Středa 6. října 1948

V prvom rade chceme liečiť rany z vojny minulej, starať sa o odstránenie zbytkov a konsolidáciou doma prispieť k zabezpečeniu svetového mieru. S bolesťou vidíme, že na druhej strane sú hotoví myslieť už na novú vojnu v dobe, keď všade vidieť ešte trosky vojny nedávnej. My sa nemôžeme dať mýliť, lebo neveríme, že by národy vojnu chcely, že ju budú podporovať, aj keby sa vyvolala. Budeme pracovať a budeme ostražití doma i navonok. Prejednávaná osnova zabezpečuje právne predpoklady, ktorými je podmienená pokojná výstavba našej republiky. V prvom rade bude chrániť štát proti priamym útokom na samú existenciu; chránené budú v prvom rade kolektívne statky, ktoré tvoria priamo existenciu štátu. Sú to samostatnosť, ústavná jednotnosť, územná celistvosť republiky, jej ľudovodemokratické zriadenie, spoločenská hospodárska sústava, národný charakter republiky a najvyššie ústavné orgány. Ohrozenie týchto pre štát najkardinálnejších právnych statkov shrnuje osnova v trestných činoch proti štátu, medzi ktoré patria velezrada, sdružovanie proti štátu, poburovanie proti republike a hanobenie republiky. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Komzala.)

Druhú skupinu tvoria podľa osnovy trestné činy proti vonkajšej bezpečnosti štátu; tretiu skupinu tvoria trestné činy proti vnútornej bezpečnosti štátu a štvrtú a poslednú skupinu trestné činy proti medzinárodným vzťahom štátu.

V týchto definíciách a kvalifikáciách trestných činov je zachytená každá forma trestnej činnosti vo všetkých možných podobách, v akých sa so strany domáceho a zahraničného záškodníctva môžu proti štátu a jeho ľudu vyskytnúť.

Ak tento zákon vyvolá uspokojenie u pracujúceho ľudu, nebude tomu tak u záškodníkov, ktorých smýšľanie a metódy osnova zákona plasticky znázorňuje. Pokrokové sily ľudových demokracií iste so súhlasom uvítajú toto legislatívne dielo ako prirodzený nástroj obrany proti reakčným silám, kým iní nás budú haniť. Tresty v novom zákone podľa nebezpečnosti útoku sú prísne. Avšak zákon - ako aj celé trestné právo - dáva sudcom možnosť, aby v prípadoch, v ktorých to okolnosti odôvodňujú, plne sa uplatnila humánna línia, aby sa uplatnil duch milosrdenstva, odpúšťania a duch lásky. Ak vinník prejaví účinnú a úprimnú ľútosť, dáva naša ústava, nadväzujúca na pokrokové humanitné tradície dejín československého pracujúceho ľudu, možnosť udeliť amnestiu, odpustenie alebo zmierniť tresty a právne následky odsúdenia trestnými súdmi podľa § 74, ods. 1, bod 11. Nezastierame si skutočnosť; vieme, že v každodennom živote je množstvo nedostatkov a chýb, veď je ešte mnoho neskúsenosti, mnohým snaživcom je nezvyklé myslieť dnes v celej línii ináč, než mysleli dosiaľ. Shovievavé posúdenie bude iste u tých chýb, ktoré nevyvierajú zo sabotáže, z nepriateľstva alebo z ľahkomyseľnosti. Som presvedčený, že tento prísny zákon nemusí vzbudzovať strach v nikom, kto s týmto štátom je už sopätý, kto nový smer nášho života a vývoja vzal na vedomie, kto sa poctivo zapojil do budovania a nemá bočné zámery. Som presvedčený, že títo dosiaľ neprišli, ani neprídu do konfliktu s novým zákonom na ochranu republiky.

Kto dosiaľ stojí na rázcestí, musí sa rozhodnúť: žiť tu v súlade s ľudom, jeho snahami, slasťami a strasťami, alebo myslieť a cítiť s brehom druhým, s našou emigráciou a proti nám. Pevne dúfam, že nebude mnoho tých druhých a že nie trestné sankcie a strach zo zákona nás dajú dohromady k budovaniu republiky, ale že zdravé slovanské srdce a zdravý rozum to budú, ktoré pomôžu sceliť naše rady v prospech vlastný, v prospech ľudu a nášho štátu. Veď nikto nemôže tvrdiť, že so strany terajšieho režimu nebolo dosť ochoty a dobrej vle dorozumieť sa s tými, ktorí boli do februára proti. Predseda vlády vo svojom vyhlásení povedal, že nikoho nebudeme vylučovať z práv občana, kto sa sám zo spoločenstva národa nevylúči. Slová odstupujúceho prezidenta dr. Beneša o nažívaní v úcte a láske a o vzájomnom odpúšťaní boly tlmočené a zdôraznené najzodpovednejšími činiteľmi štátu. Pán prezident republiky Klement Gottwald po jednomyseľnom zvolení za hlavu štátu činom skutočnej politickej veľkodušnosti udelil širokú politickú amnestiu, ktorou sa dostalo odpustenia mnohým previnilcom. To sú faktá, ktoré hovoria jasne, že Česi a Slováci sú verní tradíciám humanity a dobromyseľnosti. Smierlivosť je však na mieste potiaľ, pokiaľ nie je slabosťou. Zodpovedná vláda oprávnene žiada vernosť, úctu k štátu a najmä v časoch nebezpečenstva nemôže dopustiť, aby pomýlení, zaslepení ľudia svojimi nerozmyslenými činmi ohrožovali základy vnútorného poriadku a pokoja.

So strany poslancov NS nie je možný iný ako kladný a úprimný pomer k tomuto zákonu. Uvedomujeme si vážnosť prítomných pohnutých časov i vplyvov z medzinárodnej situácie, ako sa javí práve teraz na konferencii v Paríži, a nutnosť ráznych opatrení. Budeme bdieť, aby sa zákon vykonával skutočne spravodlivo.

Fašistické štáty maly zásadu: popraviť hoci 10 nevinných kvôli jednému vinníkovi. Podľa toho naplnily žaláre a zničily milióny nevinných životov. Náš právny poriadok, naša ústava chráni nevinných ľudí. Zreteľ na blaho českého a slovenského pracujúceho ľudu a zreteľ na potrebu pokojného a nerušeného budovania nášho štátu určuje jednomyseľné a kladné stanovisko aj poslancov Klubu Strany slovenskej obrody k osnove zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Nielen kladné stanovisko tu tlmočím, ale aj plnú súčinnosť k spoločnej ochrane republiky, jej hmotných, ideových a mravných záujmov proti rozvratu a rozvratníkom. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala: Ďalším prihláseným rečníkom je pán posl. Šalgovič. Dávam mu slovo.

Posl. Šalgovič: Slávne Národné shromaždenie, panie a páni!

Porážkou nemeckého fašizmu, na ktorej mala lví podiel sovietska armáda, boly vytvorené priaznivé podmienky pre víťazstvo našej národnej a demokratickej revolúcie. víťazným februárom vstúpili sme do etapy intenzívneho prehlbovania ľudovej demokracie smerom k socializmu. Táto nová vývojová etapa sa vyznačuje na jednej strane rýchlejším napredovaním k socializmu, na druhej strane stupňovaným úsilím domácej i zahraničnej reakcie znemožňovať a hatiť tento postup, sabotovať a rozvracať našu hospodársku výstavbu. Úspechy a úsilie vo vybudovaní spravodlivejšieho spoločenského poriadku, kde niet vykorisťovania človeka človekom, vyvolávajú znepokojenie a aktivitu agresívnej zahraničnej reakcie, ktorá s obavami o vlastné pozície sleduje napredovanie ľudových systémov, a preto spája svoje úsilie o zabrzdenie pokroku s úsilím reakcie domácej o reštaurovanie kapitalizmu. Reakcia brojí proti zásadným zmenám, ktoré sme vykonali v našej hospodárskej a spoločenskej štruktúre. Útočí proti našej generálnej línii, ktorou je budovanie lepšieho hospodárskeho a spoločenského poriadku pre všetkých pracujúcich.

Na tisícoch príkladoch môžeme dokázať, aké rozsiahle pracovné možnosti dávame každému občanovi, aby sa zapojil do produktívnej práce. Žiadny režim nedal doteraz najavo toľko dobrej vôle dohodnúť sa i s tými, ktorí nejavili ochotu s nami spolupracovať. Robíme všetko, aby sme získali i tých, ktorí prejavujú váhavosť a nechápu naše ciele. Drvivá väčšina nášho obyvateľstva sa vyslovila a plne podporuje túto našu generálnu líniu, no odstavená zradná buržoázia a dedinská buržoázia, boháči, nemôžu a nevedia sa smieriť s vývojom u nás. Od sprisahania slovenských reakčníkov až ku špionážnym aféram, prebiehajúcim tohto času pred štátnymi súdmi v Čechách, vedie jediná spoločná línia boja reakcie proti našej hospodárskej a spoločenskej štruktúre, proti nášmu napredovaniu.

S tohto hľadiska a zo skutočnosti, že v celosvetovom merítku prebieha drvivý zápas medzi imperializmom a protiimperialistickými silami, musíme hodnotiť aj zákon, ktorý sa nám predkladá. Zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky má byť zbraňou, ktorou sa náš ľud bráni proti všetkým tendenciám ohrozujúcim jeho slobodu a jeho výdobytky. On má byť jedným z prostriedkov zabezpečenia formy nášho štátu ako nástroja pracujúceho ľudu, má mu lepšie ochrániť jeho systém a poriadok, má zabrániť reakcii, aby poškodzovala naše hospodárstvo. Keďže nový právny poriadok nestačil ešte dohnať, kodifikovať celkove všetky zmeny a charakteristické znaky nášho nového spoločenského poriadku, má to byť práve tento zákon, ktorý i v určitej miere zabezpečí tie zmeny, ktoré ľudová demokracia vykonala a ku ktorým speje či v spoločenskej alebo hospodárskej štruktúre.

Treba najmä zdôrazniť, že nový zákon na rozdiel od starého, ktorý vyvieral z liberalisticko-kapitalistickej hospodárskej sústavy predmníchovskej republiky, bude chrániť náš hospodársky systém, z ktorého vyviera naša nová spoločenská štruktúra.

A tu je ďalekosiahly význam zákona pre zabezpečenie vývoja našej hospodárskej sústavy, pretože zabezpečuje nielen jej terajší stav, ale ochranou plánovania, sankciami proti narušovateľom nášho hospodárstva zabezpečuje i jej ďalší vývoj a premenu na ceste k socializmu. Bez ochrany tejto hospodárskej základne nie je možné si predstaviť ani ochranu štátu, a je preto správne, keď zákon prísne trestá sabotáž proti jednotnému hospodárskemu plánu. Práve plánované hospodárstvo, ktoré zaručuje prácu našim robotníkom, roľníkom a pracujúcej inteligencii, vylučuje hospodárske krízy a umožňuje zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich, ako aj posilňuje obranyschopnosť nášho štátu, je tŕňom v oku pažravým imperialistom. Keď sme sa nebáli dať robotníkovi zbraň do ruky na ochranu hospodárskeho poriadku, ktorý slúži jemu, dávame mu možnosť použiť proti sabotérom aj tohto zákona.

Osobitne treba zhodnotiť jeho § 25, ktorý v duchu ústavy zabraňuje šírenie nacizmu, fašizmu, potlačovanie práv a slobody pracujúceho ľudu, národnostnú, náboženskú alebo rasovú nenávisť. V tomto paragrafe jasne vidieť, ako chápeme otázku slobody my a ako ju chápe vládnuca trieda v kapitalistických štátoch. Kapitalistická sloboda je slobodou vykorisťovania pracujúcich, je slobodou pseudodemokratickej benevolentnosti voči hnutiam, ktoré utláčajú pracujúci ľud, je slobodou nacionalistického rozoštvávania a rasovej diskriminácie. V kapitalizme niet ochrany pre pracujúci ľud.

No, my máme na mysli skutočnú slobodu pracujúceho ľudu a ochránime ju tým, že už v zárodku odstránime všetko, čo by ju ohrožovalo. Kým v kapitalistických štátoch je sloboda len pre úzku vrstvu koristníkov a slúži len im a ochrane ich vlastných pozícií, u nás sloboda slúži širokým masám pracujúceho ľudu a jej ochrana je pre nás ochranou pracujúceho ľudu a jeho výdobytkov. Tento paragraf je aj podoprením medzinárodnej solidarity robotníckej triedy a potvrdením, že v radoch tejto niet miesta pre národnú a rasovú diskrimináciu. Je mementom pre tých, ktorí by, sledujúc ciele reakcie, chceli využiť buržoázny nacionalizmus k nastoleniu rozporov medzi Čechmi a Slovákmi, alebo antisemitizmus k zaneseniu rozvratu a naštrbeniu jednoty pracujúcich.

Náš ľud si vojnu nepraje. V prípadoch napadnutia našej republiky bránili by ju všetci pracujúci, na čele s robotníckou triedou. Avšak tých, ktorí by sa odvážili podnecovať k útočnej vojne, budeme trestať na základe tohto zákona. Dokazujeme znova a znova, že patríme do tábora národov mierumilovných. My týmto zákonom vyslovujeme želanie všetkých mierumilovných ľudí sveta, zabrániť útočnej, dobyvačnej imperialistickej vojne. I v tomto sa prejavuje medzinárodný dosah tohto zákona.

Sme si vedomí, že naša sloboda a samostatnosť je zabezpečená najmä pevnými spojeneckými sväzkami so Sovietskym sväzom a štátmi ľudovej demokracie. Vo vedomí toho, že toto spojenectvo bolo vykúpené a utúžené krvou a nesčetnými obeťami, chceme ho chrániť. Preto zákon tresce aj vyzvedačstvo proti našim spojencom ako vyzvedačstvo proti nášmu štátu. Dávame tým výraz poctivému plneniu našich spojeneckých záväzkov a zabezpečujeme tak aj našich spojencov, že náš štát nebude nástupným územím vyzvedačskej a rozvratnej činnosti proti nám. Nebezpečie pre nás je aj nebezpečím pre našich spojencov a opačne.

Keď takto posudzujeme význam a dosah zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky, je nám jasné, že naša pracujúca pospolitosť dostáva v ňom zbraň, ktorou bude ochraňovať a zabezpečovať to, čo ťažko vydobyla v zápase s fašizmom, nacizmom a zradnou buržoáziou. Týmto zákonom zabezpečíme najcennejšie hodnoty a výdobytky nášho ľudu, ľudovodemokratickú formu nášho štátu, náš spoločenský a hospodársky systém, a markantne ukážeme našu dobrú vôľu ísť napriek snaženiam medzinárodnej i našej reakcie s táborom mieru a pokroku.

Úvodné prehlásenie našej Ústavy z 9. mája hovorí: "Sme odhodlaní brániť všetkými svojimi silami vymoženosti našej národnej a demokratickej revolúcie proti akýmkoľvek snahám domácej i zahraničnej reakcie." Tento zákon nám to plne umožňuje.

Menom Klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska mám česť prehlásiť, že za osnovu tohto zákona budeme hlasovať. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala (zvoní): Ďalším rečníkom je pán posl. dr. Kučera. Dávam mu slovo.

Posl. dr. Kučera: Slavné Národní shromáždění, paní a pánové!

Zákon na ochranu lidově demokratické republiky je logickým článkem v řetězu státotvorných snah o vybudování a upevnění naší československé lidové demokracie.

Jak vypadá tato lidová demokracie? Odpověď na tuto otázku nám dává president Klement Gottwald po svém zvolení presidentem Československé republiky v projevu k lidu dne 14. června 1948 na pražském Hradě: "Máme lepší, opravdovou lidovou demokracii, vybojovanou a vykoupenou mnohými trpkými zkouškami a těžkými oběťmi. Máme dnes demokracii, v níž závody patří lidu a pracují pro blaho všeho občanstva. Máme demokracii, v níž půda patří rolníkům, kteří na ní pracují a v níž živnostníci se nemusí bát ani útisku se strany kartelů a monopolů, ani exekutora. Máme dnes demokracii, v níž vzdělání je dostupné všem, v níž má inteligence volný prostor pro tvůrčí rozlet, v níž mládež má volnou dráhu vpřed. Máme demokracii, v níž Sbor národní bezpečnosti není postrachem lidu, ale ochráncem lidu a státu před nepřáteli a rozvratníky. Máme demokracii, v níž všichni pracující lidé tvoří jednu rodinu, a to od presidenta až po posledního pracujícího občana. Takovou máme dnes novou československou lidovou demokracii!"

Chceme-li posoudit správně význam zákona na ochranu lidově demokratické republiky, musíme si připomenout skutečnosti, které vedly k osvobození tohoto státu. Po staletí bojoval český a slovenský lid s feudálními vykořisťovateli a s německou dynastií Habsburků za své sociální a národní osvobození. V prvé světové válce zahájily oba národy společný odboj proti německému imperialismu a podníceny velkou Říjnovou revolucí zřídily po staletích poroby dne 28. října 1918 svůj společný stát, demokratickou republiku Československou. Znovunabytí samostatnosti dělo se u nás jako kdekoliv jinde u národnostně potlačených malých slovanských národů pod vlivem vítězné Velké ruské revoluce, která podnítila národy Rakouska, zbídačené a vražděné jeho imperialistickou válkou, k povstání a nakonec k rozbití Rakouska. Již tehdy toužil náš lid po lepším společenském řádu, po socialismu. Avšak toto úsilí bylo zmařeno, když se po rozkolu dělnického hnutí v prosinci 1920 podařilo nepočetné vrstvě kapitalistů a velkostatkářů zvrátit pokrokový vývoj v naší republice a přivést k vítězství kapitalistické hospodářské zřízení se všemi jeho zly, zejména s hrůzou nezaměstnanosti. A je třeba dále si uvědomit další vývoj v naší republice, jak je výstižně vylíčen v "Prohlášení" k naší ústavě: "Když pak oběma našim národům hrozila zkáza z nové imperialistické expanse ve zločinné podobě německého nacismu, tu opět - jako kdysi v husitské revoluci panská šlechta - zradila nyní i novověká vládnoucí třída, buržoasie. Ve chvíli nejvyššího nebezpečí se spojila s nepřítelem proti vlastnímu lidu a tím umožnila světovému imperialismu, aby dočasně vyřídil své rozpory na účet obou našich národů hanebnou dohodou mnichovskou. Tím byla uvolněna cesta k zákeřnému přepadení našeho mírumilovného státu odvěkému nepříteli, jemuž horlivě pomáhali potomci cizích kolonistů, usazení mezi námi a požívající podle ústavy všech demokratických práv stejně s námi. Za hrozných událostí druhé světové války povstali oba naši národové k boji za osvobození, který po nesčetných obětech našich nejlepších lidí a za pomoci spojenců, především slovanské velmoci Svazu sovětských socialistických republiky, vyvrcholil slovenským a českým povstáním let 1944 a 1945 v národní a demokratické revoluci našeho lidu a byl vítězně ukončen osvobozením Prahy Rudou armádou dne 9. května 1945."

Vybudování naší lidové demokracie stálo tedy ohromné oběti na lidských životech a majetku. Má-li náš osvobozený stát dostáti svým úkolům, musí vydati právní předpisy, kterými se zabezpečuje proti pokusům o zničení samostatnosti nebo ústavní jednotnosti, proti odtržení části území, proti zničení nebo rozvrácení lidově demokratického zřízení a proti všem činům, které chtěj i ohroziti tento stát zevně nebo rozvrátit uvnitř.

Zákon na ochranu lidově demokratické republiky je logickým důsledkem naší ústavy. Velké změny, které nastaly v našem politickém, národním, sociálním a hospodářském životě, vyžádaly si v prvé řadě novou ústavu a dále projednání nového návrhu zákona na ochranu lidově demokratické republiky.

Naše ústava poskytuje nám názorný obraz toho, jakým náš stát míti chceme a po jaké cestě chceme dojíti ke společenskému řádu, v němž bude plně odstraněno vykořisťování člověka člověkem - k socialismu. Stát, který buduje na zásadách socialistických, nemohl proto ke své ochraně vystačiti s dosavadním zákonem č. 50/1943 Sb., který sledoval cíle zcela jiné. Je samozřejmé, že se musíme postarat o takovou ochranu státu, aby stát mohl své úkoly splnit a aby jakýkoli zásah proti státu a jeho lidu byl ihned zneškodněn. Proti nepříteli nutno se bránit, ať už jde o nepřítele vnitřního či vnějšího

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP