej a demokratickej revolúcie. víťazným
februárom vstúpili sme do etapy intenzívneho
prehlbovania ľudovej demokracie smerom k socializmu. Táto
nová vývojová etapa sa vyznačuje na
jednej strane rýchlejším napredovaním
k socializmu, na druhej strane stupňovaným úsilím
domácej i zahraničnej reakcie znemožňovať
a hatiť tento postup, sabotovať a rozvracať našu
hospodársku výstavbu. Úspechy a úsilie
vo vybudovaní spravodlivejšieho spoločenského
poriadku, kde niet vykorisťovania človeka človekom,
vyvolávajú znepokojenie a aktivitu agresívnej
zahraničnej reakcie, ktorá s obavami o vlastné
pozície sleduje napredovanie ľudových systémov,
a preto spája svoje úsilie o zabrzdenie pokroku
s úsilím reakcie domácej o reštaurovanie
kapitalizmu. Reakcia brojí proti zásadným
zmenám, ktoré sme vykonali v našej hospodárskej
a spoločenskej štruktúre. Útočí
proti našej generálnej línii, ktorou je budovanie
lepšieho hospodárskeho a spoločenského
poriadku pre všetkých pracujúcich.
Na tisícoch príkladoch môžeme dokázať,
aké rozsiahle pracovné možnosti dávame
každému občanovi, aby sa zapojil do produktívnej
práce. Žiadny režim nedal doteraz najavo toľko
dobrej vôle dohodnúť sa i s tými, ktorí
nejavili ochotu s nami spolupracovať. Robíme všetko,
aby sme získali i tých, ktorí prejavujú
váhavosť a nechápu naše ciele. Drvivá
väčšina nášho obyvateľstva sa
vyslovila a plne podporuje túto našu generálnu
líniu, no odstavená zradná buržoázia
a dedinská buržoázia, boháči,
nemôžu a nevedia sa smieriť s vývojom u
nás. Od sprisahania slovenských reakčníkov
až ku špionážnym aféram, prebiehajúcim
tohto času pred štátnymi súdmi v Čechách,
vedie jediná spoločná línia boja reakcie
proti našej hospodárskej a spoločenskej štruktúre,
proti nášmu napredovaniu.
S tohto hľadiska a zo skutočnosti, že v celosvetovom
merítku prebieha drvivý zápas medzi imperializmom
a protiimperialistickými silami, musíme hodnotiť
aj zákon, ktorý sa nám predkladá.
Zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky má
byť zbraňou, ktorou sa náš ľud bráni
proti všetkým tendenciám ohrozujúcim
jeho slobodu a jeho výdobytky. On má byť jedným
z prostriedkov zabezpečenia formy nášho štátu
ako nástroja pracujúceho ľudu, má mu
lepšie ochrániť jeho systém a poriadok,
má zabrániť reakcii, aby poškodzovala
naše hospodárstvo. Keďže nový právny
poriadok nestačil ešte dohnať, kodifikovať
celkove všetky zmeny a charakteristické znaky nášho
nového spoločenského poriadku, má
to byť práve tento zákon, ktorý i v
určitej miere zabezpečí tie zmeny, ktoré
ľudová demokracia vykonala a ku ktorým speje
či v spoločenskej alebo hospodárskej štruktúre.
Treba najmä zdôrazniť, že nový zákon
na rozdiel od starého, ktorý vyvieral z liberalisticko-kapitalistickej
hospodárskej sústavy predmníchovskej republiky,
bude chrániť náš hospodársky systém,
z ktorého vyviera naša nová spoločenská
štruktúra.
A tu je ďalekosiahly význam zákona pre zabezpečenie
vývoja našej hospodárskej sústavy, pretože
zabezpečuje nielen jej terajší stav, ale ochranou
plánovania, sankciami proti narušovateľom nášho
hospodárstva zabezpečuje i jej ďalší
vývoj a premenu na ceste k socializmu. Bez ochrany tejto
hospodárskej základne nie je možné si
predstaviť ani ochranu štátu, a je preto správne,
keď zákon prísne trestá sabotáž
proti jednotnému hospodárskemu plánu. Práve
plánované hospodárstvo, ktoré zaručuje
prácu našim robotníkom, roľníkom
a pracujúcej inteligencii, vylučuje hospodárske
krízy a umožňuje zvyšovanie životnej
úrovne pracujúcich, ako aj posilňuje obranyschopnosť
nášho štátu, je tŕňom v
oku pažravým imperialistom. Keď sme sa nebáli
dať robotníkovi zbraň do ruky na ochranu hospodárskeho
poriadku, ktorý slúži jemu, dávame mu
možnosť použiť proti sabotérom aj tohto
zákona.
Osobitne treba zhodnotiť jeho § 25, ktorý v duchu
ústavy zabraňuje šírenie nacizmu, fašizmu,
potlačovanie práv a slobody pracujúceho ľudu,
národnostnú, náboženskú alebo
rasovú nenávisť. V tomto paragrafe jasne vidieť,
ako chápeme otázku slobody my a ako ju chápe
vládnuca trieda v kapitalistických štátoch.
Kapitalistická sloboda je slobodou vykorisťovania
pracujúcich, je slobodou pseudodemokratickej benevolentnosti
voči hnutiam, ktoré utláčajú
pracujúci ľud, je slobodou nacionalistického
rozoštvávania a rasovej diskriminácie. V kapitalizme
niet ochrany pre pracujúci ľud.
No, my máme na mysli skutočnú slobodu pracujúceho
ľudu a ochránime ju tým, že už v
zárodku odstránime všetko, čo by ju
ohrožovalo. Kým v kapitalistických štátoch
je sloboda len pre úzku vrstvu koristníkov a slúži
len im a ochrane ich vlastných pozícií, u
nás sloboda slúži širokým masám
pracujúceho ľudu a jej ochrana je pre nás ochranou
pracujúceho ľudu a jeho výdobytkov. Tento paragraf
je aj podoprením medzinárodnej solidarity robotníckej
triedy a potvrdením, že v radoch tejto niet miesta
pre národnú a rasovú diskrimináciu.
Je mementom pre tých, ktorí by, sledujúc
ciele reakcie, chceli využiť buržoázny nacionalizmus
k nastoleniu rozporov medzi Čechmi a Slovákmi, alebo
antisemitizmus k zaneseniu rozvratu a naštrbeniu jednoty
pracujúcich.
Náš ľud si vojnu nepraje. V prípadoch
napadnutia našej republiky bránili by ju všetci
pracujúci, na čele s robotníckou triedou.
Avšak tých, ktorí by sa odvážili
podnecovať k útočnej vojne, budeme trestať
na základe tohto zákona. Dokazujeme znova a znova,
že patríme do tábora národov mierumilovných.
My týmto zákonom vyslovujeme želanie všetkých
mierumilovných ľudí sveta, zabrániť
útočnej, dobyvačnej imperialistickej vojne.
I v tomto sa prejavuje medzinárodný dosah tohto
zákona.
Sme si vedomí, že naša sloboda a samostatnosť
je zabezpečená najmä pevnými spojeneckými
sväzkami so Sovietskym sväzom a štátmi ľudovej
demokracie. Vo vedomí toho, že toto spojenectvo bolo
vykúpené a utúžené krvou a nesčetnými
obeťami, chceme ho chrániť. Preto zákon
tresce aj vyzvedačstvo proti našim spojencom ako vyzvedačstvo
proti nášmu štátu. Dávame tým
výraz poctivému plneniu našich spojeneckých
záväzkov a zabezpečujeme tak aj našich
spojencov, že náš štát nebude nástupným
územím vyzvedačskej a rozvratnej činnosti
proti nám. Nebezpečie pre nás je aj nebezpečím
pre našich spojencov a opačne.
Keď takto posudzujeme význam a dosah zákona
na ochranu ľudovodemokratickej republiky, je nám jasné,
že naša pracujúca pospolitosť dostáva
v ňom zbraň, ktorou bude ochraňovať
a zabezpečovať to, čo ťažko vydobyla
v zápase s fašizmom, nacizmom a zradnou buržoáziou.
Týmto zákonom zabezpečíme najcennejšie
hodnoty a výdobytky nášho ľudu, ľudovodemokratickú
formu nášho štátu, náš spoločenský
a hospodársky systém, a markantne ukážeme
našu dobrú vôľu ísť napriek
snaženiam medzinárodnej i našej reakcie s táborom
mieru a pokroku.
Úvodné prehlásenie našej Ústavy
z 9. mája hovorí: "Sme odhodlaní brániť
všetkými svojimi silami vymoženosti našej
národnej a demokratickej revolúcie proti akýmkoľvek
snahám domácej i zahraničnej reakcie."
Tento zákon nám to plne umožňuje.
Menom Klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska mám
česť prehlásiť, že za osnovu tohto
zákona budeme hlasovať. (Potlesk.)
Podpredseda Komzala (zvoní): Ďalším
rečníkom je pán posl. dr. Kučera.
Dávam mu slovo.
Posl. dr. Kučera: Slavné Národní
shromáždění, paní a pánové!
Zákon na ochranu lidově demokratické republiky
je logickým článkem v řetězu
státotvorných snah o vybudování a
upevnění naší československé
lidové demokracie.
Jak vypadá tato lidová demokracie? Odpověď
na tuto otázku nám dává president
Klement Gottwald po svém zvolení presidentem
Československé republiky v projevu k lidu dne 14.
června 1948 na pražském Hradě: "Máme
lepší, opravdovou lidovou demokracii, vybojovanou
a vykoupenou mnohými trpkými zkouškami a těžkými
oběťmi. Máme dnes demokracii, v níž
závody patří lidu a pracují pro blaho
všeho občanstva. Máme demokracii, v níž
půda patří rolníkům, kteří
na ní pracují a v níž živnostníci
se nemusí bát ani útisku se strany kartelů
a monopolů, ani exekutora. Máme dnes demokracii,
v níž vzdělání je dostupné
všem, v níž má inteligence volný
prostor pro tvůrčí rozlet, v níž
mládež má volnou dráhu vpřed.
Máme demokracii, v níž Sbor národní
bezpečnosti není postrachem lidu, ale ochráncem
lidu a státu před nepřáteli a rozvratníky.
Máme demokracii, v níž všichni pracující
lidé tvoří jednu rodinu, a to od presidenta
až po posledního pracujícího občana.
Takovou máme dnes novou československou lidovou
demokracii!"
Chceme-li posoudit správně význam zákona
na ochranu lidově demokratické republiky, musíme
si připomenout skutečnosti, které vedly k osvobození
tohoto státu. Po staletí bojoval český
a slovenský lid s feudálními vykořisťovateli
a s německou dynastií Habsburků za své
sociální a národní osvobození.
V prvé světové válce zahájily
oba národy společný odboj proti německému
imperialismu a podníceny velkou Říjnovou
revolucí zřídily po staletích poroby
dne 28. října 1918 svůj společný
stát, demokratickou republiku Československou. Znovunabytí
samostatnosti dělo se u nás jako kdekoliv jinde
u národnostně potlačených malých
slovanských národů pod vlivem vítězné
Velké ruské revoluce, která podnítila
národy Rakouska, zbídačené a vražděné
jeho imperialistickou válkou, k povstání
a nakonec k rozbití Rakouska. Již tehdy toužil
náš lid po lepším společenském
řádu, po socialismu. Avšak toto úsilí
bylo zmařeno, když se po rozkolu dělnického
hnutí v prosinci 1920 podařilo nepočetné
vrstvě kapitalistů a velkostatkářů
zvrátit pokrokový vývoj v naší
republice a přivést k vítězství
kapitalistické hospodářské zřízení
se všemi jeho zly, zejména s hrůzou nezaměstnanosti.
A je třeba dále si uvědomit další
vývoj v naší republice, jak je výstižně
vylíčen v "Prohlášení"
k naší ústavě: "Když pak oběma
našim národům hrozila zkáza z nové
imperialistické expanse ve zločinné podobě
německého nacismu, tu opět - jako kdysi v
husitské revoluci panská šlechta - zradila
nyní i novověká vládnoucí třída,
buržoasie. Ve chvíli nejvyššího nebezpečí
se spojila s nepřítelem proti vlastnímu lidu
a tím umožnila světovému imperialismu,
aby dočasně vyřídil své rozpory
na účet obou našich národů hanebnou
dohodou mnichovskou. Tím byla uvolněna cesta k zákeřnému
přepadení našeho mírumilovného
státu odvěkému nepříteli, jemuž
horlivě pomáhali potomci cizích kolonistů,
usazení mezi námi a požívající
podle ústavy všech demokratických práv
stejně s námi. Za hrozných událostí
druhé světové války povstali oba naši
národové k boji za osvobození, který
po nesčetných obětech našich nejlepších
lidí a za pomoci spojenců, především
slovanské velmoci Svazu sovětských socialistických
republiky, vyvrcholil slovenským a českým
povstáním let 1944 a 1945 v národní
a demokratické revoluci našeho lidu a byl vítězně
ukončen osvobozením Prahy Rudou armádou dne
9. května 1945."
Vybudování naší lidové demokracie
stálo tedy ohromné oběti na lidských
životech a majetku. Má-li náš osvobozený
stát dostáti svým úkolům, musí
vydati právní předpisy, kterými se
zabezpečuje proti pokusům o zničení
samostatnosti nebo ústavní jednotnosti, proti odtržení
části území, proti zničení
nebo rozvrácení lidově demokratického
zřízení a proti všem činům,
které chtěj i ohroziti tento stát zevně
nebo rozvrátit uvnitř.
Zákon na ochranu lidově demokratické republiky
je logickým důsledkem naší ústavy.
Velké změny, které nastaly v našem politickém,
národním, sociálním a hospodářském
životě, vyžádaly si v prvé řadě
novou ústavu a dále projednání nového
návrhu zákona na ochranu lidově demokratické
republiky.
Naše ústava poskytuje nám
názorný obraz toho, jakým náš
stát míti chceme a po jaké cestě chceme
dojíti ke společenskému řádu,
v němž bude plně odstraněno vykořisťování
člověka člověkem - k socialismu. Stát,
který buduje na zásadách socialistických,
nemohl proto ke své ochraně vystačiti s dosavadním
zákonem č. 50/1943 Sb., který sledoval cíle
zcela jiné. Je samozřejmé, že se musíme
postarat o takovou ochranu státu, aby stát mohl
své úkoly splnit a aby jakýkoli zásah
proti státu a jeho lidu byl ihned zneškodněn.
Proti nepříteli nutno se bránit, ať
už jde o nepřítele vnitřního
či vnějšího